Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Najvyšší správny súd SR 2Svk/9/2024 1012201620 31. 07. 2025 prof. JUDr. Juraj Vačok ECLI:SK:NSSSR:2025:1012201620.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: Okresná prokuratúra Bratislava IV proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Devínska Nová Ves, so sídlom: Novoveská 17A, 843 10 Bratislava, IČO: 00 603 392, zastúpený: N-advokát, s. r. o., so sídlom: Lovinského 22, 811 04, Bratislava, IČO: 51 098 636, ďalších účastníkov konania 1. R. Q., adresa trvalého pobytu: K., 2. S., adresa trvalého pobytu: K., o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-5S/295/2012-169, takto rozhodol: I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa nepriznáva právo na náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania. III. Kasačnej sťažnosti sa odkladný účinok nepriznáva. odôvodnenie: I. Postup pred orgánmi verejnej správy 1. Žalovaný vydal 20. apríla 2011 rozhodnutie o určení súpisného čísla č. j.: XXXX/XXXX/Ti (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) podľa § 2c zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení do 30. júna 2015 (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“). Týmto rozhodnutím určil pre stavbu v Bratislave, v Mestskej časti H., na ulici K., na parcele č.: XXXX/XX, hospodársky objekt, súpisné číslo. Vlastníkmi tejto stavby sú ďalší účastníci konania. II. Konanie pred správnym súdom 2. Žalobca podal voči rozhodnutiu žalovaného žalobu na Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“). Namietal v nej nezákonnosť rozhodnutia žalovaného. Navrhol, aby príslušný súd z tohto dôvodu rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 3. Krajský súd uznesením č. k. 5S/295/2012-52 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“) zastavil konanie podľa § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „OSP“). Podľa názoru súdu bola žaloba podaná oneskorene. 4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v postavení v tom čase odvolacieho súdu na základe podaného odvolania uznesením č. k. 6Sžo/98/2014-75 zrušil uznesenie krajského súdu a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie podľa § 246c ods. 1 OSP v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) OSP. Najvyšší súd skonštatoval, že žaloba bola podaná včas a krajský súd sa s ňou mal zaoberať meritórne. 5. Krajský súd rozsudkom č. k. 5S/295/2012-81 zrušil rozhodnutie žalovaného podľa § 250j ods. 2 písm. e) [predmetné písm. je uvedené vo výroku, avšak v odôvodnení sa odkazuje na zrušovací dôvod podľa písm. d)] OSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd v odôvodnení uviedol, že rozhodnutie žalovaného je nepresvedčivé, nepreskúmateľné a nie je náležite odôvodnené. Podľa jeho záverov žalovaný nepostupoval pri vydávaní rozhodnutia v súlade s § 6 ods. 3 písm. h) vyhlášky č.
31/2003 Z. z. o označovaní ulíc a iných verejných priestranstiev a o číslovaní stavieb v znení účinnom do 30. júna 2015 (ďalej len „vyhláška o číslovaní stavieb“), pretože rozhodnutie náležite neodôvodnil. V rozhodnutí sa nevysporiadal s umiestnením stavby na pozemku s parc. č. XXXX/X uvedenom v kolaudačnom rozhodnutí z D. a s umiestnením stavby na pozemku s parc. č. XXXX/XX uvedenom v rozhodnutí žalovaného. Žalovaný nepreukázal, že skolaudovaná stavba je totožná so stavbou, pre ktorú určil súpisné číslo s poukazom na odlišné parcelné čísla pozemkov. Poukázal iba na geometrický plán č. X/XXXX, ktorého obsah nevyložil. III. Konanie pred kasačným súdom 6. Najvyšší súd v tom čase v postavení kasačného súdu na základe podanej kasačnej sťažnosti uznesením č. k. 5Sžk/8/2016-100 zrušil rozsudok krajského súdu a vec vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd vytkol krajskému súdu, že rozsudok vydal ešte predtým, ako bolo zrušujúce uznesenie Najvyššieho súdu účinne doručené všetkým účastníkom konania. IV. Pokračovanie konania pred správnym súdom 7. Podľa § 3 ods. 3 písm. 2) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení výkon súdnictva v predmetnej veci prešiel od 1. júna 2023 z krajského súdu na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“). Z tohto dôvodu od predmetného dátumu vo veci konal správny súd. 8. Správny súd rozsudkom č. k. BA-5S/295/2012-169 (ďalej len „rozsudok správneho súdu“) zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. Správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a pre nezrozumiteľnosť. V odôvodnení sa stotožnil s rozsudkom krajského súdu, na ktorý odkázal. Nedostatok odôvodnenia videl v zamlčaní rozdielneho označenia pozemku, na ktorom sa stavba nachádza. Žalovaný vzniknutý rozdiel nevysvetlil. K dobromyseľnosti ďalších účastníkov konania správny súd uviedol, že neboli preukázané žiadne práva, ktoré by títo účastníci v súvislosti s určením súpisného čísla nadobudli. V. Prejednávaná kasačná sťažnosť, návrh na priznanie odkladného účinku, stanovisko účastníkov 9. Žalovaný podal voči rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť. Namietal v nej, že správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému a ďalším účastníkom, aby uskutočnili im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f) SSP), rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP), odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h) SSP). Navrhol, aby kasačný súd zmenil rozsudok správneho súdu tak, že žalobu zamietne. Eventuálne navrhol, aby kasačný súd zrušil rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Jednotlivé sťažnostné body odôvodnil žalovaný nasledovne: · správny súd v rozsudku išiel nad rozsah žalobných bodov v rozpore s § 134 ods. 1 SSP; · správny súd nesprávne právne posúdil obsah náležitostí odôvodnenia podľa § 6 ods. 3 písm. h) vyhlášky o číslovaní stavieb; · správny súd nesprávne právne posúdil vec prijatím záveru, že neboli preukázané žiadne práva evidenčného, administratívneho a iného charakteru, ktoré by ďalší účastníci v súvislosti s určením súpisného čísla k budove nadobudli; · správny súd sa odchýlil od rozhodovacej praxe vyjadrenej v rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 2Sžo/64/2014 z 27. septembra 2016, podľa ktorej rozhodnutie o určení súpisného a orientačného čísla ovplyvňujú práva a oprávnené záujmy vlastníkov budovy. 10. Žalovaný navrhol, aby kasačný súd priznal kasačnej sťažnosti odkladný účinok. Uviedol, že následkami rozsudku správneho súdu hrozí závažná ujma na dobromyseľne počas dvanástich rokoch nadobudnutých právach ďalších účastníkov. Zároveň z rozsudku správneho súdu vyplynul záväzný právny názor, podľa ktorého by v ďalšom konaní mal odôvodniť také aspekty, ktoré v praktickej rovine nie je možné uskutočniť. 11. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že jednotlivé sťažnostné body považuje sa nenaplnené. Nedostatok odôvodnenia žalobca namietal už v podanej žalobe. Vo vzťahu k právnemu posúdeniu uvádza, že z rozhodovania žalovaného nie je zistiteľné, či v dôsledku rôznych parcelných čísel je skolaudovaná stavba totožná so stavbou, pre ktorú bolo určené súpisné číslo. K dobromyseľnému nadobudnutiu práv žalobca uvádza, že prokurátorská žaloba prioritne chráni objektívne právo a prípadná ochrana subjektívnych práv je pri tomto type žaloby až sekundárna. K odklonu od v kasačnej sťažnosti uvedeného rozsudku najvyššieho súdu žalobca uviedol, že jedno rozhodnutie nemožno považovať za ustálenú rozhodovaciu prax a predmetné rozhodnutie bolo prijaté na odlišných skutkových základoch.
12. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý zotrval na dôvodoch kasačnej sťažnosti a reagoval na tvrdenia žalobcu vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti. VI. Právne posúdenie veci kasačným súdom 13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu. Jeho príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP. 14. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez pojednávania. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP. 15. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas. Žalovaný je podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov od poplatku za podanie kasačnej sťažnosti oslobodený. 16. Po meritórnom preskúmaní veci kasačný súd dospel k záverom, ktoré deklaroval vo výroku svojho rozsudku. Bližšie tieto závery odôvodňuje v nasledovnom texte. 17. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Zo žaloby na s. 4 vyplýva, že žalobca napádal odôvodnenie rozhodnutia žalovaného. Žalobca uviedol, že odôvodnenie neposkytuje skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia žalovaného. Podľa žaloby sa žalovaný v odôvodnení nevysporiadal s tým, či skolaudovaná stavba je totožná so stavbou, pre ktorú určil súpisné číslo, a to vzhľadom na odlišné označenie pozemkov v kolaudačnom rozhodnutí a rozhodnutí žalovaného. So zreteľom na uvedené je zrejmé, že správny súd rozhodoval v rozsahu ohraničeného žalobnými bodmi. Z rozsudku správneho súdu je zrejmé, že zrušil rozhodnutie žalovaného z dôvodu nedostatočného odôvodnenia práve pre nevysporiadanie sa s rôznymi parcelnými číslami v kolaudačnom rozhodnutí a rozhodnutí žalovaného, na ktorých sa stavba mala nachádzať. So zreteľom na uvedené kasačný súd vyhodnotil sťažnostný bod ako nedôvodný. 18. Podľa § 6 ods. 3 písm. c), d), e), h) vyhlášky o číslovaní stavieb rozhodnutie o určení súpisného čísla obsahuje parcelné číslo pozemku, na ktorom je budova postavená, označenie budovy, dátum vydania a číslo kolaudačného rozhodnutia, odôvodnenie. Podľa § 2c ods. 1, 3 zákona o obecnom zriadení súpisné čísla určujú stavbám obce, pričom na účely prevodu vlastníctva k stavbe a poistenia stavby môže obec určiť stavebníkovi súpisné číslo aj bez kolaudačného rozhodnutia. 19. Kolaudačným rozhodnutím vydaným Okresným úradom Bratislava IV č.: XXXX/XXXX/ Y/XX/Ma/ OXH z XX. L.XXX prišlo k povoleniu užívania stavby, ktorá sa mala nachádzať na pozemku s parc. č. D./X v katastrálnom území H.. V tomto rozhodnutí sa odkazuje na geometrický plán č. XX/XXXX z XX. novembra XXXX, ktorým mal byť pozemok s vyššie uvedeným parcelným číslom oddelený od pozemku s parc. č. XXXX. Rozhodnutie žalovaného, tak ako na to poukázali žalobca a správny súd, uvádza budovu na pozemku s parc. č. XXXX/XX podľa geometrického plánu č. X/XXXX z XX. januára XXXX vypracovaného K.. 20. Z geometrického plánu č. X/XXXX., nachádzajúcom sa v administratívnom spise, nemožno vyvodiť záver, že pozemky s parc. č. XXXX/X a XXXX/XX sú totožné, alebo sa v časti prekrývajú. Z geometrického plánu č. X/XXXX vyplýva, že pozemok s parc. č. XXXX/XX má vzniknúť odčlenením od pozemku s parc. č. XXXX. V tomto geometrickom pláne sa pozemok s parc. č. XXXX/X neuvádza. Jediný dokument v administratívnom spise, ktorý tvrdí, že pozemok s parc. č. XXXX/X je totožný s pozemkom s parc. č. XXXX/XX je čestné prehlásenie o totožnosti pozemkov, ktoré podpísala fyzická osoba I.. 21. Podľa čl. 20 ods. 1 prvej až tretej vety Ústavy Slovenskej republiky v účinnom znení (ďalej len „Ústava“) každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Podľa § 1 ods. 1 katastrálneho zákona v účinnom znení súčasťou katastra sú údaje o právach k nehnuteľnostiam. Podľa § 10 písm. a), b) vyhlášky č. 461/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva katastrálny zákon v znení neskorších predpisov údaje o stavbe evidovanej v katastri obsahujú súpisné číslo stavby a parcelné číslo pozemku, na ktorom je stavba postavená. 22. Za účelom ochrany vlastníckeho práva, tak ako to vyplýva z uvedenej právnej úpravy, je povinnosťou príslušných orgánov verejnej správy, aby každá stavba bola riadne zapísaná a zaevidovaná. Z rozhodnutia žalovaného nevyplýva skutočnosť, že stavba skolaudovaná kolaudačným rozhodnutím uvedeným v bode 19 tohto rozsudku je tou istou stavbou ako stavba postavená na pozemku s parcelným číslom uvedeným v rozhodnutí žalovaného. Z geometrického plánu nachádzajúceho sa v administratívnom spise totiž nevyplýva, že pozemky označené v kolaudačnom rozhodnutí a rozhodnutí žalovaného sú totožnými pozemkami. V tomto ohľade je potrebné súhlasiť so žalobcom a správnym
súdom v tom, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nezdôvodnil, prečo v ňom uvedený pozemok je totožný s pozemkom uvedeným v kolaudačnom rozhodnutí. 23. Kasačný súd si je vedomý, že vyhláška o číslovaní budov neustanovuje špeciálne náležitosti pre odôvodnenie rozhodnutí. Zároveň § 27a ods. 2 zákona o obecnom zriadení vylučuje aplikáciu správneho poriadku v účinnom znení na rozhodovanie o určení súpisného čísla, ktorý v § 47 ods. 3 upravuje náležitosti odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu. To však neznamená, že žalovaný môže vydať rozhodnutie o určení súpisného čísla bez toho, aby z rozhodnutia a jeho podkladov bolo zrejmé, že stavba, ktorej bolo určené súpisné číslo stojí na tom istom pozemku ako stavba, ktorá bola skolaudovaná. Pokiaľ by toto pravidlo nebolo dodržané, mohlo by sa stať, že súpisné čísla by boli určované a následne do katastra nehnuteľností by boli zapisované úplne iné stavby, ako stavby, ktoré boli predmetom kolaudačných rozhodnutí. Z § 6 ods. 3 vyhlášky o číslovaní stavieb je totiž zrejmé, že predpokladom na rozhodnutie o určení súpisného čísla je kolaudačné rozhodnutie pre stavbu na pozemku, na ktorom je táto stavba reálne postavená. Pokiaľ teda žalovaný uviedol vo svojom rozhodnutí iné parcelné číslo a nezdôvodnil (nepreukázal), že toto parcelné číslo označuje ten istý pozemok ako ten, na ktorom stojí stavba uvedená v kolaudačnom rozhodnutí, neodôvodnil dostatočným spôsobom splnenie podmienok pre určenie súpisného čísla. Kasačný súd opäť zdôrazňuje, že pri takomto postupe by mohlo prísť k nežiaducemu následku, na ktorý poukázali tak žalobca ako aj správny súd. Tým je, že súpisné číslo bude udelené pre inú stavbu, ako je uvedená v kolaudačnom rozhodnutí. 24. Kasačný súd po posúdení veci konštatuje, že správny súd právne správne posúdil obsah odôvodnenia žalovaného ako nepreskúmateľný v časti týkajúcej sa pozemku, na ktorom sa má budova nachádzať. Úlohou žalovaného bude v ďalšom konaní sa vysporiadať v rámci rozhodnutia a jeho dôvodov s tým, či parc. č. XXXX/X uvedená v kolaudačnom rozhodnutí a parc. č. XXXX/XX uvedená v rozhodnutí žalovaného označujú ten istý pozemok, na ktorom je postavená stavba. 25. Pri posúdení sťažnostného bodu týkajúceho sa zásahu do práv ďalších účastníkov a odklonu od rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 2Sžo/64/2014 z 27. septembra 2016, kasačný súd dáva do pozornosti § 20 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v účinnom znení, podľa ktorého prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy pri výkone verejnej správy v rozsahu stanoveného týmto zákonom. Predmetom prokurátorskej žaloby tak nie je primárne ochrana subjektívnych práv účastníkov jednotlivých rozhodovacích procesov orgánov verejnej správy, ale zákonnosť týchto rozhodovacích procesov. Kasačný súd si je vedomý, že od vydania rozhodnutia žalovaného uplynul dlhý čas a zrušenie rozhodnutia žalovaného môže dostať ďalších účastníkov do právnej neistoty. Táto skutočnosť však nemôže prevážiť nad tým, že z rozhodnutia žalovaného a ani administratívneho spisu priamo nevyplýva totožnosť pozemku určeného v kolaudačnom rozhodnutí s pozemkom určeným v rozhodnutí žalovaného. Ako už bolo uvedené, pokiaľ žalovaný vo svojom rozhodnutí nepreukáže totožnosť týchto pozemkov, hrozí vydanie súpisného čísla na inú stavbu, aká bola uvedená v kolaudačnom rozhodnutí. Táto skutočnosť by bola výrazným zásahom do vlastníckeho práva, ktoré v zmysle Ústavy patrí medzi základné práva svojou povahou v súlade s čl. 12 ods. 1 neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. 26. Z rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 2Sžo/64/2014 z 27. septembra 2016 vyplýva, že predmetom sporu v danej veci boli aj absentujúce údaje o kolaudačnom rozhodnutí. V posudzovanej veci existuje kolaudačné rozhodnutie, pričom spor sa týka rozdielneho označenia pozemkov v kolaudačnom rozhodnutí a rozhodnutí žalovaného. V tejto časti vzhliadol kasačný súd rozdielnosť v skutkovej situácii. 27. So zreteľom na uvedené skutočnosti kasačný súd vyhodnotil aj zvyšné vyššie posúdené sťažnostné body ako nedôvodné. VII. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov i odkladného účinku 28. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. Kasačný súd, pretože vyhodnotil sťažnostné body za nedôvodné, rozhodol spôsobom uvedeným v tomto ustanovení. 29. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. (1) v spojení s § 167 ods. 1, ods. 3 písm. a), § 168 druhej vety, § 169 SSP spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Podľa § 167 ods. 1 SSP ... súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú ... náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci ... úspech. Podľa § 167 ods. 3 písm. a) SSP správny súd môže tiež rozhodnúť, že náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo
požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. Podľa § 169 SSP ďalší účastníci majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania. 30. Kasačný súd žalobcovi právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal. Žalobca bol síce v konaní úspešný, avšak má postavenie štátneho orgánu, v čom kasačný súd videl dôvod hodný osobitného zreteľa. Úspešným orgánom štátnej správy v postavení žalovaných, ktoré sú tiež aj štátnymi orgánmi sa trovy konania priznávajú podľa § 168 SSP len výnimočne (porovnaj bod rozsudok kasačného súdu sp. zn. 4Svk/45/2023 z 27. júna 2024), preto nie je dôvod priznať náhradu trov konania ani žalobcovi, ktorý je štátnym orgánom. Žalovanému kasačný súd právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal právo na náhradu trov konania ani ďalším účastníkom konania, pretože im nebola súdom uložená v tomto konaní povinnosť, v súvislosti s ktorou by im takéto trovy vznikli. 31. Pri posúdení dôvodov na priznanie odkladného účinku kasačný súd vychádzal z § 447 ods. 1 SSP. Podľa tohto ustanovenia kasačný súd môže na návrh sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa uznesením priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok, ak by právnymi následkami napadnutého rozhodnutia správneho súdu hrozila závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. 32. Kasačný súd nevzhliadol závažnú ujmu, ktorá by mala hroziť následkami rozsudku správneho súdu. Správny súd nezrušil rozhodnutie žalovaného s právnym záverom o tom, že by mal žalovaný rozhodnúť iným spôsobom, ako rozhodol. Správny súd len konštatoval, že žalovaný si musí svoj záver lepšie odôvodniť s ohľadom na iné označenie pozemku v kolaudačnom rozhodnutí a rozhodnutí žalovaného. So zreteľom na uvedené kasačný súd o návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku. 33. Tento rozsudok prijal kasačný súd jednomyseľne. Žalovaný nemôže vydať rozhodnutie o určení súpisného čísla bez toho, aby z rozhodnutia a jeho podkladov bolo zrejmé, že stavba, ktorej bolo určené súpisné číslo, stojí na tom istom pozemku ako stavba, ktorá bola skolaudovaná. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.