Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Najvyšší správny súd SR 9Sžsk/73/2019 8017200722 29. 04. 2020 JUDr. Viera Nevedelová ECLI:SK:NSSR:2020:8017200722.1
Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: T.. Y. Š., B.. XX.XX.XXXX, X. XXX XX P. B. O., U. XXXX/XX, právne zastúpený: Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., Dobšinského 12, 811 05 Bratislava, IČO: 47 238 232, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej č. 42486-3/2017-BA zo dňa 13.09.2017, v konaní o kasačnej sťažnosti sťažovateľa (žalobcu) proti rozsudku Krajského súdu v Prešove, č. k. 5Sa/24/2017-79 zo dňa 07.03.2019, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie p r e r u š u j e do rozhodnutia Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom na najvyššom súde pod sp. zn. 1Vs/3/2019 ohľadom právnej veci vedenej pod sp. zn. 9Sžsk/94/2018. odôvodnenie: Odôvodnenie 1. Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania rozhodnutia žalovanej č. 42486-3/2017-BA zo dňa 13.09.2017, ktorým bolo odvolanie žalobcu zamietnuté a potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov nad Topľou, č. 15932-3/2017-VT z 10.05.2017 o tom, že žalobcovi povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie nezaniklo dňa 30.09.2007, ale zaniklo dňa 30.06.2009. 2. Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 5Sa/24/2017-79 zo dňa 07.03.2019 podľa § 190 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol a účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal. 3. Krajský súd dospel k záveru, že pre vznik (trvanie) povinného poistenia nie je rozhodné, že žalobca nedosahoval z licencie L1A v rozhodnom období žiaden príjem, nakoľko bolo preukázané, že mal príjmy z podnikania, a to vo výške presahujúcej 12 -násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“). Keďže žalobca bol držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A), ktorá ho oprávňovala na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 písm. a) bod 2 zákona o sociálnom poistení aj po 30.09.2007, kedy bolo žalobcovi Prešovským samosprávnym krajom zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, žalobcovi dňom 30.09.2007 povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie v zmysle § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení nezaniklo. Krajský súd neprihliadol ani na námietku žalobcu, že nemal vedomosť o tom, že licencia L1A zakladá jeho držiteľovi status SZČO. 4. Proti rozsudku krajského súdu podal kasačnú sťažnosť žalobca z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP a navrhol rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Podľa jeho názoru krajský súd vec nesprávne právne posúdil. Trval na tom, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár (L1A) nezakladá štatút samostatne zárobkovo činnej osoby. Namietal, že túto licenciu nikdy nevyužíval a nemal z nej ani žiadne príjmy, a preto mu nemohlo vzniknúť ani povinné
sociálne poistenie. Argumentoval, že na základe odhlášky bolo vyznačením v spise rozhodnuté o zániku poistenia k 30.09.2007, a teda vo veci bolo právoplatne rozhodnuté. Vzhľadom k tomu, že od právoplatného rozhodnutia o zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia uplynul viac ako rok, nebolo možné vo veci opakovane rozhodnúť, resp. nariadiť obnovu konania. Taktiež uviedol, že v jeho prípade sa preukazuje nedostatok právnej úpravy zákona o sociálnom poistení, ktorý neupravuje možnosť zmiernenia tvrdosti zákona. 5. Právne posúdenie relevantné pre rozhodnutie danej veci riešil Veľký senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „veľký senát“) v uznesení sp. zn. 1Vs/1/2019 zo dňa 30. apríla 2019 (ďalej aj „rozhodnutie veľkého senátu“). V uvedenom uznesení veľký senát odpovedal na nastolené otázky nasledovne: Odpoveď na 1. otázku - Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti zdravotníckych pracovníkoch stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov samostatná zdravotnícka prax je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolenia alebo na inom mieste ako zdravotníckom zariadení, a preto licencia L1A nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, keď sama o sebe nezakladá jej držiteľovi aj možnosť vykonávať licencovanú činnosť, ktorú môže vykonávať až na základe dohody /zmluvy/ s iným poskytovateľom. Pojem samostatná zdravotnícka prax v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z.z. vykonávaná na základe licencie L1A nie je možné bez ďalšieho stotožniť s pojmom samostatná zárobková činnosť v zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. a pojem licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe s pojmom oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu pre účely sociálneho poistenia. Ä Odpoveď na 2. otázku - Povinnosťou Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia poistenca - lekára, v zmysle § 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý v spojení s § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov je posudzovať príjmy poistenca - lekára osobitne vo vzťahu k licencii L1A a skúmať, či všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období sú aj príjmami lekára považovaného za samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) v zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z.. Odpoveď na 3. otázku - Konanie podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov začaté z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne v zmysle § 184 ods. 8 v spojení s § 185 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. nezbavuje Sociálnu poisťovňu povinnosti zabezpečiť účastníkovi konania ochranu jeho oprávnení, ktoré sú konkretizáciou základného práva na inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, prípadne i základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a ktoré mu priznávajú aj medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky. 6. Senát 9S Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa so závermi vyjadrenými v rozhodnutí veľkého senátu (1Vs/1/2019) nestotožnil a v právnej veci vedenej pod sp. zn. 9Sžsk/94/2018 (týkajúcej sa rovnakej problematiky), sa chce od záverov prijatých veľkým senátom odchýliť, v dôsledku čoho dňa 24.09.2019 uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/94/2018 zo dňa 23.09.2019 postúpil túto právnu vec na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podľa § 466 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku. 7. Podľa § 100 ods. 2 písm. a) SSP, ak správny súd neurobí iné vhodné opatrenie, môže konanie uznesením prerušiť, ak prebieha súdne konanie alebo administratívne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam na rozhodnutie správneho súdu, alebo ak správny súd dal na takéto konanie podnet.
8. Nakoľko právna vec vedená pod sp. zn. 9Sžsk/94/2018 bola postúpená veľkému senátu správneho kolégia tunajšieho súdu, pričom sa jedná o obdobnú právnu vec s právnou problematikou totožnou ako je vec žalobcu (vedená pod sp. zn. 9Sžsk/73/2019) predložená tunajšiemu súdu na rozhodnutie o kasačnej sťažnosti žalobcu, kasačný súd pristúpil k procesnému postupu podľa § 100 ods. 2 písm. a) SSP a konanie v danej právnej veci prerušil z dôvodu, že na tunajšom súde prebieha konanie, v ktorom sa riešia otázky, ktoré môžu mať význam pre rozhodnutie kasačného súdu v právnej veci žalobcu. 9. Podľa § 100 ods. 3 SSP, ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa procesné úkony a neplynú lehoty podľa tohto zákona. Len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, alebo uplynul čas, na ktorý sa konanie prerušilo, predseda senátu aj bez návrhu uznesením rozhodne o pokračovaní v konaní. Ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť znova. 10. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.