Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Najvyšší súd 2Sžz/5/2012 9012010127 21. 11. 2012 JUDr. Elena Kováčová ECLI:SK:NSSR:2012:9012010127.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Jozefa Milučkého v právnej veci žalobcu: Mesto Prievidza, Námestie Slobody 14, Prievidza, zastúpeného advokátom JUDr. Miroslavom Šedivcom, M. Hodžu 14/1, Prievidza proti žalovaným: 1/ Štatistický úrad Slovenskej republiky, Miletičova 3, Bratislava, zastúpený advokátskou kanceláriou IURISTICO s.r.o., Štefánikova 26, Košice, 2/ Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Štefanovičova 5, Bratislava, 3/ Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky žalobu z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: Žalobca podal na najvyšší súd žalobu o ochranu pred nezákonným zásahom podľa § 250v OSP. Domáhal sa vydania rozsudku, ktorým by súd uložil Štatistickému úradu SR povinnosť oznámiť Ministerstvu financií SR a Finančnému riaditeľstvu SR pre účely zákona č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a nariadenia vlády č. 668/2004 Z. z. o rozdeľovaní výnosu dane z príjmov územnej samospráve údaj o počte obyvateľov s trvalým pobytom na území žalobcu ku dňu 1.1.2011 v počte 50 002 v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej žiadal uložiť Ministerstvu financií SR a Finančnému riaditeľstvu SR povinnosť použiť pre účely rozpočítavania dane z príjmov fyzických osôb pre účely zákona č. 564/2004 Z. z. a nariadenia č. 668/2004 Z. z. v roku 2012 údaj o počte obyvateľov s trvalým pobytom na území žalobcu ku dňu 1.1.2011 v počte 50 002 v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Tiež žiadal, aby žalovaní boli zaviazaní k náhrade trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že Štatistický úrad SR podľa § 4 ods. 4 zákona č. 564/2004 Z. z. poskytol Ministerstvu financií SR a Finančnému riaditeľstvu SR údaj o celkovom počte obyvateľov s trvalým pobytom na území žalobcu rozhodujúci pre účely rozdeľovania a poukazovania výnosu dane z príjmov v roku 2012 v počte 49 994, ktorý údaj zodpovedá počtu obyvateľov ku dňu 31.12.2010. Namietol, že podľa § 2 ods. 1 nariadenia č. 668/2004 Z. z. je pre účely rozdeľovania a poukazovania výnosu dane z príjmov v roku 2012 rozhodujúci počet obyvateľov s trvalým pobytom na území žalobcu k 1. januáru predchádzajúceho kalendárneho roka t.j. k 1.1.2011 (a nie k 31.12.2010). V rozhodujúci deň 1.1.2011 počet obyvateľov s trvalým pobytom na území žalobcu dosahoval počet 50 002. Tento nepatrný rozdiel v celkovom počte obyvateľov s trvalým pobytom na území žalobcu v konečnom dôsledku znamená zásadný rozdiel v určenom podiele žalobcu na výnose daní z príjmov fyzických osôb v roku 2012 vzhľadom na koeficient, ktorý je pre obce od 10 001 do 50 000 obyvateľov 0,94 a pre obce od 50 001
do 100 000 obyvateľov 1,13 (§ 2 ods. 1 písm. b/ a príloha č. 2 nariadenia vlády č. 668/2004 Z. z.), čo v prepočte na kvantitatívny podiel žalobcu na výnose dane z príjmov fyzických osôb v roku 2012 predstavuje predpokladaný rozdiel vo výške približne od 600.000 EUR do 680.000 EUR v závislosti od reálneho výnosu dane z príjmov fyzických osôb v roku 2012. Na odstránenie žalobcom tvrdených nedostatkov žalobca vyzýval žalovaných, k čomu nedošlo; žalobcom tvrdený nesprávny údaj používajú Ministerstvo financií SR a Finančné riaditeľstvo SR pri výpočte podielu žalobcu na výnose dane z príjmov od začiatku roku 2012 a v každom mesiaci roku 2012 takto opakovane ukracujú podiel žalobcu na výnose dane z príjmov. K žalobe sa písomne vyjadrili všetci traja žalovaní. Žalovaný 1/ - Štatistický úrad Slovenskej republiky (ďalej len „ŠÚ SR“) - uviedol, že sa mu nejaví byť dodržaná lehota 30 dní na podanie návrhu podľa § 250v ods. 3 OSP, nakoľko zo samotného návrhu vyplýva, že navrhovateľ žiadal (zrejme o nápravu) odporcu v 2. rade listom z 21. decembra 2011, na ktorý tento odpovedal listom zo dňa 19. januára 2012. S poukazom na to navrhol návrh ako oneskorený zamietnuť. Tiež sa mu nejavilo byť dodržané využitie možných opravných prostriedkov nápravy pred podaním návrhu. Vzhľadom na uvedené navrhol návrh ako neprípustný zamietnuť. Z hľadiska veci samej poukázal na znenie ustanovení § 4 ods. 4 a 5 a § 7 zákona č. 654/2004 Z. z., z ktorých vyplýva, že ŠÚ SR je povinný oznamovať také údaje, ktorými disponuje za pomoci plnenia informačných povinností jednotlivých subjektov verejnej správy a ďalších subjektov. Pre rozdelenie dane v roku 2012 príslušné údaje oznámil ŠÚ SR príslušným subjektom do 31. októbra 2011. Pre rozdelenie dane v roku 2012 je rozhodujúci o.i. údaj o počte obyvateľov k 1. januáru 2011. Tento údaj bol ŠÚ SR povinný oznámiť dotknutým subjektom do 31. októbra 2011. ŠÚ SR až na základe dodatočne v novembri 2011 doručených hlásení o sťahovaní, predložených mu navrhovateľom (žalobcom) mohol tieto štatisticky spracovať. Do 31. októbra 2011 ŠÚ SR nemohol disponovať informáciou o počte obyvateľov (50 002). Jednotlivé hlásenia mal povinnosť oznamovať Štatistickému úradu SR, pracovisku v Trnave práve samotný žalobca, ktorý ako matričný úrad oneskorene (21. novembra 2011) doručil príslušnému pracovisku ŠÚ SR osem hlásení o prisťahovaniach, ktoré boli realizované ešte v roku 2010. Teda žalobca celkom jednoznačne porušil svoju zákonom ustanovenú spravodajskú povinnosť voči ŠÚ SR a túto si splnil so značným omeškaním. Po doručení príslušných hlásení 21. novembra 2011 boli tieto hlásenia štatisticky spracované podľa platnej bilančnej metodiky v mesiaci november 2011. Nakoľko išlo o osoby prisťahované do Mesta Prievidza už v roku 2010, ŠÚ SR ako dátum udalosti zaevidoval do svojich elektronických informačných databáz najskorší možný termín k roku 2010, a to 1. január 2011. Zaevidované údaje totiž už nie je možné akokoľvek spätne revidovať, pretože spracovanie komplexu všetkých získaných demografických štátnych štatistických udalostí za daný referenčný rok sa uzatvára vždy koncom februára nasledujúceho roku, nakoľko z takto ucelených údajov sa potom spracováva obrovské množstvo štatistických stavových, analytických a syntetických ukazovateľov, od úrovne obcí, cez okresy, samosprávne kraje a za celú Slovenskú republiku. Takto spracované štátne štatistické údaje sú potom definitívne platné, pretože slúžia ako na vnútroštátne a právne štatisticky záväzné únijné účely, tak pre potreby medzinárodných orgánov a inštitúcií, voči ktorým si musí Slovenská republika plniť svoje zmluvné záväzky. K terminológii uviedol, že počet obyvateľov ku dňu 1. januára 2011sa určuje k 00.00 hod. tohto dňa, t.j. k okamihu, ktorým je polnoc z 31. decembra 2010 na 1. januára 2011 (na druhej strane počet obyvateľov dňa 1. januára 2011 vyjadruje stav o 24.00 hod. uvedeného dňa). Zdôraznil, že podľa zákona ŠÚ SR si mal splniť oznamovaciu povinnosť do 31. októbra 2011, čo mohol urobiť iba na základe údajov, ktorými dovtedy disponoval. Zákon mu nikde neukladá (a teda ani neumožňuje) revidovať prv oznámené údaje. Ako štátny orgán v zmysle článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov môže konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Keďže teda zákon neumožňuje ŠÚ SR oznamovať údaje o počte obyvateľov príslušným subjektom aj v iných termínoch, ŠÚ SR tak podľa zákona urobiť ani nemôže. V závere vyjadrenia ŠÚ SR uviedol, že si riadne splnil svoje povinnosti uložené mu zákonom. Keď ŠÚ SR v zákonom stanovenej lehote oznámil dotknutým subjektom štatistický údaj, ktorým disponoval, konal v súlade so zákonom. Jeho činnosť preto nie je nezákonným zásahom a prípadné negatívne dôsledky pre navrhovateľa (žalobcu) sú dôsledkom jeho vlastného omeškania. Preto ŠÚ SR navrhol návrh (žalobu) zamietnuť.
Žalovaný 2/ - Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „MF SR“) -vo vyjadrení k žalobe uviedol, že dňa 25.10.2011 mu bola Štatistickým úradom SR zaslaná informácia o spracovaní oficiálnych východiskových štatistických údajov k rozdeleniu výnosu podielových daní územnej samosprávy pre rok 2012 v súlade so zákonom č. 564/2004 Z. z. v stanovenom termíne (t.j. do 31. októbra príslušného kalendárneho roka). Ku dňu 1.1.2011 bol oznámený celkový počet obyvateľov mesta Prievidza 49 994. Vzhľadom na korešpondenciu, ktorá prebehla koncom roka 2011 medzi žalobcom a ŠÚ SR požiadalo MF SR znovu listom ŠÚ SR o údaje v zmysle zákona č. 564/2004 Z. z. ŠÚ SR opätovne potvrdil skutočnosť, že poskytnutý údaj je korektný, je v zmysle ustanovení uvedeného zákona, t.j. platí údaj 49 994 obyvateľov pre mesto Prievidza ku dňu 1.1.2011. MF SR je povinné použiť pri rozdeľovaní výnosu dane z príjmu v roku 2012 údaje tak, ako mu boli poskytnuté Štatistickým úradom SR a nemá žiadnu kompetenciu tieto údaje meniť (§ 4 ods. 4 zákona č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a nariadenie vlády č. 668/2004 Z. z. o rozdeľovaní výnosu dane z príjmov územnej samospráve). S poukazom na uvedené navrhol žalobu ako neopodstatnenú v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaný 3/ - Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „FR SR“) - v písomnom vyjadrení k žalobe poukázal na zákonnú úpravu ustanovenia § 4 ods. 4 a ods. 5 zákona č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve, z ktorého vyplýva, že daňové úrady nemôžu rozdeľovať výnos z daní z príjmov na základe akýchkoľvek podkladov, ale iba na základe údajov, poskytnutých Štatistickým úradom SR prostredníctvom Finančného riaditeľstva SR daňovým úradom. Finančnému riaditeľstvu SR ani Kompetenčnému centru finančných operácií (ako preddavkovej organizácii Finančného riaditeľstva SR podľa zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy č. 523/2004 Z. z.) neboli zaslané od ŠÚ SR žiadne informácie o počte obyvateľov mesta Prievidza v takom rozsahu, ako to uvádza žalobca vo svojom žalobnom návrhu (50 002). Jediným údajom o počte obyvateľov mesta Prievidza na účely výpočtu rozdelenia výnosu dane z príjmov pre rok 2012, ktorým disponuje Kompetenčné centrum finančných operácií je údaj 49 994 obyvateľov, zaslaný Štatistickým úradom SR prostredníctvom Ministerstva financií SR Daňovému riaditeľstvu SR. Pokiaľ ide o skutočnosti uvádzané v žalobe ohľadom počtu obyvateľov mesta Prievidza, vyplývajúce z komunikácie medzi ŠÚ SR a MF SR (najmä údaj 50 002 obyvateľov), tento nemožno na účely výpočtu rozdelenia výnosu dane z príjmov použiť, pretože nebol zaslaný Finančnému riaditeľstvu SR za splnenia podmienok uvedených v § 4 ods. 4 zákona č. 564/2004 Z. z. Ďalej uviedol, že vzhľadom na to, že Daňové riaditeľstvo SR a Kompetenčné centrum finančných operácií postupovalo a postupuje pri riešení tohto prípadu zákonným spôsobom, nemohlo dôjsť ich konaním k nezákonnému zásahu orgánu verejnej správy do práv a právom chránených záujmov mesta Prievidza. V závere zdôraznil, že orgány finančnej správy pri rozdeľovaní výnosu z dane z príjmov môžu vychádzať iba z údajov poskytnutých zákonom určeným orgánom Štatistickým úradom Slovenskej republiky. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa § 246 ods. 2 písm. b/ OSP dospel po prejednaní veci k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie (§ 250v ods. 1 OSP). Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáha len určenia, že zásah bol alebo je nezákonný. Návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo (§ 250v ods. 3 OSP). Súd o takom návrhu rozhodne rozsudkom. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku rozsudku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a lehotu, v ktorej má orgán verejnej správy túto povinnosť vykonať. Povinnosť spočíva v zákaze pokračovať v porušovaní práva
navrhovateľa a v príkaze, ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom. Ustanovenie § 250u platí rovnako. Súd návrh zamietne, ak nie je dôvodný alebo návrh nie je prípustný (§ 250v ods. 4 OSP). Na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak (§ 250v ods. 8 OSP). Z obsahu súdneho spisu najvyšší súd zistil, že korešpondencia, týkajúca sa počtu obyvateľov mesta Prievidza prebiehala medzi žalobcom a žalovanými od konca roka 2011. Na žiadosť žalobcu 15.10.2011 o dodatočné zapísanie hlásení o sťahovaní pre štátne štatistické zisťovanie o migračnej štatistike odpovedal ŠÚ SR listom 25.11.2011. Ďalší list ŠÚ SR v danej veci, adresovaný žalobcovi je z 21.12.2011. List žalobcu, adresovaný MF SR (vo veci prepočtu podielu na dani z príjmov FO pre mesto Prievidza za rok 2012 - požiadavka na úpravu) je z 21.12.2011. Odpoveď Ministerstva financií SR je z 28.12.2011 a žalobcovi bola doručená 2.1.2012. Žalobcovi bol doručený na vedomie aj list ŠÚ SR z 5.1.2012, adresovaný Ministerstvu financií SR. K žalobe je ďalej pripojená odpoveď Ministerstva financií SR z 19.1.2012 na žiadosť žalobcu o zmenu počtu obyvateľov mesta Prievidza k 1.1.2011 pre potreby výpočtu rozdeľovania dane z príjmu v roku 2012 a tiež odpoveď Kompetenčného centra finančných operácií z 27.6.2012 na žiadosť žalobcu zo 14.6.2012. Z uvedeného vyplýva, že žaloba, podaná až 9.8.2012, bola podaná po uplynutí lehoty 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela. K tvrdeniu žalobcu, že nezákonný zásah trvá, je potrebné uviesť, že trvanie nezákonného zásahu je jednou zo zákonných podmienok úspešnosti uplatnenia ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy. K uplatneniu uvedeného práva však musí dôjsť v lehotách, ustanovených v § 250v ods. 3 OSP, z ktorých jedna - 30 dňová subjektívna lehota, zákonom ustanovená na podanie žaloby, nebola dodržaná. Z dôvodu márneho uplynutia subjektívnej lehoty na podanie žaloby (návrhu) Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250v ods. 4 OSP zamietol žalobu ako neprípustnú bez toho, aby posudzoval jej dôvodnosť. Vzhľadom na zmeškanie subjektívnej lehoty sa súd nemohol vecou meritórne zaoberať. Okrajom podotýka, že považuje za správne a súladné so znením § 2 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 668/2004 Z. z. o rozdeľovaní výnosu dane z príjmov územnej samospráve tvrdenie Štatistického úradu SR, že počet obyvateľov ku dňu 1. januára 2011 sa určuje k 00.00 hod. tohto dňa, t.j. k okamihu, ktorým je polnoc z 31. decembra 2010 na 1. januára 2011. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250v ods. 5 OSP. Žalobcovi nepriznal náhradu trov konania, pretože žaloba bola zamietnutá. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.