Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Najvyšší súd 4Tost/19/2012 7011010009 19. 06. 2012 JUDr. Emil Bdžoch ECLI:SK:NSSR:2012:7011010009.1
Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Bdžocha a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Viliama Dohňanského na neverejnom zasadnutí 19. júna 2012 v Bratislave, v trestnej veci U. K., pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. i/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. (účinného do 31. decembra 2005) a iné, o sťažnosti prokurátora Krajskej prokuratúry v Košiciach proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 5. marca 2012, sp. zn. 7 Ntok 3/2011, takto rozhodol: Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť prokurátora Krajskej prokuratúry v Košiciach z a m i e t a . odôvodnenie: Krajský súd v Košiciach uznesením z 5. marca 2012, sp. zn. 7 Ntok 3/2011, podľa § 399 ods. 2 Tr. por. zamietol návrh prokurátora krajskej prokuratúry na povolenie obnovy konania v neprospech oslobodeného U. K., v trestnej veci vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 2 T 10/04, pretože neboli zistené podmienky obnovy konania podľa § 394 Tr. por. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnom stanovej lehote prokurátor krajskej prokuratúry sťažnosť, ktorú písomne odôvodnil podaním z 2. mája 2012 (doručenom súdu prvého stupňa 4. mája 2012). V písomných dôvodoch sťažnosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 3. mája 2007, sp. zn. 2 T 10/04, ktorým bol U. K. podľa § 226 písm. c/ zák. č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (účinný do 31. decembra 2005) oslobodený spod obžaloby pre skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. i/ zák. č. 140/1961 Zb. - Trestného zákona (účinný do 31. decembra 2005 - ďalej len „Trestný zákon“) vo viacčinnom súbehu s trestným činom nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 2. apríla 2009, sp. zn. 1 To 21/2007, ktorým boli zamietnuté odvolania prokurátora, obžalovaného I. Y. a poškodeného G. C.. Prokurátor uviedol, že Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací odôvodnil správnosť oslobodenia U. K. tým, že tohto usvedčovala len svedkyňa I. R. v pozícii utajeného svedka výsluchom z v prípravného konania, počas ktorého odpovedala len na otázky vyšetrovateľa bez toho, aby vo veci vypovedala spontánne. Pripomenul, že aj obhajca obžalovaného I. Y. namietal jej výpoveď z dôvodu, že z technického zariadenia, prostredníctvom ktorého sa tento úkon vykonával, bolo počuť iba otázky vyšetrovateľa, ale odpovede svedkyne počuť nebolo. Odvolací súd túto výpoveď neodmietol, ani ju neoznačil za nepoužiteľnú, pretože svedkyňa sama požiadala o takúto formu výsluchu a obhajca tento spôsob výsluchu namietal až po jeho skončení. Navyše obžalovaný I. Y., ktorý bol na základe vykonaných dôkazov usvedčený zo spáchania trestného činu vraždy, poprel, aby U. K. a N. T. mali s prípadom niečo spoločné.
Zdôraznil, že práve zmena postoja obžalovaného I. Y., ktorý sa vo výkone trestu rozhodol vypovedať o účasti U. K. na usmrtení I. M. je v zmysle § 394 Tr. por. takou skutočnosťou (alebo dôkazom), súdu skôr neznámou, ktorá by mohla v spojení s ostatnými vykonanými dôkazmi odôvodniť iné rozhodnutie o vine U. K.. Zmena výpovede už odsúdeného I. Y. je plne v súlade s výpoveďou svedkyne I. R. z prípravného konania, kde popísala účasť U. K. na vražde I. M. tak, ako ju vnímala z osobných i telefonických kontaktov I. Y. s U. K.. Jediným rozporom medzi touto svedkyňou a obžalovaným I. Y. je popis účasti N. T. na príprave vraždy I. M., pretože svedkyňa ju potvrdzuje a obžalovaný ju vylučuje. Pripomenul aj, že krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia výpoveď svedkyne I. R. považoval vzhľadom na procesné pochybenia za nepoužiteľnú a jej obsah vyhodnotil ako nehodnoverný, čo je však v rozpore so stanoviskom uvedenom v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 1. apríla 2009, sp. zn. 1 To 21/2007. Na záver navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Tr. por. zrušil napadnuté uznesenie a krajskému súdu uložil vo veci znovu konať a rozhodnúť. Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku a zistil, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná. Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu. Podľa § 399 ods. 2 Tr. por. súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky obnovy konania podľa § 394 Tr. por. Z predloženého procesného spisu vyplýva, že prokurátor podal návrh na povolenie obnovy konania v neprospech U. K. na podklade listu odsúdeného I. Y., v ktorom konštatoval, že by chcel v pôvodnej veci opäť vypovedať, pretože „objednávatelia vraždy“ nesplnili dohodnuté podmienky, že N. T. nemá s vecou nič spoločné, a objednávateľmi vraždy I. M. sú U. K. a W. G.. Zároveň uviedol, že ďalšie podrobnosti o účasti U. K., ktorý mu zaobstaral zbraň, finančné prostriedky a informácie o obeti, oznámi súdu alebo inému orgánu činnému v trestnom konaní. Prvostupňový súd doručil návrh prokurátora na povolenie obnovy konania U. K., ktorý v písomnom vyjadrení prostredníctvom obhajcu uviedol, že nesúhlasí s podaným návrhom, pretože „nové“ tvrdenie odsúdeného I. Y. o účasti U. K. na spáchaní trestnej činnosti je účelové, nezakladá sa na skutočnostiach a doteraz vykonaných dôkazoch, nakoľko už v pôvodnom konaní sám poprel účasť U. K. na spáchaní trestného činu. Počas trestného konania nebola preukázaná jeho spojitosť s predmetným skutkom, neexistujú žiadne priame dôkazy, ani nie je známy motív. Navyše odsúdený I. Y. počas konania uvádzal, že predmetný skutok mal spáchať muž menom Ruslan. Vzhľadom na to navrhol, aby krajský súd v zmysle § 399 ods. 2 Tr. por. návrh na povolenie obnovy konania zamietol, pretože nie sú splnené podmienky pre povolenie obnovy konania. Krajský súd v Košiciach na verejnom zasadnutí 5. marca 2012 vypočul odsúdeného I. Y. a po konečných návrhoch procesných strán správne dospel k záveru, že nevyšli najavo také skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi súdu skôr známymi viesť k inému rozhodnutiu o vine a treste.
Odsúdený I. Y. v novej výpovedi tvrdil, že dôvod na zmenu jeho predchádzajúcej výpovede spočíva v nedodržaní dohody zo strany U. K. a jeho spoločníkov, ktorí sa nepostarali oňho a jeho rodinu počas výkonu trestu, ako mu to predtým sľúbili, pričom tiež uviedol, že nepozná ďalšie osoby, ktoré by mohli potvrdiť jeho výpoveď a vylúčiť tak pochybnosť, že jeho konanie je len „odplatou“ U. K.. Krajský súd tiež správne zamietol návrh prokurátora na vypočutie svedkyne I. R. a poukázal na to, že jej výpoveď bola už v pôvodnom konaní krajským súdom, ako aj odvolacím súdom vyhodnotená ako procesne nepoužiteľná a nehodnoverná vzhľadom na spôsob vykonania jej výsluchu v prípravnom konaní. Navyše v tejto veci nebolo vydané ani rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorého rozhodnutím prokurátora alebo súdu Slovenskej republiky alebo konaním, ktoré mu predchádzalo boli porušené základné ľudské práva alebo slobody obvineného. V dôsledku toho neboli splnené zákonné podmienky pre povolenie obnovy konania ako to má na mysli ustanovenie § 394 ods. 1 a ods. 4 Tr. por. Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že súd prvého stupňa pri prerokovaní návrhu prokurátora na povolenie obnovy konania postupoval procesne správne, keď sa dôsledne zaoberal všetkými skutočnosťami uvádzanými v návrhu prokurátora a vykonal potrebné dôkazy, ktoré zákonným spôsobom vyhodnotil. Stavu veci a zákonu teda zodpovedá zistenie krajského súdu, že nevyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by odôvodňovali postup podľa vyššie uvedeného ustanovenia § 394 ods. 1 Tr. por., nakoľko ani zmena výpovede nie je takou novou skutočnosťou súdu skôr neznámou, ktorá by mohla sama osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo treste. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že podmienky na povolenie obnovy konania v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por. neboli splnené, preto na neverejnom zasadnutí po zvážení uvedených okolností sťažnosť prokurátora krajskej prokuratúry podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol ako nedôvodnú. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.