Advokáti.Digital
UznesenieNajvyšší súd SR3. 4. 2012plný text

Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžz/3/2011 z 3. 4. 2012

CitáciaUznesenie Najvyššieho súdu SR z 3. apríla 2012, sp. zn. 3Sžz/3/2011, ECLI:SK:NSSR:2012:1011201031.1

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Najvyšší súd 3Sžz/3/2011 1011201031 03. 04. 2012 JUDr. Ivan Rumana ECLI:SK:NSSR:2012:1011201031.1

Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: E. bytom Y., proti odporcovi: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Vazovova 2, Bratislava, v konaní o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, jednomyseľne rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie z a s t a v u j e. Po právoplatnosti uznesenia bude vec postúpená Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 28.05.2011, v znení jeho doplnenia zo dňa 27.11.2011, domáhal ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy. Za nezákonný zásah považoval podanie informácie zamestnancami správcu dane daňovým subjektom, že navrhovateľ na nich podal oznámenie. Týmto mali zamestnanci správcu dane porušiť daňové tajomstvo v zmysle § 23 ods. 1 až 4 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 511/1992 Zb.). Ďalej nesúhlasil s výsledkom prešetrenia sťažnosti č. I/132/20529-35731/11/Sok zo dňa 24.03.2011. Namietal, že námietka č. 2, ktorá sa týkala jeho žiadosti o nazretie do spisu, má byť vyhodnotená ako opodstatnená, pretože nie je správny právny názor odporcu a správcu dane. K námietke č. 1 uviedol, že k daňovému nedoplatku vo výške 199,13 € sa vyjadrí pri dokazovaní na pojednávaní v zmysle § 63 zákona č. 511/1992 Zb. Najvyšší súd Slovenskej republiky skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu návrhu skúmal splnenie procesných podmienok konania, a to právomoci súdu prejednať a rozhodnúť vec. Podľa § 103 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované. Podľa § 7 ods. 2 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

Podľa § 7 ods. 3 O.s.p. iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon. Podľa § 244 ods. 5 veta prvá O.s.p. súdy v správnom súdnictve konajú o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy a o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích správnych orgánov. Podľa § 250v ods. 1 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím a tento zásah bol zameraný priamo proti nej, alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah, alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie. Po oboznámení sa s obsahom návrhu navrhovateľa najvyšší súd dospel k záveru, že ho nemožno kvalifikovať ako návrh na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa § 250v O.s.p. Navrhovateľ nenamietal žiaden faktický zásah resp. úkon, ktorý by bol proti nemu priamo vykonaný a v dôsledku ktorého by vznikol protiprávny stav, v ktorom by sa navrhovateľ nachádzal. Navrhovateľ vyjadruje iba nesúhlas s vybavením svojej predchádzajúcej sťažnosti, ktorá bola prešetrená odporcom pod č. I/132/20529-31137/11/Sok dňa 21.03.2011. Nesúhlasí s vyhodnotením 1. a 2. námietky, ktoré boli vyhodnotené ako neopodstatnené. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach sťažnosť, v ktorej sťažovateľ vyjadruje nesúhlas s vybavovaním alebo odložením svojej predchádzajúcej sťažnosti je novou sťažnosťou proti postupu orgánu verejnej správy pri vybavovaní sťažnosti alebo pri odložení sťažnosti. Podľa § 22 ods. 2 zákona č. 9/2010 Z.z. sťažnosť proti postupu orgánu verejnej správy pri vybavovaní sťažnosti nie je opakovanou sťažnosťou, a to ani vtedy, ak v nej sťažovateľ opakuje skutočnosti z predchádzajúcej sťažnosti. Podľa § 22 ods. 3 veta prvá zákona č. 9/2010 Z.z. sťažnosť podľa odseku 1 vybaví vedúci orgánu verejnej správy alebo ním splnomocnený zástupca, ak to nie je v rozpore s § 12. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ vyjadruje nesúhlas s vybavením jeho predchádzajúcej sťažnosti, ktorá je v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 22 ods. 1 zákona č. 9/2010 Z.z. novou sťažnosťou proti postupu odporcu pri vybavovaní sťažnosti, najvyšší súd vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa posúdil ako sťažnosť proti vybavovaniu sťažnosti podľa ustanovenia § 22 ods. 1 zákona č. 9/2010 Z.z., na vybavenie ktorej je príslušný vedúci orgánu verejnej správy podľa § 22 ods. 3 veta prvá zákona č. 9/2010 Z.z. a preto ju postúpi odporcovi na vybavenie. Pri skúmaní podmienok konania najvyšší súd zistil neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, nedostatok právomoci v zmysle § 7 ods. 2 O.s.p., preto podľa § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p. v spojení s § 104 ods. 1 vety prvej O.s.p. konanie zastavil. Po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania bude vec postúpená Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky podľa § 104 ods. 1 vety druhej O.s.p. O trovách konania najvyšší súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže konanie bolo zastavené. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam