Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžz/3/2011 z 2. 4. 2012
Citácia: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 2. apríla 2012, sp. zn. 3Sžz/3/2011, ECLI:SK:NSSR:2012:1011201031.1
Najvyšší súd | 3Sžz/3/2011 | ECLI:SK:NSSR:2012:1011201031.1 | 2012-04-02 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 104 ods. 1 OSP, § 22 ods. 1 zákona č. 9/2010 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1bf39d3a-78a0-496f-a0f8-738fc577b3cb
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:1011201031.1

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Sžz/3/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201031
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Rumana
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2012:1011201031.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: E. bytom Y., proti odporcovi: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Vazovova 2, Bratislava, v konaní o ochrane pred
nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, jednomyseľne

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie  z a s t a v u j e.

Po právoplatnosti uznesenia bude vec postúpená Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 28.05.2011, v znení jeho doplnenia zo dňa 27.11.2011, domáhal ochrany
pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy. Za nezákonný zásah považoval podanie informácie
zamestnancami správcu dane daňovým subjektom, že navrhovateľ na nich podal oznámenie. Týmto
mali zamestnanci správcu dane porušiť daňové tajomstvo v zmysle § 23 ods. 1 až 4 zákona č. 511/1992
Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších
predpisov (ďalej len zákon č. 511/1992 Zb.). Ďalej nesúhlasil s výsledkom prešetrenia sťažnosti č.
I/132/20529-35731/11/Sok zo dňa 24.03.2011. Namietal, že námietka č. 2, ktorá sa týkala jeho žiadosti o
nazretie do spisu, má byť vyhodnotená ako opodstatnená, pretože nie je správny právny názor odporcu
a správcu dane. K námietke č. 1 uviedol, že k daňovému nedoplatku vo výške 199,13 € sa vyjadrí pri
dokazovaní na pojednávaní v zmysle § 63 zákona č. 511/1992 Zb.

Najvyšší súd Slovenskej republiky skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu návrhu skúmal splnenie
procesných podmienok konania, a to právomoci súdu prejednať a rozhodnúť vec.
Podľa § 103 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) kedykoľvek za konania prihliada súd na
to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 7 ods. 2 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí
orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a
rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej
samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy       aj s nariadením vlády a so všeobecne
záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich
podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.



Podľa § 7 ods. 3 O.s.p. iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak
to ustanovuje zákon.

Podľa § 244 ods. 5 veta prvá O.s.p. súdy v správnom súdnictve konajú o ochrane pred nezákonným
zásahom orgánu verejnej správy a o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích správnych orgánov.

Podľa § 250v ods. 1 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich
právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je
rozhodnutím a tento zásah bol zameraný priamo proti nej,         alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo
vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah, alebo jeho dôsledky
trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.

Po oboznámení sa s obsahom návrhu navrhovateľa najvyšší súd dospel k záveru, že ho nemožno
kvalifikovať ako návrh na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa § 250v
O.s.p. Navrhovateľ nenamietal žiaden faktický zásah resp. úkon, ktorý by bol proti nemu priamo
vykonaný a v dôsledku ktorého by vznikol protiprávny stav, v ktorom by sa navrhovateľ nachádzal.
Navrhovateľ vyjadruje iba nesúhlas s vybavením svojej predchádzajúcej sťažnosti, ktorá bola prešetrená
odporcom pod č. I/132/20529-31137/11/Sok dňa 21.03.2011. Nesúhlasí s vyhodnotením 1. a 2. námietky,
ktoré boli vyhodnotené ako neopodstatnené.

Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach sťažnosť, v ktorej sťažovateľ vyjadruje nesúhlas
s vybavovaním alebo odložením svojej predchádzajúcej sťažnosti je novou sťažnosťou proti postupu
orgánu verejnej správy pri vybavovaní sťažnosti alebo pri odložení sťažnosti.

Podľa § 22 ods. 2 zákona č. 9/2010 Z.z. sťažnosť proti postupu orgánu verejnej správy pri vybavovaní
sťažnosti nie je opakovanou sťažnosťou, a to ani vtedy, ak v nej sťažovateľ opakuje skutočnosti z
predchádzajúcej sťažnosti.

Podľa § 22 ods. 3 veta prvá zákona č. 9/2010 Z.z. sťažnosť podľa odseku 1 vybaví vedúci orgánu verejnej
správy alebo ním splnomocnený zástupca, ak to nie je v rozpore s § 12.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ vyjadruje nesúhlas s vybavením jeho predchádzajúcej sťažnosti, ktorá
je v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 22 ods. 1  zákona č. 9/2010 Z.z. novou sťažnosťou proti
postupu odporcu pri vybavovaní sťažnosti, najvyšší súd vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa posúdil ako
sťažnosť proti vybavovaniu sťažnosti podľa ustanovenia § 22 ods. 1 zákona č. 9/2010 Z.z., na vybavenie
ktorej je príslušný vedúci orgánu verejnej správy podľa § 22 ods. 3 veta prvá zákona č. 9/2010 Z.z. a
preto ju postúpi odporcovi na vybavenie.

Pri skúmaní podmienok konania najvyšší súd zistil neodstrániteľný nedostatok podmienky konania,
nedostatok právomoci v zmysle § 7 ods. 2 O.s.p., preto  podľa § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p. v spojení
s § 104 ods. 1 vety prvej O.s.p. konanie zastavil. Po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania bude
vec postúpená Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky podľa § 104 ods. 1 vety druhej O.s.p.

O trovách konania najvyšší súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania, keďže konanie bolo zastavené.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.