Advokáti.Digital

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/178/2020 z 10. 7. 2023

ECLI:SK:KSBA:2023:1114201422.1 · Krajský súd Bratislava · Obchodné právo · plný text

Citácia
Rozsudok Krajského súdu Bratislava z 10. júla 2023, sp. zn. 2Cob/178/2020, ECLI:SK:KSBA:2023:1114201422.1
ECLI
ECLI:SK:KSBA:2023:1114201422.1
Spisová značka
2Cob/178/2020
Identifikačné číslo spisu
1114201422
Súd
Krajský súd Bratislava (Bratislavský kraj) · rozhodnutia 2023
Sudca
JUDr. Ľubica Krišková
Dátum vydania
10. 07. 2023
Forma
Rozsudok
Povaha
Potvrdzujúce
Oblasť práva
Obchodné právo – Náhrada škody
Citované ustanovenia
§ 5 ods. 1 písm. g) zákona č. 381/2001 Z. z.§ 387 ods. 1 CSP
Zdroj
originál (PDF) · InfoSud (MS SR) · JSON · text

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/178/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114201422
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1114201422.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek
senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: Allianz - Slovenská
poisťovňa, a.s., so sídlom Pribinova 19, 811 09 Bratislava, IČO: 00 151 700, proti žalovanému:
KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava,
IČO: 31 595 545, v konaní o zaplatenie 3.467,58 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 31Cb/10/2014 - 111 zo dňa 17. 1. 2020 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 31Cb/10/2014 - 111 zo dňa 17. 1.
2020 v napadnutom výroku I. a súvisiacom výroku III. p o t v r d z u j e .
Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o
výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi
sumu 3.467,58 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a priznal žalobcovi právo na náhradu
trov konania v rozsahu 21,80% voči žalovanému, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením vydaným súdnym
úradníkom. Vo zvyšku žalobu zamietol.

2. Súd prvej inštancie predmetné meritórne rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou domáhal
zaplatenia žalovanej sumy s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že
dňa 25.07.2012 v Trebišove na Poľnej ceste po vysypaní zrna zo zásobníka do odstavenej vlečky
sa vracal kombajn na pole, pričom poškodil tam zaparkované motorové vozidlo EČV: I.. Na vozidle
zn. Chevrolet Aveo bola poškodená zadná strana vozidla a celá pravá strana. Poistná udalosť je u
žalobcu evidovaná pod číslom 1241035025. Poškodený Ing. B. S. si škodu na vozidle uplatnil zo
svojho havarijného poistenia uzavretého u žalobcu, č. poistnej zmluvy 700307774. Kalkulácia nákladov
a obhliadka poškodeného vozidla sa vykonala dňa 08.08.2012. Škoda na vozidle sa likvidovala formou
krycieho listu po doložení faktúry o oprave, ktorú dodal poškodený od spoločnosti SWAM servis s.r.o. Po
odpočítaní dojednanej spoluúčasti vo výške 182,50 Eur podľa uzavretej poistnej zmluvy, bolo vypočítané
poistné plnenie vo výške 3.467,58 Eur poukázané na účet opravovne a to dňa 16.08.2012. Vyplatením
poistného plnenia z havarijného poistenia prešlo z poškodeného na žalobcu právo na náhradu škody, a to
podľa § 813 OZ. Žalobca vyzval na náhradu škody žalovaného, kedy mu zaslal všetky podklady potrebné
na refundáciu škody. Žalovaný škodu z povinného poistenia škodcu odmietol refundovať s odôvodnením,
že podľa § 5 ods. 1 písm. g) zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ nenahradí za poisteného škodu, ak ide
o zodpovednosť za škodu spôsobenú pracovnou činnosťou motorového vozidla ako pracovného stroja
s výnimkou škôd zapríčinených jeho jazdou. Nakoľko v danom prípade škoda nevznikla pri pracovnej
činnosti ale jazdou, nie je možné danú výluku uplatnenú žalovaným akceptovať. Nakoľko žalobca



považuje nárok za preukázaný, uplatňuje si podľa § 15 zákona č. 381/2001 Z.z. nárok na náhradu škody
priamo voči poisťovateľovi - žalovanému vo výške vyplateného poistného plnenia vo výške 3.467,58 Eur
spolu s príslušenstvom. Zároveň žiadal zaplatiť aj trovy konania.

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, uviedol, že motorové vozidlo, ktorým mala byť škoda spôsobená, bolo
v rozhodnom čase povinne zmluvne poistené u žalovaného na základe poistnej zmluvy č. 6804782463.
Žalobca z titulu vyššie uvedenej skutočnosti a v zmysle § 813 ods. 1 OZ listom zo dňa 15.08.2012,
20.08.2012 a 24.08.2012 vyzval žalovaného na refundáciu vyplateného poistného plnenia v sume
3.467,58 Eur. Žalovaný po prešetrení poistnej udalosti listom zo dňa 30.08.2012 oznámil žalobcovi, že
uplatnený nárok vybavuje bez poskytnutia poistného plnenia, a to z dôvodu, že ide o výluku v zmysle § 5
ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. - poisťovateľ nenahradí za poisteného škodu, ak ide o zodpovednosť za
škodu: g) spôsobenú pracovnou činnosťou motorového vozidla ako pracovného stroja s výnimkou škôd
zapríčinených jeho jazdou. Žalovaný pri šetrení poistnej udalosti vychádzal z podkladov, ktoré mu boli
navrhovateľom predložené v tzv. refundačnom balíku a z vyhotovenej fotodokumentácie. Na základe
výzvy žalobcu sa poistený u žalovaného vyjadril k telefonickému hláseniu pána B. S., a to nasledovne:
„Kombajn začal svoju činnosť na poli po objednávke pána S.. Pán S. prišiel na pole svojim autom,
ktoré odparkoval pozdĺž traktora s vlečkou, kde kombajn sype vymlátenú pšenicu. Keďže tam pán S.
prišiel neskôr, kombajnista nemal vedomosť o jeho prítomnosti, lebo pri začatí prác ho na danom mieste
neregistroval. Po naplnení zásobníka išiel kombajn vysypať pšenicu do vlečky, pričom sa pohyboval
smerom kolmo ku traktoru s vlečkou a po príchode k nemu zatočil vpravo, aby mohol vysypať pšenicu.
Kombajn bol v tomto momente vo vzdialenosti od vozidla pána S. cca 15 metrov. Po vysypaní kombajn
cúval, aby sa mohol vrátiť a pri zatočení zachytil zadnou časťou (drvičom) vozidlo pána S.. Pri tomto mu
poškodil zadné pravé dvere, zadné pravé svetlo, zadný pravý blatník a lištu na kufre. Z nami uvedeného
vyplýva, že ostatné poškodenie vozidla pána S. sme nespôsobili my, ale vozidlo bolo poškodené pred
touto udalosťou, k čomu sa nám aj pán S. priznal, keď prišiel objednať kombajn, aby prišiel vymlátiť
jeho pšenicu“. Navyše, za zmienku nepochybne stojí i skutočnosť, že v zmysle telefonického hlásenia
škodovej udalosti, ... „klient mal odparkované vozidlo na poľnej ceste, kde pracoval kombajn a keď išiel
kombajn vysypať zrno zachytil jeho motorové vozidlo a poškodil ho...“. Na základe vyššie uvedeného
má žalovaný za to, že ku škode došlo pri pracovnej činnosti motorového vozidla, a preto pri likvidácii
poistnej udalosti postupoval správne, keď nárok žalobcu neuznal v celom rozsahu, keďže ide o výluku
z poistenia.

4. Vo svojom odôvodnení rozhodnutia prvostupňový súd ďalej uviedol, že za sporné vo veci považoval
otázku týkajúcu sa žalovaným uplatnenej výluky z poistenia, v zmysle ktorej poisťovateľ nenahradí
za poisteného škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu, spôsobenú pracovnou činnosťou motorového
vozidla ako pracovného stroja s výnimkou škôd zapríčinených jeho jazdou, keďže žalovaný tvrdil,
že škoda bola spôsobená pracovnou činnosťou kombajnu ako pracovného stroja, zatiaľ čo žalobca
tvrdil, že išlo o jazdu kombajnu ako motorového vozidla. Právo žalobcu voči žalovanému, ktorý
spôsobil škodu prevádzkou dopravného prostriedku pri dopravnej nehode, nie je právom na plnenie
z poistenia, ale právom na náhradu škody, ktoré je v zmysle § 813 ods. 1 OZ odvodené od práva
poškodeného (poistenca žalobcu). Prechodom práva na náhradu škody z poisteného na poistiteľa
vstupuje poistiteľ (žalobca) vyplatením plnenia do práv poisteného-poškodeného. Prvostupňový súd
pri hodnotení vykonaných dôkazov vychádzal zo skutočnosti, že podľa ustanovenia § 813 ods. 1 OZ,
ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho
právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol. Zo zistených skutočností mal
za bezpochyby zistené, že žalobca poskytol na účet za opravu poškodeného motorového vozidla v
súvislosti s predmetnou škodovou udalosťou sumu 3.467,58 Eur, a preto na žalobcu ako poisťovateľa
prešlo právo na náhradu škody, ktorú si uplatňoval u žalovaného z titulu refundácie ako poisťovateľa
predmetu motorového vozidla, ktorým došlo k škodovej udalosti, keďže podľa § 15 ods. 1 zákona č.
381/2001 Z.z. je poškodený oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi
a je povinný tento nárok preukázať. Ďalej sa prvostupňový súd zameral na uplatnenie predmetnej výluky
a skutočnosti, či kombajn ako pracovný stroj vykonával pracovnú činnosť alebo jazdu, teda či poisťovateľ
poškodeného má nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla na motorovom vozidle voči žalovanému
z titulu refundácie poskytnutého poistného plnenia práve od žalovaného, ktorý by bol v tomto prípade
povinný nahradiť vzniknutú škodu za vodiča motorového vozidla označeného ako vinníka nehody titulom
povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
uzavretého so žalovaným. S ohľadom na popis účastníkov škodovej udalosti dospel k záveru, že
predmetnú výluku z poistenia nie je možné uplatniť. Z tvrdenia „po naplnení zásobníka išiel kombajn



vysypať pšenicu do vlečky, pričom sa pohyboval smerom kolmo ku traktoru s vlečkou, po príchode k
nemu zatočil vpravo, aby mohol vysypať pšenicu. Kombajn bol v tomto momente vo vzdialenosti od
vozidla pána S. asi 15 metrov. Po vysypaní kombajn cúval, aby sa mohol vrátiť a pri zatočení zachytil
zadnou časťou vozidlo pána S.. Pri tomto mu poškodil zadné pravé dvere, zadné pravé svetlo, zadný
pravý blatník a lištu na kufri“ vyplýva, že predmetné motorové vozidlo kombajn sa vracal na pole, keď pri
cúvaní poškodil motorové vozidlo EČV: I.. Prevádzkou motorového vozidla - kombajnu, ktoré poškodilo
predmetné motorové vozidlo vykonávaním pohybu - cúvania, keď sa kombajn vracal na pole je zrejmé,
že cúvanie kombajnu je potrebné subsumovať pod prevádzku vozidla, keďže toto vozidlo plnilo funkciu
dopravného prostriedku, a nie funkciu pracovného stroja, ako sa nesprávne domnieval žalovaný. Terén,
na ktorom bola spôsobená škodová udalosť je preto z uvedeného pohľadu absolútne irelevantný.

5. Prvostupňový súd žalobu v časti požadovaného úroku z omeškania vo výške 8,75% p.a. z istiny
3.467,58 Eur od 18.09.2012 do zaplatenia zamietol s odkazom na rozhodnutie NS SR z 22.11.2018, sp.
zn. 3 Cdo 145/2017, s ktorým sa stotožnil.

6. O náhrade trov konania rozhodol prvostupňový súd podľa § 255 ods. 1 z. č. 160/2015 Z.z. (Civilný
sporový poriadok), pri určení výšky nároku na náhradu trov konania prihliadal na zamietnutie žaloby v
časti a určil úspech žalobcu 60,90% a úspech žalovaného 39,10%. Po odpočítaní úspechu žalovaného
od úspechu žalobcu v konečnom dôsledku konštatoval, že čiastočný úspech žalobcu vo veci predstavuje
21,80%, čo je percentuálnym vyjadrením čistého úspechu žalobcu v konaní.

7. Proti predmetnému meritórnemu rozhodnutiu v časti výroku I. a III. podal žalovaný v zákonnej lehote
odvolanie, ktoré dôvodil v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) a f) C.s.p. tým, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný v odvolaní uviedol, že zásadne nesúhlasí
so skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie, považuje ich za nesprávne, a má za to, že súd dospel
k nesprávnym skutkovým tvrdeniam a k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Žalovaný v tejto
súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/130/2012 zo dňa 29.5.2013.
Na základe vyjadrenia poisteného k škodovej udalosti č. 1241035025 žalovaný poukazuje na to, že ku
škodovej udalosti došlo pri pracovnej činnosti motorového vozidla ako pracovného stroja a nie pri jeho
jazde, resp. prevádzke. Nakoľko došlo ku škode pri pracovnej činnosti motorového vozidla poisteného,
žalovaný má za to, že poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
sa na túto škodovú udalosť nevzťahuje. Ďalej žalovaný poukázal na rozsudok Európskeho súdneho
dvora C-514/16 zo dňa 28.11.2017, na výklad článku 3 ods. 1 smernice Rady 72/166 /EHS z 24.04.1972
o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti. Podľa
predmetného rozsudku Európskeho súdneho dvora sa má čl. 3 ods. 1 vykladať v tom zmysle, že pod
pojem „prevádzka vozidiel" uvedený v tomto ustanovení nepatrí situácia, v ktorej bol poľnohospodársky
traktor zapojený do nehody, hoci jeho hlavná funkcia v momente vzniku tejto nehody spočívala v
tom, že neslúžil ako dopravný prostriedok, ale ako pracovný stroj generoval hybnú silu potrebnú na
pohon pompy herbicídneho postrekovača. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že žalobca okrem svojho
tvrdenia o vzniku a priebehu dopravnej nehody nepredložil v súdnom konaní žiadny relevantný dôkaz,
ktorý by potvrdzoval ním uvedené tvrdenia, že k škodovej udalosti došlo jazdou motorového vozidla.
Žalovaný ďalej poukazuje v tejto súvislosti na telefonické hlásenie škodovej udalosti poškodeného zo
dňa 30.07.2012, kde pri otázke: Opíšte ako došlo k škodovej udalosti? nahlasovateľ uviedol: „Klient mal
odparkované vozidlo na poľnej ceste, kde pracoval kombajn a keď išiel kombajn vysypať zrno, zachytil
jeho motorové vozilo a poškodil ho...". Žalovaný s odbornou starostlivosťou vykonal šetrenie škodovej
udalosti, v rámci ktorého zabezpečil dôkazy, ktoré jednoznačne odôvodňujú závery šetrenia škodovej
udalosti a neposkytnutie poistného plnenia z dôvodu, že škodová udalosť bola spôsobená pracovnou
činnosťou motorového vozidla ako pracovného stroja. K škodovej udalosti došlo na poli, kedy kombajn
vykonával pracovnú činnosť vysýpaním zrna do vlečky v priestore, kde sa bezprostredne pri tomto druhu
pracovnej činnosti nachádza. Skutočnosť, že sa kombajn po vysýpaní zrna do vlečky presúval späť na
pole nezakladá fakt, že kombajn prestal vykonávať pracovnú činnosť. Samotný presun z miesta A na
miesto B je esenciálnou náležitosťou pracovnej činnosti kombajnu, bez ktorej nie je možné vykonávať
pracovnú činnosť. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd zmenil výrok I. a III. rozsudku Okresného súdu
Bratislava I č. k. 31Cb/10/2014-lll zo dňa 17.01.2020 tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná nárok
na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania vo výške 100%.



8. Žalobca odvolanie žalovaného považoval za nedôvodné, podľa jeho názoru je rozsudok Okresného
súdu Bratislava I vecne ako aj právne správny, obsahuje všetky obsahové ako aj formálne náležitosti
uložené zákonom. Žalobca je toho názoru, že Okresný súd Bratislava I rozhodol správne, keď zaviazal
žalovaného k povinnosti uhradiť žalobcovi sumu 3.467,58 Eur a to všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku a súčasne priznal žalobcovi trovy konania vo výške 21,80% voči žalovanému, o výške ktorých
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia. Žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovaného,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol,
že prvoinštančný súd správne posúdil spornú otázku v danom konaní a to nedôvodne a nesprávne
uplatnenú výluku žalovaného s poukazom na § 5 ods. 1 písm. g) z. 381/2001 Z.z., podľa ktorej
poisťovateľ nenahradí za poisteného škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu spôsobenú pracovnou
činnosťou motorového vozidla ako pracovného stroja s výnimkou škôd zapríčinených jeho jazdou.
Skutočnosť, že škoda nenastala pri pracovnej činnosti vyplýva aj z písomného podania žalovaného
keď uviedol „.. po naplnení zásobníka išiel kombajn vysypať pšenicu do vlečky, pričom sa pohyboval
smerom kolmo ku traktoru s vlečkou, po príchode k nemu zatočil vpravo, aby mohol vysypať pšenicu...
po vysypaní kombajn cúval, aby sa mohol vrátiť a pri točení zachytil zadnou časťou (drvičom) vozidlo
p. S.. Kombajn poistený u žalovaného sa vracal na pole, keď poškodil tam zaparkované motorové
vozidlo, ktoré si nevšimol. Pokiaľ žalovaný odkazuje na výpoveď žalobcu, kedy mal tento na pojednávaní
konanom dňa 17.01.2020 argumentovať tým, “že kombajn odchádzal z poľa, teda sa škodová udalosť
stala mimo miesta výkonu pracovnej činnosti“ ide o tvrdenie, ktoré na pojednávaní nezaznelo, čoho
dôkazom je zvukový záznam z predmetného pojednávania. Žalobca svoje tvrdenia o tom, ako a kde
škoda nastala preukázal. Škoda nastala v čase, keď sa kombajn vracal po vysypaní zrna opäť na pole,
kombajnista si zaparkované vozidlo nevšimol, keď aj sám žalovaný uvádza: „po vysypaní kombajn cúval,
aby sa mohol vrátiť a pri zatočení zachytil zadnou časťou (drvičom) vozidlo p. S.Ľ.U..“ Skutočnosť, že ku
škode došlo na poli žalobca nespochybňuje, spochybňuje ale to, že škoda nastala pri pracovnej činnosti.
Kombajn škodu spôsobil v čase, keď sa vracal na pole, aby mohol pokračovať vo svojej pracovnej
činnosti. Dôkazy založené žalobcom v súdnom spise preukazujú, že škoda vznikla takým spôsobom ako
to v konaní aj žalobca uviedol, čoho dôkazom je telefonický prepis hlásenia udalosti zo dňa 30.07.2012,
ktorý obsahuje popis udalosti a jej priebeh. Svoje tvrdenia teda žalobca riadne preukázal a uniesol
dôkazné bremeno v spore, naopak, žalovaný svoje tvrdenia o tom, že škoda nastala pri pracovnej
činnosti kombajnu nepreukázal. Žalobca žiadal, aby súd druhej inštancie odvolanie žalovaného zo dňa
29.01.2020 odmietol a rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 17.01.2020 ako vecne správny
potvrdil.

9. Žalobca aj žalovaný následne zaslali súdu v súvislosti s podaným odvolaním písomné vyjadrenia,
v ktorých zotrvali na svojich doterajších stanoviskách, neuviedli v nich už žiadne iné relevantné
skutočnosti.

10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal vec v zmysle ustanovenia § 379 a
§ 380 ods. 1 C.s.p. v medziach daných rozsahom a dôvodom odvolania bez nariadenia pojednávania,
pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 3 C.s.p. oznámený
na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu
a odvolaním dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.

11. Podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti napadnutej
odvolaním žalovaného (teda v časti výrokov I. a III.), nakoľko na základe vykonaných dôkazov správne
zistil skutkový stav, zrozumiteľným spôsobom vysvetlil z ktorých dôkazov vychádzal, aké skutočnosti
mal vykonanými dôkazmi za preukázané, dôkazy vyhodnotil a zistený skutkový stav správne právne
posúdil. Súd prvej inštancie dal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na sporné otázky, pričom sa zároveň
vysporiadal s podstatnou argumentáciou sporových strán. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu
prvej inštancie v predmetnej časti odvolací súd uvádza nasledovné:



13. Z obsahu spisu vyplýva a v konaní bolo preukázané, že na základe škodovej udalosti došlo k
poškodeniu motorového vozidla poškodeného, žalobca poskytol poškodenému za opravu motorového
vozidla v súvislosti s predmetnou škodovou udalosťou sumu 3.467,58 Eur a na žalobcu ako poisťovateľa
teda prešlo právo na náhradu škody, ktorú si uplatnil u žalovaného z titulu refundácie ako poisťovateľa
predmetu motorového vozidla. Žalovaný škodu z povinného poistenia škodcu odmietol refundovať s
odôvodnením, že podľa § 5 ods. 1 písm. g) zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ nenahradí za poisteného
škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu spôsobenú pracovnou činnosťou motorového vozidla ako
pracovného stroja s výnimkou škôd zapríčinených jeho jazdou. Zásadným pre vyriešenie celého sporu
bolo teda zodpovedanie otázky, či sa jedná o výluku z poistenia, v zmysle ktorej poisťovateľ nenahradí
za poisteného škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu, spôsobenú pracovnou činnosťou motorového
vozidla ako pracovného stroja s výnimkou škôd zapríčinených jeho jazdou, keďže žalovaný tvrdil, že
škoda bola spôsobená pracovnou činnosťou kombajnu ako pracovného stroja, pričom žalobca tvrdil,
že išlo o jazdu kombajnu ako motorového vozidla. Teda podstatné je, či kombajn ako pracovný stroj
vykonával v momente vzniku škody pracovnú činnosť alebo vykonával jazdu.

14. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalovaného, že na daný prípad bolo potrebné
aplikovať výluku z poistenia v zmysle čl. III bod 1 písm. g) Všeobecných poistných podmienok s odkazom
na § 5 ods. 1 písm g) zákona č. 381/2001 Z.z. Za rozhodujúcu odvolací súd považoval skutočnosť,
že žalobca v konaní preukázal, že kombajn škodu spôsobil v čase, keď sa vracal na pole, aby mohol
pokračovať vo svojej pracovnej činnosti. Teda v čase, kedy došlo priamo k škodovej udalosti kombajn
nevykonával žiadnu pracovnú činnosť, na ktorú je určený. Je potrebné zdôrazniť, že vozidlo (kombajn)
za istých okolností funguje ako pracovný stroj a v takom prípade ide o pracovnú činnosť pracovného
stroja, avšak v danom prípade z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie je zrejmé, že
škodová udalosť vznikla pri presune vozidla na miesto jeho pracovnej činnosti a nie priamo pri jeho
pracovnej činnosti. Neposkytnutie poistného plnenia zo strany žalovaného možno vzhľadom na uvedené
považovať za porušenie jeho zmluvných povinností, nakoľko nedošlo k naplneniu predpokladov pre
aplikáciu výluky z poistenia.

15. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd konštatuje, že k poistnej udalosti došlo spôsobom, ako to
v konaní žalobca uviedol, čoho dôkazom je telefonický prepis hlásenia udalosti zo dňa 30.07.2012, ktorý
obsahuje popis udalosti a jej priebeh a v príčinnej súvislosti s touto udalosťou vznikla škoda, výška ktorej
sporná nebola a úhrady ktorej sa žalobca domáhal. Žalobca v konaní teda riadne preukázal nárok a
uniesol dôkazné bremeno v spore. Žalovaný dôvodnosť neposkytnutia časti poistného plnenia z dôvodu
aplikácie výluky v zmysle VPP nepreukázal, nepreukázal existenciu podmienok pre odopretie poistného
plnenia a teda v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný v podanom odvolaní relevantným
spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil závery súdu prvej inštancie, preto odvolací súd s poukazom na
vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z
toho dôvodu viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 C.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p. vrátene výroku o náhrade trov konania ako vecne správny potvrdil.

16. V časti úrokov z omeškania nebolo rozhodnutie prvostupňového súdu napadnuté opravným
prostriedkom a preto sa odvolací súd s rozhodnutím v tejto časti v zmysle § 380 ods. 1 C.s.p nezaoberal.

17. Súvisiaci výrok o trovách prvoinštančného konania odvolací súd potvrdil, keď žalobcovi, ktorý mal
čiastočný úspech v konaní pred súdom prvého stupňa priznal súd nárok na náhradu trov konania v
zmysle § 255 ods. 1, 2 C.s.p. a § 262 ods. 1 s prihliadnutím na čiastočné zamietnutie žaloby a žalobcov
pomer úspechu v rozsahu 21,80%.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 C.s.p., keďže žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, odvolací súd
mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

19. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.



Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam