Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 9CoCsp/5/2023 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5922200582 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2023 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vargová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5922200582.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedu senátu JUDr. Jany Vargovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Vladimíra Topoľančíka a JUDr. Jozefa Šuleka, v spore žalobkyne: S. Y., nar. XX.XX.XXXX, J. V. XXX, XXX XX X. V., právne zastúpenej: Alušic s.r.o., so sídlom Madačova 1/A, 034 01 Ružomberok, IČO: 50 648 420, proti žalovanej: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Digital Park I, Einsteinova 21, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 31 383 408, právne zastúpenej: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, o zaplatenie 65.000,- Eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. 5Csp/14/2022-110 zo dňa 12.10.2022, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobkyňa m á voči žalovanej n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej v texte aj ako „súd prvej inštancie“) uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 65.000,- Eur do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 65.000,- Eur od 6.10.2018 do zaplatenia. Žalobkyni priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. Východiskovo súd prvej inštancie ustálil, že sa žalobkyňa žalobou domáhala proti žalovanému zaplatenia 65.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 65.000,- Eur od 6.10.2018 do zaplatenia titulom nároku na poistné plnenie, na tom skutkovom základe, že jej poistený (I. Y.) neurčil v poistnej zmluve oprávnenú osobu pre prípad smrti. V zmysle § 817 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nie je oprávnená osoba v čase poistnej udalosti určená alebo ak nenadobudne právo na plnenie, nadobúdajú toto právo manžel poisteného, a ak ho niet, deti poisteného. Dňa X.X.XXXX došlo k poistnej udalosti (úmrtiu poisteného a poistníka I. Y.). Hlavnou príčinou, ktorá priamo privodila smrť poisteného bola: „Hypostatická bronchopneumónia - kód diagnózy J189 - zápal pľúc bližšie neurčený, ako prechádzajúca príčina bola stanovená diagnóza - kód J952 Akútna pľúcna nedostatočnosť po mimohrudníkovom chirurgickom výkone a procedúre a prvotnú príčinu lekár stanovil diagnózu R40.2 - Bližšie neurčená kóma. Žalobkyňa požiadala žalovanú o poistné plnenie v zmysle poistnej zmluvy, pričom jej poskytla potrebnú súčinnosť. Žalovaná na jej žiadosť reagovala listom z 20.09.2018 tak, že sa dovolala relatívnej neplatnosti poistnej zmluvy uzatvorenej s poisteným neb. I. Y. s poukazom na to, že poistený zamlčal podstatné informácie o svojom zdravotnom stave a pokiaľ by poistený uviedol pravdivé informácie o svojom zdravotnom stave, poisťovňa by vyžadovala lekárske správy a vyšetrenia a na ich základe by predmetnú poistnú zmluvu neuzatvorila. Súd prvej inštancie po citácii ust. § 788 ods. 1, 4, § 793 ods. 1, § 797 ods. 1, 2, § 797 ods. 3, § 798, § 802 ods. 1, 2, § 817 ods. 2 Občianskeho zákonníka konštatoval, že vykonaným dokazovaním mal preukázané uzavretie poistnej zmluvy medzi manželom žalobkyne p. I. Y. a žalovanou dňa 28.8.2017 na poistenie pre prípad smrti s lineárne klesajúcou poistnou sumou 65.000,- Eur, s účinnosťou od 1.10.2017, na dobu 30 rokov. Poistná udalosť nastala dňom X.X.XXXX, teda smrťou I. Y.. 2. Súd prvej inštancie konštatoval, že smrťou poistníka jeho práva a povinnosti zanikajú a neprechádzajú na jeho právnych nástupcov. Keďže poistná zmluva je vzájomne odplatným právnym úkonom a smrť poistníka znamená vznik poistnej udalosti, zostáva len povinnosť poistiteľa poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie a tomu korešpondujúce právo oprávnenej osoby na vyplatenie tohto plnenia. Z uvedeného je zrejmé, že v prípade smrti poistníka, ak predmetom poistenia je životné poistenie, jeho právni nástupcovia nevstupujú do jeho (už zaniknutých) práv a povinností, vrátane povinnosti platiť poistné, a teda nestávajú sa účastníkmi poistnej zmluvy (NS SR sp.zn. 6Cdo/89/2018). Súd prvej inštancie sa stotožnil s argumentáciou žalobkyne (vychádzajúc z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/89/2018 a Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 3Co/168/2016), že po smrti pána I. Y. sa nemohla žalovaná dovolať relatívnej neplatnosti predmetnej poistnej zmluvy voči jeho dedičom/dedičke, v danom prípade žalobkyni. Neprichádzalo do úvahy použitie všeobecných ustanovení § 40a a 49a Občianskeho zákonníka. Ak je poistnou udalosťou smrť poisteného, čo je daný prípad, vzniká poisťovni povinnosť plniť (vyplatiť dojednané poistné plnenie) oprávneným osobám. Žalovaná sa teda po smrti poisteného p. Y. nemohla voči jeho dedičom - žalobkyni, účinne dovolať relatívnej neplatnosti poistnej zmluvy a žalovaná je povinná plniť podľa platne uzavretej poistnej zmluvy. 3. V danom prípade, keďže poistený neurčil v poistnej zmluve oprávnenú osobu pre poistné plnenie v prípade smrti, v súlade s ust. § 817 ods. 2 Občianskeho zákonníka nadobúda toto právo manžel poisteného - žalobkyňa. Žalovaná však odmieta poskytnúť poistné plnenie odvolávajúc sa na dovolanie relatívnej neplatnosti poistnej zmluvy z dôvodu, že poistený uviedol žalovanú pri uzatváraní poistnej zmluvy do omylu uvedením vedome nepravdivej informácie, ktorá sa týkala posúdenia poistného rizika. Informačná povinnosť poistníka vyplýva z § 793 ods. 1 Občianskeho zákonníka a je jeho základnou povinnosťou. V prejednávanej veci poistený vyplnil dotazník, ktorý bol súčasťou návrhu na uzavretie poistnej zmluvy, na otázku v bode 5j/ (či trpí alebo trpel ochoreniami, ťažkosťami alebo bolesťami: mozgu, nervov alebo duševné ochorenie napr. silné bolesti hlavy, závrate, epilepsia, záchvaty...), uviedol jednoznačnú odpoveď nie. 4. Z predloženej zdravotnej dokumentácie vyplynulo, že p. Y. bol dňa 25.10.2014 privezený RZP po odpadnutí a poruche vedomia na neurológiu v ÚVN Ružomberok, pričom však nedošlo k ustáleniu diagnózy typu epilepsie, ktorú diagnózu možno definitívne stanoviť až po vykonaní všetkých potrebných vyšetrení, k čomu však nedošlo z dôvodu odmietnutia vykonania diagnostiky samotným p. Y.. Súd prvej inštancie konštatoval, že niet sporu o tom, (ani medzi posudkovou lekárkou S.. L. a S.. X.), že na základe lekárskej správy z 25.10.2014, bez ďalších doplňujúcich vyšetrení, nie je možné jednoznačne prijať záver o diagnóze p. Y., keď tento zdravotný incident mohol byť vyvolaný vplyvom liekov, alkoholu, toxínov, teploty. Pochopiteľne, pre žalovaného má význam pravdivé a úplné odpovedanie na všetky otázky v Dotazníku, ktorý je súčasťou návrhu na uzavretie poistnej zmluvy a neuvedenie tohto zdravotného incidentu z 25.10.2014 do Dotazníka je pre poisťovateľa podstatné. 5. Súčasne však súd prvej inštancie konštatoval, že je potrebné zohľadniť postavenie spotrebiteľa, ktorý je v slabšej pozícii, spravidla nemá čas na oboznámenie sa s obsahom zmluvy, jednotlivých podmienok, prípadných otázok, ktoré sa vypĺňajú prostredníctvom zástupcu poisťovne, pričom by mal byť spotrebiteľ informovaný a poučený o význame dotazníka a následkoch zamlčania dôležitých údajov o svojom zdravotnom stave. Poistná zmluva je však platný právny úkon, z ktorého vzniká žalovanému povinnosť plniť žalobkyni z titulu poistnej udalosti (smrti poisteného). 6. Odmietnuť poistné plnenie v rámci právneho vzťahu poistenia fyzickej osoby pre prípad jej smrti v zmysle § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka je poistiteľ oprávnený len vtedy, ak sa dozvie až po smrti poistenej fyzickej osoby, že príčinou jej smrti je ochorenie, ktoré poistiteľ nemohol zistiť pri dojednávaní poistenia len preto, že poisťovaná osoba pri uzavieraní poistnej zmluvy uviedla vedome nepravdivé alebo neúplné odpovede; zároveň musí ísť o ochorenie, ktoré pre uzavretie poistnej zmluvy bolo podstatné (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/45/2003). Žalovaná tvrdí, že p. Y. pri uzavieraní poistnej zmluvy uviedol taký nepravdivý údaj, ktorý bol z hľadiska poistenia podstatný, lebo sa týkal okolnosti, pre ktorú by s ním poistnú zmluvu vôbec neuzavrel. Pokiaľ už došlo k uzavretiu poistnej zmluvy, zakladalo by uvedenie vedome nepravdivých údajov (zistené pred poistnou udalosťou) právo poistiteľa odstúpiť od poistnej zmluvy. Podľa mienky súdu prvej inštancie, okolnosť, ktorá nastala pred uzavretím poistnej zmluvy v súvislosti so zdravotným stavom p. Y. (odpadnutie, strata vedomia 25.10.2004, odporučenie komplexného vyšetrenia hlavy z neurologického hľadiska) je takou okolnosťou, ktorá by mala vplyv na uzavretie poistnej zmluvy zo strany poisťovala. V tejto súvislosti však súd prvej inštancie súčasne konštatoval, že p. Y. porušil zákonom uloženú informačnú povinnosť, keď na otázku v dotazníku v bode 5j/, týkajúcej sa ochorení, ťažkostí mozgu, nervov (napr. silné bolesti hlavy, závraty, epilepsia, záchvaty, resp. iné choroby nervového systému) neuviedol spomínaný zdravotný incident/zdravotné ťažkosti z 28.10.2014 (správne má byť uvedený deň 25.10.2014 - poznámka odvolacieho súdu), ktoré informácie sú spôsobilé ovplyvniť rozhodovanie žalovaného pri uzavieraní poistnej zmluvy. Ťažko preukázať, či išlo o vedomé zamlčanie tejto informácie, ale nedbalosť pri vyplňovaní dotazníka, isté však je, že uvedené zdravotné ťažkosti (odpadnutie, strata vedomia, prevoz do nemocnice), sú v živote každého človeka udalosťou zapamätateľnou. 7. Súd prvej inštancie konštatoval, že napriek uvedenému však nevzniklo právo žalovanej odmietnuť poistné plnenie podľa § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka, lebo je nesporné, že v danom prípade nebola splnená podmienka, že príčinou poistnej udalosti (smrti poisteného) nebola neuvedená zdravotná ťažkosť (odpadnutie, bezvedomie z 25.10.2014) v odpovediach na otázky o zdravotnom stave (§ 793 ods. 1 Občianskeho zákonníka). 8. Gramatický a logický výklad ustanovenia § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka (konkrétne textu „ak sa poistiteľ dozvie až po poistnej udalosti, že jej príčinou je skutočnosť, ktorú pre vedome nepravdivé alebo neúplné odpovede nemohol zistiť pri dojednávaní poistenia a ktorá pre uzavretie poistnej zmluvy bola podstatná, je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy odmietnuť...") vedie k záveru, že medzi poistnou udalosťou a "skutočnosťou" musí byť taký kauzálny vzťah, v rámci ktorého by k poistnej udalosti nedošlo, ak by táto "skutočnosť nebola nastala". Z toho možno vyvodiť, že pre poistnú udalosť je právne relevantná len tá "skutočnosť", ktorá ju vyvolala. Poistiteľ je oprávnený odmietnuť poistné plnenie len vtedy, ak sa dozvie až po smrti poistenej fyzickej osoby, že príčinou jej smrti je "skutočnosť" [nielen ochorenie ale aj iná stránka života človeka, ktorá má dopad na jeho zdravotný stav (napríklad fajčenie)], ktorú poistiteľ nemohol zistiť pri dojednávaní poistenia len preto, že poisťovaná osoba pri uzavieraní poistnej zmluvy uviedla vedome nepravdivé alebo neúplné odpovede; zároveň musí ísť o "skutočnosť", ktorá pre uzavretie poistnej zmluvy bola podstatná (NS SR 3Cdo/45/2003). Na účely poistenia pre prípad smrti je "skutočnosťou", ktorá bola príčinou tejto poistnej udalosti, len to konkrétne ochorenie poistenej osoby, alebo len ten konkrétny aspekt jej zdravotného stavu alebo len tá iná okolnosť zdravotnej (medicínskej) povahy, medzi ktorou a vznikom poistnej udalosti je príčinná súvislosť. 9. Súd prvej inštancie uviedol, že medzi stranami nie je sporná ani spochybňovaná príčina úmrtia pána Y., ktorý zatajil zdravotný incident/ťažkosť neurologického pôvodu, ale tieto ťažkosti neviedli k smrti poistenej osoby (nebol medzi nimi a smrťou poisteného vzťah príčiny a následku), čo nezakladá právo poistiteľa odmietnuť poistné plnenie v zmysle uvedeného ustanovenia. Žalovaná je teda povinná plniť podľa poistnej zmluvy, výška plnenia nie je sporná, namietaná, preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal žalobkyni aj príslušenstvo uplatnenej pohľadávky - zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy od 6.10.2018, keď poistné plnenie bolo splatné dňom 5.10.2018, v zmysle ust. § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka. 10. Záverom konštatoval vo vzťahu k návrhu žalovaného posúdiť predmetnú vec cez prizmu dobrých mravov, že v danom prípade nie je možné prihliadnuť na dobré mravy, keď nebolo jednoznačne preukázané úmyselné konanie p. Y., uzavretie zmluvy so zištným, nepoctivých úmyslom. V tejto súvislosti zdôrazňuje spotrebiteľský charakter predmetnej zmluvy, kedy aj zo strany dodávateľa, v danom prípade poisťovateľa, sa vyžaduje potrebná miera opatrnosti pri uzatváraní takýchto zmlúv, prostredníctvom obchodných zástupcov, finančných zástupcov, aby sa vypĺňaniu dotazníkov na zisťovanie zdravotného stavu klienta venovala potrebná pozornosť. Nebolo teda preukázané úmyselné konanie p. Y. pri uzatváraní zmluvy, navyše, zamlčaná okolnosť nebola príčinou vzniku poistnej udalosti - smrti poisteného. 11. Súd prvej inštancie priznal žalobkyni, ktorá bola vo veci úspešná, právo na náhradu trov konania v celom rozsahu (§ 255 ods. CSP). 12. Včas podaným odvolaním voči napadnutému rozsudku sa žalovaná domáha jeho zmeny tak, že odvolací súd žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanej voči žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu. Žalovaná namieta arbitrárny procesný postup súdu prvej inštancie, porušenie práva žalovanej na spravodlivý proces a nevykonanie navrhnutých dôkazov. Žalovaná zdôrazňuje, že dňa 25.8.2022 žalovaná zaslala súdu riadne a včas dupliku spolu s odborným vyjadrením odborne spôsobilej osoby (posudkovej lekárky - S.. Z. L.). Dňa 12.9.2022, t.j. iba deň pred nariadeným pojednávaním bolo žalovanej doručené vyjadrenie žalobkyne k duplike s dodatočným vyjadrením S.. X.. Obsah vyjadrenia žalobkyne pozostával najmä z námietok, týkajúcich sa predloženého odborného vyjadrenia S.. L.. Za týchto okolností žalovaná reálne nemala dostatok času na prípravu vecnej a odbornej argumentácie a zabezpečenie doplňujúceho stanoviska S.. L., o ktoré sa opierala jej procesná obrana. V danom prípade nebola zachovaná zákonná 5-dňová lehota na prípravu pojednávania, ktoré sa uskutočnilo dňa 13.9.2022. Ďalej žalovaná namieta, že súd prvej inštancie nevyhovel jej žiadosti o poskytnutie krátkej procesnej lehoty na podanie doplňujúceho písomného vyjadrenia k predbežnému právnemu posúdeniu veci súdu prvej inštancie, učineného na pojednávaní 13.9.2022, k vyjadreniu žalobkyne k duplike doručenému 12.9.2022 a k novej argumentácii žalobkyne, a to k námietke premlčania ohľadne odmietnutia plnenia poisťovňou (prvýkrát bola táto námietka vznesená až na prvom pojednávaní). Porušenie práva na spravodlivý proces vidí žalovaná aj v postupe súdu, ktorý zamietol návrhy žalovanej na doplnenie dokazovania a naviac, zamietnutie návrhu na doplnenie dokazovania nijak neodôvodnil. Žalovaná navrhla doplniť dokazovanie výsluchom svedka S.. I. N. (všeobecného lekára poisťovne), ktorý by mohol nezaujato potvrdiť alebo vyvrátiť najmä to, či podľa jeho odborného názoru a z dostupnej zdravotnej dokumentácie mal alebo mohol mať vedomosť o svojom nepriaznivom zdravotnom stave už pri vypĺňaní dotazníka k návrhu poistnej zmluvy a znalecké dokazovanie k posúdeniu zdravotného stavu poisteného a k verifikácii záverov S.. L., z ktorého by bolo definitívne zrejmé, aký bol zdravotný stav poisteného pred uzatvorením poistnej zmluvy, čo bolo príčinou smrti poisteného, či príčina smrti mohla alebo nemohla mať súvis s diagnostikovanou epilepsiou u poisteného, jeho životosprávou alebo inými zdravotnými komplikáciami, ktoré boli u neho skoršie zistené. Uvedené dôkazné návrhy mali priamy súvis s predmetom konania, neboli nadbytočnými, keďže nežijúci poistený nemôže v súdnom konaní vypovedať a overili, resp. vyvrátili by príčinnú súvislosť medzi diagnostikovanou epilepsiou a príčinou smrti poisteného a či poistený mal alebo mohol mať vedomosť o svojom zdravotnom stave, pričom žalovanou navrhnuté dôkazné prostriedky disponujú tzv. vypovedacou potenciou. 13. Žalovaná ďalej namieta, že v rozsudku okrem riadneho a presvedčivého odôvodnenia vo vzťahu k zamietnutým návrhom žalovaného na doplnenie dokazovania absentuje riadne a presvedčivé odôvodnenie aj k tej otázke, či súd v intenciách uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/89/2018 z 21.11.2020 posudzoval poistnú zmluvu ako absolútne neplatný právny úkon. Žalovaná konštatuje, že prvoinštančný súd zjednodušene odmietol argumentáciu žalovanej, že poistený svojím konaním na základe zisteného skutkového stavu (nepravdivé/klamlivé vyplnenie dotazníka o zdravotnom stave) nekonal v súlade s dobrými mravmi (čo má za následok absolútnu neplatnosť poistnej zmluvy podľa § 39 OZ, ktorú má súd skúmať ex offo), „keď nebolo jednoznačne preukázané úmyselné konanie p. Y., uzavretie zmluvy so zištným, nepoctivých úmyslom.“ (ods. 17). S identifikovaným „kľúčovým“ záverom súdu žalovaná nesúhlasí, keďže evidentne nekorešponduje s jeho skoršími čiastkovými zisteniami, ktoré potvrdzujú protizákonné konanie poisteného: „V prejednávanej veci poistený vyplnil dotazník, ktorý bol súčasťou návrhu na uzavretie poistnej zmluvy, na otázku v bode 5j) (či trpí alebo trpel ochoreniami, ťažkosťami alebo bolesťami: mozgu, nervov alebo duševné ochorenie napr. silné bolesti hlavy, závrate, epilepsia, záchvaty..), uviedol jednoznačnú odpoveď nie. (...) Pochopiteľne, pre žalovaného má význam pravdivé a úplne odpovedanie na všetky otázky v Dotazníku, ktorý je súčasťou návrhu na uzavretie poistnej zmluvy a neuvedenie tohto zdravotného incidentu zo dňa 25.10.2014 do Dotazníka je pre poisťovateľa podstatné.“ (ods. 11) „Podľa názoru súdu okolnosť, ktorá nastala pred uzavretím poistnej zmluvy v súvislosti so zdravotným stavom p. Y. (odpadnutie, strata vedomia 25.10.2004, odporučenie komplexného vyšetrenia hlavy z neurologického hľadiska) je takou okolnosťou, ktorá by mala vplyv na uzavretie poistnej zmluvy zo strany poisťovala. V tejto súvislosti možno konštatovať, že p. Y. porušil zákonom uloženú informačnú povinnosť, keď na otázku v dotazníku v bode 5j), týkajúcej sa ochorení, ťažkostí alebo bolesťami mozgu, nervov (napr. silné bolesti hlavy, závraty, epilepsia, záchvaty, iné choroby nervového systému) neuviedol spomínaný zdravotný incident/ zdravotné ťažkosti zo dňa 28.10.2014, ktoré informácie sú spôsobilé ovplyvniť rozhodovanie žalovaného pri uzavieraní poistnej zmluvy. Ťažko preukázať, či išlo o vedome zamlčanie tejto informácie, alebo nedbalosť pri vyplňovaní dotazníka, isté však je, že uvedené zdravotné ťažkosti (odpadnutie, strata vedomia, prevoz do nemocnice), sú v živote každého človeka udalosťou zapamätateľnou.“ (ods. 12) 14. Prvoinštančný súd teda v odôvodnení podľa mienky žalovanej explicitne konštatuje, že poistený konal protizákonne, teda porušil zákonom uloženú informačnú povinnosť, avšak na druhej strane súd protichodne uzavrel, že konal (vice versa) v súlade s dobrými mravmi. Na základe princípov formálnej logiky by teda malo potom platiť, že protizákonné konanie je v súlade s dobrými mravmi, čo nemožno v materiálnom právnom štáte akceptovať. V súvislosti s problematikou dobrých mravov žalovaná poukazuje na Nález Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 26/2010, Ústavného súdu ČR z 8.11.2016 sp.zn. III. ÚS 2700/15, zdôrazňujúc, že pokiaľ poistenec nevyplnil dotazník pravdivo, jeho konanie sa prieči nielen dobrým mravom, ale aj elementárnym hodnotám slušnosti. 15. V nadväznosti na závery súdu prvej inštancie o potrebe zdôraznenia spotrebiteľského charakteru predmetnej zmluvy a požiadavke na potrebnú mieru opatrnosti poisťovateľa pri uzatváraní tohto typu zmlúv a vyplnení dotazníkov, žalovaná poukazuje na skutočnosť, že poisťovňa bez náležitého poskytnutia súčinnosti nemá možnosť zistiť, či budúcemu poistenému bolo v minulosti diagnostikované ochorenie alebo zdravotná komplikácia (v danom prípade epilepsia). Nehovoriac o tom, že práve na základe vyplneného dotazníka a ďalšej zdravotnej dokumentácie (ak je potrebná) sa poisťovňa rozhoduje, či vôbec poistnú zmluvu uzavrie alebo nie. Zistený zdravotný stav poisteného má napokon vplyv aj na výšku poistného krytia, výšku poistného. 16. Na základe uvedeného nesprávne právne posúdenie veci vidí žalovaná aj v tom, že prvoinštančný súd neaplikoval všetky závery Najvyššieho súdu SR v uznesení zo dňa 25.11.2020 sp. zn. 6Cdo/89/2018: „Dovolací súd pre ďalšie konanie poznamenáva, že pokiaľ ide o absolútnu neplatnosť poistnej zmluvy treba (okrem iného) posúdiť, či v danom prípade bol splnený základný atribút poistnoprávneho vzťahu, a to náhodnosť poistnej udalosti, za ktorú sa považuje každá udalosť, o ktorej účastníci poistenia dôvodne predpokladajú, že môže nastať (smrť fyzickej osoby), v čase dojednania poistenia však nevedia, kedy sa tak stane, prípadne, či sa tak vôbec stane (požiar, povodeň, úraz fyzickej osoby). Doposiaľ vykonané dokazovanie totiž naznačuje, že U. U. sa už v čase pred uzavretím poistnej zmluvy obával svojho usmrtenia a teda naznačuje aj to, že s týmto vedomím poistnú zmluvu uzatváral. Ak by sa táto skutočnosť výsledkami vykonaného dokazovania potvrdila, potom by bolo potrebné usúdiť, či jeho prejav vôle, ktorý síce výslovne neodporuje zákonu, nemožno hodnotiť ako konanie zištné, nepoctivé, vykazujúce znaky konania v konečnom dôsledku odporujúceho duchu a účelu zákona. V tejto súvislosti dovolací súd dáva do pozornosti aj starú rímsku zásadu, podľa ktorej nikto nemôže ťažiť z vlastnej nepoctivosti (nemo turpitudinem suam allegans auditur).“ (ods. 25). 17. Z vyššie citovaného rozhodnutia dovolacieho súdu si prvoinštančný súd podľa mienky žalovanej izolovane osvojil iba záver, že poisťovňa sa nemôže účinne dovolať relatívnej neplatnosti poistnej zmluvy, ktorý v rozhodovacej praxi Najvyššieho súd SR nie je doposiaľ ustálený. Ak v danom prípade žalovaná nemohla postupovať v zmysle špeciálnej právnej úpravy (§ 798 OZ, § 802 OZ), ale ani v zmysle všeobecnej právnej úpravy (§ 49 OZ v spojení s § 40a OZ) došlo by k nastoleniu paradoxnej situácie, kedy by bola poisťovateľom arbitrárne odňatá možnosť a zároveň povinnosť individuálne prešetriť nahlásenú „poistnú“ udalosť. Prvoinštančný súd neaplikoval nemo turpitudinem suam allegans auditur. Hoci v konaní bolo preukázané, že poisťovňa bola uvedená do omylu pred uzavretím poistnej zmluvy, následky takéhoto nepoctivého konania zo strany poisteného musí znášať. Takýto záver je neakceptovateľný a extrémne nespravodlivý, keďže neprimerane znevýhodňuje dobromyseľného poisťovateľa, ktorému odopiera jeho základné právo odstúpiť od poistnej zmluvy, či odmietnuť poistné plnenie (§ 798 OZ, § 802 OZ) a na druhej strane „privileguje“ nepoctivého zosnulého poisteného, resp. jeho pozostalú manželku a deti (§ 817 ods. 2 OZ). 18. Žalovaná opätovne apeluje na súd prvej inštancie, aby predmetnú vec posúdil komplexne aj cez prizmu dobrých mravov, s prihliadnutím na okolnosti uzatvárania poistnej zmluvy a osobu poisteného, kedy z pohľadu žalovanej bol poistený od začiatku kontraktačného procesu osoba v produktívnom veku bez akýchkoľvek zdravotných komplikácií, avšak zo zdravotnej dokumentácie I. vyplýva, že v čase pred podaním návrhu na uzatvorenie poistnej zmluvy bola I. Y. dňa 25.102014 diagnostikovaná epilepsia, bližšie neurčená - kód diagnózy G40.9 a v súvislosti s diagnostikovanou epilepsiou mu bola navrhnutá hospitalizácia za účelom dodiagnostikovania stavu a liečby, s ktorou po náležitom poučení nesúhlasil. Poistený teda pred uzavretím poistnej zmluvy poisťovateľovi klamal o podstatných skutočnostiach pre uzavretie poistenej zmluvy. Napriek prvému epileptickému záchvatu sa poistený nepodroboval lekárskym kontrolám a nedodržiaval ani režim epileptika. 19. Povinnosť zohľadňovať špecifické okolnosti a individuálne súvislosti každého konkrétneho prípadu, tak aby bolo dosiahnuté spravodlivé riešenie veci, čiže také, aby úzkostlivé lipnutie na litere zákona v prospech jednej procesnej strany nespôsobilo zjavnú a výraznú nespravodlivosť druhej, akcentoval aj Najvyšší súd SR v rozsudku z 28.4.2016 sp.zn. 2 Obdo V 1/2014. 20. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Pokiaľ žalovaná v odvolaní udáva, že zo zdravotnej dokumentácie I. Y. vyplýva, že v čase pred podaním návrhu na uzavretie poistnej zmluvy mu bola dňa 25.10.2014 diagnostikovaná epilepsia, bližšie neurčená, kód diagnózy G40.9, žalobkyňa uvádza, že tak S.. X., ako aj samotná posudková lekárka žalovaného, S.. L. vo svojom odbornom stanovisku uviedli, že na základe jedného zdravotného incidentu (jednej zdravotnej komplikácie), ktorý sa stal 25.10.2014 sa nedá určiť diagnóza ani prijať žiadny iný diagnostický záver. Vykonávať akékoľvek znalecké dokazovanie by v tomto smere bolo neúčelné, pričom ale žalovaná nevedela ani bližšie špecifikovať, čo by malo byť predmetom znaleckého dokazovania. Vypočúvať všeobecného lekára S.. N. bolo neúčelné, keďže žalovaná ani neuviedla riadne, ku akým skutočnostiam má byť všeobecný lekár vypočúvaný. Všeobecný lekár má v ambulancii cca 2000 pacientov, tak je vysoko nepravdepodobné, že si bude individuálne pamäť zdravotný stav každého pacienta, dokonca s odstupom 6 rokov. Všeobecný lekár by pri vypočúvaní aj tak vychádzal len zo zdravotnej dokumentácie pacienta a tá bola kompletná a predložená žalovanej a súdu. Pán I. Y. sa neliečil na žiadne choroby, v lekárskych záznamoch nemá uvedené žiadne iné choroby, diagnózy, spornou bola len lekárska správa z 25.10.2014, v ktorej bolo uvedené podozrenie na epilepsiu, avšak ako vyplýva z odborných stanovísk lekárov S.. L. a S.. X., takýto záver nemožno bez ďalších vyšetrení vôbec prijať. 21. Žalobkyňa uvádza, že p. I. Y. odpovedal pravdivo v dotazníku, keď uviedol, že netrpel a netrpí žiadnou chorobou a ani sa na nič nelieči a neliečil a označil odpoveď „NIE“. K tvrdeniu žalovanej podľa ktorej mal poistený preukázateľne mať vedomosť o svojom zdravotnom stave a diagnóze, keďže sa osobne podrobil vyšetreniam, ktorých výsledky sú zaznamenané v predložených lekárskych správach, žalobkyňa uvádza, že ako vyplýva z podkladov v spise, p. Y. sa nepodroboval žiadnym vyšetreniam pred uzatvorením poistnej zmluvy. Navštívil zdravotnícke zariadenie prvýkrát v roku 25.10.2014 z dôvodu jednej zdravotnej komplikácie a následne bez vyšetrení zdravotnícke zariadenie opustil. Pán I. Y. bol pred uzatváraním zmluvy aj v čase uzatvorenia zmluvy zdravý, na nič sa neliečil, nebol v starostlivosti žiadneho lekára. 22. Žalovaná formulovala otázku v dotazníku tak, že sa dotazovala, či Y. trpí alebo trpel ochoreniami, ťažkosťami alebo bolesťami. Pod slovom trpieť sa rozumie znášať telesné alebo duševné utrpenie, tzn. zdravotný diskomfort, ktorý trvá určitú dobu. Pod slovo trpieť/trpel sa nedá subsumovať ojedinelá náhodilá zdravotná komplikácia. Iná situácia by bola, ak by sa žalovaná dotazovala, či sa u p. Y. v minulosti (5 rokov pred uzatvorením poistnej zmluvy) vyskytla nejaká krátkodobá náhodilá zdravotná komplikácia a p. Y. by odpovedal „nie“, v takom prípade by sa dal prijať spoľahlivý záver, že p. Y. odpovedal na položenú otázku vedome nepravdivo. 23. Žalobkyňa ďalej uvádza, že poistná zmluva je platným právnym úkonom a dôvody, ktoré uvádza žalovaná nie sú dôvody, ktoré by spôsobovali jej absolútnu neplatnosť. Žalobkyňa uvádza, že Ústavný súd SR opakovane vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že jedným zo základných princípov výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nevedie k neplatnosti zmluvy, pred takým výkladom, ktorý vedie k neplatnosti. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou a nie zásadou. Taká prax, keď všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu uprednostňujúcu výklad vedúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom nezakladajúcim jej neplatnosť, preto nie je ústavne konformná a je v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcimi z čl. 1 Ústavy (I. ÚS 242/07, I. ÚS 243/07, IV. ÚS 340/2012, podobne aj nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 625/03 zo 14. apríla 2005). 24. Dôvody, ktorá žalovaná uvádza ako dôvody absolútnej neplatnosti poistnej zmluvy jednak v konaní neboli preukázané a jednak by nemohli absolútnu neplatnosť poistnej zmluvy založiť. Žalovaná má na poistnom trhu dostatočný aparát na to, aby si zmluvné podmienky a otázky v dotazníkoch náležite upravila. Pán Y. bol laik, ak pre žalovanú bola pre uzavretie poistnej zmluvy podstatná náhodilá ojedinelá zdravotná komplikácia a ak by o nej bola vedela, zmluvu by neuzatvorila, tak sa na ňu mala v dotazníku opýtať a jasne formulovať otázku. Žalobkyňa konštatuje, že v čase podpisu zmluvy ani tri roky pred podpisom zmluvy Y. nemal žiadne zdravotné komplikácie, netrpel žiadnou chorobou, jedinou zdravotnou komplikáciou bol zdravotný incident z 25.10.2014, ku ktorému sa z odborného hľadiska vyjadril S.. X. a posudková lekárka uvedené nerozporovala, že zdravotný incident mohol vzniknúť aj sekundárne, tzn. pôsobením prechodných vplyvov vonkajšieho či vnútorného prostredia (napr. vplyvom liekov, toxínov, alkoholu, teplôt či minerálnym rozvratom). Žalovaná sa nepýtala v dotazníku na záchvatový stav, ale na diagnostikovanú chorobu. Ide o spotrebiteľa - laika, ktorý odpovedal tak, ako bolo v jeho schopnostiach odpovedať a inak ako odpovedal v tom čase ani odpovedať nemohol. Žalobkyňa zdôrazňuje, že na jednej strane posudková lekárka žalovaného súhlasí so záverom S. X. o tom, že z lekárskej správy z 25.10.2014 nemožno presne ustáliť diagnózu ani pôvod a príčiny tohto zdravotného incidentu, ale na druhej strane v závere uvádza, že p. Y. v dotazníku uviedol vedome nepravdivé odpovede. V konaní žalovaná nepreukázala, že p. Y. za skutkového stavu, ktorý bol v čase podpisu poistnej zmluvy odpovedal na položenú otázku v bode 5 písm. j/ v dotazníku k Poistnej zmluve vedome nepravdivo, ani že konal v rozpore s dobrými mravmi, resp. nepoctivo. Záverom žalovaná uvádza, že medzi stranami nebola spochybňovaná príčina úmrtia, nebol medzi ňou a smrťou poisteného vzťah príčiny a následku, čo nezakladá právo poistiteľa odmietnuť poistné plnenie. Záverom konštatuje, že súd prvej inštancie doručil všetky podania žalovanému riadne v zmysle § 167 CSP. Súd nie je povinný doručovať protistranám každé podanie. 25. Žalovaná v odvolacej replike opakuje podstatu skutkovej a právnej argumentácie, ktorú obsiahla v podanom odvolaní. I. Y. bola preukázateľne 25.10.2014 diagnostikovaná epilepsia, bližšie neurčená - kód diagnózy G40.9 a navrhnutá hospitalizácia za účelom dodiagnostikovania stavu a liečby, s ktorou I. Y. po náležitom poučení nesúhlasil. Žalovaná zastáva názor, že za bežných okolností nemôže byť zdravému človeku diagnostikovaná epilepsia a štandardne ani navrhovaná hospitalizácia za účelom dodiagnostikovania stavu a liečby. Poistený Y. evidentne nebol zdravým človekom pred uzatváraním poistnej zmluvy, o čom musel mať vedomosť a uvedené plynie ja zo záverov súdu prvej inštancie. Doplnenie dokazovania výsluchom všeobecného lekára S.. N., (napriek obrane žalobkyne o jeho neúčelnosti z dôvodu, že všeobecný lekár má v ambulancii cca 2000 pacientov a je vysoko nepravdepodobné, že si bude individuálne pamäť zdravotný stav každého pacienta dokonca s odstupom 6 rokov), považuje žalovaná za účelné, nakoľko na základe zdravotnej dokumentácie vie lekár zaujať kvalifikované odborné závery k posudzovaným otázkam. Vo vzťahu k námietke žalobkyne o nesprávnej formulácii otázok v zdravotnom dotazníku k poistnej zmluve zastáva žalovaná názor, že otázka v dotazníku bola položená jasne, pričom poisťovňa sa výslovne pýtala na to, či poistený netrpí (aktuálne) alebo netrpel (v minulosti) epilepsiou: „j) mozgu, nervov alebo duševné ochorenia (napr. silné bolesti hlavy, závrate, epilepsia, záchvat, ochrnutie, mŕtvica, skleróza multiplex, duševné poruchy, depresie, pokus o samovraždu), iné choroby nervového systému“. Žalovaná zdôrazňuje, že nezáleží na tom, či sa poistník domnieval, že jednotlivé otázky dotazníka nemajú význam. Rozhodujúce je len to, či splnil svoju povinnosť oznámiť všetky okolnosti rozhodujúce pre uzavretie poistnej zmluvy alebo pre určenie obsahu poistky (obdobne rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 8Co 661/66). 26. Žalobkyňa v súdom stanovenej lehote odvolaciu dupliku k odvolacej replike žalovaného nepodala. 27. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná (neúspešná) strana sporu (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) preskúmal vec v rozsahu danom v ust. § 379 - 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario za použitia § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP) rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny. 28. Žalovaná namietala porušenie práva žalovanej na spravodlivý proces. Namieta, že nebola zachovaná zákonná 5-dňová lehota na prípravu pojednávania podľa § 178 ods. 2 CSP, keď dňa 12.9.2022, t.j. iba 1 deň pred nariadeným prvým pojednávaním bolo žalovanej doručené vyjadrenie žalobkyne k duplike s dodatočným vyjadrením S.. Namieta, že súd prvej inštancie nevyhovel návrhu žalovanej na poskytnutie krátkej procesnej lehoty na podanie doplňujúceho písomného vyjadrenia žalovanej k predbežnému právnemu posúdeniu veci súdom, k vyjadreniu žalobkyne k duplike a k námietke premlčania vznesenej žalobkyňou ohľadom odmietnutia plnenia poisťovňou (prvýkrát bola táto námietka žalobkyňou vznesená na prvom pojednávaní vo veci). 29. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalobkyne k duplike doručenej žalovanej 12.9.2022, je v danej veci podľa mienky odvolacieho súdu podstatné, že uvedené vyjadrenie neobsahovalo novú podstatnú argumentáciu žalobkyne, na ktorú by bol súd prvej inštancie prihliadol (a z ktorej by bol pri rozhodnutí vychádzal) a ktorá by nebola už prv obsiahnutá v žalobe, resp. replike žalobkyne. Iná by bola situácia, ak by žalobkyňa až v tomto podaní prvýkrát obsiahla určité substancované tvrdenie, z ktorého by súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí vychádzal. Uvedené by znamenalo porušenie práva žalovanej na spravodlivý proces. 30. Pokiaľ žalovaná ďalej namieta, že súd prvej inštancie nevyhovel jej návrhu na poskytnutie procesnej lehoty na podanie doplňujúceho písomného vyjadrenia k predbežnému právnemu posúdeniu veci, učineného súdom prvej inštancie na prvom pojednávaní, odvolací súd v uvedenom postupe nevidí porušenie práva žalovanej na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie v predbežnom právnom posúdení neuviedol nič (okrem stanoviska k premlčaniu nároku žalovaného podľa § 802 ods. 2 OZ), čo by už nebolo bývalo plynulo zo substancovaných tvrdení, či už žalobkyne alebo samotného žalovaného. Išlo teda o skutočnosti, na ktoré už mala v priebehu konania možnosť žalovaná reagovať v rámci vyjadrenia k žalobe, resp. duplike, nakoľko ich tvrdila samotná žalobkyňa v žalobe, resp. replike, alebo tieto skutočnosti tvrdila samotná žalovaná vo vyjadrení k žalobe alebo duplike. 31. Odvolací súd nevidel porušenie práva na spravodlivý proces žalovaného zo strany súdu prvej inštancie ani v neposkytnutí krátkej procesnej lehoty na podanie doplňujúceho písomného vyjadrenia k námietke premlčania žalobkyne ohľadne odmietnutia plnenia poisťovňou. V predmetnej veci je podstatné, že medzi stranami nebolo sporu o tom, že pre odmietnutie tvrdenia zo strany žalovaného v zmysle § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka neboli splnené hmotno-právne podmienky. Z uvedeného dôvodu je i námietka premlčania vznesená žalobkyňou a posudzovaná súdom prvej inštancie bezpredmetná a nadbytočná. Na tomto mieste považuje odvolací súd za nevyhnutné zdôrazniť, že tak žalobkyňa ako aj žalovaná tvrdili, že sa žalovaná domáhala relatívnej neplatnosti poistnej zmluvy, dôvodiac, že poistený I. Y. uviedol žalovanú pri uzatváraní poistnej zmluvy do omylu, keď v návrhu na uzatvorenie poistnej zmluvy uviedol vedome nepravdivé údaje, ktoré však boli pre žalovanú z hľadiska uzatvorenia poistnej zmluvy podstatnými. Z uvedeného skutkového stavu možno vyvodiť, že žalovaná sa domáhala relatívnej neplatnosti poistnej zmluvy v zmysle ust. § 49a v nadväznosti na ust. § 40a OZ. Ani žalobkyňa ani žalovaná v konaní netvrdili, že by žalovaná odmietla poskytnúť žalobkyni poistné plnenie, tvrdiac, že by príčinou poistnej udalosti bola skutočnosť, ktorú pre vedome nepravdivé alebo neúplné odpovede I. Y. nemohol zistiť pri uzatváraní poistnej zmluvy. Úvahy súdu prvej inštancie o tom, či boli/neboli splnené podmienky pre aplikáciu ust. § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka sú teda nadbytočné. Rovnako tak úvahy súdu prvej inštancie o tom, či je/nie je premlčané právo poisťovne na odmietnutie plnenia podľa § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Medzi účastníkmi nebolo sporu o tom, že žalovaná neučinila voči žalobkyni jednostranný adresovaný právny úkon - odmietnutie plnenia v intenciách ust. § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Sama žalovaná (ako aj žalobkyňa) uvádza vo vyjadrení a duplike dokonca aj vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne k duplike žalovanej, že príčinou smrti I. Y. bola: hypostatická bronchopneumónia, nie epilepsia (t.j. iné ochorenie/stav, než ktoré mal I. Y. zamlčať pri uzatváraní poistnej zmluvy) a za daného skutkového stavu preto žalovaná nemohla odmietnuť plnenie v zmysle § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka. 32. Pokiaľ žalovaná vidí porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces v skutočnosti, že súd prvej inštancie nezdôvodnil zamietnutie návrhov na vykonanie dokazovania, považuje odvolací súd za potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie dopustil sa procesného pochybenia, pokiaľ neodôvodnil, prečo nevyhovel návrhom žalovaného na doplnenie dokazovania vzneseným na pojednávaní dňa 13.9.2022. V zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP, súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku (okrem iného) uvedie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, ako aj, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. Hoci sa súd prvej inštancie dopustil procesného pochybenia, dané pochybenie súdu podľa mienky odvolacieho súdu nenapĺňalo zrušovací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, nakoľko súčasne nemožno konštatovať, že uvedené pochybenie malo za následok, že by sa celé konanie javilo ako nespravodlivé. Odvolací súd dospel k uvedenému záveru vychádzajúc z nasledovných úvah. 33. Žalovaná bola uznesením č.k. 5Csp/14/2022-33 zo dňa 9.5.2022 poučená, že strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany (najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotno-právne námietky) včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu (§ 153 v spojení s § 149 CSP). Žalovaná na pojednávaní 13.9.2022 vzniesla dôkazné návrhy - výsluch S.. I. N. (všeobecného lekára I. Y.) a nariadenie znaleckého dokazovania za účelom posúdenia zdravotného stavu I. Y. v čase uzatvárania zmluvy a vylúčenia, či mohlo dôjsť „k súvislostiam medzi tou skutočnosťou, ktorá bola zatajená v čase uzatvárania poistnej zmluvy a smrťou“. Vznesené dôkazné návrhy neboli dôkaznými návrhmi, ktorý by nemohla vzniesť žalovaná už skôr, napr. vo vyjadrení k žalobe, resp. duplike. Žalobcom na pojednávaní 13.9.2022 vznesené dôkazné návrhy by si nepochybne vyžiadali vykonanie ďalších úkonov súdu, najmä nariadenie znaleckého dokazovania a ďalšieho pojednávania vo veci. 34. Ako už bolo uvedené na iných miestach tohto rozsudku súd prvej inštancie v rámci predbežného právneho posúdenia (č.l. 105b p.v. spisu) neuviedol iné závery, než ktoré by boli uplatnené žalobkyňou (v rámci žaloby, repliky resp. vyjadrenia k duplike žalovaného), resp. v rámci obrany samotného žalovaného (v rámci vyjadrenia, dupliky a vyjadrenia žalovaného k vyjadreniu žalobkyne k duplike žalovaného). Na nariadenom pojednávaní teda nevzišli najavo nové tvrdenia, resp. právne závery, ktoré by si vyžiadali až na pojednávaní vznesenie predmetných dôkazných návrhov zo strany žalovaného. Z tohto pohľadu preto možno dospieť k jednoznačnému záveru o oneskorenom uplatnení dôkazných návrhov žalovanou. 35. Nad rámec potrebného odôvodnenia (keďže dôkazný návrh bol vznesený oneskorenie) odvolací súd podporne dodáva, že na nariadenom pojednávaní 13.9.2022 právny zástupca žalovaného zdôvodňoval potrebu doplnenia dokazovania výsluchom ošetrujúceho lekára nasledovne: „...aby sme prostredníctvom tohto výsluchu zabezpečili preukázanie toho, že poistník v čase uzatvárania zmluvy si bol vedomý, mal vedieť, že takýto zdravotný stav v minulosti mal, a že takéto zdravotné ťažkosti už sa vyskytli v jeho prípade, čo by jednoznačne preukázalo, že pri podpisovaní poistnej zmluvy došlo k zatajeniu tej skutočnosti, že tam teda nejakým spôsobom mal zaškrtnúť áno, že takéto zdravotné ťažkosti mal, tak on úmyselne teda zatajil a vyznačil, že nie, nemal“. Uvedeným dôkazným návrhom teda navrhovala žalovaná preukázať vedomosť poistenca v čase uzatvárania poistnej zmluvy, o ochorení (ťažkostiach), na ktoré bol dopytovaný v bode 5j) dotazníka. 36. Ďalej právny zástupca žalovaného vzniesol na pojednávaní návrh na vykonanie znaleckého dokazovania za účelom preukázania: „...ohľadne potvrdenia zdravotného stavu poistníka, teda, či v čase uzatvárania zmluvy, a teda pred tým, v okamihoch, aký bol jeho zdravotný stav a zároveň aj aby bolo zrejmé a jednoznačne vyhodnotené a vylúčené, či teda mohlo dôjsť, či došlo k súvislostiam medzi tou skutočnosťou, ktorá bola zatajená v čase uzatvárania poistnej zmluvy a vlastne so smrťou samotnou“. 37. Uvedený dôkazný prostriedok mal teda smerovať k preukázaniu: Ad 1) zdravotného stavu poistenca v čase uzatvárania poistnej zmluvy, teda zrejme k vedomosti I. Y. o skutočnostiach rozhodných pre kladné zodpovedanie otázky 5j) v dotazníku Ad 2) príčinnej súvislosti medzi „zatajeným“ ochorením/stavom a smrťou poistenca. 38. Pokiaľ ide o dôkazný návrh za účelom preukázania príčinnej súvislosti medzi zatajenou informáciou o zdravotnom stave a smrťou poistenca, je v prejednávanej veci podstatné, že žalovaná počas celého konania nerozporovala príčinu vzniku poistnej udalosti. Vo vyjadrení k žalobe (č.l. 60 p.v. spisu) žalovaná (okrem iného) uvádza: „...v tomto prípade bola príčinou smrti hypostatická bronchopneumónia, nie epilepsia, ktorá bola (podľa mienky žalovanej - poznámka súdu) poistníkovi diagnostikovaná v roku 2014“. Rovnako v duplike (č.l. 88 p.v. spisu) žalovaná uvádza totožné skutkové tvrdenie. Napokon aj vo vyjadrení žalovanej predloženom žalovanou na pojednávaní (č.l. 107 spisu) žalovaná uvádza: „V tomto prípade je nesporné, že príčinou smrti poistníka bola hypostatická bronchopneumónia, nie epilepsia, ktorá bola poistníkovi diagnostikovaná v roku 2014 a pre vedomosť ktorej by žalovaný s poistníkom neuzavrel poistnú zmluvu“. 39. Napokon je potrebné zdôrazniť, že pokiaľ žalovaná zdôvodňovala potrebu doplnenia dokazovania aj za účelom preukázania vedomosti I. Y. o ochorení/ťažkostiach podstatných z hľadiska zodpovedania otázky 5j) dotazníka, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie v predbežnom právnom posúdení na pojednávaní (č.l. 105b spisu) konštatoval nepravdivú odpoveď poistenca na danú otázku. Rovnako v rozsudku bod 12. uviedol: „...v tejto súvislosti možno konštatovať, že p. Y. porušil zákonom uloženú informačnú povinnosť, keď na otázku v dotazníku v bode 5j) týkajúcej sa ochorení, ťažkostí alebo bolesťami mozgu, nervov (napr. silné bolesti hlavy, závraty, epilepsia, záchvaty, iné choroby nervového systému) neuviedol spomínaný zdravotný incident/zdravotné ťažkosti zo dňa 28.10.2014, ktoré informácie sú spôsobilé ovplyvniť rozhodovanie žalovaného pri uzatváraní poistnej zmluvy. Ťažko preukázať, či išlo o vedomé zamlčanie tejto informácie alebo nedbalosť pri vyplňovaní dotazníka, isté však je, že uvedené zdravotné ťažkosti (odpadnutie, strata vedomia, prevoz do nemocnice) sú v živote každého človeka udalosťou zapamätateľnou“. 40. Súd prvej inštancie teda vychádzal zo záveru o nepravdivom zodpovedaní otázky 5j) dotazníka I. Y., a teda i porušení zákonom uloženej informačnej povinnosti. Z tohto pohľadu bolo preto nariadenie znaleckého dokazovania nadbytočné. Pokiaľ ide o samotný úmysel, resp. nedbanlivosť pri vypĺňaní dotazníka, nie je odvolaciemu súdu vôbec zrejmé, ako by znalec (po smrti poistenca) sa mohol vyjadriť ku skutočnosti, či išlo zo strany poistenca o zámerné zamlčanie tejto informácie alebo len o nedbanlivé vyplnenie dotazníka. 41. Odvolací súd ďalej ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku absencie preskúmateľného odôvodnenia, vo vzťahu k otázke absolútnej neplatnosti poistnej zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi. 42. Súd prvej inštancie sa k danej otázke vyjadril (hoc stručne) v bode 17. rozsudku, keď konštatoval: „...Pokiaľ žalovaný navrhoval posúdiť predmetnú vec cez prizmu dobrých mravov, v danom prípade podľa názoru súdu nie je možné prihliadnuť na dobré mravy, keď nebolo jednoznačne preukázané úmyselné konanie p. Y., uzavretie zmluvy so zištným, nepoctivých úmyslom. V tejto súvislosti je potrebné opäť zdôrazniť spotrebiteľský charakter predmetnej zmluvy, kedy aj zo strany dodávateľa, v danom prípade poisťovateľa, sa vyžaduje potrebná miera opatrnosti pri uzatváraní takýchto zmlúv, prostredníctvom obchodných zástupcov, finančných zástupcov, aby sa vypĺňaniu dotazníkov na zisťovanie zdravotného stavu klienta venovala potrebná pozornosť. Nebolo teda preukázané úmyselné konanie p. Y. pri uzatváraní zmluvy, navyše, zamlčaná okolnosť nebola príčinou vzniku poistnej udalosti - smrti poisteného“. Uvedená konštatácia (záver) súdu prvej inštancie vychádzala zo skutkového záveru, že poistenec síce neuviedol pravdivú odpoveď na otázku 5j) dotazníka, keď neuviedol zdravotný incident/ zdravotné ťažkosti zo dňa 28.10.2014, ktoré informácie boli spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie žalovaného pri uzatváraní poistnej zmluvy. Súčasne konštatoval, že je možné len ťažko preukázať, či išlo o vedomé zamlčanie tejto informácie alebo nedbalosť pri vypĺňaní dotazníka, isté však je, že uvedené zdravotné ťažkosti (odpadnutie, strata vedomia, prevoz do nemocnice) sú v živote každého človek udalosťou zapamätateľnou (bod 12. posledná veta rozsudku). Takéto odôvodnenie považuje odvolací súd za odôvodnenie napĺňajúce atribút preskúmateľnosti. 43. Žalovaná ďalej zastáva názor, že zistený skutkový stav odôvodňoval aplikáciu ust. § 39 OZ súdom prvej inštancie. Pokiaľ poistený nevyplnil dotazník pravdivo, jeho konanie sa prieči dobrým mravom. Z pohľadu žalovanej bol poistený (I. Y.) od začiatku kontraktačného procesu osobou v produktívnom veku bez akýchkoľvek zdravotných komplikácií. Žalovaná konštatuje, že v dobrej viere s poisteným uzavrela poistnú zmluvu. Zo zdravotnej dokumentácie I. Y. vyplýva, že v čase pred podaním návrhu na uzavretie poistnej zmluvy: Ad a) mu bola dňa 25.10.2014 diagnostikovaná epilepsia - bližšie neurčená - kód diagnózy G40.9 Ad b) v súvislosti s diagnostikovanou epilepsiou mu bola navrhnutá hospitalizácia za účelom dodiagnostikovania stavu a liečby, s ktorou po náležitom poučení nesúhlasil. 44. Odvolací súd sa stotožnil so záverom okresného súdu o nemožnosti aplikácie ust. § 39 OZ na daný skutkový stav, ktorý právny záver považuje za vecne správny. Odvolací súd však v okolnostiach prejednávanej veci vidí iný dôvod, pre ktorý ust. § 39 OZ nemožno aplikovať. Súd prvej inštancie konštatoval, že nebolo preukázané („ťažko preukázať“), či zo strany I. Y. išlo o vedomé zamlčanie alebo nedbalosť pri vyplňovaní dotazníka. Žalovaná tvrdí, že išlo o úmyselné zamlčanie, pre žalovanú podstatnej informácie pre uzavretie poistnej zmluvy. 45. V úvode nastolenej otázky považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že sa stotožňuje s názorom žalovanej, podľa ktorého vedomé nepravdivé zodpovedanie otázky/otázok v dotazníku možno považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko nie je akceptovateľné z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Takéto konanie nie je čestné a poctivé. Musí byť totiž každému priemerne inteligentnému človeku zrejmé, že poisťovateľom v dotazníku koncipované otázky nie sú samoúčelné, ale sú pre poisťovateľa významné pre určenie výšky poistného, resp. pre samotné rozhodnutie poisťovateľa vstúpiť so záujemcom do poistného vzťahu. 46. V predchádzajúcom bode uvedený záver odvolacieho súdu však nič nemení na tom, že aj za situácie, že by v prejednávanej veci bola skutočne preukázaná úmyselne nepravdivá odpoveď na otázku 5j) (hoc by aj bolo preukázané, že diagnóza epilepsia stanovená I. Y. jednoznačne bola a I. Y. mal o nej vedomosť) nie sú za skutkovej situácie, že porušenie dobrých mravov spočíva v uvedení vedome nepravdivých alebo neúplných odpovedí poisteným splnené zákonné podmienky pre aplikáciu ust. § 39 OZ. 47. Zákonodarca dal osobitnou právnou úpravou poistnej zmluvy jednoznačne najavo, že vedome nepravdivá a neúplná odpoveď/odpovede môže viesť výlučne k „sankciám“ -následkom upraveným v ust. § 798 (zníženie plnenia z poistnej zmluvy), § 802 ods. 1 (odstúpenie od poistnej zmluvy), § 802 ods. 2 (odmietnutie plnenia). 48. Ust. § 798, § 802 ods. 1, 2 je potrebné považovať za špeciálne ustanovenie k § 39 OZ za situácie, keď porušenie dobrých mravov spočívalo práve v uvedení vedome nepravdivých a neúplných odpovedí poistencom. 49. Zákonodarca dal jednoznačne najavo, že vedomé nepravdivé a neúplné odpovede môžu viesť po vzniku poistnej udalosti k neposkytnutiu (odmietnutiu) poistného plnenia, len ak príčinou poistnej udalosti je skutočnosť, ktorú pre vedomé nepravdivé alebo neúplné odpovede nemohol zistiť poisťovateľ pri dojednávaní poistenia a ktorá pre uzavretie zmluvy bola podstatná. Rozširovať právo poisťovateľa neposkytnúť poistné plnenie aj na iné situácie, než pri vedome nepravdivých/neúplných odpovediach predvída zákon, by bol v príkrom rozpore s ust. § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka. 50. Uvedený záver odvolacieho súdu však neznamená, že aplikácia ust. § 39 OZ v prípade porušenia dobrých mravov poisteným by bola vylúčená. Je vylúčená len v skutkovej situácii, ak porušenie dobrých mravov je dané práve uvedením vedome nepravdivých/neúplných odpovedí poisteným. Iná by bola situácia, ak by porušenie dobrých mravov spočívalo v inom konaní/opomenutí poisteného, resp. záujemcu o uzatvorenie poistenia tak, ako tomu nasvedčoval skutkový stav v žalovanou označenej veci Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/89/2018. 51. Pokiaľ ide o odkaz žalovanej na závery uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/89/2018, odvolací súd konštatuje, že závery každého rozhodnutia je potrebné interpretovať v spojitosti so skutkovým stavom, z ktorého dané závery vychádzali. V danej veci Najvyšší súd SR ako aj súdy nižšieho stupňa, neposudzovali otázku absolútnej neplatnosti poistnej zmluvy pre vedomé uvedenie nepravdivých údajov (poistenec mal zamlčať, že je alkoholik). Vedomé zamlčanie, resp. uvedenie nesprávneho údaja posudzovali len v súvislosti s existenciou/neexistenciou práva poisťovateľa odstúpiť od zmluvy (§ 40a a § 49a OZ). Potreba posudzovania konania poistenca ako konania, ktoré sa prieči dobrým mravom, mala vo veci posudzovanej Najvyšším súdom iný skutkový základ. V danej veci mal poistený tesne pred svojou smrťou uzavrieť obdobné poistené zmluvy v ďalších 7 poisťovniach (celková výška poisteného plnenia predstavovala sumu 19.651.875,- Sk, mesačná splátka cca 20.000,- Sk). Podľa súdu prvej inštancie malo k uzavretiu spornej poistnej zmluvy (ale aj ostatných poistných zmlúv) dôjsť za zvláštnych okolností, keď poistený uzavrel poistné zmluvy v čase, keď jeho mesačný príjem z pracovného pomeru predstavoval sumu 5.000,- Sk, resp. keď bol nezamestnaný. Z obsahu svedeckých výpovedí v trestnom konaní malo vyplývať, že svojmu otcovi uviedol, že keby sa mu niečo stalo, dostane „melón“. K uzavretiu všetkých poistných zmlúv, k splateniu prvých splátok a následnej smrti poisteného došlo vo veľmi krátkom časovom slede. Uvedené malo navodzovať dojem nekalého konania, nedostatku vážnej vôle poisteného uzavrieť poistnú zmluvu a najmä zaviazať sa platiť dohodnuté poistné. Vzhľadom na uvedený odlišný skutkový základ veci posudzovanej Najvyšším súdom nemôžu, podľa mienky odvolacieho súdu, jeho závery, citované žalovanou v odvolaní podporiť obranu žalovanej, podľa ktorej má mať uvedenie vedome nepravdivých údajov (ich zamlčanie) za následok absolútnu neplatnosť poistnej zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka. 52. Odvolací súd pre úplnosť uvádza, že dovolanie sa relatívnej neplatnosti zmluvy žalovanou podľa § 49a v spojení s § 40a Občianskeho zákonníka, nebolo v posudzovanej veci možné; ustanovenia zakotvené v 15 hlave Občianskeho zákonníka, upravujúce poistené zmluvy predstavujú k všeobecným ustanoveniam prvej časti Občianskeho zákonníka špeciálnu právnu úpravu. V zmysle všeobecnej právnej zásady lex specialis derogat legi generali sa špeciálna právna úprava aplikuje pred všeobecnou právnou úpravou. V prípade poistnej zmluvy je potrebné preto prioritne aplikovať § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka (špeciálne ustanovenie) pred § 49a Občianskeho zákonníka (všeobecné ustanovenie). 53. Hypotézou § 49a Občianskeho zákonníka (predpokladom jeho aplikácie) je omyl, vychádzajúci zo skutočnosti, ktorá je pre uskutočnenie právneho úkonu rozhodujúca (omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným) a kumulatívne splnenie jednej z podmienok Ad a) osoba, ktorej bol právny úkon určený, omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť, alebo Ad b) osoba vyvolala omyl úmyselne. 54. Hypotézou § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka je skutočnosť, ktorú pri dojednávaní poistenia nemohol poistiteľ zistiť pre nepravdivé alebo neúplné odpovede, pričom bola pre uzatvorenie poistnej zmluvy podstatná (inými slovami, omyl vychádzajúci zo skutočnosti, ktorá je pre uskutočnenie právneho úkonu rozhodujúca). Pre aplikáciu uvedeného ustanovenia musí subjekt uviesť tieto nepravdivé alebo neúplné odpovede pri dojednávaní poistnej zmluvy vedome (omyl bol vyvolaný úmyselne, prípadne išlo o vedomú nedbanlivosť); napokon uvedená skutočnosť musí byť príčinou vzniku poistnej udalosti a poistiteľ sa o tejto skutočnosti dozvedel po vzniku poistnej udalosti. 55. Z uvedeného je zrejmé, že ust. § 49a a § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka svojou podstatou upravujú situáciu, kedy je právny úkon zaťažený omylom; § 49a Občianskeho zákonníka upravuje túto situáciu všeobecne pre všetky súkromno-právne vzťahy a § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka je naopak špeciálnym ustanovením, detailnejším ustanovením upravujúcim kategóriu poistných zmlúv. 56. Je potrebné pre úplnosť podotknúť, že záver, v zmysle ktorého, pre uvedenie nepravdivých a neúplných odpovedí zákon upravuje osobitné sankcie uvedené v § 798 a § 802 Občianskeho zákonníka, ktoré ako špeciálna právna úprava majú prednosť pred všeobecnou úpravou relatívnej neplatnosti poistnej zmluvy pre uvedenie do omylu nepravdivými a neúplnými odpoveďami, vo svojom Náleze zo dňa 11.12.2014 sp.zn. II. ÚS 855/2014 odobril aj Ústavný súd SR, ktorý ho vyhodnotil ako ústavne konformný. 57. Na objasnenie použitia ustanovení upravujúcich dôsledky uvedenia nepravdivých alebo neúplných informácií, pre ktorý by poistiteľ poistnú zmluvu neuzavrel vôbec (§ 802 ods. 1 a § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka) odvolací súd poznamenáva, že v prípade smrti poisteného možno odstúpiť od poistnej zmluvy podľa § 802 ods. 1 Občianskeho zákonníka len pred vznikom poistnej udalosti. Ak nastala poistná udalosť (smrť poisteného), nemôže už poistiteľ od zmluvy s ním uzavretej, účinne odstúpiť, pretože došlo k zániku poistného vzťahu. Pre prípad, že poistiteľ sa až po poistnej udalosti dozvie, že jej príčinou je skutočnosť, ktorú pre vedomé, nepravdivé alebo neúplné odpovede poisteného nemohol poistiteľ zistiť pri dojednávaní poistenia a ktorá bola pre uzavretie zmluvy podstatná, ust. § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka upravuje iba odmietnutie plnenia (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 28.2.2001 sp.zn. 33Cdo 2907/2000). V prípade, že sa poistiteľ o nepravdivých údajoch dozvie až po vzniku poistnej udalosti (smrti poisteného), ako špeciálne ustanovenie k všeobecnému § 49a Občianskeho zákonníka, ktoré by malo za následok nevyplatenie poistného v celku, prichádza do úvahy jedine aplikácia ust. § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka (odmietnutie plnenia). 58. Záverom pre zhrnutie odvolací súd dodáva, že uvedenie vedome nepravdivých/neúplných informácií nemôže založiť ani absolútnu neplatnosť poistnej zmluvy podľa § 39 OZ, a to z rovnakých dôvodov, ako uvedenie nepravdivých/neúplných údajov nemôže založiť relatívnu neplatnosť poistnej zmluvy podľa § 49a a § 40a OZ. Občiansky zákonník v súvislosti s uvedeným vedome nepravdivých/neúplných informácií pri uzatváraní poistnej zmluvy spája výlučne (sankcie) vyplývajúce zo špeciálnej právnej úpravy - poistnej zmluvy, a to ust. § 798, § 802 ods. 1 a § 802 OZ. Ide o sankcie v podobe primeraného zníženia poistného plnenia, odstúpenia poistiteľa od poistnej zmluvy a odmietnutia poistného plnenia. 59. Odvolaciemu súdu sa daná právna úprava, resp. výklad dotknutých ustanovení nevidí „extrémne nespravodlivý“, ako to tvrdí žalovaná. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, akú reálnu ujmu utrpí poisťovateľ za situácie, keď klient neodpovie pravdivo či už vedome alebo nevedome na určitú otázku, ohľadne ochorenia X, plní si povinnosť platiť poistné a príčinou smrti poisteného nie je choroba X ale choroba/ stav Y. Zamlčanie choroby X tak nemalo nijakú súvislosť s povinnosťou poisťovne poskytnúť poistné plnenie. Je potrebné si uvedomiť aj druhú stranu mince. Pokiaľ by k vzniku poistnej udalosti nedošlo (hoc by aj bolo zamlčané ochorenie X) poisťovateľovi prináleží poistné od poistenca. 60. Pokiaľ žalovaná v danej súvislosti namieta, že záver súdu prvej inštancie neprimerane znevýhodňuje dobromyseľného poisťovateľa, ktorému odopiera jeho základné právo od zmluvy odstúpiť či odmietnuť poistné plnenie (§ 798, § 802 OZ) a na druhej strane „privileguje“ nepoctivého zosnulého poisteného, resp. jeho pozostalú manželku a deti (§ 817 ods. 2 OZ), považuje odvolací súd za potrebné ozrejmiť, že dané „privilegovanie“ pripísal v poistnom vzťahu poistencovi zákonodarca (prijatím špeciálnej úpravy), nepochybne majúc na zreteli slabšiu pozíciu poistenca v danom záväzkovo-právnom vzťahu. Poisťovateľ vstupuje do daného právneho vzťahu vždy v pozícii poistiteľa, a teda subjektu erudovaného v oblasti poisťovníctva. 61. Napokon je nutné dodať, že poisťovateľ nie je v kontraktačnom procese pri uvádzaní či už vedome, resp. nevedome nepravdivých údajov záujemcami o poskytnutie poistenia bezbranným. Nič nebráni poisťovateľovi vyžiadať si so súhlasom záujemcu o poistenie v rámci kontraktačného procesu zdravotnú dokumentáciu záujemcu o poistenie a verifikovať tak údaje (vypĺňané záujemcom v dotazníku), zvlášť tie z nich, ktoré sú rozhodné pre určenie výšky poistného krytia, resp. vôbec pre vstup poisťovateľa do poistného vzťahu so záujemcom o poskytnutie poistenia. Žalovaná disponuje dostatočne zdatným odborným aparátom k posúdeniu objektívnych nálezov, plynúcich zo zdravotnej dokumentácie záujemcu o poskytnutie poistenia. V opačnom prípade (pokiaľ tak poisťovateľ neučiní) musí si byť vedomý obmedzených (špeciálnou úpravou) možností odmietnutia poistného plnenia. 62. Záverom prináleží odvolaciemu súdu dodať, že v zmysle pravidelnej judikatúry Ústavného súdu SR všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky, nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkom konania. 63. Zhrnúc konštatované krajský súd dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené a potvrdil napadnutý rozsudok okresného súdu vo veci samej ako vecne správny. 64. Žalovaná výslovne napadla rozsudok okresného súdu aj vo výroku o trovách prvoinštančného konania, avšak výlučne v súvislosti s namietanou správnosťou rozhodnutia vo veci samej (t.j. vo vzťahu k trovám neformuloval žiadnu konkrétnu odvolaciu námietku). Nadväzne potvrdil krajský súd rozsudok okresného súdu aj v (od meritórneho rozhodnutia) závislom výroku o trovách prvoinštančného konania. 65. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP. Žalovaná nebola so svojím odvolaním úspešná ani v časti, preto úspešnej protistrane - žalobkyni, patrí voči nej nárok na náhradu trov konania tohto štádia konania v plnom rozsahu. O konkrétnej výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 v spojení s § 251 CSP. 66. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)