Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Cbi/32/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010201420 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1010201420.18 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Břouškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Baníkovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej, v právnej veci žalobcu: 1/ W. F., Ž. XX, XXX XX N. a 2/ R. F., Ž. XX, XXX XX N., obaja zast. JUDr. Kamil Beresecký, advokát, Farská 33, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Mgr. Peter Zvara, Obchodná 2, 811 06 Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu Vodohospodárske stavby a.s. Nitra, Cabajská cesta 28, 949 01 Nitra, IČO: 31 411 487, o vylúčenie vecí zo súpisu konkurznej podstaty, takto r o z h o d o l : Súd návrh na prerušenie konania do skončenia veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 8Cbi/27/2010 zamieta. Súd žalobu zamieta. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením vydaným pod č.k. 1Obo/19/2014-490 zo dňa 19.10.2017 zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 6Cbi/32/2010-357 zo dňa 04.12.2013 a vrátil mu vec na ďalšie konanie. V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom č.k. 6Cbi/32/2010-357 zo dňa 04.12.2013 uložil žalovanému správcovi povinnosť vylúčiť zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu Vodohospodárske stavby a.s. Nitra v konkurze vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6K/105/2001, nehnuteľnosti zapísané na LV XXXX, katastrálne územie N., obec N., a to spoluvlastnícky podiel vo výške 8072/59284 nehnuteľnosti - pozemku registra „C“ - parc. č. XXXX/X o výmere 2016 m2, vedeného ako zastavané plochy a nádvoria, byt č. X, na F. W. nachádzajúci sa v stavbe ubytovňa, súp. č. XXXX, par. č. XXXX/X, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu vo výške 8072/59284. Súd prvej inštancie ďalej zaviazal správcu vylúčiť z konkurznej podstaty úpadcu nehnuteľnosti zapísané na LV XXXX, k.ú. N., stavbu - sklad, bez súpisného čísla, postavený na parc. č. XXXX. Druhým výrokom súd rozhodol, že o náhrade trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 2. Žalobcovia sa včas podanou žalobou zo dňa 30.07.2010 domáhali podľa § 19 ods. 2 zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v platnom znení vylúčenia predmetných nehnuteľností z konkurznej podstaty úpadcu Vodohospodárske stavby a.s. Nitra. 3. Žalobcovia nadobudli sporné nehnuteľností na základe zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nebytovým priestorom a kúpnou zmluvou o prevode stavby zo dňa 24.06.2002 medzi predávajúcimi W. A. B. V. J. a J.. R. R. B. V. Q. a žalobcami ako kupujúcimi. 4. Nehnuteľnosti boli súčasťou súboru nehnuteľností, ktoré boli predmetom privatizácie štátneho podniku Vodohospodárske stavby Bratislava, štátny podnik závod 2 Nitra, sprivatizovaných úpadcom na základe privatizačnej zmluvy č. 48/1992 zo dňa 27.07.1992, zmenenej dodatkom č. 1 zo dňa 29.09.1994, uzatvorenej medzi Fondom národného majetku Slovenskej republiky ako predávajúcim a spoločnosťou Vodohospodárske stavby a.s. Nitra ako kupujúcim. 5. Fond udelil dňa 31.08.2000 Vodohospodárskym stavbám a.s. Nitra súhlas s predajom a s uvoľnením záložných práv k nehnuteľnostiam s tým, že z predaja mal úpadca uhradiť FNM SR čiastku 4,8 mil. Sk. Následne dňa 12.10.2000 uzatvoril úpadca kúpnu zmluvu s vlastníckymi predchodcami žalobcov manželmi A. a R. ako kupujúcimi. Dňa 21.02.2001 malo podľa žalobcu dôjsť k vzájomnému započítaniu pohľadávok medzi FNM SR, úpadcom a spoločnosťou KOVOSPOL NITRA, spol. s r.o., čím mala byť splnená povinnosť úhrady záväzku úpadcu voči FNM SR. 6. Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 6K/105/2001 zo dňa 23.07.2001 vyhlásil konkurz na majetok úpadcu, pričom až dňa 09.06.2009 boli do súpisu konkurznej podstaty úpadcu podľa § 19 zákona o konkurze a vyrovnaní zapísané sporné nehnuteľnosti. 7. Súd riešil ako spornú otázku aplikácie ust. § 19a zák. č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby z jej neskorších predpisov v súvislosti s jej novelou č. 190/1995 Zb. zákonov účinnou odo dňa 14.09.1995 na daný právny vzťah. Súd prvej inštancie v pôvodnom rozhodnutí uviedol, že ust. § 19a Zák. o veľkej privatizácii predstavuje normu, ktorá vykazuje znaky nepravej retroaktivity. Súd uviedol, že na platnosť prevodu vlastníctva privatizovaného majetku bol potrebný predchádzajúci súhlas FNM SR a povinnosť dlžníka použiť získané finančné prostriedky prednostne na úhradu záväzkov voči FNM SR. Súhlas FNM SR na odpredaj nehnuteľností bol udelený úpadcovi dňa 31.08.2000 s tým, že úpadca zaplatí na účet FNM SR sumu 4,8 mil. Sk. Žalobcovia poukázali na to, že k splneniu povinnosti úpadcu uhradiť platbu FNM SR došlo formou započítania pohľadávok dohodou o započítaní pohľadávok medzi úpadcom, FNM SR a spoločnosťou KOVOSPOL NITRA, spol. s r.o. zo dňa 21.02.2001 vo výške 11.801.460,- Sk. Súd prvej inštancie uzavrel, že celková úhrada v prospech FNM SR nemohla byť limitovaná výškou 4,8 mil. Sk, teda nemohlo ísť o čiastku, ktorá by postačovala na úhradu záväzkov voči FNM SR a teda sa nemohlo jednať ani o stanovenie žiadneho limitu úhrady v prospech FNM SR. Nadobúdateľ bol povinný všetky získané prostriedky použiť prednostne na úhradu svojich záväzkov. 8. K speňaženiu sporných nehnuteľností došlo v rámci exekúcie súdnou exekútorkou, pričom nebolo uskutočnené exekučnou dražbou a schválením príklepu súdom, ale predaj bol vykonaný priamo kúpnou zmluvou, uzavretou samotným úpadcom ako predávajúcim a vlastníckymi predchodcami žalobcu ako kupujúcimi dňa 12.10.2000, so súhlasom súdnej exekútorky a záložných veriteľov, za účelom uspokojenia pohľadávok veriteľov. Súd dospel k záveru, že pokiaľ počas exekúcie majetok prevádza sám povinný, vystavuje sa porušeniu zákazu nakladania s majetkom v exekučnom konaní, a to bez ohľadu na to, že tak konal so súhlasom súdneho exekútora. Stotožnil sa s názorom žalobcov, že exekučné konanie vedené proti úpadcovi mu bránilo použiť finančné prostriedky vrátane prostriedkov získaných dotknutým prevodom na úhradu svojich záväzkov voči FNM SR a teda kúpna cena bola uhradená na účet súdnej exekútorky a nie na účet FNM SR. Súd uzavrel, že hoci úpadca ako dlžník so súhlasom súdnej exekútorky a dotknutého veriteľa porušil povinnosť zákazu nakladania s majetkom postihnutým exekúciou, nemôže byť táto skutočnosť dôvodom neplatnosti zmluvy. Veriteľ takýmto úkonom ukrátený mohol riešiť porušenie zákazu žalobou o vyslovenie neúčinnosti zmluvy a prípadné porušenie ustanovení Exekučného poriadku v exekúcii obranou vykonanou v rámci príslušného exekučného konania. 9. Ohľadom platnosti započítania na základe dohody o započaní pohľadávok medzi FNM SR, KOVOSPOL NITRA, spol. s r.o. a úpadcom, súd v pôvodnom rozhodnutí sa stotožnil s názorom Najvyššieho súdu SR obsiahnutom v rozhodnutí sp. zn. 5Obo/108/2001 zo dňa 29.11.2012. V tomto rozhodnutí bolo vyslovené, že postúpenie pohľadávky úpadcu voči KOVOSPOL NITRA, spol. s r.o. na FNM SR a následným započítaním protihodnoty za postúpenie so záväzkom úpadcu voči FNM SR sa znížila pohľadávka úpadcu voči FNM SR o sumu 11.801.460,- Sk. Podľa súdu bola kúpna zmluva zo dňa 12.10.2000 medzi úpadcom a vlastníckymi predchodcami žalobcov, ako aj zmluva o prevode vlastníckeho práva k nebytovým priestorom a kúpna zmluva o prevode stavby zo dňa 24.06.2002 medzi žalobcami a ich vlastníckymi predchodcami platnými právnymi úkonmi, na základe čoho žalovanému uložil predmetné nehnuteľnosti vylúčiť zo súpisu konkurznej podstaty. 10. Proti rozsudku podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh žalobcov zamietne a zaviaže ich na náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní, alebo napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zruší a vec mu vráti na nové konanie. Žalovaný v odvolaní namietal, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 11. Podľa žalovaného súd vo vzťahu k posúdeniu platnosti uzavretia kúpnej zmluvy medzi úpadcom a vlastníckymi predchodcami žalobcov síce dôkladne zistil skutkový stav, tento však nesprávne právne posúdil a vyvodil z neho nesprávne právne závery. Žalovaný považoval odôvodnenie súdu prvej inštancie ohľadom aplikácie § 19a Zák. o veľkej privatizácii za nedostačujúce, nakoľko podľa neho má toto ustanovenie kogentný charakter a neupravuje žiadnu výnimku, ktorá by umožnila FNM SR na základe vlastného uváženia modifikovať zákonom uloženú povinnosť použiť všetky prostriedky získané z predaja prednostne na úhradu záväzkov dlžníka voči FNM SR. 12. Žalovaný nesúhlasil s právnym názorom súdu prvej inštancie ohľadom posúdenia objektívnej nemožnosti úpadcu plniť záväzok FNM SR z dôvodu vedenia exekučných konaní. Súd síce vo vzťahu k posúdeniu platnosti uzavretia kúpnej zmluvy medzi úpadcom a vlastníckymi predchodcami žalobcov zistil skutkový stav, ale ho nesprávne posúdil a vyvodil z neho nesprávne právne závery. 13. Žalovaný uviedol, že uzatvorením kúpnych zmlúv s vopred určenými tretími osobami počas exekučného konania došlo k obchádzaniu zákona č. 233/1995 Zb. zák. o súdnych exekútoroch, táto kúpna zmluva je neplatná podľa § 39 Obč. zák. Žalovaný považoval postup súdnej exekútorky po vydaní príkazu na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľností úpadcu, ktorý vykonala priamym predajom s vopred dohodnutým kupujúcim bez exekučnej dražby a bez následného schválenia príklepu súdom v priamom rozpore s exekučným poriadkom. 14. Žalovaný poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR súvisiace s napadnutým prevodom, kedy právny základ riešenej situácie súvisí s privatizáciou bývalého štátneho podniku Vodohospodárske stavby Bratislava, štátny podnik závod 2 Nitra na základe privatizačnej zmluvy č. 48/92 zo dňa 27.07.1992. Poukázal na to, že v súvisiacej veci došlo k odklonu Najvyššieho súdu SR ako súdu dovolacieho od dovtedy rešpektovaného výkladu citovaného ustanovenia zákona o veľkej privatizácii, pričom v čase podania odvolania bolo toto rozhodnutie predmetom sťažnosti pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. 15. Uviedol, že kúpna zmluva uzavretá medzi úpadcom a vlastníckymi predchodcami žalobcov je absolútne neplatným právnym úkonom nielen z dôvodu porušenia podmienok podľa ust. § 19a Zák. o veľkej privatizácii, ale aj podľa ust. § 39 Obč. zák. a to v dôsledku konania v rozpore so zákonom s Exekučným poriadkom. Absolútne neplatná je tak aj následne uzatvorená kúpna zmluva so žalobcami. Súd prvej inštancie skutkové zistenia týkajúce sa porušenia povinnosti podľa § 19a Zák. o veľkej privatizácii v spojení s odvolaním sa na objektívnu nemožnosť uhradiť kúpnu cenu z kúpnej zmluvy medzi úpadcom a vlastníckymi predchodcami žalobcov prednostne na záväzky voči FNM SR v priebehu exekučného konania nesprávne právne posúdil, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie. 16. K odvolaniu žalovaných sa vyjadrili žalobcovia, ktorí považovali napadnutý rozsudok za vecne správny. Mali za to, že ust. § 19a Zák. o veľkej privatizácii nie je interpretačne dokonalé a nie je v ňom ani obsiahnutá lehota do kedy má dôjsť k plneniu. Podľa žalobcov toto ustanovenie obsahuje dva limity, a to udelenie predchádzajúceho súhlasu o odovzdaní kúpnej ceny predávajúcemu. Nie je dostatočne definovaný ani spôsob použitia získaných prostriedkov nároku záväzkov voči FNM SR. Plnenie tak mohlo nastať kedykoľvek a akýmkoľvek spôsobom, teda aj započítaním vzájomných pohľadávok. Dohodou o započítaní medzi FNM SR, úpadcom a spoločnosťou KOVOSPOL NITRA, spol. s r.o. vo výške akej sa kryli, t.j. 11.801.460,- Sk došlo k splneniu aj druhej podmienky podľa ust. § 19a Zák. o veľkej privatizácii. 17. Žalobcovia mali za to, že nie je pravdou, že súdna exekútorka prekročila svoje oprávnenia, keď udelila súhlas úpadcovi na prevod nehnuteľností počas exekučného konania. Doposiaľ nikto nespochybnil postup súdnej exekútorky, nebolo konštatované porušenie, alebo prekročenie jej právomoci a žiaden vykonaný úkon v tejto veci nebol určený za nezákonný. Žalobcovia zdôraznili, že ak povinný, t.j. úpadca po doručení upovedomenia nakladal so svojim majetkom, ktorý podliehal exekúcii, boli tieto právne úkony odporovateľné podľa § 42a, § 42b Obč. zák. Nie je porušením zákazu nakladania s majetkom, pokiaľ dlžník predá svoj majetok so súhlasom súdneho exekútora a veriteľov z dôvodu, aby z výťažku takého predaja mohol uspokojiť svojich veriteľov a svoje záväzky, takýto úkon neobchádza, ani sa neprieči zákonu a preto nemôže byť určený za absolútne neplatný. 18. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR č.k. II.ÚS 796/2016-19 zo dňa 27.10.2016, ktorým Ústavný súd SR prijal sťažnosť žalovaného správcu ako sťažovateľa v súvislosti s rozsudkom dovolacieho súdu sp. zn. 2ObdoV/1/2014 zo dňa 28.04.2016, ktorým bol zmenený rozsudok odvolacieho súdu č.k. 4Obo/65/2012-285 zo dňa 30.09.2013 tak, že bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie č.k. 9Cbi/28/2010-230 zo dňa 31.05.2012 vo veci vylúčenia iných nehnuteľností z konkurznej podstaty úpadcu Vodohospodárske stavby a.s. Nitra. Zároveň odložil vykonateľnosť rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo V/1/2014 zo dňa 28.04.2016. 19. Najvyšší súd SR v prejednávanej veci sp. zn. 1Obo/19/2014 uznesením zo dňa 19.04.2017 prerušil konanie do rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veci II.ÚS 796/2016, nakoľko vo veci predloženej Ústavnému súdu SR išlo o konanie súvisiace s vecou prejednávanou v konaní pred Najvyšším súdom SR ako súdom odvolacím. Nálezom zo dňa 27.06.2017 č.k. II.ÚS 796/2016-65 Ústavný súd SR rozhodol, že Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 2Obdo V/1/2014 zo dňa 28.04.2016 porušil zákonné právo Mgr. Petra Zvaru, správcu konkurznej podstaty úpadcu Vodohospodárske stavby a.s. Nitra na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Druhým výrokom rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo V/1/2014 z 28.04.2016 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 20. Ústavný súd vo svojom rozhodnutí sa zaoberal záverom dovolacieho rozsudku sp. zn. 2Obdo V/1/2014, podľa ktorého vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu by lipnutie na litere zákona v prospech jednej procesnej strany znemožnilo dosiahnutie spravodlivého vyriešenia veci a znamenalo by zjavnú a vzájomnú výraznú nespravodlivosť voči druhej procesnej strane. 21. Podľa Ústavného súdu SR by konštrukcia dovolacieho rozsudku vo svojich dôsledkoch znamenala, že hoci je naplnená skutková podstata ust. § 39 Obč. zák. v spojení s ust. § 19a Zák. o veľkej privatizácii (kúpna zmluva svojim obsahom odporuje zákonu, teda ust. § 19a Zák. o veľkej privatizácii), napriek tomu s prihliadnutím na zhodnú vôľu účastníkov kúpnej zmluvy vlastníckych predchodcov žalobcov ako kupujúcich a úpadcu ako predávajúceho, ako aj FNM SR, ako aj na ich následné správanie po uzatvorení kúpnej zmluvy (rešpektovanie vzniknutého stavu v spojení s nenamietaním neplatnosti prevodu po dobu asi 10 rokov) sa zákonné dôsledky absolútnej neplatnosti právneho úkonu vyplývajúce z ust. § 39 Obč. zák. neuplatnia a v podstate sa prípad posúdi ako keby išlo o relatívnu neplatnosť právneho úkonu. Podľa Ústavného súdu SR výklad použitý v dovolacom rozsudku znamená, že dôvodom relatívnej neplatnosti právneho úkonu môže byť aj taká okolnosť, ktorá nie je súčasťou taxatívne vymedzených prípadov relatívnej neplatnosti podľa § 40 Obč. zák., ktorá je inak dôvodom absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí výslovne konštatoval, že právomoc všeobecných súdov vykonávať zákony nemožno chápať tak, že by boli oprávnené vykladané ustanovenia zákona fakticky novelizovať. Išlo by totiž o porušenie ústavného princípu trojdelenia štátnej moci, z ktorého vyplýva, že právomoc meniť zákony patrí Národnej rade Slovenskej republiky ako orgánu zákonodarnej moci a nie teda súdom. 22. Ústavný súd SR uviedol, že dovolací súd vo svojom rozhodnutí posudzoval aj splnenie druhej podmienky - platnosti prevodu sporných nehnuteľností (použitie získaných finančných prostriedkov prednostne na úhradu záväzkov úpadcu voči FNM SR), napriek tomu, že odvolací súd sa meritórne touto otázkou nezaoberal. Týmto postupom podľa Ústavného súdu SR došlo k obídeniu zákonom stanoveného inštančného postupu, nakoľko sa bolo potrebné s danou námietkou vysporiadať najprv v odvolacom konaní, čo sa však nestalo. Nedodržaním inštančného postupu tak došlo u sťažovateľa k odňatiu možnosti vyjadriť sa vo veci. Preto, ak dovolací súd dospel k záveru o splnení prvej podmienky - udelenie predchádzajúceho súhlasu FNM SR, čím vznikla potreba meritórne sa vysporiadať aj s otázkou splnenia druhej podmienky - použitie získaných finančných prostriedkov na úhradu záväzkov voči FNM SR, potom pri zachovaní inštančného postupu bolo podľa Ústavného súdu SR potrebné rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na nové konanie. Tým, že sa tak nestalo, došlo aj k odňatiu práva sťažovateľa ako strany konať vo veci. 23. Odvolací súd dospel k záveru, že po konaní súdu prvej inštancie došlo k naplneniu dôvodov ust. § 205 ods. 2 písm. f/ OSP tým, že napadnuté rozhodnutie vzhľadom na nedostatočné odôvodnenie je nepreskúmateľné. Odvolací súd konštatoval, že skutkové zistenia a právne závery súdu prvej inštancie si navzájom odporujú, čo vedie k nepreskúmateľnosti jeho rozhodnutia. 24. V súvislosti s právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktoré mali byť dôsledkom hodnotenia zisteného skutkového stavu a majú dávať odpovede v súlade s právnou normou, ktorá sa na daný skutkový stav aplikuje, odvolací súd poukázal na nezrozumiteľnosť a zmätočnosť záverov súdu prvej inštancie, ktorá je zjavná zo štruktúry jeho odôvodnenia a predkladaných záverov bez relevantného právneho odôvodnenia. 25. Odvolací súd konštatoval, že pokiaľ ide o započítací prejav, žalobcovia namietali, že FNM SR dal súhlas na odpredaj majetku dňa 31.08.2000 s tým, že Vodohospodárske stavby a.s. Nitra mali zaplatiť na účet FNM SR 4,8 mil. Sk a k úhrade došlo započítaním pohľadávok dohodou o započítaní pohľadávok uzatvorenou medzi FNM SR, KOVOSPOL NITRA, spol. s r.o. a Vodohospodárskymi stavbami a.s. Nitra dňa 21.02.2001 v celkovej výške 11.801.460,- Sk. Súd prvej inštancie v pôvodnom rozhodnutí uzavrel, že nemohol dospieť k záveru, že čiastka 4,8 mil. Sk uvedená v súhlase FNM SR zo dna 31.08.2000 by znamenala čiastku, ktorá postačovala na úhradu záväzkov voči FNM SR. Následne dôvodil, že celková úhrada v prospech FNM SR nemohla byť limitovaná výškou 4,8 mil. Sk a nemohlo teda ísť ani o stanovenie žiadneho limitu úhrady v prospech FNM SR. Nadobúdateľ majetku bol teda povinný všetky získané prostriedky použiť prednostne na úhradu svojich záväzkov voči fondu. Napriek uvedeným záverom súd prvej inštancie však v pôvodom rozhodnutí uviedol, že ohľadom platnosti započítania vykonaného dohodou o započítaní, uzatvorenou dňa 21.02.2001 si osvojil právne stanovisko Najvyššieho súdu SR, obsiahnuté v zrušujúcom uznesení v konaní vedenom v identickej veci na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. značkou 6Cbi/31/2010 v uznesení sp. zn. 5Obo/108/2011 zo dňa 29.11.2012, ktorý v predmetnom konaní ustálil, že platnosť tejto dohody akceptovali všetci účastníci dohody, čo vyplýva aj z následného správania po uzavretí zmluvy. Odvolací súd poukázal na to, že tento názor bol v časovo nasledujúcich konaniach (sp. zn. 4Obo/66/2012, 4Obo/23/2012, 2Obo/76/2012 a 2Obo/6/2013) korigovaný a ustálená rozhodovacia prax najvyššieho súdu tento náhľad na možné započítanie neaplikuje, výslovne v tejto súvislosti opakovane uvádza, že úpadca nemal pohľadávku voči fondu spôsobilú na započítanie. Odvolací súd poukázal na to, že súd prvej inštancie po vyslovení záverov súvisiacich so započítaním ďalej uviedol, že v prípade preukázania absolútnej neplatnosti, ktorá nastupuje zo zákona a s účinkami ex tunc pri kúpe od nevlastníka, hoci formálne zapísaného v katastri nehnuteľností, nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo len s poukazom na dobromyseľnosť a dôveru v údaje katastra. Napriek skorším záverom o charaktere ust. § 19a Zák. o veľkej privatizácii však formuloval myšlienku, že v danom prípade v súdnom konaní nebolo preukázané, že právny úkon, na základe ktorého žalobca nadobudol nehnuteľnosti je absolútne neplatný. 26. V súvislosti s exekučným konaním a žalovaným vznesenou námietkou absolútnej neplatnosti zmluvy uzatvorenej medzi úpadcom a kupujúcimi A. W. P. V. J. A. a J.. R. R. P. V. V.. Q. R., a to ako z dôvodu porušenia § 19a Zák. o veľkej privatizácii, tak nezákonnej úhrady na účet súdnej exekútorky, súd prvej inštancie v pôvodnom rozhodnutí uzavrel, že speňaženie nehnuteľností nebolo vykonané exekučnou dražbou a schválením príklepu súdom, ale kúpnou zmluvou, uzatvorenou samotným povinným ako predávajúcim zo dňa 12.10.2000 v znení dodatku číslo 1 zo dňa 21.11.2000. 27. Odvolací súd poukázal na to, že podľa súdu prvej inštancie nešlo o svojvoľný predaj povinným, ale predaj so súhlasom súdnej exekútorky Q.. Z. Š., pričom k uspokojeniu veriteľa FNM SR malo dôjsť iba vzájomným započítaním pohľadávok z predaja nehnuteľnosti vedenej pod číslom 6 vo výške 11.801.460,- Sk. 28. Odvolací súd poukázal na to, že súd prvej inštancie s poukazom na § 47 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku vyslovil názor, že pokiaľ počas exekúcie majetok prevádza sám povinný, vystavuje sa porušeniu zákazu nakladania s majetkom v exekučnom konaní, a to bez ohľadu na to, že tak konal so súhlasom súdneho exekútora. Podľa súdu prvej inštancie Zákon o veľkej privatizácii nerieši súbeh povinností vyplývajúcich dlžníkovi z ustanovenia § 19a zákona s exekúciou vedenou na majetok dlžníka. Pohľadávka FNM SR ako každá pohľadávka veriteľa podľa zákona EP podlieha prihlasovaciemu právu veriteľa v exekučnom konaní, a to prihláškou pohľadávky do exekúcie. Uspokojovanie veriteľov prihlásených do exekučného konania vykonáva súdny exekútor postupom upraveným v ustanoveniach exekučného poriadku a podľa poradia veriteľov stanoveného zákonom, nie povinný. Súd prvej inštancie s poukazom na závery formulované v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/l07/2007 zo dňa 25.11.2008 dospel k záveru, že dôsledky porušenia zákona podľa § 47 ods. 2 EP majú za následok odporovateľnosť právneho úkonu podľa § 42a a § 42b Obč. zák. s tým, že takáto žaloba v prípade dotknutého majetku, ktorý je predmetom vylučovania, nebola podaná. Súd prvej inštancie v nadväznosti na citovaný judikát formuloval myšlienky, že odporovať je možné iba právnemu úkonu, ktorý je platný, keďže neplatný právny úkon nevyvoláva žiadne právne účinky a nemôže naplniť jeden zo základných predpokladov odporovateľnosti, a teda ukrátenie uspokojenia pohľadávok dlžníkových veriteľov. Súd v pôvodnom rozhodnutí konštatoval, že veriteľ, ktorý mal byť takýmto úkonom ukrátený, mohol riešiť porušenie zákazu žalobou o vyslovenie neúčinnosti zmluvy a prípadné porušenie ustanovení Exekučného poriadku v exekúcii obranou vykonanou v rámci príslušného exekučného konania. V tejto súvislosti sa nijako súd nezaoberal potrebou aplikácie ust. § 39 Obč. zák. 29. Odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie v pôvodnom rozhodnutí vyvodil správny právny záver, že ust. § 19a ods. 1 - 4 Zák. o veľkej privatizácii, ktoré bolo vložené do zákona 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby zákonom 190/1995 Zb. s účinnosťou od 14.09.1995, je normou s charakterom nepravej retroaktivity. Ustanovenie § 19a bolo vložené za § 19 bez prechodných ustanovení. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že pre platnosť prevodu sa vyžadovalo splnenie podmienok podľa ust. § 19a ods. 2 a 3 Zák. o veľkej privatizácii, a to predchádzajúci súhlas fondu, ako aj použitie získaných prostriedkov dlžníkom. Podľa ust. § 19a ods. 1 Zák. o veľkej privatizácii do splnenia celej kúpnej ceny je nadobúdateľ privatizovaného majetku povinný odo dňa účinnosti zmluvy strpieť, aby fond kontroloval stav a nakladanie s privatizovaným majetkom a na ten účel nahliadal do účtovných dokladov nadobúdateľa privatizovaného majetku. 30. Odvolací súd konštatoval, že podľa ust. § 19a ods. 2 Zák. o veľkej privatizácii, do splatenia celej kúpnej ceny je prevod privatizovaného majetku alebo jeho časti nadobúdateľom na inú osobu alebo jeho vklad do obchodnej spoločnosti alebo jeho založenie v prospech tretích osôb možné len po predchádzajúcom písomnom súhlase fondu. Ak fond do 60 dní od doručenia písomnej žiadosti nadobúdateľa fondu na nakladanie s privatizovaným majetkom nevyjadrí písomný súhlas, má sa za to, že súhlas bol udelený. Ak nadobúdateľ privatizovaného majetku nedodrží pri nakladaní s týmto majetkom uvedený postup, prevod privatizovaného majetku alebo jeho časti alebo jeho vklad do obchodnej spoločnosti alebo jeho založenie v prospech tretích osôb sú neplatné. 31. Podľa ust. § 19a ods. 3 Zák. o veľkej privatizácii, ak fond vydá predchádzajúci písomný súhlas podľa odseku 2, nadobúdateľ privatizovaného majetku je povinný použiť takto získané prostriedky prednostne na úhradu svojich záväzkov voči fondu v zmysle uzavretej zmluvy podľa § 14. 32. Podľa ust. § 19a ods. 4 Zák. o veľkej privatizácii, úkony vykonané nadobúdateľom v rozpore s ustanoveniami odsekov 2 a 3 a všetky na ne nadväzujúce úkony sú podľa záverov odvolacieho súdu neplatné. 33. Úpadca v privatizačnej zmluve č. 48/92 súhlasil s obmedzením nakladania s nehnuteľnosťami do splatenia kúpnej ceny. Účelom § 19a Zák. o veľkej privatizácii bolo predovšetkým zabezpečiť zaplatenie kúpnej ceny privatizovaného majetku FNM SR, v dôsledku čoho nadobúdateľ privatizovaného majetku bol povinný použiť získané prostriedky z tohto majetku prednostne na úhradu svojich záväzkov voči fondu. 34. Odvolací súd konštatoval, že úkony vykonané nadobúdateľom v rozpore s touto povinnosťou a všetky na ne nadväzujúce úkony sú podľa ustanovenia § 19a ods. 4 Zák. o veľkej privatizácii neplatné. Neplatnosť právnych úkonov súd skúma ex offo. 35. Odvolací súd tiež konštatoval, že v konaní nebolo sporné, že fond udelil úpadcovi súhlas na predaj viacerých nehnuteľností dňa 31.08.2000, okrem iných aj na predaj nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania. Písomný súhlas fondu s predajom privatizovaného majetku správne predchádzal uzavretiu kúpnych zmlúv s tretími osobami. Záver súdu o splnení tejto podmienky uvedenej v ustanovení § 19a ods. 2 Zák. o veľkej privatizácii je správny. 36. Odvolací súd konštatoval, že z kúpnej zmluvy uzavretej medzi úpadcom a vlastníckymi predchodcami žalobcov zo dňa 12.10.2000 vyplýva, že kúpna cena nebola podľa prísľubu obsiahnutého v písomnej žiadosti úpadcu o vyslovenie súhlasu na odpredaj časti majetku zo dňa 28.07.2000, ako aj podľa ustanovenia § 19a Zák. o veľkej privatizácii, poukázaná na účet FNM SR, ale na účet súdnej exekútorky. Napriek tomu súd prvej inštancie dovodil, že takýto postup bol možný, pričom jeho záver je v tejto časti nepreskúmateľný, keďže nepodáva žiadne vysvetlenie správnosti tohto záveru, teda odôvodnenie, ako môže absolútne neplatný právny úkon podľa § 19a ods. 2 Zák. o veľkej privatizácii byť napokon vyhodnotený ako platný. 37. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že nadobúdateľ privatizovaného majetku (úpadca) použil prostriedky získané z predaja majetku prednostne na úhradu svojich záväzkov voči fondu, čím by splnil druhú podmienku platnosti kúpnych zmlúv uzavretých s tretími osobami. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie nesporne podľa názoru odvolacieho súdu vyplynulo, že kupujúci (vlastnícky predchodcovia žalobcov) uhradili predmetnú dohodnutú kúpnu cenu na účet súdnej exekútorky podľa podmienok dohodnutých v článku III kúpnej zmluvy, ktoré sú v rozpore s citovaným ustanovením § 19a Zák. o veľkej privatizácii. Uvedené ustanovenie ukladá nadobúdateľovi (úpadcovi), povinnosť použiť celý výnos z predaja privatizovaného majetku na úhradu svojich záväzkov voči FNM SR a porušenie povinností podľa tohto ustanovenia je sankcionované absolútnou neplatnosťou právneho úkonu. Neplatnými sú aj ďalšie prevody predmetných nehnuteľností. 38. Odvolací súd taktiež konštatoval, že žalobcovia preukazovali splnenie povinností úpadcu voči fondu na základe dohody o započítaní zo dňa 21.02.2001. Súd prvej inštancie v rozhodnutí konštatoval, že k použitiu finančných prostriedkov v prospech fondu došlo na základe uzatvorenia dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok medzi FNM SR, KOVOSPOL NITRA spol. s r.o. a úpadcom dňa 21.02.2001, v dôsledku ktorej sa mala pohľadávka fondu voči úpadcovi znížiť o sumu 11.801.460,- Sk v súlade s ustanovením § 524 a nasl. Obč. zák. 39. Odvolací súd poukázal na to, že podľa čl. I. bod. 1 Dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok zo dňa 21.02.2001 sa FNM SR a úpadca dohodli tak, že úpadca má pohľadávku voči spoločnosti KOVOSPOL NITRA spol. s r.o., ktorá vyplýva z kúpnej zmluvy zo dňa 21.02.2001, ktorou boli tejto spoločnosti odpredané nehnuteľností za kúpnu cenu 11.801.460,- Sk. Podľa čl. I bod 2 úpadca postupuje túto svoju pohľadávku na FNM SR. Predmetná zmluva o postúpení pohľadávky neobsahuje dohodu, že sa jedná o odplatné postúpenie pohľadávky. V tejto súvislosti odvolací súd poukázal na to, že podmienkou platného započítania tak nevyhnutne musí byť, že ide o vzájomné pohľadávky. Každá započítavaná pohľadávka musí byť označená určito a nezameniteľne. Neurčitosť pohľadávky v zmluve o jej započítaní vedie v zásade k záveru o absolútnej neplatnosti zmluvy o započítaní podľa ust. § 39 Obč. zák. 40. Odvolací súd poukázal na to, že napriek vyššie uvedenému skutkovému stavu zistenému súdom prvej inštancie, tento nezdôvodnil ako dospel k záveru, že v prejednávanej veci došlo k platnému započítaniu pohľadávok, len odkázal stručne na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré však nie je rozhodnutím reprezentujúcim ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR. 41. Odvolací súd s poukazom na ust. § 157 ods. 2 OSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil ho na ďalšie konanie. Odvolací súd dospel k záveru, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie požiadavky ust. § 157 ods. 2 OSP nespĺňa a s poukazom na vyššie uvedené preto dospel k záveru, že odvolacie námietky žalovaného sú dôvodné a pretože v konaní sa vyskytli vady uvedené v § 221 ods. 1 písm. f/ OSP, napadnutý rozsudok je v dôsledku nedostatočného odôvodnenia nepreskúmateľný. 42. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, pričom povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude opätovne vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. 43. Súd prvej inštancie poukazuje na ust. § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 44. Podľa § 470 ods. 2, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 45. Súd prvej inštancie opätovne vykonal dokazovanie v predmetnej veci, prejednal predmetnú vec a v dôsledku toho, že súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu s poukazom na ust. § 391 ods. 2 CSP vo veci opätovne rozhodol. 46. Súd prvej inštancie opätovne vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi zo strany žalobcu, a to výsluchom žalobcov a žalovaného a listinnými dôkazmi založenými v spise, a to najmä privatizačnou zmluvou č. 48/1992 zo dňa 27.07.1992 uzatvorenou medzi úpadcom ako kupujúcim a FNM SR ako predávajúcim, vrátane jej dodatku č. 1 privatizačnej zmluvy zo dňa 29.09.1994, kartou kupujúceho a matričnou kartou kupujúceho predaja podniku vystaveného FNM SR, kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa 12.10.2000 medzi Vodohospodárskymi stavbami a.s. Nitra, Cabajská cesta 28, 949 01 Nitra, IČO: 31 411 487, ako predávajúcim a 1. A. W. P. V. J. A., T.. Š., obaja bytom W. J. a 2. J.. R. R.T. P. V. V.. Q. R., T.. S., obaja bytom W. D. A. XXX/XX, N., ako kupujúcimi, zmluvou o prevode vlastníckeho práva k nebytovým priestorom a kúpnou zmluvou o prevode stavby uzatvorenou dňa 24.06.2002 medzi 1. A. W. P. V. J. A., T.. Š., obaja bytom W. J. a 2. J.. R. R.Ö. P. V. V.. Q. R. T.. S., obaja bytom W. D.V. A. XXX/XX, N., ako predávajúcimi a žalobcami ako kupujúcimi, dohodou o vzájomnom započítaní pohľadávok uzatvorenou dňa 21.02.2001 medzi Fondom národného majetku SR, Drieňová 27, 821 01 Bratislava, KOVOSPOL NITRA, spol. s r.o., Cabajská 37, 949 01 Nitra, IČO: 30 998 433 a Vodohospodárskymi stavbami a.s. Nitra, Cabajská cesta 28, 949 01 Nitra, IČO: 31 411 487, súhlasmi na odpredaj nehnuteľného majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky zo dňa 31.08.2000 vrátane jeho doplnenia zo dňa 24.01.2001 a doplnenia zo dňa 21.03.2001, súhlasom FNM SR zo dňa 22.03.2001 a súhlasom FNM SR zo dňa 19.06.2000, informáciou FNM SR zo dňa 07.03.2013 adresovanou J. S. - P., stanoviskom FNM SR k vydanému súhlasu zo dňa 29.06.2011 adresovaným žalovanému, vyjadrením FNM SR podaným konajúcemu súdu zo dňa 10.08.2011, uznesením výkonného výboru FNM SR zo dňa 22.08.2000, výzvami konkurzného súdu adresovanými žalobcom zo dňa 05.05.2010, doručenými žalobcom dňa 12.07.2010, rozhodnutím Správy katastra N. číslo U. XXX/XXXX-XX zo dňa 15.11.2010, informáciou danou podľa § 18 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. Fondom národného majetku SR zo dňa 17.03.2001, geometrickým plánom číslo 97/2000 vyhotoveným dňa 27.03.2000, správou súdnej exekútorky zo dňa 09.07.2001 adresovanej Q.. Z. T., predbežnej správkyni v konkurze na majetok úpadcu, návrhom oprávneného PKB, a.s. na začatie exekúcie vrátane príloh, upovedomením o začatí exekúcie EX 272/2000 zo dňa 28.06.2000, exekučným príkazom zo dňa 01.08.2000 na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. N., obce N., okres N., vedených na LV č. XXXX, prihláškou pohľadávky vo výške 36.699.439,- Sk FNM SR do exekúcie zo dňa 06.12.2000, LV č. XXXX a č. XXXX k.ú. N., obec N., pôvodným listom vlastníctva číslo XXX k.ú. N., obec N. zo dňa 29.06.1992 a listom vlastníctva číslo XXXX zo dňa 10.03.2000 k.ú. N., obce N.. 47. V rámci opätovného prejednania veci súd prvej inštancie vypočul v predmetnej veci žalobcu, ktorý zotrval na pôvodnej žalobe. Pridržiaval sa žaloby v celom rozsahu, ako aj vykonaných dôkazov a listinných dôkazov založených v spise. Poukázal na to, že právny stav žalobcov sa odvíja od právneho postavenia a stavu účastníkov od ktorých žalobcovia nadobudli predmetné nehnuteľnosti a to manželov A. a R., ktorí podali proti úpadcovi takú istú žalobu. V tejto súvislosti poukázal na konanie sp. zn. 8Cbi/27/2010, kde súd prvej inštancie zamietol žalobu voči ktorému rozhodnutiu sa žalobca odvolal a odvolacie konanie prebiehalo pod sp. zn. 2Obo/20/2016, pričom uznesením zo dňa 30.11.2017 Najvyšší súd SR zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom poukázal hlavne na nález Ústavného súdu SR 1/ÚS/543/2015, ktorý sa zaoberal princípom dobrej viery účastníkov konania, resp. kúpnych zmlúv v súvislosti s nadobudnutím predmetných nehnuteľností. 48. Žalovaný uviedol, že pokiaľ ide o bývalých vlastníkov nehnuteľností manželov A. a R., v týchto veciach podaných žalobách najskôr súd prvej inštancie vylúčil majetok z konkurznej podstaty, avšak Najvyšší súd SR vec zrušil a vrátil na ďalšie konanie z dôvodu neplatnosti kúpnych zmlúv. Následne súd prvej inštancie opätovne rozhodol, zamietol žaloby, avšak Najvyšší súd SR aj tieto rozhodnutia opätovne zrušil a vrátil na nové konanie z dôvodu, aby sa súd zaoberal dobromyseľnosťou nadobúdateľov, pričom poukázal na príslušný nález Ústavného súdu SR, avšak žalovaný poukázal na skutočnosť, že predmetný nález sa viaže na skutkovo odlišné veci. Zdôraznil, že neplatnosť kúpnych zmlúv bola posudzovaná v nadväznosti na ust. § 19a ods. 2 - 4 Zák. o veľkej privatizácii a dobromyseľnosť žalobcov sa viaže na dobromyseľnosť ich predchodcov, pokiaľ ide o nadobudnutie majetku. V súvislosti s tým predložil žalovaný zápisnicu z pojednávania vo veci 10Cbi/32/2010, pričom poukázal žalovaný na výsluch svedka J.. F., predsedu predstavenstva Vodohospodárske stavby a.s. Nitra, ktorý sa zaoberal kúpou štyroch miestností a následne darovaním bytu. Žalovaný poukázal na tretí odsek zápisnice, pričom uviedol, že pokiaľ ide o dobromyseľnosť, túto treba vnímať komplexne, vzhľadom na príslušné ustanovenia Obč. zák., kolíziu právnych noriem a dĺžku vydržacej doby 10 rokov, ktorá nebola zo strany žalobcov zachovaná, keďže predmetné nehnuteľností nadobudli v roku 2002. 49. Žalovaný uviedol, že pokiaľ ide o dobromyseľnosť žalobcov, poukázal na to, že v znaleckom posudku je kúpna cena uvedená 474.312,- Sk, avšak kúpna cena uvedená v zmluve je 203.202,- Sk. Ďalej o nedobromyseľnosti svedčí aj skutočnosť, že v kúpnej zmluve sa uvádza, že predmetom kúpy sú nebytové priestory, avšak pred uzatvorením kúpnej zmluvy bol zabezpečený osobitný prístup k týmto priestorom. Celý postup pri nadobúdaní časti nehnuteľnosti, ktoré kupovali manželia A. a R. bol dohodnutý vopred tak, že tieto priestory budú prevádzané na predsedu predstavenstva a jeho blízke osoby, teda p. X.. Žalobca sa k stanovisku žalovaného nevyjadril. Žalobca navrhol doplniť dokazovanie o vypočutie svedkov p. A., bytom W. J. a R. R.T., N., W. D. A. XX, ako aj Q.. Z. Š., exekútorsky úrad N., K. XX a taktiež navrhol pripojiť spis sp. zn. 8Cbi/27/2010 a prerušiť konanie v tejto veci do právoplatného skončenia veci pod sp. zn. 8Cbi/27/2010. 50. Žalovaný nenavrhol vykonanie žiadnych dôkazov a k navrhovaným dôkazom uviedol, že namieta vypočúvanie navrhovaných svedkov, lebo oni budú tvrdiť, že boli dobromyseľní, ako aj vykonanie dokazovania výsluchom exekútorky, keďže exekúcia sa viedla pred 18 rokmi a v súčasnosti už nie je ani súdnou exekútorkou, a taktiež nesúhlasí s prerušením konania, keďže otázku dobromyseľnosti si vie súd v tomto konaní vyriešiť sám a vie ju aj posúdiť v súvislosti s vydržaním, pričom poukázal na niekoľko rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave, ktorý sa so skutkovými okolnosťami za ktorých došlo k nadobudnutiu nehnuteľnosti zaoberal. 51. Krajský súd pri opätovnom prejednaní veci, ako súd prvej inštancie, zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania do rozhodnutia veci vedenej pod sp. zn. 8Cbi/27/2010, keďže má za to, že neboli naplnené predpoklady na prerušenie konania, tak ako ich má na mysli ust. § 162 ods. 1 písm. a/ CSP, t.j. rozhodnutie súdu v tejto veci nezávisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Pokiaľ žalobca žiadal o prerušenie konania do rozhodnutia vo veci vedenej pod sp. zn. 8Cbi/27/2010 s tým, že má skúmať dobromyseľnosť právnych predchodcov žalobcov v súvislosti s nadobudnutím predmetných nehnuteľností, súd prvej inštancie má za to, že túto otázku si môže vyriešiť aj v tomto konaní a pokiaľ ide o otázky, ktoré sa javili súdu prvej inštancie v tejto veci spornými, a ktoré úzko súvisia aj s otázkami, ktoré sú spornými vo veci vedenej pod sp. zn. 8Cbi/27/2010, a to otázka platnosti započítania v súvislosti so súhlasom FNM SR zo dňa 31.08.2000 a platnosti kúpnych zmlúv v nadväznosti na ust. § 19a ods. 1 - 4 Zák. o veľkej privatizácii, tieto sporné otázky boli vyriešené rozhodnutím odvolacieho súdu v tejto veci. Súd prvej inštancie taktiež nepripustil doplnenie dokazovania vypočutím svedkov, tak ako ich navrhoval žalobca, a to p. A., A. W. J. a R. R., N., W. D. A. XX a Q.. Z. Š., exekútorsky úrad N., keďže predmetní svedkovia by ohľadom platnosti kúpnych zmlúv a platnosti započítania neuviedli nové skutočnosti, keďže všetky tieto skutočnosti boli ozrejmené jednak v tomto konaní, ako aj v konaniach, ktoré im predchádzali a pokiaľ ide o otázku dobromyseľnosti týchto kupujúcich, túto otázku si vie súd prvej inštancie vyriešiť aj bez toho, aby došlo k ich vypočutiu. 52. Súd prvej inštancie poukazuje tiež na skutočnosť, že podľa ust. § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. 53. Z obsahu spisu vyplýva, že zmluvou č. 48/1992 zo dňa 27.02.1992 došlo medzi FNM SR a úpadcom k prevodu vlastníckych práv k veciam, iným právam a iným majetkovým hodnotám, ktoré mali slúžiť k prevádzaniu podniku úpadcu. 54. Úpadca písomnou žiadosťou zo dňa 28.07.2000 požiadal FNM SR o vyslovenie súhlasu na odpredaj časti podniku z dôvodu zlej finančnej situácie a dlhodobej platobnej neschopnosti, pričom sa žiadosť týkala aj sporných nehnuteľností. Úpadca v žiadosti uviedol, že nehnuteľnosti sú predmetom záložného práva v prospech PKB a.s. Žilina, ktorá súhlasila s predajom a následne so zrušením záložného práva a že zaplatenie kúpnej ceny kupujúcim bude dohodnuté v konkrétnych kúpnych zmluvách a kúpna cena bude zaplatená bez zbytočného odkladu. 55. FNM SR na základe žiadosti postupne udelil tri súhlasy na odpredaj privatizovaného majetku, a to 19.06.2000, 31.08.2000 a 22.03.2001. V prejednávanej veci FNM SR listom zo dňa 31.08.2000 doplneného listom zo dňa 24.01.2001 udelil úpadcovi súhlas s uvoľnením záložných práv na nehnuteľnosti špecifikované za podmienky, že výnos z tohto predaja ohodnotený vo výške 4,8 mil. Sk sa použije na úhradu záväzkov voči FNM SR. 56. Kúpnou zmluvou zo dňa 12.10.2000 v zmysle dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve zo dňa 21.11.2000 uzavretou medzi úpadcom ako predávajúcim a manželmi A. a manželmi R. ako kupujúcimi nadobudli títo kupujúci každý v podiele 1 nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX a LV XXXX. Zmluvné strany sa dohodli, že kúpnu cenu uhradia na účet súdnej exekútorky. 57. Dňa 21.02.2001 uzavrel úpadca FNM SR a spoločnosť KOVOSPOL NITRA spol. s r.o. dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok. Pohľadávky sa mali započítať do výšky v akej sa kryli, a to v sume 11.801.460,- Sk. 58. Žalobcovia ako kupujúci na základe zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nebytovým priestorom a kúpnou zmluvou o prevode stavby uzavretou dňa 24.06.2002 nadobudli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, k.ú. N., okres N., obec N. - nebytové priestory č. XXX, XXX, XXX P. XXX o výmere podlahovej plochy 80,72 m2 nachádzajúce sa na druhom poschodí ubytovne, súp. č. XXXX na parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o celkovej výmere 216 m2 a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach ubytovne a pozemku, ako aj stavbu - sklad na parc. č. XXXX zapísané na LV č. XXXX, kat. územie N., okres N., obec N. od manželov A. a R. ako predávajúcich za kúpnu cenu 943.991,50 Sk a 30.320,- Sk. Išlo o nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom privatizácie bývalého štátneho podniku, pôvodne pred privatizáciou zapísané na LV č. XXX, neskôr na LV č. XXXX kat. úz. N., obec N.. 59. Súd opätovne konštatuje, že ust. § 19a ods. 1 - 4 Zák. o veľkej privatizácii, ktoré bolo vložené do zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku na štatutárne osoby zák. č. 190/1990 Zb. s účinnosťou od 14.09.1995 je normou s charakterom nepravej retroaktivity. Ust. § 19a bolo vložené za § 19 bez prechodných ustanovení. Súd opätovne dospel k záveru, že pre platnosť prevodu sa vyžadovalo splnenie podmienok podľa § 19a ods. 2 a 3 Zák. o veľkej privatizácii, a to predchádzajúci súhlas FNM SR, ako aj použitie získaných prostriedkov dlžníkov prednostne na úhradu záväzkov voči fondu. Podľa ust. § 19a ods. 1 Zák. o veľkej privatizácii do splnenia celej kúpnej ceny je nadobúdateľ privatizovaného majetku povinný odo dňa účinnosti zmluvy strpieť, aby fond kontroloval stav a nakladanie s privatizovaným majetkom a to na ten účel nahliadal do účtovných dokladov nadobúdateľa privatizovaného majetku. 60. Podľa ust. § 19a ods. 2 Zák. o veľkej privatizácii, do splatenia celej kúpnej ceny je prevod privatizovaného majetku alebo jeho časti nadobúdateľom na inú osobu alebo jeho vklad do obchodnej spoločnosti, alebo jeho založenie v prospech tretích osôb, možný len po predchádzajúcom písomnom súhlase fondu. Ak fond do 60 dní od doručenia písomnej žiadosti nadobúdateľa fondu na nakladanie s privatizovaným majetkom nevyjadrí písomný súhlas, má sa za to, že súhlas bol udelený. Ak nadobúdateľ privatizovaného majetku nedodrží pri nakladaní s týmto majetkom uvedený postup, prevod privatizovaného majetku alebo jeho časti alebo jeho vklad do obchodnej spoločnosti alebo jeho založenie v prospech tretích osôb je neplatné. 61. Podľa ust. § 19a ods. 3 Zák. o veľkej privatizácii, ak fond vydá predchádzajúci písomný súhlas podľa odseku 2, nadobúdateľ privatizovaného majetku je povinný použiť takto získané prostriedky prednostne na úhradu svojich záväzkov voči fondu v zmysle uzavretej zmluvy podľa § 14. 62. Podľa ust. § 19a ods. 4 Zák. o veľkej privatizácii, úkony vykonané nadobúdateľom v rozpore s ust. ods. 2 a 3 a všetky na ne nadväzujúce úkony sú neplatné. 63. Úpadca v privatizačnej zmluve č. 48/1992 súhlasil s obmedzením nakladania s nehnuteľnosťami do splatenia kúpnej ceny. Účelom § 19a Zák. o veľkej privatizácii bolo predovšetkým zabezpečiť zaplatenie kúpnej ceny privatizovaného majetku FNM SR v dôsledku čoho nadobúdateľ privatizovaného majetku bol povinný použiť finančné prostriedky získané z tohto majetku prednostne na úhradu svojich záväzkov voči FNM SR. V konaní nebolo sporné, že FNM SR udelil súhlas na predaj viacerých nehnuteľností dňa 31.08.2000, okrem iných aj na predaj nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania. Z obsahu spisu je zrejmé, že nebolo naplnené ust. § 19a Zák. o veľkej privatizácii, keďže kúpna cena nebola podľa prísľubu obsiahnutého v písomnej žiadosti úpadcu o vyslovenie súhlasu na odpredaj časti majetku zo dňa 28.07.2000 poukázaná na účet FNM SR, ale na účet súdnej exekútorky. Z uvedeného dôvodu má súd prvej inštancie za to, že zmluva vzhľadom na úkony vykonané nadobúdateľom v rozpore s ust. § 19a ods. 4 Zák. o veľkej privatizácii a v rozpore s ust. ods. 2 a 3 citovaného ustanovenia je neplatná. 64. Súd prvej inštancie je viazaný názorom odvolacieho súdu, ktorý vyslovil tento istý právny záver, pričom zdôraznil, že porušením povinnosti zaplatiť finančné prostriedky na účet fondu došlo k podstatnému porušeniu zákona a to ust. § 19a Zák. o veľkej privatizácii a z uvedených dôvodov porušenie tejto povinnosti je sankciované absolútnou neplatnosťou právneho úkonu. Neplatnými sú teda aj všetky ďalšie prevody predmetných nehnuteľností. 65. Pokiaľ žalobcovia v predmetnej veci tvrdili, že splnenie povinnosti úpadcu voči fondu bolo zabezpečené na základe dohody o započítaní zo dňa 21.02.2001, súd prvej inštancie poukazuje na skutočnosť, že podľa čl. I bod 1 Dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok zo dňa 21.02.2001 sa FNM SR a úpadca dohodli, že úpadca má pohľadávku voči spoločnosti KOVOSPOL NITRA spol. s r.o., ktorá vyplýva z kúpnej zmluvy zo dňa 21.02.2001, ktorou boli tejto spoločnosti odpredané nehnuteľnosti za kúpnu cenu 11.801.460,- Sk. Podľa čl. I bod 2 úpadca postupuje túto svoju pohľadávku na FNM SR. Predmetná zmluva o postúpení pohľadávky neobsahuje dohodu, že sa jedná o odplatné postúpenie pohľadávky. 66. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukazuje na ust. § 524 a nasl. Obč. zák., ktorý upravuje zmenu v osobe veriteľa na základe zmluvy o postúpení pohľadávky. Podstatnými náležitosťami zmluvy o postúpení pohľadávky je označenie zmluvných strán, identifikácia postúpenej pohľadávky, popis pohľadávky, čo do jej výšky a právny dôvod jej vzniku. Nevyhnutnou súčasťou zmluvy o postúpení pohľadávky je dojednanie o tom, či ide o bezodplatnú, či odplatnú pohľadávku. V prípade odplaty musí byť vyjadrená aj cena za postúpenie pohľadávky. V opačnom prípade je zmluva o postúpení pohľadávky z dôvodu neurčitosti a možnosti obchádzania zákona neplatná v zmysle § 37 a 39 Obč. zák. 67. Podľa ustanovenia § 364 Obch. zák., na základe dohody strán možno započítať akékoľvek vzájomné pohľadávky. Podľa § 580 Obč. zák., ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu, zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. 68. Podmienkou platného započítania tak nevyhnutne musí byť, že ide o vzájomné pohľadávky. Každá započítaná pohľadávka musí byť označená určito a zrozumiteľne. Neurčitosť pohľadávky v zmluve o jej započítaní vedie v zásade k záveru o absolútnej neplatnosti zmluvy o započítaní podľa ustanovenia § 39 Obč. zák. 69. Podľa článku I bod 3 dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok FNM SR má pohľadávku voči úpadcovi, ktorá pozostáva z nezaplatenej kúpnej ceny vo výške 24.954.000,- Sk a príslušenstva, ktorá vyplýva z kúpnej zmluvy o predaji podniku č. 42/1992 zo dňa 27.07.1992 vrátane dodatku č. 1 zo dňa 29.09.1994. V článku I bod 4 sa úpadca a FNM SR dohodli, že započítajú pohľadávku FNM SR vyplývajúcu z kúpnej zmluvy č. 42/1992 zo dňa 27.07.1992, voči pohľadávke úpadcu vyplývajúcej z postúpenej pohľadávky voči KOVOSPOL NITRA spol. s r.o. Podľa čl. III pohľadávky špecifikované v čl. I a čl. II sa započítavajú do výšky, v akej sa kryjú, t. j. v sume 11.801.460,- Sk. 70. Súd prvej inštancie má za to, že v prejednávanej veci nedošlo k platnému započítaniu pohľadávok medzi FNM SR a Vodohospodárskymi stavbami a.s. Nitra. Z čl. I bod 1 a 2 Dohody o vzájomnom započítaní vyplýva, že Vodohospodárske stavy a.s. Nitra stratili postavenie veriteľa vo vzťahu k pohľadávke 11.801.460,- Sk, pričom novým veriteľom tejto pohľadávky sa stal FNM SR. Nakoľko Vodohospodárske stavy a.s. Nitra nemali voči FNM SR v dohode uvedenú pohľadávku (naopak veriteľom tejto pohľadávky už bol bezodplatne FNM SR), podľa čl. I bod 4 nemohlo dôjsť k platnému započítaniu. Okrem toho predmetom dohody neboli vzájomné pohľadávky medzi FNM SR a Vodohospodárskymi stavbami a.s. Nitra a preto nemohlo dôjsť k stretu vzájomných pohľadávok, ako i k zániku pohľadávky FNM SR špecifikovanej v čl. I bod 3 uvedenej dohody. Naviac pohľadávka započítavaná FNM SR, t.j. 24.954.000,- Sk s príslušenstvom nie je určitá. Nie je zrejmé z čoho sa skladá pohľadávka a príslušenstvo pohľadávky, aká je jeho výška, či spôsob jeho určenia. 71. Každá započítavaná pohľadávka musí byť totiž označená dostatočne určito tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou. Dostatočná identifikácia pohľadávky ďalej slúži na to, aby medzi zmluvnými stranami nevznikli pochybnosti o tom, aká pohľadávka a kedy bola započítaná. Neurčitosť pohľadávky v zmluve a o jej započítaní spôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy o započítaní podľa ust. § 37 Obč. zák. 72. Vzhľadom k neplatnosti právnych úkonov, a to kúpnej zmluvy zo dňa 12.10.2000, v zmysle dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve zo dňa 21.11.2000, uzavretej medzi úpadcom ako predávajúcim a manželmi A. a manželmi R. ako kupujúcimi, ktorí nadobudli kupujúci každý po podiele 1 nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, na LV č. XXXX (pôvodne pred privatizáciou zapísané na LV č. XXX, neskôr vedené na LV č. XXXX, kat. úz. N.), z vyššie uvedených dôvodov nemohlo dôjsť k platnému uzatvoreniu kúpnej zmluvy ani medzi žalobcami v tejto veci a ich právnymi predchodcami dňa 24.06.2002. Súd prvej inštancie na návrh žalobcu, ktorý predniesol v záverečnej reči sa zaoberal otázkou dobromyseľnosti žalobcov, ktorí sú vedení ako vlastníci predmetnej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností, ako aj dobromyseľnosti manželov A. a R., od ktorých žalobcovia nadobudli predmetné nehnuteľností na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy. Súd poukazuje na to, že slovenské právo je ovládané zásadou, podľa ktorej nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka nie je možné, pretože nikto nemôže previesť na druhého viac práv než má on sám. Ak by sa prijal záver o možnosti nadobudnutia vlastníckeho práva od nevlastníka a s ohľadom na dobrú vieru, t.j. dobromyseľnosť nadobúdateľa, teda mimozákonný rozsah inštitútu vydržania, išlo by o opomenutie hmotnoprávnej úpravy a porušenie dobrej viery nadobúdateľa nad právnu zásadu - nikto nemôže na druhého previesť viac práv než má sám. 73. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva. Ak je prvotná kúpna zmluva neplatná, nestal sa prvý kupujúci vlastníkom predmetu predaja, preto ten kto ho kúpil od prvého nadobúdateľa nemá vlastnícke právo, ktoré by malo byť odvodené od vlastníckeho práva kupujúceho. Pokiaľ žalobca namieta, že bol pri kúpe predmetných nehnuteľností dobromyseľný a že je potrebné skúmať dobromyseľnosť aj predchádzajúcich vlastníkov predmetnej nehnuteľnosti k uvedenému súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/96/1995, v ktorom uviedol, že absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona v dôsledku čoho sa naň hľadí tak, ako keby nebol nikdy urobený. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva. I keď v prípade neplatného právneho úkonu o prevode nehnuteľností prevedených ďalej na iných nadobúdateľov svedčí v prospech týchto ďalších nadobúdateľov modus, chýba im titulus. Dobrá viera týchto ďalších nadobúdateľov je významná len potiaľ, že im možno priznať všetky práva a povinností oprávneného držiteľa. Dobrej viere ale súčasný právny poriadok žiadne iné právne následky nepriznáva. Ochrana, ktorú oposkytuje nadobúdateľovi nie je takej intenzity, aby zabránila vlastníkovi nehnuteľnosti účinne uplatňovať svoje absolútne právo. Inými slovami, pokiaľ zápis v katastri nehnuteľností nezodpovedá skutočnosti, má skutočnosť prevahu nad zápisom v katastri. V rovnakom právnom náhľade možnosti nadobudnutia vlastníctva nehnuteľnosti od toho, kto nie je (nebol) jej vlastníkom, zotrváva aj odborná právnická literatúra, v ktorej sa uvádza napr. to, že vo vzťahu k možnosti nadobudnutia vlastníckeho práva na základe absolútne neplatnej kúpnej zmluvy sa možno stotožniť s právnym názorom, podľa ktorého Obč. zák. de lege lata možno z dobromyseľného nadobudnutia vlastníctva od nevlastníka neupravuje ako pravidlo, ale len ako výnimku z pravidla (nadobudnutie vlastníckeho práva pri prevode o tzv. nepravého dediča podľa ust. § 486 Obč. zák.) a dobromyseľnosť kupujúceho nemôže nahradiť chybné vecné oprávnenie právneho predchodcu predávajúceho. Z hľadiska predvídateľnosti rozhodnutia súdnej moci je preto potrebné odmietnuť možnosť nadobudnúť vlastnícke právo od nevlastníka len na základe princípu ochrany dobrej viery aj v iných prípadoch ako tých, ktoré Obč. zák. vyslovene upravuje. 74. Súd prvej inštancie poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/223/2016, v ktorom je vyslovený názor, že prijatie právneho názoru, v zmysle ktorého pri nadobudnutí vlastníckeho práva na prevádzané nehnuteľností má právotvorný účinok samá dobrá viera, bez ohľadu na dĺžku doby po ktorú trvala, nadobúdateľa v to, že kupuje od vlastníka a že zápis vlastníctva v katastri nehnuteľností zodpovedá právnemu stavu, by viedlo k nepoužiteľnosti, nepotrebnosti, zbytočnosti tých ustanovení právneho poriadku Slovenskej republiky o vydržaní, ktoré právnu relevanciu priznávajú až dobrej viere pretrvávajúcej po stanovenú vydržaciu dobu. Tento názor by bez adekvátneho legislatívneho podkladu, na nevyhnutnosť ktorého poukazuje odborná právnická literatúra, negoval dosiaľ platnú a účinnú hmotnoprávnu úpravu a bez ďalšieho by povyšoval dobrú vieru, dobromyseľnosť nadobúdateľa na zásadu nemo plus iuris ed alium transferre potest quam ipse habet. Práve so zreteľom na princíp právnej istoty a predvídateľnosti rozhodnutia súdov - k zmene náhľadu na tak významnú zásadnú úpravu práva nemalo dôjsť bez primeraného legislatívneho vyjadrenia, teda na základe nového opačného výkladu doterajších ustanovení právneho poriadku. O dobrú vieru ide vtedy, ak nadobúdateľ nehnuteľnosti ani pri naložení potrebnej opatrnosti, ktorú možno od neho s ohľadom na okolností a povahu prípadu požadovať, nemal, prípadne nemohol mať dôvodné pochybnosti o tom, že v skutočnosti subjektu, ktorý je ako nositeľ určitého práva zapísaný v katastri nehnuteľností takéto právo svedčí. Súd prvej inštancie má však za to, že v danom prípade k takýmto okolnostiam nedošlo, vzhľadom k vykonanému dokazovaniu a záverov, ktoré z neho v súvislosti s kúpou predmetných nehnuteľností, tak ako bolo uvedené vyššie, vyplynuli. Žalobcovia ani pôvodní vlastníci predmetných nehnuteľností, manželia A. a manželia R., nesplnili kritéria kladené na dobromyseľnosť nadobúdateľov. Súd prvej inštancie poukazuje na to, že nevidí dôvod na odklon rozhodovacej praxe súdov. Okolností tohto konkrétneho prípadu to nepovažuje za okolností hodné osobitného zreteľa, keďže žalobcovia nadobudli predmetné nehnuteľností na základe právnych úkonov, kde na začiatku bol pôvodným vlastníkom úpadca, ktorý nadobudol predmetné nehnuteľností od FNM SR na základe privatizačnej zmluvy. Úpadca vedel o obmedzeniach a povinnostiach, ktoré platia pre nadobúdateľa majetku štátu podľa Zák. o veľkej privatizácii, a vedel že v prípade, ak nebudú dodržané podmienky ust. § 19a predmetného zákona, akýkoľvek predaj majetku bude neplatný. 75. Tvrdeniam žalobcov, že predpokladom povolenia vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností na základe zmluvy je splnenie zákonných podmienok podľa katastrálneho zákona a že katastrálny úrad skúma splnenie zákonných podmienok na vklad zmluvy do katastra nehnuteľností je potrebné uviesť, že podľa § 70 ods. 1 zák. č. 162/1992 Z.z. o katastri nehnuteľností, údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Za vlastníka je osoba zapísaná v katastri nehnuteľností považovaná len do momentu, než sa preukáže opak, t.j. než sa preukáže, že nejaká iná osoba je vlastníkom v zmysle platných právnych predpisov. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd prvej inštancie žalobu zamietol a návrh na prerušenie konania do skončenia veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 8Cbi/27/2010 zamietol z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto rozhodnutia. 76. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a náhradu trov konania priznal žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech s tým, že s poukazom na ust. § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 77. Toto rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 127 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) a náležitosti odvolania podľa § 363 CSP (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha). Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že (§ 365 ods. 1 CSP): a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno navrhnúť výkon exekúcie.