Text rozhodnutia
II. ÚS 11/95
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte na neverejnom zasadnutí vo veci podnetu
, obyvateľa
, na začatie konania o preskúmanie rozsudkov Okresného súdu v Bardejove z 29. mája 1980 sp. zn. 4 C 184/80, z 25. februára 1994 sp. zn. 7 C 460/93 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 18. novembra 1994 sp. zn. 19 Co 149/94, z hľadiska čl. 12 ods. 1, 2, čl. 14, čl. 20 ods. 1 až 4 Ústavy Slovenskej republiky na predbežnom prerokovaní dňa 28. marca 1995 takto rozhodol: Podnet
na začatie konania
o d m i e t a pre nedostatok právomoci ústavného súdu. Odôvodnenie doručil dňa 8. marca 1995 na Ústavný súd Slovenskej republiky písomné podanie označené ako "sťažnosť na hrubé porušovanie základných práv a slobôd" rozsudkami Okresného súdu v Bardejove z 29. mája 1980 sp. zn. 4 C 184/80 a z 25. februára 1994 sp. zn. 7 C 460/93 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 18. novembra 1994 sp. zn. 19 Co 149/94. Podanie pisateľa vzhľadom na jeho obsah treba považovať
za podnet podľa čl. 130 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. V ňom zoširoka polemizuje s vyššie uvedenými rozsudkami, ktoré podľa jeho názoru hrubo porušili jeho základné práva vyplývajúce z ústavných článkov 12 ods. 1, 2, čl. 14 a čl. 20 ods. 1 až 4. V dôvodoch podania ďalej uvádza, že jeho brat v roku 1970 emigroval do Švajčiarska, za čo bol Okresným súdom v Pardubiciach dňa 17. februára 1971 v konaní pod sp. zn. 12 T 52/71 odsúdený na 14 mesiacov odňatia slobody nepodmienečne. Ten istý súd (sp. zn. Rt 980/90) uznesením zo 17. januára 1991 ho rehabilitoval, zrušil rozsudok Okresného súdu v Pardubiciach a trestné stíhanie pre trestný čin opustenia republiky podľa 109 ods. 2 Trestného zákona proti bratovi zastavil. Predtým
podal na Okresný súd v Bardejove (sp. zn.
4 C 184/80) dňa 30. apríla 1980 návrh o zrušenie podielového spoluvlastníctva proti svojmu bratovi
, bytom
na neznámom mieste, k nehnuteľnostiam, parcele ktoré predstavujú dom pod popisným číslom
, so zastavanou
plochou a dvorom (aj keď to z rozsudku nevysvitá), ktoré boli zapísané na liste vlastníctva
katastrálneho územia
. V návrhu žiadal po zrušení podielového spoluvlastníctva bratov polovičný podiel prikázať do jeho vlastníctva. Stal by sa tak výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností. Sám navrhol protihodnotu podielu brata vyjadrenú sumou 9 703 Kčs dať do depozitu Štátneho notárstva v Bardejove. Súd jeho návrhu vyhovel. peniaze odovzdal do notárskeho depozitu. Dňa 16. júna 1993 pod sp. zn. 7 C 460/93 pisateľ podnetu
v zmysle reštitučného zákona č. 87/1991 Zb. podal na Okresný súd v Bardejove žalobu proti Okresnému úradu v Bardejove o vrátenie sumy 9 703 Sk. Okresný súd v Bardejove žalobu zamietol a Krajský súd v Košiciach (sp. zn. 19 Co 149/94) prvostupňový rozsudok potvrdil. Ústavný súd SR si vyžiadal spisy Okresného súdu v Bardejove sp. zn. 7 C 460/93 a sp. zn. 4 C 184/80, z ktorých zistil, že vo svojom podaní neuvádza fakty celkom v súlade so skutočnosťou. Podanie návrhu o zrušenie spoluvlastníctva k horeoznačeným nehnuteľnostiam nebolo nikým vynútené. Súd návrhu predloženému
vyhovel v celom rozsahu.
na Okresnom súde v Bardejove v konaní pod sp. zn. 7 C 460/93 sa žalobou domáhal podľa 5 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách o vrátenie sumy 9 703 Sk proti Okresnému úradu v Bardejove, ktorá podľa jeho názoru neoprávnene prepadla v prospech štátu. Žalobca
nebol v spore
úspešný, žaloba bola súdmi zamietnutá. Súdy zhodne dospeli k názoru, že daný prípad sa nedá subsumovať pod žiadne z ustanovení zákona č. 87/1991 Zb. a navyše
nijakú
škodu neutrpel, keďže oproti zaplateniu sumy 9 703 korún získal vlastnícke právo k polovici predmetnej nehnuteľnosti patriacej bratovi a potom celú nehnuteľnosť, už ako jej výlučný vlastník, predal tretej osobe. Oba súdy tiež konštatovali, že poškodeným by mohol byť brat
, ktorému boli určené
peniaze, nachádzajúce sa v notárskom depozite a ktoré neskôr
získal štát. Ten si však reštitučný nárok neuplatnil. V podnete
poukazuje na hrubé porušovanie
základných práv a slobôd a označil aj príslušné články ústavy (čl. 12 ods. 1, 2, čl. 14, čl. 20 ods. 1 až 4), ktoré boli rozsudkami súdov voči jeho osobe i osobe brata porušené. Ako vysvitá z obsahu podania, napáda zákonnosť v konaní a rozhodovaní súdov. Poukazuje na krivdy, ktoré jemu i bratovi spôsobil bývalý režim, ktoré však nemajú príčinnú súvislosť s rozhodnutím súdu. Ústavný súd podnet
odmietol podľa 25 ods. 2
zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov z dôvodu, že vec nepatrí do právomoci ústavného súdu. V písomnom podaní
poukazoval na údajné porušovanie svojho ústavou
zaručeného práva zo strany súdov. Citoval aj niektoré články ústavy. V skutočnosti opakoval námietky, ktoré uplatňoval už skôr v konaní pred všeobenými súdmi a na ktoré súdy v odôvodnení svojich rozhodnutí primerane reagovali. Žiaden podnet (čl. 130 ods. 3 ústavy) nemožno považovať za opravný prostriedok (riadny či mimoriadny), na základe ktorých by ústavný súd mohol vo veci konať ako ďalšia súdna inštancia. Podnet by mohol mať svoje opodstatnenie len vtedy, keď by právoplatnými rozhodnutiami všeobecných súdov boli konkrétnym spôsobom porušené konkrétne ústavou zaručené základné práva (II. hlava ústavy). Keďže ani v konaní pred všeobecnými súdmi, ani v ich rozhodnutiach z hľadiska ústavou zaručených práv a slobôd, ústavný súd nezistil pochybenie, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Pritom dodáva, že ústavný súd nie je oprávnený zasahovať do súdnej právomoci všeobecných súdov. Nie je vrcholom ich sústavy, a preto nemôže preskúmavať ich rozhodnutia z hľadiska zákonnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Košiciach dňa 28. marca 1995
Za správnosť vyhotovenia
JUDr. Ján D r g o n e c predseda senátu