Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach 12Sas/8/2024 8724203552 27. 04. 2026 Mgr. Michal Magur ECLI:SK:SpSKE:2026:8724203552.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach sudcom Mgr. Michalom Magurom v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar. dňa X. XXXXX XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., 2/ D. B., nar. dňa XX. XXXXXXXXX XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., 3/ E. B., nar. dňa XX. XXXXXXXX XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., 4/ mal. C. B., nar. dňa XX. XXXXXXXX XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., 5/ mal. F. B., nar. dňa X. XXXXXXX XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., žalobcovia 1/ až 5/ s adresou na doručovanie: C. X, XXX XX C., žalobcovia 4/ a 5/ zastúpení zákonným zástupcom: A. G., nar. X. XXXXXX XXXX, bytom G. XX, XXX XX G., adresa na doručovanie: C. X, XXX XX C., právni nástupcovia H. B., nar. X. XXXXXXXX XXXX, zomr. XX. XXXXXXXX XXXX, naposledy bytom C. XX, XXX XX C., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29 augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. júna 2024, takto rozhodol: I.
Žalobu z a m i e t a .
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Priebeh a výsledky administratívneho konania 1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.03.2024 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) zamietla žiadosť zomrelého H. B. (pôvodný žalobca, ďalej aj „žiadateľ“) o invalidný dôchodok. Prvostupňový orgán konštatoval, že žiadateľ bol uznaný za invalidného, nakoľko má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac než 70%, čo je uvedené aj v odbornom posudku o invalidite zo dňa 06.12.2023. Na priznanie invalidného dôchodku poistenca vo veku nad 45 rokov je potrebné dosiahnuť najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového postenia, pričom sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity. Túto podmienku nesplnil, keďže k 14.03.2023 (deň vzniku invalidity) získal len 11 rokov a 162 dní obdobia dôchodkového poistenia. 2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žiadateľ odvolanie, v ktorom tvrdil, že pracoval v Českej republike. Taktiež uviedol, že v období od. 31.08.2017 až 15.06.2018, 05.12.2020 až 05.12.2021 a 15.11.2022 až 28.05.2023 bol vo výkone trestu, resp. väzby, k čomu prikladá dokumenty. Na záver dodal, že v rokoch 2016, 2018 a 2019 bol súkromne zárobkovo činnou osobou (ďalej aj „SZČO“) a priložil kópiu daňových priznaní. 3. O odvolaní rozhodol generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne (ďalej aj „žalovaná“) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.06.2024 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) tak, že rozhodnutie zmenil,
čím žiadosť o invalidný dôchodok zamietol. Žalovaná preskúmala odvolanie a spisovú dokumentáciu, čím dospela k záveru, že prvostupňové rozhodnutie je potrebné zmeniť, avšak táto zmena nemá vplyv na výsledok posúdenia žiadateľovej invalidity. Žalovaná nespochybnila posúdenie zdravotného stavu žiadateľa a uznanú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 75%. 4. Žalovaná poukázala na § 72 ods. 1 písm. g) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej aj „zákon o sociálnom poistení“), podľa ktorého počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov, pričom toto obdobie sa podľa § 72 ods. 2 zákona o sociálnom poistení zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity. Z uvedeného podľa žalovanej vyplýva, že toto obdobie sa hodnotí len pred vznikom invalidity, teda pred 14.03.2023 a na obdobia získané po tomto dátume sa neprihliada. Ku dňu vzniku invalidity žiadateľ dosiahol 50 rokov, preto skúmanie splnenia vyššie uvedenej podmienky je v súlade so zákonom. 5. Vo vzťahu k obdobiu, ktoré žiadateľ strávil vo výkone trestu odňatia slobody, resp. väzby žalovaná poukázala na § 58 ods. 1 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení v znení vyhlášky č. 123/1990 Zb., podľa ktorej dôchodkovo zabezpečený bol odsúdený, ktorý v dobe výkonu trestu odňatia slobody bol zaradený na pravidelný výkon prác, pričom účasť na zabezpečení vznikla dňom zaradenia na tieto práce a zanikla dňom, keď odsúdený bol z týchto prác odvolaný. Dôchodkové zabezpečenie sa nevzťahovalo na odsúdených, ktorí vykonávali len príležitostné práce, ktorých výkon nezakladal nemocenské poistenie. V odvolacom konaní bolo preukázané, že žiadateľ v obdobiach, počas ktorých bol vo výkone väzby nebol pracovne zaradený a nedosahoval pracovnú odmenu. 6. Vo vzťahu k výkonu podnikania ako SZČO žalovaná poukázala na § 78 ods. 1 zákona o sociálnom poistení s tým, že žiadateľ je evidovaný ako SZČO v obdobiach od 01.07.2008 až 30.06.2009, 01.07.2014 až 30.06.2017 a 01.07.2019 až 30.06.2021. Za ostatné 2 obdobia mal však žiadateľ evidovaný nedoplatok na poistnom. Na účely dôchodkového poistenia tak bolo žiadateľovi zohľadnené len prvé obdobie od 01.07.2008 do 30.06.2009. 7. Žiadateľovi bolo zároveň zhodnotené aj obdobie od 05.08.2014 do 29.08.2014 u zamestnávateľa Orawetz Slovakia, Stará Ľubovňa a od 05.03.2015 do 31.03.2015 u zamestnávateľa B a B – steel s.r.o., Poprad, a obdobia od 02.08.1993 do 12.04.1994 a od 17.11.1998 do 31.12.1998, ktoré dosiahol v Českej republike, a ktoré boli žalovanému oznámené prostredníctvom Českej správy sociálneho zabezpečenia. 8. Po započítaní vyššie uvedených dôb dôchodkového poistenia žiadateľ získal 12 rokov a 96 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím stále nesplnil podmienku 15 rokov dôchodkového poistenia. II. Správna žaloba, stanoviská 9. Proti napadnutému rozhodnutiu podal žiadateľ správnu žalobu v sociálnych veciach podľa § 199 a násl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“). Požadoval, aby mu boli uznané odpracované roky, vyššie spomenuté obdobia, ktoré strávil vo výkone väzby či trestu odňatia slobody, výkon podnikania ako SZČO a taktiež obdobie, ktoré získal v Českej republike. 10. Správny súd uznesením č. k. 12Sas/8/2024-16 zo dňa 03.01.2025 vyzval žiadateľa, aby správnu žalobu doplnil o označenie konania alebo veci, v ktorej sa domáha nápravy; deň vydania rozhodnutia a deň jeho doručenia alebo iného oznámenia žiadateľovi; žalobný návrh. Na toto uznesenie žiadateľ žiadnym spôsobom nereagoval. 11. Žalovaná sa k obsahu správnej žaloby vyjadrila dňa 13.05.2025. V tomto opätovne konštatovala, že žiadateľ pred vznikom invalidity získal 4 476 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 12 rokov a 96 dní a v dôsledku toho nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia. 12. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa nezohľadnenia období, ktoré strávil vo výkone trestu odňatia slobody, resp. väzbe použila žalovaná rovnakú argumentáciu ako v napadnutom rozhodnutí, teda že
žiadateľ v týchto obdobiach nebol pracovne zaradený a nedosahoval pracovnú odmenu, a preto toto obdobie nie je možné hodnotiť pre nárok na invalidný dôchodok. 13. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa nezohľadnenia obdobia, v ktorom podnikal ako SZČO taktiež prebrala argumentáciu z napadnutého rozhodnutia. Zároveň dodala, že výkon zamestnania u zamestnávateľa Orawetz Slovakia, Stará Ľubovňa v období od 05.08.2014 do 29.08.2014 a u zamestnávateľa B a B – steel s.r.o., Poprad od 05.03.2015 do 31.03.2015 bol zhodnotený. 14. Na základe doplneného dokazovania boli žiadateľovi zhodnotené obdobia od 02.08.1993 do 12.04.1994 a od 17.11.1998 do 31.12.1998, ktoré získal v Českej republike. 15. Záverom konštatovala, že žiadateľ nepreukázal ďalšie obdobie dôchodkového poistenia, ktoré by bolo možné hodnotiť na nárok na invalidný dôchodok. Žalovaná navrhla, aby správny súd správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol. Dodala, že žiadateľ dňa 25.02.2025 zomrel. 16. Správny súd uznesením č. k. 12Sas/8/2024-38 zo dňa 06.11.2025 rozhodol tak, že pokračuje v konaní s právnymi nástupcami na strane žalobcu, konkrétne s A. B., D. B., E. B., mal. C. B. a F. B. (ďalej aj „žalobcovia“). 17. Žalobcovia podaním zo dňa 17.11.2025 oznámili, že trvajú na podanej správnej žalobe. K vyjadreniu žalovanej, ktoré im bolo doručené 22.01.2026 sa nevyjadrili. 18. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP) a rozsudok verejne vyhlásil dňa 27.04.2026. III. Aplikované ustanovenia právnych predpisov 19. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. 20. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 21. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. 22. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 23. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
24. Podľa § 72 ods. 1 písm. g) zákona o sociálnom poistení počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov. 25. Podľa § 72 ods. 2 zákona o sociálnom poistení počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity. 26. Podľa § 26 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom poistení zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti v období, v ktorom je vo výkone väzby, vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone detencie; to platí vo vzťahu k činnosti, z ktorej je povinne nemocensky poistený a povinne dôchodkovo poistený a počas jej vykonávania bol vzatý do výkonu väzby, nastúpil výkon trestu odňatia slobody alebo bol prijatý na výkon detencie. 27. Podľa § 26 ods. 6 zákona o sociálnom poistení vznik prerušenia povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa odsekov 1 až 4 sa posudzuje rovnako ako zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti a skončenie prerušenia týchto poistení sa posudzuje rovnako ako vznik týchto poistení. 28. Podľa § 78 zákona o sociálnom poistení povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne dôchodkovo poistenej osobe, ktoré nezaplatili včas a v správnej sume poistné na dôchodkové poistenie za obdobie, za ktoré boli povinné platiť poistné na dôchodkové poistenie, sa toto obdobie započíta na nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a invalidný dôchodok a na určenie ich sumy ako obdobie dôchodkového poistenia odo dňa, v ktorom bola zaplatená celá suma dlžného poistného na dôchodkové poistenie. IV. Dôvody rozhodnutia správneho súdu 29. Správny súd konajúci prioritne podľa ustanovení § 199 a nasl. SSP preskúmal správnu žalobu a konštatoval, že je prípustná a bola podaná oprávnenou osobou včas. 30. Z koncepcie právnej úpravy správnych žalôb v sociálnych veciach vyplýva, že k správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach pristupujú správne súdy v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP. Medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, ak je žalobcom fyzická osoba. Aj v zmysle § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. Vychádzajúc z uvedeného potom správny súd preskúmaval napadnuté rozhodnutie, ako aj postup, ktorý tomuto rozhodnutiu predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale komplexne v celom rozsahu. 31. Žiadateľ podanou správnou žalobou žiadal, aby mu bolo na účely priznania invalidného dôchodku zohľadnené obdobie, ktoré strávil vo výkone trestu odňatia slobody, resp. väzby, obdobie vykonávania podnikania ako SZČO od 01.07.2007 do 01.07.2008 a taktiež obdobie, počas ktorého pracoval v Českej republike. 32. Predpokladom na priznanie invalidného dôchodku žiadateľovi je v súlade s § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení kumulatívne splnenie troch podmienok. Prvou, medicínskou podmienkou je to, že posudzovaná osoba sa stala invalidnou. Druhou podmienkou, ktorú zákon vyžaduje je tá, že žiadateľ dosiahol potrebný počet rokov dôchodkového poistenia a poslednou, treťou podmienkou je tá, že žiadateľ ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo že mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. 33. Z lekárskej správy zo dňa 06.12.2023, ktorá bola vyhotovená za účelom posúdenia invalidity na žiadosť poistenca vyplýva, že žiadateľ bol uznaný invalidným a výsledná miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na úrovni 75%. Splnenie prvej, medicínskej podmienky tak nebolo medzi účastníkmi konania sporné. 34. Predmetom správnej žaloby a teda otázkou, ktorú je v konaní potrebné preskúmať je to, či žalovaná správnym spôsobom určila rozsah obdobia dôchodkového poistenia, ktoré malo byť zhodnotené na účely invalidného dôchodku. 35. Podľa správnej žaloby sú sporné tieto obdobia: - výkon väzby od 31.08.2017 do 15.06.2018, - výkon väzby od 05.12.2020 do 05.12.2021, - výkon trestu odňatia slobody od 15.11.2022 do 28.05.2023, - výkon SZČO od 01.7.2007 do 01.07.2008. - obdobie poistenia získané v ČR. 36. Podľa § 26 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom poistení sa povinné dôchodkové poistenie, z ktorého sa podľa § 13 ods. 2 písm. b) zákona o sociálnom poistení poskytuje aj invalidný dôchodok v období, v ktorom je osoba vo výkone trestu alebo trestu odňatia slobody prerušuje. Prerušenie povinného dôchodkového poistenia sa podľa § 26 ods. 6 zákona o sociálnom poistení posudzuje rovnako, ako jeho zánik. To v praxi znamená, že osoba vo výkone väzby či trestu odňatia slobody v tomto období nie je dôchodkovo poistenou. Výnimkou je situácia, kedy osoba počas tohto obdobia je pracovne zaradená. V tomto prípade tomu tak však nebolo, čo vyplýva z písomnosti Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Prešove č. 01914-31-2024 zo dňa 14.05.2024. Ústav na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody v Prešove v tomto potvrdil, že žiadateľ vo vyššie spomenutých obdobiach nebol pracovne zaradený a nedosahoval pracovnú odmenu. Žalovaná teda postupovala správne, keď toto obdobie nezapočítala ako obdobie dôchodkového poistenia na účely priznania invalidného dôchodku a správny súd tak túto námietku považuje za nedôvodnú. 37. Zároveň žiadateľ žiadal o zohľadnenie obdobia, počas ktorého podnikal ako SZČO od 01.07.2007 do 01.07.2008. K tomuto obdobiu správny súd konštatuje, že z obsahu súdneho spisu, ako ani administratívneho spisu nevyplýva, že by v predmetnom období vykonával podnikanie ako SZČO. Spolu so správnou žalobou súdu zaslal aj živnostenský list, v ktorom je vznik živnostenského oprávnenia uvedený ku dňu 01.07.2007. Takáto písomnosť však bez ďalšieho nepreukazuje skutočnosť, že žiadateľ danú činnosť vykonával a plnil si zákonom stanovené povinnosti tak, aby toto obdobie bolo možné považovať za obdobie dôchodkového poistenia. 38. Z obsahu administratívneho spisu, konkrétne listu Sociálnej poisťovne, pobočky Poprad č. 730 205 9083 zo dňa 23.11.2023 vyplýva, že žiadateľ vykonával podnikanie ako SZČO v obdobiach od 01.07.2008 do 30.06.2009, od 01.07.2014 do 30.06.2017 a od 01.07.2019 do 30.06.2021. Žalovaná na účely invalidného dôchodku zohľadnila iba prvé z uvedených období, nakoľko za ostatné dve obdobia mal žiadateľ nedoplatky na poistnom a tieto obdobia sa tak v súlade s § 78 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nezapočítavajú na nárok na invalidný dôchodok. 39. Žalovaná tak postupovala správne, keď vyššie spomenuté obdobia, v ktorých žiadateľ podnikal ako SZČO nezohľadnila na účely invalidného dôchodku. Žiadateľ vierohodným spôsobom nepreukázal, že v období od 01.07.2007 do 01.07.2008 podnikal ako SZČO a zároveň tieto skutočnosti nevyplývajú ani z administratívneho spisu. S ohľadom na vyššie uvedené správny súd považuje túto námietku za nedôvodnú. 40. Žiadateľ taktiež žiadal, aby mu žalovaná na účely invalidného dôchodku zohľadnila aj obdobie dôchodkového poistenia, ktoré získal v Českej republike. Správny súd v tejto súvislosti dodáva, že žalovaná na danú požiadavku reagovala už v napadnutom rozhodnutí, keď v súlade s evidenčným listom dôchodkového zabezpečenia, doručeného Českou správou sociálneho zabezpečenia zohľadnila pre nárok na invalidný dôchodok obdobia od 02.08.1993 do 12.04.1994 a od 17.11.1998 do 31.12.1998. Skutočnosť, že spomínané obdobie bolo zohľadnené na nárok na invalidný dôchodok vyplýva aj z osobného listu dôchodkového poistenia, ktoré je prílohou k napadnutému rozhodnutiu. Z tohto dôvodu považuje správny súd aj túto námietku za nedôvodnú.
41. Zo spomínaného evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia zároveň vyplýva, že žiadateľ dosiahol obdobie dôchodkového poistenia v Českej republike aj v období od 01.09.1995 do 15.12.1995 v rozsahu 106 dní, ktoré žalovaná nezohľadnila. Keďže ani zohľadnenie tohto obdobia dôchodkového poistenia (v ktorom prípade by žiadateľ dosiahol dobu poistenia v rozsahu 12 rokov a 202 dní) by, vzhľadom na podmienku 15 rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov, žiadateľovi neprivodilo zmenu záveru o nesplnení podmienok pre priznanie invalidného dôchodku, toto pochybenie žalovanej nemá žiadny vplyv na posúdenie nároku žiadateľa na invalidný dôchodok. Zjednodušene, žiadateľ by ani v prípade zohľadnenia obdobia dôchodkového poistenia v Českej republike od 01.09.1995 do 15.12.1995 v rozsahu 106 dní v konečnom dôsledku nedosiahol priznanie invalidného dôchodku. V konečnom dôsledku tak žiadateľ naďalej nespĺňal podmienku potrebnej dĺžky obdobia dôchodkového poistenia. 42. Ďalšie odstraňovanie vyššie uvedeného nedostatku by tak podľa názoru správneho súdu iba viedlo k formálnemu zopakovaniu konania, ktoré by vzhľadom na vyššie uvedené nemohlo dospieť k záverom odlišným od tých aktuálnych. 43. Vzhľadom na skutočnosť, že žiadateľ nesplnil podmienku dosiahnutej dĺžky obdobia dôchodkového poistenia, tak správny súd k preskúmaniu poslednej podmienky, ktorou je tá, že žiadateľ ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo že mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok, nepristúpil. 44. Správny súd ma za to, že žalovaná v konkrétnom prípade dostatočne zistila skutkový stav a danú vec správne právne posúdila. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná, preto ju v súlade s § 190 SSP zamietol. 45. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 a nasl. SSP tak, že účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žalobcovia nemali vo veci celkom ani sčasti úspech, a preto nemajú právo na náhradu trov konania a žalovanému nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktorých náhradu by bolo možné od žalobcov spravodlivo požadovať. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.