Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach 21Sa/3/2025 8025200121 26. 02. 2026 Mgr. Bc. Marián Haladej ECLI:SK:SpSKE:2026:8025200121.3
Uznesenie Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: A. B., bytom C. C. XX, XXX XX D., Slovenská republika, proti žalovanému: 1./ Daňový úrad Bardejov, 2./ Daňová kontrola – pracovisko Daňového úradu Bardejov, 3./ Daňový úrad Prešov, v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej moci, takto rozhodol: I. O d m i e t a žalobu. II.
Žiaden z účastníkov n e m á
p r á v o na náhradu trov konania. odôvodnenie:
1. Správnou žalobou zo dňa 17.09.2025 pôvodne doručenej Krajskému súdu v Prešove dňa 18.09.2025, ktorá bola následné postúpená Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj „správny súd“) dňa 24.09.2025 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovaným povinnosť konať a rozhodnúť vo veci daňového bonusu, konštatoval prieťahy a nečinnosť, a aby súd nariadil vykonať úkony v zákonnej lehote. 2. Skôr ako správny súd pristúpil k vecnému prejednaniu správnej žaloby, skúmal, či sú splnené procesné podmienky, za ktorých môže vo veci konať a rozhodnúť. Procesné podmienky predstavujú základné procesné predpoklady na to, aby mohol správny súd autoritatívne rozhodnúť vo veci samej. Ak tieto podmienky splnené nie sú, predstavuje táto skutočnosť nedostatok procesnej podmienky spôsobujúci vadu konania, ktorá v závislosti od toho, či je vadou odstrániteľnou alebo neodstrániteľnou, môže vytvárať prekážku pre ďalšie konanie a prípadné meritórne rozhodnutie správneho súdu. 3. Z podania žalobcu neboli zrejmé viaceré, pre súd nevyhnutné skutočnosti, najmä označenie žalovaného, označenie konania, ktoré malo byť postihnuté nečinnosťou, neboli zrejmé skutkové a právne okolnosti konania postihnutého nečinnosťou, presný žalobný petit a nebol k žalobe pripojený výsledok prešetrenia sťažnosti alebo vybavenie podnetu na nečinnosť prokurátorom, ktorým sa mal žalobca neúspešne domáhať pred podaním žaloby. 4. Vzhľadom na to tieto nedostatky správny súd uznesením č. k. 21Sa/3/2025 – 12 zo dňa 08.12.2025 uložil žalobcovi, aby v lehote 20 dní odo dňa doručenia vyššie uvedeného uznesenia doplnil a opravil žalobu zo dňa 17.09.2025 a to cit.: „doplnil označenie žalovaného - orgánu verejnej správy, aby bolo zrejmé proti komu správna žaloba smeruje, doplnil dostatočnú identifikáciu konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáha odstránenia nečinnosti označením konania orgánu verejnej správy a to jeho spisovou značkou, resp. číslom konania, doplnil opísanie rozhodujúcich skutočností, t. j. skutočností o ktoré opiera svoje nároky, z ktorého vyplývajú jeho nároky, uviedol skutkové a pokiaľ možno aj právne dôvody z ktorých vyplýva, že žalovaný orgán verejnej správy je nečinný a že táto nečinnosť je protiprávna, doplnil označenie dôkazov, ktorých vykonania sa dovoláva a špecifikoval, aké skutočnosti, má ten- ktorý dôkaz ozrejmiť,
doplnil jasný, zrozumiteľný a presne formulovaný petit t. j. žalobný návrh, ktorý predstavuje výrok rozhodnutia správneho súdu, doplnil oznámenie o výsledku prešetrovania sťažnosti žalobcu alebo vybavenia jeho podnetu prokurátorom“. Opravenú a doplnenú žalobu mal žalobca predložiť v potrebnom počte vyhotovení správnemu súdu v stanovenej lehote. Zároveň bol žalobca poučený, že v prípade, že v súdom stanovenej lehote podanie neopraví a nedoplní, pre tento nedostatok správny súd nebude môcť pokračovať v konaní a správny súd uznesením podanie odmietne (žalobu). Predmetné uznesenie bolo preukázateľné doručené žalobcovi dňa 02.01.2026. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 20.01.2026. Žalobca napriek riadnemu poučeniu o následkoch nedoplnenia podania v stanovenej lehote, ktorá uplynula dňa 22.01.2026, ani po jej márnom uplynutí, až do vydania tohto uznesenia, svoje podanie nedoplnil a neopravil. 5. Podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v platnom a účinnom znení (ďalej len „SSP“), ak tento zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému správnemu súdu je určené b) kto ho robí c) ktorej veci sa týka d) čo sa ním sleduje e) podpis. 6. Podľa § 59 ods. 1 SPP, ak ide o podanie vo veci samej, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, správny súd uznesením vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote podľa § 58 ods. 2. 7. Podľa § 59 ods. 2 SSP, V uznesení podľa odseku 1 správny súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť. 8. Podľa § 59 ods. 3 SSP, ak sa v lehote určenej správnym súdom podanie nedoplní alebo neopraví, správny súd podanie odmietne uznesením; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať. 9. Podľa § 244 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre. 10. Podľa § 246 ods. 1, 2 SSP, (1) V žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie druhu žaloby, b) označenie žalovaného, c) označenie konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáha odstránenia nečinnosti, d) žalobné body, e) označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva, f) žalobný návrh. (2) K žalobe fyzickej osoby, právnickej osoby a zainteresovanej verejnosti musí byť pripojené oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenie podnetu prokurátorom 11. Podľa § 98 ods. 1 písm. h) SSP, Správny súd uznesením odmietne žalobu ak, tak ustanoví tento zákon. 12. Nečinnosťou sa v zmysle zákona rozumie nečinnosť v rámci povinnosti vydať rozhodnutie alebo opatrenie, povinnosti vykonať úkon, povinnosti začať z úradnej povinnosti administratívne konanie. Nečinnosť, ako nezákonný negatívny jav správneho orgánu, nastáva vtedy, keď správny orgán vo veci nekoná (je pasívny), aj keď podľa zákona je povinný konať. Len vtedy, keď zákon neukladá orgánom verejnej správy konať, môže byť nečinnosť definovaná ako rozpor s morálkou, či etikou. V ostatných prípadoch, t. j. keď obsahom príslušnej právnej normy je povinnosť správneho orgánu konať, je nečinnosť nezákonná a protiprávna. Je v hrubom rozpore so zásadou zákonnosti vo verejnej správe. Zákon je v právnom poriadku vždy základom všetkej činnosti verejnej správy, ktorá je významnou súčasťou orgánov verejnej moci, prostredníctvom ktorej sa realizuje v štáte výkonná moc. Jej závažnosť spočíva v tom, že orgány verejnej správy plnia celý rad verejnoprávnych úloh v najrôznejších sférach a oblastiach spoločenského života, pričom ako oprávnené orgány zasahujú do práv a slobôd fyzických a právnických osôb, ukladajú im povinnosti, prípadne používajú prostriedky donútenia, na čo majú zákonné oprávnenie. Je preto namieste, že toto oprávnenie nesie so sebou povinnosť bezpodmienečne rešpektovať základné princípy a hranice stanovené im právnym poriadkom. Pod nečinnosťou orgánu verejnej správy treba rozumieť nielen absolútnu nečinnosť, ale aj to, ak orgán verejnej správy koná spôsobom, ktorý znamená porušenie práva na konanie bez zbytočných prieťahov. To však neznamená, že súd je oprávnený určovať orgánu verejnej správy, ako má vo veci konať.
13. Konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy predstavuje subsidiárnu formu súdnej ochrany v správnom súdnictve, ktorú možno aplikovať iba v prípade, ak iná právna možnosť ochrany chýba. V prípade, ak bolo vydané rozhodnutie orgánu verejnej správy, je treba sa domáhať súdnej ochrany postupom podľa príslušných ustanovení Správneho súdneho poriadku. Preukázanie splnenia podmienky na podanie žaloby podľa § 244 SSP je pripojenie oznámenia o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach alebo oznámenia o vybavení podnetu na prokuratúre podľa zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre. Podmienka predchádzajúceho neúspešného podania sťažnosti alebo podnetu prokuratúre je prejavom subsidiarity správneho súdnictva vo vzťahu k prostriedkom nápravy a ochrany poskytovaných v administratívnom konaní. Zásah zo strany správneho súdu má nastať až v prípade, ak sa nezákonný stav, v danom prípade v podobe nečinnosti, sa nepodarilo odstrániť v rámci štruktúry orgánov verejnej správy. Inak povedané správny orgán má mať šancu odstrániť nečinnosť na podnet zo strany účastníka konania najskôr v rámci zákonom predpokladaných mechanizmov na predchádzanie prípadnej nečinnosti zo strany správneho orgánu, nimi sú sťažnosť podľa zákona č. 9/2010 Z. z., prípadne podanie podnetu na prokuratúru. 14. Správny súd má za to, že žalobcovi bol poskytnutý dostatočný čas, aby odstránil vady (opravil a doplnil žalobu), a aby žalobca predložil súdu výsledok prešetrenia sťažnosti resp. výsledok prešetrenia podnetu zo strany prokuratúry, avšak žalobca napriek výzve a poučeniu o dôsledkoch nesplnenia povinnosti, nedostatky do dnešného dňa neodstránil. Žalobca na predmetnú výzvu ani len nereagoval, nepožiadal ani o jej predĺženie, ani nevykonal iný úkon, ktorý by smeroval splneniu uvedenej výzvy súdu a umožneniu poskytnutia súdnej ochrany žalobcovi. Správny súd vykonal všetky úkony smerujúce k odstráneniu vád, tak aby mohol vo veci ďalej konať. Po opatreniach správneho súdu z dôvodu pasivity žalobcu, nedošlo k odstráneniu nedostatkov. Správny súd rovnako nemôže „čakať“ na žalobcu a opakovane ho vyzývať na splnenie povinnosti, musí vo veci konať. 15. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, s poukazom na skutočnosť, že žalobca si v stanovenej lehote nesplnil súdom uloženú povinnosť a neodstránil vady podania, a že správna žaloba nespĺňa základný predpoklad pre konanie v zmysle 246 ods. 2 SSP, t. j. že žalobca nepripojil k žalobe oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenie podnetu prokurátorom, správny súd nemôže v konaní pokračovať. Preto správny súd v súlade s ustanovením § 59 ods. 2 SSP v spojení s § 98 ods. 1 písm. h) SSP správnu žalobu odmietol. 16. Správny súd zdôrazňuje, že uvedeným postupom, ktorým odmietol žalobu neodňal žalobcovi prístup k spravodlivosti, musí však vychádzať z platného právneho stavu, pričom žalobca sa môže opätovne domáhať ochrany svojich práv pred prípadnou nečinnosťou správneho orgánu podaním novej žaloby, podmienkou je však riadne spísanie žaloby so všetkými zákonom predpokladanými náležitosťami a predloženie výsledku prešetrenia sťažnosti, alebo výsledku prešetrenia podnetu žalobcu na prokuratúru, ktorým sa žalobca domáhal ochrany pre nečinnosťou a tak neúspešne vyčerpal prostriedky obrany pred nečinnosťou a to už pred podaním žaloby. 17. Podľa § 170 písm. a ) SSP žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá. 18. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto uznesenia (§ 443 ods. 1). Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť. (§ 443 ods. 1 a 5 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP). V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).