Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach 19Sas/6/2025 8025200070 05. 06. 2026 JUDr. Jozef Sábo, PhD. ECLI:SK:SpSKE:2026:8025200070.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach sudcom JUDr. Jozefom Sábom, PhD. v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. D. XXXX/XX, D., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministra vnútra Slovenskej republiky č. SPSČPO4-2025/002259-003 zo dňa 07.04.2025 a rozhodnutia Ministra vnútra Slovenskej republiky č. SPSČPO4-2025/002260-003 zo dňa 07.04.2025 takto rozhodol: I. Z r u š u j e rozhodnutie Ministra vnútra Slovenskej republiky č. SPSČ-PO4-2025/002259-003 zo dňa 07.04.2025 a v r a c i a vec žalovanému na ďalšie konanie. II. Z r u š u j e rozhodnutie Ministra vnútra Slovenskej republiky č. SPSČ-PO4-2025/002260-003 zo dňa 07.04.2025 a v r a c i a vec žalovanému na ďalšie konanie. III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. odôvodnenie: I. 1. Správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Ministra vnútra Slovenskej republiky č. SPSČ-PO4-2025/002259-003 zo dňa 07.04.2025 (ďalej aj „I. napadnuté rozhodnutie “), ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPSČ-OSZ-58687-2/2024-VZ zo dňa 07.01.2025, ktorým bolo žalobcovi priznané odchodné vo výške 18.530,64 eur znížené o sumu dane na 15.009,82 eur. 2. Správnou žalobou sa taktiež žalobca domáhal rozhodnutia Ministra vnútra Slovenskej republiky č. SPSČ-PO4-2025/002260-003 zo dňa 07.04.2025 (ďalej aj „II. napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPSČ-OSZ-58687-1/2024-VZ zo dňa 07.01.2025, ktorým bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok vo výške 885,36 eur zvýšený na sumu 1013,74 eur. 3. Vo veci bola spornou otázka posúdenia doby trvania pracovného pomeru [§ 58 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 328/2002 Z. z.“)], a to konkrétne vo vzťahu k odpustenému zostatku výkonu základnej vojenskej služby [§ 17 ods. 5 zákona č. 320/2002 Z. z. o brannej povinnosti v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o brannej povinnosti“)]. 4. Z administratívneho spisu vyplýva, že po prerušení výkonu základnej služby na základe rozhodnutia ministerstva obrany o hromadnom prepustení vojakov jedného nástupného termínu z výkonu základnej
služby [§ 16 ods. 1 písm. b) zákona o brannej povinnosti] bol žalobcovi odpustený zostatok výkonu základnej služby v dĺžke trvania 11 dní (vojenská knižka žalobcu, séria B, č. 261803; administratívny spis). 5. V tejto súvislosti I. napadnuté rozhodnutie uviedlo, že obdobie prerušenia základnej vojenskej služby žalobcu v čase od 24.12.2002 do 03.01.2003 nie je možné považovať za výkon základnej vojenskej služby žalobcu podľa § 58 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. a hodnotiť ho na účel nároku na dávku výsluhového zabezpečenia a jej výšku (napadnuté rozhodnutie I, s. 3). Zhodný záver prijalo taktiež II. napadnuté rozhodnutie (napadnuté rozhodnutie II, s. 5). 6. Žalobca v správnej žalobe: (i) poukázal na to, že keďže došlo u neho k odpusteniu zostatku výkonu základnej služby, má sa tento čas považovať za dobu trvania pracovného pomeru pre účel určenia výšky nároku na odchodné a nároku na výsluhový dôchodok. 7. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe poukázal na to, že žalobca nevykonával počas doby prerušenia základnej vojenskej služby túto vojenskú službu, a preto ju nemožno zhodnotiť pre účely doby trvania pracovného pomeru. Zároveň sa v tomto smere odvolal na stanovisko Ministerstva obrany Slovenskej republiky, podľa ktorého odpustenie zostatku základnej služby možno považovať za splnenie výkonu základnej vojenskej služby len pre účely zákona o brannej povinnosti. Zároveň žalovaný zdôraznil, že výklad základných ustanovení týkajúcich sa brannej povinnosti je oprávnené podať práve Ministerstvo obrany Slovenskej republiky (vyjadrenie žalovaného zo dňa 22.09.2025, s. 6). Okrem toho žalovaný podporne poukázal na zhodné závery vyjadrené v rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 1S/10/2017 zo dňa 21.03.2019 (vyjadrenie žalovaného zo dňa 22.09.2025, s. 6). 8. Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 1S/10/2017 zo dňa 21.03.2019 sa týka individuálneho odpustenia dní a nie hromadného prepustenia vojakov, ako tomu bolo v prípade žalobcu. V ostatnom žalobca zotrval na svojich žalobných dôvodoch (vyjadrenie žalobcu zo dna 25.10.2025). 9. Tento rozsudok bol vyhlásený dňa 05.06.2026 postupom podľa § 137 ods. 4 v spojení s § 137 ods. 3 druhá veta zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“) vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní. II. Vybrané ustanovenia právnych predpisov 10. Podľa § 58 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. Dobou trvania služobného pomeru rozhodujúcou na vznik nároku na výsluhový príspevok, odchodné, úmrtné, výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok a pre výšku týchto dávok je doba výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej vojenskej služby, alebo prípravnej vojenskej služby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v dobe jej výkonu. 11. Podľa § 17 ods. 5 branného zákona Vojakom vo výkone základnej služby alebo náhradnej služby sa pri hromadnom prepustení odpúšťa zostatok výkonu základnej služby alebo náhradnej služby, ak zostatok nepresahuje desať dní. Tento čas sa považuje za výkon základnej služby alebo náhradnej služby. Hromadným prepustením vojakov z výkonu základnej služby alebo náhradnej služby sa rozumie prepustenie vojakov základnej služby alebo náhradnej služby, ktorí nastúpili na jej výkon v jednom nástupnom termíne.
III.
Posúdenie správnym súdom 12. Správny súd sa oboznámil so správnou žalobou, napadnutými rozhodnutiami, administratívnym konaním ktoré ich vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že správna žaloba bola podaná včas, oprávnenou osobou, bola prípustná a vo veci neboli prítomné procesné prekážky, ktoré by bránili jej prejednaniu. Na základe uvedeného, vo svetle žalobných bodov, dospel správny súd k nasledovným záverom. 13. K žalobnému bodu (i) správny súd uvádza, že dobou trvania služobného pomeru je okrem iného aj doba výkonu základnej vojenskej služby. Jazykový výraz „výkon“ v slovnom spojení výkon základnej služby by mohol indikovať, že sa má jednať iba o skutočný výkon základnej služby [tak ako to posudzoval žalovaný]. Na druhej strane, príslušné zákonné ustanovenie ďalej konštatuje, že sa má jednať o výkon základnej vojenskej služby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v dobe jej výkonu. Takto citované zákonné ustanovenie blanketovo odkazuje na vymedzenie pojmu výkon základnej služby v brannom zákone. Preto nemožno výklad tohto pojmu realizovať na základe jeho jazykového znenia, ale je nutné obsah príslušného pojmu stotožniť s významom, ktorý mu prepožičiava branný zákon. Vzhľadom na takýto zákonný odkaz na branný zákon, neobstojí výkladový postoj žalovaného o rozličnom významovom ukotvení slovného spojenia výkon vojenskej služby v brannom zákone oproti zákonu č. 328/2002 Z. z. Osobitne je nutné zdôrazniť, že § 58 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. nedefinuje výkon základnej vojenskej služby predikátom „skutočný“ [ktorým by prípadne bol pojem výkon základnej služby modifikovaný v zákone č. 328/2002 Z. z. oproti jeho vymedzeniu v brannom zákone]. 14. Správny súd poukazuje na § 17 ods. 5 branného zákona, podľa ktorého [podčiarknutie doplnené súdom] Vojakom vo výkone základnej služby alebo náhradnej služby sa pri hromadnom prepustení odpúšťa zostatok výkonu základnej služby alebo náhradnej služby, ak zostatok nepresahuje desať dní. Tento čas sa považuje za výkon základnej služby alebo náhradnej služby. Pri hromadnom prepustení sa má odpustený zostatok základnej služby považovať za výkon základnej služby. Jedná sa o právnu fikciu, ktorá odpustenému zostatku výkonu základnej služby priznáva povahu výkonu základnej služby. Takýto právny následok nastáva priamo zo zákona [pokiaľ sa jedná o odpustený zostatok výkonu základnej služby pri hromadnom prepustení]. V tomto sa líši citované ustanovenie branného zákona od § 17 ods. 6 branného zákona, ktorý upravuje odpustenie času prerušenia základnej služby na žiadosť vojaka ministrom obrany [pričom § 17 ods. 6 branného zákona takúto právnu fikciu neobsahuje]. 15. V tejto súvislosti správny súd ďalej poukazuje na to, že odpustený zostatok základnej služby sa považuje za výkon základnej služby. Tento pojem sa teda úplne zhoduje s pojmom výkon základnej vojenskej služby použitý v § 58 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. Preto podľa správneho súdu aj takýto výkon základnej služby určený na základe vyššie uvedenej zákonnej fikcie je nutné zahrnúť do rozsahu stanoveného branným zákonom ako osobitným zákonom pre účely § 58 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. K uvedenému záveru vedú aj ďalšie podporné výkladové metódy. Týmito podľa správneho súdu je požiadavka na jednotný výklad zhodných právnych pojmov [v tomto prípade pojmu výkon základnej služby] naprieč právnym poriadkom [vyplývajúca z princípu právnej istoty]. Zároveň je nutné zohľadniť aj ústavno-konformný výklad tohto pojmu v prospech ochrany subjektívnych práv žalobcu. 16. Taktiež správny súd poukazuje na to, že branný zákon považuje odpustený zostatok za výkon základnej služby [nehovorí teda o tom, že sa takto odpustený zostatok považuje iba za splnenie základnej služby, ale výslovne ho stotožňuje s výkonom základnej služby]. Preto vyššie načrtnutý potenciálny jazykový výklad pojmu výkon základnej služby v zákone č. 328/2002 Z. z. [chápaný ako skutočný výkon základnej služby] ustupuje v prospech príslušnej legálnej fikcie podľa branného zákona. Z dôvodov uvedených vyššie nie je možné príslušnú právnu fikciu chápať izolovane v kontexte branného zákona. 17. Keďže branný zákon ako osobitný predpis, na ktorý odkazuje v § 58 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z., pripúšťa uplatnenie takejto fikcie výkonu základnej služby, je nutné túto fikciu zohľadniť pri určení doby trvania služobného pomeru. V prípade vzťahu branného zákona a zákona č. 328/2002 Z. z. nie sú dané také dôvody, pre ktoré by malo byť uplatnenie tejto fikcie izolované iba pre účely branného zákona. Naopak, bránia tomu dôvody, ktoré uviedol správny súd vyššie. Preto bolo nesprávne redukovať pojem výkonom základnej služby iba na skutočný resp. faktický výkon základnej služby. Takýto záver
bol v rozpore so systematickým výkladom § 58 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. v nadväznosti na branný zákon [predovšetkým vo vzťahu k § 17 ods. 5 branného zákona]. 18. Vo veci nebolo sporné, že u žalobcu došlo k odpusteniu zostatku výkonu základnej služby pri hromadnom prepustení. U žalobcu teda bola splnená podmienka na uplatnenie právnej fikcie podľa § 17 ods. 5 branného zákona. Preto sa mal u žalobcu považovať odpustený čas zostatku výkonu základnej služby za výkon základnej služby [pre účely § 58 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z.]. V tejto časti teda I. a II. napadnuté rozhodnutie vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia. 19. Žalovaný poukazoval na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 1S/10/2017 zo dňa 21.03.2019. Správny súd k tomu uvádza, že príslušný rozsudok Krajského súdu v Bratislave sa týkal právneho posúdenia vykonaného vo vzťahu k zákonu č. 92/1949 Zb. Branný zákon [v danom prípade sa teda jednalo o iný osobitný predpis a nie o branný zákon, ktorý upravoval trvanie základnej služby]. V tejto súvislosti taktiež správny súd poukazuje na svoje vyššie uvedené dôvody, pre ktoré závery Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 1S/10/2017 zo dňa 21.03.2019 neaplikoval na prípad žalobcu. Správny súd podotýka, že u predmetného rozsudku sa nejedná o rozhodnutie, ktoré by malo judikatórny charakter . 20. Žalovaný taktiež poukazoval na interpretačné závery Ministerstva obrany Slovenskej republiky k tejto otázke. Správny súd uvádza, že orgány verejnej správy pri aplikácii právnych noriem vždy musia interpretovať ich obsah. Takéto výkladové závery [vrátane príslušného stanoviska Ministerstva obrany Slovenskej republiky] nemajú všeobecnú autoritatívnu povahu výkladu práva, ktorú majú iba závery súdnych autorít. Preto ani túto procesnú obranu žalovaného nepovažoval správny súd za opodstatnenú. 21. Správny súd považoval za dôvodný žalobný bod (i) a dospel k záveru, že I. a II. napadnuté rozhodnutie vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 191 ods. 1 písm. c) SSP], preto ich zrušil a obe veci vrátil žalovanému na ďalšie konanie [§ 191 ods. 4 SSP]. 22. Právne záväzný názor: Žalovaný v oboch veciach žalobcu opakovane rozhodne, pričom sa bude riadiť právnymi závermi správneho súdu vyjadrenými v tomto rozsudku. 23. Správny súd sa vo veci zaoberal taktiež otázkou, v akom rozsahu môže byť odpustený zostatok základnej služby považovaný u žalobcu za výkon základnej služby [pre účely branného zákona a teda aj pre účely zákona č. 328/2002 Z. z.]. Žalobcovi bol odpustený zostatok základnej služby v trvaní 11 dní. Na druhej strane, branný zákon uvádza, že odpustený zostatok základnej služby sa považuje za výkon základnej služby iba v rozsahu, v ktorom nepresahuje 10 dní [§ 17 ods. 5 branného zákona]. Zo zákonného znenia teda zrejme vyplýva, že príslušná legálna fikcia sa má uplatniť iba na zostatok základnej služby v trvaní maximálne 10 dní [nie v dlhšom rozsahu odpustenej základnej služby, a to ani pri hromadnom prepustení]. 24. V tejto súvislosti je však podstatný taktiež zápis vo vojenskej knižke žalobcu, v ktorej sa uvádza: „Zostávajúci výkon základnej služby v trvaní 11 dní sa odpúšťa. Tento [pozn. súdu nečitateľné, pravdepodobne čas] sa považuje za výkon základnej služby“ (vojenská knižka žalobcu, séria B, č. 261803; administratívny spis). Časový úsek 11 dní presahuje maximálny počet dní, ktoré branný zákon považoval za výkon základnej služby, avšak iba o 1 deň [nejedná sa teda o signifikantnú odchýlku od zákonného rámca, ktorá by potenciálne mohla vzbudzovať u žalobcu podozrenie o nesprávnosti takto zapísaného údaja]. Preto mohol žalobca na základe príslušného zápisu nadobudnúť mylnú predstavu o tom, že celý odpustený zostatok základnej služby v trvaní 11 dní sa považoval za výkon základnej služby [nejednalo sa pritom o omyl spočívajúci v jednoduchej neznalosti zákona zo strany žalobcu, keďže bol vyvolaný zo strany príslušného orgánu vojenskej správy, ktorý vykonal zápis vo vojenskej knižke žalobcu]. 25. Úlohou správneho súdnictva je poskytovať ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy [§ 2 ods. 1 SSP]. Preto pri svojom rozhodnutí musel správny súd pamätať na ochranu právnej istoty žalobcu založenej na dôvere v oficiálny zápis v jeho vojenskej knižke [o to viac, keď jeho spornosť nebola doposiaľ ani po viac ako 20tich rokoch spochybnená]. Na základe uvedeného dospel správny súd k záveru, že v tomto individuálnom prípade má žalovaný vychádzať z údajov vo vojenskej knižke žalobcu pri určení rozsahu výkonu jeho základnej služby.
26. Správny súd priznal žalobcovi právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalovanému, keďže mal vo veci plný úspech [§ 167 SSP]. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Správny súd v Košiciach v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odseku 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.