{"guid": "7e967e75-6e7b-47c7-9aef-34515eb3bc2d:24e484e4-9f89-449b-a200-1257727eb775", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2026:8025200070.3", "spisova_znacka": "19Sas/6/2025", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 19Sas/6/2025 z 5. 6. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 5. júna 2026, sp. zn. 19Sas/6/2025, ECLI:SK:SpSKE:2026:8025200070.3", "identifikacne_cislo": "8025200070", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "JUDr. Jozef Sábo, PhD.", "sudca_id": 1008, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jozef-sabo-phd-1008", "datum_vydania": "2026-06-05", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1", "nazov": "§ 191 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-58.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 58 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-58.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/328-2002/paragraf-58"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191", "/SK/ZZ/2002/328#paragraf-58"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/24e484e4-9f89-449b-a200-1257727eb775", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2026:8025200070.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2026:8025200070.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2026:8025200070.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\n19Sas/6/2025\n8025200070\n05. 06. 2026\nJUDr. Jozef Sábo, PhD.\nECLI:SK:SpSKE:2026:8025200070.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach sudcom JUDr. Jozefom Sábom, PhD. v právnej veci žalobcu: A. B. C.,\nnar. XX.XX.XXXX, bytom D. D. XXXX/XX, D., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej\nrepubliky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministra vnútra Slovenskej republiky č. SPSČPO4-2025/002259-003 zo dňa 07.04.2025 a rozhodnutia Ministra vnútra Slovenskej republiky č. SPSČPO4-2025/002260-003 zo dňa 07.04.2025 takto\nrozhodol:\nI. Z r u š u j e rozhodnutie Ministra vnútra Slovenskej republiky č. SPSČ-PO4-2025/002259-003 zo dňa\n07.04.2025 a v r a c i a vec žalovanému na ďalšie konanie.\nII. Z r u š u j e rozhodnutie Ministra vnútra Slovenskej republiky č. SPSČ-PO4-2025/002260-003 zo dňa\n07.04.2025 a v r a c i a vec žalovanému na ďalšie konanie.\nIII. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.\nodôvodnenie:\nI.\n1. Správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Ministra vnútra\nSlovenskej republiky č. SPSČ-PO4-2025/002259-003 zo dňa 07.04.2025 (ďalej aj „I. napadnuté\nrozhodnutie “), ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Ministerstva vnútra\nSlovenskej republiky č. SPSČ-OSZ-58687-2/2024-VZ zo dňa 07.01.2025, ktorým bolo žalobcovi\npriznané odchodné vo výške 18.530,64 eur znížené o sumu dane na 15.009,82 eur.\n2. Správnou žalobou sa taktiež žalobca domáhal rozhodnutia Ministra vnútra Slovenskej republiky č.\nSPSČ-PO4-2025/002260-003 zo dňa 07.04.2025 (ďalej aj „II. napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo\nzamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.\nSPSČ-OSZ-58687-1/2024-VZ zo dňa 07.01.2025, ktorým bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok\nvo výške 885,36 eur zvýšený na sumu 1013,74 eur.\n3. Vo veci bola spornou otázka posúdenia doby trvania pracovného pomeru [§ 58 ods. 1 písm. a) zákona\nč. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 328/2002 Z. z.“)], a to konkrétne vo vzťahu\nk odpustenému zostatku výkonu základnej vojenskej služby [§ 17 ods. 5 zákona č. 320/2002 Z. z. o\nbrannej povinnosti v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o brannej povinnosti“)].\n4. Z administratívneho spisu vyplýva, že po prerušení výkonu základnej služby na základe rozhodnutia\nministerstva obrany o hromadnom prepustení vojakov jedného nástupného termínu z výkonu základnej\n\nslužby [§ 16 ods. 1 písm. b) zákona o brannej povinnosti] bol žalobcovi odpustený zostatok výkonu\nzákladnej služby v dĺžke trvania 11 dní (vojenská knižka žalobcu, séria B, č. 261803; administratívny\nspis).\n5. V tejto súvislosti I. napadnuté rozhodnutie uviedlo, že obdobie prerušenia základnej vojenskej služby\nžalobcu v čase od 24.12.2002 do 03.01.2003 nie je možné považovať za výkon základnej vojenskej\nslužby žalobcu podľa § 58 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. a hodnotiť ho na účel nároku\nna dávku výsluhového zabezpečenia a jej výšku (napadnuté rozhodnutie I, s. 3). Zhodný záver prijalo\ntaktiež II. napadnuté rozhodnutie (napadnuté rozhodnutie II, s. 5).\n6. Žalobca v správnej žalobe: (i) poukázal na to, že keďže došlo u neho k odpusteniu zostatku výkonu\nzákladnej služby, má sa tento čas považovať za dobu trvania pracovného pomeru pre účel určenia výšky\nnároku na odchodné a nároku na výsluhový dôchodok.\n7. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe poukázal na to, že žalobca nevykonával počas doby\nprerušenia základnej vojenskej služby túto vojenskú službu, a preto ju nemožno zhodnotiť pre účely\ndoby trvania pracovného pomeru. Zároveň sa v tomto smere odvolal na stanovisko Ministerstva obrany\nSlovenskej republiky, podľa ktorého odpustenie zostatku základnej služby možno považovať za splnenie\nvýkonu základnej vojenskej služby len pre účely zákona o brannej povinnosti. Zároveň žalovaný\nzdôraznil, že výklad základných ustanovení týkajúcich sa brannej povinnosti je oprávnené podať práve\nMinisterstvo obrany Slovenskej republiky (vyjadrenie žalovaného zo dňa 22.09.2025, s. 6). Okrem toho\nžalovaný podporne poukázal na zhodné závery vyjadrené v rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp.zn.\n1S/10/2017 zo dňa 21.03.2019 (vyjadrenie žalovaného zo dňa 22.09.2025, s. 6).\n8. Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 1S/10/2017\nzo dňa 21.03.2019 sa týka individuálneho odpustenia dní a nie hromadného prepustenia vojakov, ako\ntomu bolo v prípade žalobcu. V ostatnom žalobca zotrval na svojich žalobných dôvodoch (vyjadrenie\nžalobcu zo dna 25.10.2025).\n9. Tento rozsudok bol vyhlásený dňa 05.06.2026 postupom podľa § 137 ods. 4 v spojení s § 137 ods.\n3 druhá veta zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj\n„SSP“) vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní.\nII.\nVybrané ustanovenia právnych predpisov\n10. Podľa § 58 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. Dobou trvania služobného pomeru rozhodujúcou\nna vznik nároku na výsluhový príspevok, odchodné, úmrtné, výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový\ndôchodok a pre výšku týchto dávok je doba výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej vojenskej\nslužby, alebo prípravnej vojenskej služby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v dobe\njej výkonu.\n11. Podľa § 17 ods. 5 branného zákona Vojakom vo výkone základnej služby alebo náhradnej služby\nsa pri hromadnom prepustení odpúšťa zostatok výkonu základnej služby alebo náhradnej služby, ak\nzostatok nepresahuje desať dní. Tento čas sa považuje za výkon základnej služby alebo náhradnej\nslužby. Hromadným prepustením vojakov z výkonu základnej služby alebo náhradnej služby sa rozumie\nprepustenie vojakov základnej služby alebo náhradnej služby, ktorí nastúpili na jej výkon v jednom\nnástupnom termíne.\n\nIII.\n\nPosúdenie správnym súdom\n12. Správny súd sa oboznámil so správnou žalobou, napadnutými rozhodnutiami, administratívnym\nkonaním ktoré ich vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že správna žaloba bola podaná včas,\noprávnenou osobou, bola prípustná a vo veci neboli prítomné procesné prekážky, ktoré by bránili jej\nprejednaniu. Na základe uvedeného, vo svetle žalobných bodov, dospel správny súd k nasledovným\nzáverom.\n13. K žalobnému bodu (i) správny súd uvádza, že dobou trvania služobného pomeru je okrem iného aj\ndoba výkonu základnej vojenskej služby. Jazykový výraz „výkon“ v slovnom spojení výkon základnej\nslužby by mohol indikovať, že sa má jednať iba o skutočný výkon základnej služby [tak ako to posudzoval\nžalovaný]. Na druhej strane, príslušné zákonné ustanovenie ďalej konštatuje, že sa má jednať o výkon\nzákladnej vojenskej služby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v dobe jej výkonu.\nTakto citované zákonné ustanovenie blanketovo odkazuje na vymedzenie pojmu výkon základnej služby\nv brannom zákone. Preto nemožno výklad tohto pojmu realizovať na základe jeho jazykového znenia,\nale je nutné obsah príslušného pojmu stotožniť s významom, ktorý mu prepožičiava branný zákon.\nVzhľadom na takýto zákonný odkaz na branný zákon, neobstojí výkladový postoj žalovaného o rozličnom\nvýznamovom ukotvení slovného spojenia výkon vojenskej služby v brannom zákone oproti zákonu č.\n328/2002 Z. z. Osobitne je nutné zdôrazniť, že § 58 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. nedefinuje\nvýkon základnej vojenskej služby predikátom „skutočný“ [ktorým by prípadne bol pojem výkon základnej\nslužby modifikovaný v zákone č. 328/2002 Z. z. oproti jeho vymedzeniu v brannom zákone].\n14. Správny súd poukazuje na § 17 ods. 5 branného zákona, podľa ktorého [podčiarknutie doplnené\nsúdom] Vojakom vo výkone základnej služby alebo náhradnej služby sa pri hromadnom prepustení\nodpúšťa zostatok výkonu základnej služby alebo náhradnej služby, ak zostatok nepresahuje desať dní.\nTento čas sa považuje za výkon základnej služby alebo náhradnej služby. Pri hromadnom prepustení sa\nmá odpustený zostatok základnej služby považovať za výkon základnej služby. Jedná sa o právnu fikciu,\nktorá odpustenému zostatku výkonu základnej služby priznáva povahu výkonu základnej služby. Takýto\nprávny následok nastáva priamo zo zákona [pokiaľ sa jedná o odpustený zostatok výkonu základnej\nslužby pri hromadnom prepustení]. V tomto sa líši citované ustanovenie branného zákona od § 17 ods.\n6 branného zákona, ktorý upravuje odpustenie času prerušenia základnej služby na žiadosť vojaka\nministrom obrany [pričom § 17 ods. 6 branného zákona takúto právnu fikciu neobsahuje].\n15. V tejto súvislosti správny súd ďalej poukazuje na to, že odpustený zostatok základnej služby sa\npovažuje za výkon základnej služby. Tento pojem sa teda úplne zhoduje s pojmom výkon základnej\nvojenskej služby použitý v § 58 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. Preto podľa správneho súdu\naj takýto výkon základnej služby určený na základe vyššie uvedenej zákonnej fikcie je nutné zahrnúť\ndo rozsahu stanoveného branným zákonom ako osobitným zákonom pre účely § 58 ods. 1 písm. a)\nzákona č. 328/2002 Z. z. K uvedenému záveru vedú aj ďalšie podporné výkladové metódy. Týmito podľa\nsprávneho súdu je požiadavka na jednotný výklad zhodných právnych pojmov [v tomto prípade pojmu\nvýkon základnej služby] naprieč právnym poriadkom [vyplývajúca z princípu právnej istoty]. Zároveň\nje nutné zohľadniť aj ústavno-konformný výklad tohto pojmu v prospech ochrany subjektívnych práv\nžalobcu.\n16. Taktiež správny súd poukazuje na to, že branný zákon považuje odpustený zostatok za výkon\nzákladnej služby [nehovorí teda o tom, že sa takto odpustený zostatok považuje iba za splnenie\nzákladnej služby, ale výslovne ho stotožňuje s výkonom základnej služby]. Preto vyššie načrtnutý\npotenciálny jazykový výklad pojmu výkon základnej služby v zákone č. 328/2002 Z. z. [chápaný ako\nskutočný výkon základnej služby] ustupuje v prospech príslušnej legálnej fikcie podľa branného zákona.\nZ dôvodov uvedených vyššie nie je možné príslušnú právnu fikciu chápať izolovane v kontexte branného\nzákona.\n17. Keďže branný zákon ako osobitný predpis, na ktorý odkazuje v § 58 ods. 1 písm. a) zákona č.\n328/2002 Z. z., pripúšťa uplatnenie takejto fikcie výkonu základnej služby, je nutné túto fikciu zohľadniť\npri určení doby trvania služobného pomeru. V prípade vzťahu branného zákona a zákona č. 328/2002 Z.\nz. nie sú dané také dôvody, pre ktoré by malo byť uplatnenie tejto fikcie izolované iba pre účely branného\nzákona. Naopak, bránia tomu dôvody, ktoré uviedol správny súd vyššie. Preto bolo nesprávne redukovať\npojem výkonom základnej služby iba na skutočný resp. faktický výkon základnej služby. Takýto záver\n\nbol v rozpore so systematickým výkladom § 58 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. v nadväznosti\nna branný zákon [predovšetkým vo vzťahu k § 17 ods. 5 branného zákona].\n18. Vo veci nebolo sporné, že u žalobcu došlo k odpusteniu zostatku výkonu základnej služby pri\nhromadnom prepustení. U žalobcu teda bola splnená podmienka na uplatnenie právnej fikcie podľa § 17\nods. 5 branného zákona. Preto sa mal u žalobcu považovať odpustený čas zostatku výkonu základnej\nslužby za výkon základnej služby [pre účely § 58 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z.]. V tejto časti\nteda I. a II. napadnuté rozhodnutie vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia.\n19. Žalovaný poukazoval na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 1S/10/2017 zo dňa\n21.03.2019. Správny súd k tomu uvádza, že príslušný rozsudok Krajského súdu v Bratislave sa týkal\nprávneho posúdenia vykonaného vo vzťahu k zákonu č. 92/1949 Zb. Branný zákon [v danom prípade sa\nteda jednalo o iný osobitný predpis a nie o branný zákon, ktorý upravoval trvanie základnej služby]. V tejto\nsúvislosti taktiež správny súd poukazuje na svoje vyššie uvedené dôvody, pre ktoré závery Krajského\nsúdu v Bratislave sp.zn. 1S/10/2017 zo dňa 21.03.2019 neaplikoval na prípad žalobcu. Správny súd\npodotýka, že u predmetného rozsudku sa nejedná o rozhodnutie, ktoré by malo judikatórny charakter .\n20. Žalovaný taktiež poukazoval na interpretačné závery Ministerstva obrany Slovenskej republiky k tejto\notázke. Správny súd uvádza, že orgány verejnej správy pri aplikácii právnych noriem vždy musia\ninterpretovať ich obsah. Takéto výkladové závery [vrátane príslušného stanoviska Ministerstva obrany\nSlovenskej republiky] nemajú všeobecnú autoritatívnu povahu výkladu práva, ktorú majú iba závery\nsúdnych autorít. Preto ani túto procesnú obranu žalovaného nepovažoval správny súd za opodstatnenú.\n21. Správny súd považoval za dôvodný žalobný bod (i) a dospel k záveru, že I. a II. napadnuté\nrozhodnutie vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 191 ods. 1 písm. c) SSP], preto ich\nzrušil a obe veci vrátil žalovanému na ďalšie konanie [§ 191 ods. 4 SSP].\n22. Právne záväzný názor: Žalovaný v oboch veciach žalobcu opakovane rozhodne, pričom sa bude\nriadiť právnymi závermi správneho súdu vyjadrenými v tomto rozsudku.\n23. Správny súd sa vo veci zaoberal taktiež otázkou, v akom rozsahu môže byť odpustený zostatok\nzákladnej služby považovaný u žalobcu za výkon základnej služby [pre účely branného zákona a teda\naj pre účely zákona č. 328/2002 Z. z.]. Žalobcovi bol odpustený zostatok základnej služby v trvaní 11\ndní. Na druhej strane, branný zákon uvádza, že odpustený zostatok základnej služby sa považuje za\nvýkon základnej služby iba v rozsahu, v ktorom nepresahuje 10 dní [§ 17 ods. 5 branného zákona].\nZo zákonného znenia teda zrejme vyplýva, že príslušná legálna fikcia sa má uplatniť iba na zostatok\nzákladnej služby v trvaní maximálne 10 dní [nie v dlhšom rozsahu odpustenej základnej služby, a to ani\npri hromadnom prepustení].\n24. V tejto súvislosti je však podstatný taktiež zápis vo vojenskej knižke žalobcu, v ktorej sa uvádza:\n„Zostávajúci výkon základnej služby v trvaní 11 dní sa odpúšťa. Tento [pozn. súdu nečitateľné,\npravdepodobne čas] sa považuje za výkon základnej služby“ (vojenská knižka žalobcu, séria B, č.\n261803; administratívny spis). Časový úsek 11 dní presahuje maximálny počet dní, ktoré branný zákon\npovažoval za výkon základnej služby, avšak iba o 1 deň [nejedná sa teda o signifikantnú odchýlku od\nzákonného rámca, ktorá by potenciálne mohla vzbudzovať u žalobcu podozrenie o nesprávnosti takto\nzapísaného údaja]. Preto mohol žalobca na základe príslušného zápisu nadobudnúť mylnú predstavu\no tom, že celý odpustený zostatok základnej služby v trvaní 11 dní sa považoval za výkon základnej\nslužby [nejednalo sa pritom o omyl spočívajúci v jednoduchej neznalosti zákona zo strany žalobcu,\nkeďže bol vyvolaný zo strany príslušného orgánu vojenskej správy, ktorý vykonal zápis vo vojenskej\nknižke žalobcu].\n25. Úlohou správneho súdnictva je poskytovať ochranu právam alebo právom chráneným záujmom\nfyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy [§ 2 ods. 1 SSP]. Preto pri svojom rozhodnutí\nmusel správny súd pamätať na ochranu právnej istoty žalobcu založenej na dôvere v oficiálny zápis\nv jeho vojenskej knižke [o to viac, keď jeho spornosť nebola doposiaľ ani po viac ako 20tich rokoch\nspochybnená]. Na základe uvedeného dospel správny súd k záveru, že v tomto individuálnom prípade\nmá žalovaný vychádzať z údajov vo vojenskej knižke žalobcu pri určení rozsahu výkonu jeho základnej\nslužby.\n\n26. Správny súd priznal žalobcovi právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči\nžalovanému, keďže mal vo veci plný úspech [§ 167 SSP].\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Správny súd v Košiciach\nv lehote jedného mesiaca od jeho doručenia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno\nodpustiť.\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP,\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému\nsprávnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka\nkonania) uviesť\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nSSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nPodanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu\ntreba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného\npredpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.\nSprávny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť\npripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.\nPodanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby\nsa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal\njeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví\nkópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.\nKasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo\npri rozhodovaní porušil zákon tým, že:\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\n\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odseku 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje\npodania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie\nkasačnej sťažnosti.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}