Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach PO-6S/6/2023 8023200084 26. 05. 2026 Mgr. LL.M. Jana Fandáková ECLI:SK:SpSKE:2026:8023200084.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky Mgr. Jany Fandákovej, LL.M. (sudkyňa spravodajkyňa) a členov JUDr. Radovana Turčíka, a JUDr. Renáty Smajdovej, v právnej veci žalobcu: CEG trade v.o.s., so sídlom Kopčianska 10, Bratislava, IČO: 51 731 100, právne zastúpeného VESTENICKÁ & BD advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Ševčenkova 5, Bratislava, IČO: 50 217 020, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103232817/2022 z 29.11.2022, takto rozhodol: I. Žalobu zamieta. II. Žalovanému nepriznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: I. Administratívne konanie 1. Daňový úrad Prešov (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie december 2019 na dani z pridanej hodnoty, s dňom začatia 11.05.2021. 2. Dňa 18.05.2021 žalobca doručil správcovi dane elektronické podanie, v ktorom uviedol, že požadované doklady na výkon daňovej kontroly zašle do 31.05.2021. Správcovi dane neboli zo strany kontrolovaného daňového subjektu predložené žiadne doklady. Na základe uvedeného zaslal žalobcovi výzvu zo dňa 08.06.2021. Žalobca následne doručil správcovi dane elektronické podanie, v ktorom uviedol, že na základe doručenej výzvy zasiela požadované dokumenty, avšak v prílohe predmetného podania sa nenachádzala žiadna dokumentácia. Vzhľadom na uvedené správca dane zaslal žalobcovi dňa 28.06.2021 oznámenie, kde ho upozornil na to, že sa v prílohe predmetného podania nenachádzajú žiadne dokumenty. 3. Dňa 16.07.2021 správca dane zaslal žalobcovi opakovanú výzvu, ktorá bola žalobcovi doručená 21.07.2021. V správcom dane určenej lehote žalobca vyžiadané doklady nepredložil. 4. Správca dane dňa 21.09.2021 predvolal konateľku žalobcu, ktorá sa na ústne pojednávanie nedostavila a svoju účasť neospravedlnila. Následne správca dane zaslal žalobcovi oznámenie o termíne výkonu miestneho zisťovania v žalobcových administratívnych priestoroch. Žalobca doručil správcovi dane podanie, v ktorom mu oznámil, že jeho prevádzka je uzatvorená na základe nariadenia vlády Slovenskej republiky a konateľka je pozitívna na COVID-19. Správca dane aj napriek uvedenému uskutočnil miestne zisťovanie, o čom spísal dňa 02.12.2021 úradný záznam.
5. Dňa 21.12.2021 zaslal správca dane žalobcovi oznámenie o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) v znení neskorších predpisov [ďalej len „Daňový poriadok“]. Písomnosť bola doručená žalobcovi 23.12.2021. Určovanie dane podľa pomôcok sa začalo deň nasledujúci po dni doručenia oznámenia, t.j. dňa 24.12.2021, pretože nastali skutočnosti uvedené v § 48 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku. 6. Proces určovania dane podľa pomôcok bol ukončený dňom doručenia protokolu o určení dane podľa pomôcok č.100285935/2022 zo dňa 10.02.2022 (ďalej len „protokol“), a to dňa 27.02.2022. Žalobca sa v stanovenej lehote k protokolu vyjadril podaním zo dňa 14.03.2022. Správca dane následne zaslal žalobcovi oznámenie zo dňa 20.04.2022, ktorým stanovil termín prerokovania predložených pripomienok žalobcom k protokolu o určení dane podľa pomôcok. V stanovený deň prerokovania pripomienok protokolu nebol prítomný žalobca, ani jeho zástupca. 7. Správca dane rozhodnutím č. 101619536/2022 zo dňa 31.05.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 77 138,21 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2019. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č. 103232817/2022 zo dňa 29.11.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) odvolaniu žalobcu nevyhovelo a prvostupňové rozhodnutie potvrdilo. 8. Dôvody napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane sú v podstatnej časti vymedzené takto: - žalobca neumožnil správcovi dane vykonať daňovú kontrolu, preto správca dane v zmysle § 48 a § 49 Daňového poriadku pristúpil na určovanie dane podľa pomôcok, - správca dane pre účely určenia dane podľa pomôcok v zmysle § 48 ods. 3 Daňového poriadku použil ako pomôcky výpisy z obchodného registra Okresného súdu Bratislava 1, daňové priznanie a kontrolný výkaz dane z pridanej hodnoty žalobcu za zdaňovacie obdobie december 2019 a úradné záznamy č.100516237/2021 zo dňa 01.04.2021 a č.102456569/2021 zo dňa 02.12.2021, - žalobca aj napriek tomu, že správcovi dane oznámil, že mu predloží doklady na výkon daňovej kontroly do 31. mája 2021, tak neurobil. Žalobca ani na opakované výzvy požadované doklady správcovi dane nepredložil. Žalobca bol pritom správcom dane v priebehu daňovej kontroly upozornený na prípadné dôsledky, ktoré nastanú, ak neumožní vykonať daňovú kontrolu, - v procese určenia dane podľa pomôcok je správca dane oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii, alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Žalobca mal dostatočný časový priestor predložiť správcovi dane účtovné a iné doklady preukazujúce zdaniteľné plnenia. Keďže ich žalobca nepredložil správca dane bol povinný postupovať podľa § 48 Daňového poriadku, - v procese určovania dane podľa pomôcok správca dane nevykonáva dokazovanie, pričom správca dane si zabezpečil dôkazy, ktoré použil ako pomôcky, - v prípade, že by žalobca predložil dôkazy, ktoré by preukazovali uplatnené právo na odpočítanie dane v priebehu procesu určovania dane podľa pomôcok, správca dane by ich mohol využiť ako pomôcky. Žalobca však v procese určovania dane podľa pomôcok správcovi dane nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce vznik práva na odpočítanie dane, ktoré by správca dane mohol zohľadniť. II. Súdne konanie 9. Správnou žalobou elektronicky doručenou dňa 02.02.2023 Krajskému súdu v Prešove (ďalej aj „krajský súd“) sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie a priznania nároku na náhradu trov konania. 10. Konanie o správnej žalobe bolo Krajským súdom v Prešove vedené pôvodne pod sp. zn. 6S/6/2023. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc
správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“), ktorým bolo konanie v ďalšom vedené pod sp. zn. PO-6S/6/2023. 11. V žalobe sú vymedzené nasledovné žalobné body (námietky) žalobcu: - napadnuté rozhodnutia trpia tak materiálmi, ako aj formálnymi nedostatkami, sú nezákonné a nesprávne, keďže žalovaný pri výkone daňovej kontroly nedodržal základné zásady správy daní tak, ako sú uvedené v § 3 ods. 1, 3 a 6 Daňového poriadku tým, že sa nevysporiadal so skutkovým stavom, - nezákonnosť zo strany správnych orgánov spočíva hlavne v tom, že správca dane nemal vôbec aktivizovať mechanizmus určenia dane podľa pomôcok. Je neprípustné, aby správca dane použil len jednu jedinú pomôcku a to daňové priznanie dane z pridanej hodnoty za kontrolované zdaňovacie obdobie. Taktiež je neprípustné, aby správca dane a žalovaný neuznal žalobcovi žiadne dodanie tovaru/ služby od žiadneho dodávateľa a automaticky neuznali ani jeden obchod či faktúru a bez zistenia skutkového stavu vyrubili rozdiel dane v najvyššej možnej výške, keď neuznali všetko, čo sa neuznať dalo, - tvrdenie správcu dane, že žalobca nepredložil daňové doklady potrebné pre výkon daňovej kontroly za kontrolované zdaňovacie obdobie a teda so správcom dane nespolupracoval, sa nezakladá na pravde. Poukazuje na skutočnosť existencie osobných a zdravotných problémov, ktoré boli prekážkou promptného predloženia požadovaných dokladov. Následne žalobca reagoval obratom na výzvu správcu dane zo dňa 08.06.2021, keď mu oznámil, že mu zasiela na základe predmetnej výzvy požadované dokumenty. Z dôvodu technickej chyby pravdepodobne neboli správcovi dane doručené, o čom, ale žalobca vedomosť nemal a tak predmetné dokumenty považoval správcovi dane za doručené, - správca dane sa následne v napadnutom protokole odvolal na výzvu na predloženie dokladov, na ktorú žalobca uvádza, že mu nebola doručená, resp. bola prevzatá neoprávnenou osobou. Žalobca opakovane žiadal, aby mu správca dane doručil písomnosti, na ktoré sa odvolával v súlade s ustanoveniami Daňového poriadku, - nezákonný a arbitrárny postup správcu dane spočíva v tom, že nevykonal žiadne dokazovanie, nepredvolal a nepredviedol konateľa žiadneho dodávateľa či odberateľa. Správca dane si nesplnil svoju základnú úlohu, keď nevyužil všetky skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, nezistil skutkový stav čo najúplnejšie, - správca dane aj žalovaný z evidencie kontrolných výkazov mali vedomosť o obchodných partneroch žalobcu, a tak mohli vykonať dokazovanie v tomto smere, no správca dane odignoroval svoju zákonnú povinnosť a ihneď po zistení, že žalobca zmenil právnu formu aktivizoval mechanizmus určenia dane podľa pomôcok, - daňová kontrola v prípade žalobcu trvala viac ako sedem mesiacov, pričom nečinnosť správneho orgánu a ostatné porušenia pravidiel daňového konania predstavujú nezákonné konanie, ktoré má nevyhnutne za následok nezákonný výsledok takéhoto konania, v danom prípade nezákonnosť protokolu o daňovej kontrole, - nezákonnosť protokolu je daná aj tým, že tento neobsahuje súpis pomôcok, na základe, ktorých správca dane určil daň, - správca dane použil len jednu jedinú pomôcku pre určenie dane, pričom podľa § 48 ods. 5 Daňového poriadku pri určení dane podľa pomôcok je správca dane povinný prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené. Žalobca pozná minimálne tri ďalšie pomôcky, ktoré správca dane mal využiť v rámci výkonu daňovej kontroly a to účtovné doklady žalobcu, evidenciu DPH na vstupe a výstupe za predchádzajúce zdaňovacie obdobia a znalecký posudok znalcom z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo. Keďže správca dane nepoužil ani jednu z týchto troch pomôcok porušil § 48 ods. 5 Daňového poriadku, - správca dane mohol použiť údaje týkajúce sa DPH podobných podnikateľských subjektov porovnateľných so žalobcom. Správca dane nevyužitím interných informácií z daňovej evidencie porušil § 48 ods. 3 in fine Daňového poriadku. Správca dane taktiež mohol pred použitím pomôcok uprednostniť aj vyčíslenie dane na základe znaleckého posudku čo umožňuje § 25a Daňového poriadku. Rovnako mal správca dane oprávnenie vyžiadať si výpis z bankového účtu žalobcu. Správca dane a žalovaný napriek uvedenému na žiadnu okolnosť v prospech žalobcu neprihliadali, keďže nevyužili žiadnu z pomôcok, - správca dane mohol využiť aj kontrolné výkazy dodávateľov, z ktorých bolo možné jednoznačne preukázať, že zo sporných faktúr bola daň na výstupe odvedená a tým pádom mal žalobca nárok na odpočítanie dane na vstupe. Táto pomôcka mala byť správcom dane braná do úvahy automaticky, pretože ide o najrelevantnejší dôkaz preukazujúci uskutočnenie zdaniteľného plnenia, čo však bolo zo strany správcu dane a žalovaného odignorované,
- na základe uvedeného je zrejmé, že protokol bol nezákonný a vydaný v rozpore s § 3 ods. 1 v spojení s § 24 ods. 2 Daňového poriadku. Takto arbitrárne vyhotovený protokol nemohol tvoriť zákonný podklad pre ďalšie konanie, čím z dôvodu jeho nezákonnosti sa tak celá daňová kontrola stala nezákonnou a to vrátane nasledujúceho vyrubovacieho konania, čo zakladá dôvod na zrušenie napadnutých rozhodnutí, - správca dane nevykonal žalobcom navrhované dôkazy, ktoré navrhoval vo svojich vyjadreniach počas daňovej kontroly a následne aj vyrubovacieho konania, ktoré mohli potvrdiť kontrolované zdaniteľné plnenia. Konkrétne, aby správca dane porovnal kontrolné výkazy DPH dodávateľov a odberateľov s kontrolnými výkazmi žalobcu, porovnal podané daňové priznanie žalobcu s daňovými priznaniami dodávateľov a odberateľov, predvolal, resp. predviedol ako svedka štatutárnych zástupcov konateľov, nakoľko by títo svedkovia mohli správcovi dane predložiť požadované účtovníctvo dodávateľov, predvolať svedka - štatutárny orgán žalobcu, ktorý môže potvrdiť, že fakturované služby boli prijaté od tých, ktorých dodávateľov, - správca dane, ako aj žalovaný na žalobcu neoprávnene presunuli dôkazné bremeno, keď nie je zrejmé, ako mohol žalobca predať/dodať sporné fakturované plnenia iným obchodným spoločnostiam odberateľom, keď ich podľa správnych orgánov zrejme ani nemal/nenadobudol, - napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, keď žalovaný bral na vedomie rôzne žalobcu netýkajúce sa skutočnosti, ale neuviedol, aký vplyv mali na výsledky predmetného napadnutého rozhodnutia, resp. akými právnymi úvahami sa pri vyhodnotení nepodstatných dôkazov riadil. Žalovaný a rovnako ani správca dane v žiadnej časti napadnutých rozhodnutí zrozumiteľne a jasne neuvádzajú, v čom majú spočívať porušenia zákona zo strany žalobcu, - žalobca zachovával primeranú opatrnosť aj vo vzťahu k nastaveniu platobných mechanizmov v rámci obchodného vzťahu s dodávateľmi a realizoval úhrady za dodaný tovar formou bezhotovostného prevodu, čo umožní reálnu kontrolu zo strany žalovaného a správcu dane. Žalovaný neuviedol žiadne konkrétne prejavy neštandardnosti podnikania žalobca, neuviedol a najmä nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali, že žalobca náležite pristupoval k prijímaniu rozhodnutí. Je neprípustné, aby správne orgány svojvoľne a bezhranične spochybňovali obozretnosť žalobcu a dostatočnosť prijatých opatrení, iba na základe ničím neodôvodnených pocitov žalovaného a správcu dane. Žalobca konal v dobrej viere, venoval dostatočnú pozornosť kontrolnému mechanizmu a vykonal úkony, ktoré možno rozumne požadovať v rámci štandardnej obchodnej praxe, - napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu, pretože správca dane nesprávne viedol dokazovanie a nesprávne vyhodnotil dôkazy, - poukázaním na aktuálnu judikatúru Súdneho dvora EÚ a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky žalobca namieta, že nemožno nepriznať odpočítanie dane v prípade, kedy by nebola preukázaná účasť alebo aspoň vedomosť daňového subjektu o podvodnom konaní niektorého zo subjektov zapojených do obchodného reťazca. 12. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe z 09.05.2023 zotrval na správnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia a navrhol žalobu zamietnuť. 13. Žalobca v replike zo 04.09.2023 zotrval na svojej žalobnej argumentácii a návrhu. Argumentáciu žalovaného považoval za nepodloženú a bezpredmetnú. Podľa jeho názoru ide o alibistický postup žalovaného, ktorý na jednej strane namieta, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku a na strane druhej odignoroval dôkazy navrhované žalobcom a rovnako spochybnil všetky dôkazy v prospech žalobcu. Žalovaný ani správca dane sa ani nepokúšali zistiť, v akej oblasti žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období podnikal a aké by boli primerané výdavky podnikateľa v podobnom postavení. Orgány finančnej správy nevyužili zákonné prostriedky, ktoré im umožňovali zistenie týchto skutočností, ktoré by znižovali daňový základ žalobcu a nedbali tak dostatočne na povinnosti ustanovené v § 44 ods. 3 Daňového poriadku, čo spôsobilo, že pri rozhodovaní vychádzali z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Zdôraznil, že žalovaný v predmetnom daňovom konaní nezistil ani jedno reálne porušenie zákonov (už vôbec nie daňových) na strane žalobcu. Na základe neprípustnej „kolektívnej viny“ a prezumpcie zodpovednosti za nesplnenie si zákonných povinností spoločnosti, ktoré žalobca ani nepozná, žalovaný dodatočne konštatuje rôzne porušenia príslušných ustanovení zákona, aby spätne odôvodnil svoj a priori prijatí negatívny záver, čo je však zjavne nedôvodné, nelogické a v rozpore so základnými zásadami právneho štátu a so zákonným procesným postupom v zmysle Daňového poriadku. III.
Relevantná právna úprava a posúdenie veci správnym súdom 14. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP”), konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 15. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 16. Podľa § 48 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku správca dane zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok, ak daňový subjekt neumožní vykonať daňovú kontrolu; to neplatí, ak ide o daňovú kontrolu podľa § 46 ods. 2. 17. Podľa § 48 ods. 2 Daňového poriadku správca dane oznámi daňovému subjektu určovanie dane podľa pomôcok, ak nastanú skutočnosti uvedené v odseku 1, pričom dňom začatia určovania dane podľa pomôcok je deň po doručení oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok. Určovanie dane podľa pomôcok vykoná správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa prvej vety. 18. Podľa § 48 ods. 3 Daňového poriadku správca dane je pri určení dane oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Pomôckami môžu byť najmä listiny, daňové priznania, výpisy z verejných zoznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede objasňujúce skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení, výpisy z účtov vedených u poskytovateľov platobných služieb a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, alebo podobných daňových subjektov. 19. Podľa § 48 ods. 4 Daňového poriadku ak daňový subjekt v priebehu určenia dane správcom dane podľa pomôcok predloží účtovné doklady a iné doklady, správca dane ich môže využiť ako pomôcky. Na prevzatie a vrátenie zapožičaných dokladov sa primerane vzťahuje § 46 ods. 6 a 7. 20. Podľa § 48 ods. 5 Daňového poriadku pri určení dane podľa pomôcok je správca dane povinný prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené. 21. Podľa § 49 ods. 1 Daňového poriadku správca dane zašle daňovému subjektu protokol o určení dane podľa pomôcok, ktorého súčasťou je výzva na vyjadrenie. Na obsah tohto protokolu sa primerane vzťahuje § 47. Súčasťou protokolu o určení dane podľa pomôcok je aj súpis pomôcok, na základe ktorých správca dane určil daň. 22. Podľa § 49 ods. 2 Daňového poriadku daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť len k dodržaniu zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane a k dodržaniu postupu podľa § 48 ods. 5 najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa doručenia protokolu o určení dane podľa pomôcok, ktorého súčasťou je výzva na vyjadrenie. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. 23. Podľa § 49 ods. 3 Daňového poriadku určenie dane podľa pomôcok je ukončené dňom doručenia protokolu o určení dane podľa pomôcok podľa odseku 1. 24. Správny súd v konaní o všeobecnej správnej žalobe (§ 177 a nasl. SSP) preskúmal napádané rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, všetko v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP) a vo veci rozhodol 26.05.2026, keď dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná z nasledovných dôvodov. 25. Tento rozsudok bol vyhlásený 26. mája 2026 postupom podľa § 137 ods. 4 v spojení s § 137 ods. 3 druhá veta SSP vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia na úradnej tabuly súdu po dobu 14 dní. 26. Predmetom prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu dane v sume 77 138,21 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
december 2019 žalobcovi podľa pomôcok tak, ako je to pri zhrnutí postupu a dôvodov rozhodnutia správnych orgánov vyššie vymedzené. 27. Správny súd v úvode posúdenia poukazuje na to, že zákonodarca v § 48 Daňového poriadku zveruje do právomoci správcu dane zistiť základ dane a určiť daň podľa pomôcok v stanovených prípadoch, po tom, čo správca dane oznámi daňovému subjektu určovanie dane podľa pomôcok. Zákonodarca ponecháva na správnej úvahe správcu dane pri určení dane použitie pomôcok, ktoré má k dispozícii, alebo, ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom, pričom príkladmo uvádza pomôcky. Pokiaľ daňový subjekt v priebehu určenia dane správcom dane podľa pomôcok predloží účtovné doklady a iné doklady, správca dane ich môže využiť ako pomôcky. Súčasne zákonodarca správcovi dane pri určení dane podľa pomôcok ukladá povinnosť prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním uplatnené neboli. 28. Správny súd má z administratívneho spisu za preukázané, že žalobcovi bolo doručené Oznámenie o daňovej kontrole z 20.04.2021 a to dňa 23.04.2021, na ktoré reagoval žalobca listom zo 17.05.2021. Taktiež mu bola doručená výzva na predloženie dokladov z 08.06.2021 a to 11.06.2021, na ktorú reagoval žalobca podaním z 21.06.2021. Dňa 21.07.2021 mu bola doručená opakovaná výzva na predloženie dokladov z 10.07.2021. 29. Taktiež je z administratívneho spisu zrejmé, že z dôvodu nepredloženia požadovaných dokladov potrebných na výkon daňovej kontroly a to aj napriek opakovaným výzvam, správca dane predvolal na ústne pojednávanie na 13.10.2021 konateľku žalobcu A. B. C. podaním z 20.09.2021, kde ju požiadal o predloženie, v predvolaní presne špecifikovaných dokladov, potrebných k výkonu daňovej kontroly. Uvedené predvolanie si prevzala 11.10.2021, avšak sa na neho nedostavila ani správcovi dane nezaslala požadované doklady. Následne správca dane vykonal v mieste sídla žalobcu miestne zisťovanie s predmetom – zabezpečenie dokladov a záznamov z účtovného softvéru spoločnosti k výkonu daňových kontrol dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia október 2019, december 2019 a máj 2020. Miestneho zisťovania sa nezúčastnil žalobca ani žiadny jeho zamestnanec, pričom konateľka správcovi dane oznámila, že je pozitívna na COVID-19 a požiadala o nový termín miestneho zisťovania. Správca dane vykonal miestne zisťovanie v uvedenom termíne, pričom doklady sa nepodarilo zabezpečiť z dôvodu uzatvorenia prevádzky pre pandémiu. 30. Žalobca v prvej argumentačnej línii namietal, že tvrdenie správcu dane, že nepredložil daňové doklady potrebné pre výkon daňovej kontroly a so správcom dane nespolupracoval sa nezakladá na pravde. V tomto kontexte správny súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca bol opakovane vyzývaný na predloženie daňových dokladov potrebných pre výkon daňovej kontroly. Správca dane na jeho podania reagoval, keď konateľke žalobcu (na jej mailovú adresu, pozn.) oznámil aj to, že prílohou podania žalobcu z 21.06.2021 neboli žiadne dokumenty a to dňa 28.06.2021 a zároveň zaslal aj žalobcovi opakovanú výzvu a to dňa 19.07.2021. 31. Správny súd uvádza, že z hľadiska možného zásahu do práv žalobcu je v okolnostiach veci podstatné (a to bez ohľadu na to, či bola opakovaná výzva zo dňa 16.07.2021 doručená osobe oprávnenej preberať poštové zásielky za žalobcu, pozn.), že žalobca vedel, že z jeho strany neboli predložené doklady potrebné na výkon daňovej kontroly. O uvedenom svedčí okrem opakovaných výziev aj samotné predvolanie na ústne pojednávania doručené vtedy ešte konateľke žalobcu, ako aj riadne doručené oznámenie o vykonaní miestneho zisťovania doručené žalobcovi 11.11.2021, z textu ktorých jednoznačne vyplýva opakovaná požiadavka správcu dane na predloženie dokladov. Správny súd konštatuje, že z uvedeného celkom zjavne vyplynulo, že žalobca vedel, že správcovi dane dokumenty nepredložil a vedel aj aké konkrétne doklady správca dane žiadal, pričom tak z materiálneho hľadiska posúdenia veci nedošlo k zásahu do jeho subjektívnych práv. 32. K uvedenému správny súd uvádza, že každý správny proces, vrátane fázy zisťovania skutkového stavu veci a jeho vyhodnotenia, je potrebné vnímať komplexne a z pohľadu kritéria výsledkovej spravodlivosti. V rámci uvedeného je potrebné vyhodnocovať intenzitu a význam namietaného pochybenia v zmysle jeho možného priemetu do konečných záverov uskutočnených správnym orgánom v samotnom merite veci. Vzhľadom na už uvedené preto neobstojí námietka žalobcu, že neboli splnené zákonné podmienky na začatie určovania dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku.
33. V ďalšej argumentačnej línii žalobca namietal vady protokolu, nesprávne zisťovanie skutkového stavu, nevykonanie náležitého dokazovania, nesprávne právne posúdenie veci a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. 34. V reakcii na túto námietku správny súd uvádza, že z administratívneho spisu mal za preukázané, že žalobca napriek svojim námietkam v správnej žalobe do konania o určení dane podľa pomôcok nepredložil žiadne doklady preukazujúce jeho tvrdenia tak, ako to aj predpokladá § 48 ods. 4 Daňového poriadku, ktoré mohol správca dane použiť. Správny súd uvádza, že určenie dane podľa pomôcok predstavuje špecifické daňové konanie s presne ustanoveným procesným priebehom, kde sa riadne dokazovanie nevykonáva. Pri určovaní dane podľa pomôcok nedochádza k preverovaniu a zisťovaniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, ale k samotnému určeniu dane podľa pomôcok. Žalobca mohol kedykoľvek do procesu určovania dane vstúpiť a ponúknuť správcovi dane svoje vlastné informácie a dôkazy, ktoré sa mohli v následnom konaní použiť ako pomôcky, čo sa v preskúmanom prípade nestalo. Preto poukazovanie na to, aké dokazovanie mohol správca dane vykonať, vrátane prípadného znaleckého dokazovania a nevykonal, je z hľadiska posúdenia napadnutého rozhodnutia, kde už správca dane určoval daň podľa pomôcok, bez právneho významu. 35. Správny súd ma z administratívneho spisu za preukázané, že aj námietka žalobcu o tom, že protokol neobsahuje súpis pomôcok, na základe ktorých správca dane určil daň je nedôvodná. Protokol na strane 5 a 6 jednoznačne obsahuje súpis pomôcok, na základe ktorých správca dane určil daň. V reakcii na namietané porušenie § 48 ods. 5 Daňového poriadku správny súd uvádza, že protokol obsahuje aj konštatovanie správcu dane, že v procese určovania dane podľa pomôcok nezistil okolnosti, z ktorých by vyplývali výhody pre žalobcu, a na ktoré by bolo potrebné prihliadať. Pre posúdenie veci je podstatné, že žalobca nepoukazuje na nijaké skutočnosti, ktoré boli správcom dane zistené a na ktoré podľa žalobcu správca dane neprihliadol, ale žalobca len namieta, čo všetko správca dane mohol zistiť a nezistil. Ako už bolo uvedené zákon (§ 48 ods. 5 Daňového poriadku) správcovi dane v procese určovania dane podľa pomôcok ukladá povinnosť prihliadnuť výlučne na už zistené okolnosti, ak z nich vyplývajú výhody pre daňový subjekt a nie zisťovať takéto skutočnosti v priebehu určovania dane podľa pomôcok. Vzhľadom na uvedené aj tieto ďalšie námietky (uvedené v bode 33 tohto rozsudku, pozn.) považuje správny súd za nedôvodné. 36. V poslednej argumentačnej línii žalobca namietal skutočnosti týkajúce sa ne/splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie DPH resp. podvodného konania v oblasti DPH. Správny súd len stručne uvádza, že napadnuté rozhodnutie nie je založené na nesplnení zákonných hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie DPH ani na konštatovaní účasti žalobcu na podvodnom konaní v oblasti DPH. Podľa § 74 ods. 5 Daňového poriadku, ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu o dani určenej podľa pomôcok, skúma odvolací orgán dodržanie zákonných podmienok na použite § 48. Týmto je zároveň daná aj prieskumná právomoc správneho súdu v tomto konaní. Vzhľadom na uvedené sa správny súd týmito námietkami nezaoberal. 37. Po zhodnotení všetkých relevantných skutočností, dospel správny súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie správcu dane, vychádzajú z dostatočne zisteného, logicky vyhodnoteného a riadne právne posúdeného skutkového stavu a netrpia vadou nepreskúmateľnosti a preto postupom podľa § 190 SSP správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol. (výrok I) 38. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a pretože žalobca nemal v konaní ani len čiastočný úspech a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal. (výrok II) 39. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).