Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach PO-4S/6/2022 8022200569 25. 02. 2026 Mgr. Bc. Marián Haladej ECLI:SK:SpSKE:2026:8022200569.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Haladeja(sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Andrey Darákovej a Mgr. Romana Die, v právnej veci žalobcu: B4C Company, s.r.o., so sídlom Ondavská 997/1, 080 05 Prešov, Slovenská republika, IČO: 50 795 236, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 971 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500 o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 102311898/2022 zo dňa 19. augusta 2022, vo veci vyrubenia dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2018 a jemu predchádzajúceho administratívneho konania, takto rozhodol: I. Správnu žalobu zamieta. II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1.Správnou žalobou zo dňa 07.11.2022 doručenou dňa 07.11.2022 pôvodne Krajskému súdu v Prešove (ďalej aj „pôvodný správny súd“), sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 102311898/2022 zo dňa 19.08.2022, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov (ďalej aj „správca dane“) č. 100862635/2022 z 12.04.2022, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej aj „Daňový poriadok“) žalobcovi vyrubený rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie júl 2018 v sume 3 500,00 EUR. Žalobca žiadal, aby súd prípadne zrušil aj rozhodnutie správcu dane, vec vrátil správcovi dane a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Za žalobcu konal pred správnym súdom konateľ žalobcu A. B. C., teda osoba, ktorej bol udelený akademický titul „Mgr.“, po úspešnom absolvovaní vysokoškolského právnického vzdelania v druhom stupni. 2. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“ alebo „súd“). V súlade s § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach a podľa rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho znení účinnom od 01.06.2023, bolo konanie pridelené dňom 09.06.2023 senátu správneho súdu „6S.“ a rozhodol v zákonnom zložení senátu v zmysle platného rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach. Administratívne konanie
3. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu , ktorá sa začala dňa 20.04.2021 na základe oznámenia o daňovej kontrole č. 100481846/2021 zo dňa 24.03.2021, zameranú na zistenie správnosti výberu a odvedenia DPH za viaceré zdaňovacie obdobia (január 2018 až december 2018). V rámci daňovej kontroly bol vykonaný výsluch konateľa žalobcu, výsluch svedka, zadovážené listinné doklady. Zo strany žalobcu boli okrem iného predložené doklady (faktúry a účtovné doklady, doklady o platbách), ktoré mali preukazovať uplatnenie DPH v zdaňovacom období júl 2018 od dodávateľa žalobcu obchodnej spoločnosti MARFI, s.r.o., IČO: 31 707 475, a to z dodávateľských faktúr č. 180710, 180711, 180712, 180713, 180714 v celkovej sume uplatnenej DPH 3500,- EUR. Vo vzťahu k dodávateľovi žalobcu obchodnej spoločnosti MARFI, s.r.o., správca dane preveroval reálnosť vykonaných obchodov. Správca dane sa pokúsil neúspešne vypočuť v tom čase už bývalého konateľa dodávateľa žalobcu obchodnej spoločnosti MARFI, s.r.o., (dodávateľ žalobcu si neprevzal výzvu). Z uvedeného dôvodu správca dane nahliadol do zápisnice o ústnom pojednávaní č. 100895571/2019 z 16.04.2019 predmetom ktorej bolo vyjadrenie D. E., konateľa spoločnosti MARFI, s.r.o. k zdaniteľným obchodom za zdaňovacie obdobia I.- IV. štvrťrok 2017 a II.- III. štvrťrok 2018, v ktorom uviedol, že k týmto veciam bol vypočutý na NAKA v Prešove a uviedol, že spoločnosť MARFI, s.r.o. neuskutočnila žiadne obchody, ani žiadne obchody neprijala počas rokov 2015 až 2018, za spoločnosť nikto nevykonával žiadnu činnosť, on sám sa zdržiaval v zahraničí. Výzvou zo dňa 23.12.2021 správca dane v zmysle § 46 ods. 5 daňového poriadku oznámil pochybnosti o splnení zákonných podmienok na priznanie práva na odpočet DPH a vyzval žalobcu, aby sa k uvedeným pochybnostiam vyjadril a zároveň ho vyzval na preukázanie pravdivosti tvrdení. Výzva bola listinne doručovaná žalobcovi na adresu jeho sídla a správcovi dane bola zásielka vrátená ako neprevzatá žalobcom v odbernej lehote. Výsledkom daňovej kontroly boli dva protokoly a to protokol č. 100268571/2022 zo dňa 09.02.2022 a protokol č. 100268574/2022 zo dňa 09.02.2022, ktoré zaslal spolu s výzvou na vyjadrenie sa. Výzva bola doručovaná žalobcovi elektronicky, fikciou doručenia mal správca dane za preukázané doručenie protokolov žalobcovi dňa 25.02.2022. Daňová kontrola bola ukončená dňa 25.02.2022. Vyrubovacie konanie sa začalo dňa 26.02.2022, posledným dňom lehoty (lehota bola stanovená na 30 pracovných dní) na vyjadrenie k protokolu bol deň 08.04.2022, pričom v tejto lehote žalobca vyjadrenie k protokolu nepodal. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že podľa obsahu administratívneho spisu konateľ žalobcu dňa 21.03.2022 osobne prevzal od správcu doklady zapožičané k daňovej kontrole, dňa 03.05.2022 sa konateľ žalobcu telefonicky dohodol so správcom dane na nahliadnutí do spisu v deň 04.05.2022, čas nahliadnutia bol telefonicky posunutý a na nahliadnutie sa konateľ nedostavil. Vo vyrubovacom konaní žalobca žiadne vyjadrenie nepodal. 4. Správca dane dňa 12.04.2022 vydal rozhodnutie č. 100862635/2022, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH v sume 3500,-EUR. V odôvodnení rozhodnutia neuznal právo na odpočet DPH z dodávateľských faktúr od spoločnosti MARFI, s.r.o.. Správca dane spochybnil reálnosť obchodov a dodanie tovaru, ktorých predmetom mal byť vývoj a implementácia softvéru, príprava a realizácia reklamných spotov, príprava a tlač letákov, vytvorenie web náhľadov, výroba reklamných predmetov, teda podľa správcu dane nevznikla daňová povinnosť z titulu dodania služby podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH. Záver správcu dane sa opieral o zistenia z daňovej kontroly a to, že žalobca okrem faktúr nepredložil iný dôkaz o deklarovanom plnení, dodávateľ žalobcu (obchodná spoločnosť MARFI, s.r.o.) bola nekontaktná, vychádzal zo zistení z úradného záznamu, z konania v ktorom bol vypočutý bývalý konateľ, ktorý sa vyjadril, že spoločnosť MARFI, s.r.o. nevykonávala žiadnu činnosť. 5. Voči rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie dňa 27.05.2022, v ktorom žalobca namietal neúčinnosť doručovania písomností zo strany správcu dane s poukazom na skutočnosť, že o doručovaní sa dozvedel až dodatočne, keď mu boli listiny doručované elektronicky. Z uvedeného mu mali byť upreté jeho práva. Rovnako namietal, že právo odoprieť priznanie práva na DPH je možné len, ak zdaniteľná osoba mala alebo mohla vedieť, že plnenie bolo poznačené podvodom a objektívne správca dane tento podvod preukázal, s poukazom na Smernicu Rady 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006 a závery z rozhodnutia súdneho dvora EÚ vo veci C-18/13. Žalobca uviedol, že všetky služby riadne vykonal a dodal, že všetky tovary a služby mu boli riadne dodané, všetky povinnosti si plnil, uhradil daň, platil odvody za zamestnancov. Žalobca sa nestotožnil so záverom, že mu nevznikol nárok na odpočítanie dane, on daň platil a nežiadal neoprávnene odpočítať daň. Závery správcu dane považoval za nezákonné, arbitrárne a v rozpore s výsledkami dokazovania, žiadal, aby rozhodnutie bolo zrušené.
6. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 18.08.2022 odvolaniu žalobcu nevyhovel a rozhodnutie správcu dane potvrdil. Žalovaný zotrval na závere ako ho uviedol správca dane v jeho rozhodnutí, že žalobca v priebehu daňovej kontroly nepreukázal dodanie deklarovaných tovarov a služieb od spoločnosti MARFI, s.r.o., čím neuniesol dôkazné bremeno a nevyvrátil dôvodne vzniknuté pochybnosti správcu dane o reálnom plnení z týchto obchodných transakcií, a preto mu nemohla vzniknúť ani daňová povinnosť s poukazom na § 19 ods. 12 zákona o DPH, a vzniknúť právo na odpočítanie DPH z týchto transakcií. Vo vzťahu k neúčinnosti doručovania žalovaný uviedol, že doručovanie sa vykonávalo v listinnej, ako aj elektronickej forme, pričom v elektronickej forme sa obojsmerná komunikácia ku všetkým druhom daní sa realizovala až od 01.01.2022, teda správca dane doručoval zásielky do 31.12.2021 v listinnej forme a od 01.01.2022 v elektronickej podobe do elektronickej schránky daňového subjektu (žalobcu). Rovnako žalovaný preskúmal doručenky a zistil, že nepochybil správca dane ani poštový podnik pri doručovaní zásielok. Samotná skutočnosť, že na adrese zapísaného sídla spoločnosti sa nenachádzal konateľ alebo oprávnená osoba na preberanie zásielok, nie je relevantná, pretože preberanie zásielok je práve v dispozícii žalobcu a žalobca neoznámil inú adresu na doručovanie písomností. Pri doručovaní písomností sa uplatňovala fikcia doručenia s poukazom na § 31 ods. 3 daňového poriadku. Žalovaný mal za to, že námietky, ktoré vzniesol v podanom odvolaní boli neopodstatnené, posúdenie skutkového stavu a závery o preukázaní splnenia zákonných podmienok na odpočítanie dane v zmysle § 49 a §51 zákona o DPH boli správcom dane prijaté správne, teda správca dane postupoval zákonne, odvolaniu nevyhovel a rozhodnutie potvrdil. Konanie pred správnym súdom 7. Dňa 07.11.2022 bola pôvodne Krajskému súdu v Prešove doručená správna žaloba zo dňa 07.11.2022, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného. V správnej žalobe sa pridržiaval už skôr produkovaných námietok, ktoré uviedol v podanom odvolaní voči rozhodnutiu správcu dane. Žalobca v podanej správnej žalobe argumentoval neúčinnosťou doručovania akýchkoľvek písomností v konaní v listinnej podobe, nakoľko tieto písomnosti na adrese sídla spoločnosti nepreberal štatutárny orgán a ani iná splnomocnená osoba a o písomnostiach sa žalobca dozvedel až dodatočne, keď mu boli do elektronickej schránky doručené protokoly o vykonanej kontrole, taktiež namietal, že sa chcel zúčastniť jednotlivých úkonov v konaní (aby mohol klásť otázky), avšak pre postup správcu dane v spojení s postupom doručujúceho poštového podniku, mu uplatnenie týchto práv nebolo umožnené. Žalobca rovnako namietal, že postup správcu dane bol rozporný so smernicou Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 a závermi Súdneho dvora EÚ vo veci C-18/2013 s poukazom na to, že na odopretie práva na odpočítanie dane nestačí podozrenie, ale správca dane musí podvod objektívne preukázať, inak nemôže daňovému subjektu zamietnuť právo na odpočítanie dane, čo v žalobcovom prípade bolo porušené, keďže všetky služby riadne vykonal a všetky tovary riadne dodal a tiež naopak všetky služby mu boli riadne poskytnuté a všetky tovary riadne dodané, všetko uhradil resp. prijal úhradu, všetko zdanil, uviedol v účtovníctve, v kontrolných výkazoch, uhradil splatnú daň (DPH) ako aj daň z príjmu. Zdôraznil, že účelom služieb bolo udržanie a rozvoj podnikateľských aktivít, propagácie ponúkaných tovarov a služieb, na čo aj vynakladal finančné prostriedky na reklamu prostredníctvom internetových prehliadačov, reklamných spotov, aj tlačených letákov, aj na tvorbu a optimalizáciu softvéru, internetových stránok, pričom všetko, čo bolo objednané, mu bolo aj dodané a následne bola uhradená aj kúpna cena. Žalobca namietal, že to čo mu správny orgán kládol za vinu, sú okolnosti, ktoré nemohol ovplyvniť, alebo ktoré nastali až po dodaní služieb. Žalobca žiadal vo veci nariadiť pojednávanie. Žalobca samostatným podaním zo dňa 11.11.2022 , ktoré bolo doručené Krajskému súdu v Prešove dňa 21.11.2022 preukázal, že konateľ žalobcu získal (úspešne absolvoval štúdium) vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, čím preukazoval splnenie podmienky podľa SSP, v podaní zároveň navrhol priznať odkladný účinok správnej žalobe. 8. K podanej správnej žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 13.01.2023, zotrval na správnosti napadnutého rozhodnutia. Žalovaný uviedol, že žalobné námietky považoval za nedôvodné. K doručovaniu písomnosti žalovaný uviedol, že do 31.12.2021 boli písomnosti zasielané v listinnej podobe a od 01.01.2022 elektronicky do elektronickej schránky daňového subjektu. Listinné dokumenty zasielal správca dane podľa § 30 ods. 5 daňového poriadku na adresu sídla právnickej osoby, iná adresa na doručovanie nebola správcovi oznámená a poukázal na fikciu doručenia podľa § 31 ods. 3 daňového poriadku, pričom zdôraznil, že samotné neprevzatie zásielky nespôsobuje neúčinnosť doručovania a za splnenia zákonných podmienok sa zásielka považuje za doručenú, aj keď sa o nej adresát nedozvedel. Žalovaný mal za to, že vykonal nevyhnutné úkony na zabezpečenie dostupných dôkazov a poukázal na neúspešné doručenie výzvy dodávateľovi žalobcu - spoločnosti MARFI, s.r.o., ako aj
jej konateľa. Uviedol, že nahliadol do zápisnice o ústnom pojednávaní s konateľom dodávateľa v inom konaní, z ktorej vyplynulo, že dodávateľ neuskutočnil žiaden obchod v rokoch 2015 -2018 a ani nikto za neho nevykonával žiadnu činnosť, keďže samotný konateľ dodávateľa bol v zahraničí. Žalovaný zdôraznil, že žalobca bol výzvou zo dňa 23.12.2021 podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku oboznámený s pochybnosťami správcu dane s možnosťou uniesť dôkazné bremeno a navrhnúť dôkazy na odstránenie pochybností a preukázanie svojich tvrdení, pričom uvedenú zásielku žalobca v odbernej lehote neprevzal, jej doručenie nastalo cez fikciu doručenia. Žalobca rovnako neprevzal ani protokol z daňovej kontroly v spojení s výzvou na vyjadrenie a tieto boli doručené elektronickou fikciou doručenia. V tomto ohľade žalovaný podotkol, že dôsledky spojené s neprevzatím zásielok v odbernej lehote a fikciou ich doručenia sú zodpovednosťou žalobcu a k pochybeniu správcu dane nedošlo. V súvislosti s preukázaním splnenia hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie DPH žalovaný zdôraznil, že dôkazné bremeno znáša žalobca, ktorý však nepreukázal reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov. Žalovaný žiadal vo veci nariadiť pojednávanie. 9. Krajský súd v Prešove uznesením sp.zn. PO-4S/6/2022 zo dňa 26.01.2023 zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 10. Žalobca bol vyzvaný výzvou zo dňa 20.10.2023, ktorá bola preukázateľne doručená žalobcovi dňa 05.11.2023, aby sa vyjadril (podal repliku), žalobca na výzvu súdu nereagoval. 11. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 25.02.2026. Na tomto pojednávaní nebol prítomný žalobca, ktorý svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil, nepožiadal o jeho odročenie, hoc bol naň riadne prevolaný. Žalovaný sa nezúčastnil pojednávania, ospravedlnil svoju neprítomnosť a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Keďže na pojednávaní nebola prítomná ani verejnosť, správny súd mohol konštatovať splnenie zákonných predpokladov na vyhlásenie rozsudku vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na svojej úradnej tabuli. Relevantné právne predpisy 12. Podľa § 493e zák.č.162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku v platnom a účinnom znení konania začaté a neskončené do 30. 06. 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 13. Podľa § 177 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 14. Podľa § 134 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 15. Podľa § 19 ods. 1 a 2 daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase podľa § 19 ods. 1 a 2 daňového poriadku, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. 16. Podľa § 24 ods.1, 2, 3, 4 daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase (1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
(3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. (4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 17. Podľa § 31 ods. 3 daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase, písomnosti, ktoré sú určené do vlastných rúk právnickej osobe, je oprávnená prijímať osoba, ktorá je oprávnená konať v mene právnickej osoby, alebo osoba, ktorá je ňou poverená na prijímanie takýchto písomností. Ak nebola v mieste doručenia osoba oprávnená prijímať písomnosti zastihnutá, upovedomí ju doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určený deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte a právnickú osobu o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne právnická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa právnická osoba o uložení nedozvedela. 18. Podľa § 46 ods. 1 daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole. 19. Podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH v znení účinnom v rozhodnom čase dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona. 20. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH v znení účinnom v rozhodnom čase daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. 21. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH v znení účinnom v rozhodnom čase právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 22. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH v znení účinnom v rozhodnom čase platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.“ 23. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH v znení účinnom v rozhodnom čase právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 24. Podľa § 71 ods. 1 zákona o DPH v znení účinnom v rozhodnom čase na účely tohto zákona a) faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry, b) vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru, c) neporušenosťou obsahu faktúry sa rozumie zachovanie obsahu faktúry.
25. Podľa § 32 ods. 5 písm. b) bod 1 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej aj „zákon o e-Governmente“), iná osoba ako orgán verejnej moci, a ak sa doručuje do vlastných rúk, momentom uvedeným na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel. 26. Podľa § 190 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. Právny názor správneho súdu 27. Správny súd v Košiciach konajúc primárne podľa ust. § 177 a nasl. SSP, po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou a včas, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. 28. Právny základ odpočtu DPH je ustanovený v smernici Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „smernica 2006/112“). V zmysle uvedenej smernice 2006/112 musí zdaniteľná osoba spĺňať nasledovné formálne a materiálne podmienky, aby si mohla uplatniť právo na odpočítanie DPH splatnej alebo zaplatenej v tomto členskom štáte za tovar, ktorý jej bol alebo bude dodaný, a za služby, ktoré jej boli alebo budú poskytnuté, inou zdaniteľnou osobou: - musí disponovať faktúrou vyhotovenou v súlade s článkami 220 až 236 a článkami 238, 239 a 240 smernice 2006/112 (formálna podmienka) a - materiálne, resp. hmotnoprávne podmienky: a) poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre DPH (t. j. status osoby dodávateľa), b) predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie c) prijaté plnenie je príjemcom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. Podmienky stanovené smernicou 2006/112 preberá aj slovenská vnútroštátna právna úprava. Platiteľ dane si môže v zmysle zákona o DPH odpočítať daň: a. dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH), b. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník, alebo dňom dodania služby (§ 19 ods. 1 a 2 zákona o DPH), c. daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH), d. zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH). 29. Subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH má dve povinnosti, a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet DPH za splnenia zákonnom stanovených podmienok a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. To znamená, že nepostačuje len odôvodnenie správcu dane, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ zmysluplne a logicky nespochybní predložené tvrdenia a dôkazy. V tomto kontexte správca dane tiež nesie dôkazné bremeno, ktoré unesie len v prípade, že dokáže vážny a dôvodný nesúlad skutočnosti s účtovníctvom daňového subjektu. Aby správca dane svoje dôkazné bremeno uniesol je nutné, aby identifikoval konkrétne skutočnosti, ktoré vzbudzujú jeho pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu. V prípade, že správny orgán unesie svoje dôkazné bremeno, tak je opäť povinnosť preukazovať svoje tvrdenia (resp. ich korigovať) na strane daňového subjektu, pričom spravidla využíva iné dôkazy než tie, ktoré už správca dane vierohodne spochybnil. Zároveň je tiež potrebné pripomenúť, že daňový subjekt je povinný preukazovať len skutočnosti, ktoré sám tvrdí a deklaruje. Dôkazné bremeno sa teda prerozdeľuje, resp. prelieva v závislosti od faktického a dôkazného stavu konania. 30. Predmetom súdneho prieskumu bolo žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 102311898/2022 zo dňa 19.08.2022, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane Daňového úradu Prešov č. 100862635/2022 z 12.04.2022 o vyrubení rozdielu dane v sume 3 500,- EUR na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2018, ktorým bolo zo strany správcu dane a žalovaného spochybnené dodanie tovaru a služieb (reklamy prostredníctvom internetových prehliadačov, reklamných spotov, tlačených letákov, tvorba a optimalizácia softvéru a internetových stránok, reklamných predmetov) od deklarovaného
dodávateľa žalobcu a to spoločnosti MARFI, s.r.o. z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok odpočtu spočívajúcich v nepreukázaní reálneho uskutočnenia zdaniteľných obchodov. 31. Správny súd dáva do pozornosti, že nie je v zásade súdom „skutkovým“, základným predpokladom úspechu v konaní pred ním je podanie náležite odôvodnenej správnej žaloby. Vymedzenie žalobných bodov v správnej žalobe je pritom v správnom súdnictve rozhodujúce pre úspech vo veci a ich zmena je časovo striktne limitovaná. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Asan 2/2020 zo dňa 29.09.2021, v ktorom tento uviedol: „19. Na tomto mieste považuje kasačný súd za dôležité zdôrazniť, že správny súd preskúmava rozhodnutie orgánu verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (tzv. v medziach žaloby). Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je správny súd viazaný a nemôže ho prekročiť. Tu platí v správnom súdnictve koncentračná zásada, keď žalobca môže žalobné dôvody síce meniť, no rozširovať ich môže len do konca lehoty na podanie žaloby. Po uplynutí tejto lehoty už nie je možné v priebehu konania vznášať ďalšie námietky a výhrady proti žalobou napadnutému rozhodnutiu, a to ani v replike na vyjadrenie žalovaného, ani na pojednávaní. To znamená, že k žalobným bodom uplatneným po uplynutí lehoty na podanie žaloby správny súd nemôže prihliadnuť. Taktiež súd nemôže v odôvodnení svojho rozhodnutia argumentovať dôvodom, ktorý žalobca v rámci žaloby neuplatnil (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/34/2010 z 25. novembra 2010).“ Správny súd tak napadnuté rozhodnutie podrobil súdnemu prieskumu výlučne v rozsahu žalobných námietok tak, ako boli uplatnené žalobcom. 32. Správny súd k námietke žalobcu, a to neúčinnosti doručovania písomností, vady spôsobu doručovania a s tým súvisiacou nezákonnosťou celého konania uvádza, že dospel k záveru, že žalobcovi boli riadne doručované všetky písomnosti tak v priebehu daňovej kontroly, ako aj vyrubovacieho konania, a to do 31.12.2021 v súlade s § 30 ods. 5 daňového poriadku listinne, prostredníctvom poštového doručovateľa na adresu sídla žalobcu, a následne od 01.01.2022 elektronicky, do elektronickej schránky žalobcu. Zodpovednosť za negatívne dôsledky skutočnosti, že si žalobca doručované písomnosti neprevzal v odbernej lehote a o ich obsahu sa tak nedozvedel, znáša v plnej miere sám žalobca, ako adresát zásielok. Zachovanie zákonného postupu zo strany správcu dane pri doručovaní aj v prípade neprevzatia listinných zásielok malo za následok ich doručenie fikciou doručenia (v zmysle § 31 ods. 3 daňového poriadku v prípade listinných zásielok a § 32 ods. 5, písm. b) bod 1 zákona o e-Governmente v prípade elektronických zásielok), preto možno konštatovať, že uvedené nebolo spôsobilé vyvolať neúčinnosť doručovania. Správny súd na doplnenie uvádza, že správca dane postupoval podľa prechodných ustanovení k daňovému poriadku uvedených v § 165b účinné od 30.12.2012, podľa ktorých sa povinnosť doručovať elektronicky vzťahovala na správcu dane (teda i žalovaného) k jednotlivým druhom daní, až po zverejnení oznámenia finančného riaditeľstva na svojom webovom sídle. Za účelom náležitého overenia tejto skutočnosti sa správny súd oboznámil s webovým sídlom Finančného riaditeľstva SR, konkrétne stránkou www.financnasprava.sk, na ktorej okrem iného možno dohľadať aj oznámenie o uplatňovaní obojsmernej komunikácie vo vzťahu ku všetkým druhom daní, teda aj povinností správcu dane a žalovaného konať s účastníkom konania elektronicky od 01.01.2022. Z uvedeného je teda zrejmé, že zákonná povinnosť doručovať elektronicky písomnosti žalobcovi v časti daňového konania nebola. Je možné iba polemizovať o dôvodoch, prečo tento spôsob komunikácie bol implementovaný až tak neskoro (t.j. od 01.01.2022), správny súd sa môže iba domnievať, že išlo zrejme o nasadenie technických a informačných prostriedkov na strane žalovaného a správcu dane a pred ich spusteným sa musela overiť i funkčnosť, čo trvalo určitý čas. Vo vzťahu k doručovaniu prostredníctvom poštového podniku, tak ako zákon to dokonca výslovne uvádza (napr. obchodný zákonník a pod.), každý podnikateľský subjekt má mať registrované sídlo, toto sídlo u žalobcu bolo zapísané vo verejne dostupnom registri, na tomto sídle mal mať zabezpečené preberanie písomností. Uvedená povinnosť súži nielen štátnym orgánom, aby sa vedeli s právnickou osobou „spojiť“, ale slúži aj ďalším subjektom, napríklad obchodným partnerom, zákazníkom, aby mohli komunikovať s právnickou osobou, uplatňovať si práva zo zmluvných vzťahov a pod. Povinnosťou žalobcu bolo zabezpečiť si preberanie zásielok na adrese registrovaného sídla. Žalobca nepoprel, že by nemal vedomosť, že mu boli doručované zásielky, napr. tým, že mu poštový podnik nezanechal oznámenie o uložení zásielky, bol to práve žalobca, ktorý sa mohol informovať u správcu dane, čo sa nakoniec i stalo, ako to vyplýva z administratívneho spisu. Zákonodarca navyše situáciu, keď nedôjde k fyzickému doručeniu písomnosti predvídal a stanovil podmienky v daňovom poriadku, kedy je možné využiť zákonnú fikciu doručenia, tak ako sú uvedené v § 31 daňového poriadku, teda za splnenia zákonných podmienok (adresát má sídlo, bol mu oznámený pokus o doručenie písomnosti
a poučenie o mieste uloženia zásielky), považuje sa písomnosť po uplynutí zákonom stanoveného času za doručenú. Okamih oznámenia podstatnej skutočnosti, (teda okamih doručenia) je v rámci daňovej kontroly právne významný, pretože viažu sa s ním ako procesné práva, tak i povinnosti pre daňový subjekt (ale i pre správcu dane). Ak by inštitút fikcie doručenia neexistoval, nebolo by reálne možné zabezpečiť oznámenie právne významných skutočností v praxi. Fikciu doručenia je možné vyvrátiť, ak neboli splnené podmienky na jej použite, v konaní pred správcom dane, žalovaným, ani v súdnom konaní, nebolo vyvrátené, že by nedošlo k splneniu podmienok na využitie fikcie doručenia. Žalobcom vznesené námietky neboli spôsobilé odôvodniť neúčinnosť doručovania, či nezákonnosť postupu správcu dane a žalovaného pri doručovaní a tým ani ujmu na právach žalobcu v príčinnej súvislosti s nemožnosťou ich uplatnenia v priebehu daňovej kontroly alebo vyrubovacieho konania, nakoľko k uvedenému došlo práve v dôsledku opomenutia žalobcu zabezpečiť riadne preberanie jemu adresovaných písomností. Z uvedeného dôvodu správny súd posúdil túto žalobnú námietku ako nedôvodnú. 33. Vo vzťahu k preukázaniu práva na odpočítanie DPH, tým aj reálneho dodania tovarov a služieb od dodávateľa MARFI, s.r.o., žalobca predložil správcovi dane faktúry a účtovné doklady, vrátane dokladov o platbách. Pochybnosti správcu dane a žalovaného o preukázaní reálneho uskutočnenia zdaniteľných obchodov, ako aj jeho vlastné závery o neunesení dôkazného bremena žalobcom, majú svoj pôvod v zistení o tom, že dodávateľ žalobcu v rozhodnom období nevykonával žiadne zdaniteľné obchody, z nahliadnutia do zápisnice o ústnom pojednávaní č. 100895571/2019 z 16.04.2019 predmetom ktorej bolo vyjadrenie D. E., konateľa dodávateľa žalobcu (MARFI, s.r.o.), ktorý uviedol, že v rozhodnom období spoločnosť neuskutočnila žiadne obchody, ani žiadne obchody neprijala, za spoločnosť nevykonával žiadnu činnosť, a on sám sa zdržiava v zahraničí. Podľa názoru správneho súdu dôvodnosť pochybností a dostatočnosť predložených dôkazov daňovým subjektom na preukázanie reálnej existencie zdaniteľného plnenia je nutné v každom jednotlivom prípade posudzovať individuálne. Preto pokiaľ žalobca vo svojich žalobných námietkach mienil zdôrazniť, že uniesol svoje dôkazné bremeno na preukázanie oprávnenosti odpočtu predloženými dokladmi, správny súd konštatuje, že okolnosti a zistenia, ktorými finančné orgány dôvodili svoje pochybnosti majú minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť, ako dôkazy predložené daňovým subjektom a preto sa tieto pochybnosti javia ako logické, dôvodné a dostatočne odôvodňujúce záver o neunesení dôkazného bremena žalobcom a ním predloženými dokladmi. Pričom žalobca, v priebehu daňovej kontroly ani vyrubovacieho konania, nepredložil, ani navrhnul žiadne ďalšie dôkazy k odstráneniu pochybností správcu dane. Skutočnosť, že žalobca tak mohol neučiniť pre nepreberanie jemu riadne zasielaných zásielok zo strany správcu dane, na uvedenom z dôvodov už vyššie uvedených nič nemení. 34.Rovnako námietka, že právo na priznanie práva odpočítať si DPH možno odoprieť, ak v konaní bol objektívne preukázaný podvod. K uvedenému správny súd vo všeobecnosti uvádza, že odmietnutie práva na odpočet DPH je možné a./ z dôvodu nesplnenia, či už hmotnoprávnych podmienok b./ dôvodu účasti na podvodnom reťazci c./ dôvodu zneužitia práva Uvedené dôvody nie je možné kumulovať, pretože sa vzájomne vylučujú. V danom prípade právo bolo odopreté z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok, teda spochybnené reálne dodanie služieb zo strany deklarovaného dodávateľa a teda podvod sa nemohol už v danom prípade dokazovať. Preto uvedenú námietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. 35. Správny súd nehodnotil ako dôvodnú ani námietku žalobcu, že mu správny orgán kladie za vinu okolnosti, ktoré nemohol ovplyvniť, alebo ktoré nastali až po dodaní. Pre posúdenie oprávnenosti uplatneného odpočtu DPH je rozhodujúce splnenie zákonných podmienok odpočtu pri konkrétnom zdaniteľnom obchode, teda vo vzťahu medzi dodávateľom a príjemcom tovaru a služieb uplatňujúcim si odpočet a nemožno požadovať po daňovom subjekte, aby preukázal skutočnosti, ktoré sú mimo sféry jeho vplyvu. Avšak v predmetnej veci ak neboli žalobcom označené ani súdom z obsahu rozhodnutí finančných orgánov identifikované žiadne okolnosti, ktoré by žalobca nemohol ovplyvniť resp. nastali po čase zdaniteľného obchodu, už uvedené činí takto všeobecne formulovanú námietku žalobcu nepreskúmateľnou a tým nedôvodnou. 36.Správny súd preskúmal v medziach podanej žaloby žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, najmä z pohľadu, či sa správny orgán druhého stupňa -
žalovaný vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia. Správny súd po preskúmaní oboch rozhodnutí ako aj administratívnych spisov má za to, že tak prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzali zo zisteného skutkového stavu, ktorý považovali pri ich právnom posúdení veci za dostatočný, z oboch rozhodnutí je možné vyvodiť správnu úvahu oboch daňových orgánov, dostatočným spôsobom sú uvedené ustanovenia zákonov, podľa ktorých správne orgány vec právne posúdili a z rozhodnutia žalovaného je zrejmé aj to, ako sa žalovaný vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu. 37. Správny súd dospel k presvedčeniu, že žalobca správnou žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného, ani ním potvrdeným rozhodnutím správcu dane nebol ukrátený na svojich právach. Rozhodnutia žalovaného, ako aj správcu dane považuje správny súd za zákonné a správne a preto s poukazom na § 190 SSP, správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol. 38. Podľa § 163 SSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde. 39. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. 40. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 a nasl. SSP tak, že žalobca nemal vo veci ani sčasti úspech, a preto nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať. Správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal. Žalovaný v rámci konania vykonával činnosti, ktoré predstavujú bežnú agendu zamestnancov žalovaného a súvisí s jeho rozhodovacou činnosťou, teda dôvodne sa očakávala obrana žalovaného vo vzťahu k ním vydanému rozhodnutia. 41. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť. (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 1 a 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP). V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).