{"guid": "5250318c-fe3b-48ca-aee2-74bab70d40b9:09785e0d-0534-4a76-bf26-c868180daf13", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2026:8022200569.3", "spisova_znacka": "PO-4S/6/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. PO-4S/6/2022 z 25. 2. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 25. februára 2026, sp. zn. PO-4S/6/2022, ECLI:SK:SpSKE:2026:8022200569.3", "identifikacne_cislo": "8022200569", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "Mgr. Bc. Marián Haladej", "sudca_id": 984, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-bc-marian-haladej-984", "datum_vydania": "2026-02-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-493e", "nazov": "§ 493e SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-493e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-493e"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-177.odsek-1", "nazov": "§ 177 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-177.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-177"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-134.odsek-1", "nazov": "§ 134 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-134.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-134"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-19.odsek-1", "nazov": "§ 19 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-19.odsek-2", "nazov": "§ 19 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-1", "nazov": "§ 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-2", "nazov": "§ 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-3", "nazov": "§ 24 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-4", "nazov": "§ 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-31.odsek-3", "nazov": "§ 31 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-31.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-31"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-46.odsek-1", "nazov": "§ 46 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167", "nazov": "§ 167 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-167"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-9.odsek-1", "nazov": "§ 9 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-9.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-2", "nazov": "§ 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2", "nazov": "§ 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-71.odsek-1", "nazov": "§ 71 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-71.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-71"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-493e", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-177", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-134", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-19", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-24", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-31", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-46", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-167", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-9", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-19", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-51", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-71"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/09785e0d-0534-4a76-bf26-c868180daf13", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2026:8022200569.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2026:8022200569.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2026:8022200569.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\nPO-4S/6/2022\n8022200569\n25. 02. 2026\nMgr. Bc. Marián Haladej\nECLI:SK:SpSKE:2026:8022200569.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Haladeja(sudca\nspravodajca) a členov senátu JUDr. Andrey Darákovej a Mgr. Romana Die, v právnej veci žalobcu: B4C\nCompany, s.r.o., so sídlom Ondavská 997/1, 080 05 Prešov, Slovenská republika, IČO: 50 795 236, proti\nžalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 971 01 Banská Bystrica,\nIČO: 42 499 500 o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 102311898/2022 zo dňa 19. augusta 2022,\nvo veci vyrubenia dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2018 a jemu predchádzajúceho\nadministratívneho konania, takto\nrozhodol:\nI. Správnu žalobu zamieta.\nII. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\n1.Správnou žalobou zo dňa 07.11.2022 doručenou dňa 07.11.2022 pôvodne Krajskému súdu\nv Prešove (ďalej aj „pôvodný správny súd“), sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného\nč. 102311898/2022 zo dňa 19.08.2022, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie\nDaňového úradu Prešov (ďalej aj „správca dane“) č. 100862635/2022 z 12.04.2022, ktorým bol podľa\n§ 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v účinnom znení (ďalej aj „Daňový poriadok“) žalobcovi vyrubený rozdiel dane na dani z pridanej\nhodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie júl 2018 v sume 3 500,00 EUR. Žalobca žiadal, aby\nsúd prípadne zrušil aj rozhodnutie správcu dane, vec vrátil správcovi dane a priznal žalobcovi nárok na\nnáhradu trov konania. Za žalobcu konal pred správnym súdom konateľ žalobcu A. B. C., teda osoba,\nktorej bol udelený akademický titul „Mgr.“, po úspešnom absolvovaní vysokoškolského právnického\nvzdelania v druhom stupni.\n2. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“ alebo\n„súd“). V súlade s § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu\nv Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je\nod 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci\npríslušný Správny súd v Košiciach a podľa rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho\nznení účinnom od 01.06.2023, bolo konanie pridelené dňom 09.06.2023 senátu správneho súdu „6S.“\na rozhodol v zákonnom zložení senátu v zmysle platného rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach.\nAdministratívne konanie\n\n3. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu , ktorá sa začala dňa 20.04.2021 na základe\noznámenia o daňovej kontrole č. 100481846/2021 zo dňa 24.03.2021, zameranú na zistenie správnosti\nvýberu a odvedenia DPH za viaceré zdaňovacie obdobia (január 2018 až december 2018). V rámci\ndaňovej kontroly bol vykonaný výsluch konateľa žalobcu, výsluch svedka, zadovážené listinné doklady.\nZo strany žalobcu boli okrem iného predložené doklady (faktúry a účtovné doklady, doklady o platbách),\nktoré mali preukazovať uplatnenie DPH v zdaňovacom období júl 2018 od dodávateľa žalobcu obchodnej spoločnosti MARFI, s.r.o., IČO: 31 707 475, a to z dodávateľských faktúr č. 180710, 180711,\n180712, 180713, 180714 v celkovej sume uplatnenej DPH 3500,- EUR. Vo vzťahu k dodávateľovi\nžalobcu obchodnej spoločnosti MARFI, s.r.o., správca dane preveroval reálnosť vykonaných obchodov.\nSprávca dane sa pokúsil neúspešne vypočuť v tom čase už bývalého konateľa dodávateľa žalobcu\nobchodnej spoločnosti MARFI, s.r.o., (dodávateľ žalobcu si neprevzal výzvu). Z uvedeného dôvodu\nsprávca dane nahliadol do zápisnice o ústnom pojednávaní č. 100895571/2019 z 16.04.2019 predmetom\nktorej bolo vyjadrenie D. E., konateľa spoločnosti MARFI, s.r.o. k zdaniteľným obchodom za zdaňovacie\nobdobia I.- IV. štvrťrok 2017 a II.- III. štvrťrok 2018, v ktorom uviedol, že k týmto veciam bol vypočutý\nna NAKA v Prešove a uviedol, že spoločnosť MARFI, s.r.o. neuskutočnila žiadne obchody, ani žiadne\nobchody neprijala počas rokov 2015 až 2018, za spoločnosť nikto nevykonával žiadnu činnosť, on sám\nsa zdržiaval v zahraničí. Výzvou zo dňa 23.12.2021 správca dane v zmysle § 46 ods. 5 daňového\nporiadku oznámil pochybnosti o splnení zákonných podmienok na priznanie práva na odpočet DPH\na vyzval žalobcu, aby sa k uvedeným pochybnostiam vyjadril a zároveň ho vyzval na preukázanie\npravdivosti tvrdení. Výzva bola listinne doručovaná žalobcovi na adresu jeho sídla a správcovi dane\nbola zásielka vrátená ako neprevzatá žalobcom v odbernej lehote. Výsledkom daňovej kontroly boli\ndva protokoly a to protokol č. 100268571/2022 zo dňa 09.02.2022 a protokol č. 100268574/2022\nzo dňa 09.02.2022, ktoré zaslal spolu s výzvou na vyjadrenie sa. Výzva bola doručovaná žalobcovi\nelektronicky, fikciou doručenia mal správca dane za preukázané doručenie protokolov žalobcovi dňa\n25.02.2022. Daňová kontrola bola ukončená dňa 25.02.2022. Vyrubovacie konanie sa začalo dňa\n26.02.2022, posledným dňom lehoty (lehota bola stanovená na 30 pracovných dní) na vyjadrenie k\nprotokolu bol deň 08.04.2022, pričom v tejto lehote žalobca vyjadrenie k protokolu nepodal. Z obsahu\nadministratívneho spisu správny súd zistil, že podľa obsahu administratívneho spisu konateľ žalobcu\ndňa 21.03.2022 osobne prevzal od správcu doklady zapožičané k daňovej kontrole, dňa 03.05.2022 sa\nkonateľ žalobcu telefonicky dohodol so správcom dane na nahliadnutí do spisu v deň 04.05.2022, čas\nnahliadnutia bol telefonicky posunutý a na nahliadnutie sa konateľ nedostavil. Vo vyrubovacom konaní\nžalobca žiadne vyjadrenie nepodal.\n4. Správca dane dňa 12.04.2022 vydal rozhodnutie č. 100862635/2022, ktorým bol žalobcovi\nvyrubený rozdiel DPH v sume 3500,-EUR. V odôvodnení rozhodnutia neuznal právo na odpočet DPH\nz dodávateľských faktúr od spoločnosti MARFI, s.r.o.. Správca dane spochybnil reálnosť obchodov\na dodanie tovaru, ktorých predmetom mal byť vývoj a implementácia softvéru, príprava a realizácia\nreklamných spotov, príprava a tlač letákov, vytvorenie web náhľadov, výroba reklamných predmetov,\nteda podľa správcu dane nevznikla daňová povinnosť z titulu dodania služby podľa § 19 ods. 2 zákona\no DPH. Záver správcu dane sa opieral o zistenia z daňovej kontroly a to, že žalobca okrem faktúr\nnepredložil iný dôkaz o deklarovanom plnení, dodávateľ žalobcu (obchodná spoločnosť MARFI, s.r.o.)\nbola nekontaktná, vychádzal zo zistení z úradného záznamu, z konania v ktorom bol vypočutý bývalý\nkonateľ, ktorý sa vyjadril, že spoločnosť MARFI, s.r.o. nevykonávala žiadnu činnosť.\n5. Voči rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie dňa 27.05.2022, v ktorom žalobca namietal\nneúčinnosť doručovania písomností zo strany správcu dane s poukazom na skutočnosť, že o doručovaní\nsa dozvedel až dodatočne, keď mu boli listiny doručované elektronicky. Z uvedeného mu mali byť\nupreté jeho práva. Rovnako namietal, že právo odoprieť priznanie práva na DPH je možné len,\nak zdaniteľná osoba mala alebo mohla vedieť, že plnenie bolo poznačené podvodom a objektívne\nsprávca dane tento podvod preukázal, s poukazom na Smernicu Rady 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006\na závery z rozhodnutia súdneho dvora EÚ vo veci C-18/13. Žalobca uviedol, že všetky služby riadne\nvykonal a dodal, že všetky tovary a služby mu boli riadne dodané, všetky povinnosti si plnil, uhradil\ndaň, platil odvody za zamestnancov. Žalobca sa nestotožnil so záverom, že mu nevznikol nárok\nna odpočítanie dane, on daň platil a nežiadal neoprávnene odpočítať daň. Závery správcu dane\npovažoval za nezákonné, arbitrárne a v rozpore s výsledkami dokazovania, žiadal, aby rozhodnutie\nbolo zrušené.\n\n6. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 18.08.2022 odvolaniu žalobcu nevyhovel a rozhodnutie správcu\ndane potvrdil. Žalovaný zotrval na závere ako ho uviedol správca dane v jeho rozhodnutí, že žalobca\nv priebehu daňovej kontroly nepreukázal dodanie deklarovaných tovarov a služieb od spoločnosti\nMARFI, s.r.o., čím neuniesol dôkazné bremeno a nevyvrátil dôvodne vzniknuté pochybnosti správcu\ndane o reálnom plnení z týchto obchodných transakcií, a preto mu nemohla vzniknúť ani daňová\npovinnosť s poukazom na § 19 ods. 12 zákona o DPH, a vzniknúť právo na odpočítanie DPH z týchto\ntransakcií. Vo vzťahu k neúčinnosti doručovania žalovaný uviedol, že doručovanie sa vykonávalo\nv listinnej, ako aj elektronickej forme, pričom v elektronickej forme sa obojsmerná komunikácia\nku všetkým druhom daní sa realizovala až od 01.01.2022, teda správca dane doručoval zásielky\ndo 31.12.2021 v listinnej forme a od 01.01.2022 v elektronickej podobe do elektronickej schránky\ndaňového subjektu (žalobcu). Rovnako žalovaný preskúmal doručenky a zistil, že nepochybil správca\ndane ani poštový podnik pri doručovaní zásielok. Samotná skutočnosť, že na adrese zapísaného\nsídla spoločnosti sa nenachádzal konateľ alebo oprávnená osoba na preberanie zásielok, nie je\nrelevantná, pretože preberanie zásielok je práve v dispozícii žalobcu a žalobca neoznámil inú adresu\nna doručovanie písomností. Pri doručovaní písomností sa uplatňovala fikcia doručenia s poukazom\nna § 31 ods. 3 daňového poriadku. Žalovaný mal za to, že námietky, ktoré vzniesol v podanom\nodvolaní boli neopodstatnené, posúdenie skutkového stavu a závery o preukázaní splnenia zákonných\npodmienok na odpočítanie dane v zmysle § 49 a §51 zákona o DPH boli správcom dane prijaté správne,\nteda správca dane postupoval zákonne, odvolaniu nevyhovel a rozhodnutie potvrdil.\nKonanie pred správnym súdom\n7. Dňa 07.11.2022 bola pôvodne Krajskému súdu v Prešove doručená správna žaloba zo dňa\n07.11.2022, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného. V správnej žalobe\nsa pridržiaval už skôr produkovaných námietok, ktoré uviedol v podanom odvolaní voči rozhodnutiu\nsprávcu dane. Žalobca v podanej správnej žalobe argumentoval neúčinnosťou doručovania akýchkoľvek\npísomností v konaní v listinnej podobe, nakoľko tieto písomnosti na adrese sídla spoločnosti nepreberal\nštatutárny orgán a ani iná splnomocnená osoba a o písomnostiach sa žalobca dozvedel až dodatočne,\nkeď mu boli do elektronickej schránky doručené protokoly o vykonanej kontrole, taktiež namietal, že sa\nchcel zúčastniť jednotlivých úkonov v konaní (aby mohol klásť otázky), avšak pre postup správcu dane\nv spojení s postupom doručujúceho poštového podniku, mu uplatnenie týchto práv nebolo umožnené.\nŽalobca rovnako namietal, že postup správcu dane bol rozporný so smernicou Rady 2006/112/ES z\n28.11.2006 a závermi Súdneho dvora EÚ vo veci C-18/2013 s poukazom na to, že na odopretie práva na\nodpočítanie dane nestačí podozrenie, ale správca dane musí podvod objektívne preukázať, inak nemôže\ndaňovému subjektu zamietnuť právo na odpočítanie dane, čo v žalobcovom prípade bolo porušené,\nkeďže všetky služby riadne vykonal a všetky tovary riadne dodal a tiež naopak všetky služby mu boli\nriadne poskytnuté a všetky tovary riadne dodané, všetko uhradil resp. prijal úhradu, všetko zdanil, uviedol\nv účtovníctve, v kontrolných výkazoch, uhradil splatnú daň (DPH) ako aj daň z príjmu. Zdôraznil, že\núčelom služieb bolo udržanie a rozvoj podnikateľských aktivít, propagácie ponúkaných tovarov a služieb,\nna čo aj vynakladal finančné prostriedky na reklamu prostredníctvom internetových prehliadačov,\nreklamných spotov, aj tlačených letákov, aj na tvorbu a optimalizáciu softvéru, internetových stránok,\npričom všetko, čo bolo objednané, mu bolo aj dodané a následne bola uhradená aj kúpna cena. Žalobca\nnamietal, že to čo mu správny orgán kládol za vinu, sú okolnosti, ktoré nemohol ovplyvniť, alebo ktoré\nnastali až po dodaní služieb. Žalobca žiadal vo veci nariadiť pojednávanie. Žalobca samostatným\npodaním zo dňa 11.11.2022 , ktoré bolo doručené Krajskému súdu v Prešove dňa 21.11.2022 preukázal,\nže konateľ žalobcu získal (úspešne absolvoval štúdium) vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa, čím preukazoval splnenie podmienky podľa SSP, v podaní zároveň navrhol priznať odkladný\núčinok správnej žalobe.\n8. K podanej správnej žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 13.01.2023, zotrval na správnosti\nnapadnutého rozhodnutia. Žalovaný uviedol, že žalobné námietky považoval za nedôvodné. K\ndoručovaniu písomnosti žalovaný uviedol, že do 31.12.2021 boli písomnosti zasielané v listinnej podobe\na od 01.01.2022 elektronicky do elektronickej schránky daňového subjektu. Listinné dokumenty zasielal\nsprávca dane podľa § 30 ods. 5 daňového poriadku na adresu sídla právnickej osoby, iná adresa na\ndoručovanie nebola správcovi oznámená a poukázal na fikciu doručenia podľa § 31 ods. 3 daňového\nporiadku, pričom zdôraznil, že samotné neprevzatie zásielky nespôsobuje neúčinnosť doručovania\na za splnenia zákonných podmienok sa zásielka považuje za doručenú, aj keď sa o nej adresát\nnedozvedel. Žalovaný mal za to, že vykonal nevyhnutné úkony na zabezpečenie dostupných dôkazov\na poukázal na neúspešné doručenie výzvy dodávateľovi žalobcu - spoločnosti MARFI, s.r.o., ako aj\n\njej konateľa. Uviedol, že nahliadol do zápisnice o ústnom pojednávaní s konateľom dodávateľa v\ninom konaní, z ktorej vyplynulo, že dodávateľ neuskutočnil žiaden obchod v rokoch 2015 -2018 a\nani nikto za neho nevykonával žiadnu činnosť, keďže samotný konateľ dodávateľa bol v zahraničí.\nŽalovaný zdôraznil, že žalobca bol výzvou zo dňa 23.12.2021 podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku\noboznámený s pochybnosťami správcu dane s možnosťou uniesť dôkazné bremeno a navrhnúť dôkazy\nna odstránenie pochybností a preukázanie svojich tvrdení, pričom uvedenú zásielku žalobca v odbernej\nlehote neprevzal, jej doručenie nastalo cez fikciu doručenia. Žalobca rovnako neprevzal ani protokol z\ndaňovej kontroly v spojení s výzvou na vyjadrenie a tieto boli doručené elektronickou fikciou doručenia.\nV tomto ohľade žalovaný podotkol, že dôsledky spojené s neprevzatím zásielok v odbernej lehote a\nfikciou ich doručenia sú zodpovednosťou žalobcu a k pochybeniu správcu dane nedošlo. V súvislosti\ns preukázaním splnenia hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie DPH žalovaný zdôraznil, že\ndôkazné bremeno znáša žalobca, ktorý však nepreukázal reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov.\nŽalovaný žiadal vo veci nariadiť pojednávanie.\n9. Krajský súd v Prešove uznesením sp.zn. PO-4S/6/2022 zo dňa 26.01.2023 zamietol návrh žalobcu\nna priznanie odkladného účinku správnej žalobe.\n10. Žalobca bol vyzvaný výzvou zo dňa 20.10.2023, ktorá bola preukázateľne doručená žalobcovi dňa\n05.11.2023, aby sa vyjadril (podal repliku), žalobca na výzvu súdu nereagoval.\n11. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 25.02.2026. Na tomto pojednávaní nebol prítomný\nžalobca, ktorý svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil, nepožiadal o jeho odročenie, hoc bol\nnaň riadne prevolaný. Žalovaný sa nezúčastnil pojednávania, ospravedlnil svoju neprítomnosť a súhlasil\ns prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Keďže na pojednávaní nebola prítomná ani verejnosť, správny\nsúd mohol konštatovať splnenie zákonných predpokladov na vyhlásenie rozsudku vyvesením jeho\nskráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na svojej úradnej tabuli.\nRelevantné právne predpisy\n12. Podľa § 493e zák.č.162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku v platnom a účinnom znení konania\nzačaté a neskončené do 30. 06. 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna\n2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n13. Podľa § 177 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 správnou žalobou sa žalobca môže\ndomáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu\norgánu verejnej správy.\n14. Podľa § 134 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 správny súd je viazaný rozsahom a\ndôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.\n15. Podľa § 19 ods. 1 a 2 daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase podľa § 19 ods. 1 a 2\ndaňového poriadku, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď\nkupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti\nje dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu\nvlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o\ndielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8\nods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.\nDaňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.\n16. Podľa § 24 ods.1, 2, 3, 4 daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase\n(1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti,\nktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa\nosobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu\ndaňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov,\nktoré je povinný viesť.\n(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli\nzistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.\n\n(3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú\nrozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo\nznáme správcovi dane z jeho činnosti.\n(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich\npre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.\nIde najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,\nprotokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a\nevidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\n17. Podľa § 31 ods. 3 daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase, písomnosti, ktoré sú\nurčené do vlastných rúk právnickej osobe, je oprávnená prijímať osoba, ktorá je oprávnená konať v\nmene právnickej osoby, alebo osoba, ktorá je ňou poverená na prijímanie takýchto písomností. Ak\nnebola v mieste doručenia osoba oprávnená prijímať písomnosti zastihnutá, upovedomí ju doručovateľ\nvhodným spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určený deň a hodinu. Ak bude nový pokus\no doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte a právnickú osobu o tom vhodným\nspôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne právnická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje\nsa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa právnická osoba o uložení nedozvedela.\n18. Podľa § 46 ods. 1 daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase daňová kontrola začína\ndňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí\nobsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a\nkontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí\naj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o\nnásledkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu\nzačať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane\ndo ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však\nnesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole.\n19. Podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH v znení účinnom v rozhodnom čase dodaním služby je každé\nplnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane\nposkytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b) poskytnutia\npráva užívať hmotný majetok, c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d)\nslužby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe\nzákona.\n20. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH v znení účinnom v rozhodnom čase daňová povinnosť vzniká dňom\ndodania služby.\n21. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH v znení účinnom v rozhodnom čase právo odpočítať daň z tovaru\nalebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n22. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH v znení účinnom v rozhodnom čase platiteľ môže odpočítať\nod dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako\nplatiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená\niným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.“\n23. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH v znení účinnom v rozhodnom čase právo na odpočítanie\ndane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru\nod platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\n24. Podľa § 71 ods. 1 zákona o DPH v znení účinnom v rozhodnom čase na účely tohto zákona\na) faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej\nforme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie\nfaktúry,\nb) vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo\nosoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru,\nc) neporušenosťou obsahu faktúry sa rozumie zachovanie obsahu faktúry.\n\n25. Podľa § 32 ods. 5 písm. b) bod 1 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti\norgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení\núčinnom v rozhodnom čase (ďalej aj „zákon o e-Governmente“), iná osoba ako orgán verejnej moci,\na ak sa doručuje do vlastných rúk, momentom uvedeným na elektronickej doručenke alebo márnym\nuplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom\nnedozvedel.\n26. Podľa § 190 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia\nalebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.\nPrávny názor správneho súdu\n27. Správny súd v Košiciach konajúc primárne podľa ust. § 177 a nasl. SSP, po zistení, že správna žaloba\nbola podaná oprávnenou osobou a včas, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj postup, ktorý\npredchádzal jeho vydaniu a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.\n28. Právny základ odpočtu DPH je ustanovený v smernici Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o\nspoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „smernica 2006/112“). V zmysle uvedenej\nsmernice 2006/112 musí zdaniteľná osoba spĺňať nasledovné formálne a materiálne podmienky, aby si\nmohla uplatniť právo na odpočítanie DPH splatnej alebo zaplatenej v tomto členskom štáte za tovar, ktorý\njej bol alebo bude dodaný, a za služby, ktoré jej boli alebo budú poskytnuté, inou zdaniteľnou osobou:\n- musí disponovať faktúrou vyhotovenou v súlade s článkami 220 až 236 a článkami 238, 239 a 240\nsmernice 2006/112 (formálna podmienka) a\n- materiálne, resp. hmotnoprávne podmienky:\na) poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre DPH (t. j. status osoby dodávateľa),\nb) predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie\nc) prijaté plnenie je príjemcom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti.\nPodmienky stanovené smernicou 2006/112 preberá aj slovenská vnútroštátna právna úprava. Platiteľ\ndane si môže v zmysle zákona o DPH odpočítať daň:\na. dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH),\nb. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň, keď\nkupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník, alebo dňom dodania služby (§ 19 ods. 1\na 2 zákona o DPH),\nc. daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane\nz tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH),\nd. zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1\npísm. a) zákona o DPH).\n29. Subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH má dve povinnosti, a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje\ntvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet DPH za splnenia\nzákonnom stanovených podmienok a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné\nbremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový\nsubjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane.\nTo znamená, že nepostačuje len odôvodnenie správcu dane, že daňový subjekt neuniesol dôkazné\nbremeno pokiaľ zmysluplne a logicky nespochybní predložené tvrdenia a dôkazy. V tomto kontexte\nsprávca dane tiež nesie dôkazné bremeno, ktoré unesie len v prípade, že dokáže vážny a dôvodný\nnesúlad skutočnosti s účtovníctvom daňového subjektu. Aby správca dane svoje dôkazné bremeno\nuniesol je nutné, aby identifikoval konkrétne skutočnosti, ktoré vzbudzujú jeho pochybnosti o tvrdeniach\ndaňového subjektu. V prípade, že správny orgán unesie svoje dôkazné bremeno, tak je opäť povinnosť\npreukazovať svoje tvrdenia (resp. ich korigovať) na strane daňového subjektu, pričom spravidla využíva\niné dôkazy než tie, ktoré už správca dane vierohodne spochybnil. Zároveň je tiež potrebné pripomenúť,\nže daňový subjekt je povinný preukazovať len skutočnosti, ktoré sám tvrdí a deklaruje. Dôkazné bremeno\nsa teda prerozdeľuje, resp. prelieva v závislosti od faktického a dôkazného stavu konania.\n30. Predmetom súdneho prieskumu bolo žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného č.\n102311898/2022 zo dňa 19.08.2022, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane Daňového úradu Prešov\nč. 100862635/2022 z 12.04.2022 o vyrubení rozdielu dane v sume 3 500,- EUR na DPH za zdaňovacie\nobdobie júl 2018, ktorým bolo zo strany správcu dane a žalovaného spochybnené dodanie tovaru\na služieb (reklamy prostredníctvom internetových prehliadačov, reklamných spotov, tlačených letákov,\ntvorba a optimalizácia softvéru a internetových stránok, reklamných predmetov) od deklarovaného\n\ndodávateľa žalobcu a to spoločnosti MARFI, s.r.o. z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok\nodpočtu spočívajúcich v nepreukázaní reálneho uskutočnenia zdaniteľných obchodov.\n31. Správny súd dáva do pozornosti, že nie je v zásade súdom „skutkovým“, základným predpokladom\núspechu v konaní pred ním je podanie náležite odôvodnenej správnej žaloby. Vymedzenie žalobných\nbodov v správnej žalobe je pritom v správnom súdnictve rozhodujúce pre úspech vo veci a ich zmena je\nčasovo striktne limitovaná. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Asan 2/2020 zo dňa 29.09.2021, v ktorom tento uviedol: „19. Na\ntomto mieste považuje kasačný súd za dôležité zdôrazniť, že správny súd preskúmava rozhodnutie\norgánu verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (tzv. v medziach\nžaloby). Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je správny súd viazaný a nemôže ho prekročiť. Tu platí v\nsprávnom súdnictve koncentračná zásada, keď žalobca môže žalobné dôvody síce meniť, no rozširovať\nich môže len do konca lehoty na podanie žaloby. Po uplynutí tejto lehoty už nie je možné v priebehu\nkonania vznášať ďalšie námietky a výhrady proti žalobou napadnutému rozhodnutiu, a to ani v replike\nna vyjadrenie žalovaného, ani na pojednávaní. To znamená, že k žalobným bodom uplatneným po\nuplynutí lehoty na podanie žaloby správny súd nemôže prihliadnuť. Taktiež súd nemôže v odôvodnení\nsvojho rozhodnutia argumentovať dôvodom, ktorý žalobca v rámci žaloby neuplatnil (napr. rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/34/2010 z 25. novembra 2010).“ Správny súd tak\nnapadnuté rozhodnutie podrobil súdnemu prieskumu výlučne v rozsahu žalobných námietok tak, ako\nboli uplatnené žalobcom.\n32. Správny súd k námietke žalobcu, a to neúčinnosti doručovania písomností, vady spôsobu\ndoručovania a s tým súvisiacou nezákonnosťou celého konania uvádza, že dospel k záveru, že žalobcovi\nboli riadne doručované všetky písomnosti tak v priebehu daňovej kontroly, ako aj vyrubovacieho konania,\na to do 31.12.2021 v súlade s § 30 ods. 5 daňového poriadku listinne, prostredníctvom poštového\ndoručovateľa na adresu sídla žalobcu, a následne od 01.01.2022 elektronicky, do elektronickej schránky\nžalobcu. Zodpovednosť za negatívne dôsledky skutočnosti, že si žalobca doručované písomnosti\nneprevzal v odbernej lehote a o ich obsahu sa tak nedozvedel, znáša v plnej miere sám žalobca,\nako adresát zásielok. Zachovanie zákonného postupu zo strany správcu dane pri doručovaní aj v\nprípade neprevzatia listinných zásielok malo za následok ich doručenie fikciou doručenia (v zmysle\n§ 31 ods. 3 daňového poriadku v prípade listinných zásielok a § 32 ods. 5, písm. b) bod 1 zákona\no e-Governmente v prípade elektronických zásielok), preto možno konštatovať, že uvedené nebolo\nspôsobilé vyvolať neúčinnosť doručovania. Správny súd na doplnenie uvádza, že správca dane\npostupoval podľa prechodných ustanovení k daňovému poriadku uvedených v § 165b účinné od\n30.12.2012, podľa ktorých sa povinnosť doručovať elektronicky vzťahovala na správcu dane (teda\ni žalovaného) k jednotlivým druhom daní, až po zverejnení oznámenia finančného riaditeľstva na\nsvojom webovom sídle. Za účelom náležitého overenia tejto skutočnosti sa správny súd oboznámil\ns webovým sídlom Finančného riaditeľstva SR, konkrétne stránkou www.financnasprava.sk, na ktorej\nokrem iného možno dohľadať aj oznámenie o uplatňovaní obojsmernej komunikácie vo vzťahu\nku všetkým druhom daní, teda aj povinností správcu dane a žalovaného konať s účastníkom konania\nelektronicky od 01.01.2022. Z uvedeného je teda zrejmé, že zákonná povinnosť doručovať elektronicky\npísomnosti žalobcovi v časti daňového konania nebola. Je možné iba polemizovať o dôvodoch,\nprečo tento spôsob komunikácie bol implementovaný až tak neskoro (t.j. od 01.01.2022), správny súd\nsa môže iba domnievať, že išlo zrejme o nasadenie technických a informačných prostriedkov na strane\nžalovaného a správcu dane a pred ich spusteným sa musela overiť i funkčnosť, čo trvalo určitý čas.\nVo vzťahu k doručovaniu prostredníctvom poštového podniku, tak ako zákon to dokonca výslovne\nuvádza (napr. obchodný zákonník a pod.), každý podnikateľský subjekt má mať registrované sídlo, toto\nsídlo u žalobcu bolo zapísané vo verejne dostupnom registri, na tomto sídle mal mať zabezpečené\npreberanie písomností. Uvedená povinnosť súži nielen štátnym orgánom, aby sa vedeli s právnickou\nosobou „spojiť“, ale slúži aj ďalším subjektom, napríklad obchodným partnerom, zákazníkom, aby mohli\nkomunikovať s právnickou osobou, uplatňovať si práva zo zmluvných vzťahov a pod. Povinnosťou\nžalobcu bolo zabezpečiť si preberanie zásielok na adrese registrovaného sídla. Žalobca nepoprel, že\nby nemal vedomosť, že mu boli doručované zásielky, napr. tým, že mu poštový podnik nezanechal\noznámenie o uložení zásielky, bol to práve žalobca, ktorý sa mohol informovať u správcu dane,\nčo sa nakoniec i stalo, ako to vyplýva z administratívneho spisu. Zákonodarca navyše situáciu, keď\nnedôjde k fyzickému doručeniu písomnosti predvídal a stanovil podmienky v daňovom poriadku, kedy\nje možné využiť zákonnú fikciu doručenia, tak ako sú uvedené v § 31 daňového poriadku, teda za\nsplnenia zákonných podmienok (adresát má sídlo, bol mu oznámený pokus o doručenie písomnosti\n\na poučenie o mieste uloženia zásielky), považuje sa písomnosť po uplynutí zákonom stanoveného\nčasu za doručenú. Okamih oznámenia podstatnej skutočnosti, (teda okamih doručenia) je v rámci\ndaňovej kontroly právne významný, pretože viažu sa s ním ako procesné práva, tak i povinnosti pre\ndaňový subjekt (ale i pre správcu dane). Ak by inštitút fikcie doručenia neexistoval, nebolo by reálne\nmožné zabezpečiť oznámenie právne významných skutočností v praxi. Fikciu doručenia je možné\nvyvrátiť, ak neboli splnené podmienky na jej použite, v konaní pred správcom dane, žalovaným, ani\nv súdnom konaní, nebolo vyvrátené, že by nedošlo k splneniu podmienok na využitie fikcie doručenia.\nŽalobcom vznesené námietky neboli spôsobilé odôvodniť neúčinnosť doručovania, či nezákonnosť\npostupu správcu dane a žalovaného pri doručovaní a tým ani ujmu na právach žalobcu v príčinnej\nsúvislosti s nemožnosťou ich uplatnenia v priebehu daňovej kontroly alebo vyrubovacieho konania,\nnakoľko k uvedenému došlo práve v dôsledku opomenutia žalobcu zabezpečiť riadne preberanie\njemu adresovaných písomností. Z uvedeného dôvodu správny súd posúdil túto žalobnú námietku ako\nnedôvodnú.\n33. Vo vzťahu k preukázaniu práva na odpočítanie DPH, tým aj reálneho dodania tovarov a služieb\nod dodávateľa MARFI, s.r.o., žalobca predložil správcovi dane faktúry a účtovné doklady, vrátane\ndokladov o platbách. Pochybnosti správcu dane a žalovaného o preukázaní reálneho uskutočnenia\nzdaniteľných obchodov, ako aj jeho vlastné závery o neunesení dôkazného bremena žalobcom,\nmajú svoj pôvod v zistení o tom, že dodávateľ žalobcu v rozhodnom období nevykonával žiadne\nzdaniteľné obchody, z nahliadnutia do zápisnice o ústnom pojednávaní č. 100895571/2019 z 16.04.2019\npredmetom ktorej bolo vyjadrenie D. E., konateľa dodávateľa žalobcu (MARFI, s.r.o.), ktorý uviedol,\nže v rozhodnom období spoločnosť neuskutočnila žiadne obchody, ani žiadne obchody neprijala, za\nspoločnosť nevykonával žiadnu činnosť, a on sám sa zdržiava v zahraničí. Podľa názoru správneho\nsúdu dôvodnosť pochybností a dostatočnosť predložených dôkazov daňovým subjektom na preukázanie\nreálnej existencie zdaniteľného plnenia je nutné v každom jednotlivom prípade posudzovať individuálne.\nPreto pokiaľ žalobca vo svojich žalobných námietkach mienil zdôrazniť, že uniesol svoje dôkazné\nbremeno na preukázanie oprávnenosti odpočtu predloženými dokladmi, správny súd konštatuje, že\nokolnosti a zistenia, ktorými finančné orgány dôvodili svoje pochybnosti majú minimálne rovnakú\nvýpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť, ako dôkazy predložené daňovým subjektom a\npreto sa tieto pochybnosti javia ako logické, dôvodné a dostatočne odôvodňujúce záver o neunesení\ndôkazného bremena žalobcom a ním predloženými dokladmi. Pričom žalobca, v priebehu daňovej\nkontroly ani vyrubovacieho konania, nepredložil, ani navrhnul žiadne ďalšie dôkazy k odstráneniu\npochybností správcu dane. Skutočnosť, že žalobca tak mohol neučiniť pre nepreberanie jemu riadne\nzasielaných zásielok zo strany správcu dane, na uvedenom z dôvodov už vyššie uvedených nič nemení.\n34.Rovnako námietka, že právo na priznanie práva odpočítať si DPH možno odoprieť, ak v konaní bol\nobjektívne preukázaný podvod. K uvedenému správny súd vo všeobecnosti uvádza, že odmietnutie\npráva na odpočet DPH je možné\na./ z dôvodu nesplnenia, či už hmotnoprávnych podmienok\nb./ dôvodu účasti na podvodnom reťazci\nc./ dôvodu zneužitia práva\nUvedené dôvody nie je možné kumulovať, pretože sa vzájomne vylučujú. V danom prípade právo bolo\nodopreté z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok, teda spochybnené reálne dodanie služieb\nzo strany deklarovaného dodávateľa a teda podvod sa nemohol už v danom prípade dokazovať. Preto\nuvedenú námietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú.\n35. Správny súd nehodnotil ako dôvodnú ani námietku žalobcu, že mu správny orgán kladie za vinu\nokolnosti, ktoré nemohol ovplyvniť, alebo ktoré nastali až po dodaní. Pre posúdenie oprávnenosti\nuplatneného odpočtu DPH je rozhodujúce splnenie zákonných podmienok odpočtu pri konkrétnom\nzdaniteľnom obchode, teda vo vzťahu medzi dodávateľom a príjemcom tovaru a služieb uplatňujúcim si\nodpočet a nemožno požadovať po daňovom subjekte, aby preukázal skutočnosti, ktoré sú mimo sféry\njeho vplyvu. Avšak v predmetnej veci ak neboli žalobcom označené ani súdom z obsahu rozhodnutí\nfinančných orgánov identifikované žiadne okolnosti, ktoré by žalobca nemohol ovplyvniť resp. nastali\npo čase zdaniteľného obchodu, už uvedené činí takto všeobecne formulovanú námietku žalobcu\nnepreskúmateľnou a tým nedôvodnou.\n36.Správny súd preskúmal v medziach podanej žaloby žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného\nako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, najmä z pohľadu, či sa správny orgán druhého stupňa -\n\nžalovaný vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a z takto vymedzeného rozsahu či správne\nposúdil zákonnosť a správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia. Správny súd po preskúmaní oboch\nrozhodnutí ako aj administratívnych spisov má za to, že tak prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný\npri svojom rozhodovaní vychádzali zo zisteného skutkového stavu, ktorý považovali pri ich právnom\nposúdení veci za dostatočný, z oboch rozhodnutí je možné vyvodiť správnu úvahu oboch daňových\norgánov, dostatočným spôsobom sú uvedené ustanovenia zákonov, podľa ktorých správne orgány vec\nprávne posúdili a z rozhodnutia žalovaného je zrejmé aj to, ako sa žalovaný vysporiadal s odvolacími\nnámietkami žalobcu.\n37. Správny súd dospel k presvedčeniu, že žalobca správnou žalobou napadnutým rozhodnutím\nžalovaného, ani ním potvrdeným rozhodnutím správcu dane nebol ukrátený na svojich právach.\nRozhodnutia žalovaného, ako aj správcu dane považuje správny súd za zákonné a správne a preto s\npoukazom na § 190 SSP, správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.\n38. Podľa § 163 SSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,\nktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.\n39. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi\nprávo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu\nštátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.\n40. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 a nasl. SSP tak, že žalobca nemal vo veci ani\nsčasti úspech, a preto nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému voči žalobcovi nevznikli\ndôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať. Správny\nsúd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal. Žalovaný v rámci konania vykonával činnosti,\nktoré predstavujú bežnú agendu zamestnancov žalovaného a súvisí s jeho rozhodovacou činnosťou,\nteda dôvodne sa očakávala obrana žalovaného vo vzťahu k ním vydanému rozhodnutia.\n41. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach\nv lehote 30 dní od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť. (§ 493e\nSSP v spojení s § 443 ods. 1 a 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému\nsprávnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka\nkonania) uviesť:\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).\nPodanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.\nPodanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu\ntreba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného\npredpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.\nSprávny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť\npripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.\nPodanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby\nsa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal\njeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví\nkópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.\nKasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo\npri rozhodovaní porušil zákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\n\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje\npodania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).\nV kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na\npreukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nKasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}