Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach PO-2S/59/2022 8022200522 21. 05. 2026 JUDr. Jozef Sábo, PhD. ECLI:SK:SpSKE:2026:8022200522.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Sába, PhD. a členov senátu JUDr. Petry Vysaníkovej a JUDr. Eriky Klimekovej, v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie Vlk, IČO: 31 303 862, so sídlom XXX XX A. XXX, právne zastúpený: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, so sídlom Štúrova 20, Košice, proti žalovanému Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom Dobrovičova 12, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo spisu 7948/2022-770, číslo záznamu 17193/2022 zo dňa 28.07.2022 takto rozhodol: I. Z a m i e t a návrh žalovaného na prerušenie konania. II. Z a m i e t a žalobu. III. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: I. 1. Správnou žalobou sa žalobca domáhal na Správnom súde v Košiciach (ďalej aj „správny súd“) preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.s. 7948/2022-770 zo dňa 28.07.2022 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie Okresného úradu Prešov, odbor opravných prostriedkov č. OU-PO-OOP4-2022/002185/12-MOP zo dňa 13.06.2022, ktorým bol žalobca vylúčený ako účastník administratívneho konania vo veci schválenia programu starostlivosti o lesy (ďalej aj „PSoL“) v Lesnom celku B. A. C. pre roky 2022-2031 [§ 41 ods. 10 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej aj „zákon o lesoch“)] (ďalej aj „správny orgán prvého stupňa“ a „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa“). 2. Žalobca si uplatnil postavenie účastníka konania pre účely administratívneho konania o schválení PSoL v Lesnom celku B. A. C. pre roky 2022-2031 [a contrario § 41 ods. 18 zákona o lesoch v spojení s § 14 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „správny poriadok“)]. 3. Správny orgán prvého stupňa vylúčil žalobcu ako účastníka administratívneho konania. Správny orgán prvého stupňa poukázal na zákonné vymedzenie účastníctva v tomto type súdneho konania [pričom žalobca nespadá pod žiadnu z týchto osôb; § 41 ods. 18 zákona o lesoch]. Ďalej uviedol, že žalobcovi nemožno priznať postavenie účastníka, keďže jeho chránené záujmy alebo povinnosti nemôžu byť rozhodnutím vydaným v administratívnom konaní priamo dotknuté [a contrario § 14 ods. 1 správneho poriadku] (rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa s. 3 – s. 4). Zároveň správny orgán prvého stupňa poukázal na to, že osoby v postavení žalobcu majú priznané postavenie zúčastnenej osoby [§
67 ods. 4, ods. 5 zákona o lesoch]. Správny orgán prvého stupňa hodnotil takúto právnu úpravu ako dostatočnú. V tejto súvislosti poukázal na to, že zainteresovaná verejnosť má aktívnu legitimáciu na preskúmanie rozhodnutia nadväzujúceho na toto administratívne konanie súdom i v prípade, ak nie je účastníkom administratívneho konania [s poukazom na § 42 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“)] (rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, s. 5). 4. Žalobca podal voči rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný tak ako je uvedené vyššie. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí stotožnil s vyššie uvedenými závermi správneho orgánu prvého stupňa. 5. Žalobca v správnej žalobe [poukazoval na rozdiel v procesnom postavením zúčastnenej osoby, ktorá má zúžené procesné možnosti vplývať na priebeh a výsledok administratívneho konania oproti účastníkovi konania; porovnaním § 15a ods. 2; § 32 ods. 2; § 43 ods. 3; § 53 správneho poriadku (správna žaloba, ods. 31 - 38)] a: (i) namietal, že napadnutým rozhodnutím došlo k porušeniu práv žalobcu podľa čl. 9 ods. 3 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia [publikovaný v Zbierke zákonov Slovenskej republiky na základe oznámenia Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 43/2006 Z. z.] (ďalej aj „Aarhuský dohovor“); (ii) namietal, že napadnutým rozhodnutím došlo k porušeniu práv žalobcu podľa čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru; (iii) namietal, že napadnutým rozhodnutím došlo k porušeniu práv žalobcu podľa čl. 6 Aarhuského dohovoru; [vyššie uvedené číslovanie bolo z dôvodu prehľadnosti zvolené správnym súdom, na toto číslovanie bude odkazovať správny súd v texte rozsudku] 6. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 06.12.2022 poukázal na závery napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Navrhol prerušiť konanie do právoplatného skončenia konania o kasačnej sťažnosti voči rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 2S/27/2021-69 zo dňa 08.09.2022 [vedenom na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“) pod sp.zn. 2S/59/2022] (ďalej aj „návrh na prerušenie konania“). 7. Žalobca vo svojom vyjadrení zotrval na rozpore napadnutého rozhodnutia s právom Európskej únie v nadväznosti na Aarhuský dohovor [poukazom na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej Únie vo veci C-243/15 - Lesoochranárske zoskupenie VLK] (vyjadrenie žalobcu zo dňa 17.01.2023). 8. Správny súd poukazuje na to, že v obdobných veciach žalobcu k zhodným právnym otázkam rozhodol kasačný súd svojim rozsudkom sp.zn. 2Svk/2/2023 zo dňa 20.12.2024 (ďalej aj „rozsudok kasačného súdu zo dňa 20.12.2024“) a rozsudkom sp.zn. 1Svk/21/2025 zo dňa 29.01.2026 (ďalej aj „rozsudok kasačného súdu zo dňa 29.01.2026“). Správny súd sa s týmto právnym hodnotením kasačného súdu stotožnil, a preto bude primerane na tieto rozsudky kasačného súdu odkazovať. Zhodne príslušné právne otázky hodnotil i správny súd vo svojej rozhodovacej činnosti, a to rozsudkom č.k. PO-3S/27/2022-91 zo dňa 25.03.2025; rozsudkom č.k. 4S/8/2023-81 zo dňa 25.03.2025 a rozsudkom č.k. 3S/2/2025-50 zo dňa 23.10.2025. 9. Tento rozsudok bol vyhlásený dňa 21.05.2026 postupom podľa § 137 ods. 4 v spojení s § 137 ods. 3 druhá veta zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“) vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní.
II. Vybrané ustanovenia právnych predpisov 10. Podľa § 41 ods. 8 zákona o lesoch Orgán štátnej správy lesného hospodárstva bezodkladne oznámi právnickej osobe podľa § 38 ods. 2, dotknutým orgánom štátnej správy, právnickým osobám a fyzickým osobám, ktorých práva môžu byť vyhotovením programu starostlivosti dotknuté, že do správy o hospodárení môžu nahliadnuť a zároveň ich vyzve na predloženie pripomienok k správe o hospodárení
a požiadaviek na vypracovanie pokynov na vyhotovenie programu starostlivosti v lehote do 15 dní od doručenia oznamu, ak odsek 16 neustanovuje inak; na pripomienky a požiadavky, ktoré neboli predložené v určenej lehote, sa neprihliada. V ozname uvedie dátum prerokovania správy o hospodárení a predložených pripomienok a požiadaviek, ktoré sa uskutoční najneskôr do siedmich dní od posledného dňa lehoty, určenej na ich predloženie. Vyjadrením orgánu ochrany prírody je orgán štátnej správy lesného hospodárstva v rozsahu podľa osobitného predpisu viazaný. 11. Podľa § 41 ods. 9 zákon o lesoch O výsledkoch prerokovania správy o hospodárení a pripomienok a požiadaviek podľa odseku 8 sa vyhotoví protokol, ktorý obsahuje pokyny na vyhotovenie programu starostlivosti a termín predloženia návrhu programu starostlivosti orgánu štátnej správy lesného hospodárstva najneskôr do 15. decembra posledného roku platnosti programu starostlivosti. Ak vyhotovený protokol neobsahuje pripomienky a požiadavky orgánu ochrany prírody podľa odseku 8, môže orgán ochrany prírody podať námietku ministerstvu alebo Ministerstvu obrany Slovenskej republiky, ak sa protokol týka územia vojenského obvodu, ktoré po prerokovaní s Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky do 30 dní od doručenia námietky a vyjadrenia príslušného orgánu štátnej správy lesného hospodárstva určí, či tieto budú do protokolu podľa prvej vety doplnené; do určenia ministerstva alebo Ministerstva obrany Slovenskej republiky sa protokol podľa prvej vety považuje za záväzný. Postup podľa druhej vety sa primerane použije aj vtedy, ak pripomienky a požiadavky orgánu ochrany prírody podľa odseku 8 vzťahujúce sa k územiu európskej sústavy chránených území boli doručené po lehote podľa odsekov 8 alebo 16. 12. Podľa § 41 ods. 10 zákona o lesoch Konanie o vyhotovení programu starostlivosti sa začína dňom vyhotovenia protokolu podľa odseku 9. Na pripomienky a požiadavky podľa odseku 8 uplatnené po vyhotovení protokolu sa neprihliada. 13. Podľa § 41 ods. 18 zákona o lesoch Účastníkom konania o schválení programu starostlivosti je vlastník, správca a obhospodarovateľ lesa v lesnom celku, pre ktorý sa program starostlivosti vyhotovuje. 14. Podľa § 41 ods. 19 zákona o lesoch Na konanie podľa odsekov 8, 9 a 15 sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. 15. Podľa § 67 ods. 4 zákona o lesoch Ak združenie s právnou subjektivitou nie je účastníkom správneho konania, je zúčastnenou osobou, ak predmet jeho činnosti súvisí s využívaním a ochranou lesného majetku a ak písomne oznámi svoju účasť v konaní najneskôr do 7 dní od upovedomenia o začatom konaní podľa odseku 5. 16. Podľa § 67 ods. 5 zákona o lesoch Združenie podľa odseku 4 môže písomne požiadať orgán štátnej správy lesného hospodárstva, aby ho upovedomil o začatých správnych konaniach, v ktorých môžu byť dotknuté jeho záujmy. Žiadosť musí obsahovať najmä názov združenia, jeho sídlo, identifikačné číslo, meno a priezvisko osoby oprávnenej konať v mene občianskeho združenia a určenie konania, o ktorého začatí chce byť združenie upovedomené, vrátane uvedenia záujmov, ktoré by mohli byť týmto konaním dotknuté. 17. Podľa § 14 ods. 1 zákona o správnom konaní Účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. 18. Podľa § 42 ods. 1 písm. a) až d) SSP Ak má zainteresovaná verejnosť alebo dotknutá verejnosť (ďalej len „zainteresovaná verejnosť“) právo podľa osobitného predpisu na účasť v administratívnom konaní vo veciach životného prostredia, je oprávnená a) podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a), b) podať žalobu proti nečinnosti podľa § 6 ods. 2 písm. e), c) podať žalobu proti všeobecne záväznému nariadeniu, d) zúčastniť sa na konaní o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. a); ustanovenia tohto zákona týkajúce sa osoby zúčastnenej na konaní podľa § 41 ods. 2 sa primerane použijú aj na zainteresovanú verejnosť. III.
Posúdenie správnym súdom 19. Správny súd sa oboznámil so správnou žalobou, napadnutým rozhodnutím, administratívnym konaním ktorého vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že správna žaloba bola podaná včas, oprávnenou osobou, bola prípustná a vo veci neboli prítomné procesné prekážky, ktoré by bránili jej prejednaniu. Na základe uvedeného, vo svetle žalobných bodov, dospel správny súd k nasledovným záverom. 20. K žalobnému bodu (i) správny súd poukazuje na nižšie uvedené závery kasačného súdu, s ktorými sa vo veci stotožnil: „20. Správny súd dospel k záveru, že Slovenská republika na seba prevzala medzinárodný záväzok zabezpečiť v zmysle článku 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru prístup verejnosti k správnym a súdnym konaniam a pokiaľ zákonná alebo výkonná moc nevykoná príslušné kroky k vytvoreniu vhodných podmienok k implementácii tohto subjektívneho práva jednotlivca vo vnútroštátnom právnom poriadku, potom toto právo musí priznať súdna moc. S uvedeným záverom správneho súdu sa nemožno stotožniť, a to hneď z viacerých dôvodov. 21. Prvým dôvodom je jazykový výklad čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, ktorý neustanovuje povinnosť zmluvným stranám dohovoru zabezpečiť verejnosti prístup k správnemu a súdnemu konaniu, ako tvrdí správny súd, ale normuje: Strana zabezpečí, ak sú splnené podmienky uvedené v jej vnútroštátnom práve, ak sú nejaké, aby členovia verejnosti mali prístup k správnemu alebo súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia. Aarhuský dohovor v čl. 9 ods. 3 zaväzuje zmluvné strany zabezpečiť verejnosti prístup k spravodlivosti, ale ponecháva na ich diskrécii, či tento prístup zabezpečia prostredníctvom administratívneho alebo súdneho konania. 22. Rovnakú textáciu Aarhuského dohovoru nachádzame aj v iných jazykových verziách, príkladmo v anglickom jazyku a „alebo“ namiesto „a“ používa taktiež francúzska jazyková verzia. Z jazykového znenia článku 9 ods. 3 Aahurského dohovoru je teda zrejmé, že správny súd pristúpil k jeho extenzívnemu a nesprávnemu výkladu, keď mal za to, že uvedeným článkom je Slovenská republika zaviazaná vytvoriť podmienky pre prístup verejnosti tak do administratívnych ako aj súdnych konaní týkajúcich sa životného prostredia. Na uvedené nesprávne právne posúdenie naopak celkom správne poukázal v kasačnej sťažnosti žalovaný a kasačný súd sa s ním stotožňuje. 23. Okrem doslovného znenia čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, ktorým správny súd odôvodnil svoj právny záver, že žalobcovi malo byť priznané účastníctvo v prvostupňovom konaní, potvrdzuje nesprávnosť tohto právneho posúdenia taktiež Príručka implementácie Aarhuského dohovoru (ďalej len „príručka“) vytvorená Európskou hospodárskou komisiou OSN (dostupná na: https://unece.org/ environment-policy/publications/aarhus-convention-implementationguide- second-edition), ktorá na svojich stranách 197 - 198 opakovane zdôrazňuje, že zmluvná strana si splní svoj záväzok vyplývajúci z predmetného článku Aarhuského dohovoru tým, že zabezpečí verejnosti prístup k spravodlivosti prostredníctvom administratívneho alebo súdneho konania. Vzhľadom na skutočnosť, že príručka nie je dostupná v slovenskom jazyku, kasačný súd cituje relevantné pasáže preložené z anglického jazyka: · Odsek 3 (článok 9) predpokladá, že verejnosť môže presadzovať a domáhať práv týkajúcich sa životného prostredia buď priamo, t. j. podaním žaloby na súd (namiesto náhrady osobnej ujmy), alebo nepriamo, a to iniciovaním a účasťou na administratívnych konaniach za účelom zabezpečenia vymáhania práva. · Článok 9, odsek 3, poskytuje verejnosti prístup k administratívnym alebo súdnym konaniam. Tento prístup môže byť zabezpečený priznaním aktívnej legitimácie členom verejnosti na priame vymáhanie práv týkajúcich sa životného prostredia na súde. Táto povinnosť môže byť taktiež splnená zaručením práva verejnosti iniciovať administratívne alebo trestné konania. Zmluvné strany si ponechávajú značnú mieru voľnosti pri určovaní, ktoré fóra (súd alebo administratívny orgán) a formy konania (napr. občianskoprávne, správne alebo trestné právo) majú byť k dispozícii na napadnutie dotknutých aktov alebo opomenutí. 24. Z vyššie uvedených citácií je zrejmé, že ani príručka, ktorá má zmluvným stranám napomáhať pri implementácii záväzkov vyplývajúcich z Aarhuského dohovoru v plnej miere, nevyžaduje od zmluvných strán zabezpečenie prístupu verejnosti do konaní pred správnymi orgánmi. Naopak, opakovane uvádza, že čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru vyžaduje zabezpečenie prístupu verejnosti do administratívnych alebo súdnych konaní, čo je možné vykladať tým spôsobom, že je nutné zabezpečiť minimálne jednu z uvedených alternatív. Kasačný súd osobitne poukazuje na: Zmluvné strany si ponechávajú značnú mieru voľnosti pri určovaní, ktoré fóra (súd alebo administratívny orgán) a formy konania (napr.
občianskoprávne, správne alebo trestné právo) majú byť k dispozícii na napadnutie dotknutých aktov alebo opomenutí. Z citovanej vety jednoznačne vyplýva, že zmluvná strana zabezpečujúca prístup verejnosti k spravodlivosti prostredníctvom priznania aktívnej vecnej legitimácie v súdnych konaniach, týkajúcich sa životného prostredia, si dostatočne splnila záväzok vyplývajúci z čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru. 25. Odhliadnuc od doslovného znenia čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru ako aj od príručky, nesprávnosť právneho posúdenia správneho súdu potvrdzuje taktiež rozhodovacia činnosť Výboru pre posudzovanie súladu s Aarhuským dohovorom (Aarhus Convention Compliance Committee; ďalej len „výbor“) so sídlom v Ženeve, ktorému zmluvné strany dohovoru zverili právomoc interpretovať dohovor a posudzovať súlad vnútroštátnej legislatívy a praxe s dohovorom. Konkrétne kasačný súd poukazuje na nasledujúce rozhodnutia uverejnené v zbierke rozhodnutí výboru (dostupná na: https://unece.org/ fileadmin/DAM/env/pp/compliance/CC_Publication/ ACCC_Case_Law_3rd_edition_eng.pdf ), ktorá rovnako ako príručka nie je prístupná v slovenskom jazyku, preto kasačný súd cituje jej vybrané právne vety preložené do slovenského jazyka: · Nedostatok akýchkoľvek administratívnych alebo súdnych postupov na napadnutie aktov a opomenutí, ktoré sú v rozpore s vnútroštátnym právom týkajúcim sa životného prostredia, ako v tomto prípade, predstavuje nesúlad s článkom 9, odsekom 3, v spojení s článkom 9, odsekom 4, Dohovoru. (Rakúsko ACCC/C/2011/63; ECE/MP.PP/C.1/2014/3, 13. január 2014, bod 63) · Článok 9, odsek 3, dohovoru ukladá každej zmluvnej strane povinnosť zabezpečiť, aby mala verejnosť, ak spĺňa podmienky stanovené vo vnútroštátnom práve (ak takéto podmienky existujú), prístup k administratívnym alebo súdnym konaniam za účelom napadnutia aktov a opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami vnútroštátneho práva týkajúcimi sa životného prostredia. (Spojené kráľovstvo ACCC/C/2008/23; ECE/ MP.PP/C.1/2010/6/Add.1, október 2010, bod 44) · Rovnako rozhodol výbor v týchto prípadoch: Belgicko ACCC/2005/11; ECE/MP.PP/C.1/2006/4/Add.2, 28. júl 2006, bod 28; Arménsko ACCC/C/2004/8; ECE/ MP.PP/C.1/2006/2/Add.1, 10. máj 2006, bod 38; Dánsko ACCC/C/2006/18; ECE/MP.PP/2008/5/Add.4, 29. apríl 2008, bod 28. 26. Aj v nadväznosti na vyššie citovanú rozhodovaciu činnosť správny súd dospel k nesprávnemu právnemu záveru, keď tvrdil, že súdna moc musí priznať ochranu žalobcovi tým, že mu prizná postavenie účastníka konania v konaní pred prvostupňovým orgánom, pretože tým plní záväzok vyplývajúci Slovenskej republike z čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru. 27. Kasačný súd dospel k právnemu záveru, že čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru zaväzuje zmluvné strany dohovoru prijať takú legislatívu, v zmysle ktorej bude mať verejnosť prístup k spravodlivosti prostredníctvom účasti v administratívnom alebo súdnom konaní, pričom postačuje jedna z uvedených alternatív. Zároveň kasačný súd dospel k záveru, že v prejednávanom prípade je záväzok Slovenskej republiky splnený, nakoľko ustanovenie § 42 SSP priznáva žalobcovi ako zainteresovanej verejnosti právo účinne brániť práva spojené s ochranou životného prostredia na súde, a to priznaním aktívnej vecnej legitimácie. 28. Dôvodová správa k SSP k § 42 taktiež uvádza: Zainteresovaná verejnosť má v určených prípadoch žalobnú legitimáciu a právo účasti na konaní za predpokladu, že sa jedná o veci životného prostredia podľa osobitného predpisu. Týmto ustanovením sa zohľadňuje znenie čl. 9 ods. 2 a 3 Aarhuského dohovoru ohľadom prístupu k spravodlivosti. Kasačný súd sa preto stotožnil so žalovaným, ktorý poukazoval na to, že prijatím SSP bolo znenie čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru zohľadnené vo vnútroštátnom právnom poriadku Slovenskej republiky. 29. Rovnako sa kasačný súd stotožnil s tvrdením žalovaného, že judikatúra citovaná správnym súdom ako aj žalobcom je na prejednávaný prípad neaplikovateľná, nakoľko ide o rozhodnutia týkajúce sa staršej právnej úpravy zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v účinnom znení (ďalej len „OSP“), ktorý zainteresovanej verejnosti nepriznával aktívnu vecnú legitimáciu na podanie správnej žaloby, nakoľko nebola účastníkom správneho konania. Príkladmo žalobcom uvádzaný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžo/1/2017 z 28. marca 2018, odôvodňuje povinnosť priznať žalobcovi postavenie účastníka konania v konaní o schválení PSL tým, že je to potrebné, aby mohol následne podať správnu žalobu, aby boli zaručené jeho práva vyplývajúce z čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru. 30. SSP však, ako je uvedené vyššie, reflektoval na záväzky Slovenskej republiky ako zmluvnej strany Aarhuského dohovoru a konkrétne záväzok vyplývajúci z jeho čl. 9 ods. 3: aby členovia verejnosti mali prístup k správnemu alebo súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia, zabezpečila prijatím § 42 SSP, vďaka ktorému majú členovia verejnosti prístup k
súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia. 31. Neaplikovateľný je taktiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžo/19/2016 z 26. februára 2018, ktorého predmet prieskumu tvorila námietka žalobcu, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na posúdenie veci a nie otázka účastníctva. O skutkovo odlišný prípad ide tiež v rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie C-243/15 z 8. novembra 2016 a rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C-240/09 z 8. marca 2011 potvrdzuje záver poskytnutý kasačným súdom, keď favorizuje taký výklad procesného práva: týkajúceho sa podmienok, ktoré je potrebné splniť na podanie správneho opravného prostriedku alebo žaloby, ktorý bude v čo najväčšej možnej miere v súlade tak s cieľmi článku 9 ods. 3 tohto dohovoru, ako aj s cieľom účinnej súdnej ochrany práv poskytovaných právom Únie, aby mohla organizácia na ochranu životného prostredia, akou je Lesoochranárske zoskupenie VLK, napadnúť na súde rozhodnutie prijaté v rámci správneho konania, ktoré by mohlo byť v rozpore s právom Únie v oblasti životného prostredia.“ [rozsudok kasačného súdu zo dňa 20.12.2024, ods. 20. – 31.] 21. K porušeniu čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru taktiež poukazuje správny súd na závery kasačného súdu, podľa ktorých: „59. V tejto súvislosti kasačný súd opakovane uvádza, že ako relevantnú otázku musel kasačný súd posúdiť otázku, či malo byť v prvostupňovom konaní pred správnym orgánom priznané sťažovateľovi postavenie účastníka konania, a to s ohľadom na jednotlivé články Aahurského dohovoru. 60. V tejto súvislosti poukazuje kasačný súd na znenie ustanovenia čl. 9 ods. 3 Aahurského dohovoru, ktorý neustanovuje povinnosť zmluvným stranám dohovoru zabezpečiť verejnosti prístup k správnemu a súdnemu konaniu, ale Aahurský dohovor v čl. 9 ods. 3 zaväzuje zmluvné strany zabezpečiť verejnosti prístup k spravodlivosti, pričom ponecháva na ich diskrécii, či tento prístup zabezpečia prostredníctvom administratívneho alebo súdneho konania. Zmluvná strana zabezpečujúca prístup verejnosti k spravodlivosti prostredníctvom priznania aktívnej vecnej legitimácie v súdnych konaniach, týkajúcich sa životného prostredia, si dostatočne splnila záväzok vyplývajúci z čl. 9 ods. 3 Aahurského dohovoru. V prejedávanej veci je záväzok Slovenskej republiky splnený, nakoľko ustanovenie § 42 SSP priznáva sťažovateľovi ako zainteresovanej verejnosti právo účinne brániť práva verejnosti spojené s ochranou životného prostredia a to priznaním aktívnej vecnej legitimácie. 61. SSP reflektoval na záväzky Slovenskej republiky ako zmluvnej strany Aahurského dohovoru a konkrétne záväzok vyplývajúci z jeho čl. 9 ods. 3 a to prijatím § 42 SSP, podľa ktorého majú členovia verejnosti prístup k súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia. 62. Článok 9 ods. 3 Aahurského dohovoru podľa rozhodnutia SDEÚ C-240/19 nemá priamy účinok v práve Európskej únie. Výklad vnútroštátneho procesného práva upravujúceho podmienky prístupu verejnosti k súdnej ochrane vo veciach životného prostredia však má zohľadňovať ciele čl. 9 ods. 3 tohto dohovoru, ako aj cieľ účinnej súdnej ochrany. 63. Sťažovateľ požadoval aplikáciu § 14 Správneho poriadku na jeho prípad, pričom požadoval zohľadniť znenie čl. 9 ods. 3 Aahurského dohovoru. Žalovaným ako i správnym súdom poskytnutý výklad nemožno považovať za kolidujúci s cieľom Aahurského dohovoru, ktorý sám definuje zainteresovanú verejnosť aj prostredníctvom mimovládnych organizácií. Členovia verejnosti majú zabezpečený prístup k administratívnemu konaniu a súdnemu konaniu vo veciach súvisiacich s vyhotovením programu starostlivosti o lesy formou zúčastnenej osoby, ktorou môže byť environmentálne združenie.“ [rozsudok kasačného súdu zo dňa 29.01.2026, ods. 59. – 63.] 22. Tento žalobný bod preto nepovažoval správny súd za dôvodný. 23. K žalobnému bodu (ii) správny súd poukazuje na nižšie uvedené závery kasačného súdu, s ktorými sa vo veci stotožnil: „32. Pre jednoznačné rozhodnutie kasačného súdu je však nevyhnutné vysporiadať sa aj s tvrdením žalobcu, že na účastníctvo v konaní má právo nie len v nadväznosti na čl. 9 ods. 3 ale aj s ohľadom na čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru, nakoľko schvaľovanie PSL je činnosťou subsumovateľnou pod čl. 6 ods. 1 písm. b) Aarhuského dohovoru. 33. Kasačný súd sa stotožnil so žalobcom, že s ohľadom na nezanedbateľný význam rozhodnutia o schválení PSL, je uvedené rozhodnutie možné považovať za „rozhodnutie o navrhovaných činnostiach
neuvedených v Prílohe I, ktoré môžu mať významný vplyv na životné prostredie“ podľa čl. 6 ods. 1 písm. b) Aarhuského dohovoru. „Významný vplyv na životné prostredie“ kasačný súd vzhliadol najmä v tom, že PSL je dôležitý nástroj na plánovanie a riadenie hospodárenia v lesoch, ktorého cieľom je zabezpečiť ich trvalo udržateľný rozvoj, trvalo udržateľné využívanie v nadväznosti na ťažbu, ochranu biodiverzity, ochranu a podporu druhovej rozmanitosti fauny a flóry, ochranu biotopov, a to všetko s následkami na ochranu vodných zdrojov, čistotu ovzdušia, prevenciu erózie či iné spoločenské záujmy a životné prostredie v celosti. 34. Zákon o lesoch výslovne uvádza, že PSL je nástrojom štátu na zabezpečenie trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch, pričom trvalo udržateľným hospodárením v lesoch je hospodárenie takým spôsobom a v takom rozsahu, aby sa pri zohľadnení existujúcich prírodných rizík zachovala alebo zlepšovala ich biologická diverzita, odolnosť, produkčná a obnovná schopnosť, životnosť a schopnosť plniť funkcie lesov (§ 40ods. 1 v nadväznosti na § 2 písm. i)). 35. Ako ďalej tvrdí žalobca, že pokiaľ je schvaľovanie PSL subsumovateľné pod čl. 6 ods. 1 písm. b) Aarhuského dohovoru, aplikuje sa súčasne čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru, aj s takýmto výkladom sa kasačný súd v plnom rozsahu stotožnil. Tento záver vyplýva zo samotného znenia čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru, ktorý zabezpečuje možnosť: napadnúť vecnú a procesnú zákonnosť akéhokoľvek rozhodnutia, úkonu alebo opomenutia podliehajúcemu článku 6.... 36. Uvedený záver podporuje aj tá skutočnosť, že rozdiel medzi čl. 9 ods. 2 a ods. 3 Aarhuského dohovoru tkvie aj v subjekte, ktorému jednotlivé odseky priznávajú práva. Odsek 2 je pritom výslovne zameraný na zainteresovanú verejnosť, keď normuje: Strana v rámci svojho vnútroštátneho práva zabezpečí, aby členovia zainteresovanej verejnosti .... Zainteresovaná verejnosť je pojem legálne definovaný v čl. 2 ods. 5 Aarhuského dohovoru ako: „zainteresovaná verejnosť“ znamená verejnosť, ktorá je alebo by mohla byť ovplyvnená rozhodovacím procesom týkajúcim sa životného prostredia alebo sa o tento proces zaujíma; pre potreby tejto definície sa mimovládne organizácie podporujúce ochranu životného prostredia a spĺňajúce všetky požiadavky vnútroštátneho práva považujú za zaujímajúce sa o rozhodovací proces. 37. Vzhľadom na skutočnosť, že schvaľovanie PSL je subsumovateľné pod čl. 6 ods. 1 písm. b) Aarhuského dohovoru a že čl. 9 ods. 2 priznáva práva a zaväzuje zmluvnú stranu zabezpečiť prístup k spravodlivosti práve „zainteresovanej verejnosti“, kasačný súd sa stotožnil so žalobcom, že čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru má byť aplikovaný. 38. Pokiaľ však žalobca ďalej tvrdí, že aplikáciou čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru malo byť žalobcovi priznané účastníctvo v konaní pred prvostupňovým orgánom, s takýmto výkladom sa nie je možné stotožniť. 39. Rovnako ako pri čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru je nutné sa zaoberať doslovným znením čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru ktorý znie: Každá Strana v rámci svojho vnútroštátneho práva zabezpečí, aby členovia zainteresovanej verejnosti ... mali prístup k procesu preskúmania pred súdom a/alebo iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným na základe zákona na účely napadnúť vecnú a procesnú zákonnosť akéhokoľvek rozhodnutia, úkonu alebo opomenutia podliehajúcemu článku 6. Aby nedošlo k chybe vo výklade v dôsledku textácie slovenskej verzie Aarhuského dohovoru, kasačný súd dodáva, že rovnako formulujú predmetný článok anglická aj francúzska verzia dohovoru. 40. Doslovné znenie článku 9 ods. 2, kde Aarhuský dohovor taktiež nepoužíva spojku „a“ ale ustanovuje „a / alebo“, z čoho opäť možno vyvodiť, že zabezpečenie prístupu k súdnemu konaniu prostredníctvom § 42 SSP je dostatočné. Okrem uvedeného je nutné si všimnúť, že čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru zaväzuje zmluvné strany zabezpečiť zainteresovanej verejnosti prístup k procesu preskúmania pred súdom a/alebo iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným na základe zákona. Z uvedeného vyplýva, že čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru nezaväzuje stranu zabezpečiť účastníctvo žalobcu v správnom konaní, tak ako tvrdí žalobca. 41. Za súd a/alebo iný nezávislý a nestranný orgán ustanovený na základe zákona nemožno považovať správne orgány, ani orgán štátnej správy lesného hospodárstva v zmysle § 56 zákona o lesoch, ktorý podľa § 41 ods. 13 zákona o lesoch rozhodnutím schvaľuje návrh PSL. Orgán štátnej správy lesného hospodárstva (§ 56 ods. 1 zákona o lesoch: ministerstvo / okresný úrad v sídle kraja / okresný úrad / Slovenská lesnícko-drevárska inšpekcia), ktorým bol v prejednávanom prípade Okresný úrad Prešov, nie je „iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným na základe zákona“, nakoľko je súčasťou výkonnej moci štátu. Takýto výklad je v súlade s výkladom poskytnutým v príručke na strane 196, v zmysle ktorého: · Článok 9, odsek 2, tiež špecifikuje, že prieskum musí prebiehať pred súdom alebo iným „nezávislým a nestranným orgánom zriadeným zákonom“. To znamená, že preskúmavacie konanie musí obsahovať záruky na zabezpečenie riadneho procesu, nezávislého od vplyvu akejkoľvek zložky výkonnej moci.
42. Z rozhodovacej činnosti výboru možno uviesť napríklad rozhodnutie Nemecko ACCC/C/2008/31; ECE/MP.PP/C.1/2014/8, 4. jún 2014, bod 83, v zmysle ktorého: · Článok 9, odsek 2, v spojení s článkom 9, odsek 4, dohovoru vyžaduje, aby zmluvné strany zabezpečili dotknutým členom verejnosti prístup k účinnej súdnej ochrane v prípade, že dôjde k porušeniu ich procesných práv podľa článku 6. 43. Na strane 196 príručka ďalej stanovuje, že: · Podľa odseku 2 môže zmluvná strana stanoviť predbežné preskúmavacie konanie pred správnym orgánom. Systém správnych odvolaní však nie je určený na to, aby nahradil možnosť podať odvolanie na súd. Zmluvná strana môže tiež požadovať, aby žalobcovia „vyčerpali administratívnoprávne prostriedky nápravy“, t. j. využili všetky dostupné správne konania, predtým ako sa obrátia na súd. 44. Aj z uvedeného opäť vyplýva, že čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru primárne stanovuje povinnosť zmluvným stranám zabezpečiť zainteresovanej verejnosti prístup k súdu, pričom tento je možné dokonca obmedziť požiadavkami skoršieho prieskumu v správnom konaní, či vyčerpaním všetkých dostupných prostriedkov nápravy. Nijako však nie je možné dospieť k výkladu, že čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru upravuje povinnosť zmluvnej strany priznať zainteresovanej verejnosti postavenie účastníka správneho konania tak, ako to tvrdí žalobca. 45. Uvedené vyššie, najmä s dôrazom na rozdiel medzi čl. 9 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 v orgáne prieskumu, ku ktorému majú zmluvné strany zabezpečiť prístup zainteresovanej verejnosti, je stručne zhrnuté na strane 188 príručky. Pre väčšiu zrozumiteľnosť kasačný súd uvádza, že pokiaľ príručka používa slovo „kategória“ odkazuje na prvé tri odseky čl. 9 Aarhuského dohovoru: · Zatiaľ čo pre prvé dve z troch vyššie uvedených kategórií musia zmluvné strany zabezpečiť preskúmavacie konanie pred súdom alebo orgánom podobným súdu zriadeným zákonom, pre tretiu kategóriu môžu zmluvné strany zabezpečiť prístup k spravodlivosti buď prostredníctvom administratívnych, alebo súdnych postupov. Pojem „súdne postupy“ možno chápať ako iný spôsob označenia súdov a orgánov podobných súdu. · Uvedený výklad je potvrdený rozhodovacou činnosťou výboru, konkrétne v rozhodnutí: Belgicko ACCC/2005/11; ECE/ MP.PP/C.1/2006/4/Add.2, 28. júl 2006, bod 26. 46. Aj z uvedeného dôvodu je žalobcov výklad, že z čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru mu vyplýva právo byť účastníkom konania pred prvostupňovým orgánom nesprávny. Článok 9 Aarhuského dohovoru predstavuje takzvaný tretí pilier, ktorý upravuje prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia a vytvára garancie pre každého, koho environmentálne práva boli porušené, aby mal možnosť spravodlivého posúdenia nezávislými orgánmi, napríklad súdmi. Ani z článku 9 ods. 2 ani z článku 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, však nevyplýva záväzok zmluvnej strany zabezpečiť zainteresovanej verejnosti možnosť byť účastníkom správneho konania s možnosťou podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu v správnom konaní tak, ako uvedený článok vykladá žalobca. Článok 9 Aarhuského dohovoru zaväzuje zmluvné strany zabezpečiť prístup zainteresovanej verejnosti k spravodlivosti prostredníctvom napríklad prístupu k súdu, čo je tak podľa ods. 2 ako aj ods. 3 dostačujúce. Uvedený záväzok je naplnený ustanovením § 42 SSP, ktorý žalobcovi ako zainteresovanej verejnosti priznáva aktívnu vecnú legitimáciu v administratívnom konaní vo veciach životného prostredia. Aj v nadväznosti na uvedené vyššie kasačný súd vyhodnotil kasačnú sťažnosť žalovaného ako dôvodnú.“ [rozsudok kasačného súdu zo dňa 20.12.2024, ods. 32. – 46.] 24. Tento žalobný bod preto nepovažoval správny súd za dôvodný. 25. K žalobnému bodu (iii) správny súd poukazuje na nižšie uvedené závery kasačného súdu, s ktorými sa vo veci stotožnil: „47. V nadväznosti na čl. 6 Aarhuského dohovoru, z ktorého sa žalobca taktiež pokúšal vyvodiť svoje právo byť účastníkom konania pred prvostupňovým orgánom za účelom podania opravného prostriedku proti rozhodnutiu o schválení PSL, kasačný súd uvádza, že uvedený článok predstavuje takzvaný druhý pilier Aarhuského dohovoru, ktorého úlohou je zabezpečiť účasť verejnosti (aj zainteresovanej verejnosti) na rozhodovacích procesoch, nie právo iniciovať prieskum rozhodnutí (inak povedané právo na prístup k spravodlivosti upravené tretím pilierom Aarhuského dohovoru). Podľa čl. 6 Aarhuského dohovoru má mať žalobca zabezpečenú účasť na rozhodovacom procese, nie zabezpečenú takú účasť na rozhodovacom procese, ktorá ho oprávni na podanie opravného prostriedku, tak ako to žalobca vykladá. 48. Kasačný súd v nadväznosti na uvedené opäť poukazuje na rozhodovaciu činnosť výboru, ktorý v rozhodnutí Litva ACCC/2006/16; ECE/MP.PP/2008/5/Add.6, 4. apríl 2008, bod 71. požiadavku včasnej účasti verejnosti na rozhodovacích procesoch definuje nasledovne: · Požiadavka na „včasnú účasť verejnosti, keď sú všetky možnosti otvorené“ by sa mala v prvom rade vnímať v rámci koncepcie
stupňovitého rozhodovacieho procesu, pri ktorom sa v jednotlivých fázach rozhodovania určité možnosti diskutujú a vyberajú za účasti verejnosti. 49. Poukazujúc tiež na príručku, ktorá podporuje vyššie uvedený výklad, keď na strane 124 uvádza požiadavky vyplývajúce zmluvnej strane dohovoru z čl. 6: · Zapojiť verejnosť do rozhodovania o činnostiach s možným významným vplyvom na životné prostredie v počiatočných fázach; Oznámiť to dotknutej verejnosti; Stanoviť primerané časové rámce pre jednotlivé fázy účasti verejnosti; Poskytnúť dotknutej verejnosti všetky relevantné informácie; Umožniť verejnosti vyjadriť pripomienky; Náležite zohľadniť výsledok verejného zapojenia, Informovať verejnosť o konečnom rozhodnutí spolu s jeho odôvodnením. 50. Účasť zainteresovanej verejnosti pod ktorou sa rozumejú vyššie uvedené čiastkové záväzky zmluvnej strany a pod ktorú nespadá právo podávať opravné prostriedky, pretože to je subsumovateľné pod tretí pilier Aarhuského dohovoru - prístup k spravodlivosti, garantovaný článkom 9, má byť súčasne umožnená včas tak, aby bola efektívna (čl. 6 ods. 4 Aarhuského dohovoru). Záväzok zabezpečiť účasť zainteresovanej verejnosti na rozhodovacom procese týkajúcom sa schválenia PSL je splnený priznaním postavenia zúčastnenej osoby podľa § 67 ods. 4 zákona o lesoch, pričom najmä § 67 ods. 6 zákona o lesoch zabezpečuje oznámenie a zapojenie zainteresovanej verejnosti do rozhodovania v počiatočných fázach (7 dní od začatia konania / od doručenia žiadosti). 51. Ešte pred samotným konaním o schválení PSL, ktorého sa žalobca môže zúčastniť ako zúčastnená osoba, však žalobca môže nahliadnuť do správy o doterajšom hospodárení a o určení zásad na jeho vyhotovenie, môže k správe predložiť pripomienky a požiadavky na vypracovanie pokynov na vyhotovenie PSL. Uvedené vyplýva z § 41 ods. 1 zákona o lesoch a deje sa tak na základe bezodkladného oznámenia, ktoré je spolu s výzvou na predloženie pripomienok a požiadaviek orgán štátnej správy lesného hospodárstva povinný bezodkladne oznámiť: právnickej osobe podľa § 38 ods. 2, dotknutým orgánom štátnej správy, právnickým osobám a fyzickým osobám, ktorých práva môžu byť vyhotovením programu starostlivosti dotknuté. Takouto právnickou osobou je aj žalobca. V praxi sa uvedené oznámenie zabezpečuje napríklad vyvesením na úradnej tabuli či webovom sídle orgánu štátnej správy lesného hospodárstva (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo/165/2015 z 26. apríla 2017). Zainteresovaná verejnosť tak môže nahliadnuť, vzniesť pripomienky k správe o hospodárení, ktoré sú následne prerokované (§ 41 ods. 8 zákona o lesoch), a ktorých prerokovanie je zachytené v protokole (§ 41 ods. 8 zákona o lesoch), ktorý je záväzným podkladom pre vyhotovenie a následné schválenie návrhu PSL (§ 41 ods. 9 zákona o lesoch). 52. Žalobca tak ako subjekt hájaci práva týkajúce sa ochrany životného prostredia môže v zmysle vyššie uvedených ustanovení (§ 41 zákona o lesoch) svojimi pripomienkami ovplyvniť obsah návrhu PSL a následne byť účastný na konaní o jeho schválení v postavení zúčastnenej osoby podľa § 67 ods. 4 zákona o lesoch. Požiadavky vyplývajúce z čl. 6 Aarhuského dohovoru aj s dôrazom na včasnosť účasti žalobcu podľa čl. 6 ods. 4 Aarhuského dohovoru považuje kasačný súd vyššie uvedeným za naplnené.“ [rozsudok kasačného súdu zo dňa 20.12.2024, ods. 47. – 52.] 26. Tento žalobný bod preto nepovažoval správny súd za dôvodný. 27. Vzhľadom na vývoj v rozhodovacej činnosti, na ktorý poukázal správny súd vyššie nebol vo veci dôvod na prerušenie konania na návrh žalovaného, keďže konanie, ktoré označil nemalo význam pre výsledok tohto súdneho konania [a contrario § 100 ods. 2 písm. a) SSP]. Preto správny súd I. výrokom tohto rozsudku zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania [§ 25 SSP v spojení s § 162 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov]. 28. Ohľadom prípadného prerušenia súdneho konania z dôvodu podania návrhu na začatie prejudiciálneho konania [§ 100 ods. 1 písm. c) SSP] správny súd poukazuje na právny záver kasačného súdu: „58. Okrem iného kasačný súd uvádza, že správny výklad práva Únie je taký jasný, že nie je v danom prípade priestor na pochybnosti ohľadne účastníctva sťažovateľa v konaní v prejedávanej veci“ [rozsudok kasačného súdu zo dňa 29.01.2026; ods. 58] 29. Správny súd dodáva, že vzhľadom na vyššie citované závery rozhodovacej činnosti kasačného súdu považoval za prekonané závery rozhodovacej praxe, na ktorú poukazoval žalobca v správnej žalobe (správna žaloba, ods. 48, ods. 52).
30. Pre úplnosť správny súd podotýka [zhodne s tým, čo uviedol správny súd v obdobnej veci žalobcu vo svojom rozsudku č.k. 4S/8/2023-81 zo dňa 25.03.2025], že sa oboznámil s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) sp.zn. PL. ÚS 2/2025 zo dňa 15.01.2025. Týmto uznesením síce ústavný súd prijal na ďalšie konanie návrh skupiny poslancov na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade zákona č. 335/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, s Ústavou Slovenskej republiky a Aarhuským dohovorom [1. výrok], avšak nevyhovel návrhu na pozastavenie jeho účinnosti [2. výrok]. Správny súd v tomto konaní nevidel dôvod na prerušenie súdneho konania [§ 100 ods. 2 písm. a) SSP]. 31. Na základe vyššie uvedeného správny súd zamietol správnu žalobu ako nedôvodnú [§ 190 SSP]. 32. Podľa konštantnej judikatúry najvyšších vnútroštátnych a európskych súdnych autorít tiež platí, že súd nie je povinný reagovať na všetky argumenty strán konania, ale len na tie, ktoré majú pre rozhodnutie sporu podstatný a rozhodujúci význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu [rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) Ruiz Torija v. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303 – A, s. 12, § 29, Hiro Balani v. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303 – B, Georgiadis v. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins v. Francúzsko z 19. 2. 1998; rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44 /03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013 a pod.]. Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993, II. ÚS 410/06) [nález Ústavného súdu SR I. ÚS 259/2022 zo dňa 12.10.2022, ods. 39]. 33. Správny súd v tomto rozsudku odpovedal na relevantné žalobné body, ktoré žalobca konkrétne popísal a ich obsah argumentačne aspoň v minimálnej miere rozvinul. Ďalšie dôvody uvádzané v podaniach a prednesoch účastníkov konania nepovažoval správny súd za podstatné pre rozhodnutie vo veci, a preto sa im v odôvodnení svojho rozhodnutia osobitne nevenoval. Správny súd zdôrazňuje, že vo veci mohol prihliadnuť iba na tie žalobné body, ktoré žalobca uplatnil do uplynutia lehoty na podanie správnej žaloby [§ 183 SSP]. 34. Správny súd v konaní neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov nepriznal [a contrario § 167 SSP]. Žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže vo veci neboli prítomné také okolnosti, aby bolo možné náhradu trov konania od žalobcu spravodlivo požadovať [§ 168 SSP]. 35. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Správny súd v Košiciach v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odseku 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.