{"guid": "fef9a09b-29be-41f9-b81c-bf9e79431fc4:3f55965d-b761-474f-ae31-4920a5c80e9b", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2026:8022200522.3", "spisova_znacka": "PO-2S/59/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. PO-2S/59/2022 z 21. 5. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 21. mája 2026, sp. zn. PO-2S/59/2022, ECLI:SK:SpSKE:2026:8022200522.3", "identifikacne_cislo": "8022200522", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "JUDr. Jozef Sábo, PhD.", "sudca_id": 1008, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jozef-sabo-phd-1008", "datum_vydania": "2026-05-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/326/#paragraf-41.odsek-8", "nazov": "§ 41 ods. 8 zákona č. 326/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/326/#paragraf-41.odsek-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/326-2005/paragraf-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/326/#paragraf-41.odsek-9", "nazov": "§ 41 ods. 9 zákona č. 326/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/326/#paragraf-41.odsek-9", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/326-2005/paragraf-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/326/#paragraf-41.odsek-10", "nazov": "§ 41 ods. 10 zákona č. 326/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/326/#paragraf-41.odsek-10", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/326-2005/paragraf-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/326/#paragraf-41.odsek-18", "nazov": "§ 41 ods. 18 zákona č. 326/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/326/#paragraf-41.odsek-18", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/326-2005/paragraf-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/326/#paragraf-41.odsek-19", "nazov": "§ 41 ods. 19 zákona č. 326/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/326/#paragraf-41.odsek-19", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/326-2005/paragraf-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/326/#paragraf-67.odsek-4", "nazov": "§ 67 ods. 4 zákona č. 326/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/326/#paragraf-67.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/326-2005/paragraf-67"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/326/#paragraf-67.odsek-5", "nazov": "§ 67 ods. 5 zákona č. 326/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/326/#paragraf-67.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/326-2005/paragraf-67"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/326#paragraf-41", "/SK/ZZ/2005/326#paragraf-67"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3f55965d-b761-474f-ae31-4920a5c80e9b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2026:8022200522.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2026:8022200522.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2026:8022200522.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\nPO-2S/59/2022\n8022200522\n21. 05. 2026\nJUDr. Jozef Sábo, PhD.\nECLI:SK:SpSKE:2026:8022200522.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Sába, PhD. a členov senátu\nJUDr. Petry Vysaníkovej a JUDr. Eriky Klimekovej, v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie\nVlk, IČO: 31 303 862, so sídlom XXX XX A. XXX, právne zastúpený: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka,\nso sídlom Štúrova 20, Košice, proti žalovanému Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka\nSlovenskej republiky, so sídlom Dobrovičova 12, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného číslo spisu 7948/2022-770, číslo záznamu 17193/2022 zo dňa 28.07.2022 takto\nrozhodol:\nI. Z a m i e t a návrh žalovaného na prerušenie konania.\nII. Z a m i e t a žalobu.\nIII. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nI.\n1. Správnou žalobou sa žalobca domáhal na Správnom súde v Košiciach (ďalej aj „správny súd“)\npreskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.s. 7948/2022-770 zo dňa 28.07.2022 (ďalej aj\n„napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie\nOkresného úradu Prešov, odbor opravných prostriedkov č. OU-PO-OOP4-2022/002185/12-MOP zo dňa\n13.06.2022, ktorým bol žalobca vylúčený ako účastník administratívneho konania vo veci schválenia\nprogramu starostlivosti o lesy (ďalej aj „PSoL“) v Lesnom celku B. A. C. pre roky 2022-2031 [§ 41 ods.\n10 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej aj „zákon o lesoch“)]\n(ďalej aj „správny orgán prvého stupňa“ a „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa“).\n2. Žalobca si uplatnil postavenie účastníka konania pre účely administratívneho konania o schválení\nPSoL v Lesnom celku B. A. C. pre roky 2022-2031 [a contrario § 41 ods. 18 zákona o lesoch v spojení s\n§ 14 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov\n(ďalej aj „správny poriadok“)].\n3. Správny orgán prvého stupňa vylúčil žalobcu ako účastníka administratívneho konania. Správny orgán\nprvého stupňa poukázal na zákonné vymedzenie účastníctva v tomto type súdneho konania [pričom\nžalobca nespadá pod žiadnu z týchto osôb; § 41 ods. 18 zákona o lesoch]. Ďalej uviedol, že žalobcovi\nnemožno priznať postavenie účastníka, keďže jeho chránené záujmy alebo povinnosti nemôžu byť\nrozhodnutím vydaným v administratívnom konaní priamo dotknuté [a contrario § 14 ods. 1 správneho\nporiadku] (rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa s. 3 – s. 4). Zároveň správny orgán prvého\nstupňa poukázal na to, že osoby v postavení žalobcu majú priznané postavenie zúčastnenej osoby [§\n\n67 ods. 4, ods. 5 zákona o lesoch]. Správny orgán prvého stupňa hodnotil takúto právnu úpravu ako\ndostatočnú. V tejto súvislosti poukázal na to, že zainteresovaná verejnosť má aktívnu legitimáciu na\npreskúmanie rozhodnutia nadväzujúceho na toto administratívne konanie súdom i v prípade, ak nie je\núčastníkom administratívneho konania [s poukazom na § 42 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny\nporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“)] (rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa,\ns. 5).\n4. Žalobca podal voči rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa odvolanie, o ktorom rozhodol\nžalovaný tak ako je uvedené vyššie. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí stotožnil s vyššie uvedenými\nzávermi správneho orgánu prvého stupňa.\n5. Žalobca v správnej žalobe [poukazoval na rozdiel v procesnom postavením zúčastnenej osoby,\nktorá má zúžené procesné možnosti vplývať na priebeh a výsledok administratívneho konania oproti\núčastníkovi konania; porovnaním § 15a ods. 2; § 32 ods. 2; § 43 ods. 3; § 53 správneho poriadku\n(správna žaloba, ods. 31 - 38)] a: (i) namietal, že napadnutým rozhodnutím došlo k porušeniu práv\nžalobcu podľa čl. 9 ods. 3 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom\nprocese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia [publikovaný v Zbierke zákonov\nSlovenskej republiky na základe oznámenia Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č.\n43/2006 Z. z.] (ďalej aj „Aarhuský dohovor“); (ii) namietal, že napadnutým rozhodnutím došlo k porušeniu\npráv žalobcu podľa čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru; (iii) namietal, že napadnutým rozhodnutím došlo\nk porušeniu práv žalobcu podľa čl. 6 Aarhuského dohovoru;\n[vyššie uvedené číslovanie bolo z dôvodu prehľadnosti zvolené správnym súdom, na toto číslovanie\nbude odkazovať správny súd v texte rozsudku]\n6. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 06.12.2022 poukázal na závery napadnutého\nrozhodnutia a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Navrhol prerušiť konanie do právoplatného\nskončenia konania o kasačnej sťažnosti voči rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 2S/27/2021-69 zo\ndňa 08.09.2022 [vedenom na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“)\npod sp.zn. 2S/59/2022] (ďalej aj „návrh na prerušenie konania“).\n7. Žalobca vo svojom vyjadrení zotrval na rozpore napadnutého rozhodnutia s právom Európskej únie\nv nadväznosti na Aarhuský dohovor [poukazom na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej Únie vo veci\nC-243/15 - Lesoochranárske zoskupenie VLK] (vyjadrenie žalobcu zo dňa 17.01.2023).\n8. Správny súd poukazuje na to, že v obdobných veciach žalobcu k zhodným právnym otázkam rozhodol\nkasačný súd svojim rozsudkom sp.zn. 2Svk/2/2023 zo dňa 20.12.2024 (ďalej aj „rozsudok kasačného\nsúdu zo dňa 20.12.2024“) a rozsudkom sp.zn. 1Svk/21/2025 zo dňa 29.01.2026 (ďalej aj „rozsudok\nkasačného súdu zo dňa 29.01.2026“). Správny súd sa s týmto právnym hodnotením kasačného súdu\nstotožnil, a preto bude primerane na tieto rozsudky kasačného súdu odkazovať. Zhodne príslušné právne\notázky hodnotil i správny súd vo svojej rozhodovacej činnosti, a to rozsudkom č.k. PO-3S/27/2022-91\nzo dňa 25.03.2025; rozsudkom č.k. 4S/8/2023-81 zo dňa 25.03.2025 a rozsudkom č.k. 3S/2/2025-50\nzo dňa 23.10.2025.\n9. Tento rozsudok bol vyhlásený dňa 21.05.2026 postupom podľa § 137 ods. 4 v spojení s § 137 ods.\n3 druhá veta zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj\n„SSP“) vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní.\n\nII.\nVybrané ustanovenia právnych predpisov\n10. Podľa § 41 ods. 8 zákona o lesoch Orgán štátnej správy lesného hospodárstva bezodkladne\noznámi právnickej osobe podľa § 38 ods. 2, dotknutým orgánom štátnej správy, právnickým osobám a\nfyzickým osobám, ktorých práva môžu byť vyhotovením programu starostlivosti dotknuté, že do správy o\nhospodárení môžu nahliadnuť a zároveň ich vyzve na predloženie pripomienok k správe o hospodárení\n\na požiadaviek na vypracovanie pokynov na vyhotovenie programu starostlivosti v lehote do 15 dní\nod doručenia oznamu, ak odsek 16 neustanovuje inak; na pripomienky a požiadavky, ktoré neboli\npredložené v určenej lehote, sa neprihliada. V ozname uvedie dátum prerokovania správy o hospodárení\na predložených pripomienok a požiadaviek, ktoré sa uskutoční najneskôr do siedmich dní od posledného\ndňa lehoty, určenej na ich predloženie. Vyjadrením orgánu ochrany prírody je orgán štátnej správy\nlesného hospodárstva v rozsahu podľa osobitného predpisu viazaný.\n11. Podľa § 41 ods. 9 zákon o lesoch O výsledkoch prerokovania správy o hospodárení a pripomienok\na požiadaviek podľa odseku 8 sa vyhotoví protokol, ktorý obsahuje pokyny na vyhotovenie programu\nstarostlivosti a termín predloženia návrhu programu starostlivosti orgánu štátnej správy lesného\nhospodárstva najneskôr do 15. decembra posledného roku platnosti programu starostlivosti. Ak\nvyhotovený protokol neobsahuje pripomienky a požiadavky orgánu ochrany prírody podľa odseku\n8, môže orgán ochrany prírody podať námietku ministerstvu alebo Ministerstvu obrany Slovenskej\nrepubliky, ak sa protokol týka územia vojenského obvodu, ktoré po prerokovaní s Ministerstvom\nživotného prostredia Slovenskej republiky do 30 dní od doručenia námietky a vyjadrenia príslušného\norgánu štátnej správy lesného hospodárstva určí, či tieto budú do protokolu podľa prvej vety doplnené;\ndo určenia ministerstva alebo Ministerstva obrany Slovenskej republiky sa protokol podľa prvej vety\npovažuje za záväzný. Postup podľa druhej vety sa primerane použije aj vtedy, ak pripomienky a\npožiadavky orgánu ochrany prírody podľa odseku 8 vzťahujúce sa k územiu európskej sústavy\nchránených území boli doručené po lehote podľa odsekov 8 alebo 16.\n12. Podľa § 41 ods. 10 zákona o lesoch Konanie o vyhotovení programu starostlivosti sa začína dňom\nvyhotovenia protokolu podľa odseku 9. Na pripomienky a požiadavky podľa odseku 8 uplatnené po\nvyhotovení protokolu sa neprihliada.\n13. Podľa § 41 ods. 18 zákona o lesoch Účastníkom konania o schválení programu starostlivosti je\nvlastník, správca a obhospodarovateľ lesa v lesnom celku, pre ktorý sa program starostlivosti vyhotovuje.\n14. Podľa § 41 ods. 19 zákona o lesoch Na konanie podľa odsekov 8, 9 a 15 sa nevzťahuje všeobecný\npredpis o správnom konaní.\n15. Podľa § 67 ods. 4 zákona o lesoch Ak združenie s právnou subjektivitou nie je účastníkom správneho\nkonania, je zúčastnenou osobou, ak predmet jeho činnosti súvisí s využívaním a ochranou lesného\nmajetku a ak písomne oznámi svoju účasť v konaní najneskôr do 7 dní od upovedomenia o začatom\nkonaní podľa odseku 5.\n16. Podľa § 67 ods. 5 zákona o lesoch Združenie podľa odseku 4 môže písomne požiadať orgán štátnej\nsprávy lesného hospodárstva, aby ho upovedomil o začatých správnych konaniach, v ktorých môžu byť\ndotknuté jeho záujmy. Žiadosť musí obsahovať najmä názov združenia, jeho sídlo, identifikačné číslo,\nmeno a priezvisko osoby oprávnenej konať v mene občianskeho združenia a určenie konania, o ktorého\nzačatí chce byť združenie upovedomené, vrátane uvedenia záujmov, ktoré by mohli byť týmto konaním\ndotknuté.\n17. Podľa § 14 ods. 1 zákona o správnom konaní Účastníkom konania je ten, o koho právach, právom\nchránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že\nmôže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo\ndotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.\n18. Podľa § 42 ods. 1 písm. a) až d) SSP Ak má zainteresovaná verejnosť alebo dotknutá verejnosť (ďalej\nlen „zainteresovaná verejnosť“) právo podľa osobitného predpisu na účasť v administratívnom konaní vo\nveciach životného prostredia, je oprávnená a) podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a), b) podať\nžalobu proti nečinnosti podľa § 6 ods. 2 písm. e), c) podať žalobu proti všeobecne záväznému nariadeniu,\nd) zúčastniť sa na konaní o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. a); ustanovenia tohto zákona týkajúce\nsa osoby zúčastnenej na konaní podľa § 41 ods. 2 sa primerane použijú aj na zainteresovanú verejnosť.\nIII.\n\nPosúdenie správnym súdom\n19. Správny súd sa oboznámil so správnou žalobou, napadnutým rozhodnutím, administratívnym\nkonaním ktorého vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že správna žaloba bola podaná včas,\noprávnenou osobou, bola prípustná a vo veci neboli prítomné procesné prekážky, ktoré by bránili jej\nprejednaniu. Na základe uvedeného, vo svetle žalobných bodov, dospel správny súd k nasledovným\nzáverom.\n20. K žalobnému bodu (i) správny súd poukazuje na nižšie uvedené závery kasačného súdu, s ktorými\nsa vo veci stotožnil:\n„20. Správny súd dospel k záveru, že Slovenská republika na seba prevzala medzinárodný záväzok\nzabezpečiť v zmysle článku 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru prístup verejnosti k správnym a súdnym\nkonaniam a pokiaľ zákonná alebo výkonná moc nevykoná príslušné kroky k vytvoreniu vhodných\npodmienok k implementácii tohto subjektívneho práva jednotlivca vo vnútroštátnom právnom poriadku,\npotom toto právo musí priznať súdna moc. S uvedeným záverom správneho súdu sa nemožno stotožniť,\na to hneď z viacerých dôvodov.\n21. Prvým dôvodom je jazykový výklad čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, ktorý neustanovuje povinnosť\nzmluvným stranám dohovoru zabezpečiť verejnosti prístup k správnemu a súdnemu konaniu, ako tvrdí\nsprávny súd, ale normuje: Strana zabezpečí, ak sú splnené podmienky uvedené v jej vnútroštátnom\npráve, ak sú nejaké, aby členovia verejnosti mali prístup k správnemu alebo súdnemu konaniu\numožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej moci, ktoré sú\nv rozpore s jej vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia. Aarhuský dohovor v čl. 9 ods. 3\nzaväzuje zmluvné strany zabezpečiť verejnosti prístup k spravodlivosti, ale ponecháva na ich diskrécii,\nči tento prístup zabezpečia prostredníctvom administratívneho alebo súdneho konania.\n22. Rovnakú textáciu Aarhuského dohovoru nachádzame aj v iných jazykových verziách, príkladmo v\nanglickom jazyku a „alebo“ namiesto „a“ používa taktiež francúzska jazyková verzia. Z jazykového znenia\nčlánku 9 ods. 3 Aahurského dohovoru je teda zrejmé, že správny súd pristúpil k jeho extenzívnemu a\nnesprávnemu výkladu, keď mal za to, že uvedeným článkom je Slovenská republika zaviazaná vytvoriť\npodmienky pre prístup verejnosti tak do administratívnych ako aj súdnych konaní týkajúcich sa životného\nprostredia. Na uvedené nesprávne právne posúdenie naopak celkom správne poukázal v kasačnej\nsťažnosti žalovaný a kasačný súd sa s ním stotožňuje.\n23. Okrem doslovného znenia čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, ktorým správny súd odôvodnil\nsvoj právny záver, že žalobcovi malo byť priznané účastníctvo v prvostupňovom konaní, potvrdzuje\nnesprávnosť tohto právneho posúdenia taktiež Príručka implementácie Aarhuského dohovoru (ďalej\nlen „príručka“) vytvorená Európskou hospodárskou komisiou OSN (dostupná na: https://unece.org/\nenvironment-policy/publications/aarhus-convention-implementationguide- second-edition), ktorá na\nsvojich stranách 197 - 198 opakovane zdôrazňuje, že zmluvná strana si splní svoj záväzok vyplývajúci\nz predmetného článku Aarhuského dohovoru tým, že zabezpečí verejnosti prístup k spravodlivosti\nprostredníctvom administratívneho alebo súdneho konania. Vzhľadom na skutočnosť, že príručka nie je\ndostupná v slovenskom jazyku, kasačný súd cituje relevantné pasáže preložené z anglického jazyka:\n· Odsek 3 (článok 9) predpokladá, že verejnosť môže presadzovať a domáhať práv týkajúcich sa\nživotného prostredia buď priamo, t. j. podaním žaloby na súd (namiesto náhrady osobnej ujmy),\nalebo nepriamo, a to iniciovaním a účasťou na administratívnych konaniach za účelom zabezpečenia\nvymáhania práva. · Článok 9, odsek 3, poskytuje verejnosti prístup k administratívnym alebo súdnym\nkonaniam. Tento prístup môže byť zabezpečený priznaním aktívnej legitimácie členom verejnosti na\npriame vymáhanie práv týkajúcich sa životného prostredia na súde. Táto povinnosť môže byť taktiež\nsplnená zaručením práva verejnosti iniciovať administratívne alebo trestné konania. Zmluvné strany si\nponechávajú značnú mieru voľnosti pri určovaní, ktoré fóra (súd alebo administratívny orgán) a formy\nkonania (napr. občianskoprávne, správne alebo trestné právo) majú byť k dispozícii na napadnutie\ndotknutých aktov alebo opomenutí.\n24. Z vyššie uvedených citácií je zrejmé, že ani príručka, ktorá má zmluvným stranám napomáhať pri\nimplementácii záväzkov vyplývajúcich z Aarhuského dohovoru v plnej miere, nevyžaduje od zmluvných\nstrán zabezpečenie prístupu verejnosti do konaní pred správnymi orgánmi. Naopak, opakovane uvádza,\nže čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru vyžaduje zabezpečenie prístupu verejnosti do administratívnych\nalebo súdnych konaní, čo je možné vykladať tým spôsobom, že je nutné zabezpečiť minimálne\njednu z uvedených alternatív. Kasačný súd osobitne poukazuje na: Zmluvné strany si ponechávajú\nznačnú mieru voľnosti pri určovaní, ktoré fóra (súd alebo administratívny orgán) a formy konania (napr.\n\nobčianskoprávne, správne alebo trestné právo) majú byť k dispozícii na napadnutie dotknutých aktov\nalebo opomenutí. Z citovanej vety jednoznačne vyplýva, že zmluvná strana zabezpečujúca prístup\nverejnosti k spravodlivosti prostredníctvom priznania aktívnej vecnej legitimácie v súdnych konaniach,\ntýkajúcich sa životného prostredia, si dostatočne splnila záväzok vyplývajúci z čl. 9 ods. 3 Aarhuského\ndohovoru.\n25. Odhliadnuc od doslovného znenia čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru ako aj od príručky, nesprávnosť\nprávneho posúdenia správneho súdu potvrdzuje taktiež rozhodovacia činnosť Výboru pre posudzovanie\nsúladu s Aarhuským dohovorom (Aarhus Convention Compliance Committee; ďalej len „výbor“)\nso sídlom v Ženeve, ktorému zmluvné strany dohovoru zverili právomoc interpretovať dohovor a\nposudzovať súlad vnútroštátnej legislatívy a praxe s dohovorom. Konkrétne kasačný súd poukazuje\nna nasledujúce rozhodnutia uverejnené v zbierke rozhodnutí výboru (dostupná na: https://unece.org/\nfileadmin/DAM/env/pp/compliance/CC_Publication/ ACCC_Case_Law_3rd_edition_eng.pdf ), ktorá\nrovnako ako príručka nie je prístupná v slovenskom jazyku, preto kasačný súd cituje jej vybrané\nprávne vety preložené do slovenského jazyka: · Nedostatok akýchkoľvek administratívnych alebo\nsúdnych postupov na napadnutie aktov a opomenutí, ktoré sú v rozpore s vnútroštátnym právom\ntýkajúcim sa životného prostredia, ako v tomto prípade, predstavuje nesúlad s článkom 9, odsekom\n3, v spojení s článkom 9, odsekom 4, Dohovoru. (Rakúsko ACCC/C/2011/63; ECE/MP.PP/C.1/2014/3,\n13. január 2014, bod 63) · Článok 9, odsek 3, dohovoru ukladá každej zmluvnej strane povinnosť\nzabezpečiť, aby mala verejnosť, ak spĺňa podmienky stanovené vo vnútroštátnom práve (ak takéto\npodmienky existujú), prístup k administratívnym alebo súdnym konaniam za účelom napadnutia\naktov a opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami\nvnútroštátneho práva týkajúcimi sa životného prostredia. (Spojené kráľovstvo ACCC/C/2008/23; ECE/\nMP.PP/C.1/2010/6/Add.1, október 2010, bod 44) · Rovnako rozhodol výbor v týchto prípadoch: Belgicko\nACCC/2005/11; ECE/MP.PP/C.1/2006/4/Add.2, 28. júl 2006, bod 28; Arménsko ACCC/C/2004/8; ECE/\nMP.PP/C.1/2006/2/Add.1, 10. máj 2006, bod 38; Dánsko ACCC/C/2006/18; ECE/MP.PP/2008/5/Add.4,\n29. apríl 2008, bod 28.\n26. Aj v nadväznosti na vyššie citovanú rozhodovaciu činnosť správny súd dospel k nesprávnemu\nprávnemu záveru, keď tvrdil, že súdna moc musí priznať ochranu žalobcovi tým, že mu prizná postavenie\núčastníka konania v konaní pred prvostupňovým orgánom, pretože tým plní záväzok vyplývajúci\nSlovenskej republike z čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru.\n27. Kasačný súd dospel k právnemu záveru, že čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru zaväzuje zmluvné\nstrany dohovoru prijať takú legislatívu, v zmysle ktorej bude mať verejnosť prístup k spravodlivosti\nprostredníctvom účasti v administratívnom alebo súdnom konaní, pričom postačuje jedna z uvedených\nalternatív. Zároveň kasačný súd dospel k záveru, že v prejednávanom prípade je záväzok Slovenskej\nrepubliky splnený, nakoľko ustanovenie § 42 SSP priznáva žalobcovi ako zainteresovanej verejnosti\nprávo účinne brániť práva spojené s ochranou životného prostredia na súde, a to priznaním aktívnej\nvecnej legitimácie.\n28. Dôvodová správa k SSP k § 42 taktiež uvádza: Zainteresovaná verejnosť má v určených prípadoch\nžalobnú legitimáciu a právo účasti na konaní za predpokladu, že sa jedná o veci životného prostredia\npodľa osobitného predpisu. Týmto ustanovením sa zohľadňuje znenie čl. 9 ods. 2 a 3 Aarhuského\ndohovoru ohľadom prístupu k spravodlivosti. Kasačný súd sa preto stotožnil so žalovaným, ktorý\npoukazoval na to, že prijatím SSP bolo znenie čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru zohľadnené vo\nvnútroštátnom právnom poriadku Slovenskej republiky.\n29. Rovnako sa kasačný súd stotožnil s tvrdením žalovaného, že judikatúra citovaná správnym súdom\nako aj žalobcom je na prejednávaný prípad neaplikovateľná, nakoľko ide o rozhodnutia týkajúce sa\nstaršej právnej úpravy zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v účinnom znení (ďalej len\n„OSP“), ktorý zainteresovanej verejnosti nepriznával aktívnu vecnú legitimáciu na podanie správnej\nžaloby, nakoľko nebola účastníkom správneho konania. Príkladmo žalobcom uvádzaný rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžo/1/2017 z 28. marca 2018, odôvodňuje povinnosť\npriznať žalobcovi postavenie účastníka konania v konaní o schválení PSL tým, že je to potrebné,\naby mohol následne podať správnu žalobu, aby boli zaručené jeho práva vyplývajúce z čl. 9 ods. 3\nAarhuského dohovoru.\n30. SSP však, ako je uvedené vyššie, reflektoval na záväzky Slovenskej republiky ako zmluvnej strany\nAarhuského dohovoru a konkrétne záväzok vyplývajúci z jeho čl. 9 ods. 3: aby členovia verejnosti\nmali prístup k správnemu alebo súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí\nsúkromných osôb a orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom v oblasti\nživotného prostredia, zabezpečila prijatím § 42 SSP, vďaka ktorému majú členovia verejnosti prístup k\n\nsúdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej\nmoci, ktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia.\n31. Neaplikovateľný je taktiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžo/19/2016 z\n26. februára 2018, ktorého predmet prieskumu tvorila námietka žalobcu, že zistenie skutkového stavu\nbolo nedostačujúce na posúdenie veci a nie otázka účastníctva. O skutkovo odlišný prípad ide tiež v\nrozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie C-243/15 z 8. novembra 2016 a rozhodnutie Súdneho dvora\nEurópskej únie C-240/09 z 8. marca 2011 potvrdzuje záver poskytnutý kasačným súdom, keď favorizuje\ntaký výklad procesného práva: týkajúceho sa podmienok, ktoré je potrebné splniť na podanie správneho\nopravného prostriedku alebo žaloby, ktorý bude v čo najväčšej možnej miere v súlade tak s cieľmi článku\n9 ods. 3 tohto dohovoru, ako aj s cieľom účinnej súdnej ochrany práv poskytovaných právom Únie,\naby mohla organizácia na ochranu životného prostredia, akou je Lesoochranárske zoskupenie VLK,\nnapadnúť na súde rozhodnutie prijaté v rámci správneho konania, ktoré by mohlo byť v rozpore s právom\nÚnie v oblasti životného prostredia.“\n[rozsudok kasačného súdu zo dňa 20.12.2024, ods. 20. – 31.]\n21. K porušeniu čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru taktiež poukazuje správny súd na závery kasačného\nsúdu, podľa ktorých:\n„59. V tejto súvislosti kasačný súd opakovane uvádza, že ako relevantnú otázku musel kasačný súd\nposúdiť otázku, či malo byť v prvostupňovom konaní pred správnym orgánom priznané sťažovateľovi\npostavenie účastníka konania, a to s ohľadom na jednotlivé články Aahurského dohovoru.\n60. V tejto súvislosti poukazuje kasačný súd na znenie ustanovenia čl. 9 ods. 3 Aahurského dohovoru,\nktorý neustanovuje povinnosť zmluvným stranám dohovoru zabezpečiť verejnosti prístup k správnemu\na súdnemu konaniu, ale Aahurský dohovor v čl. 9 ods. 3 zaväzuje zmluvné strany zabezpečiť\nverejnosti prístup k spravodlivosti, pričom ponecháva na ich diskrécii, či tento prístup zabezpečia\nprostredníctvom administratívneho alebo súdneho konania. Zmluvná strana zabezpečujúca prístup\nverejnosti k spravodlivosti prostredníctvom priznania aktívnej vecnej legitimácie v súdnych konaniach,\ntýkajúcich sa životného prostredia, si dostatočne splnila záväzok vyplývajúci z čl. 9 ods. 3 Aahurského\ndohovoru. V prejedávanej veci je záväzok Slovenskej republiky splnený, nakoľko ustanovenie § 42 SSP\npriznáva sťažovateľovi ako zainteresovanej verejnosti právo účinne brániť práva verejnosti spojené s\nochranou životného prostredia a to priznaním aktívnej vecnej legitimácie.\n61. SSP reflektoval na záväzky Slovenskej republiky ako zmluvnej strany Aahurského dohovoru a\nkonkrétne záväzok vyplývajúci z jeho čl. 9 ods. 3 a to prijatím § 42 SSP, podľa ktorého majú členovia\nverejnosti prístup k súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb\na orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia.\n62. Článok 9 ods. 3 Aahurského dohovoru podľa rozhodnutia SDEÚ C-240/19 nemá priamy účinok\nv práve Európskej únie. Výklad vnútroštátneho procesného práva upravujúceho podmienky prístupu\nverejnosti k súdnej ochrane vo veciach životného prostredia však má zohľadňovať ciele čl. 9 ods. 3 tohto\ndohovoru, ako aj cieľ účinnej súdnej ochrany.\n63. Sťažovateľ požadoval aplikáciu § 14 Správneho poriadku na jeho prípad, pričom požadoval zohľadniť\nznenie čl. 9 ods. 3 Aahurského dohovoru. Žalovaným ako i správnym súdom poskytnutý výklad\nnemožno považovať za kolidujúci s cieľom Aahurského dohovoru, ktorý sám definuje zainteresovanú\nverejnosť aj prostredníctvom mimovládnych organizácií. Členovia verejnosti majú zabezpečený prístup\nk administratívnemu konaniu a súdnemu konaniu vo veciach súvisiacich s vyhotovením programu\nstarostlivosti o lesy formou zúčastnenej osoby, ktorou môže byť environmentálne združenie.“\n[rozsudok kasačného súdu zo dňa 29.01.2026, ods. 59. – 63.]\n22. Tento žalobný bod preto nepovažoval správny súd za dôvodný.\n23. K žalobnému bodu (ii) správny súd poukazuje na nižšie uvedené závery kasačného súdu, s ktorými\nsa vo veci stotožnil:\n„32. Pre jednoznačné rozhodnutie kasačného súdu je však nevyhnutné vysporiadať sa aj s tvrdením\nžalobcu, že na účastníctvo v konaní má právo nie len v nadväznosti na čl. 9 ods. 3 ale aj s ohľadom na\nčl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru, nakoľko schvaľovanie PSL je činnosťou subsumovateľnou pod čl. 6\nods. 1 písm. b) Aarhuského dohovoru.\n33. Kasačný súd sa stotožnil so žalobcom, že s ohľadom na nezanedbateľný význam rozhodnutia o\nschválení PSL, je uvedené rozhodnutie možné považovať za „rozhodnutie o navrhovaných činnostiach\n\nneuvedených v Prílohe I, ktoré môžu mať významný vplyv na životné prostredie“ podľa čl. 6 ods. 1 písm.\nb) Aarhuského dohovoru. „Významný vplyv na životné prostredie“ kasačný súd vzhliadol najmä v tom,\nže PSL je dôležitý nástroj na plánovanie a riadenie hospodárenia v lesoch, ktorého cieľom je zabezpečiť\nich trvalo udržateľný rozvoj, trvalo udržateľné využívanie v nadväznosti na ťažbu, ochranu biodiverzity,\nochranu a podporu druhovej rozmanitosti fauny a flóry, ochranu biotopov, a to všetko s následkami\nna ochranu vodných zdrojov, čistotu ovzdušia, prevenciu erózie či iné spoločenské záujmy a životné\nprostredie v celosti.\n34. Zákon o lesoch výslovne uvádza, že PSL je nástrojom štátu na zabezpečenie trvalo udržateľného\nhospodárenia v lesoch, pričom trvalo udržateľným hospodárením v lesoch je hospodárenie takým\nspôsobom a v takom rozsahu, aby sa pri zohľadnení existujúcich prírodných rizík zachovala alebo\nzlepšovala ich biologická diverzita, odolnosť, produkčná a obnovná schopnosť, životnosť a schopnosť\nplniť funkcie lesov (§ 40ods. 1 v nadväznosti na § 2 písm. i)).\n35. Ako ďalej tvrdí žalobca, že pokiaľ je schvaľovanie PSL subsumovateľné pod čl. 6 ods. 1 písm.\nb) Aarhuského dohovoru, aplikuje sa súčasne čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru, aj s takýmto\nvýkladom sa kasačný súd v plnom rozsahu stotožnil. Tento záver vyplýva zo samotného znenia čl.\n9 ods. 2 Aarhuského dohovoru, ktorý zabezpečuje možnosť: napadnúť vecnú a procesnú zákonnosť\nakéhokoľvek rozhodnutia, úkonu alebo opomenutia podliehajúcemu článku 6....\n36. Uvedený záver podporuje aj tá skutočnosť, že rozdiel medzi čl. 9 ods. 2 a ods. 3 Aarhuského\ndohovoru tkvie aj v subjekte, ktorému jednotlivé odseky priznávajú práva. Odsek 2 je pritom výslovne\nzameraný na zainteresovanú verejnosť, keď normuje: Strana v rámci svojho vnútroštátneho práva\nzabezpečí, aby členovia zainteresovanej verejnosti .... Zainteresovaná verejnosť je pojem legálne\ndefinovaný v čl. 2 ods. 5 Aarhuského dohovoru ako: „zainteresovaná verejnosť“ znamená verejnosť,\nktorá je alebo by mohla byť ovplyvnená rozhodovacím procesom týkajúcim sa životného prostredia alebo\nsa o tento proces zaujíma; pre potreby tejto definície sa mimovládne organizácie podporujúce ochranu\nživotného prostredia a spĺňajúce všetky požiadavky vnútroštátneho práva považujú za zaujímajúce sa\no rozhodovací proces.\n37. Vzhľadom na skutočnosť, že schvaľovanie PSL je subsumovateľné pod čl. 6 ods. 1 písm. b)\nAarhuského dohovoru a že čl. 9 ods. 2 priznáva práva a zaväzuje zmluvnú stranu zabezpečiť prístup k\nspravodlivosti práve „zainteresovanej verejnosti“, kasačný súd sa stotožnil so žalobcom, že čl. 9 ods. 2\nAarhuského dohovoru má byť aplikovaný. 38. Pokiaľ však žalobca ďalej tvrdí, že aplikáciou čl. 9 ods. 2\nAarhuského dohovoru malo byť žalobcovi priznané účastníctvo v konaní pred prvostupňovým orgánom,\ns takýmto výkladom sa nie je možné stotožniť.\n39. Rovnako ako pri čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru je nutné sa zaoberať doslovným znením čl. 9\nods. 2 Aarhuského dohovoru ktorý znie: Každá Strana v rámci svojho vnútroštátneho práva zabezpečí,\naby členovia zainteresovanej verejnosti ... mali prístup k procesu preskúmania pred súdom a/alebo\niným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným na základe zákona na účely napadnúť vecnú a\nprocesnú zákonnosť akéhokoľvek rozhodnutia, úkonu alebo opomenutia podliehajúcemu článku 6. Aby\nnedošlo k chybe vo výklade v dôsledku textácie slovenskej verzie Aarhuského dohovoru, kasačný súd\ndodáva, že rovnako formulujú predmetný článok anglická aj francúzska verzia dohovoru.\n40. Doslovné znenie článku 9 ods. 2, kde Aarhuský dohovor taktiež nepoužíva spojku „a“ ale ustanovuje\n„a / alebo“, z čoho opäť možno vyvodiť, že zabezpečenie prístupu k súdnemu konaniu prostredníctvom\n§ 42 SSP je dostatočné. Okrem uvedeného je nutné si všimnúť, že čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru\nzaväzuje zmluvné strany zabezpečiť zainteresovanej verejnosti prístup k procesu preskúmania pred\nsúdom a/alebo iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným na základe zákona. Z uvedeného\nvyplýva, že čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru nezaväzuje stranu zabezpečiť účastníctvo žalobcu v\nsprávnom konaní, tak ako tvrdí žalobca.\n41. Za súd a/alebo iný nezávislý a nestranný orgán ustanovený na základe zákona nemožno považovať\nsprávne orgány, ani orgán štátnej správy lesného hospodárstva v zmysle § 56 zákona o lesoch, ktorý\npodľa § 41 ods. 13 zákona o lesoch rozhodnutím schvaľuje návrh PSL. Orgán štátnej správy lesného\nhospodárstva (§ 56 ods. 1 zákona o lesoch: ministerstvo / okresný úrad v sídle kraja / okresný úrad /\nSlovenská lesnícko-drevárska inšpekcia), ktorým bol v prejednávanom prípade Okresný úrad Prešov,\nnie je „iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným na základe zákona“, nakoľko je súčasťou\nvýkonnej moci štátu. Takýto výklad je v súlade s výkladom poskytnutým v príručke na strane 196, v\nzmysle ktorého: · Článok 9, odsek 2, tiež špecifikuje, že prieskum musí prebiehať pred súdom alebo\niným „nezávislým a nestranným orgánom zriadeným zákonom“. To znamená, že preskúmavacie konanie\nmusí obsahovať záruky na zabezpečenie riadneho procesu, nezávislého od vplyvu akejkoľvek zložky\nvýkonnej moci.\n\n42. Z rozhodovacej činnosti výboru možno uviesť napríklad rozhodnutie Nemecko ACCC/C/2008/31;\nECE/MP.PP/C.1/2014/8, 4. jún 2014, bod 83, v zmysle ktorého: · Článok 9, odsek 2, v spojení s článkom\n9, odsek 4, dohovoru vyžaduje, aby zmluvné strany zabezpečili dotknutým členom verejnosti prístup k\núčinnej súdnej ochrane v prípade, že dôjde k porušeniu ich procesných práv podľa článku 6.\n43. Na strane 196 príručka ďalej stanovuje, že: · Podľa odseku 2 môže zmluvná strana stanoviť\npredbežné preskúmavacie konanie pred správnym orgánom. Systém správnych odvolaní však nie je\nurčený na to, aby nahradil možnosť podať odvolanie na súd. Zmluvná strana môže tiež požadovať, aby\nžalobcovia „vyčerpali administratívnoprávne prostriedky nápravy“, t. j. využili všetky dostupné správne\nkonania, predtým ako sa obrátia na súd.\n44. Aj z uvedeného opäť vyplýva, že čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru primárne stanovuje povinnosť\nzmluvným stranám zabezpečiť zainteresovanej verejnosti prístup k súdu, pričom tento je možné dokonca\nobmedziť požiadavkami skoršieho prieskumu v správnom konaní, či vyčerpaním všetkých dostupných\nprostriedkov nápravy. Nijako však nie je možné dospieť k výkladu, že čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru\nupravuje povinnosť zmluvnej strany priznať zainteresovanej verejnosti postavenie účastníka správneho\nkonania tak, ako to tvrdí žalobca.\n45. Uvedené vyššie, najmä s dôrazom na rozdiel medzi čl. 9 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 v orgáne prieskumu,\nku ktorému majú zmluvné strany zabezpečiť prístup zainteresovanej verejnosti, je stručne zhrnuté na\nstrane 188 príručky. Pre väčšiu zrozumiteľnosť kasačný súd uvádza, že pokiaľ príručka používa slovo\n„kategória“ odkazuje na prvé tri odseky čl. 9 Aarhuského dohovoru: · Zatiaľ čo pre prvé dve z troch\nvyššie uvedených kategórií musia zmluvné strany zabezpečiť preskúmavacie konanie pred súdom alebo\norgánom podobným súdu zriadeným zákonom, pre tretiu kategóriu môžu zmluvné strany zabezpečiť\nprístup k spravodlivosti buď prostredníctvom administratívnych, alebo súdnych postupov. Pojem „súdne\npostupy“ možno chápať ako iný spôsob označenia súdov a orgánov podobných súdu. · Uvedený výklad\nje potvrdený rozhodovacou činnosťou výboru, konkrétne v rozhodnutí: Belgicko ACCC/2005/11; ECE/\nMP.PP/C.1/2006/4/Add.2, 28. júl 2006, bod 26.\n46. Aj z uvedeného dôvodu je žalobcov výklad, že z čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru mu vyplýva\nprávo byť účastníkom konania pred prvostupňovým orgánom nesprávny. Článok 9 Aarhuského dohovoru\npredstavuje takzvaný tretí pilier, ktorý upravuje prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného\nprostredia a vytvára garancie pre každého, koho environmentálne práva boli porušené, aby mal možnosť\nspravodlivého posúdenia nezávislými orgánmi, napríklad súdmi. Ani z článku 9 ods. 2 ani z článku 9 ods.\n3 Aarhuského dohovoru, však nevyplýva záväzok zmluvnej strany zabezpečiť zainteresovanej verejnosti\nmožnosť byť účastníkom správneho konania s možnosťou podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu\nsprávneho orgánu v správnom konaní tak, ako uvedený článok vykladá žalobca. Článok 9 Aarhuského\ndohovoru zaväzuje zmluvné strany zabezpečiť prístup zainteresovanej verejnosti k spravodlivosti\nprostredníctvom napríklad prístupu k súdu, čo je tak podľa ods. 2 ako aj ods. 3 dostačujúce. Uvedený\nzáväzok je naplnený ustanovením § 42 SSP, ktorý žalobcovi ako zainteresovanej verejnosti priznáva\naktívnu vecnú legitimáciu v administratívnom konaní vo veciach životného prostredia. Aj v nadväznosti\nna uvedené vyššie kasačný súd vyhodnotil kasačnú sťažnosť žalovaného ako dôvodnú.“\n[rozsudok kasačného súdu zo dňa 20.12.2024, ods. 32. – 46.]\n24. Tento žalobný bod preto nepovažoval správny súd za dôvodný.\n25. K žalobnému bodu (iii) správny súd poukazuje na nižšie uvedené závery kasačného súdu, s ktorými\nsa vo veci stotožnil:\n„47. V nadväznosti na čl. 6 Aarhuského dohovoru, z ktorého sa žalobca taktiež pokúšal vyvodiť svoje\nprávo byť účastníkom konania pred prvostupňovým orgánom za účelom podania opravného prostriedku\nproti rozhodnutiu o schválení PSL, kasačný súd uvádza, že uvedený článok predstavuje takzvaný\ndruhý pilier Aarhuského dohovoru, ktorého úlohou je zabezpečiť účasť verejnosti (aj zainteresovanej\nverejnosti) na rozhodovacích procesoch, nie právo iniciovať prieskum rozhodnutí (inak povedané právo\nna prístup k spravodlivosti upravené tretím pilierom Aarhuského dohovoru). Podľa čl. 6 Aarhuského\ndohovoru má mať žalobca zabezpečenú účasť na rozhodovacom procese, nie zabezpečenú takú účasť\nna rozhodovacom procese, ktorá ho oprávni na podanie opravného prostriedku, tak ako to žalobca\nvykladá.\n48. Kasačný súd v nadväznosti na uvedené opäť poukazuje na rozhodovaciu činnosť výboru, ktorý v\nrozhodnutí Litva ACCC/2006/16; ECE/MP.PP/2008/5/Add.6, 4. apríl 2008, bod 71. požiadavku včasnej\núčasti verejnosti na rozhodovacích procesoch definuje nasledovne: · Požiadavka na „včasnú účasť\nverejnosti, keď sú všetky možnosti otvorené“ by sa mala v prvom rade vnímať v rámci koncepcie\n\nstupňovitého rozhodovacieho procesu, pri ktorom sa v jednotlivých fázach rozhodovania určité možnosti\ndiskutujú a vyberajú za účasti verejnosti.\n49. Poukazujúc tiež na príručku, ktorá podporuje vyššie uvedený výklad, keď na strane 124 uvádza\npožiadavky vyplývajúce zmluvnej strane dohovoru z čl. 6: · Zapojiť verejnosť do rozhodovania o\nčinnostiach s možným významným vplyvom na životné prostredie v počiatočných fázach; Oznámiť to\ndotknutej verejnosti; Stanoviť primerané časové rámce pre jednotlivé fázy účasti verejnosti; Poskytnúť\ndotknutej verejnosti všetky relevantné informácie; Umožniť verejnosti vyjadriť pripomienky; Náležite\nzohľadniť výsledok verejného zapojenia, Informovať verejnosť o konečnom rozhodnutí spolu s jeho\nodôvodnením.\n50. Účasť zainteresovanej verejnosti pod ktorou sa rozumejú vyššie uvedené čiastkové záväzky\nzmluvnej strany a pod ktorú nespadá právo podávať opravné prostriedky, pretože to je subsumovateľné\npod tretí pilier Aarhuského dohovoru - prístup k spravodlivosti, garantovaný článkom 9, má byť súčasne\numožnená včas tak, aby bola efektívna (čl. 6 ods. 4 Aarhuského dohovoru). Záväzok zabezpečiť účasť\nzainteresovanej verejnosti na rozhodovacom procese týkajúcom sa schválenia PSL je splnený priznaním\npostavenia zúčastnenej osoby podľa § 67 ods. 4 zákona o lesoch, pričom najmä § 67 ods. 6 zákona o\nlesoch zabezpečuje oznámenie a zapojenie zainteresovanej verejnosti do rozhodovania v počiatočných\nfázach (7 dní od začatia konania / od doručenia žiadosti).\n51. Ešte pred samotným konaním o schválení PSL, ktorého sa žalobca môže zúčastniť ako zúčastnená\nosoba, však žalobca môže nahliadnuť do správy o doterajšom hospodárení a o určení zásad na\njeho vyhotovenie, môže k správe predložiť pripomienky a požiadavky na vypracovanie pokynov na\nvyhotovenie PSL. Uvedené vyplýva z § 41 ods. 1 zákona o lesoch a deje sa tak na základe\nbezodkladného oznámenia, ktoré je spolu s výzvou na predloženie pripomienok a požiadaviek orgán\nštátnej správy lesného hospodárstva povinný bezodkladne oznámiť: právnickej osobe podľa § 38\nods. 2, dotknutým orgánom štátnej správy, právnickým osobám a fyzickým osobám, ktorých práva\nmôžu byť vyhotovením programu starostlivosti dotknuté. Takouto právnickou osobou je aj žalobca. V\npraxi sa uvedené oznámenie zabezpečuje napríklad vyvesením na úradnej tabuli či webovom sídle\norgánu štátnej správy lesného hospodárstva (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n3Sžo/165/2015 z 26. apríla 2017). Zainteresovaná verejnosť tak môže nahliadnuť, vzniesť pripomienky\nk správe o hospodárení, ktoré sú následne prerokované (§ 41 ods. 8 zákona o lesoch), a ktorých\nprerokovanie je zachytené v protokole (§ 41 ods. 8 zákona o lesoch), ktorý je záväzným podkladom pre\nvyhotovenie a následné schválenie návrhu PSL (§ 41 ods. 9 zákona o lesoch).\n52. Žalobca tak ako subjekt hájaci práva týkajúce sa ochrany životného prostredia môže v zmysle vyššie\nuvedených ustanovení (§ 41 zákona o lesoch) svojimi pripomienkami ovplyvniť obsah návrhu PSL a\nnásledne byť účastný na konaní o jeho schválení v postavení zúčastnenej osoby podľa § 67 ods. 4\nzákona o lesoch. Požiadavky vyplývajúce z čl. 6 Aarhuského dohovoru aj s dôrazom na včasnosť účasti\nžalobcu podľa čl. 6 ods. 4 Aarhuského dohovoru považuje kasačný súd vyššie uvedeným za naplnené.“\n[rozsudok kasačného súdu zo dňa 20.12.2024, ods. 47. – 52.]\n26. Tento žalobný bod preto nepovažoval správny súd za dôvodný.\n27. Vzhľadom na vývoj v rozhodovacej činnosti, na ktorý poukázal správny súd vyššie nebol vo veci\ndôvod na prerušenie konania na návrh žalovaného, keďže konanie, ktoré označil nemalo význam pre\nvýsledok tohto súdneho konania [a contrario § 100 ods. 2 písm. a) SSP]. Preto správny súd I. výrokom\ntohto rozsudku zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania [§ 25 SSP v spojení s § 162 ods. 3 zákona\nč. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov].\n28. Ohľadom prípadného prerušenia súdneho konania z dôvodu podania návrhu na začatie\nprejudiciálneho konania [§ 100 ods. 1 písm. c) SSP] správny súd poukazuje na právny záver kasačného\nsúdu:\n„58. Okrem iného kasačný súd uvádza, že správny výklad práva Únie je taký jasný, že nie je v danom\nprípade priestor na pochybnosti ohľadne účastníctva sťažovateľa v konaní v prejedávanej veci“\n[rozsudok kasačného súdu zo dňa 29.01.2026; ods. 58]\n29. Správny súd dodáva, že vzhľadom na vyššie citované závery rozhodovacej činnosti kasačného súdu\npovažoval za prekonané závery rozhodovacej praxe, na ktorú poukazoval žalobca v správnej žalobe\n(správna žaloba, ods. 48, ods. 52).\n\n30. Pre úplnosť správny súd podotýka [zhodne s tým, čo uviedol správny súd v obdobnej veci žalobcu\nvo svojom rozsudku č.k. 4S/8/2023-81 zo dňa 25.03.2025], že sa oboznámil s uznesením Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) sp.zn. PL. ÚS 2/2025 zo dňa 15.01.2025. Týmto\nuznesením síce ústavný súd prijal na ďalšie konanie návrh skupiny poslancov na začatie konania podľa\nčl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade zákona č. 335/2024 Z. z., ktorým sa mení\na dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa\ndopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov, s Ústavou Slovenskej republiky a Aarhuským dohovorom [1. výrok], avšak nevyhovel návrhu\nna pozastavenie jeho účinnosti [2. výrok]. Správny súd v tomto konaní nevidel dôvod na prerušenie\nsúdneho konania [§ 100 ods. 2 písm. a) SSP].\n31. Na základe vyššie uvedeného správny súd zamietol správnu žalobu ako nedôvodnú [§ 190 SSP].\n32. Podľa konštantnej judikatúry najvyšších vnútroštátnych a európskych súdnych autorít tiež platí,\nže súd nie je povinný reagovať na všetky argumenty strán konania, ale len na tie, ktoré majú pre\nrozhodnutie sporu podstatný a rozhodujúci význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny\nzáklad rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu [rozhodnutia Európskeho súdu\npre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) Ruiz Torija v. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303 – A, s. 12,\n§ 29, Hiro Balani v. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303 – B, Georgiadis v. Grécko z 29. 5. 1997,\nHiggins v. Francúzsko z 19. 2. 1998; rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44 /03,\nIII. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013 a pod.]. Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj\npovinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s\nvýhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993, II. ÚS 410/06) [nález\nÚstavného súdu SR I. ÚS 259/2022 zo dňa 12.10.2022, ods. 39].\n33. Správny súd v tomto rozsudku odpovedal na relevantné žalobné body, ktoré žalobca konkrétne\npopísal a ich obsah argumentačne aspoň v minimálnej miere rozvinul. Ďalšie dôvody uvádzané\nv podaniach a prednesoch účastníkov konania nepovažoval správny súd za podstatné pre rozhodnutie\nvo veci, a preto sa im v odôvodnení svojho rozhodnutia osobitne nevenoval. Správny súd zdôrazňuje, že\nvo veci mohol prihliadnuť iba na tie žalobné body, ktoré žalobca uplatnil do uplynutia lehoty na podanie\nsprávnej žaloby [§ 183 SSP].\n34. Správny súd v konaní neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov nepriznal [a contrario §\n167 SSP]. Žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, správny súd právo na náhradu trov konania\nnepriznal, keďže vo veci neboli prítomné také okolnosti, aby bolo možné náhradu trov konania od žalobcu\nspravodlivo požadovať [§ 168 SSP].\n35. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Správny súd v Košiciach\nv lehote jedného mesiaca od jeho doručenia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno\nodpustiť.\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP,\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému\nsprávnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka\nkonania) uviesť\n\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nSSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nPodanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu\ntreba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného\npredpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.\nSprávny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť\npripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.\nPodanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby\nsa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal\njeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví\nkópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.\nKasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo\npri rozhodovaní porušil zákon tým, že:\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odseku 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje\npodania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie\nkasačnej sťažnosti.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}