Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach PO-6S/66/2022 8022200521 27. 05. 2026 Mgr. Roman Die ECLI:SK:SpSKE:2026:8022200521.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Romana Die a členov senátu JUDr. Andrey Darákovej a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu: Peter Vasičko, s miestom podnikania Valkovce 66, IČO: 30 302 013, právne zastúpeného: JUDr. Jozef Bujdoš, advokát so sídlom kancelárie Hlinky 262/6, Stropkov, IČO: 42 088 461, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102110175/2022 zo dňa 28.07.2022, takto rozhodol: I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102110175/2022 zo dňa 28.07.2022 a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. odôvodnenie: I. 1. Správnou žalobou doručenou pôvodne Krajskému súdu v Prešove (ďalej aj ako „krajský súd“) dňa 11.10.2022 sa žalobca domáhal súdneho prieskumu rozhodnutia žalovaného č. 102110175/2022 zo dňa 28.07.2022 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov (ďalej aj ako „správca dane“) č. 100549077/2022 zo dňa 22.03.2022 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“). Žalobca sa podanou správnou žalobou domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a náhrady trov konania. 2. Podľa § 1 písm. c) a § 3 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu správneho súdnictva z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach (ďalej aj ako „správny súd“). Z uvedeného dôvodu bolo rozhodovanie o predmetnej správnej žalobe žalobkyne, v zmysle rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho znení účinnom od 01.06.2023 vrátane jeho dodatkov, pridelené náhodným výberom senátu správneho súdu „6S“, ktorý sa v tejto veci stal zákonným sudcom. II. Administratívne konanie 3. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) za zdaňovacie obdobia január až máj 2017 a júl až december 2017, v rámci ktorej vydal protokol č. 102265065/2021 zo dňa 15.11.2021 a následne vo vyrubovacom konaní vydal prvostupňové rozhodnutie, ktorým žalobcovi určil rozdiel v sume 2.660,52 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2017 tak, že nepriznal nadmerný odpočet v sume 2 179,70 Eur a vyrubil daň v sume 480,82 Eur.
Voči prvostupňovému rozhodnutiu sa žalobca odvolal a o jeho odvolaní rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane. Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie prvostupňového rozhodnutia boli závery správcu dane, že žalobca v zmysle § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „Zákon o DPH“) nepreukázal, že fakturované služby, z ktorých si uplatnil odpočítanie dane, boli reálne dodané práve Dodávateľom uvedeným na Faktúre a nebola splnená ani podmienka podľa § 49 ods. 2 Zákona o DPH, že prijaté plnenia použil žalobca na ďalšie dodávky tovarov a služieb. 4. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zhrnul skutkový stav a odôvodnenie záverov správcu dane v prvostupňovom rozhodnutí s tým, že žalobca si v zdaňovacom období máj 2017 uplatnil odpočítanie dane z faktúry č. 20170502 (ďalej aj ako „Faktúra“) od dodávateľa SLOVPOL - AGRO spol. s r. o. (ďalej aj ako „Dodávateľ“ ), s dátumom dodania 31.05.2017 za vykonané služby v poľnohospodárskej výrobe - mulčovanie a frézovanie, so základom dane 10.750,00 Eur, DPH 2.150,00 Eur, celková suma 12.900,00 Eur s DPH. Žalobca k daňovej kontrole podľa správcu dane predložil Faktúru od Dodávateľa bez zmluvy, objednávky či dodacieho listu. Z Faktúry správca dane nevedel jednoznačne určiť rozsah a druh dodanej služby. U správcu dane preto vznikli pochybnosti o reálnosti dodania fakturovanej služby, a preto žalobcu vyzval na odstránenie pochybností. Na výzvu správcu dane, za účelom odstránenia pochybností, žalobca k Faktúre uviedol, že služby boli realizované v období od 02.05.2017 do 31.05.2017 na výmere 166,25 ha, uviedol konkrétne čísla parciel a ich výmeru s tým, že približná cena 77,60 Eur na 1 ha zahŕňala amortizáciu vozidiel, obstaranie palív a mazív a zabezpečenie pracovnej sily Dodávateľom. Správca dane vypočul ako svedka konateľa Dodávateľa, ktorý sa vyjadril, že Faktúra zahŕňala mulčovanie a frézovanie náletových drevín v katastroch obcí Štefurov a Valkovce (86 ha). Tieto služby mal vykonávať otec konateľa Dodávateľa traktorom, mulčovačom a frézou vo vlastníctve Dodávateľa za cenu 125Eur/ha vrátane nafty. Denne sa urobilo cca 10 ha pri zábere 2,5 m mulčovača, takže práce mohli trvať minimálne dva týždne. Správca dane videl rozpor v tvrdeniach žalobcu a Dodávateľa a mal za to, že nepredložením dokladov, nepodaním daňového priznania a kontrolného výkazu Dodávateľom ostali tieto tvrdenia o použití mechanizmov, obstaraní palív, či pracovnej sily v rovine nepreukázaných. Na návrh žalobcu správca dane vypočul dňa 14.10.2021 svedka, p. A., ktorý bol v roku 2017 jedným z členov kontrolnej skupiny Poľnohospodárskej platobnej agentúry SR, ktorá vykonávala kontrolu na mieste u žalobcu. Tento potvrdil, že práce boli Dodávateľom pre žalobcu vykonávané, Dodávateľ mal taktiež aj stroje potrebné na výkon prác ako aj zamestnancov, ktorí tieto práce vykonávali. Správca dane po vyhodnotení tejto svedeckej výpovede uzavrel, že svedok pri týchto prácach nebol a tvrdenie, že Dodávateľ mal stroje a zamestnancov nebolo pravdivé, keďže to vyplýva zo samotnej výpovede konateľa Dodávateľa. Správca dane porovnaním svedeckej výpovede konateľa Dodávateľa zistil zásadné rozdiely v porovnaní s tvrdeniami konateľa žalobcu, že práce mohol pre dodávateľa vykonávať aj niekto z rodinných príslušníkov, ako aj sám Dodávateľ a taktiež živnostníci, ktorým spoločnosť mohla platiť v hotovosti. Podľa správcu dane neboli predložené relevantné dôkazy o vykonaní deklarovaných prác Dodávateľom, nebolo preukázané ani zo strany Dodávateľa, ani zo strany žalobcu, konkrétne kto, kedy a čo presne vykonal. Neboli predložené také dôkazy, ktoré by preukazovali skutočné vykonanie prác Dodávateľom v zmysle predložených faktúr. Dodávateľ v podaných daňových priznaniach a kontrolných výkazoch nedeklaroval žiadnych dodávateľov (za celý rok 2017 uviedol v časti B2 iba jednu došlú faktúru), nemal materiálne, technické a personálne zabezpečenie na to, aby mohol reálne uskutočniť preverované zdaniteľné obchody. Tvrdenie o prenajatých strojoch ani náklady na naftu sa nepreukázali ako pravdivé, a to, že práce mohli vykonať živnostníci, ktorí neboli platiteľmi dane považoval správca dane za špekuláciu zo strany žalobcu. 5. V podanom odvolaní žalobca namietal: - zmätočnosť prvostupňového rozhodnutia v dôsledku vydania 9 rozhodnutí po jednej daňovej kontrole za 9 zdaňovacích období, - postup správcu dane, ktorým bol potrestaný za nesprávne vedenie účtovníctva a celkové následné konanie Dodávateľa, teda že správca dane toto konanie dodávateľa pripočítal na ťarchu žalobcu, - že predložil riadne vyhotovenú Faktúru (slúžila zároveň ako dodací list) vystavenú Dodávateľom s náležitosťami podľa Zákona o DPH, ktorý vykonal fakturované služby v rozsahu uvedenom na Faktúre, a to aj na základe objednávky, ktorá bola taktiež predložená a fakturovaná suma bola riadne uhradená na bankový účet uvedený na Faktúre, - že konateľom Dodávateľa bolo potvrdené reálne dodanie fakturovaných služieb, - že opätovne nebol vypočutý konateľ Dodávateľa, ktorý bol pôvodne vypočutý vo výkone väzby a nemal tak k dispozícii podklady na adekvátne zodpovedanie otázok správcu dane,
- správca dane v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že Dodávateľ uvádzal na faktúrach číslo účtu a pri pripísaní finančných prostriedkov ešte v ten istý deň tieto finančné prostriedky vybral v hotovosti, alebo previedol na účet inej spoločnosti, čo však neplatí pre úhradu spornej Faktúry v rámci predmetného konania, - že nie je zodpovedný za konanie konateľa Dodávateľa, ktorý správcom dane naznačeným spôsobom nakladal s finančnými prostriedkami uhradenými žalobcom, - nesprávne závery správcu dane v súvislosti s finančnými transakciami žalobcu spojenými aj s celkovým spôsobom vyplácania platieb Pôdohospodárskou platobnou agentúrou, - resp. ozrejmil dôvody, pre ktoré došlo k prevodu finančných prostriedkov od konateľa Dodávateľa spätne žalobcovi, teda že uvedená platba mala byť vrátením pôžičky od konateľa Dodávateľa pre žalobcu, - že rozpory vo výpovedi svedka ohľadne identifikácie katastrálnych území vychádzajúce z bežnej praxe pri poľnohospodárskej činnosti nemohli mať vplyv na rozhodovanie správcu dane a posúdenie pravdivosti tvrdení svedka, - a nesúhlasil so záverom správcu dane, že výpoveď svedka A. bola účelová, tendenčná a neposkytla správcovi dane relevantné informácie, keďže svedok A. bez pochybností potvrdil vykonanie fakturovaných služieb Dodávateľom, - podľa jeho skúseností pri jeho bežnej poľnohospodárskej činnosti ročne spotrebuje 7000 až 8000 litrov nafty, za rok 2017 spotreboval len cca 2000 litrov nafty, čo dokazuje, že veľkú časť v rámci jeho poľnohospodárskej činnosti musel vykonať iný subjekt v danom prípade Dodávateľ, nesprávne závery správcu dane, ktorý konštatoval, že žalobca bol povinný priznať daň z nadobudnutého tovaru z iného členského štátu v máji 2017 z faktúry č. FV UE/000012/05/2017/A od dodávateľskej spoločnosti CZESLAW KORAB, PL6861002251 v sume 490,00 Eur. 6. V napadnutom rozhodnutí žalovaný zhrnul skutkový stav, odvolacie námietky žalobcu, citoval aplikované ustanovenia Zákona o DPH a zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „Daňový poriadok“). V rámci vlastného odôvodnenia žalovaný vyjadril súhlas s postupom správcu dane, ktorý preveroval reálnosť dodania fakturovaných služieb s tým, že mal za to, že na preukázanie dodania fakturovaných služieb nepostačuje len predloženie faktúry. Uviedol, že Dodávateľ v daňových priznaniach a kontrolných výkazoch nedeklaroval žiadnych dodávateľov a nemal materiálne, technické a personálne zabezpečenie na reálne uskutočnenie fakturovaných služieb. Na základe uvedeného žalovaný prijal, rovnako ako správca dane, záver, že žalobca v zmysle § 49 ods. 1 Zákona o DPH nepreukázal, že fakturované služby, z ktorých si uplatnil odpočítanie dane, boli reálne dodané práve Dodávateľom uvedeným na Faktúre. Podľa žalovaného nebola splnená ani podmienka podľa § 49 ods. 2 Zákona o DPH, že prijaté plnenia použil žalobca na ďalšie dodávky tovarov a služieb. Žalovaný uviedol, že žalobca uskutočnenie predmetných zdaniteľných obchodov preukazoval len predložením Faktúry, pričom z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že predloženému dokladu absentuje reálny základ a pochybnosti správcu dane o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných obchodov neboli žalobcom odstránené. V okamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že k zdaniteľnému obchodu skutočne došlo tak, ako ho deklaruje predloženými daňovými dokladmi. Právo na odpočítanie DPH podľa žalovaného vzniká vtedy, ak je preukázané, že predmetné obchody boli uskutočnené osobou uvedenou na faktúrach, pričom dôkazné bremeno je na daňovom subjekte. K otázke rozloženia dôkazného bremena žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/4/2020 zo dňa 16.02.2022 a uviedol, že odpočítanie dane nenastáva „ex lege“, ale je právom daňového subjektu, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou preukázania zákonných podmienok na jeho uplatnenie. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že mu dal správca dane za vinu nespoluprácu Dodávateľa. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia správca dane podľa žalovaného popísal zistené skutočnosti v rámci daňovej kontroly, ktoré následne vyhodnotil v zmysle platnej legislatívy. Podľa žalovaného správca dane svedeckú výpoveď p. A. vyhodnotil tak, že svedok neposkytol správcovi dane také informácie, ktoré by boli spôsobilé zmeniť rozhodujúce skutkové zistenia správcu dane. Svedok potvrdil skutočnosti, pri ktorých nebol (realizované práce), a taktiež potvrdil skutočnosti, ktoré sa ukázali ako nepravdivé v nadväznosti na ostatné zistené skutočnosti, a to, že Dodávateľ mal všetky stroje potrebné na výkon takýchto prác a mal aj zamestnancov, ktorí tieto práce vykonávali. Bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Ak by postupoval s primeranou obozretnosťou v súvislosti s objektívnymi skutočnosťami, vedel by vierohodne preukázať všetky okolnosti zdaniteľného obchodu a samozrejme tým aj podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane. V súvislosti s tvrdením, že ak
žalobca nespotreboval v roku 2017 7000-8000 litrov nafty potrebnej na obhospodarovanie pôdy, potom musel vykonať práce iný subjekt, a teda Dodávateľ, žalovaný poukázal na zistenie, že dodávateľ, ktorý mal v mesiacoch marec, máj a júl 2017 obhospodarovať pôdu a trvalé trávnaté porasty o výmere cca 160 ha, nepodal za zdaňovacie obdobie máj a júl 2017 daňové priznania ani kontrolné výkazy, z čoho sa dá dôvodne predpokladať, že Dodávateľ v danom období nevykonával predmetné práce a ani neuhrádzal náklady na naftu, ako to tvrdí žalobca. Aj tieto skutočnosti podľa žalovaného závažným spôsobom spochybňujú realizáciu fakturovaných služieb ako aj pravdivosť a vierohodnosť svedeckej výpovede konateľa Dodávateľa. K nepriznaniu odpočítania dane z nadobudnutia tovarov z iného členského štátu žalovaný poukázal na záver správcu dane, že žalobca nepreukázal použitie nakúpeného tovaru na ďalšie dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, pričom žalobca uviedol, že tovar použil na osobnú spotrebu a nie na ďalší predaj. III. Konanie na krajskom súde a správnom súde 7. Žalobca podaním právnej žaloby inicioval súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného. V podanej správnej žalobe žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a žalovaný pri svojom rozhodovaní zistil skutkový stav nedostačujúcim spôsobom na riadne posúdenie veci. Žalobca sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP“). Žalobca poukázal na to, že správca dane vykonal jednu daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobia január až máj 2017 a júl až december 2017, pričom vydal deväť rozhodnutí o určení rozdielu dane. Poukázal na zmätočnosť a nepreskúmateľnosť jednotlivých rozhodnutí, pretože v napadnutom rozhodnutí sú niekoľkokrát uvedené všeobecné tvrdenia, ktoré sa vzťahujú na všetky zdaňovacie obdobia, ale samotné rozhodnutie je v tomto prípade za mesiac máj 2017. Správca dane svojím konaním spôsobil zmätočnosť všetkých rozhodnutí, pretože sú nejasné a nepresné, vo väčšom rozsahu sú opísané všeobecné tvrdenia, ktoré platia pre všetky zdaňovacie obdobia a údaje, ktoré sú v nich uvedené potom nemusia súvisieť s jednotlivými konkrétnymi faktúrami a zdaňovacími obdobiami jednotlivých mesiacov roku 2017. Namietal, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného je zmätočné, nepostačujúce, a preto nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. K tvrdeniu žalovaného, že z došlých faktúr nebolo možné jednoznačne určiť rozsah a druh dodaných služieb a ani ich časové prevedenie, hoci sa jednalo o fakturáciu vo vyšších sumách, žalobca uviedol, že vo faktúre č. 20170502 zo dňa 31.05.2017 je presne určený druh a rozsah dodaných služieb a taktiež je určené aj časové prevedenie. K tvrdeniu žalovaného, že faktúry neboli vyhotovené v zmysle § 71 Zákona o DPH, žalobca uviedol, že žalovaný vôbec neuviedol v čom, v ktorom konkrétnom bode faktúry malo dôjsť k pochybeniu žalobcu podľa § 71 Zákona o DPH. Žalobca tiež uviedol, že dodanie služby Dodávateľom na základe faktúry č. 20170502 zo dňa 31.05.2017 sa pre žalobcu uskutočnilo na základe písomnej objednávky zo dňa 02.05.2017 a uskutočnilo sa v jej rozsahu. Písomná objednávka bola súčasťou doručenej faktúry č. 20170502 zo dňa 31.05.2017, a preto žalobca nemal pochybnosti, prečo je táto faktúra vystavená, na ktoré konkrétne dodávky služieb a tovarov je vystavená a žalobca mal za to, že táto objednávka je súčasťou faktúry ako jej dodací list, pretože dodávky tovarov a služieb sa uskutočnili presne v rozsahu písomnej objednávky a faktúra spolu s písomnou objednávkou presne a vecne odrážala stav skutočne zrealizovaného plnenia. Konateľ Dodávateľa svedeckou výpoveďou výslovne potvrdil zhodu údajov pre fakturáciu a zhodu údajov reálne vykonaných služieb, ktoré boli vystavené na reálnom materiálnom podklade pre žalobcu. K predmetnej faktúre svedok potvrdil, že bolo vykonané zmulčovanie, s tým, že došlo k použitiu frézy, ktorou boli odstránené náletové dreviny špeciálne prispôsobeným traktorom vo vlastníctve Dodávateľa na pozemkoch, ktoré obhospodaroval žalobca. Predmetné práce vykonával otec konateľa Dodávateľa. K rozporom, na ktoré žalovaný poukazoval vo svojom rozhodnutí a na vysvetlenie toho, prečo došlo k rozporom medzi údajmi uvedenými v objednávke a vo faktúre vystavenej Dodávateľom žalobca navrhol vypočuť konateľa Dodávateľa, ale správca dane ho nepredvolal na dovypočutie a ani nedal dostatočné vysvetlenie, z akého dôvodu vypočutie nevykoná alebo čo mu bráni toto vypočutie vykonať. Žalovaný tak pri svojom rozhodovaní nedostatočným spôsobom zistil skutkový stav na riadne posúdenie veci, pretože na návrh žalobcu nevypočul konateľa Dodávateľa po jeho prepustení z väzby a toto konanie žalovaného nie je štandardným postupom, ktorý by mal objasniť činnosť dodávateľa a rozhodovanie správcu dane, pretože správca dane mal mať zreteľné a jasné podklady a musel vypočuť navrhovaného svedka, a to na jeho dovypočutie k jednotlivým skutočnostiam, ktoré vyplynuli v priebehu dokazovania, keď samotný správca dane spochybnil jeho svedeckú výpoveď len na základe ďalších správcom dane získaných podkladov, ktoré svedok nemal v čase jeho výsluchu k dispozícií a tieto nemal k dispozícií počas
výsluchu tohto svedka ani žalobca, najmä písomné objednávky, ktoré sa nachádzali v spise z daňovej kontroly. Prvé vypočutie konateľa Dodávateľa nenavrhoval žalobca a aj keď mu to bolo oznámené včas, že bude vykonávať takýto výsluch, výsluch svedka sa uskutočnil vo väzbe bez toho, aby mal svedok prístup k jednotlivým podkladom a nebolo mu ani umožnené do podkladov nahliadnuť s prihliadnutím na skutočnosť, v akom prostredí sa výsluch svedka vykonával, keď bol svedok vo väzbe. Žalobca mal za to, že postupom daňových orgánov bol potrestaný za nesprávne vedenie účtovníctva a celkové následné konanie Dodávateľa, teda že daňové orgány toto konanie dodávateľa pripočítali na ťarchu žalobcu. Žalobca vyjadril presvedčenie, že splnil všetky podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane. 8. Po výzve krajského súdu sa k správnej žalobe vyjadril žalovaný, ktorý vo svojom vyjadrení zo dňa 24.01.2023 zotrval na správnosti a preukázanosti svojich záverov v napadnutom rozhodnutí v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane a navrhol, aby správny súd správnu žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalovaný reagujúc na výhrady žalobcu ohľadom zmätočnosti a neurčitosti rozhodnutia poukázal na to, že správca dane pri výkone daňovej kontroly DPH a vo vyrubovacom konaní postupoval v intenciách príslušných právnych predpisov. Správca dane vydal v zmysle § 68 Daňového poriadku v rámci vyrubovacieho konania deväť rozhodnutí (jedno pre každé zdaňovacie obdobie), ktorými určil rozdiel dane. Keďže v zmysle § 68 Daňového poriadku sa vyrubovacie konanie začína len v prípade zistenia rozdielu dane, tak správca dane vydáva samostatné rozhodnutie za každé zdaňovacie obdobie zvlášť. Tvrdenie žalobcu, že faktúra č. 20170502 bola predložená spoločne s prislúchajúcou objednávkou nekorešpondovalo s výpoveďou svedka konateľa Dodávateľa, ktorý výslovne potvrdil, že na poskytnutí služieb sa so žalobcom dohodol ústne. Žalobca prijal od Dodávateľa Faktúru za poskytnutie služieb, konkrétne mulčovanie a frézovanie trvalo trávnych porastov, na ktorej však nebol uvedený druh a rozsah poskytnutých prác. Prílohou Faktúry neboli ani záznamy o prevádzke mechanizmov, ktoré mali byť pri týchto prácach použité, neboli poskytnuté konkrétne mená osôb, ktoré mali práce vykonávať, a z ktorých by bolo zrejmé kto, kedy a v akom rozsahu práce vykonal. V zmysle s § 74 ods. 1 písm. f) Zákona o DPH faktúra musí obsahovať rozsah a druh dodanej služby. Podmienkou, aby správca dane mohol overiť existenciu služby ako zdaniteľného plnenia podľa vystavenej faktúry je, že vo faktúre je obsah a rozsah služby stanovený určito. Z predloženej Faktúry však nebolo možné identifikovať rozsah a druh dodaných služieb ani ich časové prevedenie, hoci išlo o služby v hodnote viac ako 10 000,00 Eur. Žalobca mohol neúplnú Faktúru od svojho Dodávateľa odmietnuť alebo vrátiť, no žalobca ju zaúčtoval a uplatnil si z nej nárok na odpočítanie DPH. Žalovaný považoval požiadavku žalobcu na opätovné vypočutie svedka konateľa Dodávateľa za neopodstatnenú. K námietke žalobcu, že správca dane nepodal uspokojujúce vysvetlenie, z akého dôvodu nevykonal opätovné vypočutie svedka, žalovaný uviedol, že tieto dôvody oznámil správca dane žalobcovi už vo svojom vyjadrení zo dňa 07.10.2021 počas daňovej kontroly. Žalovaný poukázal na to, že pri výsluchu svedok na otázku žalovaného, ako došlo k objednaniu služieb odpovedal, že na objednaní služieb sa so žalobcom dohodol ústne. Na základe uvedenej skutočnosti preto správca dane nepovažoval za potrebné predložiť svedkovi písomnú objednávku a tým mu dať priestor pre pozmeňovanie svojej výpovede. Výsluchu svedka sa zúčastnil aj splnomocnený zástupca žalobcu, ktorý mohol klásť svedkovi otázky, konfrontovať jeho odpovede, prípadne predložiť svedkovi písomné podklady, ku ktorým sa svedok mohol vyjadriť, čo neurobil. Žalovaný ďalej poukázal na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v otázke dokazovania a presúvania dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom. Správca dane spochybnil, že Dodávateľ bol skutočným dodávateľom, pričom žalobca neoznačil iného dodávateľa a skutočný dodávateľ nebol identifikovaný. Z uvedeného vyplýva, že v danom prípade správca dane spochybnil, kto fakturované plnenia reálne vykonal, a teda spochybnil hmotnoprávnu podmienku na odpočítanie dane, a to, že skutočným dodávateľom predmetu zdaniteľného obchodu bola zdaniteľná osoba. 9. Po výzve krajského súdu sa k vyjadreniu žalovaného replikou vyjadril žalobca, ktorý v tomto písomnom podaní zo dňa 29.03.2023 zreprodukoval svoju argumentáciu uvedenú v podanej správnej žalobe a spochybnil, či na výsluchu konanom dňa 24.03.2021 v Ústave na výkon väzby a na výkon trestu odňatia slobody Prešov, správca dane vypočul správnu osobu, teda konateľa Dodávateľa. 10. Na repliku žalobcu reagoval žalovaný duplikou zo dňa 21.04.2023, v ktorej zotrval na správnosti a preukázanosti svojich záverov v napadnutom rozhodnutí a na svojom vyjadrení k správnej žalobe. Nad rámec svojich predchádzajúcich vyjadrení k pochybnostiam žalobcu, či na výsluchu konanom dňa 24.03.2021 v Ústave na výkon väzby a na výkon trestu odňatia slobody Prešov, správca dane vypočul správnu osobu uviedol, že výsluchu sa skutočne zúčastnil konateľ Dodávateľa v rozhodnom období, t.
j. od 05.11.2008 do 11.6.2020. Túto skutočnosť potvrdil sám svedok, keď na položenú otázku správcu dane odpovedal, že za spoločnosť konal sám ako konateľ a zároveň podrobne vypovedal o ekonomickej, materiálnej a personálnej činnosti spoločnosti. K skutočnosti, že na zápisnici sú uvedené pred menom svedka aj iné tituly ako Ing. a Mgr. žalovaný uviedol, že svedok si uvádza rôzne tituly pred svojím menom. Výsluchu svedka sa zúčastnil aj právny zástupca žalobcu, ktorý túto pochybnosť počas výsluchu nevzniesol a podpísal zápisnicu z ústneho pojednávania bez toho, aby predniesol akékoľvek námietky či návrhy k obsahu zápisnice. 11. V dôsledku reorganizácie súdnictva a vzniku Správneho súdu v Košiciach následne už konal vo veci senát správneho súdu 6S. 12. Keďže správny súd nezistil žiadny z dôvodov, pre ktorý by bolo v predmetnej veci nevyhnutné nariadiť pojednávanie v zmysle § 107 ods. 1 písm. a/ až e/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj ako „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“), rozhodol v predmetnej veci bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP) postupom podľa § 137 ods. 4 SSP verejným vyhlásením rozsudku dňa 27.05.2026, ktorým zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie s tým, že žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku dňa 27.05.2025 bolo zverejnené na webovej stránke a úradnej tabuli správneho súdu v súlade s § 137 ods. 4 SSP dňa 20.05.2026. IV. Relevantná právna úprava 13. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 14. V súvislosti s plnením úloh správneho súdnictva v spojení so súdnym prieskumom napadnutého rozhodnutia iniciovaného predmetnou správnou žalobou podanou žalobcom, správny súd na tomto mieste poukazuje na prislúchajúce ustanovenia Správneho súdneho poriadku, konkrétne na ustanovenia § 2, § 6 ods. 1, § 6 ods. 2 písm. a/, § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len ako „SSP“). 15. Podľa § 191 ods. 1 SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 16. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 17. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 18. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje: a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
19. Podľa § 24 ods. 2, 3 a 4 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené, čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 20. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 21. Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku, rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 22. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. 23. Podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. 24. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) Zákona o DPH, predmetom dane je poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. 25. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o DPH, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8. 26. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. 27. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 28. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 29. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 30. Podľa § 74 ods. 1 písm. f) Zákona o DPH, faktúra vyhotovená osobou podľa § 72 musí obsahovať množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby. V. Právne závery správneho súdu 31. V rámci súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia v predmetnom správnom súdnom konaní sa správny súd prvotne zaoberal žalobným bodom, v ktorom žalobca namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, a to najmä z dôvodu, že s ohľadom na možný zistený rozsah
nepreskúmateľnosti, teda rozsah prípadnej nerozumiteľnosti rozhodnutia, či rozsah nedostatku dôvodov rozhodnutia, by uvedený záver v konečnom dôsledku mohol mať pre správny súd vplyv na nevyhnutnosť hodnotenia ďalších žalobných bodov obsiahnutých v podanej správnej žalobe. 32. Vo všeobecnosti vychádzajúc najmä zo znenia ustanovenia § 191 ods. 1 písm. d) SSP, k záveru o nepreskúmateľnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, možno dospieť buď to z dôvodu jeho nezrozumiteľnosti, ktorá môže spočívať v jeho vnútornej rozpornosti, kedy si odporujú samotné závery, ku ktorým orgán verejnej správy dospel v rámci konania a ktoré uviedol v rozhodnutí, prípadne skutkový stav zistený orgánom verejnej správy so závermi, ktoré z tohto skutkového stavu orgán verejnej správy vyvodil, alebo na základe absencie vlastného a jasne prezentovaného právneho názoru, o ktorý orgán verejnej správy takpovediac „oprie“ svoje rozhodnutie. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia však môže byť spôsobená aj nedostatkom dôvodov, resp. kvalitou odôvodnenia, kedy v rozhodnutí absentujú základné zložky rozhodnutia (napr. podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku), najmä vlastné úvahy a závery orgánu verejnej správy, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami účastníkov konania, a podobne. 33. Čo má obsahovať odôvodnenie rozhodnutia správcu dane upravuje ustanovenie § 63 ods. 5 Daňového poriadku, ktoré je pri hodnotení prípadnej nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho orgánu (žalovaného) potrebné vnímať v spojení s § 74 ods. 2 Daňového poriadku. V danom prípade žalobca v rámci namietanej nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia argumentoval najmä celkovou zmätočnosťou spôsobenou tým, že bola vykonaná jedna daňová kontrola za viacero zdaňovacích období a správcom dane bolo vydaných deväť rozhodnutí. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že štandardnou praxou daňových úradov je vykonávanie daňových kontrol DPH za viacero zdaňovacích období a následne sú daňovými úradmi vydávané samostatné rozhodnutia o určení, či vyrubení dane, za každý mesiac, teda za každé zdaňovacie obdobie (ak je zdaňovacím obdobím kalendárny mesiac) zvlášť. Správny súd v takomto postupe daňových úradov nevidí žiadne nezákonné prvky, avšak zároveň je nevyhnutné dodať, že daňové úrady v týchto prípadoch musia dbať na prehľadnosť jednotlivých rozhodnutí a jasnú individuálnosť ich odôvodnenia, aby nedochádzalo k tomu, že v prípade rozdielnosti skutkových okolností zistených v jednotlivých zdaňovacích obdobiach, budú daňovými úradmi prijímané un bloc rovnaké závery, hoci na to nebude dôvod a takýto postup bude tiež v rozpore s administratívnym spisom. V danom prípade prvostupňové rozhodnutie správcu dane vykazovalo v určitej miere znaky neprehľadnosti a zmätočnosti, kedy z jeho odôvodnenia nebolo vždy zrejmé, či skutočnosti zistené v rámci iných zdaňovacích období neboli pripočítané na ťarchu žalobcu aj v zdaňovacom období máj 2017 napriek tomu, že na to nebol relevantný dôvod. V tejto časti však správny súd nevidel nedostatky odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia takej intenzity a závažnosti, že by to mohlo myť vplyv na zákonnosť prvostupňového rozhodnutia správcu dane. 34. Pokiaľ však ide o celkovú žalobcom namietanú nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov, tento žalobný bod vyhodnotil správny súd ako dôvodný, a to z nasledujúcich dôvodov. Žalovaný zhrnul správcom dane zistený skutkový stav a citoval aplikované zákonné ustanovenia na stranách č. 10 až 13 napadnutého rozhodnutia z čoho možno usúdiť, že sa v určitej miere oboznámil so správcom dane zisteným skutkovým stavom a aplikoval prislúchajúce zákonné ustanovenia. Avšak k pomerne rozsiahlemu odvolaniu žalobcu, ktorého obsah žalovaný zhrnul na stranách 2 až 9 napadnutého rozhodnutia, žalovaný na stranách č. 14 a 15 napadnutého rozhodnutia len všeobecne uviedol, že vyhodnotil postup správcu dane ako súladný s prislúchajúcimi zákonnými ustanoveniami, stotožnil sa so záverom správcu dane o nesplnení podmienok podľa § 49 ods. 1 a 2 Zákona o DPH zo strany žalobcu a uviedol všeobecné formulácie vo vzťahu k preukazovaniu práva na odpočítanie dane a prenosu dôkazného bremena. Vlastné vyhodnotenie, úvahy a závery žalovaného sú uvedené de facto len na stranách č. 16 a 17 napadnutého rozhodnutia v rozsahu niečo viac ako jednej strany. Správny súd na tomto mieste netvrdí, že rozsah odôvodnenia rozhodnutia má prednosť pred jeho kvalitou, avšak v danom prípade sa žalovaný opätovne obmedzil len na všeobecné konštatovania, že prvostupňové rozhodnutie nie je zmätočné a neurčité, ale je naopak jasne formulované a odôvodnené v potrebnom rozsahu. V ďalšom odstavci žalovaný opätovne vo všeobecnej rovine bez prepojenia na konkrétne skutočnosti neguje odvolacie námietky žalobcu s tým, že správca dane neuznal žalobcovi právo na odpočítanie dane v dôsledku konania Dodávateľa. V ďalšom texte žalovaný vo všeobecnosti zopakoval záver správcu dane, že svedok A. potvrdil skutočnosti, ktoré sa ukázali ako nepravdivé. Na strane č. 17 žalovaný vo všeobecnosti poukázal na to, že správca dane zaťažil dôkazným bremenom žalobcu, ale nie vo vzťahu k správaniu jeho Dodávateľa a bolo zodpovednosťou žalobcu preukázať splnenie podmienok na odpočítanie dane. Žalovaný tiež uviedol, že keďže Dodávateľ za máj 2017 a júl
2017 nepodal daňové priznanie ani kontrolný výkaz, nemohol vykonať fakturované práce. Záverom žalovaný vo všeobecnosti skonštatoval, že správca dane nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) Zákona o DPH v sume 490,00 Eur, pretože žalobca nepreukázal použitie nakúpeného tovaru na ďalšie dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, keďže žalobca uviedol, že tovar použil na osobnú spotrebu. Na tomto mieste správny súd konštatuje, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia neobsahuje žiadne vlastné vyhodnotenie, úvahy, či závery vo vzťahu k skutočnostiam zisteným správcom dane a záverom, ku ktorým správca dane dospel a uviedol ich v prvostupňovom rozhodnutí. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia len nekriticky stotožnil so záverom správcu dane a pri vyhodnocovaní odvolacích námietok stroho a bez ďalšieho bližšieho odôvodnenia prevzal závery správcu dane. Správny súd nespochybňuje možnosť odvolacieho orgánu stotožniť sa so závermi prvostupňového orgánu, avšak bez toho, aby do svojich záverov odvolací orgán vniesol vlastné prvky posúdenia, stráca odvolacie konanie svoj zmysel, ktorým je v prvom rade kontrola správnosti a zákonnosti postupov a rozhodnutí prvostupňových orgánov za súčasnej ochrany práv účastníkov konania. 35. K časti odvolacích námietok sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí vyjadril len všeobecne bez toho, aby reagoval na konkrétne argumenty žalobcu uvedené v odvolaní, ako napr. v súvislosti s odvolacou námietkou ohľadne nadobudnutia tovaru z iného členského štátu od dodávateľa z Poľska, zmätočnosti prvostupňového rozhodnutia, pripočítaniu konania Dodávateľa na ťarchu žalobcu, dôveryhodnosti výpovede svedka A., či ročnej spotrebe nafty pri poľnohospodárskej činnosti žalobcu. Žalovaný sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s odvolacími námietkami ohľadne žalobcom tvrdeného predloženia ďalších dokladov okrem Faktúry, potvrdenia dodania služieb konateľom Dodávateľa, návrhom na opätovné vypočutie konateľa Dodávateľa z dôvodu jeho prepustenia z väzby, rozporov vo výpovedi svedka ohľadne identifikácie katastrálnych území a v neposlednom rade ani s námietkami ohľadne rôznych finančných transakcií medzi žalobcom a Dodávateľom, ktoré správca dane vyhodnotil ako podozrivé. S ohľadom na uvedené má správny súd za to, že keďže sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí s odvolacími námietkami vysporiadal nedostatočne, alebo vôbec a zároveň v napadnutom rozhodnutí neuviedol žiadne vlastné úvahy a právne závery, nespĺňa napadnuté rozhodnutie žalovaného náležitosti podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku v spojení s § 74 ods. 2 Daňového poriadku a je tak z tohto dôvodu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, na základe čoho správny súd vyhodnotil žalobný bod ohľadne nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného ako dôvodný. 36. V súvislosti s nesprávnym právnym posúdením veci žalovaným a nedostatočne zisteným skutkovým stavom správny súd uvádza, že tieto žalobné body nemohol s ohľadom na celkovú nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia vyhodnotiť, keďže z povahy veci mal za to, že ak žalovaný žiadnym spôsobom nevyhodnotil viac ako polovicu odvolacích námietok žalobcu, nemohol adekvátne vyhodnotiť potrebu prípadného ďalšieho zisťovania skutkového stavu a nemohol ani náležite právne vec posúdiť, preto vyhodnotenie týchto žalobných bodov považoval správny súd v tejto situácii za predčasné. 37. Správny súd s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel ku konečnému záveru, že správna žaloba je dôvodná, keďže napadnuté rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné, čím došlo k splneniu podmienky na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, na základe čoho správny súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku I. tohto rozsudku, teda zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného vysporiadať sa so všetkými relevantnými odvolacími námietkami a po vysporiadaní sa s nimi náležite vyhodnotiť zákonnosť a správnosť záverov správcu dane uvedených v prvostupňovom rozhodnutí, a to za súčasného zohľadnenia záverov správneho súdu prezentovaných v tomto rozsudku, ktorými je podľa § 191 ods. 6 SSP viazaný. 38. O náhrade trov konania správny súd vzhľadom na celkový úspech žalobcu v konaní rozhodol v súlade s § 167 ods. 1 SSP vo výroku II. tohto rozsudku tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. 39. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci.