Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach PO-3S/35/2022 8022200331 09. 06. 2026 JUDr. Pavol Tkáč ECLI:SK:SpSKE:2026:8022200331.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča a z členiek senátu JUDr. Gabriely Sedlákovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Miroslavy K?rtvélyovej v právnej veci žalobcu: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. E. XXX/X, XXX XX F. B., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marián Jusko s.r.o., so sídlom Račí potok 2385/3, 040 01 Košice, proti žalovanému: Okresné riaditeľstvo Policajného zboru vo Vranove nad Topľou, so sídlom Nemocničná 578/4, 093 02 Vranov nad Topľou, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ORPZVT-VO-157-008/2022 zo dňa 08.04.2022, takto rozhodol: I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Okresného riaditeľstva Policajného zboru vo Vranove nad Topľou, č. ORPZ-VT-VO-157-008/2022 zo dňa 08.04.2022 ako aj Disciplinárny rozkaz Vedúceho oddelenia výkonu služby Okresného dopravného inšpektorátu vo Vranove nad Topľou Okresného riaditeľstva Policajného zboru vo Vranove nad Topľou č. 1/2022 zo dňa 28.01.2022 a vec v r a c i a správnemu orgánu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Vedúci oddelenia výkonu služby Okresného dopravného inšpektorátu vo Vranove nad Topľou Okresného riaditeľstva policajného zboru vo Vranove nad Topľou ako prvostupňový správny orgán, disciplinárnym rozkazom č. 1/2022 zo dňa 28.01.2022 uložil podľa § 53 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len zákona č. 73/1998 Z.z.). disciplinárne opatrenie (písomné pokarhanie) C. A. A. B. (ďalej len žalobca) za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., ktorého sa dopustil tým, že: ako starší referent oddelenia výkonu služby Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru vo Vranove nad Topľou, ktorý mal na deň 22.12.2021 v čase od 7.30 hod. do 19.30 hod. riadne plánovanú výjazdovú službu zameranú na zabezpečenie rýchleho príchodu na miesto dopravnej nehody a vykonanie služobných úkonov, potrebných pre účely konania o dopravných nehodách, kde sa žalobca po nástupe do výkonu služby nenahlásil príslušnému operačnému stredisku, nevykonal skúšku rádiového spojenia a v čase od 10.01 hod. do 10.09 hod. dňa 22.12.2021 sa ho operačný dôstojník Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove pokúšal vyslať na miesto udalosti v cestnej premávke do obce Ondavské Matiašovce rádiostanicou na volací znak VATRA 503, ako aj na mobilný telefón XXXXXXXXXX, no bezúspešne, čím takto svojou nečinnosťou nezabezpečil rýchly
príchod na miesto dopravnej nehody a takto ako policajt velený do výjazdovej služby porušil čl. 12 ods. 13 a čl. 40 nariadenia prezidenta Policajného zboru č. 55/2018 o vykonávaní dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, konanie o dopravných nehodách a dopravno-inžinierskej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len nariadenie PPZ č. 55/2018), kde nástup a ukončenie výkonu služby hliadka nahlási príslušnému operačnému stredisku alebo stálej štátnej službe a pri nástupe vykoná s nimi kontrolu rádiového spojenia, výjazdovou službou sa pre účely tohto nariadenia rozumie činnosť zameraná na zabezpečenie rýchleho príchodu na miesto dopravnej nehody a vykonanie služobných úkonov potrebných pre účely konania o dopravných nehodách, čím porušil základné povinnosti policajta uvedené v § 48 ods. 3 písm. a), b), h), k), n) zákona č. 73/1998 Z.z.. 2. Prvostupňovému správnemu orgánu bol dňa 22.12.2022 zaslaný úradný záznam operačného dôstojníka G. H. I., zaevidovaný pod č. ORPZ-VT-ODI-575/2021 z ktorého vyplývalo, že dňa 22.12.2021 bola na operačné stredisko Okresného riaditeľstva Policajného zboru Vranov nad Topľou prijatá udalosť od oznamovateľa J. K., ktorý oznamoval škodovú udalosť v obci Ondavské Matiašovce a keďže hliadka VISLA realizovala inú udalosť, službukonajúca operačná dôstojníčka kontaktovala realizátora dopravných nehôd - žalobcu a to nasledovne: - mobilný telefón o 10.01 hod. - neúspešne, 10.02 hod. - 2 × neúspešne, 10.04 hod. - neúspešne, 10.09 hod. mobilný telefón zodvihol a bol vyslaný na udalosť - rádiostanica VATRA 503 o 10.03:08 hod. - neúspešne, 10.03:24 hod. - neúspešne, 10.03:49 hod. neúspešne, 10.05:11 hod. neúspešne. Na základe uvedeného bol operačný odbor Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove požiadaný o zaslanie komunikácie medzi operačným dôstojníkom a službukonajúcim policajtom. Prehratím predmetnej komunikácie bolo zistené, že žalobca pri nástupe do výjazdovej služby podľa plánu služieb, s ktorým bol riadne oboznámený, nenahlásil nástup a ukončenie služby príslušnému operačnému stredisku a pri nástupe nevykonal s ním kontrolu rádiového spojenia. Operačný dôstojník telefonicky kontaktoval vedúceho oddelenia výkonu služby s tým, že nie je možné sa spojiť so službukonajúcim policajtom vykonávajúcim výjazdovú službu (žalobca). Vedúci oddelenia výkonu služby telefonicky kontaktoval iného policajta, aby v budove vyhľadal žalobcu a tento, aby okamžite kontaktoval operačné stredisko. Následne bolo prehraním materiálu zistené, že rádiostanica VATRA 503 bola funkčná, nakoľko žalobca z miesta preverenia touto kontaktoval operačné stredisko. Žalobca svojou nečinnosťou nezabezpečil rýchly príchod na miesto dopravnej nehody a takto ako policajt velený do výjazdovej služby porušil čl. 12 ods. 13 a čl. 40 nariadenie PPZ č. 55/2018, kde nástup a ukončenie výkonu služby hliadka nahlási príslušnému operačnému stredisku alebo stálej službe a pri nástupe vykoná s nimi kontrolu rádiového spojenia, výjazdovou službou sa pre účely tohto nariadenia rozumie činnosť zameraná na zabezpečenie rýchleho príchodu na miesto dopravnej nehody a vykonanie služobných úkonov potrebných pre účely konania o dopravných nehodách. Žalobca bol riadne a preukázateľne oboznámený so zákonom č. 73/1998 Z.z. dňa 05.03.2020 a s nariadením Prezídia Policajného zboru č. 55/2018 o vykonávaní dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, konaní o dopravných nehodách a dopravno-inžinierskych činnosti v znení neskorších predpisov. Žalobca bol preškolený dňa 30.07.2021. 3. Ďalej v odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán uviedol, že Listom vedúceho oddelenia výkonu služby Okresného dopravného inšpektorátu vo Vranove nad Topľou Okresného riaditeľstva Policajného zboru vo Vranove nad Topľou č. ORPZ-VT-ODI-575-003/2021 bolo dňa 31.12.2021 voči žalobcovi začaté disciplinárne konanie a podľa § 56 ods. 1 a § 233 zákona č. 73/1998 Z.z. bola daná možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa. Žalobca vo svojom vyjadrení, ktoré predložil dňa 06.01.2022 a ktoré je na útvare zaprotokolované pod číslom ORPZ-VT-ODI-575-004/2021 okrem iného uviedol, že dňa 22.12.2021 vykonával službu ako starší referent oddelenia výkonu služby. Bol velený do služby ako nehodovkár s volacím znakom VATRA 503 a v uvedenom čase od 10.00 hod. do 10.10 hod. bol vo výjazdovej kancelárii, kde prišiel B. G. L. M. s tým, že ho volá operačný dôstojník a nevie sa mu dovolať. Mobilný telefón mal riadne zapnutý, no vôbec nezvonil, aj keď zvonenie bolo zapnuté. Následne mu na mobilný telefón zazvonil B. N. I. a mobil vôbec nezazvonil, čo môže potvrdiť aj spomínaný kolega. V kancelárií je prenosná rádiostanica Matra, ktorú po nástupe do služby skontroloval a bola funkčná. Po preverení udalosti, na ktorú ho operačný dôstojník vyslal, skontroloval v kancelárii rádiostanicu a na tej svietil kód ALARM 10, zrejme preto nepočul volanie operačného dôstojníka. Ďalej uviedol, že v čase, keď ho kontaktoval operačný dôstojník bol vo výjazdovej kancelárii, kde je služobná linka 886 3515, cez ktorú ho mohol operačný dôstojník kontaktovať. Prvostupňový správny orgán mal za to, že žalobca sa pri nástupe do služby nenahlásil a ani nevykonal skúšku rádiového spojenia.
Jeho tvrdenie o tom, že skúšku rádiostanice vykonal sa nezakladá na pravde, teda jeho následné tvrdenie o tom, že rádiostanica vykazovala poruchu je právne irelevantné. Ďalšie tvrdenie, že v čase volania na mobilný telefón tento nebol funkčný možno taktiež považovať za tvrdenie, ktorým sa chcel vyhnúť zodpovednosti za svoje konanie. Žalobcovi bolo uložené disciplinárne opatrenie a to písomné pokarhanie, ktoré má upozorniť žalobcu na závažnosť zanedbania plnenia služobných povinností a zabezpečí, aby v budúcnosti k pochybeniam pri výkone služby nedochádzalo. V závere prvostupňový správny orgán uviedol, že žalobca bol v uplynulom období v rámci posledného hodnotenia výkonu štátnej služby hodnotení stupňom „B “, nakoľko v hodnotenom období dosahoval dobré výsledky a dodržiaval služobnú disciplínu. Na nápravu však nepostačovalo iba udelenie výčitky podľa § 54 zákona, nakoľko žalobcovi 21.01.2022 bola uložená výčitka zmysle 54 zákona, ako aj písomné pokarhanie, ktoré nadobudlo právoplatnosť 23.12.2020. 4. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu žalobca podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie v ktorom namietal, že po obsahovom preskúmaní rozhodnutia má za to, že: „nezákonnosť spočíva vo formálno - právnych nedostatkoch rozhodnutia a súčasne nezákonnosť rozhodnutia spôsobuje nezákonný postup oprávneného orgánu v konaní pred vydaním rozhodnutia, z ktorého okrem iných nedostatkov možno identifikovať jeden zásadný nedostatok a tým je zaujatosť osoby konajúcej v postavení oprávneného orgánu voči mojej osobe.“ Ďalej žalobca v odvolaní namietal, že mu nebolo umožnené oprávneným orgánom oboznámiť sa so všetkými podkladmi pre rozhodnutie a preto žiadal o nazretie do spisového materiálu a vyhotovenie si fotokópie celého spisu vrátane spisového obalu cez svoje zariadenie na vlastné náklady. V odvolaní uviedol, že žiada vypočuť svedka, ktorý by potvrdil ním uvádzané skutočnosti. Žalobca mal za to, že čiastočným oneskorením príchodu na miesto preverenia z dôvodu oneskoreného prevzatia hlásenie od operačného dôstojníka na základe technického nedostatku nedošlo k žiadnemu následku a vec bola v súlade s právnymi a internými predpismi riadne vybavená. Žalobca navrhol do konania zabezpečiť zo SAP z denného plánu zo dňa 22.12.2021 výpis údajov z jeho služby, ktoré tam naplánoval jeho nadriadený a ktoré by mali obsahovať všetky údaje. Žalobca ďalej vo svojom odvolaní uviedol, že oprávnený orgán mu nemôže dávať za vinu technický nedostatok prenosnej rádiostanice MATRA, cez ktorú neprešlo hlásenie od operačného dôstojníka tak ako pravdivo uviedol. Oprávnený orgán nijakým spôsobom nepreveril možnosť chybného prenosu cez prenosnú rádiostanicu MATRA, čo je časté k zastaranému zariadeniu a jeho poruchovosti, pričom toto mu nemôže byť dané za vinu. Toto tvrdenie považoval žalobca za nepodložené a hlavne nepreskúmateľné. 5. O odvolaní bolo rozhodnuté preskúmavaným rozhodnutím žalovaného č. ORPZ-VTVO-157-008/2022 zo dňa 08.04.2022 tak, že odvolanie bolo zamietnuté a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa bolo potvrdené. Žalovaný v odôvodnení popísal skutkový stav tak, ako ho zistil správny orgán prvého stupňa, popísal obsah odvolania a uviedol ustanovenia právnych predpisov, ktorými sa spravoval pri vyhotovovaní rozhodnutia. Žalovaný v rozhodnutí uviedol, že v rámci odvolacieho konania oprávnený orgán zabezpečil do spisového materiálu plán služieb starších referentov oddelenia výkonu služby, z ktorého vyplýva, že žalobca mal na deň 22.12.2021 v čase od 7.30 hod. do 19.30 hod. riadne plánovanú výjazdovú službu vo výjazde s volacím znakom VATRA 503, s týmto plánom bol žalobca preukázateľne oboznámený dňa 29.11.2021 o 7.37 hod. V spisovom materiáli sa tiež nachádza vyjadrenie Centrálneho pracoviska manažmentov, oddelenie Centrálneho manažmentu rádiovej siete SITNO, kde z ich odpovedi zo dňa 11.02.2022 je zrejmé, že rádiostanica 008 1 45 504 bola dňa 21.12.2021 od 17.59 hod. vypnutá alebo vybitá batéria a až dňa 22.12.2021 o 11.26 hod. bola opätovne zapnutá a registrovaná v sieti. Z uvedeného vyplýva, že žalobca pri nástupe do služby nevykonal skúšku rádiového spojenia, čo mu je kladené za vinu. V spise sa tiež nachádza vyjadrenie B. N. G. I. služobne zaradeného ako starší dopravný referent Okresného dopravného inšpektorátu, ktorý uviedol že: „dňa 22.12.2021 v čase o 10.09 hod. mi na mobilný telefón volal vedúci oddelenia výkonu služby B. G. L. M., že, kde sa nachádzam a či sa pri mne náhodou nenachádza C. B., že sa s ním vraj nevie spojiť operačný dôstojník Krajského riaditeľstva Policajného zboru Prešov, že má udalosť v cestnej premávke. Povedal som mu, že sa nachádzam v budove a akurát aj v miestnosti výjazdovej služby SDN „nehodovke“ a že tu je aj C. B., ktorému sa hneď oznámil, že sa mu vraj nevie dovolať operačný dôstojník vraj má nehodu. Reakcia zo strany C. B. bola, že jemu nikto nevolal a že mu nezvonil žiadny telefón. Svoj mobilný telefón zobral do ruky a pozeral či mu niekto volal, kde videl, že má zmeškaný hovor no telefón mu vraj nezvonil, preto ma poprosil, aby som mu prezvonil, aby skúsil či mu ozaj nezvoní. Keď som ho vytočil jeho telefónne číslo v čase o 10.10 hod. mobilný telefón mu nezvonil ani nevibroval, no kto mu volá mu zobrazilo. Spýtal som sa ho či mu nevolal operačný dôstojník na pevnú linku tak povedal, že nie, že je tu
celý čas a nikto mu nevolal a ešte či náhodou nepočul cez vysielačku, ktorú som si všimol na parapete okna vedľa stola, na čo povedal, že je táto vypnutá.“ 6. Žalovaný k námietke žalobcu k neumožneniu oboznámiť sa so všetkými podkladmi pre rozhodnutie uviedol, že žalobcovi bolo listom ORPZ-VT-ODI-575-003/2021 zo dňa 31.12.2021 oznámené, že je začaté disciplinárne konanie voči jeho osobe a v danom liste bol zároveň písomne upovedomený o možnosti nahliadnuť do spisu a robiť si z neho výpisky. Žalobca bol služobne zaradený ako starší referent oddelenia výkonu služby Okresného dopravného inšpektorátu do 31.01.2022 a okrem čerpania siedmych dní riadnej dovolenky v mesiaci január 2022 bol počas disciplinárneho konania v službe a tak mal možnosť každý pracovný deň nahliadnuť do spisového materiálu. Prvostupňový správny orgán vyzval žalobcu k možnosti nahliadnutia do spisového materiálu a určil mu termín nahliadnutia na deň 16.02.2022 v čase o 10.00 hod. v budove Okresného riaditeľstva policajného zboru vo Vranove nad Topľou, v kancelárii č. 269. Žalobca dňa 14.02.2022 požiadal o zmenu termínu o nahliadnutie a určil si termín na deň 18.02.2022 v čase o 14.40 hod. Keďže nahliadnutie v danom termíne nebolo možné vykonať, správny orgán určil náhradný termín nahliadnutie do spisu na deň 15.02.2022 o 10.00 hod. S upovedomením, že ak sa ani v danom termíne žalobca nezúčastní bude sa pokračovať v odvolacom konaní. Následne žalobca oznámil, že mu ani náhradný termín z časového hľadiska nevyhovuje, žiada o vyhotovenie fotokópie celého spisového materiálu so všetkými prílohami a žiada o jeho zaslanie na adresu jeho terajšieho pracoviska Stredná odborná škola Policajného zboru Košice. Žalobca tak nevyužil možnosť nahliadnuť do spisového materiálu. Žalovaný k námietke žalobcu ohľadne nezákonnosti a zaujatosti osoby konajúce v postavení oprávneného orgánu voči jeho osobe uviedol, že priamym nadriadeným žalobcu bol v čase spáchania disciplinárneho previnenia, ako aj ukladania disciplinárneho opatrenia vedúci oddelenia výkonu služby Okresného dopravného inšpektorátu. Nadriadený začal konanie na základe podnetu staršieho referenta operačného odboru Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove, nie na základe vlastného zistenia. Žiadne ustanovenie zákona č. 73/1998 Z.z. nevylučuje nadriadeného policajta s jeho disciplinárneho oprávnenia voči podriadenému policajtovi. Vecná právomoc vedúceho oddelenia výkonu služby Okresného dopravného inšpektorátu vymedzuje ustanovenie § 232 zákona č. 73/1998 Z.z. Na konanie podľa uvedeného zákona sa zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov nepoužije. Žalobca dňa 15.03.2022 požiadal o vyhotovenie zoskenovaného spisového materiálu, ktorý bol dňa 21.03.2022 predsedom poradnej komisie naskenovaný a v uvedený deň aj odoslaný na požadovaný email. Žalobca uvedeným listom žiadal aj „uplatnenie svojho práva k veci sa vyjadriť do 7 dní od dátumu, kedy mi bude doručený zoskenovaný spisový materiál“. Dňa 28.03.2022 bol doručený L. M. a G. A. email od žalobcu s označením „doplnenie odvolania“, kde žalobca v texte uvádza, že „dnešného dňa vám bolo zaslané odvolanie voči rozhodnutiu č. 1/2022 zo dňa 28.01.2022“. Uvedený email neobsahoval prílohu. Po celkovom preskúmaní predloženého spisového materiálu berúc do úvahy obsah odvolania dospel senát poradnej komisie riaditeľa k záveru, že odvolanie žalobcu je právne irelevantné a disciplinárny rozkaz vedúceho oddelenia výkonu služby je v celom rozsahu v súlade s právnymi predpismi. Taktiež nebolo zistené porušenie právnych predpisov pri vyhlasovaní disciplinárneho rozkazu vedúceho oddelenia výkonu služby Okresného dopravného inšpektorátu. II. Správna žaloba 7. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Napadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné, a to z dôvodu, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov podľa § 191 ods. 1 písmeno d) SSP, zistenie skutkového stavu žalovaným je nedostačujúce pre riadne posúdenie veci podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu podľa § 191 ods. 1 písmeno f) SSP a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej podľa § 191 ods. 1 písmeno g) SSP. 8. Správny súd v stručnosti rekapituluje žalobné námietky žalobcu z rozsiahlej správnej žaloby (35 strán):
1) Žalobca namietal, že v odvolacom konaní vzniesol námietku zaujatosti o ktorej nebolo rozhodnuté 2) Žalobca namietal doručovanie prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa malo konať v kancelárii DR bez prítomnosti inej osoby, bez riadneho vyhlásenia 3) Žalobca po zaslaní kompletného spisového materiálu namietal, že obsah zberného spisu je nezákonne upravený, taktiež namietal, že mu bolo upreté právo na obhajobu a porušená zásada na spravodlivý proces, tým, že odvolací orgán účelovo nepočkal na doplnenie odvolania 4) Žalobca namietal, že žalovaný sa nevysporiadal s tým, či svojím konaním pri skutku preukázateľne konal v rozpore s internými právnymi predpismi (tým sa jedná o podstatnú vadu výroku) 5) Žalobca opätovne namieta nezákonnosť upravenia zberného spisu, zabezpečovanie podkladov považuje za chaotické, zmätočné a nepreskúmateľné 6) Žalobca namietal, že nebol náležite zistený skutkový stav, pretože nie je zrejmé k akej rádiostanici či prenosnej alebo umiestnenej v SCMV bol zabezpečený podklad pre rozhodnutie 7) Žalobca namietal, že dve disciplinárne previnenia na ktoré poukazoval žalovaný nie sú v disciplinárnom spise 8) Žalobca namietal, že úradný záznam bol spísaný operačným dôstojníkom bez zaevidovania v registratúrnom denníku 9) Žalobca namietal, že oprávnený orgán mu robil schválnosti v určení termínu k nahliadnutiu do spisu 9. V závere správnej žaloby žalobca uviedol, že nedostatky uvedené vo všetkých žalobných bodov podporujú záver, že žalovaný v spojitosti s oprávneným orgánom konali od počiatku konania zaujato s cieľom ho postihnúť bez ohľadu na vecné a logické právne súvislosti, bez ohľadu na zákonné dôkazy. Žalobca žiada zrušiť rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie. III. Vyjadrenie žalovaného 10. K správnej žalobe sa písomným podaním zo dňa 20.09.2022 vyjadril žalovaný. Vo vyjadrení žalovaný k jednotlivým bodom žaloby uviedol že: K bodu 1) K veci žalovaný uvádza, že je pravdou, že žalobca vo svojom odvolaní poukazoval na zaujatosť prvostupňového správneho orgánu, s čím sa tento v odvolacom konaní vysporiadal, predovšetkým poukázal na princíp nadriadenosti a podriadenosti pri výkone štátnej služby v Policajnom zbore, ako aj poukázal na právomoci nadriadeného a má za to, že tento bod žaloby je nedôvodný. Tu je potrebné uviesť, že priamym nadriadeným odvolateľa bol v čase spáchania disciplinárneho previnenia, ako aj ukladania disciplinárneho opatrenia vedúci oddelenia výkonu služby okresného dopravného inšpektorátu okresného riaditeľstva. Nadriadený začal konanie na základe podnetu staršieho referenta operačného odboru Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove, nie na základe vlastného zistenia. Žalovaný má teda zato, že tvrdenie žalobcu, podľa ktorého zaujatosť osoby konajúcej v postavení oprávneného organu voči jeho osobe je v priamom rozpore so zákonnou povinnosťou nadriadeného policajta riadiť, organizovať, kontrolovať a hodnotiť výkon štátnej služby podriadených policajtov podľa § 49 zákona o štátnej službe, ako aj ustanoveniami § 50 a 243 ods. 1 zákona o štátnej službe. K bodu 2) Žalobca v danom prípade zavádza súd tvrdením, že disciplinárny rozkaz prvostupňového správneho orgánu mu nebol doručený. Je pravdou, že mu nikdy fyzicky doručený nebol, nakoľko mu bol podľa § 266 ods. 2 zákona o štátnej službe vyhlásený v intenciách zákona o štátnej službe, čo na výtlačku č. 1 (ktorý sa nachádza v jeho osobnom spise v súčasnej dobe na personálnom oddelení Centra podpory Košice). Žalobca sám potvrdil svojím podpisom a textom „ vyhlásené dňa...". K bodu 3) K tomuto bodu žaloby žalovaný uvádza, že žalobcovi bola daná možnosť sa k veci vyjadriť, navrhovať dôkazy, nahliadnuť do spisu o čom bol písomne poučený a prevzatie danej písomnosti potvrdil svojím podpisom. Tvrdenie žalobcu o zásadných pochybnostiach vo vedení spisu pod číslom ORPZVT-ODI-575/2021 a ORPZ-VT-ODI-133/2022 je zavádzajúce a celý postup o evidovaní registratúrnych záznamov mu bol patrične aj osobne vysvetlený dňa 06.05.2022 pri osobnom nahliadnutí do spisu ORPZ-VT-VO-157/2022. Pri evidovaní záznamov a spisov pod číslom ORPZ-VT-ODI-575/2021 a ORPZ-VT-ODI-133/2022 sa postupovalo v súlade s nariadením o registratúrnom poriadku. Žalovaný nijak nepopiera a nezahmlieva tvrdenie žalovaného, že kópia záznamu č. ORPZVT- O./XXXX, ktorá je zaevidovaná v spise č. ORPZ-VT-VO-157/2022 je opatrená dvoma prezentačnými pečiatkami, pričom
pečiatka s dátumom 03.02.2022 je prečiarknutá, no v spise č. ORPZ-VT-ODI-133/2022 uloženom na okresnom dopravnom inšpektoráte okresného riaditeľstva, bol chybný zápis prečiarknutý s uvedením odkazu na správny zápis a dátum opravy. Ďalej k tomuto bodu žalovaný uviedol, že žalobca opakovane zavádza súd svojimi tvrdeniami, že v daný deň de facto nevedel, akú činnosť má vykonávať. V prílohe č. 4 žalovaný dokladá ako dôkaz fotokópie denného plánu služieb s určením, ako ich videl dňa 21.12.2021 žalobca. Pri nástupe do služby a otvorení denného plánu služieb mal žalobca určený Výjazd s volacím znakom Vatra 503, čo je zrejmé z 1 priloženej fotokópie v prílohe č. 4. Následne po kliknutí v dennom pláne na svoje meno a príslušnú kolónku výjazdu sa mu na obrazovke objavila tabuľka /príloha č. 4/ s označením výjazdu- SDN, volacím znakom Vatra 503, názvom výjazdu - nehodovkár, ako aj, že je určeným vodičom a veliteľom výjazdu. V ďalšej časti žalobného bodu žalobca poukazuje na nariadenie Prezídia Policajného zboru č. 17/2022, ktorým sa mení a dopĺňa N PPZ č. 55/2018 zo dňa 23.02.2022, v čase spáchania skutku ešte neplatné, ktoré nadobudlo účinnosť až dňa 01.03.2022, to jest po skutku, ktorý založil posúdenie jeho konania ako disciplinárneho previnenia, čím je argumentácia žalobcu právne irelevantná. Žalovaný v tomto bode poukazuje, že sa nevykonávala kontrola rádiového spojenia s operačným strediskom a toto konanie považuje za účelové, tendenčné ho potrestať za uplatňovanie jeho práv a oprávnených záujmov za niečo, čo sa neuplatňovalo vo vzťahu k iným policajtom. Žalovaný poukazuje, že z nahrávky zo systému REDAT /CD/ nachádzajúcej sa v spisovom materiáli pod číslom ORPZ-VT-ODI-575-002/2021 je zrejmé, že operačný dôstojník sa márne pokúšal po rádiostanici vyslať žalobcu na škodovú udalosť a to z dôvodu, že rádiostanicu, ktorú mal pridelenú na pracovisku mal vypnutú. Následne sa operačný dôstojník pokúšal s ním telefonicky spojiť na jeho súkromný mobilný telefón, ktorý tak isto nedvíhal. Žalobca zavádza v tomto bode, ako aj vo svojom odvolaní o poruche mobilného telefónu, kde práve z dennej komunikácie medzi žalobcom a operačným dôstojníkom je zrejmé, že mobilný telefón bol funkčný a viackrát v daný deň výjazdovej služby ho používal. Doklad, ktorý žalobca doložil o oprave mobilného telefónu do disciplinárneho konania je právne irelevantný, kde čas a dátum opravy nekorešponduje s dátumom spáchania disciplinárneho previnenia. V ďalšej časti žalobného bodu žalobca uvádza, že jeho doplnené odvolanie bolo doručené skôr, ako bolo vydané rozhodnutie. Žalobca opätovne zavádza súd, nakoľko z prezentačných pečiatok je zrejmé, kedy bolo jeho odvolanie doplnené a že to bolo až po vydaní rozhodnutia. Z dátumu na prezentačnej pečiatke je zrejmé, že doplnenie odvolania bolo prevzaté dňa 12.04.2022 a rozhodnutie o odvolaní bolo riaditeľom Okresného riaditeľstva Policajného zboru vo Vranove nad Topľou vydané dňa 08.04.2022. Senát poradnej komisie spracoval návrh rozhodnutia na základe všetkých dostupných dôkazov. Žalobca v rámci odvolacieho konania požiadal o zoskenovanie spisového materiálu ORPZ-VT-ODI-575/2021, v čom mu bolo vyhovené a celý materiál mu bol dňa 21.03.2022 zaslaný e-mail A.. Dňa 28.03.2022 žalobca zaslal e-mail s označením doplnenie odvolania. Uvedený e-mail neobsahoval žiadnu prílohu a ani do vydania rozhodnutia o odvolaní nebolo doplnenie odvolania doručené poradnej komisii okresného riaditeľstva ani riaditeľovi okresného riaditeľstva. Od doručenia e-mailu žalobcu, po vydanie rozhodnutia uplynulo niekoľko dní. Tvrdenie žalobcu „kvôli diskriminácii oprávneného orgánu som na základe svojej žiadosti k 01.02.2022 odišiel na inú funkciu na SOŠ PZ v Košiciach" je taktiež zavádzajúce. Žalobca sa zúčastnil výberu na obsadenie funkcie referenta špecialistu vnútorného odboru školy konaného v dňoch 30.11.2021 a 06.12.2021 na Strednej odbornej škole Policajného zboru Košice, kde bol žalobca na túto funkciu vybratý. Na základe kladného výsledku bol riaditeľ okresného riaditeľstva dňa 08.12.2021 písomne požiadaný o stanovisko k preloženiu žalobcu, s čím riaditeľ okresného riaditeľstva k dátumu 01.02.2022 aj súhlasil. Žalovaný tu poukazuje, že skutku, ktorý bol predmetom disciplinárneho konania a následne, ktorý bol posúdený ako disciplinárne previnenie sa žalobca dopustil dňa 22.12.2021, tj. až potom, čo bol vybratý na funkciu na SOŠ PZ Košice. K bodu 4) V tomto žalobnom bode menovaný poukazuje na skutočnosť, že správny orgán v rozhodnutí uvádza, že menovaný bol preškolený z právnych predpisov, ak by tomu tak v skutočnosti nebolo, správny orgán by uvedené v rozhodnutí neuvádzal. Pred vydaním rozhodnutia nahliadol do registratúrnych záznamov, kde je vlastnoručne jeho podpisom potvrdené preškolenie. Žalovaný má za to, že porušenie ustanovení zo zákona o štátnej službe je skutočne preukázané žalobcovi a to tak vo výroku rozhodnutia, ako aj v jeho náležitom odôvodnení a tento sa disciplinárneho previnenia skutočne dopustil, za čo mu bolo uložené disciplinárne opatrenie. /príloha č. 8 - prezenčné listiny z preškolenia N PPZ č. 55/2018 a zákona o štátnej službe/ K bodu 5) K tvrdeniam žalobcu v tomto bode sa už žalovaný vyjadril v prechádzajúcich bodoch. K bodu 6) K tomuto bodu žaloby žalovaný uvádza, že senát poradnej komisie riaditeľa okresného riaditeľstva vychádzal z viacerých podkladov, pričom jedným z nich bolo aj vyjadrenie Centrálneho
pracoviska manažmentov oddelenia centrálneho manažmentu rádiovej siete SITNO, kde z ich odpovede zo dňa 11.02.2022 je zrejmé, že rádiostanica 008 1 45 504, (ktorá je pridelená výlučne iba pre výjazdovú službu - nehodovkár, na oddelení výkonu služby okresného dopravného inšpektorátu okresného riaditeľstva) bola dňa 21.12.2021 od 17:59 hod. vypnutá alebo vybitá batéria a až dňa 22.12.2021 o 11:26 hod. bola opätovne zapnutá a registrovaná v sieti. Z uvedeného je zrejme, že žalobca pri nástupe do služby nevykonal skúšku rádiového spojenia, čo je mu kladené za vinu, nakoľko rádiostanica bola vypnutá a aj v systéme REDAT absentuje vykonanie skúšky spojenia a na základe ďalšieho podkladu v rámci odvolacieho konania, a to doloženej dennej komunikácie zo systému REDAT je nepochybné, že skúšku spojenia nevykonal ani iným prostriedkom spojenia, napr. telefónnou pevnou linkou, o ktorej vo svojom odvolaní žalobca poukazuje ako o bežnom prostriedku spojenia. Ak mal žalobca vedomosť o poruchovosti rádiostanice, malo byt' v jeho záujme vykonať počas svoje služby viackrát skúšku spojenia a overiť tak funkčnosť spojenia medzi žalobcom a operačným strediskom Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove. K bodu 7) K tomuto bodu žaloby žalovaný uvádza, že v súlade s § 56 ods. 2 zákona o štátnej službe pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností. Na základe uvedeného oprávnený orgán prihliadal aj na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností, čo adekvátne odôvodnil v disciplinárnom rozkaze. Dňa 28.03.2022 žalobca zaslal e-mail B. G. L. M. vedúcemu oddelenia výkonu služby okresného dopravného inšpektorátu okresného riaditeľstva a A. A. G. A. vedúcej vnútorného oddelenia okresného riaditeľstva s označením doplnenie odvolania. Uvedený e-mail neobsahoval žiadnu prílohu a ani do vydania rozhodnutia nebolo doplnenie odvolania doručené poradnej komisii okresného riaditeľstva ani riaditeľovi okresného riaditeľstva. Na základe uvedené nebolo možné na jeho doplnenie prihliadať. K bodu 8) K tomuto bodu žaloby žalovaný uvádza, že nadriadený žalobcu začal disciplinárne konanie až po doručení úradného záznamu operačného dôstojníka a ďalších podkladov z operačného odboru Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove. Tvrdenie žalobcu „že na tento úradný záznam dal pokyn k jeho spísaniu oprávnený orgán" je klamlivé. Z nahrávky, ktorú uvádza žalobca nič také nevyplýva a opravený orgán na nič také nedal pokyn. Oprávnený orgán počas rozhovoru s operačným dôstojníkom uvádza, že oprávnený orgán z tohto rozhovoru spíše záznam, ale nestalo sa tak. To akým spôsobom eviduje registratúrne záznamy operačný odbor Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove nie je v gescii žalovaného a na disciplinárne konanie voči žalobcovi nemalo žiaden vplyv. K bodu 9) Žalobca v žalovanom bode uvádza, že oprávnený orgán mu robil schválnosti v určení termínu k nahliadnutiu do spisu, nakoľko mu to nevyhovovalo s jeho pracovným zaradením a dochádzkou do iného okresu, preto požiadal o fotokópiu citovaného disciplinárneho spisu. Tu je potrebné konštatovať, že žalobca zavádza súd predmetným žalobným bodom, nakoľko mu bol 2 x určený termín nahliadnutia do disciplinárneho spisu, ako osobný úkon, no tento bez závažných dôvodov nevyužil. Možnosť nahliadnuť do disciplinárneho spisu nevyužil a ani o to nepožiadal po celý čas od začatia konania do času vydania prvostupňového rozhodnutia. Menovaný má trvalé bydlisko v okrese Vranov nad Topľou, nebol práceneschopný a každý deň cez Vranov nad Topľou prechádzal na ceste do nového miesta výkonu štátnej služby v Košiciach. Na základe uvedeného žalovaný žiada, aby správny súd podľa § 190 SSP žalobu zamietol. IV. Replika 11. V replike doručenej súdu dňa 25.11.2022 žalobca zotrval na podanej žalobe. V replike zopakoval, že v disciplinárnom spise sa nenachádza žiadny registratúrny záznam o vybavení vznesenej námietke a vyjadrení k vznesenej námietke oprávneným orgánom. Jedná sa o takú procesnú vadu, ktorá má za následok skutočnosť, že v disciplinárnom konaní uskutočňoval a zabezpečovala dôkazy zaujatý správny orgán. Žalobca mal za to, že po formálno - právnej stránke mu nebol disciplinárny rozkaz vyhlásení oprávneným orgánom a bol mu doručený bez akéhokoľvek vyhlásenia. Namietal hlavne to, že v disciplinárnom spise zo zaevidovaného DR nevyplývalo jeho doručenie jeho osobe a bez číslo výtlačku. Ďalej v replike zopakoval, že podstatou jedného zo žalobných bodov je, že žalovaný nepočkal na jeho doplnené odvolanie po umožnení práva nazrieť do disciplinárneho spisu. Žalobca má za to, že žalovaný až po podanie správnej žaloby zabezpečil dôkazy k jeho preškoleniu z interných predpisov ani
v čase rozhodovania oprávneného orgánu a žalovaného. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca navrhol, aby správny súd vyhovel žalobe v plnom rozsahu. 12. Replika bola žalovanému doručená dňa 16.12.2022, žalovaný na ňu reagoval duplikou zo dňa 28.12.2022 v ktorej uviedol, že žalobca klame a zavádza tvrdením, že vzal na vedomie disciplinárny rozkaz bez dátumu vyhlásenia, pretože je nespochybniteľné že na výtlačku číslo 1 disciplinárneho rozkazu vedúceho oddelenia sa sám podpísal a rovnakým písmom je zapísaný aj dátum a text „vyhlásené dňa 28.01.2022“. Taktiež sa nestotožnil s vyjadrením žalobcu, ktorý zavádza ohľadne preškolenia správnych predpisov. Žalovaný zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach a záveroch a ďalšiu argumentáciu žalobcu považuje za účelovú, respektíve za tvrdenia, ktoré nemajú vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 13. Duplika bola žalobcovi doručená dňa 14.05.2025, ktorý na ňu nereagoval. V. Konanie na Správnom súde 14. Dňa 01.06.2023 nadobudol účinnosť zákon č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý dňom svojej účinnosti zriadil Správny súd v Košiciach. Účinnosťou zákona výkon súdnictva prešiel od 01.06.2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. 15. Správny súd konajúc v súlade s ustanoveniami zákona preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP), vyhlásil dňa 09.06.2026 rozsudok, ktorým zrušil rozhodnutie žalovaného Okresného riaditeľstva Policajného zboru vo Vranove nad Topľou, č. ORPZ-VT-VO-157-008/2022 zo dňa 08.04.2022 ako aj Disciplinárny rozkaz Vedúceho oddelenia výkonu služby Okresného dopravného inšpektorátu vo Vranove nad Topľou Okresného riaditeľstva Policajného zboru vo Vranove nad Topľou č. 1/2022 zo dňa 28.01.2022 a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania. VI. Relevantná právna úprava 16. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 17. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 18. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 19. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 20. Podľa § 195 SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy. 21. Podľa § 48 ods. 3 písm. a), b), h), k), n) zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas, dodržiavať služobnú disciplínu, a plne využívať čas služby a dodržiavať ustanovený základný čas služby v týždni, prípadne kratší čas služby v týždni; to neplatí v prípade, že mu bolo udelené služobné voľno alebo dovolenka, plniť aj povinnosti vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov. 22. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. nadriadený je povinný riadiť, organizovať, kontrolovať a hodnotiť výkon štátnej služby podriadených policajtov. 23. Podľa § 50 zákona č. 73/1998 Z. z. nadriadení môžu podriadeným policajtom v rozsahu svojej právomoci udeľovať disciplinárne odmeny a ukladať disciplinárne opatrenia. 24. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom. 25. Podľa § 56 ods. l zákona č. 73/1998 Z. z. pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy objektívne zistený skutočný stav. Policajtovi musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia daná možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa. 26. Podľa § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností. 27. Podľa § 57 zákona č. 73/1998 Z. z. za disciplinárne previnenie možno uložiť disciplinárne opatrenie len do dvoch rokov odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia. 28. Podľa § 233 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady. 29. Podľa § 233 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. 30. Podľa § 237 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. účastníci konania sú povinní postupovať tak, aby svojím konaním nesťažovali a nezdržiavali priebeh konania. 31. Podľa § 237 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. účastníci konania majú právo nahliadať do spisov s výnimkou protokolov o hlasovaní a robiť si z nich výpisy. 32. Podľa § 238 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. 33. Podľa § 241 ods. 1 zákona č. 73/1198 Z. z., rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie
toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom. 34. Podľa § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. 35. Podľa § 47 zákona č. 73/1998 Z. z. služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení služobných povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených. Táto vyššia miera zodpovednosti sa premietla v ustanovení § 48 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov zakotvením základných povinností policajta. VII. Právny názor správneho súdu 36. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie Vedúceho oddelenia výkonu služby Okresného dopravného inšpektorátu vo Vranove nad Topľou Okresného riaditeľstva policajného zboru vo Vranove nad Topľou, ktorý disciplinárnym rozkazom č. 1/2022 uložil podľa § 53 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z. disciplinárne opatrenie (písomné pokarhanie) žalobcovi za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., ktorého sa dopustil tým, že nevykonal skúšku rádiového spojenia a v čase od 10.01 hod. do 10.09 hod. bol nekontaktný, čím takto svojou nečinnosťou nezabezpečil rýchly príchod na miesto dopravnej nehody. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie, v ktorom namietal, že o odvolaní rozhodol orgán ktorý namietal ako zaujatý. Ďalej namietal nemožnosť oboznámiť sa so všetkými podkladmi pre rozhodnutie, navrhovať dôkazy a obhajovať sa, taktiež namietal nevypočutie svedkov, nepreverenie možnosti chybového prenosu cez prenosnú rádiostanicu MATRA. Žalovaný správny orgán - Okresné riaditeľstvo Policajného zboru vo Vranove nad Topľou, č. ORPZVT-VO-157-008/2022 zo dňa 08.04.2022 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 28.01.2022. 37. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 38. Skôr, ako správny súd pristúpil k vecnému prejednaniu podanej žaloby, považoval za potrebné vysporiadať sa s otázkou prípustnosti resp. neprípustnosti podanej žaloby podľa § 7 písm. h) SSP s ohľadom na negatívnu enumeráciu správny súd uvádza, že možnosť preskúmať rozhodnutie nadriadeného na súde podľa § 248 bola zo zákona č. 73/1998 Z.z. vypustená novelou zákona č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 39. Správny súdny poriadok v § 7 písm. h) SSP ustanovuje, že z právomoci správneho súdnictva sú vyňaté tie správne akty, o ktorých tak ustanovuje osobitný zákon. Dané správne akty sú pre lepšiu názornosť aj pomenované vo vzťahu k svojmu formálnemu označeniu ako „rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne rozkazy orgánov verejnej správy“. Napriek takémuto vyňatiu sa však s odkazom na tzv. generálnu klauzulu obsiahnutú v čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vždy budú v správnom súdnictve preskúmavať rozhodnutia týkajúce sa základných práv a slobôd (napr. nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS
50/01 zo dňa 08.11.2001 a sp. zn. I. ÚS 52/02 zo dňa 28.05.2003). Pokiaľ ide o normatívny spôsob vylúčenia súdneho prieskumu, tak v absolútnej väčšine zákonodarca volí v zákonnom texte formulácie typu „toto rozhodnutie nie je možné preskúmať súdom“ (napr. § 93 ods. 5 zákon č. 475/2005 o výkone trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov) a len výnimočné iný postup. Jeho príkladom bolo označenie administratívneho rozhodnutia za konečné v § 11 ods. 10 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení účinnom do 30.06.2016 (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 10Sžr/84/2013 zo dňa 26.03.2014). 40. V predmetnej veci však nejde o prípad správneho aktu vylúčeného osobitným predpisom. Žiaden osobitný predpis nevylučuje prípustnosť súdneho prieskumu disciplinárneho rozkazu o uložení disciplinárneho opatrenia a z ustálenej rozhodovacej praxe správnych súdov vrátane Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudok sp. zn. 6Ssk/146/2023 zo dňa 28.08.2024 a iné) vyplýva, že takéto správne akty možno v rámci správneho súdnictva podrobiť súdnemu prieskumu. Napadnuté rozhodnutia v predmetnej veci teda sú preskúmateľné na základe žalobcom podanej žaloby. 41. Správny súd upriamil svoju pozornosť vzhľadom na to, že ide o konanie spadajúce pod správne trestanie a teda, či sa žalovaný a správny orgán prvého stupňa dostatočným spôsobom vysporiadali so všetkými žalobnými námietkami. Súd preto po preskúmaní v súlade s § 195 SSP má za to, že napadnuté rozhodnutie trpí vadou, ktorá má za následok rozhodnutie, ktoré je nedostatočne odôvodnené a preto je nepreskúmateľné. V správnom konaní je povinnosťou správneho orgánu na základe výsledkov vykonaného dokazovania rozhodnúť na základe čo najúplnejšie zisteného skutkového stavu veci. Pre takýto typ správneho konania je veľmi podstatným to, že dôkazné bremeno zaťažuje správny orgán, ktorý musí v konaní spoľahlivo a bez dôvodných pochybností preukázať disciplinárne previnenie. 42. Správny súd sa predovšetkým zaoberal tými žalobnými dôvodmi žalobcu, v prípade ktorých preukázania by bolo žalobou napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Z dôvodu efektívnosti súdneho prieskumu je totiž nutné začať preverovať zákonnosť od nepreskúmateľnosti, ktorá je dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 191 písm. d) SSP, keďže táto je základnou prekážkou každého súdneho prieskumu (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/68/2016 zo dňa 27.06.2017). Správny súdny poriadok v § 191 ods. 1 písm. d) upravuje ako jeden z dôvodov zrušenia v správnom súdnom konaní preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy jeho nepreskúmateľnosť, a tú následne rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. O nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide okrem iného aj vtedy, ak sa správny orgán riadne nevysporiada so všetkými námietkami účastníkov konania, prípadne svoje rozhodnutie neodôvodní. Z vyššie citovaného ustanovenia § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. vyplýva, že v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. 43. Podľa názoru súdu argumenty a závery správneho orgánu nesmú vzbudiť pochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti. Z odôvodnenia musí rovnako plynúť vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto náležitosti je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolo vydané v dôsledku svojvôle. O nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je rozhodnutie nejasné alebo protirečivé. 44. Správny súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že zákon č. 73/1998 Z. z. neklasifikuje disciplinárne previnenie policajta ako správny delikt, napriek tomu však možno správne disciplinárne delikty policajtov zaradiť pod kategóriu iných správnych deliktov a teda v konaní vo veciach správneho trestania, o ktoré v danej veci ide, nie je viazaný žalobnými bodmi, ak ide o vady podľa § 195 SSP. V prípade ako je tento ak súd zistí, či už zo správnej žaloby alebo i sám, že napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy je dotknuté vadou podľa § 195 SSP, napadnuté rozhodnutie správneho orgánu zruší podľa § 191 ods. 1 SSP. 45. Doktrína analogického použitia zásad plynúcich z trestného práva (zásady ukladania trestov, zásady trestného konania) tak dopadá na správne disciplinárne delikty (tieto pod kategóriu správneho trestania spadajú) prostredníctvom aplikácie § 195 a nasl. SSP. V tejto súvislosti je však nutné dodať, že § 195 písm. c) a d) SSP nešpecifikuje, ktoré zásady trestného konania a ukladania trestov je potrebné
vziať v určitej oblasti správneho trestania do úvahy pri ukladaní sankcie. Naopak, z formulácie „ktoré je potrebné použiť“ vyplýva, že treba v každom jednotlivom prípade skúmať, ktoré z týchto zásad majú byť v konkrétnom administratívnom konaní uplatnené, a to s ohľadom na účel, ktorý tá-ktorá zásada sleduje.“ (25/2022 ZNSS). 46. Po preskúmaní administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov správny súd zistil, že správne orgány zistený skutkový stav nesprávne právne posúdili. Žalobcovi bolo uložené disciplinárne opatrenie – písomné pokarhanie za disciplinárne previnenie spočívajúce podľa správnych orgánov v tom, že žalobca ako starší referent oddelenia výkonu služby okresného dopravného inšpektorátu, ktorý mal na deň 22.12.2021 v čase od 07.30 hod. do 19.30 hod. riadne plánovanú výjazdovú službu zameranú na zabezpečenie rýchleho príchodu na miesto dopravnej nehody a vykonanie služobných úkonov. Žalobca v uvedený deň nevykonal na začiatku svojej služby skúšku rádiového spojenia a v čase od 10.01 hod. do 10.09 hod. dňa 22.12.2021 sa ho operačný dôstojník pokúšal vyslať na miesto udalosti v cestnej premávke, no bezúspešne, čím porušil základné povinnosti policajta uvedené v § 48 ods. 3 písm. a), b), h), k), n) zákona č. 73/1998 Z.z.. 47. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovi bolo uložené disciplinárne opatrenie – písomné pokarhanie za dva skutky a to za nevykonanie rádiovej skúšky pri nástupe do služby a po niekoľkých hodinách (keď mal byť vyslaný k nehode) ho nevedel operačný dôstojník skontaktovať a vyslať na miesto nehody. Predmetné konanie o disciplinárnom previnení a ukladanie sankcie zaň, vychádza zo zásad trestnoprávnej úpravy, v zmysle ktorej bez ohľadu na to, či ide o trestnú zodpovednosť podľa trestného práva, administratívne trestanie alebo disciplinárne trestanie, obvinený z porušenia právnej povinnosti má vždy právo vedieť, za ktorý skutok sa mu sankcia za porušenie právnej povinnosti ukladá, a preto vo výroku rozhodnutia, ktorým sa mu ukladá sankcia za porušenie právnej povinnosti, by mal byť skutok uvedený určitým spôsobom tak, aby nemohol byť zameniteľný s iným skutkom, čo v predmetnom konaní dodržané nebolo, pretože prvostupňový správny orgán a ani žalovaný sa s týmto skutkovým stavom riadne nevysporiadali. 48. Súd preto poukazuje na to že, pri súbehu správnych deliktov pri nedostatku špeciálnej úpravy v predpisoch upravujúcich správne delikty je potrebné použiť „analogiae legis“ trestnoprávnu, tzv. absorpčnú zásadu. Zbiehajúce sa delikty sú tak postihnuté len trestom určeným pre najťažší z nich, čo pri rovnakých sadzbách pokút znamená, že správny orgán posúdi závažnosť deliktu a úhrnný trest uloží podľa sadzby za najzávažnejší z týchto deliktov (závažnosť pritom treba posudzovať predovšetkým s ohľadom na charakter individuálneho objektu deliktu, čiže záujem, proti ktorému delikt smeruje a ku ktorému je ochrana právnym predpisom určená). Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje i na svoj nález, sp. zn. PL. ÚS 106/2011, v ktorom uviedol, že „zásada absorpčná (pohlcovacia), ktorej obsahom je pravidlo, že vyšší, resp. prísnejší trest pohlcuje trest nižší (poena maior absorbet minorem), je opakom kumulačnej zásady a jej uplatnenie je východiskom pri privilegovanom trestaní súbehu. Vyskytuje sa v troch formách, a to ako absorpcia trestných činov, absorpcia trestných sadzieb a absorpcia trestov. Pri uplatnení tejto zásady sa teda páchateľ potrestá a trest sa mu uloží iba za trestný čin najprísnejšie trestný. Použitie tejto zásady sa v odbornej literatúre odôvodňuje hlavne tým, že páchateľ spáchal ďalší trestný čin bez toho, aby bol varovaný odsudzujúcim rozsudkom týkajúcim sa skoršieho trestného činu zo zbiehajúcich sa trestných činov.“ V tomto náleze ústavný súd okrem iného zhrnul slovenskú právnu úpravu trestania súbehu, ktorú je možné aplikovať aj na prípady správneho trestania vo vzťahu k absorpčnej zásade tak, že táto sa vždy použije v prípade jednočinného súbehu, ako aj v prípade viacčinného súbehu. (L. M., A. P., A. Q., H. P. a kol. Komentár Správny súdny poriadok, C. H. Beck, str. 1009, 1010). 49. Taktiež správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6 Sžf 16 2015, ktorý k absorpčnej zásade uviedol: „Na rozdiel od trestného zákona právne predpisy, ktoré zakotvujú skutkové podstaty správnych deliktov, neupravujú postup správnych orgánov pri postihu za súbeh viacerých deliktov. Pri súbehu viacerých správnych deliktov (viacčinný súbeh) pri nedostatku špeciálnej úpravy je potrebné použiť z hľadiska analógie legis tzv. absorpčnú zásadu, ktorej podstata spočíva v absorpcii sadzieb, teda že prísnejší trest pohlcuje miernejší. Zbiehajúce sa delikty sú tak postihnuté len trestom určeným pre najťažší z nich, čo pri rovnakých sadzbách pokút znamená, že správny orgán posúdi závažnosť deliktu a úhrnný trest uloží podľa sadzby za najzávažnejší z týchto deliktov. Závažnosť je nutné posudzovať predovšetkým s ohľadom na charakter individuálneho objektu deliktu, čiže záujem proti ktorému delikt smeruje a ku ktorému je ochrana právnym predpisom určená. Na základe analógie je
teda potrebné aplikovať pravidlá pre ukladanie úhrnného trestu, to znamená, že správny orgán uloží za viaceré delikty sankciu podľa ustanovení vzťahujúcich sa na správny delikt najprísnejšie postihnuteľný“. 50. V predmetnej veci je nesporné, že žalobca nepostupoval správne, keď po príchode do práce nevykonal skúšku rádiového spojenia a v čase od 10.01 hod. do 10.09 hod. dňa 22.12.2021 ho operačný dôstojník nevedel skontaktovať a vyslať na miesto dopravnej nehody. Sporným sa pre súd stala otázka, čí výrok a následne ,,trest“ napadnutého rozhodnutia spĺňal zákonom požadované náležitosti. Takýto skutok žalobcu ako účastníka disciplinárneho konania musí byť vo výroku rozhodnutia, ktorým mu bolo uložené disciplinárne opatrenie z dôvodu porušenia zákonných povinností, dostatočne opísaný, presne špecifikovaný a musí byť vymedzené konanie, ktorým účastník porušil konkrétnu právnu povinnosť, ktoré porušenie sa mu kladie za vinu, a ktorú mu ukladá konkrétne zákonné ustanovenie. Ďalej musí byť špecifikované aj zákonné ustanovenie, ktoré účastník disciplinárneho konania svojím konaním porušil, v súlade s § 241 ods. 2,3 zákona č. 73/1998 Z.z.. Splnením týchto náležitosti bude splnená požiadavka presného vymedzenia konania konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku, za ktorý bol účastník disciplinárneho konania postihnutý, čo je nevyhnutné hlavne z dôvodu právnej istoty účastníkov konania. Porušenie povinnosti musí byť dostatočne špecifikované, aby nebolo zameniteľné s iným konaním. S poukazom na uvedené súd zdôrazňuje, že význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania, a riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétny popis skutku je nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia, či sankcie boli uložené. Následne po presne zadefinovanom skutku nasleduje trest za porušenie povinnosti. 51. Správny súd v tomto ohľade uvádza, že je právnou povinnosťou správneho orgánu svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, čím sa napĺňa účel, aby rozhodnutia správnych orgánov neboli vynucované len z hľadiska autoritatívneho postavenia, ale najmä presvedčivosti ich odôvodnenia, aby sami adresáti poznali dôvody, ktoré správny orgán k takému rozhodnutiu viedli a na základe nich boli presvedčení o oprávnenosti a zákonnosti konania zo strany správneho orgánu. Rozhodnutie správneho orgánu má byť potom následne aj preskúmateľné súdom. Správne orgány majú zabezpečiť, aby z ich konania nevznikali pochybnosti o možnej svojvôli a zneužívaní ich mocenského postavenia. Z hľadiska proporcionality a výkonu práv a povinností v súlade s dobrými mravmi bolo potrebné, aby bol postup správnych orgánov objektívny a nevykazoval znaky svojvôle zo strany správneho orgánu. Preto aj rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia - písomného pokarhania musí spĺňať zákonom stanovené náležitosti a obsahovať riadne odôvodnenie, z ktorého musí byť zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. V rozhodnutí je potrebné uviesť, ktoré zistenia z toho ktorého dôkazu vyplývajú a to jednak v prospech, ako aj v neprospech páchateľa. S poukazom na uvedené je potrebné konštatovať, že splnenie uvedených zákonných predpokladov absentovalo nielen v rozhodnutí žalovaného ale aj v prvostupňovom rozhodnutí, čím došlo taktiež k zásahu do práv žalobcu. 52. Správny súd zaoberajúc sa ďalšou žalobnou námietkou má za zmätočné a nepreskúmateľné, z akého dôvodu nebol žalobca kontaktný cez pridelenú rádiostanicu Matra. Žalobca v tomto smere poukazoval na to, že po upozornení kolegom zistil, že táto rádiostanica vykazovala chybu ALARM 10. Súd má z v administratívneho spisu za preukázané, že B. G. L. M. dňa 11.02.2022 dotazoval Centrálne pracovisko manažmentov rádiovej siete Sitno s podaním správy, či rádiostanica Matra 008145504 bola dňa 22.12.2021 v čase od 10.00 hod do 10.10. hod. pripojená do siete. Centrálne pracovisko manažmentov rádiovej siete Sitno v odpovedi uviedlo, že predmetná vysielačka bola dňa 21.12.2021 o 17.59 hod. vypnutá alebo bola vybitá batéria a dňa 22.12.2021 o 11.26 hod. bola opätovne zapnutá a registrovaná v sieti. Z tejto odpovede teda nemohlo byť prvostupňovému správnemu orgánu ani žalovanému zrejmé z akého konkrétneho dôvodu nebol pokus o spojenie so žalobcom úspešný. 53. Správny súd taktiež dáva žalobcovi za pravdu, že operačný dôstojník ho kontaktoval po bezúspešnom kontakte na rádiostanicu na jeho súkromný mobil, pričom v kancelárii, kde zotrvával žalobca bola služobná linka (tel. 8863515), cez ktorú ho mohol operačný dôstojník kontaktovať, čo neurobil. 54. Správny súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že žalobcovi bol zoskenovaný spisový materiál zaslaný dňa 21.03.2022, kedy žalobca uviedol, že sa do 7 dní vyjadrí. Žalovaný však už na deň 22.03.2022 zvolal poradnú komisiu, kde prijali odporúčanie a následne dňa 08.04.2022 vydal žalovaný
druhostupňové rozhodnutie. Z tohto chronologického prehľadu je preto nejasné ako sa mal žalobca stihnúť vyjadriť k predloženému spisovému materiálu a doplniť odvolanie. Právo vyjadriť sa je neopomenuteľným princípom, ktorý nemôže byť žalobcovi upretý. Súd považuje za potrebné, aby sa správne orgány oboznamovali pri svojom rozhodovaní s obsahom všetkých dôkazov predložených účastníkom konania, obzvlášť ak by sa mohlo javiť, že ide o dôkaz, ktorý má podstatný vplyv na výsledok konania. 55. Správny súd uzatvára k žalobnej námietke ohľadne námietky zaujatosti, že Zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru nemá žiadne ustanovenie, ktoré by umožňovalo policajtovi uplatniť voči nadriadenému, resp. konajúcemu orgánu verejnej správy námietku zaujatosti, a to ani podľa všeobecného predpisu o správnom konaní, ktorým je Správny poriadok, keďže podľa § 247a Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru sa na konanie podľa tohto zákona nevťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem výkonu rozhodnutia. V konaní pred orgánom verejnej správy prvého stupňa a ani v odvolacom konaní pred žalovaným tak nemožno uplatniť námietku zaujatosti a ani o nej konať a rozhodovať, keďže v tomto ohľade chýba v Zákone o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru zákonný podklad. Je potrebné podotknúť, že štátnozamestnanecké vzťahy, ktoré sú predmetom úpravy Zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, sa týkajú tzv. silových zložiek štátu, ktoré sú založené na striktnom dodržiavaní princípu subordinarity a velenia nadriadených, v ktorých sa uplatňuje jednostranné rozhodovanie nadriadených vo vzťahu k podriadeným, čo si vyžaduje zabezpečenie plnenia úloh silových zložiek a zachovávania ich služobnej disciplíny. Nie je preto možné pripustiť, aby bol striktný princíp subordinarity narúšaný uplatňovaním námietok zaujatosti, čo je aj, mimo iného, dôvodom absencie zodpovedajúcej úpravy v Zákone o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru s vylúčením subsidiárnej aplikácie Správneho poriadku. Pokiaľ teda žalobca namietal už v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom a následne aj v odvolacom konaní a v konaní pred správnym súdom, že orgán verejnej správy prvého stupňa nerozhodol o jeho námietke zaujatosti, takúto námietku považuje súd za nedôvodnú. 56. Správny súd úplným záverom k vyjadreniu žalovaného na č.l. 41súdneho spisu ohľadom tvrdenia žalovaného, že mu bola doručená iba žaloba bez príloh uvádza, že toto tvrdenie súd preveril a nie je pravdivé. 57. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd vyhodnotil správnu žalobu ako opodstatnenú z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) SSP. Povinnosťou žalovaného bude po vrátení veci v novom konaní dôsledne sa riadiť právnym názorom správneho súdu uvedenom v tomto rozsudku, opätovne posúdiť zistený skutkový stav, riadne žalobcu oboznámiť s podkladmi pre rozhodnutie, v rozhodnutí jasne a zreteľne uviesť správnu úvahu a právny záver tak, aby z neho bolo zrejmé z akých dôkazov správny orgán vychádzal, aby bolo odôvodnenie rozhodnutia jasné a zrozumiteľné a korešpondovalo s platnou právnou úpravou, judikatúrou a právnym názorom správneho súdu. 58. Podľa ustanovenia § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. 59. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 60. Nakoľko mal žalobca vo veci úspech v plnom rozsahu správny súd mu priznal v plnom rozsahu právo na plnú náhradu účelne vynaložených trov konania. 61. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 62. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Košiciach v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).