Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach PO-6S/28/2022 8022200239 27. 07. 2026 Mgr. Roman Die ECLI:SK:SpSKE:2026:8022200239.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Roman Die (sudca spravodajca) a členov senátu: JUDr. Andrea Daráková a Mgr. Bc. Marián Haladej, v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, so sídlom Tulčík č. 310, IČO: 31 303 862, právne zastúpeného: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka so sídlom kancelárie Štúrova 20, Košice, IČO: 35 514 892, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom Dobrovičova 12, Bratislava, v konaní o správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. spisu 4382/2022-770, č. záznamu 3975/2022 zo dňa 24.02.2022, takto rozhodol: I. Správnu žalobu
zamieta.
II. Žalovanému voči žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. 1. Správnou žalobou doručenou pôvodne Krajskému súdu v Prešove (ďalej aj ako „krajský súd“) dňa 06.05.2022, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. spisu 4382/2022-770, č. záznamu 3975/2022 zo dňa 24.02.2022, (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ako aj zrušenia rozhodnutia Okresného úradu Prešov, odboru opravných prostriedkov (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“) sp. zn. OU-PO-OOP4-2021/002020/01-MAP zo dňa 20.10.2021 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), vrátenia veci na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania. 2. Podľa § 1 písm. c) a § 3 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu správneho súdnictva z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach (ďalej aj ako „správny súd“). Z uvedeného dôvodu bolo rozhodovanie o predmetnej správnej žalobe žalobcu, v zmysle rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho znení účinnom od 01.06.2023 vrátane jeho dodatkov, pridelené náhodným výberom senátu správneho súdu „6S“, ktorý sa v tejto veci stal zákonným sudcom v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia. II. Administratívne konanie 3. Prvostupňový orgán na základe schváleného časového harmonogramu obnov programov starostlivosti o lesy (ďalej aj ako PSoL“) v súlade s § 41 ods. 8 a § 59 písm. i) zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Zákon o lesoch“) Oznámením/Výzvou č. OUPO-OOP4-2020/030000 zo dňa 22.05.2020 oznámil dotknutým orgánom štátnej správy, právnickým osobám a fyzickým osobám, ktorých práva môžu byť vyhotovením PSoL dotknuté, a právnickej osobe
podľa ustanovenia § 38 ods. 2 Zákona o lesoch, že vyhotovovateľ PSoL Slovenská lesnícka spoločnosť a. s., vypracovala Správu o doterajšom hospodárení a o určení zásad pre vyhotovenie PSoL pre lesný celok (ďalej aj „LC“) Lesy na LHC Lukov (ďalej aj ako „Správa o hospodárení“) a túto predložil správnemu orgánu. Zároveň prvostupňový orgán vyzval uvedené subjekty na predloženie pripomienok k Správe o hospodárení a požiadaviek na vypracovanie pokynov na vyhotovenie PSoL v lehote do 15 dní od doručenia oznamu. Na prerokovanie Správy o hospodárení spolu s doručenými pripomienkami a požiadavkami bol určený termín 30.06.2020. 4. Žalobca podaním zo dňa 27.05.2020 oznámil prvostupňovému orgánu svoju účasť v konaní vedenom pod č. OU-PO-OOP4-2020/030000. Následne žalobca predložil dňa 22.06.2022 pripomienky k Správe o hospodárení a požiadavky na vypracovanie pokynov na vyhotovenie PSoL na LC Lesy na LHC Lukov. Dňa 30.06.2020 sa uskutočnilo prerokovanie Správy o hospodárení, pripomienok a požiadaviek, o čom bol prvostupňovým orgánom vyhotovený protokol zo dňa 30.06.2020, ktorým zároveň začalo konanie o vyhotovení PSoL. 5. Prvostupňový orgán vydal následne prvostupňové rozhodnutie, ktorým podľa ustanovenia § 14 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej aj ako „Správny poriadok“ vylúčil žalobcu zo správneho konania vo veci schválenia PSoL v LC Lesy na LHC Lukov pre roky 2021 - 2030 vedenom pod číslom spisu OU-PO-OOP4-2021/002020. Prvostupňové rozhodnutie prvostupňový orgán odôvodnil tým, že okruh účastníkov konania v konaní o schválení PSoL je určený v ustanovení § 41 ods. 18 Zákona o lesoch ako „lex specialis“ k ustanoveniu § 14 ods. 1 Správneho poriadku ako „lex generalis“. Žalobca podľa prvostupňového orgánu nespĺňa zákonné podmienky na priznanie postavenia účastníka konania podľa § 41 Zákona o lesoch, keďže nemá priamy hmotnoprávny vzťah k veci, keďže nie je vlastníkom, správcom ani obhospodarovateľom lesa v LC, pre ktorý sa PSoL vyhotovuje. V tejto súvislosti uviedol, že s cieľom zabezpečenia možnosti prístupu verejnosti (najmä občianskych združení) ku konaniam podľa Zákona o lesoch boli v tomto zákone vymedzené podmienky, za ktorých môžu v týchto konaniach vystupovať ako zúčastnené osoby a zastupovať verejné záujmy (§ 67 ods. 4 a 5 Zákona o lesoch) a zároveň majú prostredníctvom prislúchajúcich ustanovení zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „SSP“) prístup k súdnej ochrane aj v procesnom postavení zúčastnenej osoby ako zainteresovaná verejnosť. 6. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal jeho rozpornosť s čl. 152 ods. 4 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Ústava SR“), čl. 7 ods. 2 Ústavy SR, čl. 6 ods. 2, 3, 4 a 7 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (ďalej aj ako „Aarhuský dohovor“). Ďalší text žalobcom podaného odvolania po obsahovej stránke zodpovedal podanej správnej žalobe, ktorej obsah je zachytený v bode č. 8 tohto rozsudku. 7. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že: „Na konanie o vyhotovení PSoL sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, Správny poriadok, s výnimkou ustanovení § 41 ods. 8, 9, 15, ktorý všeobecným spôsobom upravuje konanie a rozhodovanie v oblasti verejnej správy a v § 14 obsahuje definíciu účastníka správneho konania v tom zmysle, že: 1/ účastníkom konania je ten. o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať; 2/ koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; 3/ ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak; 4/ ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva. Podľa 41 ods. 18 Zákona o lesoch, účastníkom konania o schválení programu starostlivosti je vlastník, správca a obhospodarovateľ lesa v lesnom celku, pre ktorý sa program starostlivosti vyhotovuje. Pojem účastníka konania teda definuje tak Správny poriadok, ktorý je všeobecným predpisom o správnom konaní, ako aj Zákon o lesoch, a preto je potrebné postupovať podľa interpretačného pravidla, ktoré určií, ktorá právna norma sa má na konkrétny prípad použiť. V právnej teórii platí vo vzťahu všeobecných a osobitných právnych noriem derogačné pravidlo „lex specialis derogat legi generali“. Z uvedeného teda vyplýva, že na posúdenie účastníctva odvolateľa v konaní o schválení PSoL bolo potrebné postupovať podľa Zákona o lesoch, ktorý je v tomto konaní zákonom špeciálnym vo vzťahu k všeobecnému predpisu o správnom konaní, k Správnemu poriadku. Vzhľadom na to, že Zákon o lesoch výslovne pomenúva účastníkov konania o schválení PSoL, a teda určuje ich okruh, je preto v danej veci vylúčená aplikácia § 14 Správneho poriadku, v ktorom je všeobecne vymedzený
okruh účastníkov správneho konania. Vzhľadom na odlišné špecifiká sú jednotlivé druhy správnych procesov upravené osobitnými právnymi aktami, Správny poriadok, ako všeobecný predpis o správnom konaní má subsidiárne použitie, ak konkrétne konanie v štátnej správe je upravené samostatným právnym aktom, osobitným zákonom. To znamená, že osobitný hmotnoprávny predpis má v aplikačnom procese prednosť pred všeobecnou úpravou obsiahnutou v § 14 Správneho poriadku, ktorý síce vymedzuje, kto je účastníkom konania, ale odpoveď, na koho sa táto definícia vzťahuje, dávajú predpisy hmotného práva. Postavenie účastníka konania v danej veci má iba ten subjekt, ktorému je takéto postavenie v príslušnom zákone výslovne priznané. Ustanovenie § 41 ods. 18 Zákona o lesoch definuje účastníkov konania o schválení PSoL, resp. upravuje okruh účastníkov tzv. pozitívnou enumeráciou, t. j. uvedením konkrétnych subjektov, ktorým postavenie účastníka v konaní priznáva. Na základe tvrdenia odvolateľa, že môže byť rozhodnutím správneho orgánu vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach dotknutý, mu bolo priznané postavenie účastníka konania do času, kým sa nepreukázal opak, a OÚ Prešov napadnutým rozhodnutím rozhodol o nepriznaní postavenia účastníka konania odvolateľovi. OÚ Prešov správne posudzoval okruh účastníkov predmetného konania a dospel k záveru, že odvolateľ nemôže byť účastníkom predmetného konania v zmysle uvedeného ustanovenia Zákona o lesoch, keďže nie je vlastníkom lesných pozemkov, správcom lesných pozemkov ani obhospodarovateľom lesa na lesných pozemkoch zaradených do LC Lesy na LHC Lukov. V predmetnom konaní zastupuje odvolateľ určitý verejný záujem, ako zástupca verejnosti, bez priameho hmotnoprávneho vzťahu k predmetu rozhodovania, t. j. lesným pozemkom, a preto v predmetnom konaní môže mať postavenie zúčastnenej osoby. Z vyššie uvedeného je ďalej zrejmé, že vlastník, správca a obhospodarovateľ lesa, ako účastníci predmetného správneho konania o vyhotovení PSoL sú takými subjektami, bez ktorých by toto správne konanie nemohlo začať, resp. bez ktorých by predmetné správne konanie nemohlo pokračovať. Občianske združenia (teda aj odvolateľ), ktoré nevlastnia lesné pozemky alebo nie sú obhospodarovateľom lesa, teda preukázateľne nemôžu mať postavenie účastníka konania v konaní o vyhotovení PSoL. S cieľom zabezpečenia možnosti prístupu verejnosti (najmä občianskych združení, ktorých predmet činnosti súvisí s využívaním a ochranou lesného pozemku) ku konaniam podľa Zákona o lesoch boli v tomto zákone vymedzené podmienky v § 67 ods. 4 a 5, za ktorých môžu v týchto konaniach vystupovať ako zúčastnené osoby a zastupovať verejné záujmy. V prípade, ak by OÚ Prešov v predmetnom konaní priznal odvolateľovi postavenie účastníka konania, konal by v rozpore s § 41 ods. 18 Zákona o lesoch, teda aj § 3 ods. 1 Správneho poriadku a článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, pretože by nekonal na základe ústavy, v jej medziach a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. OÚ Prešov sa s procesným postavením odvolateľa v predmetnom konaní vysporiadal v súlade s platným právnym stavom na základe vyššie uvedených ustanovení Správneho poriadku a Zákona o lesoch a správne rozhodol, že odvolateľovi nepriznal postavenie účastníka konania z dôvodu, že nemá priamy vzťah k predmetu rozhodovania vyplývajúci zo súvisiaceho hmotnoprávneho predpisu (§ 4 a nasl. a § 41 ods. 18 Zákona o lesoch) a v predmetnom konaní zastupuje verejný záujem. Súčasný právny stav umožňuje odvolateľovi, ako zainteresovanej verejnosti, účinnú a efektívnu účasť na rozhodovacom procese a prístup k spravodlivosti v predmetnom konaní pri súčasnej ochrane práv a právom chránených účastníkov konania, ako subjektov konania s priamym vzťahom k predmetu rozhodovania podľa hmotnoprávneho predpisu. Odvolateľom citované ustanovenia komunitárneho práva hovoria o zabezpečení účasti verejnosti v rozhodovacom procese vedenom vo veciach životného prostredia, avšak neuvádzajú, akým konkrétnym spôsobom má byť zabezpečená. V uvedených ustanoveniach komunitárneho práva nie je uvedené schvaľovanie PSoL ako činnosť priamo podliehajúca povinnosti zabezpečiť účasť verejnosti na rozhodovacom procese, ale v súlade s prílohou 1 bodom 20 Aarhuského dohovoru je schvaľovanie PSoL činnosťou, kde je podľa národného práva zabezpečená účasť verejnosti na rozhodovacom procese vo veciach životného prostredia. Právo účasti verejnosti, teda aj odvolateľa, na rozhodovacom procese orgánov verejnej moci vo veciach životného prostredia a prístupu k spravodlivosti v zmysle Aarhuského dohovoru je zabezpečená vo vnútroštátnom práve Slovenskej republiky vo vzťahu k predmetnej veci prostredníctvom ustanovení § 15a Správneho poriadku, ktorý definuje zúčastnenú osobu ako subjekt konania zastupujúceho určitý verejný záujem, § 41 ods. 18 Zákona o lesoch, ktorý jednoznačne vymenúva účastníkov v konaní o schválení PSL na základe priameho vzťahu k predmetu rozhodovania, § 67 ods. 4 až 6 Zákona o lesoch, podľa ktorého je umožnené zástupcom verejnosti za podmienok ustanovených týmto zákonom byť subjektom predmetného konania a § 42 SSP, ktorý umožňuje účasť zainteresovanej verejnosti, ktorej osobitný predpis priznal právo na účasť v administratívnom konaní vo veciach životného prostredia podať správnu žalobu vo veciach životného prostredia, a to aj keď nie sú účastníkmi prvostupňového konania. Z vyššie uvedeného vyplýva, že odvolateľovi, ako zainteresovanej verejnosti, nemožno priznať postavenie účastníka predmetného konania z dôvodu, že nespĺňa podmienky vyplývajúce z ustanovení
§ 14 Správneho poriadku a § 41 ods. 18 Zákona o lesoch a nie je tým subjektom konania, o priamych právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach ktorého sa rozhoduje. Odvolateľ nemá priamy hmotnoprávny vzťah k veci, ktorá je predmetom rozhodovania (k lesným pozemkom, pre ktoré sa vyhotovuje PSoL), ktorý by mu priznával súvisiaci hmotnoprávny predpis, teda Zákon o lesoch. Ten v § 41 ods. 18 jednoznačne definuje účastníkov konania a v § 67 Ods. 4 až 6 určuje, akým spôsobom môže odvolateľ, ako združenie s právnou subjektivitou s predmetom činnosti ochranou lesného majetku, byť subjektom konania vedeného vo veci schválenia návrhu PSoL, ako zúčastnená osoba (§ 15a Správneho poriadku). Účastníci konania sú tými subjektami konania, bez ktorých začať predmetné konanie nemožno (priamy hmotnoprávny vzťah k predmetu rozhodovania vyplývajúci z hmotnoprávneho predpisu). Odvolateľ, ako zainteresovaná verejnosť, teda zúčastnená osoba v predmetnom konaní, je takým subjektom konania, vo vzťahu ku ktorému, ako jedinému, nemožno schváliť PSoL z dôvodu, že nemá priamy vzťah k predmetu rozhodovania vyplývajúci z hmotnoprávneho predpisu - Zákona o lesoch. OÚ Prešov, ako príslušnému správnemu orgánu, bol okruh účastníkov konania známy na základe jeho údajov z evidencie podľa § 4 a nasl. Zákona o lesoch ako informačného systému verejnej správy, ktorý predstavuje pre OÚ Prešov všeobecne známu skutočnosť podľa § 32 ods. 2 tretej vety Správneho poriadku. Aarhuský dohovor, ako medzinárodná zmluva, nie je priamo aplikovateľný v práve Európskej únie (teda aj Slovenskej republiky), a preto je na členských štátoch, aby vo svojom vnútroštátnom práve vo vzťahu k zainteresovanej verejnosti definovali, v ktorých konaniach a v akom rozsahu zabezpečia požiadavky vyplývajúce z Aaurhuského dohovoru, a to najmä ku konaniam neuvedeným v prílohe č. 1. Požiadavka odvolateľa, aby mu bolo priznané postavenie účastníka konania, je nad rámec požiadaviek vyplývajúcich z Aaurhuského dohovoru a súvisiaceho komunitárneho práva. Aarhuský dohovor ponecháva na členskom štáte dohovoru spôsob, akým zabezpečí účasť zainteresovanej verejnosti v rozhodovacom procese vo veciach životného prostredia, a to najmä v konaniach k činnostiam neuvedených v prílohe č. 1.“ III. Súdne konanie 8. Žalobca následne podaním správnej žaloby inicioval súdne konanie pôvodne pred Krajským súdom v Prešove, v rámci ktorého sa domáhal súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia. V podanej správnej žalobe namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP. V rámci tohto žalobného bodu namietal, že: Verejný záujem porušený napadnutým rozhodnutím spočíva v tom, aby sa rozhodnutia, ktoré sa týkajú záležitostí životného prostredia, boli prijímané v rozhodovacom procese, v ktorom s ohľadom na práva každého človeka na život v životnom prostredí, ktoré je primerané na zachovanie jeho zdravia a dosiahnutie blahobytu a na povinnosť každého chrániť a zlepšovať životné prostredia spoločne s inými v prospech súčasných i budúcich generácií, majú občania právo podieľať sa na tomto procese a musia mať prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, a to s odkazom na Aarhuský dohovor, preambula, alinea 7, alinea 8. Verejný záujem na účasti verejnosti na rozhodovacom procese v otázkach životného prostredia spočíva v posilňovaní kvality a následného uplatňovania rozhodnutí prostredníctvom účasti verejnosti na rozhodovacom procese, ako aj v tom, aby verejnosť mala možnosť vyjadriť svoje záujmy a orgány verejnej moci mali možnosť tieto záujmy zohľadniť (Aarhuský dohovor, preambula, alinea 9). Je nesporné, že PSoL je plánom, ktorý môže mať významný vplyv na životné prostredie a konanie, o schválení ktorého je konaním o činnosti, ktorá môže mať významný vplyv na životné prostredie. V konaní pred správnymi orgánmi opakovane poukazoval na to, že konanie o schválenie PSoL je konaním o pláne alebo projekte, ktorý môže mať významný vplyv na životné prostredie a súčasťou práva zainteresovanej verejnosti zúčastňovať sa na rozhodovacom procese v otázkach životného prostredia a práva na prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, je právo na účinnú účasť verejnosti na takomto konaní. Uviedol tiež, že v odvolaní osobitne akcentoval skutočnosť, že otázka účinnej účasti verejnosti v konaní o schválení PSoL je otázkou aplikácie práva Európskej únie, a to čl. 6 ods. 3 Smernice Rady 92/43/EHS z 21. 9. 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (ďalej aj ako „Smernica o biotopoch“), ako aj čl. 6 Aarhuského dohovoru, ktorého ustanovenia umožňujú účinnú účasť na rozhodovacom procese o životnom prostredí, pričom takáto účinná účasť znamená účasť verejnosti v čase, keď sú ešte otvorené všetky možnosti. Mal za to, že postavenie zúčastnenej osoby nezodpovedá požiadavkám efektívnej účasti verejnosti, keďže zúčastnená osoba nemá právo podať proti rozhodnutiu správneho orgánu odvolanie, správny orgán nie je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia, pričom vyjadrenia zúčastnenej
osoby nie sú ani podkladom pre rozhodovanie správneho orgánu. Správny orgán nijakým spôsobom nepremietol do svojho rozhodnutia výklad ustanovení únijného práva, poskytnutý rozhodnutiami Súdneho dvora EÚ, na ktoré poukazoval žalobca. Podľa žalobcu žalovaný nepochopil inštitút účinnej účasti verejnosti v otázkach životného prostredia, osobitne v konaniach o plánoch a projektoch, ktoré môžu mať vplyv na životné prostredie. Postavenie zúčastnenej osoby nie je podľa žalobcu postavením, ktoré zabezpečuje účinnú účasť zainteresovanej verejnosti na rozhodovaní o plánoch a projektoch, ktoré môžu mať významný vplyv na životné prostredie, rovnako ako nezabezpečuje efektívnu účasť verejnosti na posudzovaní takýchto plánov alebo projektov podľa čl. 6 ods. 1 Smernice o biotopoch. Rozhodnutia orgánov verejnej správy žalobca opätovne označil za rozporné s čl. 6 ods. 2, 3, 4 a 7 Aarhuskeho dohovoru. V ďalšom texte citoval body č. 44 až č. 48 rozsudku Súdneho dvora Európskej Únie C-243/15 zo dňa 08.11.2016. Mal tiež za to, že z Ústavy SR, Aarhuského dohovoru, Smernice o biotopoch, rozsudku Súdneho dvora EÚ, zákona č. 326/2005 Z. z. a zákona č. 543/2002 Z. z. vyplýva, že možnosť zainteresovanej verejnosti zúčastniť sa na posudzovaní plánu alebo projektu, ktorý môže mať významný vplyv na životné prostredie, je súčasťou práva zainteresovanej verejnosti zúčastňovať sa na rozhodovacom procese v otázkach životného prostredia a práva na prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, ktoré sú zakotvené v čl. 6 a čl. 9 ods. 2, 3 Aarhuského dohovoru. Výklad požiadavky účinnej účasti bol poskytnutý Súdneho dvora EÚ vo vyššie citovanom rozsudku C-243/15, podľa ktorého právo účinne sa zúčastňovať na rozhodovacom procese znamená nielen možnosť zainteresovanej verejnosti predložiť pripomienky, ale tieto pripomienky musí mať zainteresovaná verejnosť možnosť predložiť včas, keď sú ešte otvorené všetky možnosti a zároveň je potrebné túto účasť posudzovať so zreteľom na čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru, ktorý zakotvuje široký prístup k spravodlivosti. Považoval za nesporné, že konanie o schválení PSoL je konaním o činnosti, ktorá môže mať významný vplyv na životné prostredie (čl. 1 písm. b/ Aarhuského dohovoru v spojení s čl. 9 ods. 3 Smernice o biotopoch). V ďalšom texte poukázal na rozdiel v rozsahu procesných práv účastníka konania v porovnaní so zúčastnenou osobou a mal za to, že efektívna účasť zainteresovanej verejnosti na konaní vo veci životného prostredia môže byť len taká účasť, ktorá právom predvídateľným spôsobom umožňuje ovplyvniť výsledok konania, zaväzuje správny orgán vedúci konanie, aby zohľadnil výsledky účasti verejnosti a aby vo svojom rozhodnutí vysvetlil, akým spôsobom tieto pripomienky a návrhy verejnosti zohľadnil a v prípade, že ich nezohľadní, aby poskytol potrebné vysvetlenie. Takúto povinnosť však správny orgán vedúci konanie o schválení PSoL vo vzťahu k zúčastnenej osobe nemá, a preto názor, že postavenie zúčastnenej osoby zodpovedá právu zainteresovanej verejnosti na účinnú účasť v konaní o schválení PSoL nie je v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami Aarhuského dohovoru ani Smernice o biotopoch. Keďže zúčastnenej osobe neprislúcha ani právo na podanie odvolania proti rozhodnutie vydanému v správnom konaní, ktorým konanie o schválení PSoL je, nemožno považovať účasť zainteresovanej verejnosti na takomto konaní za efektívnu ani z hľadiska požiadavky „keď sú ešte otvorené všetky možnosti“. Uviedol tiež, že požiadavke včasnosti a efektívnosti nezodpovedá oprávnenie zainteresovanej verejnosti podať žalobu podľa § 42 ods. 1 písm. a) v spojení s ust. § 6 ods. 2 písm. a) SSP. V tejto súvislosti zdôraznil, že podanie správnej žaloby nemá vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy takouto žalobou napadnutého. Považoval za nesporné, že prístup k spravodlivosti, vyplývajúci z čl. 9 ods. 2, 3 Aarhuského dohovoru, môže byť do určitej miery zabezpečený možnosťou zainteresovanej verejnosti podať správnu žalobu aj proti rozhodnutiu, vydanému v konaní, v ktorej mala postavenie zúčastnenej osoby, aj keď ani v tomto prípade nemožno považovať takýto prístup k spravodlivosti za zodpovedajúci požiadavke uvedenej v čl. 9 ods. 4 Aarhuského dohovoru, podľa ktorého postupy uvedené v od. 1, 2 a 3 zabezpečia zodpovedajúcu a účinnú nápravu a musia byť primerané, spravodlivé, včasné, a nie nedostupne drahé. Vychádzajúc zo štandardnej dĺžky konania pred správnym súdom, ktorá nezriedka prekračuje dobu jedného, ale aj dvoch rokov, nemožno považovať samotnú možnosť podania žaloby zo strany zainteresovanej verejnosti za účinný prostriedok nápravy. Zdôraznil tiež, že žalovaný, aj prvostupňový orgán, opomenuli zohľadniť právo na účasť zainteresovanej verejnosti na rozhodovaniach o vymedzených činnostiach podľa čl. 6 Aarhuského dohovoru, ktoré je svojou podstatou, obsahom a cieľom odlišné od práva podľa čl. 9 ods. 2, 3. Z ustanovenia § 14 Správneho poriadku vyplývajú dve definície účastníka konania. Účastníkom konania je ten, komu osobitný zákon takéto postavenie priznáva. V konkrétnom prípade konania o schválení PSoL sa táto definícia vzťahuje na osoby uvedené v ustanovení § 41 ods. 18 Zákona o lesoch, pričom podľa tohto ustanovenia je účastníkom konania vlastník, správca a obhospodarovateľ lesa v LC, pre ktorý sa program starostlivosti vyhotovuje. Zároveň však platí, že na konanie o schválení PSoL sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, Správny poriadok. Žalobca záverom poukázal na to, že otázka postavenia zainteresovanej verejnosti – občianskeho združenia, ktorého predmetom je ochrana prírody, bola opakovane predmetom rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z
ktorej vyplýva, že občianskym združeniam, zaoberajúcim sa ochranou prírody, prislúcha v konaniach o vyhotovenie PSoL postavenie účastníka konania. 9. K správnej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 07.07.2022, v ktorom uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú a zotrval na svojom právnom názore uvedenom v napadnutom rozhodnutí. Trval na tom, že Aarhuský dohovor nemá priamy účinok a musí byť implementovaný do slovenského právneho poriadku prostredníctvom vnútroštátnej legislatívy. Mal teda za to, že Aarhuský dohovor síce má prednosť pred zákonmi, nie je však priamo aplikovateľný a je postupne implementovaný do vnútroštátneho práva. Podľa žalovaného to znamená, že ohľadne účastníctva verejnosti na rozhodovacom procese orgánov verejnej moci vo veciach životného prostredia je nutné aplikovať vnútroštátne právo, pričom platí, že Aarhuský dohovor je aplikovateľný do takej miery, v akej sú jeho ustanovenia implementované v jednotlivých ustanoveniach právnych predpisov Slovenskej republiky. Podľa žalovaného, právo účasti verejnosti, teda aj žalobcu, na rozhodovacom procese orgánov verejnej moci vo veciach životného prostredia a prístupu k spravodlivosti v zmysle Aarhuského dohovoru je zabezpečená vo vnútroštátnom práve Slovenskej republiky vo vzťahu k predmetnej veci prostredníctvom ustanovení § 15a Správneho poriadku, § 41 ods. 18 Zákona o lesoch, § 67 ods. 4 až 6 Zákona o lesoch a § 42 SSP. Z viacerých komentárov a judikátov týkajúcich sa priznania postavenia účastníka konania podľa § 14 Správneho poriadku podľa žalovaného jednoznačne vyplýva, že základná podmienka pre to, aby bola fyzická osoba alebo právnická osoba považovaná za účastníka konania, je hmotnoprávny vzťah tejto konkrétnej osoby k veci, ktorá je predmetom správneho konania (v predmetnom konaní vlastník lesných pozemkov, správca lesných pozemkov a postavenie obhospodarovateľa lesa). Hmotnoprávne predpisy takto jednoznačne určujú okruh osôb, ktoré sú alebo sa môžu stať nositeľmi práv alebo povinností, o ktorých správny orgán rozhoduje, alebo ktorých právom chránené záujmy môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Žalovaný tiež uviedol, že podľa Správneho poriadku bolo žalobcovi na základe jeho tvrdenia, že môže byť rozhodnutím správneho orgánu vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach dotknutý, priznané postavenie účastníka konania do času, kým sa nepreukázal opak. Žalobca ani po písomnej výzve neuviedol, ktoré jeho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti sú schválením návrhu PSoL LC Lesy na LHC Lukov priamo dotknuté. V predmetnom konaní zastupoval žalobca určitý verejný záujem (ako zástupca verejnosti) bez priameho hmotnoprávneho vzťahu k predmetu rozhodovania — lesným pozemkom, a preto v predmetnom konaní nemohol mať podľa žalovaného postavenie účastníka konania. Vzhľadom na uvedené žalovaný zotrval na svojej argumentácii, ktorú prezentoval v napadnutom rozhodnutí a navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 10. Na vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe reagoval žalobca písomným podaním zo dňa 16.08.2022 (replika), v ktorom zotrval na dôvodnosti správnej žaloby a uviedol, že žalovaný sa nevysporiadal s podstatnou časťou jeho argumentácie. Opätovne poukázal na Aarhuský dohovor ako súčasť práva Európskej únie a na judikatúru Súdneho dvora EÚ a to na rozsudky vo veciach C-240/09, C-243/15 a C-664/15. Zdôraznil, že vzhľadom na územie Natura 2000, na ktoré sa PSoL vzťahuje, mu malo byť zabezpečené postavenie účastníka konania umožňujúce účinnú účasť na rozhodovacom procese. 11. Na repliku žalobcu reagoval žalovaný písomným podaním zo dňa 08.09.2022 (duplika), v ktorom uviedol, že žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti ani argumenty, ale opätovne poukázal najmä na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, ktoré podľa žalovaného nie sú na prejednávanú vec analogicky použiteľné. Žalovaný preto naďalej zotrval na svojom právnom názore uvedenom v napadnutom rozhodnutí a správnu žalobu považoval za nedôvodnú. 12. V dôsledku reorganizácie súdnictva a vzniku Správneho súdu v Košiciach následne už konal vo veci senát správneho súdu 6S. 13. Po vykonaní prvotných úkonov podľa § 103 a nasl. SSP, keďže účastníci konania nenavrhli prejednať predmetnú vec na pojednávaní a správny súd nezistil žiadny z dôvodov, pre ktorý by bolo v predmetnej veci nevyhnutné nariadiť pojednávanie v zmysle § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP, rozhodol v predmetnej veci bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP) postupom podľa § 137 ods. 4 SSP verejným vyhlásením rozsudku dňa 27.07.2026, ktorým správnu žalobu zamietol a žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal. Oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku
dňa 29.10.2025 bolo zverejnené na webovej stránke a úradnej tabuli správneho súdu v súlade s § 137 ods. 4 SSP dňa 08.07.2026. IV. Aplikované ustanovenia právnych predpisov 14. V súvislosti s plnením úloh správneho súdnictva v spojení so súdnym prieskumom predmetnej správnej žaloby podanej žalobcom správny súd na tomto mieste poukazuje na prislúchajúce ustanovenia SSP, konkrétne na ustanovenia § 2, § 6 ods. 1, § 6 ods. 2 písm. a), § 177 a nasl. SSP, ktoré aplikoval v rámci súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia v predmetnom správnom súdnom konaní. 15. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 16. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP v znení účinnom do 30.06.2023, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. 17. Podľa § 190 SSP v znení účinnom do 30.06.2023, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 18. Podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku, účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. 19. Podľa § 14 ods. 2 Správneho poriadku, účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva. 20. Podľa § 15a ods. 1 Správneho poriadku, osobitný zákon môže ustanoviť, za akých podmienok sa na konaní alebo na jeho časti má právo zúčastniť aj iná osoba než účastník konania (ďalej len „zúčastnená osoba"). 21. Podľa § 15a ods. 2 Správneho poriadku, zúčastnená osoba má právo byť upovedomená o začatí konania a o iných podaniach účastníkov konania, zúčastniť sa na ústnom pojednávaní a na miestnej obhliadke, navrhovať dôkazy a doplnenie podkladu rozhodnutia. Osobitný zákon môže ustanoviť zúčastnenej osobe viac práv. 22. Podľa § 40 ods. 1 Zákona o lesoch, program starostlivosti o lesy (ďalej len „program starostlivosti“) je nástrojom štátu na zabezpečenie trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch; nie je nástrojom na usporiadanie vlastníctva k pozemkom ani určenie obhospodarovateľov lesa. 23. Podľa § 41 ods. 18 Zákona o lesoch, účastníkom konania o schválení programu starostlivosti je vlastník, správca a obhospodarovateľ lesa v lesnom celku, pre ktorý sa program starostlivosti vyhotovuje. 24. Podľa § 67 ods. 1 Zákona o lesoch, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. 25. Podľa § 67 ods. 4 Zákona o lesoch, ak združenie s právnou subjektivitou nie je účastníkom správneho konania, je zúčastnenou osobou, ak predmet jeho činnosti súvisí s využívaním a ochranou lesného majetku a ak písomne oznámi svoju účasť v konaní najneskôr do 7 dní od upovedomenia o začatom konaní podľa odseku 5. 26. Podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy SR, medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.
27. Podľa čl. 6 ods. 1 písm. b) Aarhuského dohovoru, každá Strana v súlade so svojím vnútroštátnym právom tiež uplatní ustanovenia tohto článku na rozhodnutia o navrhovaných činnostiach neuvedených v Prílohe I, ktoré môžu mať významný vplyv na životné prostredie. Strany na tento účel určia, či určitá navrhovaná činnosť podlieha týmto ustanoveniam. 28. Podľa čl. 6 ods. 3 Aarhuského dohovoru, procesy účasti verejnosti budú zahŕňať primeraný časový rámec pre jednotlivé fázy, ktorý poskytne dostatočný čas na informovanie verejnosti v súlade s odsekom 2 a pre verejnosť možnosť pripraviť sa a účinne sa zúčastňovať na rozhodovacom procese o životnom prostredí. 29. Podľa čl. 6 ods. 4 Aarhuského dohovoru, každá Strana umožní včasnú účasť verejnosti v čase, keď sú ešte otvorené všetky možnosti a účasť verejnosti sa môže uskutočniť efektívne. 30. Podľa čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru, každá Strana v rámci svojho vnútroštátneho práva zabezpečí, aby členovia zainteresovanej verejnosti a) majúci dostatočný záujem alebo, alternatívne, b) ak pretrváva porušovanie ich práva v prípadoch, kde to právne predpisy Strany upravujúce správne konanie požadujú ako predbežnú podmienku, mali prístup k procesu preskúmania pred súdom a/ alebo iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným na základe zákona na účely napadnúť vecnú a procesnú zákonnosť akéhokoľvek rozhodnutia, úkonu alebo opomenutia podliehajúcemu článku 6 a v prípadoch ustanovených vnútroštátnym právom a bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 3, iným relevantným ustanoveniam tohto dohovoru. O tom, čo predstavuje dostatočný záujem a porušovanie práva, bude rozhodnuté v súlade s požiadavkami vnútroštátneho práva a v súlade s cieľom dať zainteresovanej verejnosti široký prístup k spravodlivosti v rámci rozsahu pôsobnosti tohto dohovoru. Na tento účel sa záujem akejkoľvek mimovládnej organizácie, ktorá spĺňa požiadavky uvedené v článku 2 ods. 5, považuje za dostatočný na účely písmena a). Tieto organizácie budú považované za také, ktorých práva môžu byť porušené na účely písmena b). Ustanovenia odseku 2 nevylučujú možnosť predbežného preskúmania správnym orgánom a nie je nimi dotknutá požiadavka uplatnenia správneho preskúmania pred súdnym preskúmaním, ak takáto požiadavka vyplýva z vnútroštátneho práva. 31. Podľa čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, navyše bez toho, aby boli dotknuté procesy preskúmania uvedené v odsekoch 1 a 2, každá Strana zabezpečí, ak sú splnené podmienky uvedené v jej vnútroštátnom práve, ak sú nejaké, aby členovia verejnosti mali prístup k správnemu alebo súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia. V. Právne posúdenie a závery správneho súdu 32. Predmetom prieskumu v danom prípade napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu o vylúčení žalobcu ako účastníka konania podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku zo správneho konania o vyhotovení PSoL pre LC Lesy na LHC Lukov na roky 2021 - 2030 podľa § 41 Zákona o lesoch. Kľúčovým, najmä s ohľadom na žalobcom namietané nesprávne právne posúdenie veci, bolo v danom prípade posúdenie, či orgány verejnej správy postupovali a rozhodli správne a v súlade so zákonom, teda či vec správne právne posúdili, ak dospeli k záveru o tom, že žalobca nebol účastníkom vyššie uvedeného konania. 33. V danom prípade je nevyhnutné uviesť, že otázka účastníctva žalobcu v obdobnom konaní, bola riešená už na Krajskom súde v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 2S/27/2021, po rozhodnutí ktorého následne rozhodoval o podanej kasačnej sťažnosti Najvyšší správny súd, ktorý v rozsudku sp. zn. 2Svk/2/2023 zo dňa 20.12.2024 v rámci vlastného právneho posúdenia veci v bodoch č. 21, 24, 27, 28, 33, 37, 38, 39, 40, 41, 46, 47 a 52 uviedol, že: 21. ... jazykový výklad čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, ktorý neustanovuje povinnosť zmluvným stranám dohovoru zabezpečiť verejnosti prístup k správnemu a súdnemu konaniu, ako tvrdí správny súd, ale normuje: Strana zabezpečí, ak sú splnené podmienky uvedené v jej vnútroštátnom práve, ak sú nejaké, aby členovia verejnosti mali prístup k správnemu alebo súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia. Aarhuský dohovor v čl. 9 ods. 3 zaväzuje zmluvné strany zabezpečiť verejnosti prístup k spravodlivosti, ale ponecháva na ich diskrécii, či tento prístup zabezpečia prostredníctvom administratívneho alebo súdneho konania.
24. ... ani príručka, ktorá má zmluvným stranám napomáhať pri implementácii záväzkov vyplývajúcich z Aarhuského dohovoru v plnej miere, nevyžaduje od zmluvných strán zabezpečenie prístupu verejnosti do konaní pred správnymi orgánmi. Naopak, opakovane uvádza, že čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru vyžaduje zabezpečenie prístupu verejnosti do administratívnych alebo súdnych konaní, čo je možné vykladať tým spôsobom, že je nutné zabezpečiť minimálne jednu z uvedených alternatív. Kasačný súd osobitne poukazuje na: Zmluvné strany si ponechávajú značnú mieru voľnosti pri určovaní, ktoré fóra (súd alebo administratívny orgán) a formy konania (napr. občianskoprávne, správne alebo trestné právo) majú byť k dispozícii na napadnutie dotknutých aktov alebo opomenutí. Z citovanej vety jednoznačne vyplýva, že zmluvná strana zabezpečujúca prístup verejnosti k spravodlivosti prostredníctvom priznania aktívnej vecnej legitimácie v súdnych konaniach, týkajúcich sa životného prostredia, si dostatočne splnila záväzok vyplývajúci z čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru. 27. Kasačný súd dospel k právnemu záveru, že čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru zaväzuje zmluvné strany dohovoru prijať takú legislatívu, v zmysle ktorej bude mať verejnosť prístup k spravodlivosti prostredníctvom účasti v administratívnom alebo súdnom konaní, pričom postačuje jedna z uvedených alternatív. Zároveň kasačný súd dospel k záveru, že v prejednávanom prípade je záväzok Slovenskej republiky splnený, nakoľko ustanovenie § 42 SSP priznáva žalobcovi ako zainteresovanej verejnosti právo účinne brániť práva spojené s ochranou životného prostredia na súde, a to priznaním aktívnej vecnej legitimácie. 28. Dôvodová správa k SSP k § 42 taktiež uvádza: Zainteresovaná verejnosť má v určených prípadoch žalobnú legitimáciu a právo účasti na konaní za predpokladu, že sa jedná o veci životného prostredia podľa osobitného predpisu. Týmto ustanovením sa zohľadňuje znenie čl. 9 ods. 2 a 3 Aarhuského dohovoru ohľadom prístupu k spravodlivosti. Kasačný súd sa preto stotožnil so žalovaným, ktorý poukazoval na to, že prijatím SSP bolo znenie čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru zohľadnené vo vnútroštátnom právnom poriadku Slovenskej republiky. 33. Kasačný súd sa stotožnil so žalobcom, že s ohľadom na nezanedbateľný význam rozhodnutia o schválení PSL, je uvedené rozhodnutie možné považovať za „rozhodnutie o navrhovaných činnostiach neuvedených v Prílohe I, ktoré môžu mať významný vplyv na životné prostredie“ podľa čl. 6 ods. 1 písm. b) Aarhuského dohovoru. „Významný vplyv na životné prostredie“ kasačný súd vzhliadol najmä v tom, že PSL je dôležitý nástroj na plánovanie a riadenie hospodárenia v lesoch, ktorého cieľom je zabezpečiť ich trvalo udržateľný rozvoj, trvalo udržateľné využívanie v nadväznosti na ťažbu, ochranu biodiverzity, ochranu a podporu druhovej rozmanitosti fauny a flóry, ochranu biotopov, a to všetko s následkami na ochranu vodných zdrojov, čistotu ovzdušia, prevenciu erózie či iné spoločenské záujmy a životné prostredie v celosti. 37. Vzhľadom na skutočnosť, že schvaľovanie PSL je subsumovateľné pod čl. 6 ods. 1 písm. b) Aarhuského dohovoru a že čl. 9 ods. 2 priznáva práva a zaväzuje zmluvnú stranu zabezpečiť prístup k spravodlivosti práve „zainteresovanej verejnosti“, kasačný súd sa stotožnil so žalobcom, že čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru má byť aplikovaný. 38. Pokiaľ však žalobca ďalej tvrdí, že aplikáciou čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru malo byť žalobcovi priznané účastníctvo v konaní pred prvostupňovým orgánom, s takýmto výkladom sa nie je možné stotožniť. 39. Rovnako ako pri čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru je nutné sa zaoberať doslovným znením čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru ktorý znie: Každá Strana v rámci svojho vnútroštátneho práva zabezpečí, aby členovia zainteresovanej verejnosti ... mali prístup k procesu preskúmania pred súdom a/alebo iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným na základe zákona na účely napadnúť vecnú a procesnú zákonnosť akéhokoľvek rozhodnutia, úkonu alebo opomenutia podliehajúcemu článku 6. Aby nedošlo k chybe vo výklade v dôsledku textácie slovenskej verzie Aarhuského dohovoru, kasačný súd dodáva, že rovnako formulujú predmetný článok anglická aj francúzska verzia dohovoru. 40. Doslovné znenie článku 9 ods. 2, kde Aarhuský dohovor taktiež nepoužíva spojku „a“ ale ustanovuje „a / alebo“, z čoho opäť možno vyvodiť, že zabezpečenie prístupu k súdnemu konaniu prostredníctvom § 42 SSP je dostatočné. Okrem uvedeného je nutné si všimnúť, že čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru zaväzuje zmluvné strany zabezpečiť zainteresovanej verejnosti prístup k procesu preskúmania pred súdom a/alebo iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným na základe zákona. Z uvedeného vyplýva, že čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru nezaväzuje stranu zabezpečiť účastníctvo žalobcu v správnom konaní, tak ako tvrdí žalobca. 41. Za súd a/alebo iný nezávislý a nestranný orgán ustanovený na základe zákona nemožno považovať správne orgány, ani orgán štátnej správy lesného hospodárstva v zmysle § 56 zákona o lesoch, ktorý podľa § 41 ods. 13 zákona o lesoch rozhodnutím schvaľuje návrh PSL. Orgán štátnej správy lesného hospodárstva (§ 56 ods. 1 zákona o lesoch: ministerstvo / okresný úrad v sídle kraja / okresný úrad /
Slovenská lesnícko-drevárska inšpekcia), ktorým bol v prejednávanom prípade Okresný úrad Prešov, nie je „iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným na základe zákona“, nakoľko je súčasťou výkonnej moci štátu. Takýto výklad je v súlade s výkladom poskytnutým v príručke na strane 196, v zmysle ktorého: · Článok 9, odsek 2, tiež špecifikuje, že prieskum musí prebiehať pred súdom alebo iným „nezávislým a nestranným orgánom zriadeným zákonom“. To znamená, že preskúmavacie konanie musí obsahovať záruky na zabezpečenie riadneho procesu, nezávislého od vplyvu akejkoľvek zložky výkonnej moci. 46. Aj z uvedeného dôvodu je žalobcov výklad, že z čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru mu vyplýva právo byť účastníkom konania pred prvostupňovým orgánom nesprávny. Článok 9 Aarhuského dohovoru predstavuje takzvaný tretí pilier, ktorý upravuje prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia a vytvára garancie pre každého, koho environmentálne práva boli porušené, aby mal možnosť spravodlivého posúdenia nezávislými orgánmi, napríklad súdmi. Ani z článku 9 ods. 2 ani z článku 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, však nevyplýva záväzok zmluvnej strany zabezpečiť zainteresovanej verejnosti možnosť byť účastníkom správneho konania s možnosťou podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu v správnom konaní tak, ako uvedený článok vykladá žalobca. Článok 9 Aarhuského dohovoru zaväzuje zmluvné strany zabezpečiť prístup zainteresovanej verejnosti k spravodlivosti prostredníctvom napríklad prístupu k súdu, čo je tak podľa ods. 2 ako aj ods. 3 dostačujúce. Uvedený záväzok je naplnený ustanovením § 42 SSP, ktorý žalobcovi ako zainteresovanej verejnosti priznáva aktívnu vecnú legitimáciu v administratívnom konaní vo veciach životného prostredia. Aj v nadväznosti na uvedené vyššie kasačný súd vyhodnotil kasačnú sťažnosť žalovaného ako dôvodnú. 47. V nadväznosti na čl. 6 Aarhuského dohovoru, z ktorého sa žalobca taktiež pokúšal vyvodiť svoje právo byť účastníkom konania pred prvostupňovým orgánom za účelom podania opravného prostriedku proti rozhodnutiu o schválení PSL, kasačný súd uvádza, že uvedený článok predstavuje takzvaný druhý pilier Aarhuského dohovoru, ktorého úlohou je zabezpečiť účasť verejnosti (aj zainteresovanej verejnosti) na rozhodovacích procesoch, nie právo iniciovať prieskum rozhodnutí (inak povedané právo na prístup k spravodlivosti upravené tretím pilierom Aarhuského dohovoru). Podľa čl. 6 Aarhuského dohovoru má mať žalobca zabezpečenú účasť na rozhodovacom procese, nie zabezpečenú takú účasť na rozhodovacom procese, ktorá ho oprávni na podanie opravného prostriedku, tak ako to žalobca vykladá. 52. Žalobca tak ako subjekt hájaci práva týkajúce sa ochrany životného prostredia môže v zmysle vyššie uvedených ustanovení (§ 41 zákona o lesoch) svojimi pripomienkami ovplyvniť obsah návrhu PSL a následne byť účastný na konaní o jeho schválení v postavení zúčastnenej osoby podľa § 67 ods. 4 zákona o lesoch. Požiadavky vyplývajúce z čl. 6 Aarhuského dohovoru aj s dôrazom na včasnosť účasti žalobcu podľa čl. 6 ods. 4 Aarhuského dohovoru považuje kasačný súd vyššie uvedeným za naplnené. 34. Rovnako tak bola otázka účastníctva žalobcu v obdobnom konaní riešená aj na Správnom súde v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 4S/8/2023, po rozhodnutí ktorého následne rozhodoval o podanej kasačnej sťažnosti Najvyšší správny súd, ktorý v rozsudku sp. zn. 1Svk/21/2025 zo dňa 29.01.2026 v rámci vlastného právneho posúdenia veci odkázal na vyššie zmienený rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 2Svk/2/2023 zo dňa 20.12.2024 a citoval z neho body č. 19 až 55, teda prijal rovnaký záver ako v bodoch č. 54 a č. 55 rozsudku sp. zn. 2Svk/2/2023 zo dňa 20.12.2024, teda, že: „54. Zhrňujúc uvedené vyššie možno konštatovať, že postup správneho orgánu, ktorý ekologickej organizácii nepriznal postavenie účastníka konania (§ 41 ods. 18 zákona o lesoch v účinnom znení), ale zúčastnenej osoby (§ 67 ods. 4 zákona o lesoch v účinnom znení) v konaní o schválenie Programu starostlivosti o lesy, je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky aj Aarhuským dohovorom. Článok 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru síce zaväzuje zmluvné strany zabezpečiť verejnosti prístup k spravodlivosti, avšak ponecháva na ich diskrécii, či tento prístup zabezpečia prostredníctvom administratívneho alebo súdneho konania. Podobne, článok 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru umožňuje zmluvným stranám voľbu, či umožnia prístup k prieskumu pred súdom a/alebo iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným na základe zákona. Slovenská republika splnila svoje záväzky vyplývajúce z čl. 9 ods. 2 a 3 Aarhuského dohovoru prijatím § 42 Správneho súdneho poriadku, ktorý ekologickým organizáciám okrem iného umožňuje podať všeobecnú správnu žalobu vo veci schválenia Programu starostlivosti o lesy, aj v prípade, že mali v správnom konaní postavenie zúčastnenej osoby. 55. Žalobcovi je jednotlivými ustanoveniami vnútroštátneho právneho poriadku zabezpečená možnosť včasnej účasti na rozhodovacom procese (§ 41 ods. 8, § 67 ods. 4 až ods. 6 zákona o lesoch) podľa čl. 6 Aarhuského dohovoru, ako aj prístup k spravodlivosti (§ 42 SSP) podľa čl. 9 ods. 2, ods. 3 Aarhuského dohovoru. Pokiaľ ekologická organizácia má v procese schvaľovania Programu starostlivosti o lesy
postavenie zúčastnenej osoby, neprichádza k porušeniu práv vyplývajúcich z čl. 9 ods. 2, 3 Aarhuského dohovoru, pretože táto organizácia má právo súdneho prieskumu ako zainteresovaná verejnosť podľa § 42 SSP. Vzhľadom na dôvody vymedzené vyššie kasačný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.“ 35. Správny súd sa od vyššie uvedených záverov Najvyššieho správneho súdu, vzhľadom na totožnosť právnej posudzovanej právnej otázky a argumentácie žalobcu a žalovaného, nemal dôvod odkloniť, v plnej miere sa s nimi stotožnil a v podrobnostiach na ne odkazuje. V zmysle uvedeného, tak správny súd dospel k záveru, že u žalobcu neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie postavenia účastníka správneho konania v zmysle § 14 Správneho poriadku a práva žalobcu, ako združenia s právnou subjektivitou, ktorého predmet činnosti súvisí s využívaním a ochranou lesného majetku, vyplývajúce z Aarhuského dohovoru, boli a sú v plnej miere zachované zákonnou možnosťou účasti na správnom konaní o vyhotovení PSoL podľa § 41 Zákona o lesoch v procesnom postavení zúčastnenej osoby v zmysle § 15a Správneho poriadku, pri splnení podmienok podľa § 67 ods. 4 až 6 Zákona o lesoch, v spojení s možnosťou domáhať sa súdneho prieskumu zákonnosti právoplatného rozhodnutia vydaného v takomto správnom konaní správnou žalobou podľa § 42 SSP. 36. S ohľadom na vyššie uvedené, tak správny súd dospel k záveru, že žalovaný a prvostupňový orgán správne právne vec posúdili, ak dospeli k záveru o nesplnení zákonných podmienok pre účasť žalobcu v konaní pre absenciu priameho hmotnoprávneho vzťahu k predmetu konania, poukazujúc na vymedzenie okruhu osôb, ktoré sú účastníkmi konania o schválení PSoL špeciálnou právnou úpravou § 41 ods. 18 Zákona o lesoch, podľa ktorého sú účastníkmi konania vlastník, správca a obhospodarovateľ lesa v lesnom celku, pre ktorý sa program starostlivosti vyhotovuje. 37. V súvislosti so žalobnou argumentáciou žalobcu ohľadne čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, sa správny súd, ako už bolo uvedené, stotožnil so závermi Najvyššieho správneho súdu, v zmysle ktorých uvedené ustanovenie neukladá povinnosť zmluvným stranám dohovoru zabezpečiť verejnosti prístup k správnemu a súdnemu konaniu, ale zaväzuje zmluvné strany zabezpečiť verejnosti prístup k spravodlivosti, a ponecháva na ich diskrécii, či tento prístup zabezpečia prostredníctvom administratívneho alebo súdneho konania. Extenzívny výklad tohto ustanovenia, v zmysle ktorého je Slovenská republika zaviazaná vytvoriť podmienky pre prístup verejnosti zároveň do administratívnych konaní, ako aj do súdnych konaní týkajúcich sa životného prostredia, nemožno považovať za správny. Slovenská republika si svoj záväzok vyplývajúci z čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru splnila prijatím legislatívy, v zmysle ktorej má verejnosť prístup k spravodlivosti prostredníctvom § 42 SSP priznávajúcim zainteresovanej verejnosti (v danom prípade žalobcovi) právo účinne brániť práva spojené s ochranou životného prostredia na súde, možnosťou podať správnu žalobu proti právoplatným rozhodnutiam orgánov verejnej správy. Správny súd nezistil nezákonnosť v postupe a rozhodnutí správneho orgánu, keď tento dôvodil neaplikovateľnosťou judikatúry vzťahujúcej sa k staršej právnej úprave v zákone č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ktorý na rozdiel od aktuálnej úpravy, zainteresovanej verejnosti nepriznával aktívnu vecnú legitimáciu na podanie správnej žaloby, nakoľko nebola účastníkom správneho konania. 38. Rovnako tak v súvislosti so žalobnou argumentáciou žalobcu ohľadne čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru, sa správny súd stotožnil so závermi Najvyššieho správneho súdu, v zmysle ktorých schvaľovanie PSoL s ohľadom na významný vplyv rozhodnutia na životné prostredie je možné považovať za „rozhodnutie o navrhovaných činnostiach neuvedených v Prílohe I, ktoré môžu mať významný vplyv na životné prostredie“ podľa čl. 6 ods. 1 písm. b) Aarhuského dohovoru, avšak za súčasnej aplikácie čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru, ktorý zabezpečuje možnosť napadnúť vecnú a procesnú zákonnosť akéhokoľvek rozhodnutia, úkonu alebo opomenutia podliehajúcemu článku 6. Rozdiel medzi čl. 9 ods. 2 a ods. 3 Aarhuského dohovoru je aj v subjekte, ktorému jednotlivé odseky priznávajú práva, keďže odsek 2 je zameraný na zainteresovanú verejnosť. Podľa doslovného znenia článku 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru, tento zaväzuje zmluvné strany zabezpečiť zainteresovanej verejnosti prístup k procesu preskúmania pred súdom a/alebo iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným na základe zákona. Z tohto doslovného znenia, ktoré nepoužíva spojku „a“ ale ustanovuje „a / alebo“, možno vyvodiť, že zabezpečenie prístupu k súdnemu konaniu prostredníctvom § 42 SSP je dostatočné a predmetné ustanovenie Aarhuského dohovoru nezaväzuje stranu dohovoru zabezpečiť účastníctvo zainteresovanej verejnosti v správnom konaní.
39. Pokiaľ žalobca svoju argumentáciu smeroval k výkladu čl. 6 Aarhuského dohovoru, správny súd rovnako v zhode so závermi Najvyššieho správneho súdu uvádza, že z výkladu uvedeného článku vyplýva úloha zabezpečiť účasť verejnosti na rozhodovacích procesoch, nie však jej právo iniciovať prieskum rozhodnutí, pretože toto právo je subsumovateľné pod čl. 9 Aarhuského dohovoru - prístup k spravodlivosti. Účasť zainteresovanej verejnosti má byť súčasne umožnená včas tak, aby bola efektívna (čl. 6 ods. 4 Aarhuského dohovoru). Podľa Zákona o lesoch ešte pred samotným začatím konania o schválení PSoL, ktoré sa začína vyhotovením protokolu o výsledkoch prerokovania správy o hospodárení a pripomienok a požiadaviek, ktorého sa zainteresovaná verejnosť môže tiež zúčastniť ako zúčastnená osoba, má zainteresovaná verejnosť právo nahliadnuť do správy o doterajšom hospodárení a o určení zásad na jeho vyhotovenie, môže k správe predložiť pripomienky a požiadavky na vypracovanie pokynov na vyhotovenie PSoL, ktoré sú následne prerokované a ktorých prerokovanie je zachytené v protokole, ktorý je záväzným podkladom pre vyhotovenie a následné schválenie návrhu PSoL (§ 41 ods. 8 a 9 Zákona o lesoch). Žalobca tak môže v zmysle prislúchajúcich ustanovení § 41 Zákona o lesoch svojimi pripomienkami ovplyvniť obsah návrhu PSoL a následne byť účastný na konaní o jeho schválení, v postavení zúčastnenej osoby podľa § 67 ods. 4 Zákona o lesoch, preto požiadavky vyplývajúce z čl. 6 Aarhuského dohovoru aj s dôrazom na včasnosť účasti žalobcu podľa čl. 6 ods. 4 Aarhuského dohovoru sú podľa správneho súdu týmto naplnené. 40. Správny súd s poukazom na vyššie uvedené závery vyhodnotil žalobný bod nesprávneho právneho posúdenia veci orgánmi verejnej správy ako nedôvodný, teda neidentifikoval splnenie podmienok, s ktorými Správny súdny poriadok (§ 191 ods. 1 SSP) spája následok zrušenia napadnutého rozhodnutia, na základe čoho dospel k záveru o nedôvodnosti správnej žaloby ako takej, a preto postupom podľa § 190 SSP správnu žalobu zamietol. 41. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP výrokom II. tohto rozsudku, pretože žalobca nemal celkovo v konaní ani len čiastočný úspech, a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd žalovanému nárok na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal. 42. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.