{"guid": "237f4779-6954-4345-bf77-62e4290a473e:8644c04e-4237-4868-93be-6955971dcb60", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2026:8022200239.2", "spisova_znacka": "PO-6S/28/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. PO-6S/28/2022 z 27. 7. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 27. júla 2026, sp. zn. PO-6S/28/2022, ECLI:SK:SpSKE:2026:8022200239.2", "identifikacne_cislo": "8022200239", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "Mgr. Roman Die", "sudca_id": 1003, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-roman-die-1003", "datum_vydania": "2026-07-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-493e", "nazov": "§ 493e SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-493e", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-493e"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. c) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "nazov": "§ 168 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-168", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-168"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-14.odsek-1", "nazov": "§ 14 ods. 1 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-14.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-14.odsek-2", "nazov": "§ 14 ods. 2 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-14.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-15a.odsek-1", "nazov": "§ 15a ods. 1 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-15a.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-15a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-15a.odsek-2", "nazov": "§ 15a ods. 2 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-15a.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-15a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/326/#paragraf-40.odsek-1", "nazov": "§ 40 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/326/#paragraf-40.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/326-2005/paragraf-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/326/#paragraf-41.odsek-18", "nazov": "§ 41 ods. 18 zákona č. 326/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/326/#paragraf-41.odsek-18", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/326-2005/paragraf-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/326/#paragraf-67.odsek-1", "nazov": "§ 67 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/326/#paragraf-67.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/326-2005/paragraf-67"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/326/#paragraf-67.odsek-4", "nazov": "§ 67 ods. 4 zákona č. 326/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/326/#paragraf-67.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/326-2005/paragraf-67"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-493e", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-168", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-14", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-15a", "/SK/ZZ/2005/326#paragraf-40", "/SK/ZZ/2005/326#paragraf-41", "/SK/ZZ/2005/326#paragraf-67"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8644c04e-4237-4868-93be-6955971dcb60", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2026:8022200239.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2026:8022200239.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2026:8022200239.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\nPO-6S/28/2022\n8022200239\n27. 07. 2026\nMgr. Roman Die\nECLI:SK:SpSKE:2026:8022200239.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Roman Die (sudca spravodajca)\na členov senátu: JUDr. Andrea Daráková a Mgr. Bc. Marián Haladej, v právnej veci žalobcu:\nLesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, so sídlom Tulčík č. 310, IČO: 31 303 862,\nprávne zastúpeného: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka so sídlom kancelárie Štúrova 20, Košice, IČO:\n35 514 892, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so\nsídlom Dobrovičova 12, Bratislava, v konaní o správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. spisu 4382/2022-770, č. záznamu 3975/2022 zo dňa 24.02.2022, takto\nrozhodol:\nI. Správnu žalobu\n\nzamieta.\n\nII. Žalovanému voči žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\n1. Správnou žalobou doručenou pôvodne Krajskému súdu v Prešove (ďalej aj ako „krajský súd“) dňa\n06.05.2022, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. spisu\n4382/2022-770, č. záznamu 3975/2022 zo dňa 24.02.2022, (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“),\nako aj zrušenia rozhodnutia Okresného úradu Prešov, odboru opravných prostriedkov (ďalej aj ako\n„prvostupňový orgán“) sp. zn. OU-PO-OOP4-2021/002020/01-MAP zo dňa 20.10.2021 (ďalej aj ako\n„prvostupňové rozhodnutie“), vrátenia veci na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania.\n2. Podľa § 1 písm. c) a § 3 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu správneho\nsúdnictva z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach (ďalej\naj ako „správny súd“). Z uvedeného dôvodu bolo rozhodovanie o predmetnej správnej žalobe žalobcu,\nv zmysle rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho znení účinnom od 01.06.2023\nvrátane jeho dodatkov, pridelené náhodným výberom senátu správneho súdu „6S“, ktorý sa v tejto veci\nstal zákonným sudcom v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia.\nII. Administratívne konanie\n3. Prvostupňový orgán na základe schváleného časového harmonogramu obnov programov\nstarostlivosti o lesy (ďalej aj ako PSoL“) v súlade s § 41 ods. 8 a § 59 písm. i) zákona č. 326/2005 Z.\nz. o lesoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Zákon o lesoch“) Oznámením/Výzvou č. OUPO-OOP4-2020/030000 zo dňa 22.05.2020 oznámil dotknutým orgánom štátnej správy, právnickým\nosobám a fyzickým osobám, ktorých práva môžu byť vyhotovením PSoL dotknuté, a právnickej osobe\n\npodľa ustanovenia § 38 ods. 2 Zákona o lesoch, že vyhotovovateľ PSoL Slovenská lesnícka spoločnosť\na. s., vypracovala Správu o doterajšom hospodárení a o určení zásad pre vyhotovenie PSoL pre\nlesný celok (ďalej aj „LC“) Lesy na LHC Lukov (ďalej aj ako „Správa o hospodárení“) a túto predložil\nsprávnemu orgánu. Zároveň prvostupňový orgán vyzval uvedené subjekty na predloženie pripomienok\nk Správe o hospodárení a požiadaviek na vypracovanie pokynov na vyhotovenie PSoL v lehote do 15\ndní od doručenia oznamu. Na prerokovanie Správy o hospodárení spolu s doručenými pripomienkami\na požiadavkami bol určený termín 30.06.2020.\n4. Žalobca podaním zo dňa 27.05.2020 oznámil prvostupňovému orgánu svoju účasť v konaní vedenom\npod č. OU-PO-OOP4-2020/030000. Následne žalobca predložil dňa 22.06.2022 pripomienky k Správe\no hospodárení a požiadavky na vypracovanie pokynov na vyhotovenie PSoL na LC Lesy na LHC Lukov.\nDňa 30.06.2020 sa uskutočnilo prerokovanie Správy o hospodárení, pripomienok a požiadaviek, o čom\nbol prvostupňovým orgánom vyhotovený protokol zo dňa 30.06.2020, ktorým zároveň začalo konanie\no vyhotovení PSoL.\n5. Prvostupňový orgán vydal následne prvostupňové rozhodnutie, ktorým podľa ustanovenia § 14 ods. 1\nzákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej aj ako „Správny poriadok“ vylúčil žalobcu zo správneho\nkonania vo veci schválenia PSoL v LC Lesy na LHC Lukov pre roky 2021 - 2030 vedenom pod číslom\nspisu OU-PO-OOP4-2021/002020. Prvostupňové rozhodnutie prvostupňový orgán odôvodnil tým, že\nokruh účastníkov konania v konaní o schválení PSoL je určený v ustanovení § 41 ods. 18 Zákona\no lesoch ako „lex specialis“ k ustanoveniu § 14 ods. 1 Správneho poriadku ako „lex generalis“. Žalobca\npodľa prvostupňového orgánu nespĺňa zákonné podmienky na priznanie postavenia účastníka konania\npodľa § 41 Zákona o lesoch, keďže nemá priamy hmotnoprávny vzťah k veci, keďže nie je vlastníkom,\nsprávcom ani obhospodarovateľom lesa v LC, pre ktorý sa PSoL vyhotovuje. V tejto súvislosti uviedol,\nže s cieľom zabezpečenia možnosti prístupu verejnosti (najmä občianskych združení) ku konaniam\npodľa Zákona o lesoch boli v tomto zákone vymedzené podmienky, za ktorých môžu v týchto konaniach\nvystupovať ako zúčastnené osoby a zastupovať verejné záujmy (§ 67 ods. 4 a 5 Zákona o lesoch)\na zároveň majú prostredníctvom prislúchajúcich ustanovení zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny\nporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „SSP“) prístup k súdnej ochrane aj v procesnom\npostavení zúčastnenej osoby ako zainteresovaná verejnosť.\n6. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal jeho rozpornosť s čl.\n152 ods. 4 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Ústava SR“),\nčl. 7 ods. 2 Ústavy SR, čl. 6 ods. 2, 3, 4 a 7 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti\nna rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (ďalej aj\nako „Aarhuský dohovor“). Ďalší text žalobcom podaného odvolania po obsahovej stránke zodpovedal\npodanej správnej žalobe, ktorej obsah je zachytený v bode č. 8 tohto rozsudku.\n7. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím, ktorým odvolanie žalobcu zamietol\na potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že: „Na konanie o\nvyhotovení PSoL sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, Správny poriadok, s výnimkou\nustanovení § 41 ods. 8, 9, 15, ktorý všeobecným spôsobom upravuje konanie a rozhodovanie v oblasti\nverejnej správy a v § 14 obsahuje definíciu účastníka správneho konania v tom zmysle, že: 1/ účastníkom\nkonania je ten. o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať; 2/ koho\npráva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; 3/ ten, kto\ntvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach\npriamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak; 4/ ten, komu osobitný zákon také postavenie\npriznáva. Podľa 41 ods. 18 Zákona o lesoch, účastníkom konania o schválení programu starostlivosti je\nvlastník, správca a obhospodarovateľ lesa v lesnom celku, pre ktorý sa program starostlivosti vyhotovuje.\nPojem účastníka konania teda definuje tak Správny poriadok, ktorý je všeobecným predpisom o\nsprávnom konaní, ako aj Zákon o lesoch, a preto je potrebné postupovať podľa interpretačného\npravidla, ktoré určií, ktorá právna norma sa má na konkrétny prípad použiť. V právnej teórii platí\nvo vzťahu všeobecných a osobitných právnych noriem derogačné pravidlo „lex specialis derogat legi\ngenerali“. Z uvedeného teda vyplýva, že na posúdenie účastníctva odvolateľa v konaní o schválení\nPSoL bolo potrebné postupovať podľa Zákona o lesoch, ktorý je v tomto konaní zákonom špeciálnym\nvo vzťahu k všeobecnému predpisu o správnom konaní, k Správnemu poriadku. Vzhľadom na to, že\nZákon o lesoch výslovne pomenúva účastníkov konania o schválení PSoL, a teda určuje ich okruh,\nje preto v danej veci vylúčená aplikácia § 14 Správneho poriadku, v ktorom je všeobecne vymedzený\n\nokruh účastníkov správneho konania. Vzhľadom na odlišné špecifiká sú jednotlivé druhy správnych\nprocesov upravené osobitnými právnymi aktami, Správny poriadok, ako všeobecný predpis o správnom\nkonaní má subsidiárne použitie, ak konkrétne konanie v štátnej správe je upravené samostatným\nprávnym aktom, osobitným zákonom. To znamená, že osobitný hmotnoprávny predpis má v aplikačnom\nprocese prednosť pred všeobecnou úpravou obsiahnutou v § 14 Správneho poriadku, ktorý síce\nvymedzuje, kto je účastníkom konania, ale odpoveď, na koho sa táto definícia vzťahuje, dávajú predpisy\nhmotného práva. Postavenie účastníka konania v danej veci má iba ten subjekt, ktorému je takéto\npostavenie v príslušnom zákone výslovne priznané. Ustanovenie § 41 ods. 18 Zákona o lesoch definuje\núčastníkov konania o schválení PSoL, resp. upravuje okruh účastníkov tzv. pozitívnou enumeráciou, t. j.\nuvedením konkrétnych subjektov, ktorým postavenie účastníka v konaní priznáva. Na základe tvrdenia\nodvolateľa, že môže byť rozhodnutím správneho orgánu vo svojich právach, právom chránených\nzáujmoch alebo povinnostiach dotknutý, mu bolo priznané postavenie účastníka konania do času,\nkým sa nepreukázal opak, a OÚ Prešov napadnutým rozhodnutím rozhodol o nepriznaní postavenia\núčastníka konania odvolateľovi. OÚ Prešov správne posudzoval okruh účastníkov predmetného konania\na dospel k záveru, že odvolateľ nemôže byť účastníkom predmetného konania v zmysle uvedeného\nustanovenia Zákona o lesoch, keďže nie je vlastníkom lesných pozemkov, správcom lesných pozemkov\nani obhospodarovateľom lesa na lesných pozemkoch zaradených do LC Lesy na LHC Lukov. V\npredmetnom konaní zastupuje odvolateľ určitý verejný záujem, ako zástupca verejnosti, bez priameho\nhmotnoprávneho vzťahu k predmetu rozhodovania, t. j. lesným pozemkom, a preto v predmetnom\nkonaní môže mať postavenie zúčastnenej osoby. Z vyššie uvedeného je ďalej zrejmé, že vlastník,\nsprávca a obhospodarovateľ lesa, ako účastníci predmetného správneho konania o vyhotovení PSoL sú\ntakými subjektami, bez ktorých by toto správne konanie nemohlo začať, resp. bez ktorých by predmetné\nsprávne konanie nemohlo pokračovať. Občianske združenia (teda aj odvolateľ), ktoré nevlastnia lesné\npozemky alebo nie sú obhospodarovateľom lesa, teda preukázateľne nemôžu mať postavenie účastníka\nkonania v konaní o vyhotovení PSoL. S cieľom zabezpečenia možnosti prístupu verejnosti (najmä\nobčianskych združení, ktorých predmet činnosti súvisí s využívaním a ochranou lesného pozemku) ku\nkonaniam podľa Zákona o lesoch boli v tomto zákone vymedzené podmienky v § 67 ods. 4 a 5, za\nktorých môžu v týchto konaniach vystupovať ako zúčastnené osoby a zastupovať verejné záujmy. V\nprípade, ak by OÚ Prešov v predmetnom konaní priznal odvolateľovi postavenie účastníka konania,\nkonal by v rozpore s § 41 ods. 18 Zákona o lesoch, teda aj § 3 ods. 1 Správneho poriadku a\nčlánkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, pretože by nekonal na základe ústavy, v jej medziach\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon. OÚ Prešov sa s procesným postavením odvolateľa v predmetnom\nkonaní vysporiadal v súlade s platným právnym stavom na základe vyššie uvedených ustanovení\nSprávneho poriadku a Zákona o lesoch a správne rozhodol, že odvolateľovi nepriznal postavenie\núčastníka konania z dôvodu, že nemá priamy vzťah k predmetu rozhodovania vyplývajúci zo súvisiaceho\nhmotnoprávneho predpisu (§ 4 a nasl. a § 41 ods. 18 Zákona o lesoch) a v predmetnom konaní\nzastupuje verejný záujem. Súčasný právny stav umožňuje odvolateľovi, ako zainteresovanej verejnosti,\núčinnú a efektívnu účasť na rozhodovacom procese a prístup k spravodlivosti v predmetnom konaní\npri súčasnej ochrane práv a právom chránených účastníkov konania, ako subjektov konania s priamym\nvzťahom k predmetu rozhodovania podľa hmotnoprávneho predpisu. Odvolateľom citované ustanovenia\nkomunitárneho práva hovoria o zabezpečení účasti verejnosti v rozhodovacom procese vedenom vo\nveciach životného prostredia, avšak neuvádzajú, akým konkrétnym spôsobom má byť zabezpečená.\nV uvedených ustanoveniach komunitárneho práva nie je uvedené schvaľovanie PSoL ako činnosť\npriamo podliehajúca povinnosti zabezpečiť účasť verejnosti na rozhodovacom procese, ale v súlade s\nprílohou 1 bodom 20 Aarhuského dohovoru je schvaľovanie PSoL činnosťou, kde je podľa národného\npráva zabezpečená účasť verejnosti na rozhodovacom procese vo veciach životného prostredia. Právo\núčasti verejnosti, teda aj odvolateľa, na rozhodovacom procese orgánov verejnej moci vo veciach\nživotného prostredia a prístupu k spravodlivosti v zmysle Aarhuského dohovoru je zabezpečená vo\nvnútroštátnom práve Slovenskej republiky vo vzťahu k predmetnej veci prostredníctvom ustanovení §\n15a Správneho poriadku, ktorý definuje zúčastnenú osobu ako subjekt konania zastupujúceho určitý\nverejný záujem, § 41 ods. 18 Zákona o lesoch, ktorý jednoznačne vymenúva účastníkov v konaní o\nschválení PSL na základe priameho vzťahu k predmetu rozhodovania, § 67 ods. 4 až 6 Zákona o\nlesoch, podľa ktorého je umožnené zástupcom verejnosti za podmienok ustanovených týmto zákonom\nbyť subjektom predmetného konania a § 42 SSP, ktorý umožňuje účasť zainteresovanej verejnosti, ktorej\nosobitný predpis priznal právo na účasť v administratívnom konaní vo veciach životného prostredia\npodať správnu žalobu vo veciach životného prostredia, a to aj keď nie sú účastníkmi prvostupňového\nkonania. Z vyššie uvedeného vyplýva, že odvolateľovi, ako zainteresovanej verejnosti, nemožno priznať\npostavenie účastníka predmetného konania z dôvodu, že nespĺňa podmienky vyplývajúce z ustanovení\n\n§ 14 Správneho poriadku a § 41 ods. 18 Zákona o lesoch a nie je tým subjektom konania, o priamych\nprávach, právom chránených záujmoch a povinnostiach ktorého sa rozhoduje. Odvolateľ nemá priamy\nhmotnoprávny vzťah k veci, ktorá je predmetom rozhodovania (k lesným pozemkom, pre ktoré sa\nvyhotovuje PSoL), ktorý by mu priznával súvisiaci hmotnoprávny predpis, teda Zákon o lesoch. Ten v\n§ 41 ods. 18 jednoznačne definuje účastníkov konania a v § 67 Ods. 4 až 6 určuje, akým spôsobom\nmôže odvolateľ, ako združenie s právnou subjektivitou s predmetom činnosti ochranou lesného majetku,\nbyť subjektom konania vedeného vo veci schválenia návrhu PSoL, ako zúčastnená osoba (§ 15a\nSprávneho poriadku). Účastníci konania sú tými subjektami konania, bez ktorých začať predmetné\nkonanie nemožno (priamy hmotnoprávny vzťah k predmetu rozhodovania vyplývajúci z hmotnoprávneho\npredpisu). Odvolateľ, ako zainteresovaná verejnosť, teda zúčastnená osoba v predmetnom konaní, je\ntakým subjektom konania, vo vzťahu ku ktorému, ako jedinému, nemožno schváliť PSoL z dôvodu,\nže nemá priamy vzťah k predmetu rozhodovania vyplývajúci z hmotnoprávneho predpisu - Zákona\no lesoch. OÚ Prešov, ako príslušnému správnemu orgánu, bol okruh účastníkov konania známy na\nzáklade jeho údajov z evidencie podľa § 4 a nasl. Zákona o lesoch ako informačného systému verejnej\nsprávy, ktorý predstavuje pre OÚ Prešov všeobecne známu skutočnosť podľa § 32 ods. 2 tretej\nvety Správneho poriadku. Aarhuský dohovor, ako medzinárodná zmluva, nie je priamo aplikovateľný\nv práve Európskej únie (teda aj Slovenskej republiky), a preto je na členských štátoch, aby vo\nsvojom vnútroštátnom práve vo vzťahu k zainteresovanej verejnosti definovali, v ktorých konaniach a v\nakom rozsahu zabezpečia požiadavky vyplývajúce z Aaurhuského dohovoru, a to najmä ku konaniam\nneuvedeným v prílohe č. 1. Požiadavka odvolateľa, aby mu bolo priznané postavenie účastníka\nkonania, je nad rámec požiadaviek vyplývajúcich z Aaurhuského dohovoru a súvisiaceho komunitárneho\npráva. Aarhuský dohovor ponecháva na členskom štáte dohovoru spôsob, akým zabezpečí účasť\nzainteresovanej verejnosti v rozhodovacom procese vo veciach životného prostredia, a to najmä v\nkonaniach k činnostiam neuvedených v prílohe č. 1.“\nIII. Súdne konanie\n8. Žalobca následne podaním správnej žaloby inicioval súdne konanie pôvodne pred Krajským súdom\nv Prešove, v rámci ktorého sa domáhal súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia.\nV podanej správnej žalobe namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a prvostupňového\nrozhodnutia z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP. V rámci\ntohto žalobného bodu namietal, že:\nVerejný záujem porušený napadnutým rozhodnutím spočíva v tom, aby sa rozhodnutia, ktoré sa týkajú\nzáležitostí životného prostredia, boli prijímané v rozhodovacom procese, v ktorom s ohľadom na práva\nkaždého človeka na život v životnom prostredí, ktoré je primerané na zachovanie jeho zdravia a\ndosiahnutie blahobytu a na povinnosť každého chrániť a zlepšovať životné prostredia spoločne s inými\nv prospech súčasných i budúcich generácií, majú občania právo podieľať sa na tomto procese a\nmusia mať prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, a to s odkazom na Aarhuský\ndohovor, preambula, alinea 7, alinea 8. Verejný záujem na účasti verejnosti na rozhodovacom procese\nv otázkach životného prostredia spočíva v posilňovaní kvality a následného uplatňovania rozhodnutí\nprostredníctvom účasti verejnosti na rozhodovacom procese, ako aj v tom, aby verejnosť mala možnosť\nvyjadriť svoje záujmy a orgány verejnej moci mali možnosť tieto záujmy zohľadniť (Aarhuský dohovor,\npreambula, alinea 9). Je nesporné, že PSoL je plánom, ktorý môže mať významný vplyv na životné\nprostredie a konanie, o schválení ktorého je konaním o činnosti, ktorá môže mať významný vplyv\nna životné prostredie. V konaní pred správnymi orgánmi opakovane poukazoval na to, že konanie\no schválenie PSoL je konaním o pláne alebo projekte, ktorý môže mať významný vplyv na životné\nprostredie a súčasťou práva zainteresovanej verejnosti zúčastňovať sa na rozhodovacom procese v\notázkach životného prostredia a práva na prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia,\nje právo na účinnú účasť verejnosti na takomto konaní. Uviedol tiež, že v odvolaní osobitne akcentoval\nskutočnosť, že otázka účinnej účasti verejnosti v konaní o schválení PSoL je otázkou aplikácie práva\nEurópskej únie, a to čl. 6 ods. 3 Smernice Rady 92/43/EHS z 21. 9. 1992 o ochrane prirodzených biotopov\na voľne žijúcich živočíchov a rastlín (ďalej aj ako „Smernica o biotopoch“), ako aj čl. 6 Aarhuského\ndohovoru, ktorého ustanovenia umožňujú účinnú účasť na rozhodovacom procese o životnom\nprostredí, pričom takáto účinná účasť znamená účasť verejnosti v čase, keď sú ešte otvorené všetky\nmožnosti. Mal za to, že postavenie zúčastnenej osoby nezodpovedá požiadavkám efektívnej účasti\nverejnosti, keďže zúčastnená osoba nemá právo podať proti rozhodnutiu správneho orgánu odvolanie,\nsprávny orgán nie je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami\núčastníkov konania a ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia, pričom vyjadrenia zúčastnenej\n\nosoby nie sú ani podkladom pre rozhodovanie správneho orgánu. Správny orgán nijakým spôsobom\nnepremietol do svojho rozhodnutia výklad ustanovení únijného práva, poskytnutý rozhodnutiami\nSúdneho dvora EÚ, na ktoré poukazoval žalobca. Podľa žalobcu žalovaný nepochopil inštitút účinnej\núčasti verejnosti v otázkach životného prostredia, osobitne v konaniach o plánoch a projektoch, ktoré\nmôžu mať vplyv na životné prostredie. Postavenie zúčastnenej osoby nie je podľa žalobcu postavením,\nktoré zabezpečuje účinnú účasť zainteresovanej verejnosti na rozhodovaní o plánoch a projektoch,\nktoré môžu mať významný vplyv na životné prostredie, rovnako ako nezabezpečuje efektívnu účasť\nverejnosti na posudzovaní takýchto plánov alebo projektov podľa čl. 6 ods. 1 Smernice o biotopoch.\nRozhodnutia orgánov verejnej správy žalobca opätovne označil za rozporné s čl. 6 ods. 2, 3, 4 a 7\nAarhuskeho dohovoru. V ďalšom texte citoval body č. 44 až č. 48 rozsudku Súdneho dvora Európskej\nÚnie C-243/15 zo dňa 08.11.2016. Mal tiež za to, že z Ústavy SR, Aarhuského dohovoru, Smernice\no biotopoch, rozsudku Súdneho dvora EÚ, zákona č. 326/2005 Z. z. a zákona č. 543/2002 Z. z.\nvyplýva, že možnosť zainteresovanej verejnosti zúčastniť sa na posudzovaní plánu alebo projektu,\nktorý môže mať významný vplyv na životné prostredie, je súčasťou práva zainteresovanej verejnosti\nzúčastňovať sa na rozhodovacom procese v otázkach životného prostredia a práva na prístup k\nspravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, ktoré sú zakotvené v čl. 6 a čl. 9 ods. 2, 3 Aarhuského\ndohovoru. Výklad požiadavky účinnej účasti bol poskytnutý Súdneho dvora EÚ vo vyššie citovanom\nrozsudku C-243/15, podľa ktorého právo účinne sa zúčastňovať na rozhodovacom procese znamená\nnielen možnosť zainteresovanej verejnosti predložiť pripomienky, ale tieto pripomienky musí mať\nzainteresovaná verejnosť možnosť predložiť včas, keď sú ešte otvorené všetky možnosti a zároveň je\npotrebné túto účasť posudzovať so zreteľom na čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru, ktorý zakotvuje široký\nprístup k spravodlivosti. Považoval za nesporné, že konanie o schválení PSoL je konaním o činnosti,\nktorá môže mať významný vplyv na životné prostredie (čl. 1 písm. b/ Aarhuského dohovoru v spojení s čl.\n9 ods. 3 Smernice o biotopoch). V ďalšom texte poukázal na rozdiel v rozsahu procesných práv účastníka\nkonania v porovnaní so zúčastnenou osobou a mal za to, že efektívna účasť zainteresovanej verejnosti\nna konaní vo veci životného prostredia môže byť len taká účasť, ktorá právom predvídateľným spôsobom\numožňuje ovplyvniť výsledok konania, zaväzuje správny orgán vedúci konanie, aby zohľadnil výsledky\núčasti verejnosti a aby vo svojom rozhodnutí vysvetlil, akým spôsobom tieto pripomienky a návrhy\nverejnosti zohľadnil a v prípade, že ich nezohľadní, aby poskytol potrebné vysvetlenie. Takúto povinnosť\nvšak správny orgán vedúci konanie o schválení PSoL vo vzťahu k zúčastnenej osobe nemá, a preto\nnázor, že postavenie zúčastnenej osoby zodpovedá právu zainteresovanej verejnosti na účinnú účasť\nv konaní o schválení PSoL nie je v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami Aarhuského dohovoru\nani Smernice o biotopoch. Keďže zúčastnenej osobe neprislúcha ani právo na podanie odvolania proti\nrozhodnutie vydanému v správnom konaní, ktorým konanie o schválení PSoL je, nemožno považovať\núčasť zainteresovanej verejnosti na takomto konaní za efektívnu ani z hľadiska požiadavky „keď sú\nešte otvorené všetky možnosti“. Uviedol tiež, že požiadavke včasnosti a efektívnosti nezodpovedá\noprávnenie zainteresovanej verejnosti podať žalobu podľa § 42 ods. 1 písm. a) v spojení s ust. § 6 ods.\n2 písm. a) SSP. V tejto súvislosti zdôraznil, že podanie správnej žaloby nemá vplyv na právoplatnosť\na vykonateľnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy takouto žalobou napadnutého. Považoval za\nnesporné, že prístup k spravodlivosti, vyplývajúci z čl. 9 ods. 2, 3 Aarhuského dohovoru, môže byť\ndo určitej miery zabezpečený možnosťou zainteresovanej verejnosti podať správnu žalobu aj proti\nrozhodnutiu, vydanému v konaní, v ktorej mala postavenie zúčastnenej osoby, aj keď ani v tomto prípade\nnemožno považovať takýto prístup k spravodlivosti za zodpovedajúci požiadavke uvedenej v čl. 9 ods.\n4 Aarhuského dohovoru, podľa ktorého postupy uvedené v od. 1, 2 a 3 zabezpečia zodpovedajúcu a\núčinnú nápravu a musia byť primerané, spravodlivé, včasné, a nie nedostupne drahé. Vychádzajúc zo\nštandardnej dĺžky konania pred správnym súdom, ktorá nezriedka prekračuje dobu jedného, ale aj dvoch\nrokov, nemožno považovať samotnú možnosť podania žaloby zo strany zainteresovanej verejnosti za\núčinný prostriedok nápravy. Zdôraznil tiež, že žalovaný, aj prvostupňový orgán, opomenuli zohľadniť\nprávo na účasť zainteresovanej verejnosti na rozhodovaniach o vymedzených činnostiach podľa čl. 6\nAarhuského dohovoru, ktoré je svojou podstatou, obsahom a cieľom odlišné od práva podľa čl. 9 ods.\n2, 3. Z ustanovenia § 14 Správneho poriadku vyplývajú dve definície účastníka konania. Účastníkom\nkonania je ten, komu osobitný zákon takéto postavenie priznáva. V konkrétnom prípade konania o\nschválení PSoL sa táto definícia vzťahuje na osoby uvedené v ustanovení § 41 ods. 18 Zákona o lesoch,\npričom podľa tohto ustanovenia je účastníkom konania vlastník, správca a obhospodarovateľ lesa v LC,\npre ktorý sa program starostlivosti vyhotovuje. Zároveň však platí, že na konanie o schválení PSoL sa\nvzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, Správny poriadok. Žalobca záverom poukázal na to, že\notázka postavenia zainteresovanej verejnosti – občianskeho združenia, ktorého predmetom je ochrana\nprírody, bola opakovane predmetom rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z\n\nktorej vyplýva, že občianskym združeniam, zaoberajúcim sa ochranou prírody, prislúcha v konaniach o\nvyhotovenie PSoL postavenie účastníka konania.\n9. K správnej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 07.07.2022, v ktorom uviedol,\nže žalobu považuje za nedôvodnú a zotrval na svojom právnom názore uvedenom v napadnutom\nrozhodnutí. Trval na tom, že Aarhuský dohovor nemá priamy účinok a musí byť implementovaný do\nslovenského právneho poriadku prostredníctvom vnútroštátnej legislatívy. Mal teda za to, že Aarhuský\ndohovor síce má prednosť pred zákonmi, nie je však priamo aplikovateľný a je postupne implementovaný\ndo vnútroštátneho práva. Podľa žalovaného to znamená, že ohľadne účastníctva verejnosti na\nrozhodovacom procese orgánov verejnej moci vo veciach životného prostredia je nutné aplikovať\nvnútroštátne právo, pričom platí, že Aarhuský dohovor je aplikovateľný do takej miery, v akej sú jeho\nustanovenia implementované v jednotlivých ustanoveniach právnych predpisov Slovenskej republiky.\nPodľa žalovaného, právo účasti verejnosti, teda aj žalobcu, na rozhodovacom procese orgánov verejnej\nmoci vo veciach životného prostredia a prístupu k spravodlivosti v zmysle Aarhuského dohovoru je\nzabezpečená vo vnútroštátnom práve Slovenskej republiky vo vzťahu k predmetnej veci prostredníctvom\nustanovení § 15a Správneho poriadku, § 41 ods. 18 Zákona o lesoch, § 67 ods. 4 až 6 Zákona o lesoch\na § 42 SSP. Z viacerých komentárov a judikátov týkajúcich sa priznania postavenia účastníka konania\npodľa § 14 Správneho poriadku podľa žalovaného jednoznačne vyplýva, že základná podmienka pre to,\naby bola fyzická osoba alebo právnická osoba považovaná za účastníka konania, je hmotnoprávny vzťah\ntejto konkrétnej osoby k veci, ktorá je predmetom správneho konania (v predmetnom konaní vlastník\nlesných pozemkov, správca lesných pozemkov a postavenie obhospodarovateľa lesa). Hmotnoprávne\npredpisy takto jednoznačne určujú okruh osôb, ktoré sú alebo sa môžu stať nositeľmi práv alebo\npovinností, o ktorých správny orgán rozhoduje, alebo ktorých právom chránené záujmy môžu byť\nrozhodnutím priamo dotknuté. Žalovaný tiež uviedol, že podľa Správneho poriadku bolo žalobcovi\nna základe jeho tvrdenia, že môže byť rozhodnutím správneho orgánu vo svojich právach, právom\nchránených záujmoch alebo povinnostiach dotknutý, priznané postavenie účastníka konania do času,\nkým sa nepreukázal opak. Žalobca ani po písomnej výzve neuviedol, ktoré jeho práva, právom chránené\nzáujmy alebo povinnosti sú schválením návrhu PSoL LC Lesy na LHC Lukov priamo dotknuté. V\npredmetnom konaní zastupoval žalobca určitý verejný záujem (ako zástupca verejnosti) bez priameho\nhmotnoprávneho vzťahu k predmetu rozhodovania — lesným pozemkom, a preto v predmetnom konaní\nnemohol mať podľa žalovaného postavenie účastníka konania. Vzhľadom na uvedené žalovaný zotrval\nna svojej argumentácii, ktorú prezentoval v napadnutom rozhodnutí a navrhol správnu žalobu ako\nnedôvodnú zamietnuť.\n10. Na vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe reagoval žalobca písomným podaním zo dňa\n16.08.2022 (replika), v ktorom zotrval na dôvodnosti správnej žaloby a uviedol, že žalovaný sa\nnevysporiadal s podstatnou časťou jeho argumentácie. Opätovne poukázal na Aarhuský dohovor ako\nsúčasť práva Európskej únie a na judikatúru Súdneho dvora EÚ a to na rozsudky vo veciach C-240/09,\nC-243/15 a C-664/15. Zdôraznil, že vzhľadom na územie Natura 2000, na ktoré sa PSoL vzťahuje,\nmu malo byť zabezpečené postavenie účastníka konania umožňujúce účinnú účasť na rozhodovacom\nprocese.\n11. Na repliku žalobcu reagoval žalovaný písomným podaním zo dňa 08.09.2022 (duplika), v ktorom\nuviedol, že žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti ani argumenty, ale opätovne poukázal najmä\nna rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, ktoré podľa žalovaného nie sú na prejednávanú vec analogicky\npoužiteľné. Žalovaný preto naďalej zotrval na svojom právnom názore uvedenom v napadnutom\nrozhodnutí a správnu žalobu považoval za nedôvodnú.\n12. V dôsledku reorganizácie súdnictva a vzniku Správneho súdu v Košiciach následne už konal vo\nveci senát správneho súdu 6S.\n13. Po vykonaní prvotných úkonov podľa § 103 a nasl. SSP, keďže účastníci konania nenavrhli prejednať\npredmetnú vec na pojednávaní a správny súd nezistil žiadny z dôvodov, pre ktorý by bolo v\npredmetnej veci nevyhnutné nariadiť pojednávanie v zmysle § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP, rozhodol\nv predmetnej veci bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP) postupom podľa § 137 ods. 4 SSP\nverejným vyhlásením rozsudku dňa 27.07.2026, ktorým správnu žalobu zamietol a žalovanému právo\nna náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal. Oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku\n\ndňa 29.10.2025 bolo zverejnené na webovej stránke a úradnej tabuli správneho súdu v súlade s § 137\nods. 4 SSP dňa 08.07.2026.\nIV. Aplikované ustanovenia právnych predpisov\n14. V súvislosti s plnením úloh správneho súdnictva v spojení so súdnym prieskumom predmetnej\nsprávnej žaloby podanej žalobcom správny súd na tomto mieste poukazuje na prislúchajúce ustanovenia\nSSP, konkrétne na ustanovenia § 2, § 6 ods. 1, § 6 ods. 2 písm. a), § 177 a nasl. SSP, ktoré aplikoval\nv rámci súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia v predmetnom správnom súdnom konaní.\n15. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona\nv znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n16. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP v znení účinnom do 30.06.2023, správny súd rozsudkom zruší\nnapadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo\nz nesprávneho právneho posúdenia veci.\n17. Podľa § 190 SSP v znení účinnom do 30.06.2023, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo\nopatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.\n18. Podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku, účastníkom konania je ten, o koho právach, právom\nchránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že\nmôže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo\ndotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.\n19. Podľa § 14 ods. 2 Správneho poriadku, účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také\npostavenie priznáva.\n20. Podľa § 15a ods. 1 Správneho poriadku, osobitný zákon môže ustanoviť, za akých podmienok sa na\nkonaní alebo na jeho časti má právo zúčastniť aj iná osoba než účastník konania (ďalej len „zúčastnená\nosoba\").\n21. Podľa § 15a ods. 2 Správneho poriadku, zúčastnená osoba má právo byť upovedomená o začatí\nkonania a o iných podaniach účastníkov konania, zúčastniť sa na ústnom pojednávaní a na miestnej\nobhliadke, navrhovať dôkazy a doplnenie podkladu rozhodnutia. Osobitný zákon môže ustanoviť\nzúčastnenej osobe viac práv.\n22. Podľa § 40 ods. 1 Zákona o lesoch, program starostlivosti o lesy (ďalej len „program starostlivosti“)\nje nástrojom štátu na zabezpečenie trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch; nie je nástrojom na\nusporiadanie vlastníctva k pozemkom ani určenie obhospodarovateľov lesa.\n23. Podľa § 41 ods. 18 Zákona o lesoch, účastníkom konania o schválení programu starostlivosti je\nvlastník, správca a obhospodarovateľ lesa v lesnom celku, pre ktorý sa program starostlivosti vyhotovuje.\n24. Podľa § 67 ods. 1 Zákona o lesoch, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis\no správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.\n25. Podľa § 67 ods. 4 Zákona o lesoch, ak združenie s právnou subjektivitou nie je účastníkom správneho\nkonania, je zúčastnenou osobou, ak predmet jeho činnosti súvisí s využívaním a ochranou lesného\nmajetku a ak písomne oznámi svoju účasť v konaní najneskôr do 7 dní od upovedomenia o začatom\nkonaní podľa odseku 5.\n26. Podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy SR, medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách,\nmedzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo\nzakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a\nvyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.\n\n27. Podľa čl. 6 ods. 1 písm. b) Aarhuského dohovoru, každá Strana v súlade so svojím vnútroštátnym\nprávom tiež uplatní ustanovenia tohto článku na rozhodnutia o navrhovaných činnostiach neuvedených\nv Prílohe I, ktoré môžu mať významný vplyv na životné prostredie. Strany na tento účel určia, či určitá\nnavrhovaná činnosť podlieha týmto ustanoveniam.\n28. Podľa čl. 6 ods. 3 Aarhuského dohovoru, procesy účasti verejnosti budú zahŕňať primeraný časový\nrámec pre jednotlivé fázy, ktorý poskytne dostatočný čas na informovanie verejnosti v súlade s odsekom\n2 a pre verejnosť možnosť pripraviť sa a účinne sa zúčastňovať na rozhodovacom procese o životnom\nprostredí.\n29. Podľa čl. 6 ods. 4 Aarhuského dohovoru, každá Strana umožní včasnú účasť verejnosti v čase, keď\nsú ešte otvorené všetky možnosti a účasť verejnosti sa môže uskutočniť efektívne.\n30. Podľa čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru, každá Strana v rámci svojho vnútroštátneho práva\nzabezpečí, aby členovia zainteresovanej verejnosti a) majúci dostatočný záujem alebo, alternatívne, b)\nak pretrváva porušovanie ich práva v prípadoch, kde to právne predpisy Strany upravujúce správne\nkonanie požadujú ako predbežnú podmienku, mali prístup k procesu preskúmania pred súdom a/\nalebo iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným na základe zákona na účely napadnúť\nvecnú a procesnú zákonnosť akéhokoľvek rozhodnutia, úkonu alebo opomenutia podliehajúcemu článku\n6 a v prípadoch ustanovených vnútroštátnym právom a bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia\nodseku 3, iným relevantným ustanoveniam tohto dohovoru. O tom, čo predstavuje dostatočný záujem a\nporušovanie práva, bude rozhodnuté v súlade s požiadavkami vnútroštátneho práva a v súlade s cieľom\ndať zainteresovanej verejnosti široký prístup k spravodlivosti v rámci rozsahu pôsobnosti tohto dohovoru.\nNa tento účel sa záujem akejkoľvek mimovládnej organizácie, ktorá spĺňa požiadavky uvedené v článku\n2 ods. 5, považuje za dostatočný na účely písmena a). Tieto organizácie budú považované za také,\nktorých práva môžu byť porušené na účely písmena b). Ustanovenia odseku 2 nevylučujú možnosť\npredbežného preskúmania správnym orgánom a nie je nimi dotknutá požiadavka uplatnenia správneho\npreskúmania pred súdnym preskúmaním, ak takáto požiadavka vyplýva z vnútroštátneho práva.\n31. Podľa čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, navyše bez toho, aby boli dotknuté procesy preskúmania\nuvedené v odsekoch 1 a 2, každá Strana zabezpečí, ak sú splnené podmienky uvedené v jej\nvnútroštátnom práve, ak sú nejaké, aby členovia verejnosti mali prístup k správnemu alebo súdnemu\nkonaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej moci,\nktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia.\nV. Právne posúdenie a závery správneho súdu\n32. Predmetom prieskumu v danom prípade napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené\nrozhodnutie prvostupňového orgánu o vylúčení žalobcu ako účastníka konania podľa § 14 ods. 1\nSprávneho poriadku zo správneho konania o vyhotovení PSoL pre LC Lesy na LHC Lukov na roky 2021\n- 2030 podľa § 41 Zákona o lesoch. Kľúčovým, najmä s ohľadom na žalobcom namietané nesprávne\nprávne posúdenie veci, bolo v danom prípade posúdenie, či orgány verejnej správy postupovali a\nrozhodli správne a v súlade so zákonom, teda či vec správne právne posúdili, ak dospeli k záveru o tom,\nže žalobca nebol účastníkom vyššie uvedeného konania.\n33. V danom prípade je nevyhnutné uviesť, že otázka účastníctva žalobcu v obdobnom konaní, bola\nriešená už na Krajskom súde v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 2S/27/2021, po rozhodnutí\nktorého následne rozhodoval o podanej kasačnej sťažnosti Najvyšší správny súd, ktorý v rozsudku sp.\nzn. 2Svk/2/2023 zo dňa 20.12.2024 v rámci vlastného právneho posúdenia veci v bodoch č. 21, 24, 27,\n28, 33, 37, 38, 39, 40, 41, 46, 47 a 52 uviedol, že:\n21. ... jazykový výklad čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, ktorý neustanovuje povinnosť zmluvným\nstranám dohovoru zabezpečiť verejnosti prístup k správnemu a súdnemu konaniu, ako tvrdí správny\nsúd, ale normuje: Strana zabezpečí, ak sú splnené podmienky uvedené v jej vnútroštátnom práve, ak\nsú nejaké, aby členovia verejnosti mali prístup k správnemu alebo súdnemu konaniu umožňujúcemu\nnapadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore s jej\nvnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia. Aarhuský dohovor v čl. 9 ods. 3 zaväzuje zmluvné\nstrany zabezpečiť verejnosti prístup k spravodlivosti, ale ponecháva na ich diskrécii, či tento prístup\nzabezpečia prostredníctvom administratívneho alebo súdneho konania.\n\n24. ... ani príručka, ktorá má zmluvným stranám napomáhať pri implementácii záväzkov vyplývajúcich z\nAarhuského dohovoru v plnej miere, nevyžaduje od zmluvných strán zabezpečenie prístupu verejnosti\ndo konaní pred správnymi orgánmi. Naopak, opakovane uvádza, že čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru\nvyžaduje zabezpečenie prístupu verejnosti do administratívnych alebo súdnych konaní, čo je možné\nvykladať tým spôsobom, že je nutné zabezpečiť minimálne jednu z uvedených alternatív. Kasačný súd\nosobitne poukazuje na: Zmluvné strany si ponechávajú značnú mieru voľnosti pri určovaní, ktoré fóra\n(súd alebo administratívny orgán) a formy konania (napr. občianskoprávne, správne alebo trestné právo)\nmajú byť k dispozícii na napadnutie dotknutých aktov alebo opomenutí. Z citovanej vety jednoznačne\nvyplýva, že zmluvná strana zabezpečujúca prístup verejnosti k spravodlivosti prostredníctvom priznania\naktívnej vecnej legitimácie v súdnych konaniach, týkajúcich sa životného prostredia, si dostatočne splnila\nzáväzok vyplývajúci z čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru.\n27. Kasačný súd dospel k právnemu záveru, že čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru zaväzuje zmluvné\nstrany dohovoru prijať takú legislatívu, v zmysle ktorej bude mať verejnosť prístup k spravodlivosti\nprostredníctvom účasti v administratívnom alebo súdnom konaní, pričom postačuje jedna z uvedených\nalternatív. Zároveň kasačný súd dospel k záveru, že v prejednávanom prípade je záväzok Slovenskej\nrepubliky splnený, nakoľko ustanovenie § 42 SSP priznáva žalobcovi ako zainteresovanej verejnosti\nprávo účinne brániť práva spojené s ochranou životného prostredia na súde, a to priznaním aktívnej\nvecnej legitimácie.\n28. Dôvodová správa k SSP k § 42 taktiež uvádza: Zainteresovaná verejnosť má v určených prípadoch\nžalobnú legitimáciu a právo účasti na konaní za predpokladu, že sa jedná o veci životného prostredia\npodľa osobitného predpisu. Týmto ustanovením sa zohľadňuje znenie čl. 9 ods. 2 a 3 Aarhuského\ndohovoru ohľadom prístupu k spravodlivosti. Kasačný súd sa preto stotožnil so žalovaným, ktorý\npoukazoval na to, že prijatím SSP bolo znenie čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru zohľadnené vo\nvnútroštátnom právnom poriadku Slovenskej republiky.\n33. Kasačný súd sa stotožnil so žalobcom, že s ohľadom na nezanedbateľný význam rozhodnutia o\nschválení PSL, je uvedené rozhodnutie možné považovať za „rozhodnutie o navrhovaných činnostiach\nneuvedených v Prílohe I, ktoré môžu mať významný vplyv na životné prostredie“ podľa čl. 6 ods. 1 písm.\nb) Aarhuského dohovoru. „Významný vplyv na životné prostredie“ kasačný súd vzhliadol najmä v tom,\nže PSL je dôležitý nástroj na plánovanie a riadenie hospodárenia v lesoch, ktorého cieľom je zabezpečiť\nich trvalo udržateľný rozvoj, trvalo udržateľné využívanie v nadväznosti na ťažbu, ochranu biodiverzity,\nochranu a podporu druhovej rozmanitosti fauny a flóry, ochranu biotopov, a to všetko s následkami\nna ochranu vodných zdrojov, čistotu ovzdušia, prevenciu erózie či iné spoločenské záujmy a životné\nprostredie v celosti.\n37. Vzhľadom na skutočnosť, že schvaľovanie PSL je subsumovateľné pod čl. 6 ods. 1 písm. b)\nAarhuského dohovoru a že čl. 9 ods. 2 priznáva práva a zaväzuje zmluvnú stranu zabezpečiť prístup\nk spravodlivosti práve „zainteresovanej verejnosti“, kasačný súd sa stotožnil so žalobcom, že čl. 9 ods.\n2 Aarhuského dohovoru má byť aplikovaný.\n38. Pokiaľ však žalobca ďalej tvrdí, že aplikáciou čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru malo byť žalobcovi\npriznané účastníctvo v konaní pred prvostupňovým orgánom, s takýmto výkladom sa nie je možné\nstotožniť.\n39. Rovnako ako pri čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru je nutné sa zaoberať doslovným znením čl. 9\nods. 2 Aarhuského dohovoru ktorý znie: Každá Strana v rámci svojho vnútroštátneho práva zabezpečí,\naby členovia zainteresovanej verejnosti ... mali prístup k procesu preskúmania pred súdom a/alebo\niným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným na základe zákona na účely napadnúť vecnú a\nprocesnú zákonnosť akéhokoľvek rozhodnutia, úkonu alebo opomenutia podliehajúcemu článku 6. Aby\nnedošlo k chybe vo výklade v dôsledku textácie slovenskej verzie Aarhuského dohovoru, kasačný súd\ndodáva, že rovnako formulujú predmetný článok anglická aj francúzska verzia dohovoru.\n40. Doslovné znenie článku 9 ods. 2, kde Aarhuský dohovor taktiež nepoužíva spojku „a“ ale ustanovuje\n„a / alebo“, z čoho opäť možno vyvodiť, že zabezpečenie prístupu k súdnemu konaniu prostredníctvom\n§ 42 SSP je dostatočné. Okrem uvedeného je nutné si všimnúť, že čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru\nzaväzuje zmluvné strany zabezpečiť zainteresovanej verejnosti prístup k procesu preskúmania pred\nsúdom a/alebo iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným na základe zákona. Z uvedeného\nvyplýva, že čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru nezaväzuje stranu zabezpečiť účastníctvo žalobcu v\nsprávnom konaní, tak ako tvrdí žalobca.\n41. Za súd a/alebo iný nezávislý a nestranný orgán ustanovený na základe zákona nemožno považovať\nsprávne orgány, ani orgán štátnej správy lesného hospodárstva v zmysle § 56 zákona o lesoch, ktorý\npodľa § 41 ods. 13 zákona o lesoch rozhodnutím schvaľuje návrh PSL. Orgán štátnej správy lesného\nhospodárstva (§ 56 ods. 1 zákona o lesoch: ministerstvo / okresný úrad v sídle kraja / okresný úrad /\n\nSlovenská lesnícko-drevárska inšpekcia), ktorým bol v prejednávanom prípade Okresný úrad Prešov,\nnie je „iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným na základe zákona“, nakoľko je súčasťou\nvýkonnej moci štátu. Takýto výklad je v súlade s výkladom poskytnutým v príručke na strane 196, v\nzmysle ktorého:\n· Článok 9, odsek 2, tiež špecifikuje, že prieskum musí prebiehať pred súdom alebo iným „nezávislým\na nestranným orgánom zriadeným zákonom“. To znamená, že preskúmavacie konanie musí obsahovať\nzáruky na zabezpečenie riadneho procesu, nezávislého od vplyvu akejkoľvek zložky výkonnej moci.\n46. Aj z uvedeného dôvodu je žalobcov výklad, že z čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru mu vyplýva\nprávo byť účastníkom konania pred prvostupňovým orgánom nesprávny. Článok 9 Aarhuského dohovoru\npredstavuje takzvaný tretí pilier, ktorý upravuje prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného\nprostredia a vytvára garancie pre každého, koho environmentálne práva boli porušené, aby mal možnosť\nspravodlivého posúdenia nezávislými orgánmi, napríklad súdmi. Ani z článku 9 ods. 2 ani z článku 9 ods.\n3 Aarhuského dohovoru, však nevyplýva záväzok zmluvnej strany zabezpečiť zainteresovanej verejnosti\nmožnosť byť účastníkom správneho konania s možnosťou podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu\nsprávneho orgánu v správnom konaní tak, ako uvedený článok vykladá žalobca. Článok 9 Aarhuského\ndohovoru zaväzuje zmluvné strany zabezpečiť prístup zainteresovanej verejnosti k spravodlivosti\nprostredníctvom napríklad prístupu k súdu, čo je tak podľa ods. 2 ako aj ods. 3 dostačujúce. Uvedený\nzáväzok je naplnený ustanovením § 42 SSP, ktorý žalobcovi ako zainteresovanej verejnosti priznáva\naktívnu vecnú legitimáciu v administratívnom konaní vo veciach životného prostredia. Aj v nadväznosti\nna uvedené vyššie kasačný súd vyhodnotil kasačnú sťažnosť žalovaného ako dôvodnú.\n47. V nadväznosti na čl. 6 Aarhuského dohovoru, z ktorého sa žalobca taktiež pokúšal vyvodiť svoje\nprávo byť účastníkom konania pred prvostupňovým orgánom za účelom podania opravného prostriedku\nproti rozhodnutiu o schválení PSL, kasačný súd uvádza, že uvedený článok predstavuje takzvaný\ndruhý pilier Aarhuského dohovoru, ktorého úlohou je zabezpečiť účasť verejnosti (aj zainteresovanej\nverejnosti) na rozhodovacích procesoch, nie právo iniciovať prieskum rozhodnutí (inak povedané právo\nna prístup k spravodlivosti upravené tretím pilierom Aarhuského dohovoru). Podľa čl. 6 Aarhuského\ndohovoru má mať žalobca zabezpečenú účasť na rozhodovacom procese, nie zabezpečenú takú účasť\nna rozhodovacom procese, ktorá ho oprávni na podanie opravného prostriedku, tak ako to žalobca\nvykladá.\n52. Žalobca tak ako subjekt hájaci práva týkajúce sa ochrany životného prostredia môže v zmysle vyššie\nuvedených ustanovení (§ 41 zákona o lesoch) svojimi pripomienkami ovplyvniť obsah návrhu PSL a\nnásledne byť účastný na konaní o jeho schválení v postavení zúčastnenej osoby podľa § 67 ods. 4\nzákona o lesoch. Požiadavky vyplývajúce z čl. 6 Aarhuského dohovoru aj s dôrazom na včasnosť účasti\nžalobcu podľa čl. 6 ods. 4 Aarhuského dohovoru považuje kasačný súd vyššie uvedeným za naplnené.\n34. Rovnako tak bola otázka účastníctva žalobcu v obdobnom konaní riešená aj na Správnom súde\nv Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 4S/8/2023, po rozhodnutí ktorého následne rozhodoval\no podanej kasačnej sťažnosti Najvyšší správny súd, ktorý v rozsudku sp. zn. 1Svk/21/2025 zo\ndňa 29.01.2026 v rámci vlastného právneho posúdenia veci odkázal na vyššie zmienený rozsudok\nNajvyššieho správneho súdu sp. zn. 2Svk/2/2023 zo dňa 20.12.2024 a citoval z neho body č. 19 až 55,\nteda prijal rovnaký záver ako v bodoch č. 54 a č. 55 rozsudku sp. zn. 2Svk/2/2023 zo dňa 20.12.2024,\nteda, že:\n„54. Zhrňujúc uvedené vyššie možno konštatovať, že postup správneho orgánu, ktorý ekologickej\norganizácii nepriznal postavenie účastníka konania (§ 41 ods. 18 zákona o lesoch v účinnom znení),\nale zúčastnenej osoby (§ 67 ods. 4 zákona o lesoch v účinnom znení) v konaní o schválenie\nProgramu starostlivosti o lesy, je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky aj Aarhuským\ndohovorom. Článok 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru síce zaväzuje zmluvné strany zabezpečiť verejnosti\nprístup k spravodlivosti, avšak ponecháva na ich diskrécii, či tento prístup zabezpečia prostredníctvom\nadministratívneho alebo súdneho konania. Podobne, článok 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru umožňuje\nzmluvným stranám voľbu, či umožnia prístup k prieskumu pred súdom a/alebo iným nezávislým a\nnestranným orgánom ustanoveným na základe zákona. Slovenská republika splnila svoje záväzky\nvyplývajúce z čl. 9 ods. 2 a 3 Aarhuského dohovoru prijatím § 42 Správneho súdneho poriadku, ktorý\nekologickým organizáciám okrem iného umožňuje podať všeobecnú správnu žalobu vo veci schválenia\nProgramu starostlivosti o lesy, aj v prípade, že mali v správnom konaní postavenie zúčastnenej osoby.\n55. Žalobcovi je jednotlivými ustanoveniami vnútroštátneho právneho poriadku zabezpečená možnosť\nvčasnej účasti na rozhodovacom procese (§ 41 ods. 8, § 67 ods. 4 až ods. 6 zákona o lesoch) podľa čl.\n6 Aarhuského dohovoru, ako aj prístup k spravodlivosti (§ 42 SSP) podľa čl. 9 ods. 2, ods. 3 Aarhuského\ndohovoru. Pokiaľ ekologická organizácia má v procese schvaľovania Programu starostlivosti o lesy\n\npostavenie zúčastnenej osoby, neprichádza k porušeniu práv vyplývajúcich z čl. 9 ods. 2, 3 Aarhuského\ndohovoru, pretože táto organizácia má právo súdneho prieskumu ako zainteresovaná verejnosť podľa\n§ 42 SSP. Vzhľadom na dôvody vymedzené vyššie kasačný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku\ntohto rozsudku.“\n35. Správny súd sa od vyššie uvedených záverov Najvyššieho správneho súdu, vzhľadom na totožnosť\nprávnej posudzovanej právnej otázky a argumentácie žalobcu a žalovaného, nemal dôvod odkloniť,\nv plnej miere sa s nimi stotožnil a v podrobnostiach na ne odkazuje. V zmysle uvedeného, tak správny súd\ndospel k záveru, že u žalobcu neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie postavenia účastníka\nsprávneho konania v zmysle § 14 Správneho poriadku a práva žalobcu, ako združenia s právnou\nsubjektivitou, ktorého predmet činnosti súvisí s využívaním a ochranou lesného majetku, vyplývajúce\nz Aarhuského dohovoru, boli a sú v plnej miere zachované zákonnou možnosťou účasti na správnom\nkonaní o vyhotovení PSoL podľa § 41 Zákona o lesoch v procesnom postavení zúčastnenej osoby v\nzmysle § 15a Správneho poriadku, pri splnení podmienok podľa § 67 ods. 4 až 6 Zákona o lesoch, v\nspojení s možnosťou domáhať sa súdneho prieskumu zákonnosti právoplatného rozhodnutia vydaného\nv takomto správnom konaní správnou žalobou podľa § 42 SSP.\n36. S ohľadom na vyššie uvedené, tak správny súd dospel k záveru, že žalovaný a prvostupňový orgán\nsprávne právne vec posúdili, ak dospeli k záveru o nesplnení zákonných podmienok pre účasť žalobcu v\nkonaní pre absenciu priameho hmotnoprávneho vzťahu k predmetu konania, poukazujúc na vymedzenie\nokruhu osôb, ktoré sú účastníkmi konania o schválení PSoL špeciálnou právnou úpravou § 41 ods. 18\nZákona o lesoch, podľa ktorého sú účastníkmi konania vlastník, správca a obhospodarovateľ lesa v\nlesnom celku, pre ktorý sa program starostlivosti vyhotovuje.\n37. V súvislosti so žalobnou argumentáciou žalobcu ohľadne čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru,\nsa správny súd, ako už bolo uvedené, stotožnil so závermi Najvyššieho správneho súdu, v zmysle\nktorých uvedené ustanovenie neukladá povinnosť zmluvným stranám dohovoru zabezpečiť verejnosti\nprístup k správnemu a súdnemu konaniu, ale zaväzuje zmluvné strany zabezpečiť verejnosti\nprístup k spravodlivosti, a ponecháva na ich diskrécii, či tento prístup zabezpečia prostredníctvom\nadministratívneho alebo súdneho konania. Extenzívny výklad tohto ustanovenia, v zmysle ktorého je\nSlovenská republika zaviazaná vytvoriť podmienky pre prístup verejnosti zároveň do administratívnych\nkonaní, ako aj do súdnych konaní týkajúcich sa životného prostredia, nemožno považovať za správny.\nSlovenská republika si svoj záväzok vyplývajúci z čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru splnila prijatím\nlegislatívy, v zmysle ktorej má verejnosť prístup k spravodlivosti prostredníctvom § 42 SSP priznávajúcim\nzainteresovanej verejnosti (v danom prípade žalobcovi) právo účinne brániť práva spojené s ochranou\nživotného prostredia na súde, možnosťou podať správnu žalobu proti právoplatným rozhodnutiam\norgánov verejnej správy. Správny súd nezistil nezákonnosť v postupe a rozhodnutí správneho orgánu,\nkeď tento dôvodil neaplikovateľnosťou judikatúry vzťahujúcej sa k staršej právnej úprave v zákone\nč. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ktorý na rozdiel od aktuálnej úpravy, zainteresovanej\nverejnosti nepriznával aktívnu vecnú legitimáciu na podanie správnej žaloby, nakoľko nebola účastníkom\nsprávneho konania.\n38. Rovnako tak v súvislosti so žalobnou argumentáciou žalobcu ohľadne čl. 9 ods. 2 Aarhuského\ndohovoru, sa správny súd stotožnil so závermi Najvyššieho správneho súdu, v zmysle ktorých\nschvaľovanie PSoL s ohľadom na významný vplyv rozhodnutia na životné prostredie je možné\npovažovať za „rozhodnutie o navrhovaných činnostiach neuvedených v Prílohe I, ktoré môžu mať\nvýznamný vplyv na životné prostredie“ podľa čl. 6 ods. 1 písm. b) Aarhuského dohovoru, avšak za\nsúčasnej aplikácie čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru, ktorý zabezpečuje možnosť napadnúť vecnú\na procesnú zákonnosť akéhokoľvek rozhodnutia, úkonu alebo opomenutia podliehajúcemu článku 6.\nRozdiel medzi čl. 9 ods. 2 a ods. 3 Aarhuského dohovoru je aj v subjekte, ktorému jednotlivé odseky\npriznávajú práva, keďže odsek 2 je zameraný na zainteresovanú verejnosť. Podľa doslovného znenia\nčlánku 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru, tento zaväzuje zmluvné strany zabezpečiť zainteresovanej\nverejnosti prístup k procesu preskúmania pred súdom a/alebo iným nezávislým a nestranným orgánom\nustanoveným na základe zákona. Z tohto doslovného znenia, ktoré nepoužíva spojku „a“ ale ustanovuje\n„a / alebo“, možno vyvodiť, že zabezpečenie prístupu k súdnemu konaniu prostredníctvom § 42 SSP\nje dostatočné a predmetné ustanovenie Aarhuského dohovoru nezaväzuje stranu dohovoru zabezpečiť\núčastníctvo zainteresovanej verejnosti v správnom konaní.\n\n39. Pokiaľ žalobca svoju argumentáciu smeroval k výkladu čl. 6 Aarhuského dohovoru, správny\nsúd rovnako v zhode so závermi Najvyššieho správneho súdu uvádza, že z výkladu uvedeného\nčlánku vyplýva úloha zabezpečiť účasť verejnosti na rozhodovacích procesoch, nie však jej právo\niniciovať prieskum rozhodnutí, pretože toto právo je subsumovateľné pod čl. 9 Aarhuského dohovoru\n- prístup k spravodlivosti. Účasť zainteresovanej verejnosti má byť súčasne umožnená včas tak, aby\nbola efektívna (čl. 6 ods. 4 Aarhuského dohovoru). Podľa Zákona o lesoch ešte pred samotným\nzačatím konania o schválení PSoL, ktoré sa začína vyhotovením protokolu o výsledkoch prerokovania\nsprávy o hospodárení a pripomienok a požiadaviek, ktorého sa zainteresovaná verejnosť môže tiež\nzúčastniť ako zúčastnená osoba, má zainteresovaná verejnosť právo nahliadnuť do správy o doterajšom\nhospodárení a o určení zásad na jeho vyhotovenie, môže k správe predložiť pripomienky a požiadavky\nna vypracovanie pokynov na vyhotovenie PSoL, ktoré sú následne prerokované a ktorých prerokovanie\nje zachytené v protokole, ktorý je záväzným podkladom pre vyhotovenie a následné schválenie návrhu\nPSoL (§ 41 ods. 8 a 9 Zákona o lesoch). Žalobca tak môže v zmysle prislúchajúcich ustanovení § 41\nZákona o lesoch svojimi pripomienkami ovplyvniť obsah návrhu PSoL a následne byť účastný na konaní\no jeho schválení, v postavení zúčastnenej osoby podľa § 67 ods. 4 Zákona o lesoch, preto požiadavky\nvyplývajúce z čl. 6 Aarhuského dohovoru aj s dôrazom na včasnosť účasti žalobcu podľa čl. 6 ods. 4\nAarhuského dohovoru sú podľa správneho súdu týmto naplnené.\n40. Správny súd s poukazom na vyššie uvedené závery vyhodnotil žalobný bod nesprávneho právneho\nposúdenia veci orgánmi verejnej správy ako nedôvodný, teda neidentifikoval splnenie podmienok,\ns ktorými Správny súdny poriadok (§ 191 ods. 1 SSP) spája následok zrušenia napadnutého rozhodnutia,\nna základe čoho dospel k záveru o nedôvodnosti správnej žaloby ako takej, a preto postupom podľa §\n190 SSP správnu žalobu zamietol.\n41. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP výrokom II. tohto rozsudku, pretože\nžalobca nemal celkovo v konaní ani len čiastočný úspech, a keďže v konaní úspešnému žalovanému\nnevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd\nžalovanému nárok na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal.\n42. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v\nKošiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia. Zmeškanie uvedenej lehoty\nnemožno odpustiť.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému\nsprávnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka\nkonania) uviesť:\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nPodanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci\nsamej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne\ndoručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak\nsa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na\ndodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,\nktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba\npredložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť\ndo súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží\npotrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.\n\nKasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní\nalebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v\nsprávnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne\nrozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo\nnesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania,\naby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom\nrozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje\npodania pred správnym súdom.\nV kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na\npreukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP\nneustanovuje inak.\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),\nc)\nje žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "f9ef4686-dcc3-423a-af13-202efe2173c9:81cc6d76-15b9-493e-8a45-5ff3f34f0e97", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:0923100678.1", "spisova_znacka": "1Svk/21/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Svk/21/2025 z 29. 1. 2026", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2026-01-29", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:0923100678.1"}, {"guid": "87a23dcb-7e16-4beb-a6ce-95f871fe86c4:0731ab59-5fd5-4a12-9b59-035076952503", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:8021200298.1", "spisova_znacka": "2Svk/2/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Svk/2/2023 z 20. 12. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-12-20", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:8021200298.1"}], "citovane_v": []}