Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach PO-1S/18/2022 8022200168 02. 07. 2026 JUDr. Zuzana Berežná ECLI:SK:SpSKE:2026:8022200168.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Berežnej, členov senátu JUDr. Martina Špaka (sudca spravodajca) a JUDr. Tatiany Sabadošovej, v právnej veci žalobcu: INVEST EXTRA, s.r.o., so sídlom Hlavná 135, 080 01 Prešov, IČO: 36 458 619, právne zastúpený: Advokátska kancelária Fabian a Novosad s.r.o., so sídlom Masarykova 16, 080 01 Prešov, IČO: 51 913 984, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie rozhodnutia č. 100122243/2022 zo dňa 20.01.2022, takto rozhodol: I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, č. 100122243/2022 zo dňa 20.01.2022 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: I. Administratívne konanie 1. Listom zo dňa 14.08.2019 oznámil Daňový úrad Prešov (ďalej ako „správca dane“) žalobcovi výkon daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2016. Daňová kontrola sa v zmysle tohto oznámenia mala začať dňa 20.09.2019 o 9:00 hod v priestoroch žalobcu. Správca dane vyzval žalobcu na predloženie zostáv z účtovníctva žalobcu od 01.01.2016 do 31.12.2016, teda hlavnú knihu s obratmi, účtovný denník, knihou dodávateľských a odberateľských faktúr, evidenciu DPH v nadväznosti na podané daňové priznania, evidenciu majetku v kmeňových údajoch, zostavu vyradeného majetku, účtovný rozvrh, zmluvy o obstaraní softvéru a jeho údržbu, zoznam účtovných kníh s uvedením kontaktnej osoby v prípade potreby podrobnejších informácií. Žalobca predložil správcovi dane doklady v zmysle výzvy správcu dane. 2. Dňa 29.06.2020 sa konalo ústne pojednávanie, ktorého sa okrem správcu dane, zúčastnil aj žalobca. Žalobca odpovedal na správcom položené otázky týkajúce sa spoločnosti EF – plus, spol. s.r.o.. Správca dane predvolal svedka, pána A. B., na Daňový úrad Trenčín, pobočka Nové Mesto nad Váhom, pričom pán A. B. sa ústneho pojednávania nezúčastnil. 3. Podaním zo dňa 13.07.2020 sa žalobca vyjadril k zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 29.06.2020, v ktorom uviedol, že žalobcu kontaktoval, respektíve oslovil seriózne pôsobiaci muž s ponukou reklamných služieb umiestnených na rallye pretekov. Spoločnosť si preveril na internete, zistil, že nemá žiadne nedoplatky či na daniach, zdravotnom alebo sociálnom poistení, preto deklarovaný dodávateľ reklamy vyzeral dôveryhodne. Po pretekoch táto osoba doručila žalobcovi DVD zo spomínaných pretekov, pričom žalobca zistil, že reklama jeho spoločnosti je umiestnená aj na samotnom pretekárskom vozidle. Faktúra za dodané služby bola uhradená bankovým prevodom, keďže žalobca bol spokojný
s dodanými službami, rozhodol sa pokračovať v obchodnej spolupráci. Žalobca poukázal na to, že zmluvy, ako aj faktúry mu boli doručené podpísané druhou zmluvnou stranou. Žalobca opätovne zdôraznil, že logo jeho spoločnosti bolo umiestnené aj na samotnom pretekárskom vozidle a to hneď vedľa loga známej spoločnosti Slovnaft, čo pridáva celej záležitosti na serióznosti. Na pretekoch v meste Košice sa osobne zúčastnil aj konateľ žalobcu a ako očitý svedok videl motorové vozidlo označené logom žalobcu. Toto logo je zaznamenávané aj na iných DVD nosičoch. Čo sa týka argumentácie správcu dane, či si žalobca overoval materiálne, technické a personálne vybavenie spoločnosti, ktoré dodávali služby, tak žalobca ako daňový subjekt si nie je vedomý žiadneho zákonného ustanovenia, ktoré by ukladalo zákonnú povinnosť overenia materiálneho technického a personálneho vybavenia druhej zmluvnej strany. K tomuto podaniu žalobca pripojil aj 2 fotografie z pretekov. 4. Dňa 26.08.2020 vyhotovil správca dane protokol z daňovej kontroly, v ktorom v rámci kontrolovaného obdobia mesiaca máj 2016 na daň z pridanej hodnoty v bode 1. 3. 2 dospel k záveru, že z faktúry číslo 116052703 z 27.05.2016, splatnej dňa 27.05.2016, so základom dane 4000 €, DPH 20% vo výške 800 €, spolu fakturovaná suma 4800 €, vystavenej spoločnosťou EF – plus, spol. s.r.o. nevznikol žalobcovi nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty, a to z dôvodu, že správcom dane bolo spochybnené dodanie služby osobou uvedenou na faktúre, a preto žalobcovi nevznikol nárok na odpočet dane z tejto faktúry. 5. Podaním žalobcu zo dňa 28.09.2020 sa žalobca vyjadril k protokolu z daňovej kontroly v jeho časti týkajúcej sa zdaňovacieho obdobia mesiaca máj 2016 na daň z pridanej hodnoty, že nesúhlasí so závermi správcu dane a uviedol, že žalobca nemá oprávnenie nahliadať do kontrolných výkazov svojich obchodných partnerov, teda aj spoločnosti EF – plus, spol. s.r.o. Žalobca ďalej uviedol, že vzhľadom k skutočnosti, že daňová kontrola prebehla až po štyroch rokoch odo dňa, kedy malo dôjsť k dodaniu tovaru alebo služieb, vzhľadom na časový odstup žalobca nemôže disponovať všetkými informáciami a nemôže zodpovedať za správanie týchto spoločnosti potom, ako sa obchody zrealizovali. Žalobca zachovával primeranú opatrnosť pri výbere svojich obchodných partnerov a v rámci jeho kontrolných mechanizmov si overili vierohodnosť jeho dodávateľov. Žalobca navrhol, aby správca dane vypočul ako svedka pána C. a taktiež, aby správca dane vypočul majiteľov vozidiel pretekárskych tímov a posádok z videí, ktoré boli predložené správcovi dane, kde žalobca bol vyobrazený ako reklamný subjekt. Žalobca žiadal správcu dane o poskytnutie informácií, či aj voči iným spoločnostiam, vyobrazeným v rámci propagácie na pretekoch a športových automobiloch, boli začaté daňové kontroly, napríklad spoločnosti Slovnaft, nakoľko postup správcu dane žalobca vyhodnocuje ako šikanózny. Ak správca dane žiadal od svedka D. D., aby uviedol typ motorového vozidla a jeho evidenčné číslo z pretekov spred štyroch rokov a že tieto informácie oznámi z pamäti a na počkanie, tak tento postup správcu dane žalobca hodnotí opäť ako šikanózny. 6. Správca dane dňa 15.01.2021 vypočul svedka E. F., ktorý správcovi dane potvrdil, že motorové vozidlo, ktoré sa zúčastnilo na pretekoch, bolo zapožičané a že od vlastníka motorového vozidla mali podpísanú dohodu o jazde. Svedok potvrdil, že žalobca mal umiestnenú reklamu na motorovom vozidle. 7. Dňa 18.01.2021 žalobca v rámci vykonávania osobného procesného úkonu doručil na základe predchádzajúcej výzvy správcu dane 6 krát DVD nosiče s názvami VIII Rally Lubeník, Rallye 44 2016 Český Krumlov, KESKOMOBIL Auto Show, Rally Košice, Rally Tatry, Agrotec Petronas Syntium, Rally Hustopeče a výpisy z bankových účtov žalobcu. 8. Dňa 18.02.2021 správca dane vypočul svedka A. D. G., ktorý uviedol, že organizoval a produkoval videozáznamy a relácie motoristických podujatí v roku 2016, ktorý uviedol, že žalobcu ani dodávateľov nepozná. 9. Dňa 14.05.2021 správca dane vypočul svedka G. D. H., ktorý uviedol, že žalobcu nepozná. 10. Správca dane nariadil na deň 28.06.2021 ústne pojednávanie, v ktorom oboznámil žalobcu so zisteniami či už daňovej kontroly, alebo vo vyrubovacom konaní a dňa 09.07.2021 vydal správca dane rozhodnutie, ktorým dorubil pod č. 101191533/2021 žalobcovi rozdiel dane v sume 800 € na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2016, ktoré malo byť žalobcovi doručené dňa 29.07.2021. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca dňa 27.08.2021 odvolanie, v ktorom žalobca uviedol, že nesúhlasí so závermi správcu dane, výsledky dokazovania sú neúplné a nedostatočné a nesprávny je aj právny názor správcu dane. Na základe týchto skutočností žalobca navrhol, aby odvolací orgán napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil správcovi dane vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 11. Dňa 20.01.2022 žalovaný rozhodnutím číslo 100122243/2022 potvrdil rozhodnutie správcu dane Daňového úradu Prešov. Toto rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 04.02.2022. Žalovaný sa v napádanom rozhodnutí stotožnil s právnym posúdením veci, ktoré správca dane aplikoval na zistený skutkový stav. Žalovaný sa taktiež stotožnil so zisteným skutkovým stavom tak, ako ho zistil správca dane a zároveň žalovaný nezistil žiadne porušenie procesných práv žalobcu, či už počas daňovej kontroly, alebo počas vyrubovacieho konania. Žalovaný sa stotožnil so závermi správcu dane,
že v zmysle § 24 ods. 1 zákona číslo 563/2009 Z. z. žalobca nepreukázal reálne dodanie deklarovanej služby dodávateľom EF – plus, spol. s.r.o. a uplatnením odpočítania dane z tohto dodania porušil § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona číslo 222/2004 Z. z., pretože u dodávateľa nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 zákona číslo 222/2004 Z. z. II. Súdne konanie 12. Žalobca podal, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, dňa 31.03.2022 na Krajský súd v Prešove správnu žalobu, v ktorej uviedol, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie mesiaca máj 2016, až na základe daňovej kontroly vydal správca dane dňa 09.07.2021 rozhodnutie, v ktorom bol žalobcovi ako daňovému subjektu vyrubený rozdiel dane v sume 800 €. Proti tomuto rozhodnutiu bolo podané odvolanie, ktoré preskúmal žalovaný a rozhodnutím zo dňa 20.01.2022 pod číslom 100122243/2022 žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane. Žalobca preto v zákonnej lehote podal voči rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu, v ktorej uviedol, že rozhodnutie správcu dane, ako aj žalovaného, sú nezákonnými rozhodnutiami, nakoľko žalovaný, ako aj správca dane výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotili účelovo v neprospech žalobcu a vymedzil nasledovné žalobné body: a. Rozhodnutia žalovaného a správcu dane sú nezákonné, nakoľko na základe vykonanej daňovej kontroly bolo preukázané, že dodanie objednaných reklamných služieb bolo zrealizované, o čom svedčia dôkazy, ktoré žalobca predložil už vo vyrubovacom konaní, a to fotografie motorových vozidiel, na ktorých bolo logo žalobcu a o ktorých potvrdzujúco vypovedal aj svedok D. E. F.. Správca dane tieto skutočnosti nespochybňoval. b. Žalobca ďalej uvádza, že rozhodnutia žalovaného a správcu dane sú nezákonné, nakoľko dodanie objednaných reklamných služieb bolo realizované spoločnosťou EF – plus, spol. s.r.o., a to na základe zmluvy o prenájme reklamnej plochy z 01.05.2016. Dodávateľ žalobcu si svoje povinnosti splnil, a to tým, že umiestnil logo žalobcu na pretekársky automobil, na základe čoho vystavil žalobcovi faktúru v celkovej sume 4800 € s DPH. Táto faktúra je riadne zaevidovaná v kontrolnom výkaze k daňovému priznaniu DPH za zdaňovacie obdobie máj 2016 a žalobca túto faktúru riadne bankovým prevodom aj uhradil. Pokiaľ správca dane, ako aj žalovaný uvádzajú, že spochybnili dodanie služieb spoločnosťou EF – plus, spol. s.r.o., tak v rámci daňovej kontroly, ani vo vyrubovacom konaní neprodukovali žiaden dôkaz o tom, že by reklamné služby mali byť poskytnuté iným dodávateľom ako touto spoločnosťou. Žalovaný pritom odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2011. c. Žalobca ďalej namietal, že postupom správcu dane, s ktorým súhlasil aj žalovaný vo svojom rozhodnutí, boli porušené jeho procesné práva účastníka daňového konania a to v tom smere, že správca dane nevykonal výsluch svedka pána B. a to aj napriek tomu, že správca dane považoval jeho tvrdenia za rozporné, pričom na jednej strane prihliadal na jeho tvrdenia, že za spoločnosť EF – plus, spol. s.r.o. nekonal a na druhej strane túto skutočnosť spochybňujú, nakoľko mal správca dane za to, že mandátna zmluva nebola skutočne uzavretá, lebo mala byť uzavretá osobou pánom I. C., občana Bulharskej republiky, teda osobou, ktorá nebola v mandátnej zmluve, v jej záhlaví uvedená ako osoba, ktorá koná za spoločnosť EF – plus, spol. s.r.o. Žalobca ďalej poukázal na porušenie jeho procesných práv, ktorého sa mali dopustiť správca dane, ako aj žalovaný, a to tým, že správca dane ani žalovaný žiadnym spôsobom nereagovali na námietky žalobcu či už vo vyrubovacom konaní, prípadne odvolacom konaní a žalovaný, ako aj správca dane sa s týmito námietkami vôbec nezaoberali čím došlo k porušeniu zásady dvojinštančnosti správneho konania, k porušeniu zásady konania orgánu verejnej správy v medziach a v rozsahu, ktorý im umožňuje zákon. 13. Žalobca navrhol, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného číslo 100122243/2022 z 20.01.2022 a vrátil mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalobca vo výroku číslo III. žiadal, aby mu súd priznal plný nárok na náhradu trov konania. 14. Žalobca k správnej žalobe priložil plnú moc na zastupovanie, ako aj napádané rozhodnutie žalovaného. 15. Krajský súd v Prešove doručil správnu žalobu s prílohami žalovanému a vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k žalobe v lehote 30 dní. 16. Podaním zo dňa 02.06.2022 sa žalovaný vyjadril k správnej žalobe, a to tak, že žalovaný považuje zistený skutkový stav zo strany správcu dane za správny, logicky vyhodnotený, a preto sa žalovaný stotožnil so záverom, ktorý prijal správca dane, keď nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúry od dodávateľa EF – plus, spol. s.r.o., lebo nesplnil zákonné podmienky v súlade s § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona číslo 222/2004 Z. z. o DPH. Podľa názoru žalovaného splnenie podmienok na odpočet DPH nespočíva len vo formálnej deklarácii predložených dokladov, ale prísnejšie podmienky spočívajú v tom, že doklady musia byť
vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť musia byť aj preukázané. Toto dôkazné bremeno zaťažuje daňový subjekt, teda žalobcu. Faktúra je relevantným dokladom, ak údaje v nej obsiahnuté odrážajú reálne plnenie. Žalobcovi nebol priznaný nárok na odpočet dane, a to z dôvodu, že nebolo preukázané, že deklarovanú službu poskytla spoločnosť uvedená na faktúre, teda spoločnosť EF – plus, spol. s.r.o., a to aj napriek tomu, že žalobca predložil ako dôkazy faktúru a fotografie, ktoré potvrdzujú, že reklamné logo žalobcu bolo umiestnené na súťažnom vozidle. Pokiaľ sa jedná o porušenie procesných práv žalobcu v daňovom konaní spočívajúcom v nevykonaní výsluchu svedka, pána A. B., žalovaný uvádza, že výpovede tohto svedka správca dane získal nahliadnutím do iných spisov z iných daňových kontrol, a preto nepovažoval výsluch tohto svedka za potrebný na ustálenie skutkového stavu. 17. Žalobca podaním zo dňa 19.08.2022 zaslal správne súdu repliku, v ktorej uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami a právnymi závermi žalovaného uvádzanými vo vyjadrení k správnej žalobe. Žalobca opätovne poukázal na skutočnosť, že fakturované služby boli žalobcovi reálne dodané a preto sú splnené podmienky pre priznanie nároku žalobcu na odpočítanie DPH a to s poukazom na ustanovenie § 49 ods. 1 zákona o DPH. žalobca opätovne poukázal na porušenie jeho procesných práv V daňovom konaní, ak správca dane nevypočul svedka pána B., ktorého svedeckú výpoveď správca dane prevzal z iného daňového konania, kde mal správca dane za preukázané, že pán B. nevykonával žiadnu obchodnú činnosť za spoločnosť EF – plus s. r. o., avšak v tomto daňovom konaní, bolo preukázané, že pán B. bezprostredne po pripísaní úhrady sumy 4800 €, vykonal výber týchto finančných prostriedkov z bankového účtu spoločnosti EF – plus s. r. o.žalobca poukázal na skutočnosť, že dokazovanie vedie správca dane, a ak vo vykonávanom dokazovaní vzniknú rozpory, je nutné tieto rozpory odstrániť. III. Relevantná právna úprava 18. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP”), konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 19. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 20. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. 21. Podľa §191 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 22. Podľa §167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 23. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“): „Predmetom dane je a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len „členský štát“), d) dovoz tovaru do tuzemska.“ 24. Podľa § 3 ods. 1 zákona o DPH: „Zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa odseku 2 bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti.“ Podľa § 3 ods. 2 zákona o DPH: „Ekonomickou činnosťou (ďalej len „podnikanie“) sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov,1) duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje aj využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku; ak je majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho využívanie na účel dosahovania príjmu za podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak.“ 25. Podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c) prijatia
záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona. 26. Podľa § 19 ods. 1 prvá a druhá veta zákona o DPH: „Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.“ 27. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH: „Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.“ Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH: „Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.“ 28. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH: „Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.“ 29. Podľa §3 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z. z. zákon o správe daní, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 30. Podľa § 3 ods. 3 zákona o správe daní, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 31. Podľa § 3 ods. 6 zákona o správe daní pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada. 32. Daň z pridanej hodnoty upravená zákonom o DPH je harmonizovanou daňou a je súčasťou právneho rámca spoločného systému dane z pridanej hodnoty. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty je upravený prameňmi práva Európskej únie predovšetkým Smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „smernica o DPH“). Z uvedeného dôvodu k aplikácii národných predpisov sa automaticky pridáva aplikácia relevantného európskeho predpisu, a to nielen jeho textu, ale aj interpretácií podaných Súdnym dvorom Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor EÚ“). IV. Posúdenie veci správnym súdom: 33. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“), na ktorom je vec vedená pod sp. zn. PO-1S/18/2022. 34. Správny súd v Košiciach preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 177 ods. 1 SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP) a po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 181 ods. 1 SSP), na pojednávaní nariadenom na deň 02.07.2026 dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo potrebné zrušiť z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c) a g) SSP a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 35. Predmetom prieskumu žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného boli skutkové a právne závery žalovaného, ktorými nebol žalobcovi priznaný nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie mesiaca máj 2016 vo výške 800 €. Vo vzťahu k faktúre č. 116052703 z 27.05.2016, splatnej dňa 27.05.2016 v sume 4 800,- eur s DPH vystavenej spoločnosťou EF – plus, spol. s.r.o., predmetom ktorej bolo dodanie reklamných služieb na rallye závod v meste Český Krumlov, správca dane dospel k záveru, že dodanie reklamných služieb sa neuskutočnilo týmto dodávateľom, teda žalobcovi nevznikol nárok na odpočet dane pre nesplnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu dane, a to z dôvodu, že dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť z dodania tovaru podľa §19 daňového poriadku a žalobcovi tak nevznikol nárok na odpočítanie dane podľa §49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. o DPH. Správny súd, k právnemu posúdeniu veci žalovaným uvádza, že nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty môže byť v zmysle judikatórnych záverov kasačného súdu, prípadne súdneho dvora EÚ, (napr. rozsudky Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022, 2Sžfk/49/2020 zo dňa 26.10.2022) obmedzený len v prípadoch, ak: a. zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane,
b. alebo ak došlo k daňovému podvodu, c. alebo ak došlo k zneužitiu práva. 36. Pri nepriznaní nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty správcom dane je nutné explicitne uviesť vyššie uvedený dôvod, pre ktorý nárok na odpočet dane nebol priznaný, a to predovšetkým z dôvodu vymedzenia subjektu, ktorý je povinný znášať dôkazné bremeno. Pokiaľ pri preukazovaní splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane znáša dôkazné bremeno zásadne daňový subjekt, v tomto prípade žalobca, pri preukazovaní účasti daňového subjektu na daňovom podvode, prípadne vedomého konania daňového subjektu smerujúceho k zneužitiu práva, dôkazné bremeno znáša zásadne správca dane. 37. Z vymedzených skutkových zistení správcu dane, ako aj žalovaného vyplýva, že dôvod nepriznania nároku na odpočet dane zo zdaniteľného obchodu spočíva v okolnostiach týkajúcich sa dodávateľa žalobcu, teda spoločnosti EF – plus, spol. s.r.o.. Judikatúra Súdneho dvora EÚ, ako aj Najvyššieho správneho súdu SR a Najvyššieho súdu SR, kladie dôraz na dodržiavanie princípu neutrality dane z pridanej hodnoty, pričom tieto inštitúcie identifikovali viaceré okolnosti, ktoré samé osebe nemôžu byť spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť správcu dane o preukázaní splnenia materiálnych podmienok odpočtu dane, a tak zakladať dôvod pre nepriznanie práva na odpočet dane. Týmito okolnosťami môže byť, napríklad nekontaktnosť dodávateľa (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/44/2020 z 25.05.2021), nedostatok potrebných materiálnych, prípadne personálnych zdrojov dodávateľa daňového subjektu, napr. rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, v ktorom Súdny dvor EÚ uviedol „Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v spojení so zásadami daňovej neutrality, efektivity a proporcionality sa má vykladať v to zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi, na základe ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zaplatenej za nadobudnutie tovaru, ktorý jej bol dodaný, z dôvodu, že faktúry týkajúce sa týchto nákupov nemožno považovať za hodnoverné, pretože po prvé osoba, ktorá vyhotovila faktúru, uvedený tovar nemohla z dôvodu nedostatku potrebných materiálnych a ľudských zdrojov vyrobiť ani dodať, čiže tento tovar bol v skutočnosti nadobudnutý od inej osoby, ktorej totožnosť nebola určená, po druhé neboli dodržané vnútroštátne právne predpisy v oblasti účtovníctva, po tretie dodávateľský reťazec, ktorý viedol k uvedeným nákupom, nebol ekonomicky opodstatnený a po štvrté v prípade niektorých predchádzajúcich transakcií, ktoré boli súčasťou tohto dodávateľského reťazca, sa vyskytli nezrovnalosti. Takéto zamietnutie je možné len vtedy, ak je právne dostatočným spôsobom preukázané, že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode alebo vedela, alebo mala vedieť, že sú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci na predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského reťazca, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.“ 38. Na základe týchto skutočností, ak žalovaný, ako aj správca dane, svoje rozhodnutia zakladali na pochybnostiach o dodaní tovaru alebo služieb osobou uvedenou na faktúre, teda deklarovaným dodávateľom, z dôvodu či už jeho nekontaktnosti, preukázateľnej absencie zamestnancov u deklarovaného dodávateľa alebo iných subdodávateľov, ktorí mohli dodávať tovar alebo službu deklarovanému dodávateľovi, alebo nevykonávaní ekonomickej činnosti deklarovaného dodávateľa, a preto je nutné konštatovať, že takéto zistenia v zmysle citovaných judikatórnych záverov nemohli byť spôsobilé založiť dôvodnú pochybnosť o reálnom dodaní tovaru, alebo služieb žalobcovi jeho dodávateľom. Z tohto dôvodu správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného č. 100122243/2022 z 20.01.2022 podľa § 191 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. 39. Správny súd sa zaoberal aj žalobným bodom uvedeným v správnej žalobe, ktorým žalobca namietal porušenie jeho procesných práv účastníka daňového konania, ktoré mali spočívať v procesnom postupe správcu dane, a to v tom smere, že aj na základe opakovaného návrhu žalobcu na výsluch svedka A. B., správca dane takýto výsluch nevykonal. 40. V zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 zákona číslo 563/2009 Z. z. sa pri správe daní postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane vyzval štatutárneho zástupcu žalobcu už na ústnom pojednávaní dňa 29.06.2020 na odstránenie pochybností a nejasností týkajúcich sa dodávateľa žalobcu, teda spoločnosti EF – plus, spol. s.r.o., pričom žalobca na odstránenie pochybností správcu dane už v podaní z 13.7.2020 navrhol doplniť dokazovanie výsluchom osôb, ktoré mohli doplniť skutkový stav pri preukazovaní dodania reklamných služieb, ako aj navrhol dokazovanie vyžiadaním si informácií od bánk, v ktorých mali dodávatelia žalobcu zriadené účty, vrátane informácií, kto bol oprávneným disponentom týchto bankových účtov. K zisteniu
a objasneniu týchto skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane bolo možné dospieť jedine výsluchom svedka A. B., pričom správca dane mohol od svedka vyžiadať tieto listiny postupom podľa § 26 ods. 7 daňového poriadku. Žalobca následne vo svojom podaní z 28.09.2020, ktorým sa vyjadroval k protokolu z daňovej kontroly, na strane číslo 12 tohto podania, opätovne navrhol, aby správca dane vypočul konateľa spoločnosti EF – plus, spol. s.r.o., pána A. B.. Svedok A. B. sa však do sídla správcu dane, na naplánovaný výsluch svedka, nedostavil. Predvolanie na výsluch sa správcovi dane vrátilo ako nedoručené s výsledkom doručovania „adresát neznámy“. Správca dane však vykonal lustráciu svedeckej výpovede svedka A. B. z iného daňového konania a nahliadol do odpovede na dožiadanie číslo 100166258/2020 z 15.01.2020, ktorej prílohou bola aj zápisnica o ústnom pojednávaní číslo 100159251/2020 z 15.01.2020, pričom odpovede svedka A. B. z tejto svedeckej výpovede boli použité ako skutkový základ pre vydanie rozhodnutia správcu dane o vyrubení rozdielu dane v sume 800 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2016 v tomto daňovom konaní. Správny súd tento procesný postup správcu dane vyhodnotil ako postup v rozpore s § 3 ods. 1,2 zák. č. 563/2009 Z. z. daňový poriadok. Z obsahu zápisnice o ústnom pojednávaní číslo 100159251/2020 z 15.01.2020 vyplývajú skutočnosti tvrdené svedkom A. B., ktoré sú v rozpore s dôkazmi tvoriacimi obsah administratívneho spisu, ako aj ďalšími dôkazmi tvoriacimi obsah administratívneho spisu, najmä, nie však výlučne, s informáciami od Slovenskej sporiteľne, a.s. (s odkazom na zápisnicu z ústneho pojednávania č. 101112308/2021 z 28.06.2021), že svedok A. B. mal dispozičné právo k bankovému účtu spoločnosti EF – plus, spol. s.r.o., a preukázateľne, po pripísaní sumy 4 800 € od žalobcu dňa 24.06.2016, táto osoba dňa 27.06.2016 disponovala s týmto účtom tým, že z tohto účtu uskutočnila výber finančných prostriedkov. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že tvrdenia svedka A. B. z jeho svedeckej výpovede z 15.01.2020 v rámci daňového konania voči inému daňovému subjektu sú na účely tohto daňového konania spochybnené, eventuálne nedôveryhodné, a preto bol správca dane povinný tieto zjavné rozpory zistené v daňovom konaní vedenému proti žalobcovi odstrániť, a to práve tým, že by uskutočnil výsluch svedka A. B.. Podľa názoru správneho súdu, aj samotný správca dane považoval tieto skutočnosti za rozporné, nakoľko správca dane predvolal dňa 16.04.2021 svedka A. B. na výsluch, na ktorý sa však svedok A. B. bez ospravedlnenia nedostavil. Ak sa správcom dane predvolaný svedok nedostaví na výsluch, má správca dane možnosť postupovať podľa § 20 ods. 2 tretia veta daňového poriadku a má možnosť tohto svedka predviesť. Správca dane tak nevyužil legitímny nástroj na zabezpečenie prítomnosti osoby, ktorá má v daňovom konaní vypovedať ako svedok. Správca dane nemôže nahrádzať vlastné dokazovanie zápisnicami o výsluchu svedkov z iného daňového konania a od iného daňového subjektu a naviac, ak sú skutočnosti, o ktorých vypovedal takýto svedok v inom daňovom konaní v rozpore s dôkazmi zabezpečenými či už samotným správcom dane, alebo kontrolovaným daňovým subjektom v prebiehajúcom daňovom konaní. Správny súd na základe týchto skutočností dospel k záveru, že postupom správcu dane, s ktorým sa stotožnil aj samotný žalovaný v napádanom rozhodnutí, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 41. Správny súd preto s poukazom na ustanovenie § 191 ods. 1 písm. c) písm. g) SSP rozhodnutie žalovaného č. 100122243/2022 z 20.01.2022 zrušil a žalovanému vrátil vec na ďalšie konanie. 42. Úlohou žalovaného po zrušení napadnutého rozhodnutia bude predvolať, prípadne predviesť, svedka A. B. na podanie svedeckej výpovede, za predpokladu, že žalobca bude trvať na jeho výsluchu a následne, žalovaný vec opätovne skutkovo a právne posúdi a vydá vo veci nové rozhodnutie, pričom právny názor správneho súdu bude pre žalovaného záväzný. 43. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a priznal úspešnému žalobcovi v žalobe uplatnené právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalovanému (výrok II). 44. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 45. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.