{"guid": "b06ff3e4-b549-4787-b766-f6e48327c1f8:dba13846-3416-498b-8e92-8d28389955f6", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2026:8022200168.2", "spisova_znacka": "PO-1S/18/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. PO-1S/18/2022 z 2. 7. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 2. júla 2026, sp. zn. PO-1S/18/2022, ECLI:SK:SpSKE:2026:8022200168.2", "identifikacne_cislo": "8022200168", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Berežná", "sudca_id": 998, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-berezna-998", "datum_vydania": "2026-07-02", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-9.odsek-1", "nazov": "§ 9 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-9.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-1", "nazov": "§ 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a)", "nazov": "§ 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a)", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-493e", "nazov": "§ 493e SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-493e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-493e"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-177.odsek-1", "nazov": "§ 177 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-177.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-177"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. c) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. g) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-3", "nazov": "§ 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-6", "nazov": "§ 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-2", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-3", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-9", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-19", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-51", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-493e", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-177", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-3"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/dba13846-3416-498b-8e92-8d28389955f6", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2026:8022200168.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2026:8022200168.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2026:8022200168.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\nPO-1S/18/2022\n8022200168\n02. 07. 2026\nJUDr. Zuzana Berežná\nECLI:SK:SpSKE:2026:8022200168.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Berežnej, členov\nsenátu JUDr. Martina Špaka (sudca spravodajca) a JUDr. Tatiany Sabadošovej, v právnej veci žalobcu:\nINVEST EXTRA, s.r.o., so sídlom Hlavná 135, 080 01 Prešov, IČO: 36 458 619, právne zastúpený:\nAdvokátska kancelária Fabian a Novosad s.r.o., so sídlom Masarykova 16, 080 01 Prešov, IČO:\n51 913 984, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01\nBanská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie rozhodnutia č. 100122243/2022 zo dňa 20.01.2022,\ntakto\nrozhodol:\nI. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, č. 100122243/2022\nzo dňa 20.01.2022 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.\nII. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania\nv plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\nI. Administratívne konanie\n1. Listom zo dňa 14.08.2019 oznámil Daňový úrad Prešov (ďalej ako „správca dane“) žalobcovi výkon\ndaňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2016. Daňová kontrola sa\nv zmysle tohto oznámenia mala začať dňa 20.09.2019 o 9:00 hod v priestoroch žalobcu. Správca\ndane vyzval žalobcu na predloženie zostáv z účtovníctva žalobcu od 01.01.2016 do 31.12.2016, teda\nhlavnú knihu s obratmi, účtovný denník, knihou dodávateľských a odberateľských faktúr, evidenciu\nDPH v nadväznosti na podané daňové priznania, evidenciu majetku v kmeňových údajoch, zostavu\nvyradeného majetku, účtovný rozvrh, zmluvy o obstaraní softvéru a jeho údržbu, zoznam účtovných kníh\ns uvedením kontaktnej osoby v prípade potreby podrobnejších informácií. Žalobca predložil správcovi\ndane doklady v zmysle výzvy správcu dane.\n2. Dňa 29.06.2020 sa konalo ústne pojednávanie, ktorého sa okrem správcu dane, zúčastnil aj žalobca.\nŽalobca odpovedal na správcom položené otázky týkajúce sa spoločnosti EF – plus, spol. s.r.o.. Správca\ndane predvolal svedka, pána A. B., na Daňový úrad Trenčín, pobočka Nové Mesto nad Váhom, pričom\npán A. B. sa ústneho pojednávania nezúčastnil.\n3. Podaním zo dňa 13.07.2020 sa žalobca vyjadril k zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 29.06.2020,\nv ktorom uviedol, že žalobcu kontaktoval, respektíve oslovil seriózne pôsobiaci muž s ponukou\nreklamných služieb umiestnených na rallye pretekov. Spoločnosť si preveril na internete, zistil, že nemá\nžiadne nedoplatky či na daniach, zdravotnom alebo sociálnom poistení, preto deklarovaný dodávateľ\nreklamy vyzeral dôveryhodne. Po pretekoch táto osoba doručila žalobcovi DVD zo spomínaných\npretekov, pričom žalobca zistil, že reklama jeho spoločnosti je umiestnená aj na samotnom pretekárskom\nvozidle. Faktúra za dodané služby bola uhradená bankovým prevodom, keďže žalobca bol spokojný\n\ns dodanými službami, rozhodol sa pokračovať v obchodnej spolupráci. Žalobca poukázal na to,\nže zmluvy, ako aj faktúry mu boli doručené podpísané druhou zmluvnou stranou. Žalobca opätovne\nzdôraznil, že logo jeho spoločnosti bolo umiestnené aj na samotnom pretekárskom vozidle a to hneď\nvedľa loga známej spoločnosti Slovnaft, čo pridáva celej záležitosti na serióznosti. Na pretekoch v meste\nKošice sa osobne zúčastnil aj konateľ žalobcu a ako očitý svedok videl motorové vozidlo označené\nlogom žalobcu. Toto logo je zaznamenávané aj na iných DVD nosičoch. Čo sa týka argumentácie\nsprávcu dane, či si žalobca overoval materiálne, technické a personálne vybavenie spoločnosti, ktoré\ndodávali služby, tak žalobca ako daňový subjekt si nie je vedomý žiadneho zákonného ustanovenia, ktoré\nby ukladalo zákonnú povinnosť overenia materiálneho technického a personálneho vybavenia druhej\nzmluvnej strany. K tomuto podaniu žalobca pripojil aj 2 fotografie z pretekov.\n4. Dňa 26.08.2020 vyhotovil správca dane protokol z daňovej kontroly, v ktorom v rámci kontrolovaného\nobdobia mesiaca máj 2016 na daň z pridanej hodnoty v bode 1. 3. 2 dospel k záveru, že z faktúry číslo\n116052703 z 27.05.2016, splatnej dňa 27.05.2016, so základom dane 4000 €, DPH 20% vo výške 800\n€, spolu fakturovaná suma 4800 €, vystavenej spoločnosťou EF – plus, spol. s.r.o. nevznikol žalobcovi\nnárok na odpočet dane z pridanej hodnoty, a to z dôvodu, že správcom dane bolo spochybnené dodanie\nslužby osobou uvedenou na faktúre, a preto žalobcovi nevznikol nárok na odpočet dane z tejto faktúry.\n5. Podaním žalobcu zo dňa 28.09.2020 sa žalobca vyjadril k protokolu z daňovej kontroly v jeho\nčasti týkajúcej sa zdaňovacieho obdobia mesiaca máj 2016 na daň z pridanej hodnoty, že nesúhlasí\nso závermi správcu dane a uviedol, že žalobca nemá oprávnenie nahliadať do kontrolných výkazov\nsvojich obchodných partnerov, teda aj spoločnosti EF – plus, spol. s.r.o. Žalobca ďalej uviedol,\nže vzhľadom k skutočnosti, že daňová kontrola prebehla až po štyroch rokoch odo dňa, kedy malo\ndôjsť k dodaniu tovaru alebo služieb, vzhľadom na časový odstup žalobca nemôže disponovať všetkými\ninformáciami a nemôže zodpovedať za správanie týchto spoločnosti potom, ako sa obchody zrealizovali.\nŽalobca zachovával primeranú opatrnosť pri výbere svojich obchodných partnerov a v rámci jeho\nkontrolných mechanizmov si overili vierohodnosť jeho dodávateľov. Žalobca navrhol, aby správca dane\nvypočul ako svedka pána C. a taktiež, aby správca dane vypočul majiteľov vozidiel pretekárskych tímov\na posádok z videí, ktoré boli predložené správcovi dane, kde žalobca bol vyobrazený ako reklamný\nsubjekt. Žalobca žiadal správcu dane o poskytnutie informácií, či aj voči iným spoločnostiam,\nvyobrazeným v rámci propagácie na pretekoch a športových automobiloch, boli začaté daňové kontroly,\nnapríklad spoločnosti Slovnaft, nakoľko postup správcu dane žalobca vyhodnocuje ako šikanózny. Ak\nsprávca dane žiadal od svedka D. D., aby uviedol typ motorového vozidla a jeho evidenčné číslo\nz pretekov spred štyroch rokov a že tieto informácie oznámi z pamäti a na počkanie, tak tento postup\nsprávcu dane žalobca hodnotí opäť ako šikanózny.\n6. Správca dane dňa 15.01.2021 vypočul svedka E. F., ktorý správcovi dane potvrdil, že motorové\nvozidlo, ktoré sa zúčastnilo na pretekoch, bolo zapožičané a že od vlastníka motorového vozidla mali\npodpísanú dohodu o jazde. Svedok potvrdil, že žalobca mal umiestnenú reklamu na motorovom vozidle.\n7. Dňa 18.01.2021 žalobca v rámci vykonávania osobného procesného úkonu doručil na základe\npredchádzajúcej výzvy správcu dane 6 krát DVD nosiče s názvami VIII Rally Lubeník, Rallye 44 2016\nČeský Krumlov, KESKOMOBIL Auto Show, Rally Košice, Rally Tatry, Agrotec Petronas Syntium, Rally\nHustopeče a výpisy z bankových účtov žalobcu.\n8. Dňa 18.02.2021 správca dane vypočul svedka A. D. G., ktorý uviedol, že organizoval\na produkoval videozáznamy a relácie motoristických podujatí v roku 2016, ktorý uviedol, že žalobcu ani\ndodávateľov nepozná.\n9. Dňa 14.05.2021 správca dane vypočul svedka G. D. H., ktorý uviedol, že žalobcu nepozná.\n10. Správca dane nariadil na deň 28.06.2021 ústne pojednávanie, v ktorom oboznámil žalobcu\nso zisteniami či už daňovej kontroly, alebo vo vyrubovacom konaní a dňa 09.07.2021 vydal správca\ndane rozhodnutie, ktorým dorubil pod č. 101191533/2021 žalobcovi rozdiel dane v sume 800 €\nna daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2016, ktoré malo byť žalobcovi doručené dňa\n29.07.2021. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca dňa 27.08.2021 odvolanie, v ktorom žalobca uviedol,\nže nesúhlasí so závermi správcu dane, výsledky dokazovania sú neúplné a nedostatočné a nesprávny\nje aj právny názor správcu dane. Na základe týchto skutočností žalobca navrhol, aby odvolací orgán\nnapadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil správcovi dane vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n11. Dňa 20.01.2022 žalovaný rozhodnutím číslo 100122243/2022 potvrdil rozhodnutie správcu dane\nDaňového úradu Prešov. Toto rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 04.02.2022. Žalovaný sa\nv napádanom rozhodnutí stotožnil s právnym posúdením veci, ktoré správca dane aplikoval na zistený\nskutkový stav. Žalovaný sa taktiež stotožnil so zisteným skutkovým stavom tak, ako ho zistil správca\ndane a zároveň žalovaný nezistil žiadne porušenie procesných práv žalobcu, či už počas daňovej\nkontroly, alebo počas vyrubovacieho konania. Žalovaný sa stotožnil so závermi správcu dane,\n\nže v zmysle § 24 ods. 1 zákona číslo 563/2009 Z. z. žalobca nepreukázal reálne dodanie deklarovanej\nslužby dodávateľom EF – plus, spol. s.r.o. a uplatnením odpočítania dane z tohto dodania porušil § 49\nods. 1 a ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona číslo 222/2004 Z. z., pretože u\ndodávateľa nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 zákona číslo 222/2004 Z. z.\nII. Súdne konanie\n12. Žalobca podal, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, dňa 31.03.2022 na Krajský súd\nv Prešove správnu žalobu, v ktorej uviedol, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na daň\nz pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie mesiaca máj 2016, až na základe daňovej kontroly vydal\nsprávca dane dňa 09.07.2021 rozhodnutie, v ktorom bol žalobcovi ako daňovému subjektu vyrubený\nrozdiel dane v sume 800 €. Proti tomuto rozhodnutiu bolo podané odvolanie, ktoré preskúmal žalovaný\na rozhodnutím zo dňa 20.01.2022 pod číslom 100122243/2022 žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu\ndane. Žalobca preto v zákonnej lehote podal voči rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu, v ktorej\nuviedol, že rozhodnutie správcu dane, ako aj žalovaného, sú nezákonnými rozhodnutiami, nakoľko\nžalovaný, ako aj správca dane výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotili účelovo v neprospech\nžalobcu a vymedzil nasledovné žalobné body:\na. Rozhodnutia žalovaného a správcu dane sú nezákonné, nakoľko na základe vykonanej daňovej\nkontroly bolo preukázané, že dodanie objednaných reklamných služieb bolo zrealizované, o čom svedčia\ndôkazy, ktoré žalobca predložil už vo vyrubovacom konaní, a to fotografie motorových vozidiel, na ktorých\nbolo logo žalobcu a o ktorých potvrdzujúco vypovedal aj svedok D. E. F.. Správca dane tieto skutočnosti\nnespochybňoval.\nb. Žalobca ďalej uvádza, že rozhodnutia žalovaného a správcu dane sú nezákonné, nakoľko dodanie\nobjednaných reklamných služieb bolo realizované spoločnosťou EF – plus, spol. s.r.o., a to na základe\nzmluvy o prenájme reklamnej plochy z 01.05.2016. Dodávateľ žalobcu si svoje povinnosti splnil, a to tým,\nže umiestnil logo žalobcu na pretekársky automobil, na základe čoho vystavil žalobcovi faktúru v celkovej\nsume 4800 € s DPH. Táto faktúra je riadne zaevidovaná v kontrolnom výkaze k daňovému priznaniu\nDPH za zdaňovacie obdobie máj 2016 a žalobca túto faktúru riadne bankovým prevodom aj uhradil.\nPokiaľ správca dane, ako aj žalovaný uvádzajú, že spochybnili dodanie služieb spoločnosťou EF – plus,\nspol. s.r.o., tak v rámci daňovej kontroly, ani vo vyrubovacom konaní neprodukovali žiaden dôkaz o tom,\nže by reklamné služby mali byť poskytnuté iným dodávateľom ako touto spoločnosťou. Žalovaný pritom\nodkázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2011.\nc. Žalobca ďalej namietal, že postupom správcu dane, s ktorým súhlasil aj žalovaný vo svojom\nrozhodnutí, boli porušené jeho procesné práva účastníka daňového konania a to v tom smere, že správca\ndane nevykonal výsluch svedka pána B. a to aj napriek tomu, že správca dane považoval jeho tvrdenia\nza rozporné, pričom na jednej strane prihliadal na jeho tvrdenia, že za spoločnosť EF – plus, spol. s.r.o.\nnekonal a na druhej strane túto skutočnosť spochybňujú, nakoľko mal správca dane za to, že mandátna\nzmluva nebola skutočne uzavretá, lebo mala byť uzavretá osobou pánom I. C., občana Bulharskej\nrepubliky, teda osobou, ktorá nebola v mandátnej zmluve, v jej záhlaví uvedená ako osoba, ktorá koná\nza spoločnosť EF – plus, spol. s.r.o. Žalobca ďalej poukázal na porušenie jeho procesných práv, ktorého\nsa mali dopustiť správca dane, ako aj žalovaný, a to tým, že správca dane ani žalovaný žiadnym\nspôsobom nereagovali na námietky žalobcu či už vo vyrubovacom konaní, prípadne odvolacom konaní\na žalovaný, ako aj správca dane sa s týmito námietkami vôbec nezaoberali čím došlo k porušeniu zásady\ndvojinštančnosti správneho konania, k porušeniu zásady konania orgánu verejnej správy v medziach\na v rozsahu, ktorý im umožňuje zákon.\n13. Žalobca navrhol, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného číslo 100122243/2022 z 20.01.2022\na vrátil mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalobca vo výroku číslo III. žiadal, aby mu súd priznal\nplný nárok na náhradu trov konania.\n14. Žalobca k správnej žalobe priložil plnú moc na zastupovanie, ako aj napádané rozhodnutie\nžalovaného.\n15. Krajský súd v Prešove doručil správnu žalobu s prílohami žalovanému a vyzval žalovaného\nna vyjadrenie sa k žalobe v lehote 30 dní.\n16. Podaním zo dňa 02.06.2022 sa žalovaný vyjadril k správnej žalobe, a to tak, že žalovaný považuje\nzistený skutkový stav zo strany správcu dane za správny, logicky vyhodnotený, a preto sa žalovaný\nstotožnil so záverom, ktorý prijal správca dane, keď nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane\nz pridanej hodnoty z faktúry od dodávateľa EF – plus, spol. s.r.o., lebo nesplnil zákonné podmienky\nv súlade s § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona číslo 222/2004\nZ. z. o DPH. Podľa názoru žalovaného splnenie podmienok na odpočet DPH nespočíva len vo formálnej\ndeklarácii predložených dokladov, ale prísnejšie podmienky spočívajú v tom, že doklady musia byť\n\nvystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť musia byť aj preukázané. Toto dôkazné\nbremeno zaťažuje daňový subjekt, teda žalobcu. Faktúra je relevantným dokladom, ak údaje v nej\nobsiahnuté odrážajú reálne plnenie. Žalobcovi nebol priznaný nárok na odpočet dane, a to z dôvodu,\nže nebolo preukázané, že deklarovanú službu poskytla spoločnosť uvedená na faktúre, teda spoločnosť\nEF – plus, spol. s.r.o., a to aj napriek tomu, že žalobca predložil ako dôkazy faktúru a fotografie, ktoré\npotvrdzujú, že reklamné logo žalobcu bolo umiestnené na súťažnom vozidle. Pokiaľ sa jedná o porušenie\nprocesných práv žalobcu v daňovom konaní spočívajúcom v nevykonaní výsluchu svedka, pána A. B.,\nžalovaný uvádza, že výpovede tohto svedka správca dane získal nahliadnutím do iných spisov z iných\ndaňových kontrol, a preto nepovažoval výsluch tohto svedka za potrebný na ustálenie skutkového stavu.\n17. Žalobca podaním zo dňa 19.08.2022 zaslal správne súdu repliku, v ktorej uviedol, že nesúhlasí\ns tvrdeniami a právnymi závermi žalovaného uvádzanými vo vyjadrení k správnej žalobe. Žalobca\nopätovne poukázal na skutočnosť, že fakturované služby boli žalobcovi reálne dodané a preto sú splnené\npodmienky pre priznanie nároku žalobcu na odpočítanie DPH a to s poukazom na ustanovenie § 49 ods.\n1 zákona o DPH. žalobca opätovne poukázal na porušenie jeho procesných práv V daňovom konaní,\nak správca dane nevypočul svedka pána B., ktorého svedeckú výpoveď správca dane prevzal z iného\ndaňového konania, kde mal správca dane za preukázané, že pán B. nevykonával žiadnu obchodnú\nčinnosť za spoločnosť EF – plus s. r. o., avšak v tomto daňovom konaní, bolo preukázané, že pán\nB. bezprostredne po pripísaní úhrady sumy 4800 €, vykonal výber týchto finančných prostriedkov z\nbankového účtu spoločnosti EF – plus s. r. o.žalobca poukázal na skutočnosť, že dokazovanie vedie\nsprávca dane, a ak vo vykonávanom dokazovaní vzniknú rozpory, je nutné tieto rozpory odstrániť.\nIII. Relevantná právna úprava\n18. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej\nako „SSP”), konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení\núčinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n19. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych\npráv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n20. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu\nverejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho\nposúdenia veci.\n21. Podľa §191 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu\nverejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o\nkonaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia\nalebo opatrenia vo veci samej.\n22. Podľa §167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo\nčiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti\núspech.\n23. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o\nDPH“): „Predmetom dane je a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou\nosobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za\nprotihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,\nc) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len\n„členský štát“), d) dovoz tovaru do tuzemska.“\n24. Podľa § 3 ods. 1 zákona o DPH: „Zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle\nakúkoľvek ekonomickú činnosť podľa odseku 2 bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti.“ Podľa\n§ 3 ods. 2 zákona o DPH: „Ekonomickou činnosťou (ďalej len „podnikanie“) sa rozumie každá činnosť, z\nktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane\nťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa\nosobitných predpisov,1) duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje aj\nvyužívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku; ak je\nmajetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho využívanie na účel dosahovania\npríjmu za podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak.“\n25. Podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru\npodľa § 8, vrátane a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému\nvlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c) prijatia\n\nzáväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d) služby dodanej na základe poverenia\nalebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.\n26. Podľa § 19 ods. 1 prvá a druhá veta zákona o DPH: „Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.\nDňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.“\n27. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH: „Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v\ndeň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.“ Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona\no DPH: „Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije\nna dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň,\nak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť\nplatiteľovi dodané.“\n28. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH: „Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ\nuplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.“\n29. Podľa §3 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z. z. zákon o správe daní, pri správe daní sa postupuje\npodľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na\nzachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.\n30. Podľa § 3 ods. 3 zákona o správe daní, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo.\n31. Podľa § 3 ods. 6 zákona o správe daní pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní\nsa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,\nvyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti\nuskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú\nrealitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého\ndaňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.\n32. Daň z pridanej hodnoty upravená zákonom o DPH je harmonizovanou daňou a je súčasťou právneho\nrámca spoločného systému dane z pridanej hodnoty. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty je\nupravený prameňmi práva Európskej únie predovšetkým Smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra\n2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „smernica o DPH“). Z uvedeného dôvodu\nk aplikácii národných predpisov sa automaticky pridáva aplikácia relevantného európskeho predpisu,\na to nielen jeho textu, ale aj interpretácií podaných Súdnym dvorom Európskej únie (ďalej len „Súdny\ndvor EÚ“).\nIV. Posúdenie veci správnym súdom:\n33. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3\npísm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského\nsúdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná\nprávomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd\nv Košiciach (ďalej aj „správny súd“), na ktorom je vec vedená pod sp. zn. PO-1S/18/2022.\n34. Správny súd v Košiciach preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 177 ods. 1 SSP v\nmedziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP) a po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou\nosobou (§ 178 ods. 1 SSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 181 ods. 1 SSP), na pojednávaní nariadenom\nna deň 02.07.2026 dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo potrebné zrušiť\nz dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c) a g) SSP a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.\n35. Predmetom prieskumu žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného boli skutkové a právne závery\nžalovaného, ktorými nebol žalobcovi priznaný nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie\nobdobie mesiaca máj 2016 vo výške 800 €. Vo vzťahu k faktúre č. 116052703 z 27.05.2016, splatnej\ndňa 27.05.2016 v sume 4 800,- eur s DPH vystavenej spoločnosťou EF – plus, spol. s.r.o., predmetom\nktorej bolo dodanie reklamných služieb na rallye závod v meste Český Krumlov, správca dane dospel k\nzáveru, že dodanie reklamných služieb sa neuskutočnilo týmto dodávateľom, teda žalobcovi nevznikol\nnárok na odpočet dane pre nesplnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu dane, a to z dôvodu, že\ndodávateľovi nevznikla daňová povinnosť z dodania tovaru podľa §19 daňového poriadku a žalobcovi\ntak nevznikol nárok na odpočítanie dane podľa §49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. o DPH. Správny súd,\nk právnemu posúdeniu veci žalovaným uvádza, že nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty môže\nbyť v zmysle judikatórnych záverov kasačného súdu, prípadne súdneho dvora EÚ, (napr. rozsudky\nNajvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022, 2Sžfk/49/2020 zo dňa\n26.10.2022) obmedzený len v prípadoch, ak:\na. zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane,\n\nb. alebo ak došlo k daňovému podvodu,\nc. alebo ak došlo k zneužitiu práva.\n36. Pri nepriznaní nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty správcom dane je nutné explicitne\nuviesť vyššie uvedený dôvod, pre ktorý nárok na odpočet dane nebol priznaný, a to predovšetkým\nz dôvodu vymedzenia subjektu, ktorý je povinný znášať dôkazné bremeno. Pokiaľ pri preukazovaní\nsplnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane znáša dôkazné bremeno zásadne daňový\nsubjekt, v tomto prípade žalobca, pri preukazovaní účasti daňového subjektu na daňovom podvode,\nprípadne vedomého konania daňového subjektu smerujúceho k zneužitiu práva, dôkazné bremeno\nznáša zásadne správca dane.\n37. Z vymedzených skutkových zistení správcu dane, ako aj žalovaného vyplýva, že dôvod nepriznania\nnároku na odpočet dane zo zdaniteľného obchodu spočíva v okolnostiach týkajúcich sa dodávateľa\nžalobcu, teda spoločnosti EF – plus, spol. s.r.o.. Judikatúra Súdneho dvora EÚ, ako aj Najvyššieho\nsprávneho súdu SR a Najvyššieho súdu SR, kladie dôraz na dodržiavanie princípu neutrality\ndane z pridanej hodnoty, pričom tieto inštitúcie identifikovali viaceré okolnosti, ktoré samé osebe\nnemôžu byť spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť správcu dane o preukázaní splnenia materiálnych\npodmienok odpočtu dane, a tak zakladať dôvod pre nepriznanie práva na odpočet dane. Týmito\nokolnosťami môže byť, napríklad nekontaktnosť dodávateľa (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.\nzn. 1Sžfk/44/2020 z 25.05.2021), nedostatok potrebných materiálnych, prípadne personálnych zdrojov\ndodávateľa daňového subjektu, napr. rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo\nFővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, v ktorom Súdny dvor EÚ uviedol „Smernica Rady\n2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v spojení so zásadami\ndaňovej neutrality, efektivity a proporcionality sa má vykladať v to zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi,\nna základe ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie dane z pridanej\nhodnoty zaplatenej za nadobudnutie tovaru, ktorý jej bol dodaný, z dôvodu, že faktúry týkajúce sa\ntýchto nákupov nemožno považovať za hodnoverné, pretože po prvé osoba, ktorá vyhotovila faktúru,\nuvedený tovar nemohla z dôvodu nedostatku potrebných materiálnych a ľudských zdrojov vyrobiť ani\ndodať, čiže tento tovar bol v skutočnosti nadobudnutý od inej osoby, ktorej totožnosť nebola určená,\npo druhé neboli dodržané vnútroštátne právne predpisy v oblasti účtovníctva, po tretie dodávateľský\nreťazec, ktorý viedol k uvedeným nákupom, nebol ekonomicky opodstatnený a po štvrté v prípade\nniektorých predchádzajúcich transakcií, ktoré boli súčasťou tohto dodávateľského reťazca, sa vyskytli\nnezrovnalosti. Takéto zamietnutie je možné len vtedy, ak je právne dostatočným spôsobom preukázané,\nže sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode alebo vedela, alebo mala vedieť, že\nsú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila\nfaktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci na predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského\nreťazca, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.“\n38. Na základe týchto skutočností, ak žalovaný, ako aj správca dane, svoje rozhodnutia zakladali\nna pochybnostiach o dodaní tovaru alebo služieb osobou uvedenou na faktúre, teda deklarovaným\ndodávateľom, z dôvodu či už jeho nekontaktnosti, preukázateľnej absencie zamestnancov u\ndeklarovaného dodávateľa alebo iných subdodávateľov, ktorí mohli dodávať tovar alebo službu\ndeklarovanému dodávateľovi, alebo nevykonávaní ekonomickej činnosti deklarovaného dodávateľa,\na preto je nutné konštatovať, že takéto zistenia v zmysle citovaných judikatórnych záverov nemohli\nbyť spôsobilé založiť dôvodnú pochybnosť o reálnom dodaní tovaru, alebo služieb žalobcovi\njeho dodávateľom. Z tohto dôvodu správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného č.\n100122243/2022 z 20.01.2022 podľa § 191 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku vychádzalo\nz nesprávneho právneho posúdenia veci.\n39. Správny súd sa zaoberal aj žalobným bodom uvedeným v správnej žalobe, ktorým žalobca namietal\nporušenie jeho procesných práv účastníka daňového konania, ktoré mali spočívať v procesnom postupe\nsprávcu dane, a to v tom smere, že aj na základe opakovaného návrhu žalobcu na výsluch svedka A.\nB., správca dane takýto výsluch nevykonal.\n40. V zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 zákona číslo 563/2009 Z. z. sa pri správe daní postupuje\npodľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom\nna zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca\ndane vyzval štatutárneho zástupcu žalobcu už na ústnom pojednávaní dňa 29.06.2020 na odstránenie\npochybností a nejasností týkajúcich sa dodávateľa žalobcu, teda spoločnosti EF – plus, spol. s.r.o.,\npričom žalobca na odstránenie pochybností správcu dane už v podaní z 13.7.2020 navrhol doplniť\ndokazovanie výsluchom osôb, ktoré mohli doplniť skutkový stav pri preukazovaní dodania reklamných\nslužieb, ako aj navrhol dokazovanie vyžiadaním si informácií od bánk, v ktorých mali dodávatelia žalobcu\nzriadené účty, vrátane informácií, kto bol oprávneným disponentom týchto bankových účtov. K zisteniu\n\na objasneniu týchto skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane bolo možné dospieť jedine\nvýsluchom svedka A. B., pričom správca dane mohol od svedka vyžiadať tieto listiny postupom podľa\n§ 26 ods. 7 daňového poriadku. Žalobca následne vo svojom podaní z 28.09.2020, ktorým sa vyjadroval\nk protokolu z daňovej kontroly, na strane číslo 12 tohto podania, opätovne navrhol, aby správca dane\nvypočul konateľa spoločnosti EF – plus, spol. s.r.o., pána A. B.. Svedok A. B. sa však do sídla správcu\ndane, na naplánovaný výsluch svedka, nedostavil. Predvolanie na výsluch sa správcovi dane vrátilo\nako nedoručené s výsledkom doručovania „adresát neznámy“. Správca dane však vykonal lustráciu\nsvedeckej výpovede svedka A. B. z iného daňového konania a nahliadol do odpovede na dožiadanie\nčíslo 100166258/2020 z 15.01.2020, ktorej prílohou bola aj zápisnica o ústnom pojednávaní číslo\n100159251/2020 z 15.01.2020, pričom odpovede svedka A. B. z tejto svedeckej výpovede boli použité\nako skutkový základ pre vydanie rozhodnutia správcu dane o vyrubení rozdielu dane v sume 800 €\nna dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2016 v tomto daňovom konaní. Správny\nsúd tento procesný postup správcu dane vyhodnotil ako postup v rozpore s § 3 ods. 1,2 zák. č.\n563/2009 Z. z. daňový poriadok. Z obsahu zápisnice o ústnom pojednávaní číslo 100159251/2020\nz 15.01.2020 vyplývajú skutočnosti tvrdené svedkom A. B., ktoré sú v rozpore s dôkazmi tvoriacimi\nobsah administratívneho spisu, ako aj ďalšími dôkazmi tvoriacimi obsah administratívneho spisu, najmä,\nnie však výlučne, s informáciami od Slovenskej sporiteľne, a.s. (s odkazom na zápisnicu z ústneho\npojednávania č. 101112308/2021 z 28.06.2021), že svedok A. B. mal dispozičné právo k bankovému\núčtu spoločnosti EF – plus, spol. s.r.o., a preukázateľne, po pripísaní sumy 4 800 € od žalobcu dňa\n24.06.2016, táto osoba dňa 27.06.2016 disponovala s týmto účtom tým, že z tohto účtu uskutočnila\nvýber finančných prostriedkov. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že tvrdenia svedka A. B.\nz jeho svedeckej výpovede z 15.01.2020 v rámci daňového konania voči inému daňovému subjektu\nsú na účely tohto daňového konania spochybnené, eventuálne nedôveryhodné, a preto bol správca\ndane povinný tieto zjavné rozpory zistené v daňovom konaní vedenému proti žalobcovi odstrániť, a to\npráve tým, že by uskutočnil výsluch svedka A. B.. Podľa názoru správneho súdu, aj samotný správca\ndane považoval tieto skutočnosti za rozporné, nakoľko správca dane predvolal dňa 16.04.2021 svedka\nA. B. na výsluch, na ktorý sa však svedok A. B. bez ospravedlnenia nedostavil. Ak sa správcom\ndane predvolaný svedok nedostaví na výsluch, má správca dane možnosť postupovať podľa § 20\nods. 2 tretia veta daňového poriadku a má možnosť tohto svedka predviesť. Správca dane tak\nnevyužil legitímny nástroj na zabezpečenie prítomnosti osoby, ktorá má v daňovom konaní vypovedať\nako svedok. Správca dane nemôže nahrádzať vlastné dokazovanie zápisnicami o výsluchu svedkov\nz iného daňového konania a od iného daňového subjektu a naviac, ak sú skutočnosti, o ktorých\nvypovedal takýto svedok v inom daňovom konaní v rozpore s dôkazmi zabezpečenými či už samotným\nsprávcom dane, alebo kontrolovaným daňovým subjektom v prebiehajúcom daňovom konaní. Správny\nsúd na základe týchto skutočností dospel k záveru, že postupom správcu dane, s ktorým sa stotožnil\naj samotný žalovaný v napádanom rozhodnutí, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní\npred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo\nopatrenia vo veci samej.\n41. Správny súd preto s poukazom na ustanovenie § 191 ods. 1 písm. c) písm. g) SSP rozhodnutie\nžalovaného č. 100122243/2022 z 20.01.2022 zrušil a žalovanému vrátil vec na ďalšie konanie.\n42. Úlohou žalovaného po zrušení napadnutého rozhodnutia bude predvolať, prípadne predviesť,\nsvedka A. B. na podanie svedeckej výpovede, za predpokladu, že žalobca bude trvať na jeho výsluchu\na následne, žalovaný vec opätovne skutkovo a právne posúdi a vydá vo veci nové rozhodnutie, pričom\nprávny názor správneho súdu bude pre žalovaného záväzný.\n43. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a priznal úspešnému žalobcovi\nv žalobe uplatnené právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalovanému (výrok\nII).\n44. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n45. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho\ndoručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno\nodpustiť.\n\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak:\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o\nkonania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť:\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa §\n440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že:\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Dôvod kasačnej\nsťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že\nsťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva\nnesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ\npoukáže na svoje podania pred správnym súdom.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}