Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach 4S/70/2024 8016200792 23. 06. 2026 JUDr. Renáta Smajdová ECLI:SK:SpSKE:2026:8016200792.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Renáty Smajdovej a členov JUDr. Radovana Turčíka a Mgr. Jany Fandákovej, LL.M., v právnej veci žalobcov: 1) A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., 2) C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XXX, XXX XX G., 3) H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/X, XXX XX D., 4) K. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XX, XXX XX D., žalobcovia 1), 2), 3) a 4) zastúpení: Advokátska kancelária Fabian a Novosad s.r.o., so sídlom Masarykova 16, 080 01 Prešov, IČO: 51 913 984, za účasti ďalších účastníkov: 1) Obec G., L. N. XXX/X, XXX XX G., 2) Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36, 811 04 Bratislava, 3) G. B., O. K., Mgr., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX B. E. XXX, ďalšia účastníčka 3) zastúpená: Advokátska kancelária Fabian a Novosad s.r.o., so sídlom Masarykova 16, 080 01 Prešov, IČO: 51 913 984, proti žalovanému: 1) Okresný úrad Prešov, pozemkový a lesný odbor, Masarykova 10, 080 01 Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Prešov, pozemkový a lesný odbor č. OÚ-PO-PLO 2016/1357-25/LY zo dňa 09.09.2016, a proti žalovanému: 2) Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov, Masarykova 10, 080 01 Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Prešov, odbor opravných prostriedkov č. OU-PO-OOP6-2020/007753-02-LIM zo dňa 20.01.2020 (ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Okresného úradu Prešov, pozemkový a lesný odbor č. OÚ-PO-PLO 2019/990-49/LY zo dňa 19.09.2019), takto rozhodol: I. Z r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Prešov, pozemkový a lesný odbor č. OÚ-PO-PLO 2016/1357-25/LY zo dňa 09.09.2016, a vec mu vracia na ďalšie konanie. II. Z r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Prešov, odbor opravných prostriedkov č. OU-POOOP6-2020/007753-02-LIM zo dňa 20.01.2020 a rozhodnutie Okresného úradu Prešov, pozemkový a lesný odbor č. OÚ-PO-PLO 2019/990-49/LY zo dňa 19.09.2019, a vec vracia Okresného úradu Prešov, pozemkový a lesný odbor na ďalšie konanie. III. Žalobcom 1), 2), 3) a 4) p r i z n á v a voči žalovanému 1) nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100%, a to trov konania do spojenia veci, voči žalovanému 1) nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania pred kasačným súdom v rozsahu 100%, voči žalovanému 2) nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100%, a to trov konania do spojenia veci, voči žalovanému 1) a voči žalovanému 2), ktorí sú zaviazaní spoločne a nerozdielne, nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100%, a to trov konania po spojení veci. IV. Ďalším účastníkom 1), 2) a 3) n e p r i z n á v a voči žalovanému 1) nárok na náhradu trov konania, voči žalovanému 1) nárok na náhradu trov kasačného konania, voči žalovanému 2) nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie: I. Administratívne konanie 1. Obec Fintice návrhom doručeným Okresnému úradu Prešov, pozemkový a lesný odbor [ďalej len „žalovaný 1)“] dňa 26.08.2014 žiadala o usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku - D. P. E. XXX/ X, o výmere 5707 m2, v k. ú. území G., vedenom na LV č. XXX vo vlastníctve žalobcov, na ktorom sa nachádza stavba športového areálu vo vlastníctve Q. G., a to podľa zákona č. 66/2009 Z. z. 2. Žalovaný 1) rozhodnutím zo dňa 10.02.2015 nariadil konanie o začatí pozemkových úprav (prípravné konanie) a v prípravnom konaní v nadväznosti na znenie § 11 ods. 24 zákona č. 330/1991 Zb. zisťoval a zistil dožiadaním Slovenského pozemkového fondu (SPF), že tento nedisponuje pozemkami, ktoré by boli primerané ako náhrada pre vlastníkov pozemkov pod športovým areálom (list SPF zo dňa 08.01.2016). O tejto skutočnosti aj s poukazom na znenie § 3 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z. z. listom z 22.02.2016 a z 23.05.2016 informoval vlastníkov pozemkov pod športovým areálom a vyzval ich na vyjadrenie k spôsobu náhrady, takéto vyjadrenia mu zo strany vlastníkov doručené neboli. 3. Žalovaný 1) rozhodnutím č. OÚ-PO-PLO 2016/1357-25/LY zo dňa 09.09.2016 vo výrokovej časti: v bode 1. – podľa § 2 ods. zákona č. 66/2009 Z. z. a § 8 ods. 1 zákona č. 330/191 Zb. nariadil pozemkové úpravy v k. ú. G. na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 330/1991 Zb., z dôvodu potreby usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov a odstránenia prekážok ich výkonu v dôsledku historického vývoja pred účinnosťou zákona, v bode 2. – podľa § 8 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. určil, že pozemkové úpravy sa vykonajú formou jednoduchých pozemkových úprav so zjednodušenou dokumentáciou, v bode 3. – podľa § 3 zákona č. 330/1991 Zb. určil, že obvod jednoduchých pozemkových úprav tvoria hranice a plocha parcely P. E. XXX/X o výmere 5707 m2, v bode 4. - v zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z. z. určil, že usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná formou finančnej náhrady podľa osobitného predpisu (vyhlášky č. 38/2005 Z. z.) a to v zmysle § 11 ods. 24 zákona č. 330/1991 Zb. s tým, že určenie druhu pozemku sa vykoná podľa druhu pozemku v čase pred jeho zastavením. 4. Žalovaný 1) pokračoval v konaní o zjednodušených pozemkových úpravách a v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. zostavil register pôvodného stavu (RPS), v ktorom podľa § 11 ods. 24 citovaného zákona stanovil hodnotu pozemkov na vyrovnanie podľa vyhlášky č. 38/2005 Z. z. a účastníkom konania (vlastníkom úpravami dotknutého pozemku) a ich zástupcovi doručil výpis z registra pôvodného stavu, proti ktorému boli prípustné námietky. 5. Žalobcovia ako účastníci správneho konania proti výpisu z registra pôvodného stavu podali námietky, v ktorých namietali jednak nesplnenie podmienok pre nariadenie pozemkových úprav formou finančnej náhrady v zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z. z. v spojení s § 11 ods. 24 zákona č. 330/1991 Zb., dôvodiac nutnosťou kumulatívneho splnenia podmienok uvedených v § 3 ods. 3 cit. zákona pre takýto postup, ďalej namietali určenie hodnoty pozemku podľa vyhlášky č. 38/2005 Z. z., pretože takéto ocenenie nezohľadňuje reálnu hodnotu pozemku a tiež dôvodili potrebou vyčkať na rozhodnutie o ich správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o samotnom nariadení pozemkových úprav. 6. Žalovaný 1) rozhodnutím č. OÚ-PO-PLO 2019/990-49/LY zo dňa 19.09.2019 rozhodol o námietkach žalobcov uplatnených proti výpisu z registra pôvodného stavu (RPS) tak, že ich námietkam nevyhovel. Proti tomuto rozhodnutiu podali žalobcovia odvolanie. 7. Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov [žalovaný 2)] rozhodnutím č. OU-POOOP6-2020/007753-02-LIM zo dňa 20.01.2020 odvolanie žalobcov zamietol a napadnuté rozhodnutie žalovaného 1) zo dňa 19.09.2019 potvrdil. Žalovaný 2) námietku nutnosti kumulatívneho splnenia podmienok uvedených v § 3 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z. z. ako predpokladu nariadenia pozemkových úprav s poskytnutím finančnej náhrady nehodnotil ako dôvodnú a v súvislosti s určením sumy náhrady zdôraznil, že jej určenie je v súlade s § 11 ods. 24 zákona č. 330/1991 Zb.
II. Súdne konanie A/ O preskúmanie rozhodnutia Okresného úradu Prešov, pozemkový a lesný odbor [žalovaného 1)] č. OÚ-PO-PLO 2016/1357-25/LY zo dňa 09.09.2016 8. Žalobcovia sa správnou žalobou doručenou dňa 08.11.2016 vtedy príslušnému Krajskému súdu v Prešove domáhali preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia Okresného úradu Prešov, pozemkový a lesný odbor č. OÚ-PO-PLO 2016/1357-25/LY zo dňa 09.09.2016. 9. V žalobných námietkach, na ktorých zotrvali aj vo svojich ďalších vyjadreniach, vrátane repliky zo dňa 29.05.2017, namietali, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s tým spisom a nemá v ňom oporu. Podľa žalobcov konal žalovaný v rozpore so zákonom, keď vydal napadnuté rozhodnutie. Nezákonnosť rozhodnutia podľa žalobcov spočíva v tom, že výrok 4 rozhodnutia týkajúci sa spôsobu vykonania pozemkových úprav formou finančnej náhrady podľa osobitného predpisu v danom konaní neprichádza do úvahy, nakoľko nie sú splnené zákonné predpoklady na jeho nariadenie. V dôsledku nezákonnosti a nesprávnosti výroku 4 je nesprávny aj výrok 3 rozhodnutia, ktorým bol určený obvod pozemkových úprav iba na hranice a plochu parcely P. XXX/X. V dôsledku uvedeného žalobcovia mali za to, že sú ukrátení na svojich právach a právom chránených záujmoch. Ďalej s poukazom na vzťahujúcu sa právnu úpravu žalobcovia argumentovali, že zákonné podmienky uvedené v § 3 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z. z. pre nariadenie pozemkových úprav formou finančnej náhrady sú uvedené kumulatívne a teda aby sa mohli pozemkové úpravy vykonať formou finančnej náhrady, je potrebné, aby nastali všetky 3 zákonné predpoklady súčasne. Poukázali na to, že zákon č. 66/2009 Z. z. je vo vzťahu k zákonu číslo 330/1991 Zb. lex specialis. Taktiež poukázali na obdobné právne názory, ako sú nimi prezentované, aj v iných rozhodnutiach, konkrétne v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo/2/2014 zo dňa 23.04.2015 a v rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/134/2012 zo dňa 04.12.2013. Ďalej uviedli, že v danej veci žalobcovia ako spoluvlastníci pozemku pod stavbami nežiadali o vykonanie pozemkových úprav formou finančnej náhrady v zmysle zákona 66/2009 Z. z., čím nebola naplnená zákonná podmienka podľa písm. c) § 3 ods. 3 citovaného zákona a taktiež plocha pozemku žalobcov pod stavbou v obci Fintice presahuje 400 m2, čím nebola naplnená ani zákonná podmienka podľa písm. b) § 3 ods. 3 citovaného zákona. Navyše žalobcovia majú za to, že v katastrálnom území G. by sa mohli nájsť vhodné pozemky na zámenu aj s poukazom na § 11 zákona č. 330/1991 Zb., avšak tu nie je vôľa zo strany obce, respektíve Slovenského pozemkového fondu na takúto zámenu. Vzhľadom na uvedené dôvody podľa žalobcov nebolo možné v rámci administratívneho konania rozhodnúť o nariadení pozemkových úprav formou finančnej náhrady a taktiež nebolo dôvodné ako obvod jednoduchých pozemkových úprav určovať len hranice a plochu parcely P. XXX/X, ktorej sú žalobcovia vlastníkmi. 10. Žalovaný 1) vo vyjadrení k žalobe zo dňa 10.04.2017, Slovenský pozemkový fond ako ďalší účastník vo vyjadrení zo dňa 11.04.2017, žalovaný 1) v duplike zo dňa 17.08.2017 a Q. G. ako ďalší účastník vo vyjadrení zo dňa 21.08.2017 a vo vyjadrení zo dňa 23.10.2017 argumentovali správnosťou a zákonnosťou napadnutého rozhodnutia považujúc námietky žalobcov za nedôvodné. 11. Konanie bolo pôvodne vedené Krajským súdom v Prešove pod sp. zn. 3S/43/2016, ktorý bez nariadenia pojednávania vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 3S/43/2016-63 zo dňa 27.10.2017 tak, že žalobu zamietol a náhradu trov účastníkom nepriznal. 12. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 8Sžrk/2/2018 zo dňa 20.06.2019 zamietol žalobcami podanú kasačnú sťažnosť proti rozsudku krajského súdu a účastníkom nepriznal náhradu trov kasačného konania. 13. Na základe žalobcami podanej ústavnej sťažnosti proti rozsudku najvyššieho súdu, Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom sp. zn. IV. ÚS 322/2020-47 zo dňa 20.12.2021 vyslovil porušenie práv pôvodných žalobcov (podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 8Sžrk/2/2018 zo dňa 20.06.2019, predmetný rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie už Najvyššiemu správnemu súdu SR.
14. Najvyšší správny súd SR opätovne rozhodol o kasačnej sťažnosti pôvodných žalobcov tak, že rozsudkom sp. zn. 2Svk/11/2022 zo dňa 22.08.2024 zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3S/43/2016-63 zo dňa 27.10.2017 (pozn. zrejmou nesprávnosťou v písaní je vo výrokovej časti uvedený nesprávny dátum datovania rozsudku krajského súdu - 20.06.2019) a vec vrátil na ďalšie konanie už Správnemu súdu v Košiciach. 15. Konanie bolo po vrátení veci vedené Správnym súdom v Košiciach pod sp. zn. 4S/70/2024. B/ O preskúmanie rozhodnutia Okresného úradu Prešov, odbor opravných prostriedkov [žalovaného 2)] č. OU-PO-OOP6-2020/007753-02-LIM zo dňa 20.01.2020 16. Žalobcovia sa správnou žalobou doručenou mailom dňa 19.03.2020, elektronicky dňa 20.03.2020 vtedy príslušnému Krajskému súdu v Prešove domáhali preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia Okresného úradu Prešov, odbor opravných prostriedkov č. OU-PO-OOP6-2020/007753-02-LIM zo dňa 20.01.2020 (ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Okresného úradu Prešov, pozemkový a lesný odbor č. OÚ-PO-PLO 2019/990-49/LY zo dňa 19.09.2019). 17. Žalobcovia v žalobných námietkach uviedli, že zákonné podmienky v § 3 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z. z. neupravujú spôsob, akým sa má finančná náhrada za pozemok určiť. Uviedli, že spôsob určenia výšky finančnej náhrady upravuje v § 11 ods. 24 zákon č. 330/1991 Zb. a to odkazom na vyhlášku Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 38/2005 Z. z., pričom zákon č. 330/1991 Zb. používa pojem „vyrovnanie“ na rozdiel od zákona č. 66/2009 Z. z., ktorý používa pojem „finančná náhrada“. Poukázali na to, že podľa vyhlášky č. 38/2005 Z. z. je určovaná hodnota pozemkov podľa bonitovaných pôdnoekologických jednotiek (BPEJ) a príslušných sadzieb uvedených v prílohe číslo 1, ako súčin výmery pozemku a príslušnej sadzby, pričom takéto určenie hodnoty pozemkov nezodpovedá ich všeobecnej hodnote a trhovej cene, nakoľko je mnohonásobne nižšia ako trhová cena. V danom prípade všeobecná hodnota pozemku stanovená znaleckým posudkom R. C. S. č. 5/2020 predstavuje sumu 194.951,12 €, pričom podľa výpisov z registra pôvodného stavu je hodnota pozemku určená (podľa vyhlášky č. 38/2005 Z. z.) len na sumu 888,47 €. V zmysle znenia § 29a zákona č. 330/1991 Zb. je podľa žalobcov možné vysloviť záver, že zákon č. 66/2009 Z. z. je vo vzťahu k tomuto zákonu špeciálnym zákonom, ktorý má pri aplikácii prednosť, pričom zákon č. 66/2009 Z. z. nestanovuje, aby sa pozemkové úpravy formou finančnej náhrady vykonali podľa vyhlášky č. 38/2005 Z. z., resp. neustanovuje učenie finančnej náhrady podľa tejto vyhlášky, a preto podľa žalobcov nebolo správne, keď žalovaný pri stanovení hodnoty pozemku vychádzal z citovanej vyhlášky. Zároveň uvádzajú, že ak by sa vychádzalo z toho, že vyrovnanie podľa § 11 ods. 24 zákona č. 330/1991 Zb. má byť ekvivalentom finančnej náhrady podľa § 3 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z. z. a má sa stanoviť v zmysle citovanej vyhlášky takýto postup podľa žalobcov vedie k porušeniu ich ústavou garantovaného práva podľa článku 20 Ústavy SR. Na podporu uvedeného, zdôraznili, že v dôsledku pozemkových úprav a nového usporiadania vlastníckych vzťahov žalobcovia prestanú byť vlastníkmi pozemku, pričom sa v danom prípade de facto jedná o vyvlastnenie, respektíve skrytú formu vyvlastnenia, ktoré sa za takého stavu v danom prípade nebude realizovať za primeranú náhradu, ako to predpokladá Ústava SR. Ďalej uviedli, že nezákonnosť postupu žalovaného spočíva aj v tom, že § 11 ods. 24 zákona č. 330/1991 Zb.sa vzťahuje iba na pozemky v obvode pozemkových úprav, ktoré by mohli byť vyňaté z obvodu pozemkových úprav podľa § 4 ods. 2 tohto zákona, avšak pozemok žalobcov tvorí obvod pozemkových úprav a nie je splnená podmienka podľa § 4 ods. 2 zákona, teda „Ak sa tým nezmarí účel pozemkových úprav...“, pretože vyňatím jediného pozemku tvoriaceho v danom prípade obvod pozemkových úprav, by sa účel týchto pozemkových úprav určite zmaril. Preto aj vzhľadom na uvedené neboli splnené podmienky pre aplikáciu § 11 ods. 24 zákona 330/1991 Zb. v predmetnom administratívnom konaní. 18. Žalobcovia zároveň v žalobe navrhli prerušenie konania za účelom podania návrhu Ústavnému súdu SR na začatie konania podľa čl. 125 Ústavy Sr za účelom preskúmania súladu § 3 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z. z. a § 11 ods. 24 zákona č. 330/1991 Zb. s čl. 20 Ústavy SR. 19. Konanie bolo pôvodne vedené Krajským súdom v Prešove pod sp. zn. 5S/23/2020. 20. Krajský súd uznesením z 11.03.2021 pribral do konania Slovenský pozemkový fond a obec G. ako ďalších účastníkov.
21. Žalovaný 2) vo vyjadrení k žalobe zo dňa 27.04.2020 zotrval na zákonnosti napadnutého rozhodnutia a zdôraznil, že správny orgán v rozhodnutí o nariadení pozemkových úprav určil usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou formou finančnej náhrady podľa vyhlášky č. 38/2005 Z. z. Rozhodnutie o nariadení pozemkových úprav bolo preskúmavané súdmi a v poslednom stupni o ňom rozhodol kasačný súd, ktorý rozhodnutie o nariadení považoval za vydané v súlade so zákonom. Preto vychádzajúc z právneho názoru kasačného súdu žalovaný považuje tak prebiehajúci proces nariadených pozemkových úprav podľa rozhodnutia o ich nariadení, ako aj stanovenie finančnej náhrady za pozemok podľa citovanej vyhlášky, čo je predmetom tohto konania, za zákonný. Tiež zdôraznil, že oceňovacím predpisom je vyhláška a nie je možné použiť iný oceňovací predpis na stanovenie hodnoty pozemkov, ako ten, ktorý ukladá zákon o pozemkových úpravách. Žalovaný nevidí logiku v argumentácii žalobcu, keď ten tvrdí, že neboli splnené zákonné podmienky pre aplikáciu § 11 ods. 24 zákona č. 330/1991 Zb. Podľa žalovaného logickým výkladom ustanovení § 4 ods. 2 a § 11 ods. 24 zákona č. 330/1991 Zb. možno vyvodiť, že z obvodu pozemkových úprav možno vyňať niektoré pozemky, ak sa tým nezmarí účel pozemkových úprav a za takéto pozemky môže Slovenský pozemkový fond alebo správca poskytnúť iný pozemok alebo finančné vyrovnanie. Pričom zdôraznil, že je len samozrejmé, že ak ide o jednoduché pozemkové úpravy, kde je obvodom jeden pozemok tento nie je možné z obvodu vyňať, zároveň však nie je vylúčené poskytnutie vyrovnania v peniazoch, keďže vlastník stavby nemá k dispozícii náhradný pozemok. Z uvedených dôvodov navrhol preto žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 22. Žalobcovia v replike (reakcii na vyjadrenie žalovaného) zo dňa 05.06.2020 zotrvali na dôvodnosti svojich žalobných námietok a zdôraznili, že sa nestotožňujú s názorom žalovaného, podľa ktorého ak kasačný súd zamietol ich kasačnú sťažnosť z toho dôvodu je potrebné považovať za zákonné celé konanie o pozemkových úpravách, vrátane rozhodnutí, ktoré boli v predmetnej veci napadnuté správnou žalobou. Poukázali na to, že predmetom skôr podanej správnej žaloby a kasačnej sťažnosti bolo predovšetkým posúdenie zákonnosti rozhodnutia o nariadení pozemkových úprav z hľadiska splnenia podmienok podľa § 3 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z. z. a nie preskúmanie zákonnosti určovania a primeranosti výšky finančnej náhrady, preto nie je možné argumentovať tým, že napadnuté rozhodnutie je zákonné s poukazom na skoršie rozhodnutie súdov. Ďalej nesúhlasili ani s tou časťou vyjadrenia žalovaného, podľa ktorej nie je možné v konaní použiť iný oceňovací predpis na stanovenie hodnoty pozemkov ako ukladá zákon č. 330/1991 Zb., ktorým je podľa žalovaného iba vyhláška č. 38/2005 Z. z.. K tomu opätovne zdôraznili, že zákon č. 66/2009 Z. z. síce v § 3 ods. 3 hovorí o finančnej náhrade, avšak spôsob jej výpočtu neupravuje a na druhej strane zákon č. 330/1991 Zb. hovorí už o vyrovnaní, čo nie je podľa názoru žalobcov ekvivalentom finančnej náhrady podľa zákona č. 66/2009 Z. z. Za tohto právneho stavu vidia žalobcovia rozpor medzi týmito dvomi právnymi predpismi, pričom aplikácia vyhlášky č. 38/2005 Z. z. je podľa ich názoru nesprávna a rozporná s ich ústavou garantovanými právami v čl. 20 ústavy. Taktiež zdôraznili, že otázka súladu právnych predpisov rôznej právnej sily patrí do výlučnej kompetencie Ústavného súdu SR, nie žalovaného, a preto zotrvali na svojom návrhu na iniciovanie začatia konania o súlade označených právnych predpisov. 23. Q. G. ako ďalší účastník vo vyjadrení zo dňa 29.04.2021 a 07.07.2021 uviedol, že napadnuté rozhodnutie žalovaného považuje za správne a zákonné a žalobu navrhol zamietnuť. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie nadväzuje na rozhodnutie o nariadení pozemkových úprav, ktoré bolo vo všetkých jeho štyroch výrokoch (vrátane výroku o vyporiadaní pozemku finančnou náhradou v zmysle § 11 ods. 24 zákona č. 330/1991 Zb.) potvrdené aj na úrovni správnych súdov, vrátane kasačného súdu. S poukazom na znenie právnej úpravy uviedol, že príslušný zákon ukladá použiť cenový predpis – vyhlášku č. 38/2005 Z. z. a neumožňuje použiť formu finančnej náhrady v intenciách trhovej hodnoty pozemku. V tejto súvislosti podotkol, že znalecký posudok označený žalobcami podľa neho nesúvisí s predmetom konania, keďže sa ním určuje všeobecná cena nájmu dotknutého pozemku. Tiež s poukazom na zakomponovanie § 29a a legislatívneho odkazu 5c) v § 11 ods. 24 do zákon č. 330/1991 Zb. novelou zákonom č. 66/2009 Z. z. v jeho čl. III zdôraznil, že ak by bola vôľa zákonodarcu riešiť finančné vyrovnanie odlišné ako tomu je v § 11 ods. 24 zákona č. 330/1991 Zb. potom by to explicitne formuloval v čl. I zákona č. 66/2009 Z. z., preto sú podľa tohto ďalšieho účastníka pojmy „finančná náhrada“ v zákone č. 66/2009 Z. z. a vyrovnanie v zákone č. 330/1991 Zb. ekvivalenty. Zdôraznil, že podľa neho správne orgány oboch stupňov konali ústavne aj s poukazom na princíp legality vyjadrený v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR aj v § 3 ods. 1 správneho poriadku a odvolávanie sa žalobcov na čl. 20 Ústavy SR je podľa obce v rozpore s konceptuálnym vnímaním Ústavy SR. Podľa obce nie je dôvodný ani návrh žalobcov na prerušenie konania za účelom iniciovania konania o súlade právnych predpisov.
24. Žalobcovia vo vyjadrení zo dňa 16.08.2021, ktorým reagovali na vyjadrenia Q. G. zo 07.07.2021 zotrvali na dôvodnosti svojich žalobných námietok aj svojej argumentácii na ich podporu uvedenú v replike, ktorú opätovne zdôraznili. 25. Slovenský pozemkový fond ako ďalší účastník vyjadrenie nepodal. 26. Krajský súd uznesením zo dňa 24.11.2022 prerušil konanie vo veci do právoplatného skončenia konania vedeného na Najvyššom správnom súde SR o kasačnej sťažnosti pôvodných žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3S/43/2016-63 zo dňa 27.10.2017 (po zrušení skoršieho rozhodnutia kasačného súdu ústavným súdom). 27. Po prechode pôsobnosti Krajského súdu v Prešove bolo konanie v ďalšom vedené Správnym súdom v Košiciach pod sp. zn. PO-5S/23/2020, ktorý uznesením zo dňa 04.02.2026 rozhodol o pokračovaní v konaní. C/ Spojenie veci 28. Správny súd uznesením zo dňa 04.02.2026 rozhodol o spojení vecí na spoločné konanie t. j. súdneho konania vedeného pod sp. zn. 4S/70/2024 a súdneho konania vedeného pod sp. zn. PO-5S/23/2020 s tým, že po spojení bude (a toho času je) spoločné konanie vedené pod sp. zn. 4S/70/2024. 29. Po spojení vecí bol preverený a následne vydanými procesnými uzneseniami usporiadaný okruh žalobcov a ďalších účastníkov, pôvodne totožný v oboch spojených veciach, a to v dôsledku úmrtí a zmien v osobách vlastníkov nehnuteľnosti, ktorej sa týkali napadnuté rozhodnutia tak, ako je ich okruh označený v záhlaví [úradný záznam zo 17.03.2026, uznesenie zo 17.03.2026, uznesenie z 11.05.2026, úradný záznam z 04.06.2026]. Pokiaľ ide o žalovaných správny súd po spojení veci s Okresným úradom Prešov, pozemkový a lesný odbor, ktorý bol žalovaným vo veci pôvodne vedenej pod sp. zn. 4S/70/2024 ako so žalovaným 1) a s Okresným úradom Prešov, odbor opravných prostriedkov, ktorý bol žalovaným vo veci pôvodne vedenej po sp. zn. PO-5S/23/2020 ako so žalovaným 2). 30. Vo veci bolo nariadené a konané pojednávanie dňa 23.06.2026, na ktorom sa nezúčastnili žalovaní 1) a 2), ani ďalší účastníci 1) a 2) a prítomný zástupca žalobcov, ktorý je zároveň aj zástupcom ďalšej účastníčky 3) zotrval na doterajších stanoviskách žalobcov. III. Relevantná právna úprava 31. V predmetnej veci bola relevantnou právna úprava obsiahnutá v zákone č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 66/2009 Z. z.) a v zákone č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách (ďalej len „zákon č. 330/1991 Zb.), oba zákony v znení v rozhodnom období (v znení ku dňu vydania napadnutých rozhodnutí ku dňu 20.01.2020), ako aj vzťahujúce sa články Ústavy Slovenskej republiky a medzinárodných dohovorov: - Podľa § 1 ods. 1, 2, 3 zákona č. 66/2009 Z. z.: (1)Tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov,1) vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len „pozemok pod stavbou“). (2)Tento zákon sa primerane vzťahuje aj na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých je umiestnený cintorín, okrem pozemkov vo vlastníctve cirkví, športový areál alebo verejná zeleň, ak tento cintorín, športový areál alebo verejná zeleň prešli do vlastníctva obce podľa osobitného predpisu.2) (3)Tento zákon sa nevzťahuje na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami, ktoré slúžia na podnikateľské účely.3)
- Podľa § 2 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 66/2009 Z. z.: (1)Obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal podľa osobitných predpisov1) vlastníkom stavby4) prechodom z vlastníctva štátu bez majetkovoprávneho usporiadania vlastníctva k pozemkom (ďalej len „vlastník stavby“), môže poskytnúť zámennou zmluvou vlastníkovi pozemku pod stavbou náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Náhradný pozemok v primeranej výmere,5) bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, poskytne vlastník stavby v tom istom katastrálnom území. Ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce. (2)Ak sa neuplatní postup podľa odseku 1, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa osobitného predpisu.5) (3)Ak bol v katastrálnom území do účinnosti tohto zákona schválený projekt pozemkových úprav,6) usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná formou jednoduchých pozemkových úprav.7) - Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 66/2009 Z. z.: (1)Konanie o nariadení pozemkových úprav5) z dôvodu usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou podľa tohto zákona sa začína na žiadosť vlastníka stavby. Pri usporiadaní vlastníckych vzťahov k pozemkom podľa tohto zákona sa prihliada na potreby vlastníka stavby. (2)Nezistených vlastníkov pozemkov pod stavbou a vlastníkov pozemkov pod stavbou, ktorých miesto pobytu nie je známe, zastupuje v konaní podľa odseku 1 Slovenský pozemkový fond alebo správca lesného majetku vo vlastníctve štátu8)(ďalej len „správca“). (3)Usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná formou poskytnutia náhradného pozemku v obvode pozemkových úprav v tom istom katastrálnom území, a ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce, v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, alebo formou finančnej náhrady, ak a) v obvode pozemkových úprav nie sú pozemky na účely poskytnutia náhrady, b) ide o pozemok pod stavbou vo výmere do 400 m2, c) o to požiada vlastník pozemku. (4)Pri poskytovaní náhradných pozemkov správca prihliada na potreby poskytnutia náhrad podľa osobitného predpisu.9) - Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 66/2009 Z. z.: (1)Ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu,10) ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.11) (2)Vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území. - Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 330/1991 Zb.: Pozemkové úpravy sa vykonávajú najmä, ak je to potrebné na usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov a odstránenie prekážok ich výkonu vyvolaných historickým vývojom pred účinnosťou tohto zákona. - Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb.: Pozemkové úpravy možno začať na podnet okresného úradu z dôvodov uvedených v § 2 ods. 2 alebo na žiadosť účastníka z dôvodov uvedených v § 2 ods. 3 alebo podľa osobitného predpisu.5c) /pozn.: odkaz 5c na zákon č. 66/2009 Z. z./ (...) Okresný úrad posudzuje podané požiadavky, a ak sú opodstatnené, začne konanie o pozemkových úpravách. - Podľa § 7 ods. 2 písm. a) zákona č. 330/1991 Zb.: Pred rozhodnutím o nariadení alebo povolení pozemkových úprav okresný úrad nariadi konanie o začatí pozemkových úprav (ďalej len „prípravné konanie“) na účel preverenia dôvodov, naliehavosti a účelnosti vykonania pozemkových úprav. - Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb.: Okresný úrad po zhodnotení výsledkov prípravného konania, ak sa preukážu dôvody podľa § 2 ods. 1, rozhodne o nariadení pozemkových úprav podľa § 2 ods. 2 alebo rozhodne o povolení pozemkových úprav podľa § 2 ods. 3. (...)
- Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb.: Okresný úrad v obvode projektu pozemkových úprav zostaví, zverejní a schváli register pôvodného stavu, ktorý sa skladá z údajov o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim ku dňu, ktorý určí okresný úrad; zmeny právnych vzťahov, ku ktorým došlo po schválení registra pôvodného stavu, okresný úrad vyznačí v registri pôvodného stavu na základe údajov katastra nehnuteľností. - Podľa § 11 ods. 8 a 9 zákona č. 330/1991 Zb.: (8)Ak s tým vlastník súhlasí, vyrovnanie za pozemky alebo spoluvlastnícke podiely k pozemkom, okrem lesných pozemkov, v celkovej výmere vlastníka v obvode projektu pozemkových úprav do 400 m2 vrátane trvalých porastov na nich, sa poskytne v peniazoch. Vyrovnanie v peniazoch sa vykoná medzi Slovenským pozemkovým fondom a vlastníkom pozemkov v lehote určenej v rozhodnutí o schválení vykonania projektu pozemkových úprav. (9)Ak s tým vlastník súhlasí, vyrovnanie za pozemky alebo spoluvlastnícke podiely k lesným pozemkom celkovej výmery vlastníka do 2 000 m2 vrátane lesných porastov na nich sa poskytne v peniazoch. Vyrovnanie v peniazoch sa vykoná medzi správcom a vlastníkom pozemku v lehote určenej v rozhodnutí o schválení vykonania projektu pozemkových úprav. - Podľa § 11 ods. 11 zákona č. 330/1991 Zb.: Na vyrovnanie v peniazoch je potrebný súhlas vlastníka v písomnej forme. (...) - Podľa § 11 ods. 24 zákona č. 330/1991 Zb.: Ak sú pozemky v obvode pozemkových úprav, ktoré by mohli byť vyňaté z obvodu pozemkových úprav podľa § 4 ods. 2 a na ktorých sa nachádzajú stavby vo vlastníctve štátu alebo obce, alebo vyššieho územného celku, ako sú cestné komunikácie, železnice a vodné plochy vybudované do 24. júna 1991 alebo iné stavby podľa osobitného predpisu5c), môže Slovenský pozemkový fond alebo správca poskytnúť vlastníkovi iný pozemok vo vlastníctve štátu alebo vyrovnanie v peniazoch podľa osobitného predpisu.7d). Určenie druhu pozemku sa vykoná podľa druhu pozemku v čase pred jeho zastavaním. - Podľa čl. 20 ods. 1 a 4 Ústavy SR: (1) Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje. (4) Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. - Podľa čl. 11 ods. 1 a 4 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“): (1) Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje. (4) Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné len vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za náhradu. - Podľa čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dodatkový protokol k Dohovoru“): Každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré stanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva. IV. Posúdenie veci správnym súdom 32. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“). 33. Správny súd v konaní o všeobecnej správnej žalobe (§ 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok /ďalej len „SSP“/) preskúmal napádané rozhodnutia, ako aj priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal ich vydaniu, všetko v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP), a po zistení, že žaloby boli podané oprávnenými osobami (§ 178 ods. 1 SSP) v zákonom stanovenej
lehote (§ 181 ods. 1 SSP), na pojednávaní konanom dňa 23.06.2024 dospel k záveru, že obe žaloby, o ktorých je vedené spoločné konanie, sú dôvodné. 34. V predmetnej veci ide o spojené konania a predmet prieskumu tvoria dve rozhodnutia vydané v tom istom administratívnom konaní o nariadení pozemkových úprav začatom na žiadosť (návrh) obce Fintice zo dňa 26.08.2014 v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. v znení v rozhodnom období (ktorou obec žiadala o usporiadanie vlastníckych vzťahov podľa zákona č. 66/2009 Z. z. k pozemku - parcele P. E. XXX/X, o výmere 5707 m2, v k. ú. území G., vedenom na LV č. XXX pôvodne vo vlastníctve pôvodných žalobcov 1) až 5), na ktorom sa nachádza stavba športového areálu vo vlastníctve Q. G.), a to rozhodnutie žalovaného 1) Okresného úradu Prešov, pozemkový a lesný odbor č. OÚ-PO-PLO 2016/1357-25/LY zo dňa 09.09.2016 o nariadení pozemkových úprav s vyporiadaním vlastníckych vzťahov formou finančnej náhrady a rozhodnutie žalovaného 2) Okresného úradu Prešov, odbor opravných prostriedkov č. OU-PO-OOP6-2020/007753-02-LIM zo dňa 20.01.2020, ktorým bolo na odvolanie žalobcov potvrdené rozhodnutie Okresného úradu Prešov, pozemkový a lesný odbor č. OÚPO-PLO 2019/990-49/LY zo dňa 19.09.2019 o nevyhovení námietkam pôvodných žalobcov vzneseným proti výpisu z registra pôvodného stavu. 35. Podstatným pre posúdenie zákonnosti oboch preskúmavaných rozhodnutí, a to v intenciách žalobcom vznesených žalobných námietok, bolo právne posúdenie veci žalovanými pokiaľ ide o splnenie zákonných podmienok pre vedenie konania o nariadenie pozemkových úprav podľa zákona č. 66/2009 Z. z. v spojení so zákonom č. 330/1991 Zb., a to v nadväznosti na výklad a aplikáciu ustanovenia § 3 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z. z. 36. Správny súd v prvom rade zdôrazňuje, že právo na ochranu vlastníctva je základným ľudským právom požívajúcim ochranu tak podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj medzinárodných dohovorov (čl. 11 Listiny základných práv a slobôd, čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Vlastnícke právo je pritom inštitútom práva súkromného a zmeny vlastníctva primárne patria do sféry súkromnoprávnej pri realizácii oprávnenia vlastníka disponovať s predmetom svojho vlastníctva (ius disponendi). Akékoľvek zmeny vlastníctva rozhodnutím orgánu verejnej správy v administratívnom konaní sú realizovateľné len zo zákonom vymedzených dôvodov a zákonom ustanoveným spôsobom a postupom, pričom základným kritériom uplatnenia takýchto zákonom umožnených zmien je vždy existencia verejného záujmu a poskytnutie náhrady. Preto je namieste, aby výklad a aplikácia právnej úpravy umožňujúcej takéto zmeny vlastníctva boli realizované cez prizmu rešpektovania základného práva na ochranu vlastníctva. 37. Jedným z možných spôsobov zmeny vlastníckych práv k pozemkom v administratívnom konaní a administratívnym rozhodnutím orgánu verejnej správy je usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom formou pozemkových úprav, ktoré je možné len z dôvodov vymedzených v zákone č. 330/1991 Zb. (§ 2 ods. 1), pod ktoré je v zmysle zákona č. 66/2009 Z. z. (aj v spojení s § 7 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb., podľa ktorého pozemkové úpravy možno začať podľa osobitného predpisu zákona č. 66/2009 Z. z.) subsumované aj usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov. 38. [V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že podľa aktuálnej právnej úpravy už usporiadanie vlastníckych vzťahov k takýmto pozemkom predstavuje samostatne označený dôvod v § 2 ods. 1 písm. l) zákona č. 330/1991 Zb. aj s osobitnou úpravou postupov pri vykonaní pozemkových úprav z uvedeného dôvodu vymedzených v § 8i citovaného zákona.] 39. Esenciálnou podstatou pozemkových úprav je zmena usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom v priestore, čo je vyjadrené v samotných ustanoveniach zákona č. 330/1990 Zb., a to pri vymedzení vlastného obsahu pozemkových úprav (ktorým je racionálne priestorové usporiadanie pozemkového vlastníctva v určitom území vykonávané vo verejnom záujme a zahŕňajúce zistenie a nové usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov ako aj súvisiacich iných vecných práv k pozemkom v zmysle § 1 citovaného zákona), ako aj preferovaným spôsobom vyporiadania vlastníctva za pôvodné pozemky formou náhrady spočívajúcej v náhradných (nových) pozemkoch s iným priestorovým umiestnením ako boli pôvodné. Pričom poskytnutie finančnej náhrady za pôvodné pozemky, a nie náhradných (nových) pozemkov, je v zmysle všeobecnej úpravy pozemkových úprav len doplnková
možnosť vysporiadania, ktorej uplatnenie prichádza do úvahy len za podmienok zákonom striktne vymedzených, teda len ak s tým dotknutí vlastníci súhlasia (ich súhlas musí byť písomný) a ide o náhradu za pôvodné pozemky (spoluvlastnícke podiele) v celom obvode pozemkových úprav o výmere do 400 m2 resp. v prípade lesných pozemkov do 2000 m2. (§ 11 ods. 2, 8, 9, 11 citovaného zákona) 40. Teda vysporiadanie vlastníctva k pozemkom pod stavbami o. i. vo vlastníctve obce, ktoré prešli do vlastníctva obce podľa osobitných predpisov, v zmysle úpravy obsiahnutej v zákone č. 66/2009 Z. z. v znení v rozhodnom období sa môže vykonať buď zámennou zmluvou, alebo v prípade ak sa taký postup neuplatní potom vysporiadaním v rámci pozemkových úprav podľa zákona č. 330/1991 Zb. (§ 2 ods. 1 a 2 zákona č. 66/2009 Z. z.) 41. V zákone č. 66/2009 Z. z. v znení v rozhodnom období je obsiahnutá úprava vysporiadania vlastníckych vzťahov k označenému okruhu pozemkov v rámci pozemkových úprav, ktorú je potrebné považovať za lex specialis v zmysle formálneho obsiahnutia osobitnej úpravy na vybraný okruh pozemkov v osobitnom predpise. Súčasne pokiaľ ide o samotný obsah právnej úpravy obsiahnutý v osobitnom predpise, jej odlišnosť (špeciálnosť) oproti všeobecnej úprave (lex genrealis) v zákone č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, je možné ustáliť len čo do zvýraznenej alternatívnosti spôsobu vysporiadania formou poskytnutia náhradných pozemkov alebo finančnej náhrady. Pokiaľ ide o úpravu samotných podmienok vysporiadania formou finančnej náhrady v § 3 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z. z. tieto v zásade korešpondujú so všeobecnou úpravou, keď vysporiadanie formou finančnej náhrady je podmienené, obdobne ako vo všeobecnej úprave, maximálnou výmerou vysporiadavaného pozemku/ pozemkov (resp. podielu/podielov konkrétneho vlastníka na nich v celom obvode pozemkových úprav) a súhlasom vlastníka s takýmto spôsobom vysporiadania. S tým rozdielom, že ako ďalšia podmienka je ustanovená, že v obvode pozemkových úprav nie sú pozemky na účely poskytnutia náhrady (čím vo všeobecnej úprave poskytnutie finančnej náhrady podmienené nie je). 42. V nadväznosti na uvedené správny súd konštatuje, že pokiaľ správne orgány - žalovaný 1) a žalovaný 2) v predmetnej veci mali za to, že samotná (v konaní preukázaná) skutočnosť, že v obvode pozemkových úprav nie sú pozemky na účely poskytnutia náhrady, je postačujúca (bez splnenia ostatných dvoch podmienok) na vysporiadanie dotknutého pozemku pod športovým areálom vo vlastníctve Q. G. v rámci jednoduchých pozemkových úprav formou finančnej náhrady, čím zjavne aplikovali podmienky ustanovené v § 3 ods. 3 zákona č. 66/2009 z. z. ako alternatívne a nie kumulatívne, potom právne závery, ktorými dôvodia napadnuté rozhodnutia a postup predchádzajúci ich vydaniu nie je možné hodnotiť ako obhájiteľné z hľadiska naplnenia kritéria zákonnosti. A uvedené zakladá dôvodnosť podstatných žalobných námietok vznesených žalobcami. 43. V predmetnej veci absentovalo v zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 66/2009 z. z. nielen splnenie podmienky súhlasu (resp. žiadosti) vlastníka o vysporiadanie pozemku formou finančnej náhrady, ale ako to vyplýva z obsahu administratívneho spisu aj splnenie podmienky možnosti uplatnenia takejto formy vysporiadania len pri pozemkoch maximálne do výmery 400 m2 (keď vzhľadom na celkovú výmeru dotknutého pozemku pod športovým areálom a veľkosť spoluvlastníckych podielov jednotlivých spoluvlastníkov na ňom, výmera zodpovedajúca týmto podielom presahuje 400 m2). 44. K výkladu ustanovenia § 3 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z. z. pokiaľ ide o ustálenie toho, či podmienky v ňom vymedzené pre vysporiadanie pozemkov sú kumulatívne alebo alternatívne, správny súd dáva do pozornosti ústavným súdom v bode 40. jeho nálezu sp. zn. . IV. ÚS 322/2020 (ktorým rozhodoval o sťažnosti žalobcov proti skoršiemu rozsudku kasačného súdu v predmetnej veci) formulované výkladové východiská: „40. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy). Samozrejme, v takýchto prípadoch sa musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii a na uznávaných, resp. ustálených interpretačných metódach. V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu (umožňujúceho napr. viac verzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a s účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým)
výkladom. Zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu je metodologický postup, pri ktorom nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu (m. m. III. ÚS 341/07).“ 45. Pokiaľ ide o doslovný gramatický (jazykový) výklad označeného zákonného ustanovenia, správny súd v plnom rozsahu odkazuje na závery ústavného súdu vo vyššie označenom náleze, v zmysle ktorých sa správne orgány odchýlili od doslovného gramatického (jazykového) výkladu označeného zákonného ustanovenia, podľa ktorého sú v ňom vymedzené podmienky pre vysporiadanie formou finančnej náhrady kumulatívne a nie alternatívne. 46. Konajúce správne orgány tak učinili, hoci v predmetnej veci nie sú zistiteľné žiadne okolnosti a žiadne neboli ani nimi formulované v napadnutých rozhodnutiach, ktoré by mohli predstavovať závažné dôvody pre takúto odchýlku, a to či už dôvody spočívajúce v účele zákona, systematickej súvislosti dotknutej úpravy či v požiadavke ústavne súladného výkladu zákona. 47. Podľa názoru správneho súdu postup a závery žalovaných nasvedčujú tomu, že neuplatnením gramatického výkladu dotknutého ustanovenia uplatnili taký jeho výklad a aplikáciu, ktoré opomínajú tak kontext historických dôvodov vzniku stavu vlastníctva stavieb obcí (predtým štátu) na pozemkoch iných vlastníkov, ako aj kontext esenciálnej podstaty usporadúvania vlastníckych vzťahov v rámci pozemkových úprav. 48. V tejto súvislosti správny súd považuje za potrebné vyzdvihnúť aj ďalšie ústavným súdom formulované závery vo vyššie označenom náleze, a to v bode 29., v ktorom uviedol: „29. Pri najvyšším súdom spomínanej možnosti vykonania pozemkových úprav bez náhrady je potrebné zohľadniť aj kontext historických okolností vzniku väčšiny stavieb, na ktoré sa vzťahuje zákon č. 66/2009 Z. z. Tie boli postavené v období neslobody na cudzích pozemkoch bez ohľadu na vôľu ich vtedajších vlastníkov, nerešpektujúc ich vlastnícke právo. Pozbavenie vlastníctva k takémuto pozemku pri pozemkových úpravách proti vôli jeho vlastníka (resp. minimálne bez jeho súhlasu) a súčasne za náhradu podstatne nižšiu, než je jeho reálna hodnota, sa v uvedených okolnostiach môže javiť ako pokračovanie negatívneho prístupu štátu k súkromnému vlastníctvu. V naznačenej rovine možno (aj keď len v rovine hypotéz) uvažovať i o obchádzaní inštitútu vyvlastnenia prostredníctvom pozemkových úprav na účely priznania nižšej náhrady za pozemok pre jeho vlastníka. ...“ 49. Ako aj v bode 32. označeného nálezu, v ktorom ústavný súd uviedol: „32. Ústavný súd uvažuje v tých intenciách, že pri usporiadaní vlastníckych vzťahov k pozemkom podľa zákona č. 66/2009 Z. z. sa prihliada na potreby vlastníka stavby (§ 3 ods. 1 in fine), pričom sa sleduje verejný záujem na dosiahnutí racionálneho priestorového usporiadania pozemkového vlastníctva v určitom území (ktorý vyplýva z obsahu a účelu pozemkových úprav vymedzeného v § 1 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb.). Ani to však bez ďalšieho (samo osebe) neumožňuje vykladať § 3 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z. z. tak, že by vlastník stavby (v tomto prípade obec) mohol presadiť pozemkové úpravy o obvode jediného pozemku za finančnú náhradu proti vôli vlastníka tohto pozemku, keď vlastníkovi pozemku nie je schopný poskytnúť náhradný pozemok v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu (ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním) a v tom istom katastrálnom území.“ 50. [Pre úplnosť správny súd poukazuje na to, že zákonom č. 257/2022 Z. z. s účinnosťou od 01.09.2022 bolo ustanovenie § 3 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z. z. vypustené a súčasne v zákone č. 330/1991 Zb. bola zavedená osobitná úprava v § 8i vo vzťahu k vysporiadaniu vlastníctva k pozemkom pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky. Pritom aktuálna právna úprava jednoznačne uprednostňuje vysporiadanie vlastníctva formou náhradných pozemkov, keď okrem iných v zmysle § 8i ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb. neposkytnutie potrebnej výmery pozemkov na účely vyrovnania vymedzuje ako dôvod pre nepovolenie pozemkových úprav.] 51. V príčinnej súvislosti s nesprávnymi právnymi závermi orgánov verejnej správy vo vzťahu k splneniu zákonných podmienok pre nariadenia pozemkových úprav formou finančnej náhrady je namieste konštatovať nielen nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného 1) o nariadení pozemkových úprav, ale aj jeho následného postupu a nadväzujúcich rozhodnutí ním vydaných (zostavení registra pôvodného stavu, doručení výpisu z neho a rozhodovania o námietkach podaných proti tomuto výpisu)
a v rámci odvolacieho konania vydaných žalovaným 2), teda aj napadnutého rozhodnutia žalovaného 2) o potvrdení rozhodnutia žalovaného 1) o nevyhovení námietkam žalobcov proti výpisu z registra pôvodného stavu. Preto správny súd mal za naplnené dôvody pre zrušenie označených rozhodnutí. 52. Správny súd zároveň konštatuje, že ním ustálené dôvody nezákonnosti napadnutých rozhodnutí (a prvostupňového rozhodnutia žalovaného 1) o námietkach proti výpisu z registra pôvodného stavu) sú svojou povahou neodstrániteľné v administratívnom konaní začatom na základe žiadosti Q. G. zo dňa 26.08.2014, čo zakladá dôvod na jeho procesné ukončenie. 53. Pokiaľ žalobcovia uplatnili aj námietky vo vzťahu k spôsobu ustálenia a tým výške finančnej náhrady a k aplikovateľnosti ustanovenia § 11 ods. 24 zákona č. 330/1991 Zb., správny súd vzhľadom na svoje vyššie formulované závery konštatuje, že posudzovanie týchto námietok v danej veci je bez právneho významu. Záver a rozhodnutie o trovách konania 54. Z týchto dôvodov správny súd vyhodnotil podstatné žalobné námietky ako dôvodné a dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného 1) č. OÚ-PO-PLO 2016/1357-25/LY zo dňa 09.09.2016, preskúmavané rozhodnutie žalovaného 2) č. OU-PO-OOP6-2020/007753-02-LIM zo dňa 20.01.2020 ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie žalovaného 1) č. OÚ-PO-PLO 2019/990-49/LY zo dňa 19.09.2019, charakterizujú nesprávne právne závery [§ 191 ods. 1 písm. d) SSP], a preto ich správny súd zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie žalovanému 1) [§ 191 ods. 4 veta prvá SSP]. (výrok I a II) 55. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného 1) náležite vec právne posúdiť pri viazanosti právnymi názormi správneho súdu formulovanými v tomto rozsudku v zmysle § 191 ods. 6 SSP, v zmysle ktorých už od počiatku, teda od začatia konania podaním žiadosti/návrhu obce zo dňa 26.08.2014 nemohli byť splnené zákonné podmienky pre vedenie tohto konania správnym orgánom, čo zakladá dôvod pre ukončenie takto nezákonne vedeného konania žalovaným 1) procesným rozhodnutím o jeho zastavení. 56. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Podľa § 467 ods. 3 SSP, ak kasačný súd zruší rozhodnutie správneho súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie, správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania. 57. O trovách konania vo vzťahu medzi žalobcami 1), 2), 3) a 4) a žalovaným 1) a žalovaným 2) rozhodol správny súd podľa § 167 a nasl. SSP tak, že plne úspešným žalobcom priznal voči žalovanému 1) aj žalovanému 2) právo na úplnú náhradu trov konania, a voči žalovanému 1) v zmysle § 467 ods. 3 SSP aj právo na úplnú náhradu trov kasačného konania. (výrok III) 58. Podľa § 169 SSP, ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania. 59. O trovách konania vo vzťahu medzi ďalšími účastníkmi konania 1), 2) a 3) a žalovaným 1) a žalovaným 2) rozhodol správny súd podľa § 169 a nasl. SSP tak, že im právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže nezistil dôvody vymedzené v citovanom ustanovení na ich priznanie. (výrok IV) 60. Rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. (§ 443 ods. 1 SSP)
Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. (§ 443 ods. 5 SSP) Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. (§ 56 SSP) Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. (§ 445 ods. 2 SSP) Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. (§ 440 ods. 2 SSP)