Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach 13Sas/12/2025 7025200197 22. 04. 2026 JUDr. Zuzana Berežná ECLI:SK:SpSKE:2026:7025200197.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Zuzanou Berežnou, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX B., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.09.2025, takto rozhodol: I. Žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobkyni právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: I. Administratívne konanie 1. Dňa 26.03.2025 podala žalobkyňa žiadosť o invalidný dôchodok. 2. Sociálna poisťovňa, ústredie, ako prvostupňový orgán, rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.04.2025 priznala žalobkyni od 27.11.2024 invalidný dôchodok v sume 376,50 eur mesačne a podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o sociálnom poistení“) od 01.01.2025 zvýšila invalidný dôchodok na sumu 384,50 eur mesačne. Voči rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie. 3. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.09.2025 zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že priznal žalobkyni invalidný dôchodok v sume 439,30 eur mesačne a podľa § 82 a § 293gb ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. od 27.11.2024 priznal žalobkyni invalidný dôchodok v sume 439,30 eur mesačne podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. žalobkyni od 01.01.2025 zvýšil invalidný dôchodok na sumu 448,60 eur mesačne. 4. V dôvodoch napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 60%, s dátumom vzniku invalidity od 10.05.2010. Na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený posudkovým lekárom dňa 09.06.2025, ktorý nezmenil pôvodný posudkový záver, odvolaniu nevyhovel, a preto predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach. Podľa posudku posudkového lekára zo dňa 11.09.2025 psychiater stav žalobkyne verifikoval jednoznačne ako ľahkú mentálnu retardáciu. Po celkovom zhodnotení zdravotného stavu s opakovaným potvrdením iba ľahkej mentálnej retardácie s IQ 60 aj s prihliadnutím na poruchy správania, je od 31.07.2023 stav žalobkyne zaradený do kapitoly V - duševné choroby a poruchy správania, položky 6 - mentálna retardácia, písmena a) - ľahká
mentálna retardácia (horné, stredné a dolné pásmo, IQ v pásme 50 - 69, s prihliadnutím na sociálnu prispôsobivosť) s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 60%, čo je horná hodnota percentuálneho rozpätia. Pre všetky ostatné iné zdravotné postihnutia je miera poklesu zvýšená o maximálne zákonom stanovenú hodnotu 10%. Dátum vzniku invalidity potvrdil posudkový lekár od 10.05.2010 s tým, že celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 70% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. II. Správna žaloba 5. Žalobou doručenou súdu dňa 09.10.2025 sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci na ďalšie konanie a objektívne posúdenie, prípadne aby súd sám určil, že žalobkyňa spĺňa podmienky plnej invalidity podľa zákona č. 461/2003 Z.z. 6. Žalobkyňa namietala neúplne zistený skutkový stav, nesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť rozhodnutia a porušenie jej základných práv. 7. Podľa názoru žalobkyne žalovaný nezabezpečil úplne a objektívne zistenie skutkového stavu. Napriek tomu, že v spise bol založený nový psychologický posudok D. E. E. zo dňa 02.06.2025, ktorý prináša zásadné a aktuálne odborné zistenia o zhoršení zdravotného stavu žalobkyne, tento dôkaz nebol primerane vyhodnotený. Psychologické vyšetrenie potvrdzuje stredne ťažkú mentálnu retardáciu s IQ 46, organické zmeny centrálneho nervového systému, poruchy správania a trvalú odkázanosť na pomoc inej osoby. Tieto závery jednoznačne svedčia o tom, že zdravotný stav žalobkyne zodpovedá plnej invalidite s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najmenej 80%. Posudkový lekár sa s týmto posudkom vecne ani odborne nevysporiadal, čím porušil zásadu hodnotenia dôkazov, nevyhodnotil všetky relevantné lekárske podklady v ich vzájomnej súvislosti. Záver o 70% poklese tak nemá dostatočný skutkový základ a je výsledkom neúplného dokazovania. 8. Invalidita sa neposudzuje len podľa hlavnej diagnózy, ale aj podľa funkčných dopadov na každodenný život a schopnosť samostatnej existencie. V prípade žalobkyne bolo preukázané, že trpí trvalým kognitívnym deficitom, ťažkými poruchami správania a stratou schopnosti samostatnej orientácie a sociálnej adaptácie, čo zodpovedá poklesu minimálne o 80%. Žalovaný však uplatnil nesprávny právny výklad a určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť len na úrovni 70%, hoci objektívne okolnosti napĺňajú zákonné znaky plnej invalidity. Tým došlo k nesprávnej aplikácii právnych predpisov a k porušeniu zásady zákonnosti správneho konania. 9. Napadnuté rozhodnutie je navyše nepreskúmateľné, keďže z jeho odôvodnenia nie je zrejmé, akým spôsobom a na základe akých odborných argumentov boli vyhodnotené jednotlivé lekárske správy a prečo bol nový psychologický dôkaz ignorovaný. 10. Rozhodnutie nemožno považovať za presvedčivé a zákonné, keďže neumožňuje súdu preskúmať, či správny orgán postupoval v súlade so zásadou objektivity, proporcionality a materiálnej pravdy. 11. Žalobkyňa navrhla, aby súd v prípade pochybností nariadil znalecké dokazovanie z odboru klinickej psychológie a psychiatrie s cieľom objektívne určiť, či zdravotný stav žalobkyne zodpovedá poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu minimálne 80%. III. Vyjadrenie žalovaného 12. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 04.02.2026 uviedol, že posudkový lekár ústredia zabezpečil všetky dostupné psychiatrické a psychologické vyšetrenia realizované za celé obdobie od detstva žalobkyne, ktoré sú nevyhnutné ako podklad k posúdeniu zdravotného stavu na účely invalidity občanov s mentálnou retardáciou. Posudkový lekár sa podrobne zaoberal psychologickým vyšetrením zo dňa 02.06.2025, ktoré bolo zrealizované s časovým odstupom približne 6 mesiacov od posledného psychologického vyšetrenia, kde sú popisované organické zmeny centrálnej nervovej
sústavy s nivelizáciou intelektu do pásma strednej duševnej zaostalosti s IQ 46 (teda pokles za 6 mesiacov z IQ 60 na IQ 46). V úvode sa uvádza, že verbálny kontakt je sťažený, nakoľko žalobkyňa nerozumie po slovensky, babka jej prekladá do maďarčiny. Vyšetrenie bolo na rozdiel od ostatných vyšetrení zrealizované pre sociálne účely. Jednorazové psychologické vyšetrenie dokumentujúce náhly pokles IQ do pásma strednej duševnej zaostalosti nemôže byť jediným adekvátnym podkladom na zmenu stupňa mentálnej retardácie. Aj v opakovaných neurologických vyšetreniach neurológ potvrdzuje iba ľahkú mentálnu retardáciu. Psychiater ako lekár, na základe objektívneho klinického nálezu stav žalobkyne uzavrel ako miernu duševnú zaostalosť, poruchu správania, simplexnú osobnosť (jednoduchá, nestabilná, málo komplikovaná). Ľahká mentálna retardácia má relatívne stabilný stupeň počas života a nezhoršuje sa progresívne ako neurodegeneratívne ochorenia len vplyvom veku. 13. Posudkový lekár ústredia zároveň uviedol, že stále prihliadne aj na všeobecné faktory, ktoré bez pochybnosti vylučujú stredne ťažkú duševnú zaostalosť žalobkyne, a to: podpísanie občianskeho preukazu, podpísanie žiadosti o invalidný dôchodok a podpísanie zápisnice o ústnom pojednávaní z posúdenia invalidity. 14. Žalovaný zdôraznil, že zdravotný stav žalobkyne bol posúdený správne, komplexne a objektívne, posudkové závery sú úplné, presvedčivé, vychádzajú z dostatočnej zdravotnej dokumentácie a napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom poistení. IV. Replika žalobkyne 15. Žalobkyňa v následnom vyjadrení zo dňa 15.02.2026 uviedla, že nesúhlasí so závermi žalovaného, nakoľko právna kvalifikácia zdravotného stavu a jeho funkčných dôsledkov nezodpovedá objektívne preukázanému rozsahu obmedzení. Zdravotný stav žalobkyne je trvalý a vylučuje reálnu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť. 16. Z rozhodnutia nevyplýva, akou odbornou úvahou žalovaný dospel k záveru, že práve motorické postihnutie má dominantný vplyv na pokles pracovnej schopnosti, hoci administratívny spis obsahuje psychologické vyšetrenie potvrdzujúce výrazné kognitívne deficity (IQ 46), poruchy orientácie a zníženú adaptačnú schopnosť. Rozhodnutie neobsahuje porovnanie funkčného dopadu motorického a mentálneho postihnutia na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, ani nevysvetľuje, prečo mentálne postihnutie nebolo určené ako rozhodujúce. 17. Napadnuté rozhodnutie výsledok psychologického vyšetrenia redukuje na formálnu zmienku bez toho, aby preskúmateľne vysvetlilo, aký konkrétny dopad má takto zistená úroveň kognitívnych schopností na pracovnú adaptabilitu žalobkyne, jej schopnosť samostatne sa rozhodovať a niesť pracovnoprávnu zodpovednosť v podmienkach reálneho pracovného prostredia. Rozhodnutie nepreukazuje, že by bol mentálny deficit materiálne vyhodnotený z hľadiska zostávajúcej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na základe komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, ako to vyžaduje § 74 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení. Zároveň absentuje presvedčivá úvaha o určení miery poklesu podľa rozhodujúcej príčiny a so zreteľom na závažnosť ostatných postihnutí v zmysle § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení. Zistený rozsah funkčného obmedzenia objektívne nevytvára reálny predpoklad na stabilné, samostatné a zodpovedné plnenie pracovných úloh v podmienkach otvoreného trhu práce. 18. Komplexný posudok zo dňa 11.09.2025 konštatuje vysoký stupeň odkázanosti a výrazné obmedzenia v oblasti sebaobsluhy, orientácie a samostatného fungovania. Tieto závery zakladajú vnútorný rozpor vo funkčnom hodnotení zdravotného stavu žalobkyne v porovnaní so závermi žalovaného, a sú objektívne ťažko zlučiteľné s určením miery poklesu, ktorá nezodpovedá plnej invalidite. 19. Žalobkyňa navrhla, aby správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. c) a a) SSP napadnuté rozhodnutie zrušil, keďže vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu a z nesprávneho právneho posúdenia veci, a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie so záväzným právnym názorom, že pri
opätovnom posúdení je potrebné individuálne a preskúmateľne vyhodnotiť všetky funkčné dôsledky zdravotného stavu žalobkyne. 20. Vyjadrenie žalobkyne bolo doručené žalovanému dňa 24.02.2026, žalovaný dupliku nepodal. III. Relevantná právna úprava 21. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 22. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. 23. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe: a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby, a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. 24. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. 25. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. 26. Podľa § 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. 27. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. 28. Podľa § 153 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť a) nemocenského poistenia, b) dôchodkového poistenia, c) úrazového poistenia. 29. Podľa § 153 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie a) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, b) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa, choroby a stavu nezaopatreného dieťaťa, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť. 30. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada. 31. Podľa § 153 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej
poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore. 32. Podľa Prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, kapitola V – duševné choroby a poruchy správania, položka 6 – mentálna retardácia, písmeno a) – ľahká mentálna retardácia (horné, stredné a dolné pásmo, IQ v pásme 50 – 69), miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 50%-60%. IV. Posúdenie veci správnym súdom 33. Správny súd v Košiciach s poukazom na špeciálne ustanovenia žaloby v sociálnych veciach § 199 - § 205 SSP, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a preskúmal konanie žalovaného, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, a to nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP, rozhodujúc bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok uvedených v § 107 SSP a dospel k záveru, že podaná správna žaloba nie je dôvodná, a preto je potrebné ju zamietnuť postupom podľa § 190 SSP. 34. Predmetom prieskumu v danej veci je rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím o priznaní invalidného dôchodku žalobkyni s ohľadom na jej mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 70%. 35. Podstatou žalobných námietok bolo tvrdenie žalobkyne, že miera poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je minimálne 80% s ohľadom na nový psychologický posudok D. E. E. zo dňa 02.06.2025, invalidita žalobkyne mala byť posúdená nielen podľa hlavnej diagnózy, ale aj podľa funkčných dopadov na každodenný život a schopnosť samostatnej existencie žalobkyne. 36. V úvode právneho posúdenia správny súd uvádza, že nárok na invalidný dôchodok je podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení podmienený (okrem iného) invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 71 ods. 1), pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5). 37. K námietke žalobkyne týkajúcej sa záverov posudkových lekárov o miere poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (invalidity) v lekárskom posudku tvoriacom podklad rozhodnutia žalovaného, správny súd vo všeobecnosti zdôrazňuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu, je vecou výlučne odborno medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 citovaného zákona). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Zistenia posudkových lekárov sú teda odbornými závermi na podklade odborných nálezov, pričom uvedené činnosti vykonávajú posudkoví lekári ako odborníci na základe zákona po splnení zákonom stanovených podmienok na výkon ich činnosti. 38. Lekársky posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odborno - medicínskej kvalifikácie) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritériá však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými
skutočnosťami, prihliadne pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní. 39. Správny súd po oboznámení sa s obsahom dávkového a posudkového spisu konštatuje, že posudkovým lekárom ústredia boli zohľadnené všetky lekárske správy nachádzajúce sa v posudkovom spise a ustálenie zdravotného stavu žalobkyne v posudku ústredia korešponduje s predloženými lekárskymi správami. 40. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby, a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. 41. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v Prílohe č. 4 a určuje sa v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí s tým, že jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú (§ 71 ods. 4, 5, 6 a 7 zákona o sociálnom poistení). 42. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pričom na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúseností a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. 43. Pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok je podstatná otázka vplyvu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti. Posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach sociálneho poistenia je zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia, a to tak na účely správneho, ako aj na účely súdneho konania. 44. Správny súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax, v zmysle ktorej súd nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity, musí rovnako ako žalovaný vychádzať z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o invalidný dôchodok (na porovnanie rozsudok NS SR sp. zn. 10So/97/2014 zo dňa 15.07.2015). 45. V posudku ústredia je zrozumiteľne odôvodnený záver o ustálení rozhodujúceho ochorenia žalobkyne – duševné choroby a poruchy správania (kód MKCH 10) – zaradené podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení do kapitoly V - duševné choroby a poruchy správania, položky 6 - mentálna retardácia, písmena a) - ľahká mentálna retardácia (horné, stredné a dolné pásmo, IQ v pásme 50 - 69, s prihliadnutím na sociálnu prispôsobivosť) s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne na úrovni 60% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Zároveň podľa tohto posudku ostatné zdravotné postihnutia žalobkyne dokumentované v diagnostických záveroch doložených lekárskych správ odôvodňujú u nej zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10% podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení. Teda celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zo strany žalobkyne bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovaného, ústredia so sídlom v Košiciach, určená na 70% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 46. Správny súd na základe vykonaného dokazovania v súdnom preskúmavacom konaní dospel k záveru, že skutkové okolnosti, týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobkyne, boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, či už pred vydaním rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ako aj žalovaného, ktorí vo svojich posudkoch dostatočne vyhodnotili zdravotné postihnutie žalobkyne na základe predložených odborných lekárskych vyšetrení, ktoré im boli zo strany žalobkyne, ku dňu ich rozhodovania, predložené. Náležitým spôsobom zdôvodnili prečo, vzhľadom na zdravotné postihnutie žalobkyne, je za rozhodujúce zdravotné postihnutie
potrebné považovať ľahkú mentálnu retardáciu (horné, stredné a dolné pásmo, IQ v pásme 50 69, s prihliadnutím na sociálnu prispôsobivosť), a vzhľadom na iné zdravotné postihnutia podrobne popísané tak v rozhodnutí žalovaného, ako aj v predmetných posudkoch, posudkoví lekári navýšili mieru poklesu o 10%, keďže tieto ďalšie zdravotné postihnutia žalobkyne sú posudkovo závažné a podmieňujú percentuálne navýšenie. Správny súd tiež dopĺňa, že v prípade zhoršenia sa zdravotného stavu žalobkyne od ostatného lekárskeho posúdenia, je možné z jej strany domáhať sa priznania invalidného dôchodku novou žiadosťou, ktorá bude opätovne prehodnotená. 47. Správny súd dodáva, že v konaní neboli preukázané žiadne ďalšie nové skutočnosti, ktoré by neboli známe príslušným posudkovým lekárom pri vypracovaní posudkov a ktoré by mohli ich jednoznačné závery spochybniť. Nebolo v konaní preukázané, že zdravotný stav žalobkyne (aj keď táto svoj zdravotný stav vníma subjektívne inak) odôvodňuje vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ako bolo ustálené príslušnými posudkovými lekármi v podaných posudkoch. 48. Pokiaľ žalobkyňa navrhla, aby bol vyhotovený nový nezávislý lekársky posudok znalcom, ktorý presne zhodnotí jej zdravotný stav a schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, správny súd nevyhovel jej návrhu, nakoľko tak, ako je vyššie uvedené, klinický obraz ako ani diagnostika žalobkyne v predmetnej veci nie sú rozporné so zdravotnou dokumentáciou, z ktorej vychádzal posudkový lekár. Preto tu neexistuje rozpor, ktorý by navrhovaným dokazovaním bolo možné a potrebné odstrániť. Psychologický posudok D. E. E. zo dňa 02.06.2025 bol zrealizovaný pre sociálne účely a psychológ nemá kompetenciu posudkového lekára v zmysle zákona o sociálnom poistení posúdiť celkový zdravotný stav posudzovanej osoby. Jednorazové psychologické vyšetrenie dokumentujúce náhly pokles IQ do pásma strednej duševnej zaostalosti nemôže byť jediným adekvátnym podkladom na zmenu stupňa mentálnej retardácie. Aj v opakovaných neurologických vyšetreniach neurológ potvrdil iba ľahkú mentálnu retardáciu. Psychiater ako lekár, na základe objektívneho klinického nálezu stav žalobkyne uzavrel ako miernu duševnú zaostalosť, poruchu správania, simplexnú osobnosť (jednoduchá, nestabilná, málo komplikovaná). Nad rámec toho správny súd zdôrazňuje, že primárne zisťovanie skutkového stavu a vykonávanie dokazovania prináleží vždy konajúcemu správnemu orgánu a správny súd vykoná dokazovanie sám len vo výnimočne odôvodnených prípadoch. 49. Správny súd tiež zisťoval, či posudková činnosť posudkových lekárov zodpovedá ustanoveniu § 153 zákona o sociálnom poistení, teda či ich posudky sú logické a či presvedčivo objasňujú záver o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a o určenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Pochybenia, ktoré by svedčili o nesprávnosti posudkových lekárov v priebehu konania zistené neboli a dôvod na opätovné prešetrenie zdravotného stavu žalobkyne znalcom a odstránenie prípadných pochybností správny súd nezistil. Ak by však v budúcnosti došlo k zmene zdravotného stavu žalobkyne v dôsledku jeho zhoršenia, môže táto opätovne požiadať o preskúmanie miery poklesu schopnosti alebo zmenu rozhodujúceho postihnutia a stanovenie novej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 50. Preto správny súd, s poukazom na vyššie uvedené, má za to, že v priebehu konania sa nevyskytli také skutočnosti, ktoré by prijatý záver vyplývajúci z lekárskych posudkov spochybnili alebo vyvrátili, pri aplikácii ustanovenia § 190 SSP správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol. 51. Podľa § 168 SSP, žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania, iba ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. 52. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, nakoľko žalobkyňa nemala v konaní ani len čiastočný úspech a v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať a žalovanému výnimočne priznať, správny súd žalovanému právo na náhradu trov voči žalobkyni nepriznal. Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.