{"guid": "71755897-c1dd-49df-9dff-e1ec0891be32:c9ffb0b5-32bb-4c60-bf89-5ce082189717", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2026:7025200197.2", "spisova_znacka": "13Sas/12/2025", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 13Sas/12/2025 z 22. 4. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 22. apríla 2026, sp. zn. 13Sas/12/2025, ECLI:SK:SpSKE:2026:7025200197.2", "identifikacne_cislo": "7025200197", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Berežná", "sudca_id": 998, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-berezna-998", "datum_vydania": "2026-04-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-71.odsek-1", "nazov": "§ 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-71.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-71"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-71.odsek-2", "nazov": "§ 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-71.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-71"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-71.odsek-4", "nazov": "§ 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-71.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-71"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-71.odsek-5", "nazov": "§ 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-71.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-71"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-71.odsek-6", "nazov": "§ 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-71.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-71"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-71.odsek-7", "nazov": "§ 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-71.odsek-7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-71"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-71.odsek-8", "nazov": "§ 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-71.odsek-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-71"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-153.odsek-1", "nazov": "§ 153 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-153.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-153"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-153.odsek-3", "nazov": "§ 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-153.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-153"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-153.odsek-5", "nazov": "§ 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-153.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-153"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-153.odsek-8", "nazov": "§ 153 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-153.odsek-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-153"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-71", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-153", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c9ffb0b5-32bb-4c60-bf89-5ce082189717", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2026:7025200197.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2026:7025200197.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2026:7025200197.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\n13Sas/12/2025\n7025200197\n22. 04. 2026\nJUDr. Zuzana Berežná\nECLI:SK:SpSKE:2026:7025200197.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Zuzanou Berežnou, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX B., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul.\n29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\ngenerálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.09.2025, takto\nrozhodol:\nI. Žalobu z a m i e t a .\nII. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobkyni právo na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nI.\nAdministratívne konanie\n1. Dňa 26.03.2025 podala žalobkyňa žiadosť o invalidný dôchodok.\n2. Sociálna poisťovňa, ústredie, ako prvostupňový orgán, rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa\n10.04.2025 priznala žalobkyni od 27.11.2024 invalidný dôchodok v sume 376,50 eur mesačne a podľa\n§ 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon\no sociálnom poistení“) od 01.01.2025 zvýšila invalidný dôchodok na sumu 384,50 eur mesačne. Voči\nrozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie.\n3. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.09.2025 zmenil prvostupňové\nrozhodnutie tak, že priznal žalobkyni invalidný dôchodok v sume 439,30 eur mesačne a podľa § 82 a §\n293gb ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. od 27.11.2024 priznal žalobkyni invalidný dôchodok v sume 439,30\neur mesačne podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. žalobkyni od 01.01.2025 zvýšil invalidný dôchodok\nna sumu 448,60 eur mesačne.\n4. V dôvodoch napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že miera poklesu schopnosti vykonávať\nzárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 60%, s dátumom vzniku\ninvalidity od 10.05.2010. Na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobkyne opätovne\nposúdený posudkovým lekárom dňa 09.06.2025, ktorý nezmenil pôvodný posudkový záver, odvolaniu\nnevyhovel, a preto predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia\nSociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach. Podľa posudku posudkového lekára zo dňa\n11.09.2025 psychiater stav žalobkyne verifikoval jednoznačne ako ľahkú mentálnu retardáciu. Po\ncelkovom zhodnotení zdravotného stavu s opakovaným potvrdením iba ľahkej mentálnej retardácie s\nIQ 60 aj s prihliadnutím na poruchy správania, je od 31.07.2023 stav žalobkyne zaradený do kapitoly\nV - duševné choroby a poruchy správania, položky 6 - mentálna retardácia, písmena a) - ľahká\n\nmentálna retardácia (horné, stredné a dolné pásmo, IQ v pásme 50 - 69, s prihliadnutím na sociálnu\nprispôsobivosť) s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 60%, čo je horná hodnota\npercentuálneho rozpätia. Pre všetky ostatné iné zdravotné postihnutia je miera poklesu zvýšená o\nmaximálne zákonom stanovenú hodnotu 10%. Dátum vzniku invalidity potvrdil posudkový lekár od\n10.05.2010 s tým, že celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 70% v porovnaní\nso zdravou fyzickou osobou.\nII.\nSprávna žaloba\n5. Žalobou doručenou súdu dňa 09.10.2025 sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného\na vrátenia veci na ďalšie konanie a objektívne posúdenie, prípadne aby súd sám určil, že žalobkyňa\nspĺňa podmienky plnej invalidity podľa zákona č. 461/2003 Z.z.\n6. Žalobkyňa namietala neúplne zistený skutkový stav, nesprávne právne posúdenie veci,\nnepreskúmateľnosť rozhodnutia a porušenie jej základných práv.\n7. Podľa názoru žalobkyne žalovaný nezabezpečil úplne a objektívne zistenie skutkového stavu. Napriek\ntomu, že v spise bol založený nový psychologický posudok D. E. E. zo dňa 02.06.2025, ktorý prináša\nzásadné a aktuálne odborné zistenia o zhoršení zdravotného stavu žalobkyne, tento dôkaz nebol\nprimerane vyhodnotený. Psychologické vyšetrenie potvrdzuje stredne ťažkú mentálnu retardáciu s IQ\n46, organické zmeny centrálneho nervového systému, poruchy správania a trvalú odkázanosť na\npomoc inej osoby. Tieto závery jednoznačne svedčia o tom, že zdravotný stav žalobkyne zodpovedá\nplnej invalidite s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najmenej 80%. Posudkový lekár\nsa s týmto posudkom vecne ani odborne nevysporiadal, čím porušil zásadu hodnotenia dôkazov,\nnevyhodnotil všetky relevantné lekárske podklady v ich vzájomnej súvislosti. Záver o 70% poklese tak\nnemá dostatočný skutkový základ a je výsledkom neúplného dokazovania.\n8. Invalidita sa neposudzuje len podľa hlavnej diagnózy, ale aj podľa funkčných dopadov na každodenný\nživot a schopnosť samostatnej existencie. V prípade žalobkyne bolo preukázané, že trpí trvalým\nkognitívnym deficitom, ťažkými poruchami správania a stratou schopnosti samostatnej orientácie a\nsociálnej adaptácie, čo zodpovedá poklesu minimálne o 80%. Žalovaný však uplatnil nesprávny právny\nvýklad a určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť len na úrovni 70%, hoci objektívne\nokolnosti napĺňajú zákonné znaky plnej invalidity. Tým došlo k nesprávnej aplikácii právnych predpisov\na k porušeniu zásady zákonnosti správneho konania.\n9. Napadnuté rozhodnutie je navyše nepreskúmateľné, keďže z jeho odôvodnenia nie je zrejmé, akým\nspôsobom a na základe akých odborných argumentov boli vyhodnotené jednotlivé lekárske správy a\nprečo bol nový psychologický dôkaz ignorovaný.\n10. Rozhodnutie nemožno považovať za presvedčivé a zákonné, keďže neumožňuje súdu preskúmať,\nči správny orgán postupoval v súlade so zásadou objektivity, proporcionality a materiálnej pravdy.\n11. Žalobkyňa navrhla, aby súd v prípade pochybností nariadil znalecké dokazovanie z odboru klinickej\npsychológie a psychiatrie s cieľom objektívne určiť, či zdravotný stav žalobkyne zodpovedá poklesu\nschopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu minimálne 80%.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n12. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 04.02.2026 uviedol, že posudkový lekár\nústredia zabezpečil všetky dostupné psychiatrické a psychologické vyšetrenia realizované za celé\nobdobie od detstva žalobkyne, ktoré sú nevyhnutné ako podklad k posúdeniu zdravotného stavu na účely\ninvalidity občanov s mentálnou retardáciou. Posudkový lekár sa podrobne zaoberal psychologickým\nvyšetrením zo dňa 02.06.2025, ktoré bolo zrealizované s časovým odstupom približne 6 mesiacov\nod posledného psychologického vyšetrenia, kde sú popisované organické zmeny centrálnej nervovej\n\nsústavy s nivelizáciou intelektu do pásma strednej duševnej zaostalosti s IQ 46 (teda pokles za 6\nmesiacov z IQ 60 na IQ 46). V úvode sa uvádza, že verbálny kontakt je sťažený, nakoľko žalobkyňa\nnerozumie po slovensky, babka jej prekladá do maďarčiny. Vyšetrenie bolo na rozdiel od ostatných\nvyšetrení zrealizované pre sociálne účely. Jednorazové psychologické vyšetrenie dokumentujúce náhly\npokles IQ do pásma strednej duševnej zaostalosti nemôže byť jediným adekvátnym podkladom\nna zmenu stupňa mentálnej retardácie. Aj v opakovaných neurologických vyšetreniach neurológ\npotvrdzuje iba ľahkú mentálnu retardáciu. Psychiater ako lekár, na základe objektívneho klinického\nnálezu stav žalobkyne uzavrel ako miernu duševnú zaostalosť, poruchu správania, simplexnú osobnosť\n(jednoduchá, nestabilná, málo komplikovaná). Ľahká mentálna retardácia má relatívne stabilný stupeň\npočas života a nezhoršuje sa progresívne ako neurodegeneratívne ochorenia len vplyvom veku.\n13. Posudkový lekár ústredia zároveň uviedol, že stále prihliadne aj na všeobecné faktory, ktoré\nbez pochybnosti vylučujú stredne ťažkú duševnú zaostalosť žalobkyne, a to: podpísanie občianskeho\npreukazu, podpísanie žiadosti o invalidný dôchodok a podpísanie zápisnice o ústnom pojednávaní z\nposúdenia invalidity.\n14. Žalovaný zdôraznil, že zdravotný stav žalobkyne bol posúdený správne, komplexne a objektívne,\nposudkové závery sú úplné, presvedčivé, vychádzajú z dostatočnej zdravotnej dokumentácie a\nnapadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom poistení.\nIV.\nReplika žalobkyne\n15. Žalobkyňa v následnom vyjadrení zo dňa 15.02.2026 uviedla, že nesúhlasí so závermi žalovaného,\nnakoľko právna kvalifikácia zdravotného stavu a jeho funkčných dôsledkov nezodpovedá objektívne\npreukázanému rozsahu obmedzení. Zdravotný stav žalobkyne je trvalý a vylučuje reálnu schopnosť\nvykonávať zárobkovú činnosť.\n16. Z rozhodnutia nevyplýva, akou odbornou úvahou žalovaný dospel k záveru, že práve motorické\npostihnutie má dominantný vplyv na pokles pracovnej schopnosti, hoci administratívny spis obsahuje\npsychologické vyšetrenie potvrdzujúce výrazné kognitívne deficity (IQ 46), poruchy orientácie a\nzníženú adaptačnú schopnosť. Rozhodnutie neobsahuje porovnanie funkčného dopadu motorického a\nmentálneho postihnutia na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, ani nevysvetľuje, prečo mentálne\npostihnutie nebolo určené ako rozhodujúce.\n17. Napadnuté rozhodnutie výsledok psychologického vyšetrenia redukuje na formálnu zmienku bez\ntoho, aby preskúmateľne vysvetlilo, aký konkrétny dopad má takto zistená úroveň kognitívnych\nschopností na pracovnú adaptabilitu žalobkyne, jej schopnosť samostatne sa rozhodovať a\nniesť pracovnoprávnu zodpovednosť v podmienkach reálneho pracovného prostredia. Rozhodnutie\nnepreukazuje, že by bol mentálny deficit materiálne vyhodnotený z hľadiska zostávajúcej schopnosti\nvykonávať zárobkovú činnosť na základe komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, ako to\nvyžaduje § 74 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení. Zároveň absentuje presvedčivá úvaha o\nurčení miery poklesu podľa rozhodujúcej príčiny a so zreteľom na závažnosť ostatných postihnutí v\nzmysle § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení. Zistený rozsah funkčného obmedzenia objektívne\nnevytvára reálny predpoklad na stabilné, samostatné a zodpovedné plnenie pracovných úloh v\npodmienkach otvoreného trhu práce.\n18. Komplexný posudok zo dňa 11.09.2025 konštatuje vysoký stupeň odkázanosti a výrazné\nobmedzenia v oblasti sebaobsluhy, orientácie a samostatného fungovania. Tieto závery zakladajú\nvnútorný rozpor vo funkčnom hodnotení zdravotného stavu žalobkyne v porovnaní so závermi\nžalovaného, a sú objektívne ťažko zlučiteľné s určením miery poklesu, ktorá nezodpovedá plnej\ninvalidite.\n19. Žalobkyňa navrhla, aby správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. c) a a) SSP napadnuté rozhodnutie\nzrušil, keďže vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu a z nesprávneho právneho\nposúdenia veci, a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie so záväzným právnym názorom, že pri\n\nopätovnom posúdení je potrebné individuálne a preskúmateľne vyhodnotiť všetky funkčné dôsledky\nzdravotného stavu žalobkyne.\n20. Vyjadrenie žalobkyne bolo doručené žalovanému dňa 24.02.2026, žalovaný dupliku nepodal.\nIII.\nRelevantná právna úprava\n21. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý\nzdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so\nzdravou fyzickou osobou.\n22. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký\nzdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa\npoznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.\n23. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť\nsa posudzuje na základe: a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho\nzariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho\nvývoja, ďalšej liečby, a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na\nzostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie,\nmožnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.\n24. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú\nčinnosť je uvedená v prílohe č. 4.\n25. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú\nčinnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou\ndlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných\npostihnutí.\n26. Podľa § 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti\nvykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.\n27. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú\nčinnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných\npostihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty\nsa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a\nschopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je\ndôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.\n28. Podľa § 153 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho\npoistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť a) nemocenského poistenia, b) dôchodkového\npoistenia, c) úrazového poistenia.\n29. Podľa § 153 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť dôchodkového\npoistenia zahŕňa posudzovanie a) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti\nvykonávať zárobkovú činnosť, b) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa,\nchoroby a stavu nezaopatreného dieťaťa, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť.\n30. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku\nposudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový\nlekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo\npoškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o\nto poistenec alebo poškodený požiada.\n31. Podľa § 153 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej\nčinnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej\n\npoisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný\nstav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore.\n32. Podľa Prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, kapitola V – duševné choroby a poruchy správania,\npoložka 6 – mentálna retardácia, písmeno a) – ľahká mentálna retardácia (horné, stredné a dolné pásmo,\nIQ v pásme 50 – 69), miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 50%-60%.\nIV.\nPosúdenie veci správnym súdom\n33. Správny súd v Košiciach s poukazom na špeciálne ustanovenia žaloby v sociálnych veciach § 199 - §\n205 SSP, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu\na preskúmal konanie žalovaného, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, a to nielen\nv rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa\njedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými\nbodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP, rozhodujúc bez nariadenia pojednávania,\nza splnenia podmienok uvedených v § 107 SSP a dospel k záveru, že podaná správna žaloba nie je\ndôvodná, a preto je potrebné ju zamietnuť postupom podľa § 190 SSP.\n34. Predmetom prieskumu v danej veci je rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým\nrozhodnutím o priznaní invalidného dôchodku žalobkyni s ohľadom na jej mieru poklesu schopnosti\nvykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 70%.\n35. Podstatou žalobných námietok bolo tvrdenie žalobkyne, že miera poklesu jej schopnosti vykonávať\nzárobkovú činnosť je minimálne 80% s ohľadom na nový psychologický posudok D. E. E. zo dňa\n02.06.2025, invalidita žalobkyne mala byť posúdená nielen podľa hlavnej diagnózy, ale aj podľa\nfunkčných dopadov na každodenný život a schopnosť samostatnej existencie žalobkyne.\n36. V úvode právneho posúdenia správny súd uvádza, že nárok na invalidný dôchodok je podľa § 70 ods.\n1 zákona o sociálnom poistení podmienený (okrem iného) invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec\npre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako\n40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 71 ods. 1), pričom miera poklesu schopnosti vykonávať\nzárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5).\n37. K námietke žalobkyne týkajúcej sa záverov posudkových lekárov o miere poklesu jej schopnosti\nvykonávať zárobkovú činnosť (invalidity) v lekárskom posudku tvoriacom podklad rozhodnutia\nžalovaného, správny súd vo všeobecnosti zdôrazňuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej\nosoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu, je vecou výlučne odborno medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia\nzdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej\nposudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva\nposudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia\nústredia (§ 153 ods. 5 citovaného zákona). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára\no tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti\nvykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu\nzdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a\nso zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené\nv lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom\nposudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu\nkonkrétneho záveru. Zistenia posudkových lekárov sú teda odbornými závermi na podklade odborných\nnálezov, pričom uvedené činnosti vykonávajú posudkoví lekári ako odborníci na základe zákona po\nsplnení zákonom stanovených podmienok na výkon ich činnosti.\n38. Lekársky posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd\n(vzhľadom na absenciu odborno - medicínskej kvalifikácie) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na\njeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritériá však spĺňa len taký posudok, v\nktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými\n\nskutočnosťami, prihliadne pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery\nnáležite odôvodní.\n39. Správny súd po oboznámení sa s obsahom dávkového a posudkového spisu konštatuje, že\nposudkovým lekárom ústredia boli zohľadnené všetky lekárske správy nachádzajúce sa v posudkovom\nspise a ustálenie zdravotného stavu žalobkyne v posudku ústredia korešponduje s predloženými\nlekárskymi správami.\n40. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ\na údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením\ndiagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby, a b) komplexných\nfunkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie,\nmožnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.\n41. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v Prílohe č. 4 a určuje\nsa v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo\nnepriaznivého zdravotného stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí s tým, že\njednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú (§ 71\nods. 4, 5, 6 a 7 zákona o sociálnom poistení).\n42. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú možno zvýšiť najviac o 10%,\nak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú\nčinnosť, pričom na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej\nčinnosti, dosiahnutého vzdelania, skúseností a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak\npokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí\npodmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.\n43. Pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok je podstatná otázka vplyvu dlhodobo nepriaznivého\nzdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti. Posúdenie rozsahu zdravotného\npoškodenia a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné\nlekárske znalosti a vo veciach sociálneho poistenia je zverené posudkovým lekárom sociálneho\npoistenia, a to tak na účely správneho, ako aj na účely súdneho konania.\n44. Správny súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax, v zmysle ktorej súd nemôže sám posudzovať\nodborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie miery poklesu schopnosti\nvykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity, musí rovnako ako žalovaný vychádzať z lekárskych\nposudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj\ns prihliadnutím na námietky žiadateľa o invalidný dôchodok (na porovnanie rozsudok NS SR sp. zn.\n10So/97/2014 zo dňa 15.07.2015).\n45. V posudku ústredia je zrozumiteľne odôvodnený záver o ustálení rozhodujúceho ochorenia\nžalobkyne – duševné choroby a poruchy správania (kód MKCH 10) – zaradené podľa prílohy č. 4 k\nzákonu o sociálnom poistení do kapitoly V - duševné choroby a poruchy správania, položky 6 - mentálna\nretardácia, písmena a) - ľahká mentálna retardácia (horné, stredné a dolné pásmo, IQ v pásme 50\n- 69, s prihliadnutím na sociálnu prispôsobivosť) s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať\nzárobkovú činnosť žalobkyne na úrovni 60% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Zároveň podľa\ntohto posudku ostatné zdravotné postihnutia žalobkyne dokumentované v diagnostických záveroch\ndoložených lekárskych správ odôvodňujú u nej zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú\nčinnosť o 10% podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení. Teda celková miera poklesu schopnosti\nvykonávať zárobkovú činnosť zo strany žalobkyne bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia\nžalovaného, ústredia so sídlom v Košiciach, určená na 70% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.\n46. Správny súd na základe vykonaného dokazovania v súdnom preskúmavacom konaní dospel\nk záveru, že skutkové okolnosti, týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobkyne, boli\ndostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, či už pred vydaním\nrozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ako aj žalovaného, ktorí vo svojich posudkoch\ndostatočne vyhodnotili zdravotné postihnutie žalobkyne na základe predložených odborných lekárskych\nvyšetrení, ktoré im boli zo strany žalobkyne, ku dňu ich rozhodovania, predložené. Náležitým spôsobom\nzdôvodnili prečo, vzhľadom na zdravotné postihnutie žalobkyne, je za rozhodujúce zdravotné postihnutie\n\npotrebné považovať ľahkú mentálnu retardáciu (horné, stredné a dolné pásmo, IQ v pásme 50 69, s prihliadnutím na sociálnu prispôsobivosť), a vzhľadom na iné zdravotné postihnutia podrobne\npopísané tak v rozhodnutí žalovaného, ako aj v predmetných posudkoch, posudkoví lekári navýšili\nmieru poklesu o 10%, keďže tieto ďalšie zdravotné postihnutia žalobkyne sú posudkovo závažné\na podmieňujú percentuálne navýšenie. Správny súd tiež dopĺňa, že v prípade zhoršenia sa zdravotného\nstavu žalobkyne od ostatného lekárskeho posúdenia, je možné z jej strany domáhať sa priznania\ninvalidného dôchodku novou žiadosťou, ktorá bude opätovne prehodnotená.\n47. Správny súd dodáva, že v konaní neboli preukázané žiadne ďalšie nové skutočnosti, ktoré by neboli\nznáme príslušným posudkovým lekárom pri vypracovaní posudkov a ktoré by mohli ich jednoznačné\nzávery spochybniť. Nebolo v konaní preukázané, že zdravotný stav žalobkyne (aj keď táto svoj zdravotný\nstav vníma subjektívne inak) odôvodňuje vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť,\nako bolo ustálené príslušnými posudkovými lekármi v podaných posudkoch.\n48. Pokiaľ žalobkyňa navrhla, aby bol vyhotovený nový nezávislý lekársky posudok znalcom, ktorý\npresne zhodnotí jej zdravotný stav a schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, správny súd nevyhovel\njej návrhu, nakoľko tak, ako je vyššie uvedené, klinický obraz ako ani diagnostika žalobkyne v\npredmetnej veci nie sú rozporné so zdravotnou dokumentáciou, z ktorej vychádzal posudkový lekár.\nPreto tu neexistuje rozpor, ktorý by navrhovaným dokazovaním bolo možné a potrebné odstrániť.\nPsychologický posudok D. E. E. zo dňa 02.06.2025 bol zrealizovaný pre sociálne účely a psychológ\nnemá kompetenciu posudkového lekára v zmysle zákona o sociálnom poistení posúdiť celkový\nzdravotný stav posudzovanej osoby. Jednorazové psychologické vyšetrenie dokumentujúce náhly\npokles IQ do pásma strednej duševnej zaostalosti nemôže byť jediným adekvátnym podkladom na\nzmenu stupňa mentálnej retardácie. Aj v opakovaných neurologických vyšetreniach neurológ potvrdil\niba ľahkú mentálnu retardáciu. Psychiater ako lekár, na základe objektívneho klinického nálezu\nstav žalobkyne uzavrel ako miernu duševnú zaostalosť, poruchu správania, simplexnú osobnosť\n(jednoduchá, nestabilná, málo komplikovaná). Nad rámec toho správny súd zdôrazňuje, že primárne\nzisťovanie skutkového stavu a vykonávanie dokazovania prináleží vždy konajúcemu správnemu orgánu\na správny súd vykoná dokazovanie sám len vo výnimočne odôvodnených prípadoch.\n49. Správny súd tiež zisťoval, či posudková činnosť posudkových lekárov zodpovedá ustanoveniu §\n153 zákona o sociálnom poistení, teda či ich posudky sú logické a či presvedčivo objasňujú záver\no rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a o určenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú\nčinnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Pochybenia, ktoré by svedčili o nesprávnosti\nposudkových lekárov v priebehu konania zistené neboli a dôvod na opätovné prešetrenie zdravotného\nstavu žalobkyne znalcom a odstránenie prípadných pochybností správny súd nezistil. Ak by však\nv budúcnosti došlo k zmene zdravotného stavu žalobkyne v dôsledku jeho zhoršenia, môže táto\nopätovne požiadať o preskúmanie miery poklesu schopnosti alebo zmenu rozhodujúceho postihnutia\na stanovenie novej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.\n50. Preto správny súd, s poukazom na vyššie uvedené, má za to, že v priebehu konania sa nevyskytli\ntaké skutočnosti, ktoré by prijatý záver vyplývajúci z lekárskych posudkov spochybnili alebo vyvrátili, pri\naplikácii ustanovenia § 190 SSP správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.\n51. Podľa § 168 SSP, žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi\nprávo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania, iba ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu\nštátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.\n52. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, nakoľko žalobkyňa nemala v konaní\nani len čiastočný úspech a v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré\nby bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať a žalovanému výnimočne priznať, správny súd\nžalovanému právo na náhradu trov voči žalobkyni nepriznal.\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od\njeho doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno\nodpustiť.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak:\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o\nkonania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania uviesť:\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa §\n440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že:\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Dôvod kasačnej\nsťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že\nsťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva\nnesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ\npoukáže na svoje podania pred správnym súdom.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}