Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach KE-6S/116/2022 7022200643 24. 03. 2026 JUDr. Tomáš Kuruc ECLI:SK:SpSKE:2026:7022200643.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Tomáša Kuruca a z členov senátu JUDr. Jany Raganovej a JUDr. PhDr. Pavla Doriča, PhD., v právnej veci žalobcu: Lidl Slovenská republika, v.o.s., Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 35 793 783, právne zastúpený: Advokátskou kanceláriou ECKER - KÁN & PARTNERS, s.r.o., so sídlom: Zelená 2, 811 01 Bratislava, IČO: 35 886 625, proti žalovanému: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, Botanická č. 17, 842 13 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 4776/2022-2 zo dňa 08.09.2022, v konaní o správnej žalobe vo veciach správneho trestania, takto rozhodol: I. Žalobu z a m i e t a . II. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: I. Administratívne konanie 1. Dňa 26.03.2022 vykonali inšpektori Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Spišská Nová Ves (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“) úradnú kontrolu potravín v prevádzkarni žalobcu, a to v Predajni potravín Lidl 264, Trangusova ulica, Krompachy. Počas výkonu úradnej kontroly bolo zistené umiestňovanie na trh jedného druhu potravinárskeho výrobku po uplynutí dátumu spotreby, konkrétne rastlinného výrobku na báze repkového oleja a mandľovej krupice s hmotnosťou 100 g, s dátumom spotreby 22. marca 2022, v množstve troch kusov, pri jednotkovej cene 1,29 eur za kus, výrobcu Lidl Slovenská republika, v. o. s. Inšpektori prvostupňového správneho orgánu v súvislosti so zisteným skutkovým stavom konštatovali porušenie povinností podľa § 4 ods. 1, § 6 ods. 5 písm. d) a § 12 ods. 1 písm. a) a h) zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení účinnom od 01.07.2022 (ďalej aj „zákon o potravinách“), ako aj porušenie článku 14 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a b) Nariadenia (ES) č. 178/2002 Európskeho parlamentu a Rady. Na základe zistených skutočností uložili kontrolovanému subjektu podľa § 20 ods. 9 zákona o potravinách opatrenie spočívajúce v stiahnutí predmetného tovaru z predaja a jeho neškodnom odstránení, s termínom splnenia ku dňu 26. marca 2022. Uložené opatrenie bolo splnené bezprostredne počas výkonu kontroly, keď prevádzkovateľ zabezpečil stiahnutie výrobkov z predaja do zázemia prevádzky a ich uloženie na miesto vyhradené pre vyradené potraviny. Zistený nedostatok bol zdokumentovaný písomne aj fotograficky v zázname o úradnej kontrole potravín zo dňa 26.03.2022, ktorý bol prerokovaný so zodpovednou zamestnankyňou prevádzkovateľa. Účastník konania proti uloženému opatreniu námietky podľa § 20 ods. 11 zákona o potravinách nepodal. 2. Na základe zistení z úradnej kontroly začal prvostupňový správny orgán správne konanie a umožnil žalobcovi vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia. Žalobca sa k upovedomeniu nevyjadril. Následne
prvostupňový správny orgán vydal dňa 10.05.2022 rozhodnutie, ktorým žalobcu uznal zodpovedným za spáchanie správnych deliktov podľa § 28 ods. 4 písm. a) a písm. i) zákona o potravinách v znení účinnom do 30.06.2022 a uložil mu pokutu vo výške 10.000,- eur, uloženú podľa § 28 ods. 4 písm. i) v jednočinnom súbehu s § 28 ods. 4 písm. a) v spojení s § 28 ods. 7 zákona o potravinách. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom nenamietal zistený skutkový stav, ale namietal právne posúdenie skutku, najmä kvalifikáciu umiestňovania potravín po dátume spotreby ako umiestňovania potravín nebezpečných, existenciu súbehu správnych deliktov a uloženie úhrnnej sankcie podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách. Zároveň navrhol uloženie sankcie výlučne podľa § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách. 3. Žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutím zo dňa 27.06.2022 prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie, a to z dôvodu pochybení pri začatí správneho konania, nedostatočného oboznámenia účastníka konania s predmetom konania, neúplnej právnej kvalifikácie skutku a neuplatnenia absorpčnej zásady pri ukladaní sankcie. 4. Po vrátení veci prvostupňový správny orgán opätovne upovedomil účastníka konania o začatí správneho konania doplnením upovedomenia a opätovne mu umožnil vyjadriť sa k predmetu konania. Žalobca sa k predmetu konania nevyjadril. Dňa 27.07.2022 vydal prvostupňový správny orgán rozhodnutie č. k.: 711/2022/1 – doplnenie, ktorým žalobcu uznal zodpovedným za spáchanie správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. i) a § 28 ods. 4 písm. a) v spojení s § 28 ods. 8 zákona o potravinách v znení účinnom od 01.07.2022 a uložil mu pokutu vo výške 10.000,- eur podľa § 28 ods. 4 písm. a) v spojení s § 28 ods. 8 zákona o potravinách. 5. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom opätovne nenamietal skutkové zistenia, ale namietal právnu kvalifikáciu skutku, nesúlad postupu správneho orgánu so zásadou lex specialis derogat legi generali, ako aj nesprávne posúdenie konania ako opakovaného správneho deliktu podľa § 28 ods. 8 zákona o potravinách. V odvolaní navrhol zmenu rozhodnutia a uloženie pokuty výlučne podľa § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách. 6. Žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutím č. k.: 4776/2022-2 zo dňa 08.09.2022 podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej aj „správny poriadok“) odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v konaní bolo dostatočne preukázané a zdokumentované, že žalobca porušil povinnosť na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie vrátane predaja na diaľku dodržiavať požiadavky upravené týmto zákonom a osobitnými predpismi podľa § 4 ods. 1 zákona o potravinách s poukázaním na zákaz umiestňovať na trh potraviny po uplynutom dátume spotreby podľa § 6 ods. 5 písm. d) a § 12 ods. 1 písm. h) zákona o potravinách a zákaz umiestňovať na trh potraviny iné ako bezpečné podľa § 6 ods. 5 písm. a) zákona o potravinách, článku 14 ods. 1 a ods. 2 Nariadenia (ES) č. 178/2002 Európskeho parlamentu a Rady z 28. januára 2002 tým, že dňa 26.03.2022 v čase vykonanej úradnej kontroly potravín v predmetnej prevádzkarni umiestňoval na trh jeden druh potravín po uplynutí dátumu spotreby, ktoré sa podľa článku 24 ods. 1 druhá veta Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z 25.10.2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom považujú za potraviny nebezpečné v súlade s článkom 14 ods. 2 až 5 Nariadenia (ES) č. 178/2002. Uvedeným konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. i) v jednočinnom súbehu so správnym deliktom podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách. S poukázaním na rozhodnutie RVPS Spišská Nová Ves č. k.: 84/2022/1 zo dňa 17.02.2022 (právoplatné dňa 08.03.2022), ktorým bol žalobcovi podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách uložená úhrnná pokuta vo výške 9.000,- eur za umiestňovanie na trh potravín nie bezpečných, nevhodných na ľudskú spotrebu (nahnité, plesnivé alebo mechanicky poškodené Mandarínky) a tiež za zistené nedostatky v prevádzkovej hygiene v zázemí prevádzky a v hygiene chladiaceho a mraziaceho zariadenia na predajnej ploche, čo bolo zistené pri úradnej kontrole potravín dňa 27.10.2021 v predmetnej prevádzkarni, správny orgán konštatuje, že do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia o uložení pokuty (08.03.2022) došlo k opakovanému porušeniu povinností (26.03.2022), za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 4, čím boli splnené podmienky pre uplatnenie zvýšenej sadzby podľa § 28 ods. 8 zákona o potravinách. 7. So vznesenými námietkami žalobcu v odvolaní sa žalovaný nestotožnil. Vychádzal z toho, že predmetom posudzovaného konania bolo umiestňovanie potravín na trh po uplynutí dátumu spotreby, pričom nebezpečnosť takýchto potravín vyplýva priamo z platnej vnútroštátnej aj európskej právnej
úpravy s poukazom na čl. 24 ods. 1 Nariadenia (EÚ) č. 1169/2011. Po uplynutí dátumu spotreby sa potravina považuje za nebezpečnú v súlade s článkom 14 ods. 2 až 5 nariadenia (ES) č. 178/2002. 8. Poukázal na to, že podľa nariadenia o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom sa potraviny po uplynutí dátumu spotreby považujú za nebezpečné, a to bez potreby ďalšieho dokazovania ich konkrétnych vlastností alebo rizík. Žalovaný zdôraznil, že cieľom predmetnej právnej úpravy je preventívne chrániť zdravie spotrebiteľov a jednoznačne odlíšiť potraviny po dátume spotreby od potravín po dátume minimálnej trvanlivosti. Z tohto dôvodu zákonodarca výslovne ustanovil, že potraviny po dátume spotreby sa považujú za nebezpečné v zmysle potravinového práva. Umiestňovaním takýchto potravín na trh preto dochádza bez ďalšieho dokazovania k naplneniu všetkých znakov skutkovej podstaty iných správnych deliktov podľa § 28 ods. 4 písm. a) a písm. i) zákona o potravinách. 9. V reakcii na námietku žalobcu týkajúcu sa tzv. zdanlivého súbehu žalovaný uviedol, že mu nie sú známe právne predpisy, ktoré by vylučovali jednočinný súbeh správnych deliktov. Podľa názoru žalovaného, platná právna úprava umožňuje, aby jedno konanie naplnilo znaky viacerých skutkových podstát správnych deliktov, ak sú splnené ich zákonné znaky. Zdôraznil, že umiestňovanie potravín po dátume spotreby automaticky znamená aj umiestňovanie potravín nebezpečných, keďže právna úprava tieto potraviny za nebezpečné výslovne považuje. Žalovaný poukázal na povinnosť správnych orgánov aplikovať nielen vnútroštátne právne predpisy, ale aj priamo záväzné normy Európskej únie. V tejto súvislosti uviedol, že nemôže ignorovať definície obsiahnuté v nariadeniach Európskej únie, ktoré jednoznačne charakterizujú potraviny po dátume spotreby ako potraviny nebezpečné. Z uvedeného dôvodu považoval právnu kvalifikáciu skutku ako jednočinného súbehu správnych deliktov za zákonnú a vecne správnu. 10. Žalovaný ďalej konštatoval, že zákon o potravinách jednoznačne zakazuje predaj akéhokoľvek množstva potravín po uplynutí dátumu spotreby, a to bez ohľadu na ich druh, množstvo alebo dĺžku prekročenia dátumu spotreby. Povinnosťou prevádzkovateľa potravinárskeho podniku je zabezpečiť také vnútorné kontrolné mechanizmy, aby k predaju potravín po dátume spotreby nedochádzalo ani v minimálnom rozsahu. Skutočnosť, že v čase kontroly boli potraviny v predaji štyri dni po uplynutí dátumu spotreby, podľa žalovaného svedčila o nedostatočnej kontrole zo strany prevádzkovateľa. 11. V súvislosti s námietkou žalobcu týkajúcou sa uloženia zvýšenej sadzby pokuty podľa § 28 ods. 8 zákona o potravinách žalovaný uviedol, že podmienky na jej aplikáciu boli splnené. Poukázal na to, že žalobca bol v priebehu jedného roka pred predmetným skutkom právoplatne sankcionovaný za umiestňovanie potravín nebezpečných na trh, pričom potraviny po dátume spotreby sa rovnako považujú za potraviny nebezpečné. Z tohto dôvodu dospel k záveru, že v oboch prípadoch išlo o porušenie tých istých povinností, čo zakladalo opakované porušenie povinností v zmysle zákona o potravinách. 12. Žalovaný sa zaoberal aj výškou uloženej pokuty a postupom prvostupňového správneho orgánu pri jej určení. Konštatoval, že pri ukladaní sankcie bola správne použitá absorpčná zásada, keďže správny poriadok výslovne neupravuje postup pri súbehu viacerých správnych deliktov. Správny orgán preto uložil sankciu podľa skutkovej podstaty, ktorú považoval za najzávažnejšiu, a to s prihliadnutím na opakovanosť protiprávneho konania. 13. Žalovaný dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán pri určovaní výšky pokuty zohľadnil všetky zákonné kritériá, najmä závažnosť, trvanie a následky protiprávneho konania, ako aj minulosť prevádzkovateľa a skutočnosť, že išlo o opakované porušenie povinností. Uloženú pokutu považoval za primeranú, zákonnú a zodpovedajúcu represívnemu aj preventívnemu účelu správneho trestania. II. Správna žaloba a vyjadrenie účastníkov konania 14. Správnou žalobou zo dňa 15.11.2022, doručenou toho istého dňa pôvodne Krajskému súdu v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“) žalobca navrhol, aby krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 4776/2022-2 zo dňa 08.09.2022, ako aj prvostupňové rozhodnutie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Spišská Nová Ves č.k.: 711/2022/1- doplnenie zo dňa 27.07.2022. Zároveň navrhol, aby súd zaviazal žalovaného povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy konania v celom rozsahu.
15. Vychádzajúc z obsahu žaloby žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca sa tak domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“). 16. Žalobca namietal zákonnosť aj vecnú správnosť oboch rozhodnutí a považoval ich za rozporné s právnymi predpismi upravujúcimi správne trestanie. Namietal predovšetkým nesprávnu právnu kvalifikáciu skutku, keď správne orgány posúdili jeho konanie ako jednočinný súbeh správnych deliktov podľa § 28 ods. 4 písm. a) a písm. i) zákona o potravinách. Podľa žalobcu bol takýto postup v rozpore so zásadou lex specialis derogat legi generali, keďže skutková podstata podľa písm. i), teda umiestňovanie potravín na trh po uplynutí dátumu spotreby, predstavovala špeciálnu skutkovú podstatu vo vzťahu k všeobecnej skutkovej podstate podľa písm. a), ktorá sa týkala umiestňovania nebezpečných, prípadne zdraviu škodlivých potravín alebo nevhodných na ľudskú spotrebu. 17. Žalobca poukazoval na to, že ak zákonodarca výslovne upravil samostatnú skutkovú podstatu pre umiestňovanie potravín po dátume spotreby, nebolo prípustné, aby bolo toto konanie súčasne kvalifikované aj ako všeobecný delikt nebezpečných potravín. Takýto výklad by podľa žalobcu viedol k popretiu významu osobitnej skutkovej podstaty a k jej faktickej obsolétnosti. Táto obsolétnosť však nie je daná, čo zákonodarca zdôraznil pri novele zákona o potravinách, zákonom č. 211/2022 Z.z., s účinnosťou od 01.07.2022, kedy v zákone o potravinách stále ostáva špeciálna skutková podstata správneho deliktu v znení § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách „umiestňuje na trh potraviny po uplynutí dátumu spotreby“. 18. V nadväznosti na nesprávnu právnu kvalifikáciu skutku žalobca namietal aj nezákonnosť uloženia sankcie. Správne orgány uložili pokutu podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách s použitím absorpčnej zásady, hoci podľa žalobcu nebol splnený základný predpoklad jej aplikácie, a to existencia skutočného súbehu správnych deliktov. Žalobca bol presvedčený, že v danom prípade išlo o tzv. zdanlivý súbeh, pri ktorom bolo potrebné skutok kvalifikovať len podľa jedného ustanovenia zákona. Žalobca zároveň namietal aj použitie zvýšenej sadzby pokuty podľa § 28 ods. 8 zákona o potravinách. Podľa jeho názoru, ak by bolo konanie správne kvalifikované výlučne podľa § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách, neboli by splnené podmienky na uloženie pokuty v zvýšenej sadzbe, keďže správne orgány vychádzali z nesprávneho právneho základu sankcie. 19. Žalobca v správnej žalobe svoju argumentáciu opieral aj o judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“) (Uznesenie NS SR, sp. zn. 2Sžo/11/2012 zo dňa 22.08.2012, Rozsudok NS SR, sp. zn. 6Asan/27/2019 zo dňa 20.01.2021 ako aj rozsudkami NS SR, sp. zn. 8Sž/18/2011, 8Sž/22/2011, 8Sž/23/2011, 8Sž/24/2011) a o princípy správneho trestania vychádzajúce z trestného práva, najmä o zásadu vylúčenia jednočinného súbehu pri pomere špeciality skutkových podstát. Zdôrazňoval, že správne sankcie mali trestnoprávny charakter a museli podliehať rovnakým základným zárukám ako trestné postihy. Žalobca žiadal, aby súd vo veci nariadil pojednávanie. 20. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 17.01.2023 zotrval na správnosti a preukázanosti svojich záverov v napadnutom rozhodnutí v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a navrhol, aby správny súd správnu žalobu žalobcu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 21. Žalovaný po zrekapitulovaní priebehu administratívneho konania reagujúc na námietky žalobcu uvedené v správnej žalobe zdôraznil, že záver o nebezpečnosti potravín po dátume spotreby vyplýva priamo z platnej legislatívy, a to z čl. 24 ods. 1 Nariadenia (EÚ) č. 1169/2011, ak ide o potraviny, ktoré z mikrobiologického hľadiska rýchlo podliehajú skaze a z tohto dôvodu môžu po krátkom čase predstavovať bezprostredné nebezpečenstvo pre zdravie ľudí, dátum minimálnej trvanlivosti sa nahrádza dátumom spotreby. Po uplynutí dátumu spotreby sa potravina považuje za nebezpečnú v súlade s článkom 14 ods. 2 až 5 nariadenia (ES) č. 178/2002. Cieľom čl. 24 nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 bolo jednoznačne preventívne charakterizovať potraviny po uplynutom dátume spotreby ako tie, ktoré môžu predstavovať riziko pre zdravie spotrebiteľov a odlíšiť závažnosť umiestňovania na trh potravín po dátume spotreby od umiestňovania na trh potravín po uplynutom dátume minimálnej trvanlivosti. Zákon o potravinách jednoznačne zakazuje predávať akékoľvek množstvo potravín po uplynutí dátumu spotreby a je zákonnou povinnosťou prevádzkovateľa vyradiť z predaja potraviny po uplynutí dátumu
spotreby, nakoľko takýto predaj je neprípustný, a to bez ohľadu na počet, druhy a množstvo potravín. V prejednávanom prípade bolo preukázané umiestňovanie na trh potravín po uplynutí dátumu spotreby, ktoré žalobca predával 4 dni po uplynutí dátumu spotreby. Uvedeným konaním porušil zákaz určený všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, ktoré nie sú v rozpore so žiadnym predpisom Európskeho spoločenstva. V konaní mali správne orgán za preukázané spáchanie správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách a správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a) uvedeného zákona, ktoré sú sankcionované v sadzbe od 1.000,- eur do 500.000,- eur. Následne skúmali ich recidívu a v prípade správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách zistil opakovanosť, odôvodňujúcu aplikáciu kvalifikovanej skutkovej podstaty uvedenej v § 28 ods. 8 zákona o potravinách a teda aj použitie sprísnenej sadzby od 1.000,- eur do 1.000.000,- eur. V súlade s absorpčnou zásadou teda uložil sankciu za delikt najprísnejšie postihnuteľný v spojení s ods. 8 zákona o potravinách. Žalovaný nežiadal, aby súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie. 22. Následne žalobca v replike zo dňa 01.02.2023 naďalej zotrval na svojej argumentácii uvedenej v správnej žalobe a navrhol, aby správny súd rozhodol v súlade so žalobným návrhom. Žalobca poukázal na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR na zjednotenie výkladu zákona v otázkach právnej kvalifikácie skutku vykazujúceho znaky jednočinného súbehu určených trestných činov sp. zn. Tpj 78/2011 prijaté dňa 12.12.2011 a uverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov pod č. 116/2012, ktoré jednoznačne upravuje postup pri ukladaní trestov podľa Trestného zákona, a to tak, že ak existuje vzťah špeciality skutkových podstát, daný vzťah determinuje vylúčenie ich jednočinného súbehu. Uvedené stanovisko bolo prijaté v súlade s vyššie uvedeným za účelom jednotnej interpretácie právnych predpisov a súdy a správne orgány sú rešpektujúc princíp právnej istoty, povinné postupovať podľa záverov v ňom vyslovených. Z vymedzenia skutkových podstát iných správnych deliktov v rámci dikcie § 28 ods. 4 písm. a) a písm. i) zákona o potravinách možno právne ustáliť, že v prípade protiprávneho konania prevádzkovateľa potravinárskeho podniku, ktorý umiestňoval na trhu potravinu po uplynutí dátumu spotreby, nemôže obstáť právna kvalifikácia tohto konania ako jednočinného súbehu naplnenia znakov skutkových podstát správnych deliktov podľa § 28 ods. 4 písm. a) a zároveň písm. i) zákona o potravinách, nakoľko zo samotného gramatického výkladu predmetných skutkových podstát je nepochybné, že iný správny delikt podľa § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách, t. j. umiestňovanie potraviny na trh po uplynutí dátumu spotreby, je v pomere špeciality k všeobecnejšiemu a širšiemu vymedzeniu iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách, t. j. k umiestňovaniu potraviny na trh, ktorá nie je bezpečná, prípadne je zdraviu škodlivá alebo nevhodná na ľudskú spotrebu. Z dôvodu hospodárnosti konania a vyjadrenia žalovaného, žalobca zobral späť svoju žiadosť, aby súd nariadil pojednávanie vo veci a na nariadení pojednávania netrval. 23. Replika žalobcu bola zaslaná žalovanému, ktorému bola doručená dňa 06.02.2023, spolu s výzvou na vyjadrenie sa k replike žalobcu, pričom žalovaný už duplikou nereagoval. III. Konanie na správnom súde 24. Dňa 1. júna 2023 nadobudol účinnosť zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý dňom svojej účinnosti zriadil Správny súd v Košiciach. Účinnosťou zákona výkon súdnictva prešiel od 1. júna 2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. 25. Konanie o správnej žalobe bolo Krajským súdom v Košiciach vedené pôvodne pod sp. zn. 6S/116/2022. Po prechode výkonu súdnictva na Správny súd v Košiciach je vec vedená pod sp. zn. KE-6S/116/2022 a bola pridelená na rozhodovanie do senátu 2S. Oznámenie o zmene senátu bolo následne doručené účastníkom konania. 26. Žalovaný podaním zo dňa 02.03.2026 doručil správnemu súdu doplnenie administratívneho spisu o kópiu rozhodnutia, ktoré správne orgány zohľadňovali pri určení výšky pokuty, a to Rozhodnutie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Spišská Nová Ves č.k. 84/2022/1 zo dňa 17.02.2022.
27. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia tak, ako to predpokladá § 135 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP), postupom podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže žiaden z účastníkov konania nežiadal vec prejednať na pojednávaní, rozsudok verejne vyhlásil dňa 24.03.2026 a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná, a preto postupom podľa § 190 SSP správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. IV. Relevantná právna úprava 28. Podľa § 6 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 29. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 30. Podľa § 194 ods. 2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 31. Podľa § 18 ods. 2 druhá veta zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon. Teda okamih, kedy bolo účastníkovi doručené upovedomenie o začatí konania. 32. Podľa § 33 ods. 1, ods. 2 správneho poriadku, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. 33. Podľa § 34 ods. 3 správneho poriadku, účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. 34. Podľa § 34 ods. 5 správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. 35. Podľa § 10 zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách (ďalej aj „zákon o potravinách“) ten, kto skladuje potraviny a zložky na ich výrobu, je povinný dodržiavať ustanovenia osobitného predpisu a a) zabezpečiť skladovanie len v takých priestoroch a za takých podmienok, aby sa zachovala ich bezpečnosť, kvalita a biologická hodnota potravín a surovín na ich výrobu, b) zabezpečiť čistotu skladovacích priestorov a manipulačného zariadenia a vykonávanie dezinfekcie, dezinsekcie a deratizácie podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, c) kontrolovať skladované potraviny a zložky a ukladať ich spôsobom, ktorý umožní bezpečné vykonávanie ich kontroly, manipulácie s nimi, včasné zistenie zdraviu škodlivých potravín, potravín po dátume spotreby a po dátume minimálnej trvanlivosti a ich vyradenie z obehu a oddelené uloženie a zreteľné označenie výrobkov na iný než pôvodný účel, d) zabezpečiť oddelené skladovanie nezlučiteľných druhov výrobkov vzájomne ovplyvňujúcich bezpečnosť a kvalitu, e) uchovávať rýchlo sa kaziace potraviny trvale schladené a zmrazené potraviny uchovávať trvale zmrazené, f) dodržiavať ďalšie podmienky skladovania určené prevádzkovateľom potravinárskeho podniku. 36. Podľa § 18 ods. 1 zákona o potravinách, úradná kontrola potravín sa vykonáva
a) na všetkých stupňoch výroby, spracúvania potravín a ich distribúcie, b) nad dovozom potravín z tretích krajín a vývozom, c) nad dodržiavaním podmienok zdravotnej spôsobilosti podľa osobitných predpisov určujúcich požiadavky na osobnú hygienu a hygienu osôb priamo alebo nepriamo zúčastnených na výrobe potravín, manipulácii s nimi a ich umiestnení na trh, d) nad dodržiavaním zákazu klamlivej reklamy potravín. 37. Podľa § 18 ods. 2 zákona o potravinách, úradnou kontrolou potravín sa overuje dodržiavanie požiadaviek ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi v oblastiach a na účel uvedený v odseku 1; neuplatňuje sa, ak ide o metrologickú kontrolu a metrologický dozor, veterinárne kontroly podľa osobitného predpisu, ako aj kontrolu krmív podľa osobitného predpisu. 38. Podľa § 18 ods. 3 zákona o potravinách, orgány uvedené v § 21 ods. 1 písm. b) až d) vykonávajú úradnú kontrolu potravín podľa osobitného predpisu. -napríklad čl. 3 a čl. 6 až 11 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 v platnom znení. Úradná kontrola potravín sa môže vykonávať nepretržite; ak z konania alebo charakteru kontrolovanej osoby vyplýva odôvodnený záver, že môže dôjsť k ohrozeniu života alebo zdravia osoby poverenej výkonom kontroly, alebo k mareniu výkonu úradnej kontroly, úradná kontrola sa vykoná za spoluúčasti príslušníkov Policajného zboru. 39. Podľa § 20 ods. 7 zákona o potravinách, zamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín sa pri výkone dozornej činnosti preukazujú služobným preukazom alebo poverovacím dokladom. 40. Podľa § 20 ods. 8 zákona o potravinách, zamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín vykonávajúci úradné kontroly potravín sú pri výkone kontroly oprávnení vstupovať v prevádzkovom čase a mimo prevádzkového času do priestorov, v ktorých sa preukázateľne zdržiavajú osoby a v ktorých sa potraviny vyrábajú, manipuluje sa s nimi alebo sa umiestňujú na trh, požadovať od prevádzkovateľov vysvetlenie, informácie, údaje, doklady a iné písomnosti potrebné na výkon kontroly a nazerať do nich a vyhotovovať z nich kópie alebo výpisy, ako aj vyhotovovať fotografickú dokumentáciu, ak to považujú za potrebné; ak sú tieto súčasťou obchodného tajomstva, zamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín sú povinní o týchto skutočnostiach zachovávať mlčanlivosť. 41. Podľa § 23 ods. 11 zákona o potravinách, zamestnanec regionálnej veterinárnej a potravinovej správy vykonávajúci úradnú kontrolu potravín je oprávnený na základe poverenia, ktoré vydáva Štátna veterinárna a potravinová správa, vykonávať úradnú kontrolu potravín aj v územnom obvode inej regionálnej veterinárnej a potravinovej správy. 42. Podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách, orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 1.000 eur do 500.000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi vyrába alebo umiestňuje na trh potraviny, ktoré nie sú bezpečné, sú zdraviu škodlivé a nevhodné na ľudskú spotrebu alebo sú skazené. 43. Podľa § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách, orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 1.000 eur do 500.000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi umiestňuje na trh potraviny po uplynutí dátumu spotreby. 44. Podľa § 28 ods. 8 zákona o potravinách, ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu tých istých povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 4, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do dvojnásobku sadzby pokuty podľa odseku 4. 45. Podľa § 28 ods. 7 zákona o potravinách, ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu tých istých povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 4, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do dvojnásobku sadzby pokuty podľa odseku 4. 46. Podľa § 28 ods. 9 zákona o potravinách, orgán úradnej kontroly potravín pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a na to, či ide o opakované protiprávne konanie.
47. Podľa § 31 ods. 1, 2 zákona o potravinách, na úradnú kontrolu potravín podľa tohto zákona sa nevzťahujú ustanovenia osobitných predpisov, ak sa vykonáva podľa tohto zákona. Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní okrem konania podľa § 20 ods. 4, 9, 12 a § 20a. 48. Podľa čl. 24 bod 1 veta druhá Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011, po uplynutí dátumu spotreby sa potravina považuje za nebezpečnú v súlade s článkom 14 ods. 2 až 5 nariadenia (ES) č. 178/2002. 49. Podľa Prílohy II Kapitoly I ods. 1 nariadenia (ES) č. 852/2004 o hygiene potravín (ďalej len nariadenie č. 852/2004), potravinárske priestory sa musia udržiavať v čistote a v dobrom stave údržby. 50. Podľa čl. 2 ods. 1, 7 nariadenia (ES) č. 882/2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá (ďalej len „Nariadenie č. 882/2004“), „Úradná kontrola“ znamená akákoľvek forma kontroly, ktorú vykonáva príslušný orgán alebo spoločenstvo s cieľom overenia dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá. „Inšpekcia “ znamená preskúmanie ktoréhokoľvek hľadiska krmív a potravín, zdravia zvierat a starostlivosti o zvieratá, s cieľom overenia, či takéto hľadisko spĺňa zákonné požiadavky potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá. 51. Podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia č. 882/2004, členské štáty zabezpečia, aby sa pravidelne vykonávali úradné kontroly na základe rizika a s vhodnou frekvenciou, aby sa tak dosiahli ciele tohto nariadenia, berúc pri tom do úvahy: identifikované riziká súvisiace so zvieratami, krmivami alebo potravinami, podnikmi v oblasti krmív a potravín, využitím krmív alebo potravín, alebo s akýmkoľvek procesom, materiálom, látkou, činnosťou alebo operáciou, ktorá môže ovplyvniť krmivovú a potravinovú bezpečnosť, zdravie zvierat alebo starostlivosť o zvieratá, minulosť prevádzkovateľa v oblasti krmív a potravín pokiaľ ide o dodržiavanie potravinového a krmivového práva a predpisovo zdraví zvierat a starostlivosti o zvieratá, spoľahlivosť všetkých vlastných kontrol, ktoré sa už uskutočnili a všetky informácie, ktoré môžu naznačovať nedodržiavanie predpisov. 52. Podľa čl. 3 ods. 2 Nariadenia č. 882/2004, úradné kontroly sa budú uskutočňovať bez predchádzajúceho upozornenia, okrem takých prípadov ako je audit, kedy je predchádzajúce informovanie prevádzkovateľa v oblasti krmív a potravín potrebné. 53. Podľa čl. 3 ods. 3 Nariadenia č. 882/2004, úradné kontroly sa budú uskutočňovať v každej fáze výroby, spracovania a distribúcie krmív alebo potravín, zvierat a živočíšnych výrobkov. Budú sem patriť aj kontroly prevádzkovateľov v oblasti krmív a potravín, kontroly používania krmív a potravín, ich skladovania, a kontroly akéhokoľvek procesu, materiálu, akejkoľvek látky, činnosti alebo operácie, vrátane prepravy, uplatnených na krmivách alebo potravinách a na živých zvieratách, potrebné na dosiahnutie cieľov tohto nariadenia. 54. Podľa čl. 4 ods. 1 a ods. 2 písm. g) Nariadenia č. 882/2004 na účely úradných kontrol uvedených v tomto nariadení budú členské štáty menovať zodpovedné príslušné orgány; tieto príslušné orgány budú zabezpečovať, aby prevádzkovatelia v oblasti krmív a potravín boli povinní prejsť akoukoľvek inšpekciou, vykonanou podľa tohto nariadenia, a aby boli povinné pomáhať personálu príslušného orgánu pri plnení jeho úloh. Orgánmi štátnej správy vo veciach úradnej kontroly potravín podľa zákona o potravinách a osobitných predpisov sú aj regionálne veterinárne a potravinové správy (§ 21 ods. 1 písm. d) zákona o potravinách). 55. Podľa čl. 9 ods. 1 až ods. 3 Nariadenia č. 882/2004, príslušný orgán bude písať správy o úradných kontrolách, ktoré vykonal. Tieto správy budú obsahovať opis účelu úradnej kontroly, použitých kontrolných metód, výsledkov úradnej kontroly a prípadnej akcie, ktorú musí príslušný prevádzkovateľ uskutočniť. Príslušný orgán poskytne príslušnému prevádzkovateľovi kópiu správy uvedenej v odseku 2, minimálne v prípade nedodržiavania predpisov.
56. Podľa čl. 54 ods. 1 Nariadenia č. 882/2004, ak príslušný orgán zistí nedodržiavanie predpisov, bude konať tak, aby zabezpečil, aby prevádzkovateľ situáciu napravil. Príslušný orgán bude pri rozhodovaní o tom, ako bude konať, brať do úvahy povahu tohto nedodržiavania, ako aj minulosť prevádzkovateľa pokiaľ ide o nedodržiavanie predpisov. 57. Podľa článku 54 ods. 3 Nariadenia č. 882/2004 príslušný orgán poskytne príslušnému prevádzkovateľovi alebo jeho zástupcovi a) písomné oznámenie o svojom rozhodnutí o akciách, ktoré sa majú uskutočniť podľa odseku 1, spolu s odôvodnením tohto rozhodnutia a b) informáciu o práve odvolať sa proti takémuto rozhodnutiu a o použiteľnom postupe a lehotách. 58. Podľa čl. 55 ods. 1 nariadenia č. 882/2004 členské štáty stanovia predpisy o sankciách uplatniteľných v prípade porušenie potravinového a krmivového práva a iných ustanovení spoločenstva, týkajúcich sa ochrany zdravia zvierat a starostlivosti o zvieratá, a prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonávania. Zavedené sankcie musia byť účinné, úmerné a odradzujúce 59. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. V. Právne posúdenie veci správnym súdom 60. Predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní bolo rozhodnutie žalovaného č. 4776/2022 zo dňa 08.09.2022, ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktorým žalobcovi uložil pokutu vo výške 10.000,- eur podľa § 28 ods. 4 písm. a) v spojení s § 28 ods. 8 zákona o potravinách za to, že žalobca opakovane umiestňoval na trh potravinu nebezpečnú, zdraviu škodlivú. 61. Žalobca sa podanou správnou žalobou domáhal toho, aby bolo preskúmavané rozhodnutie, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušené a vrátené správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. V žalobe žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP). 62. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 63. Správny súd preskúmal v medziach podanej žaloby žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci konania skúmal aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré mu predchádzalo najmä z pohľadu, či sa správny orgán druhého stupňa - žalovaný vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia. Správna úvaha, resp. voľná úvaha správneho orgánu vyjadruje určitý stupeň voľnosti rozhodovania správneho orgánu, ktoré mu umožňuje v medziach zákona prijať také rozhodnutie, aké uzná za najvhodnejšie, a to s prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci. Správny orgán má však povinnosť náležite túto svoju správnu úvahu vysvetliť, a to dostatočne jasným, zrozumiteľným a logickým spôsobom tak, aby predovšetkým samotnému účastníkovi konania ozrejmil, prečo, z akých konkrétnych dôvodov a vzhľadom na ktoré okolnosti v jeho právnej veci dospel k záveru uvedenému vo výroku svojho rozhodnutia. 64. Fakticky jedinou žalobnou námietkou, ktorú žalobca v správnej žalobe vzniesol a ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu bolo nesprávne
právne posúdenie správnych orgánov v tom, že správne orgány nesprávne právne kvalifikovali skutok, keď správne orgány posúdili konanie žalobcu ako jednočinný súbeh správnych deliktov podľa § 28 ods. 4 písm. a) a písm. i) zákona o potravinách. Podľa žalobcu bol takýto postup v rozpore so zásadou lex specialis derogat legi generali, keďže skutková podstata podľa písm. i), teda umiestňovanie potravín na trh po uplynutí dátumu spotreby, predstavovala špeciálnu skutkovú podstatu vo vzťahu k všeobecnej skutkovej podstate podľa písm. a), ktorá sa týkala umiestňovania nebezpečných, prípadne zdraviu škodlivých potravín alebo nevhodných na ľudskú spotrebu. 65. Na úvod mal správny súd za dôležité upriamiť pozornosť na to, že z vyššie citovaných zákonných ustanovení (vrátane európskej legislatívy) je zrejmé, že podnikateľ, ktorý predáva potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti sa dopúšťa správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách. Zároveň z citovaných ustanovení vyplýva, že pokiaľ podnikateľ predáva potraviny po uplynutí dátumu spotreby, dopúšťa sa správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách v jednočinnom súbehu so správnym deliktom podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách. Uvedená kvalifikácia (jednočinný súbeh) je odôvodnená tým, že podľa citovaného čl. 24 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 sa po uplynutí dátumu spotreby považuje potravina za nebezpečnú. Nakoniec z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že ak podnikateľ opakovane poruší tú istú povinnosť v priebehu jedného roka, uloží sa mu pokuta vo zvýšenej sadzbe. 66. Ako ďalej vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení, osobitným predpisom, ktorý upravuje spôsob vykonávania úradných kontrol potravín je Nariadenie (EÚ) č. 2017/625 z 15. marca 2017. Podľa týchto pravidiel sa úradné kontroly v zásade vykonávajú bez predchádzajúceho oznámenia prevádzkovateľovi potravinárskeho podniku, čo samozrejme aj zmyslom a cieľom kontroly, v opačnom prípade by sa kontrolovaný subjekt mohol pripraviť na vykonanie kontroly pred jej samotným realizovaním. Pred začatím výkonu úradnej kontroly potravín sa inšpektori preukazujú služobným preukazom alebo poverovacím dokladom a ústne oznamujú prevádzkovateľovi potravinárskeho podniku alebo jeho pracovníkovi účel kontroly, ktorý následne aj písomne uvedú do úradného záznamu. Zároveň neexistuje právny predpis, ktorý by inšpektorom ukladal povinnosť vyhotovovať pred začatím kontroly osobitný záznam o oboznámení prevádzkovateľa s účelom kontroly. Úradný záznam je vyhotovený po skončení fyzickej kontroly priestorov, potravín a dokumentácie, pričom zachytáva priebeh kontroly od jej začiatku až do jej ukončenia. Nevyhotovujú sa priebežné záznamy o jednotlivých krokoch a zisteniach, pričom ak má zodpovedný zamestnanec akékoľvek výhrady k postupu inšpektorov, má možnosť v zázname tieto námietky popísať. V žiadnom právnom predpise taktiež nie je určená povinnosť, aby úradné kontroly potravín boli vykonávané za účasti osoby oprávnenej konať v mene kontrolovaného subjektu, nakoľko realizácia takejto požiadavky by mohla viesť k zmareniu úradnej kontroly. Taktiež je nutné poznamenať, že úradná kontrola potravín sa nevykonáva v zmysle Správneho poriadku. V prípade úradných kontrol potravín sa postupuje podľa Nariadenia (EÚ) č. č. 2017/625 z 15. marca 2017, na ktoré odkazuje zák. č. 152/1995 Z.z.. Kontrola potravín je presne definovaný proces, ktorého účelom je zistiť a preveriť plnenie zákonom stanovených povinností zo strany kontrolovaných subjektov, s ktorým je logicky spojené aj jeho zachytenie predpísanou formou a náležité oboznámenie tohto obsahu zodpovednej osobe subjektu, ktorý má právo namietať, či vysvetleniami a informáciami dopĺňať jeho obsah. Práve od relevantnosti týchto zistení sa odvíja i následný procesný postup, ktorý môže, ale nemusí viesť v administratívnom konaní k sankčnému postihu kontrolovaného subjektu v prípade, že toto konanie napĺňa znaky skutkovej podstaty správneho deliktu v zmysle § 28 zákona o potravinách. Samotný výkon kontroly tak predstavuje kontrolný proces, v rámci ktorého sa obstarávajú podklady, resp. zisťuje skutkový stav kontrolórmi, ktorý sa následne v správnom konaní vyhodnocuje a v závislosti od závažnosti zistení porušení zákona sprítomňuje v rozhodnutí o uložení sankcie. Následne výstupom z kontroly je záznam a nie vydanie rozhodnutia, keďže toto prináleží iba príslušnému orgánu verejnej správy, a preto záznam z úradnej kontroly potravín nemusí mať formu zápisnice tak, ako upravuje § 22 Správneho poriadku. Postup príslušných kontrolórov je v rámci procesu výkonu kontroly jasne definovaný v § 20 zákona o potravinách a právny základ úradnej kontroly je obsiahnutý v § 18 zákona o potravinách. Napokon to, či podnikateľ dodržiava ustanovenia zákona o potravinách, nie je možné zistiť dôsledne inak ako fyzickou kontrolou potravín na mieste. Cieľom kontrol je predchádzať ohrozeniu či poškodeniu života a zdravia, a to je primárnym cieľom týchto kontrol. 67. Skutkový stav v prejednávanej veci bol zo strany správnych orgánov objasnený dostatočne a ustálený správne a navyše nebol spochybňovaný ani zo strany žalobcu. Je nepochybné, že žalobca
predával jeden druhov potravín v počte 3 kusov po uplynutí dátumu spotreby. Bližšia špecifikácia týchto potravín je uvedená v bode 1 tohto rozsudku. 68. Pokiaľ ide o právne posúdenie zisteného skutkového stavu, správny súd konštatuje, že toto bolo zo strany správnych orgánov učinené správne. Tým, že žalobca predával potraviny po uplynutí dátumu spotreby naplnil všetky znaky správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách v jednočinnom súbehu so správnym deliktom podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách. 69. Správne orgány následne postupovali v súlade so zákonom i pri ukladaní pokuty vo výške 10.000,eur. Nakoľko žalobca v poslednom roku opakovane porušil tie isté povinnosti, sadzba ukladanej pokuty sa podľa § 28 ods. 8 zákona o potravinách zdvojnásobuje. Skutočnosť, že žalobca do jedného roka porušil tú istú povinnosť je preukázaná rozhodnutím Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Spišská Nová Ves č. k. 84/2022/1 zo dňa 17.02.2022, právoplatného dňa 08.03.2022, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta 9.000,- eur podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách za umiestňovanie na trh potravín nie bezpečných, nevhodných na ľudskú spotrebu (nahnité, plesnivé alebo mechanicky poškodené Mandarínky) a tiež za zistené nedostatky v prevádzkovej hygiene v zázemí prevádzky a v hygiene chladiaceho a mraziaceho zariadenia na predajnej ploche. Námietky žalobcu sa netýkali skutkových okolností vo vzťahu k protiprávnemu konaniu, ktoré mu bolo kladené za vinu, nakoľko správnymi orgánmi zistený skutkový stav nebol žalobcom žiadnym spôsobom namietaný. Námietky žalobcu sa týkali výlučne právneho posúdenia, aj to len v jednom prípade v časti právnej kvalifikácie skutku ako iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a) a písm. i) zákona o potravinách, spáchaných v jednočinnom súbehu, a to vzhľadom na to, že predmetným výrokom preskúmavaných rozhodnutí došlo k uloženiu pokuty s použitím absorpčnej zásady podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách. 70. Právne posúdenie veci tak, ako ho uskutočnili orgány verejnej správy oboch stupňov, bolo správne. Vzhľadom na to, že obdobná otázka bola riešená aj v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7Asan/18/2017 zo dňa 27.03.2019 (publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 1/2020), správny súd vychádzal aj z právneho názoru v ňom vyslovenom. Žalobca vo vzťahu k ním namietanému skutku naplnil skutkovú podstatu iného správneho deliktu vymedzenú v § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách, ktorá podľa názoru správneho súdu a aj podľa názoru Najvyššieho súdu SR vysloveného v uvedenom rozsudku „zahŕňa a môže byť zahrnutá aj do skutkovej podstaty (pri skutkových zisteniach) § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách, ktorá má všeobecný charakter vo vzťahu k špecifickému charakteru skutkovej podstaty pod písmenom i)“. Kasačný súd zároveň skonštatoval, že „...uvedený skutok, aj podľa názoru kasačného súdu, napĺňa skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách, ktorá (skutková podstata správneho deliktu) je špeciálnou vo vzťahu k skutkovej podstate vymedzenej v § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách.“ 71. Vychádzajúc z princípu špeciality, aplikujúc právny názor kasačného súdu, bolo potrebné vymedziť skutkovú vetu v namietanom výroku napadnutého rozhodnutia žalovaného ako naplnenie skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách. Potom záver žalovaného, vymedzený v predposlednej vete vo výroku napadnutého rozhodnutia, uvedený slovami „spáchaných v jednočinnom súbehu“, je nadbytočný, keďže žalobca naplnil skutkovú podstatu iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách. Námietku žalobcu, že žalovaný nesprávne kvalifikoval skutkový stav ako jednočinný súbeh pri správnych deliktoch podľa § 28 ods. 4 písm. i) a § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách, považoval správny súd za irelevantnú. 72. O jednočinný súbeh správnych deliktov ide vtedy, keď jedným skutkom sú porušené dva alebo viaceré záujmy chránené zákonom, resp. viacerými zákonmi v oblasti správneho práva. (rozsudok 7Asan/18/2017 zo dňa 27.03.2019). V tom správny súd poukazuje aj na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7Asan/18/2017 zo dňa 27.03.2019: „...je síce pravdou, že žalovaný vo výroku napadnutého rozhodnutia konštatoval, že žalobca naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. i) v jednočinnom súbehu so správnym deliktom podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách, avšak v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, aj vo vzťahu k ďalším správnym deliktom, ktorých sa žalobca dopustil podľa § 28 ods. 2 písm. f) a o) zákona o potravinách konštatoval, že zákon o správnom konaní neupravuje postup správnych orgánov pri postihu za súbeh viacerých správnych deliktov a preto správny orgán má pri ukladaní pokuty uplatniť na základe
analogie legis tzv. absorpčnú zásadu, ktorej podstata tkvie v absorpcii sadzieb (prísnejší trest pohlcuje miernejší) o uložení pokuty podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na iný správny delikt najprísnejšie postihnuteľný. Teda aplikácia jednočinného súbehu vyššie citovaných správnych deliktov nemala vplyv na uloženie pokuty za viaceré správne delikty, kde žalovaný aplikoval absorpčnú zásadu. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia špecifikoval, že pri rovnakej sadzbe pokút správny orgán uloží úhrnnú sankciu podľa tohto ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na najzávažnejší delikt. Žalobca sa dopustil dvoch správnych deliktov podľa ods. 2 (opakovane) a dvoch správnych deliktov podľa ods. 4. Pokutu s najvyššou sadzbou možno uložiť podľa ods. 4 uvedeného ustanovenia. Žalobca spáchal dva správne delikty, ktoré možno postihnúť rovnakou sankciou (podľa ods. 4). Preto posúdil žalovaný závažnosť jednotlivých konaní a rozhodol rovnako ako prvostupňový správny orgán. Za najprísnejšie postihnuteľný iný správny delikt považoval umiestňovanie na trh potravín nevhodných na ľudskú spotrebu, pretože pod uvedenou skutkovou podstatou možno zahrnúť jednak predaj ovocia nevhodného na ľudskú spotrebu, ako aj potravín po dátume spotreby. Spáchanie ďalších správnych deliktov považoval za priťažujúcu okolnosť. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného je teda zrejmé, že pri ukladaní sankcie za spáchané správne delikty nebola uplatnená zásada postihu ako pri jednočinnom súbehu. V konečnom dôsledku správne delikty podľa § 28 ods. 4 písm. a) a i) sú postihované rovnakou sankciou – pokutou od 1.000 eur do 500.000 eur. Z výroku napadnutého rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že žalovaný naplnil znaky aj skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. o) zákona o potravinách, § 28 ods. 2 písm. f/ zákona o potravinách a splnil aj podmienky pre uplatnenie zvýšenej sadzby podľa § 28 ods. 6 zákona o potravinách. Aplikácia absorpčnej zásady zo strany žalovaného a prvostupňového správneho orgánu bola teda podľa správneho súdu dôvodná. ...“ 73. Podľa názoru správneho súdu, v danom prípade teda žalobca naplnil namietaným skutkom, vymedzeným v napadnutom rozhodnutí, skutkovú podstatu iného správneho deliktu podľa písm. i) uvedeného ustanovenia. Na tomto mieste je potrebné poznamenať, že pri potravinách po uplynutí ich dátumu spotreby sa uplatňuje tzv. fikcia nebezpečnosti potraviny, zakotvená v čl. 24 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1169/2011. Túto skutočnosť nie je potrebné dokazovať. Odlišná je situácia v prípade potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, kde sa dokazovanie ohľadom nebezpečnosti potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti či jej nevhodnosti na ľudskú potrebu naopak vyžaduje. 74. Napriek tomu, že v prejednávanej veci ide o situáciu ohľadom potravín po dátume spotreby, v prípade ktorých bez ďalšieho dochádza automaticky k naplneniu skutkovej podstaty uvedenej v § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách, toto ustanovenie je s ohľadom na vyššie uvedený právny záver, konzumované špeciálnym ustanovením v písm. i) predmetného ustanovenia. Inými slovami, žalobca svojím konaním naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu, vymedzeného v § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách, ktorá zahŕňa aj skutkovú podstatu § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách, ktorá má všeobecný charakter vo vzťahu k špecifickému charakteru skutkovej podstaty pod písmenom i) uvedeného ustanovenia. V danom prípade je však podstatné, že pokuta bola žalobcovi v namietanej časti uložená za iný správny delikt, ktorý napĺňa znaky iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 zákona o potravinách. 75. Podľa konštantnej judikatúry najvyšších súdnych autorít zároveň tiež platí, že súd nie je povinný reagovať na všetky argumenty strán konania, ale len na tie, ktoré majú pre rozhodnutie sporu podstatný a rozhodujúci význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu. Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie. 76. Správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je jasné, zrozumiteľné, vydané v medziach logickej správnej úvahy, pričom žalovaný sa v dostatočnej miere vysporiadal s námietkami žalobcu, skutkový stav bol zistený v rozsahu dostatočnom pre vykonanie správnych úvah a na základe nich žalovaný dospel podľa správneho súdu k správnym právnym záverom. Správny súd konštatuje, že správne orgány v danom prípade vychádzali zo správneho skutkového zistenia veci a vec správne právne posúdili. Z uvedených dôvodov, správny súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 77. Nakoľko v konaní žalobca nemal úspech súd v súlade s ustanovením § 167 SSP náhradu trov konania žalobcovi nepriznal, pričom nevzhliadol ani výnimočné dôvody na vynaložené trovy konania
v zmysle § 168 SSP na strane žalovaného a preto rozhodol tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal. 78. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.