Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. KE-6S/106/2022 z 29. 4. 2026

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Správny súd v Košiciach KE-6S/106/2022 7022200560 29. 04. 2026 JUDr. Andrea Daráková ECLI:SK:SpSKE:2026:7022200560.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Daráková (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu: JUDr. Pavol Tkáč a Mgr. Roman Die, v právnej veci žalobcu: Slovak Estate s.r.o. so sídlom Tallerova 4, 811 02 Bratislava-Staré mesto, IČO: 50 050 907; kvalifikovane právne zastúpený advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária VASIĽ & partners, s.r.o., so sídlom Žižkova 4D, 040 01 Košice, IČO: 47 240 482, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, pozemkový referát, so sídlom Komenského 52, 041 26 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP6-2022/032387-020 z 26.08.2022, takto rozhodol: I. Zrušuje rozhodnutie žalovaného č. OU-KE-OOP6-2022/032387-020 z 26.08.2022, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie Okresného úradu Rožňava, pozemkového a lesného odboru č. OURV-PLO1-2022/000391-411 z 08.06.2022 a vec vracia Okresnému úradu Rožňava, pozemkovému a lesnému odboru na ďalšie konanie. II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. odôvodnenie: 1. Správnou žalobou doručenou 13.10.2022 pôvodne Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“), sa žalobca domáhal z dôvodu nezákonnosti preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP6-2022/032387-020 z 26.08.2022, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutiu Okresného úradu Rožňava, pozemkového a lesného odboru (ďalej len „okresný úrad“) č. OU-RV-PLO1-2022/000391-411 z 08.06.2022 o námietke žalobcu proti určeniu hodnoty pozemkov uvedených vo výpise z registra pôvodného stavu v katastrálnom území A. v časti rómska osada (ďalej len „dotknuté katastrálne územie“). 2. Podľa § 1 písm. c) a § 3 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu súdnictva v správnych veciach (čo je aj daný prípad) z Krajského súdu v Košiciach na Správny súd v Košiciach (ďalej tiež aj len „správny súd“), z ktorého dôvodu bolo rozhodovanie o žalobe žalobcu, v zmysle rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho znení účinnom od 01.06.2023, pridelené senátu správneho súdu „6S.“ Administratívne konanie 3. Rozhodnutím č. OU-RV-PLO1-2022/000391-411 z 08.06.2022 okresný úrad rozhodol, že nevyhovuje námietke žalobcu proti určeniu hodnoty pozemkov v dotknutom katastrálnom území - konkrétne parciel pôvodného stavu č. 1891/31, 1891/32, 1891/33, 1891/34, 1891/132, 1891/133 a 1891/232 uvedených vo výpise z registra pôvodného stavu nachádzajúcich sa v obvode pozemkových úprav vykonávaných

formou jednoduchých pozemkových úprav k nehnuteľnostiam v katastrálnom území A. v časti rómska osada. Okresný úrad dôvodil, že rozhodnutím č. OU-RV-PLO-2020/003037-172 z 02.09.2020 (na základe žiadosti starostky obce Rejdová podanej okresnému úradu 28.02.2020, pozn. súdu) povolil jednoduché pozemkové úpravy v dotknutom katastrálnom území zámerom ktorých je usporiadať pozemky pod osídleniami v rómskej osade, t.j. územia osídleného prevažne priestorovo alebo sociálne vylúčenými skupinami obyvateľstva. Poukázal, že verejnou vyhláškou č. OU-RV-PLO1-2021/000217-191 z 02.08.2021 okresný úrad zverejnil pôvodný stav pozemkov nachádzajúcich sa v dotknutom katastrálnom území stým, že register pôvodného stavu, ktorý bol zostavený podľa údajov katastra nehnuteľností platných k 22.07.2021, bol zverejnený na obecnom úrade v Rejdovej od 05.08.2021 do 06.09.2021 a súčasne výpis z registra pôvodného stavu bol doručený každému účastníkovi, ktorého pobyt bol okresnému úradu známy s tým, že do 30 dní od zverejnenia registra pôvodného stavu alebo od doručenia výpisu z tohto registra pôvodného stavu bolo možné voči nemu podať písomné námietky s odôvodnením. Žalobca, ktorému bol výpis z registra pôvodného stavu doručený 24.08.2021 v zákonnej lehote, t.j. 26.08.2021 podal námietky proti výpisu z registra pôvodného stavu s odôvodnením, že nesúhlasí s nesprávne určenou hodnotou nehnuteľností v dotknutom katastrálnom území. Okresný úrad poukázal, že v zmysle zákona, za účelom určenia všeobecnej hodnoty pozemkov v dotknutom katastrálnom území rozhodnutím č. OU-RV-PLO1-2020/003037-179 z 10.12.2020 (právoplatné 13.01.2021) ustanovil B. C. C. ako znalca v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľnosti, ktorý predložil znalecký posudok č. 21/2021 spracovaný metódou polohovej diferenciácie. Okresný úrad uviedol, že nespochybnil postup znalca pri vyhotovovaní znaleckého posudku ani jeho správnosť, keďže bol vyhotovený znalcom zapísaným v zozname znalcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR. Okresný úrad sumarizoval, že rozhodnutím č. OU-RV-PLO-2021/000217-370 zo 06.10.2021 námietke žalobcu podanej proti hodnote pozemkov v dotknutom katastrálnom území nevyhovel, pričom o odvolaní žalobcu proti tomuto rozhodnutiu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-KE-OOP6-2022/004878-016 zo 14.01.2022 (právoplatné 20.01.2022), ktorým rozhodnutie okresného úradu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie prejednanie a rozhodnutie. Následne v ďalšom konaní okresný úrad vyzval právneho zástupcu žalobcu, aby predložil dôkazy, podklady a listiny na podporu svojich tvrdení uvedených v námietke proti výpisu z registra pôvodného stavu, v ktorom dôsledku žalobca predložil prostredníctvom svojho právneho zástupcu okresnému úradu vyjadrenie a doklady [kúpna zmluva v katastrálnom území C.; inzerát v katastrálnom území C.; inzerát v katastrálnom území D., e-mailovú komunikáciu so starostkou obce Rejdová zo 06.- 07.08.2019 týkajúcu sa pozemkov parciel registra EKN v katastrálnom území A.]. Na výzvu okresného úradu sa k podkladom predloženým žalobcom vyjadril znalec B. C. C., ktorý uviedol, že predmetom ocenenia boli pozemky, na ktorých sa nachádzajú nelegálne objekty slúžiace ako obydlia marginalizovaných skupín obyvateľstva, vrátane doplnkov k týmto objektom ako sú drevárne, chlieviky, suché záchody, hnojiská a provizórne prípojky na elektrický rozvod s tým, že vzhľadom na zložitosť spoluvlastníckych podielov na týchto pozemkoch, znalec určil jednotkovú cenu pre všetky oceňované parcely a to vzhľadom na ich stav a na danú lokalitu. Na výzvu okresného úradu, aby sa žalobca pred vydaním rozhodnutia vyjadril k úvodným podkladom pre rozhodnutie, k spôsobu ich zistenia, prípadne, aby navrhol jeho doplnenie; žalobca po predchádzajúcej výzve na predĺženie mu lehoty na toto vyjadrenie z dôvodu spracovávania znaleckého posudku, napokon 18.05.2022 predložil okresnému úradu znalecký posudok č. 40/2022 vo veci cit. „Stanovenia všeobecnej hodnoty a určenia výšky ročného nájmu ...“ v ňom označených parciel v dotknutom katastrálnom území a to za účelom cit „Majetkovoprávne usporiadanie pozemkov, preukázanie výšky ročného nájomného za užívanie nehnuteľností.“, ktorý znalecký posudok bol vypracovaný znalcom B. E. F., znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností; tento znalec použil metódu polohovej diferenciácie s tým, že použitie kombinovanej metódy na stanovenie všeobecnej hodnoty nie je možné, pretože pozemok nie je schopný dosahovať primeraný výnos formou prenájmu tak, aby bolo možné vykonať kombináciu; porovnávacia metóda stanovenia všeobecnej hodnoty je použitá na základe ponúk z webových stránok pre danú lokalitu a typ pozemku; výnosová hodnota nie je počítaná keďže predmetom hodnotenia je pozemok bez možnosti dosahovania výnosu formou prenájmu, pričom znalec B. F. určil všeobecnú hodnotu pozemkov v dotknutom katastrálnom území, nachádzajúcich sa vo vlastníctve žalobcu na sumu 9,99 Eur/m2. Okresný úrad konštatoval, že v znaleckom posudku č. 40/2022 predloženom žalobcom sa neuvádza, že predmetom stanovenia hodnoty pozemkov sú pozemky nachádzajúce sa v časti obývanej marginalizovanou skupinou obyvateľov v katastrálnom území A. a tiež okresný úrad poukázal na zoznam

pozemkov z ktorého znalec B. F. vychádzal pri použití porovnávacej metódy a to konkrétne sa jednalo o pozemky: - ponuka realitnej kancelárie na predaj pozemku na rekreačné účely v oblasti Dobšiná za sumu 7,56 Eur/m2; ponuka realitnej kancelárii na predaj stavebného pozemku v obce Ochtiná za sumu 10,61 Eur/m2 a ponuka realitnej kancelárie na predaj investičného pozemku v oblasti Slovenský raj v hodnote 5,- Eur/m2 s poznámkou okresného úradu, že v tomto zozname porovnávaných pozemkov nie sú zahrnuté pozemky pod osídleniami nachádzajúcimi sa v obvode projektu jednoduchých pozemkových úprav v katastrálnom území A. v časti rómska osada, ktoré sú predmetom konania o pozemkových úpravách. V ďalšom okresný úrad podotkol, že predstavenstvo združenia účastníkov jednoduchých pozemkových úprav v Rejdovej konštatovalo, že cena v znaleckom posudku č. 40/2022 bola stanovená len na pozemky v spoluvlastníctve žalobcu a pri jeho vyhotovení znalec vychádzal z ponúk webových stránok na predaj nehnuteľností v úplne iných lokalitách a s neporovnateľným funkčným využitím s tým však, že predstavenstvo nemôže tento postup označiť z odbornej stránky za nesprávny, pričom predstavenstvo nespochybňuje znalecký posudok B. C. č. 21/2021 a berie do úvahy aj reálne možnosti predaja pozemkov v dotknutom katastrálnom území z hľadiska ich potenciálu a ďalšieho rozvoja. Na základe uvedených dôkazov, po ich vyhodnotení jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach okresný úrad konštatoval, že žalobcom predložené listinné dôkazy [kúpna zmluva v katastrálnom území C.; inzerát v katastrálnom území C.; inzerát v katastrálnom území D., e-mailovú komunikáciu so starostkou obce Rejdová] sa netýkajú dotknutého katastrálneho územia, kde sa vykonáva projekt jednoduchých pozemkových úprav, a znalecký posudok č. 40/2022 nezodpovedá zásadám logiky, pretože jednak znalec zobral v úvahu pozemky v ponuke realitných kancelárií s iným účelom ich využitia (rekreačný účel, stavebný pozemok a investičný pozemok), ktoré sa nachádzajú v rôznych katastrálnych územiach (navyše pri pozemku v Slovenskom raji znalec neidentifikoval konkrétnu lokalitu na Letanovský mlyn a pod.) s funkčným využitím neporovnateľným s pozemkami pod odsúdeniami v rómskej osade v obci Rejdová. Záverom okresný úrad konštatoval, že znalecký posudok v správnom konaní je jedným z dôkazov, ktoré správny orgán hodnotí ako ktorýkoľvek iný dôkaz, pričom však nie je oprávnený posudzovať správnosť jeho záverov a hodnotí iba to, či úvahy znalca zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim zo správnym orgánom vykonaných dôkazov. 4. Z, v administratívnom spise sa nachádzajúceho znaleckého posudku č. 21/2021 vypracovaného znalcom B. C. C. vyplýva že bol spracovaný cit. „Vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty pozemkov EKN p.č. 151/1, 151/21, 151/22, 1891/2, 1891/31 - 34, 1891/132, 1891/133, 1891/232, 1892/102, 1892/202, 1963/1, 1963/3, 1963/4, 1964/2, 1966, 1967/1, 1967/2, 1976/2, 5037/1, 5037/2 a CKN 1208/55 v k.ú. A. na účel prevodu nehnuteľnosti.“ Znalecký posudok bol vypracovaný so stavom pre zistenie stavebno-technického stavu oceňovaných parciel k 08.02.2021; zo znaleckého posudku vyplýva, že ním bola stanovená všeobecná hodnota pozemkov a to využitím metódy polohovej diferenciácie; ohodnocované parcely sú evidované v katastri nehnuteľností na LV XXXX; LV XXXX; LV XXXX a G. XXXX v katastrálnom území A.. Podľa znalca predmetom ocenenia boli pozemky nachádzajúce sa na okraji zastavaného územia obce Rejdová v časti obývanej marginalizovanou skupinou; poloha pozemkov je obytná s možnosťou napojenia na elektrickú sieť a miestny vodovod s tým, že sa jedná prevažne o pozemky rovinaté i svahovité; pôvodné kultúry boli orná pôda, trvalé trávne porasty, prípadne lesný pozemok, ktoré sa postupne neoprávnene zastavali bez súhlasu ich vlastníkov a týmto zásahom došlo k ich devastácii tak, že ich nie je možné využiť na pôvodné účely. Využitím metódy polohovej diferenciácie bola všeobecná hodnota majetku (VŠHMJ) určená podľa vzorca: VŠHMJ = (VHMJ- jednotková východisková hodnota pozemku-3,32 Eur/m2) x [(kPD- koeficient polohovej diferenciácie vypočítaný ako súčin = kS (koeficient všeobecnej situácie-0,80) x [kV (koeficient intenzity využitia-0,95) x kD (koeficient dopravných vzťahov-0,85) x kF (koeficient funkčného využitia územia-0,80) x kI (koeficient technickej infraštruktúry pozemku-1,10) x kZ (koeficient povyšujúcich faktorov-1,00) x kR (koeficient redukujúcich faktorov-0,95)]]. Aplikované koeficienty znalec B. C. zaradil takto: - kS (koeficient všeobecnej situácie) - cit. „2. Stavebné územie obcí do 5 000 obyvateľov, priemyslové a poľnohospodárske oblasti obcí a miest do 10 000 obyvateľov“ - 0,80; - kV (koeficient intenzity využitia) - cit. „4. - rodinné domy, bytové domy a ostatné stavby na bývanie s nižším štandardným vybavením, - nebytové stavby pre priemysel, dopravu, školstvo, zdravotníctvo, šport s nižším štandardným vybavením, - nebytové budovy pre poľnohospodársku výrobu“ - 0,95;

- kD (koeficient dopravných vzťahov) - cit. „2. Obce so železničnou zastávkou alebo autobusovou prímestskou dopravou, doprava do mesta ešte vyhovujúca“ - 0,85; - kF (koeficient funkčného využitia územia) - cit. „5. výrobné územia s prevahou plôch pre poľnohospodársku výrobu (poľnohospodárska poloha), osídlenia marginalizovaných skupín obyvateľstva“ - 0,80; - kI (koeficient technickej infraštruktúry pozemku) - cit. „2. stredná vybavenosť (možnosť napojenia najviac na dva druhy verejných sietí, napríklad miestne rozvody vody, elektriny)“ - 1,10; - kZ (koeficient povyšujúcich faktorov) - cit. „0. Nevyskytuje sa“ - 1,00; - kR (koeficient redukujúcich faktorov) - cit. „11. iné faktory (napríklad tvar pozemku, výmera pozemku, druh možnej zástavby, nezabezpečený prístup z verejnej komunikácie, chránené územia, neobmedzujúce regulatívy zástavby a pod.)“ - 0,95. Znalec stanovil jednotkovú všeobecnú hodnotu pozemkov na sumu 1,79 Eur/m2 a celkovú hodnotu pozemkov v ohodnocovanom katastrálnom území na sumu 33 500,- Eur po zaokrúhlení. 5. Z, v administratívnom spise sa nachádzajúceho znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného znalcom B. E. F. vyplýva že bol spracovaný za účelom cit. „Stanovenia všeobecnej hodnoty a určenia výšky ročného nájmu - pozemkov parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XXX H. XXXX/XXX evidovaných na LV č. XXXX, parc. č. 1891/133 evidovaná na LV č. XXXX a parc. č. XXXX/XX evidovaná na LV č. XXXX, k.ú. A., obec A., okres A., kraj Košický“ V znaleckom posudku je uvedené, že jeho účelom je majetkovoprávne usporiadanie pozemkov, preukázanie výšky ročného nájomného za užívanie nehnuteľností; znalecký posudok bol vypracovaný so stavom pre zistenie stavebno-technického stavu oceňovaných parciel k 21.03.2022. V znaleckom posudku je uvedené cit. „Použitá je metóda polohovej diferenciácie. Použitie kombinovanej metódy na stanovenie všeobecnej hodnoty nie je možné, pretože pozemok nie je schopný dosahovať primeraný výnos formou prenájmu, tak aby bolo možné vykonať kombináciu. Porovnávacia metóda stanovenia všeobecnej hodnoty je použitá na základe ponúk z webových stránok pre danú lokalitu a typ pozemku. Výnosová hodnota nie je počítaná, nakoľko predmetom ohodnotenia je pozemok bez možnosti dosahovania výnosu formou prenájmu.“ Podľa znalca sa ohodnocované pozemky nachádzajú v zastavanom aj mimo zastavaného územia obce Rejdová; sú na rovinatom teréne; v čase obhliadky boli využívané ako parcely pod cestami a zástavbou, v dosahu všetkých inžinierskych sietí okrem kanalizácie (bola vo výstavbe). I. A. je obcou so zvýšeným záujmom o kúpu nehnuteľnosti na bývanie alebo rekreáciu s vyšším turistickým ruchom (Dobšinská Ľadová jaskyňa; lyžiarske stredisko SKI Rejdová; SKI Telgárt, SKI GUGEL, Mlynky...). Všeobecnú hodnotu pozemkov (VŠHMJ) znalec stanovil využitím metódy polohovej diferenciácie podľa vzorca: VŠHMJ = (VHMJ- jednotková východisková hodnota pozemku-5,98 Eur/m2 čo je 60% z východiskovej hodnoty mesta Rožňava 9,96 Eur/m2) x [(kPD- koeficient polohovej diferenciácie vypočítaný ako súčin = kS (koeficient všeobecnej situácie-0,90) x [kV (koeficient intenzity využitia-1,00) x kD (koeficient dopravných vzťahov-0,85) x kF (koeficient funkčného využitia územia-1,20) x kI (koeficient technickej infraštruktúry pozemku-1,30) x kZ (koeficient povyšujúcich faktorov-1,40) x kR (koeficient redukujúcich faktorov-1,00)]]. Aplikované koeficienty znalec B. F. zaradil takto: - kS (koeficient všeobecnej situácie) - cit. „2. Stavebné územie obcí do 5 000 obyvateľov, priemyslové a poľnohospodárske oblasti obcí a miest do 10 000 obyvateľov“ - 0,90; - kV (koeficient intenzity využitia) - cit. „5. - rodinné domy, bytové domy a ostatné stavby na bývanie so štandardným vybavením, - rekreačné stavby na individuálnu rekreáciu, - nebytové stavby pre priemysel, dopravu, školstvo, zdravotníctvo, šport so štandardným vybavením“ - 1,00; - kD (koeficient dopravných vzťahov) - cit. „2. Obce so železničnou zastávkou alebo autobusovou prímestskou dopravou, doprava do mesta ešte vyhovujúca“ - 0,85; - kF (koeficient funkčného využitia územia) - cit. „3. Plochy obytných a rekreačných území (obytná alebo rekreačná poloha)“ - 1,20; - kI (koeficient technickej infraštruktúry pozemku) - cit. "3. Dobrá vybavenosť (možnosť napojenia najviac na tri druhy verejných sietí, napríklad miestne rozvody vody, elektriny, zemného plynu)“ - 1,30; - kZ (koeficient povyšujúcich faktorov) - cit. „2. Obchodné pozemky v miestach so silným turistickým ruchom, ak to nebolo zohľadnené v koeficiente Ks - turistický ruch (Dobšinská Ľadová Jaskyňa, lyžiarske strediská SKI Rejdová, SKI Telgárt, SKI GUGEL Mlynky...)“ - 1,40; - kR (koeficient redukujúcich faktorov) - cit. „0. Nevyskytuje sa“ - 1,00.

Použitím metódy polohovej diferenciácie znalec stanovil jednotkovú všeobecnú hodnotu oceňovaných pozemkov na sumu 9,99 Eur/m2 a celkovú hodnotu pozemkov v ohodnocovanom katastrálnom území na sumu 32 343,- Eur. Na určenie hodnoty oceňovaných pozemkov znalec aplikoval aj porovnávaciu metódu s tým, že porovnávacím podkladom pre neho boli ponuky z inzerátov uverejnených na internetovom servery J. a pri výbere sa zameriaval na pozemky určené na výstavbu rodinných domov a z ponukových cien inzerátoch odpočítal 5 %, z ktorých 3% predstavovali možnú zľavu pri dohadovaní kúpnej ceny a 2% predstavovali províziu pre realitnú kanceláriu (náklady na spracovanie kúpnej zmluvy, znaleckého posudku, vklad do katastra a pod.). Porovnávacími inzerátmi boli: * ponuka na predaj krásneho rovinatého rekreačného pozemku na okraji obce Dobšiná; čiastočne zalesnený s jazierkom a s chatou o výmere 41 000 m2; na pozemku sa nachádza elektrina a voda; kúpna cena 310 000,- Eur, tj. 7,56 Eur/m2 (inzerát z 22.03.2022); * ponuka na predaj rovinatého zatrávneného stavebného pozemku v kľudnej časti obce Ochtiná; dobrý prístup z cesty; v bezprostrednej blízkosti prípojka plynu, elektrický stĺp obecná voda, obecná kanalizácia vo výstavbe; väčšia vzdialenosť susedov; výmera pozemku 1320 m2, tj. 10,61 Eur/ m2 (inzerát z 22.03.2022); * ponuka na predaj investičného pozemku na hranici Národného parku Slovenský raj o výmere 30 000 m2 mimo ochranného pásma s možnosťou realizovať investičný zámer; lokalita neriešená aktuálnym územným plánom; na pozemku žiadne stavby ani inžinierske, premeň vody priamio na pozemku; dohoda možná a cena XXX XXX,- Eur, t.j. 5,- Eur/m2. Spriemerovaním jednotkových predajných cien za 1m2 u porovnávaných pozemkov po odpočítaní u každého z nich 5 % z ich inzerovanej jednotkovej predajnej ceny, znalec určil priemernú porovnateľnú hodnotu oceňovaných pozemkov na sumu 7,34 Eur/m2 a celkovú hodnotu oceňovaných pozemkov na sumu 23 763,54 Eur. V ďalšom znalec určil ešte všeobecnú hodnotu nájmu v sume 2 742,20 Eur/rok (celková výmera ohodnocovaných pozemkov bola 3 237,54 m2). 6. Žalobca svoje odvolanie proti rozhodnutiu okresného úradu č. OU-RV-PLO1-2022/000391-411 z 08.06.2022 odôvodnil v prvom rade námietkou o procesnom pochybení okresného úradu tým, že okresný úrad nedoručil žalobcovi na oboznámenie a na vyjadrenie znalecký posudok č. 21/2021, v ktorom dôsledku žalobcu obmedzil na jeho procesnom práve v tomuto znaleckému posudku sa vyjadriť. Žalobca tiež namietal, že okresný úrad sa iba okrajovo zaoberal znaleckým posudkom č. 40/2022, ktorý do konania predložil žalobca a ktorý bol vypracovaný znalcom B. E. F. s ktorým okresný úrad iba oboznámil predstavenstvo združenia účastníkov jednoduchých pozemkových úprav (ďalej len „predstavenstvo“) na zasadnutí konanom 31.05.2022, na ktorom predstavenstvo skonštatovalo, že cena určená v znaleckým posudkom č. 40/2022 bola stanovená len na pozemky v spoluvlastníctve žalobcu a že znalec vychádzal len z internetových ponúk, ktoré sa týkali funkčne neporovnateľných nehnuteľností, na základe čoho okresný úrad urobil iba jednoduchý záver, že úvahy znalca B. F. nezodpovedajú zásadám logiky. S uvedeným záverom okresného úradu žalobca nesúhlasí, pretože znalec B. F. použil na vypracovanie znaleckého posudku metódu polohovej diferenciácie, ktorá zohľadňuje umiestnenie pozemku, ako aj jeho využitie a jednotlivé koeficienty pre výpočet pri tejto metóde boli určené v súlade s prílohou č. 3 vyhlášky č. 492/2004 Z.z., takže podľa žalobcu znalec nestanovil cenu len na základe ponúk z webových stránok s dodatkom žalobcu, že aj podľa internetových ponúk na predaj nehnuteľnosti, ktoré boli žalobcom predložené okresnému úradu je trhová cena ohodnocovaných nehnuteľnosti omnoho vyššia ako 1,79 Eur/m2 a to s poukazom aj na vyjadrenie starostky obce Rejdová ktorá chcela odkúpiť predmetné nehnuteľnosti od žalobcu za kúpnu cenu vo výške 10,- Eur/m2. Vzhľadom k uvedenému má žalobca za to, že okresný úrad nie náležite zistil skutkový stav a to bez ohľadu k tomu, či bude v prospech alebo v neprospech účastníka konania. Záverom žalobca namietal, že rozhodnutie okresného úradu je neodôvodnené a nepreskúmateľné s tým, že cena za dotknuté pozemky v dotknutom katastrálnom území by mala byť jednoznačne vyššia ako 1,79 Eur/m2, keďže kúpna cena nehnuteľností rastie každým dňom. 7. Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím č. OU-KE-OOP6-2022/032387-020 z 26.08.2022 odvolanie žalobcu zamietol a ním napadnuté rozhodnutie okresného úradu v celom rozsahu potvrdil. Okresný úrad po rozsiahlej sumarizácii priebehu celého dovtedajšieho konania uviedol, že z predloženého administratívneho spisu je zrejmé, že okresný úrad pred vydaním odvolaním napadnutého rozhodnutia umožnil žalobcovi vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a k spôsobu jeho zistenia s možnosťou navrhnúť jeho doplnenie s tým, že umožnil žalobcovi tiež nahliadnuť do podkladov registra pôvodného stavu uložených na okresnom úrade. Konštatoval, že okresný úrad vykonal všetky procesné úkony v súlade s právnym názorom žalovaného vysloveným v skoršom jeho zrušujúcom rozhodnutí,

ktoré nadobudlo právoplatnosť 20.01.2022 s tým, že okresný úrad sa v odvolaním napadnutom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami uplatnenými žalobcom počas konania, pričom žalobcom predložený znalecký posudok vypracovaný znalcom B. E. F. okresný úrad posúdil ako listinný dôkaz so záverom, že úvahy znalca nezodpovedajú zásadám logiky a tento znalecký posudok, ktorý žalobca predložil nevyvrátil závery skôr vykonaného znaleckého dokazovania znaleckým posudkom č. 21/2021. Žalovaný považuje výrok odvolaním napadnutého rozhodnutia okresného úradu za správny, avšak kvôli absencii v jeho odôvodní podrobnejších úvah okresného úradu ohľadne vyhodnotenia dôkazov, žalovaný tieto doplnil v záujme účelnosti a hospodárnosti konania. V uvedenej súvislosti žalovaný poukázal, že povinnosť ustanoviť znalca vyplýva správnemu orgánu z § 8g ods. 6 zákona o pozemkových úpravách a osobitným predpisom pre určenie tejto ceny je vyhláška č. 492/2004 Z.z. v súlade s ktorou okresným úradom ustanovený znalec ohodnotil nehnuteľnosti v dotknutom katastrálnom území s dodatkom, že výber najvhodnejšej ohodnocovacej metódy je na rozhodnutí znalca, ktorý v danom prípade použil metódu polohovej diferenciácie, čo aj náležite v znaleckom posudku odôvodnil a navyše na výzvu okresného úradu, znalec v priebehu konania k námietkam žalobcu svoje postupy aj odôvodnil. Žalovaný tiež podotkol, že metódu polohovej diferenciácie pre ocenenie nehnuteľnosti v dotknutom katastrálnom území aplikoval aj znalec v žalobcom predloženom znaleckom posudku č. 40/2022 s tým že príčinou rozdielnych výsledných hodnôt je rôzna hodnota niektorých použitých koeficientov, čo podľa žalovaného môže závisieť od polohy parcely, možnosti prístupu ako aj od miery zaťaženia nelegálnymi stavbami, prípadne aj od iných faktorov s tým, že náležite sa vysporiadať so všetkými týmito faktormi bolo úlohou znalca v tomto znaleckom posudku. Keďže znalecký posudok č. 21/2021 vyhotovený znalcom Ing. Dobosom bol podkladom ďalších v konaní vykonaných činností, okresný úrad tento znalecký posudok považoval za hlavný dôkaz a žalobcom predložený znalecký posudok č. 40/2022 považoval okresný úrad za listinný dôkaz, ktorý však nevyvrátil závery skôr vypracovaného znaleckého posudku č. 21/2021. Podľa žalovaného, žalobcom predložený znalecký posudok nezodpovedá zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z vykonaných dôkazov, keďže predmetom ohodnotenia sú pozemky, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území A. pod osídlením v časti rómska osada, ktoré sú zaťažené nelegálnymi stavbami a sú dlhodobo užívané marginalizovanými skupinami obyvateľstva bez možnosti ich majetkovoprávneho usporiadania a reálneho predaja iným osobám, ktoré v konaní preukázané skutočnosti neboli dostatočným spôsobom vzaté na zreteľ znalcom B. F. pri určení hodnoty jednotlivých koeficientov v znaleckom posudku č. 40/2022 a ním stanovená hodnota pozemkov v sume 9,99 Eur/ m2 tak nezodpovedá ani cene, za ktorú obec Rejdová predáva a kupuje pozemky v intraviláne čo je 2,- Eur/m2. Záverom žalovaný poznamenal, že výsledok znaleckej činnosti, ktorú vykonávajú odborne spôsobilé osoby nemožno spochybniť. V súvislosti s odvolacou námietkou žalobcu, že nemal možnosť oboznámiť sa so znaleckým posudkom č. 21/2021, žalovaný podotkol, že zákon o pozemkových úpravách neukladá okresnému úradu povinnosť znalecký posudok doručovať každému účastníkovi konania s tým, že znalecký posudok je podkladom na spracovanie mapy hodnoty pozemkov, ktorá v rámci projektu pozemkových úprav slúži na ocenenie pôvodných pozemkov a následne na spracovanie registra pôvodného stavu, ktorý je písomným zoznamom a grafickým zobrazením všetkých pozemkov a ich časti, ako aj stavieb v obvode projektu pozemkových úprav s uvedením údajov o vlastníckych vzťahoch a iných vecných právach k týmto pozemkom v písomnom zozname a s uvedením údajov o hodnote týchto pozemkov. Pre jednotlivých vlastníkov sa vyhotovuje výpis z registra pôvodného stavu, ktorý obsahuje vyššie uvedené údaje k pozemku vo vlastníctve konkrétneho účastníka konania s tým, že register pôvodného stavu sa zverejňuje v obci a doručuje sa združeniu účastníkov pozemkových úprav. Okresný úrad všetky zákonom uložené povinnosti splnil a dodržal, keďže register pôvodného stavu bol zverejnený v obci Rejdová od 05.08.2021 do 08.09.2021 s tým, že v lehote každý účastník konania mal možnosť nahliadnuť do registra pôvodného stavu a navyše okresný úrad listom z 24.02.2022 dal žalobcovi aj možnosť nahliadnuť do podkladov registra pôvodného stavu pozemkov v dotknutom katastrálnom území v čase úradných hodín, avšak žalobca túto možnosť, do času vydania napadnutého rozhodnutia, nevyužil. Žalovaný konštatoval vecnú správnosť a zákonnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia okresného úradu. Rozhodnutie žalovaného bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené 30.08.2022. Konanie pred správnym súdom 8. Žalobca svoju včas podanú všeobecnú správnu žalobu proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-KEOOP6-2022/032387-020 z 26.08.2022, ako aj proti jemu predchádzajúcemu rozhodnutiu okresného úradu č. OU-RV-PLO1-2022/000391-411 z 08.06.2022 odôvodnil, konštatovaním, že okresný úrad a ani

žalovaný sa nevyjadrili k jeho námietkam ohľadne spôsobu určenia hodnoty nehnuteľností v dotknutom katastrálnom území, nesprávne určenie hodnoty ktorej žalobca namietal s tým, že žalobca už v odvolaní namietal, že okresný úrad sa vôbec nezaoberal ním predloženým znaleckým posudkom vypracovaným B. F. a týmto sa nezaoberal ani žalovaný a obidva správne orgány bez náležitého odôvodnenia uprednostnili znalecký posudok zabezpečený v správnom konaní okresným úradom, pričom na jednej strane opakovane potvrdili, že nie je v ich kompetencii spochybňovať odborné závery znalca B. C., no súčasne na strane druhej zopakovali, že posudok predložený žalobcom vypracovaný B. F. nezodpovedá zásadám logiky a preto ho nebolo možné vziať na zreteľ. V uvedenej súvislosti sa žalobca dopytuje, ako je možné, ak platí tvrdenie, že správny orgán nie je oprávnený hodnotiť znalecké závery, že správne orgány vyhodnotili ním predložený znalecký posudok za nepoužiteľný. Podľa žalobcu aj v správnom konaní platí zásada rovnosti zbraní čo znamená, že bez ďalšieho nemôže byť zvýhodnený znalecký posudok zabezpečený správnym orgánom pred znaleckým posudkom zabezpečeným žalobcom s tým, že obaja znalci, t.j. tak B. C., ako aj B. F. vypracovali znalecké posudky ako odborne spôsobilé osoby. Z uvedených dôvodov mal podľa žalobcu okresný úrad osloviť znalca, ktorý vypracoval znalecký posudok zabezpečený správnym orgánom, aby sa vyjadril k znaleckému posudku, ktorý predložil žalobca, prípadne za účelom objektívneho posúdenia odbornej otázky mal okresný úrad zabezpečiť kontrolný znalecký posudok, pretože určenie hodnoty nehnuteľnosti je odbornou otázkou, ktorej posúdenie je v kompetencii znalca z príslušného znaleckého odvetvia a odboru. Podľa žalobcu mali teda správne orgány vykonať odborne relevantné skúmanie a za tým účelom osloviť znalca na objasnenie žalobcom namietaných skutočností, avšak keďže k uvedenému nedošlo, má žalobca za to, že okresným úradom a žalovaným nebol náležite zistený skutkový stav. V ďalšom žalobca poukázal, že správne orgány sa nevyjadrili ani k ním do konania predloženým listinným dôkazom ohľadne hodnoty nehnuteľností v totožnej lokalite kde sú aj ohodnocované nehnuteľnosti, v zmysle ponúk ktorých je ich hodnota vyššia ako stanovil okresný úrad vo svojom rozhodnutí s tým, že správne orgány sa k týmto žalobcom predloženým dôkazom v rozhodnutí nijako nevyjadrili a v odôvodnení rozhodnutia žalovaného, táto námietka žalobcu nie je vôbec uvedená, preto je toto rozhodnutie neodôvodnené. Záverom žalobca uviedol cit. „Ak účastník správneho konania teda napadol správnosť a odôvodnenosť odborných záverov znalca, bolo úlohou správneho orgánu tieto závery prešetriť a za daným účelom zabezpečiť odborné preskúmanie týchto namietaných skutočností, k čomu však nedošlo.“ Žalobca dodal, že správny orgán síce nemôže sám hodnotiť odborné závery znalca, ale je oprávnený urobiť si vlastný úsudok a nie iba slepo dôverovať v závery uvedené v znaleckom posudku. V uvedenej súvislosti žalobca poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 M Obdo V 11/2008 z 28.01.2010, ako aj Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. III. ÚS 299/06 z 30.04.2007 podľa ktorého cit. „Ak by súd ponechal bez povšimnutia vecnú správnosť znaleckého posudku a slepo dôveroval záverom znalca, znamenalo by to vo svojich dôsledkoch poprieť zásadu voľného hodnotenia dôkazov, poprelo by to možno súdu hodnotiť podľa jeho vnútorného presvedčenia, privilegovať znalecký dôkaz a preniesť zodpovednosť za skutkovú správnosť súdneho rozhodnutia na znalca. Tento postup je z ústavného hľadiska neakceptovateľný.“ Žalobca vyjadril nesúhlas s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania. 9. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe potom ako zhrnul dovtedajší priebeh administratívneho konania a potom ako zreplikoval (zopakoval) odôvodnenie svojho žalobou napadnutého rozhodnutia konštatoval, že má za to, že nebol dôvod na to, aby žalobca predkladal do konania svoj vlastný znalecký posudok, keďže na základe znaleckého posudku č. 21/2021 nevznikli žiadne rozpory v skutkovom stave a tento znalecký posudok po odbornej stránke nepatrí spochybňovať ani žalobcovi a ani správnemu orgánu. Žalovaný podotkol, že v konaní sa riadil právnym názorom vyjadreným v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Sžo/150/2009 z 18.05.2010, podľa ktorého znalecký posudok je jedným z dôkazov v správnom konaní, je ako akýkoľvek iný dôkaz s tým, že správny orgán nie je oprávnený posudzovať správnosť týchto záverov a hodnotí ho iba do tej miery, či zodpovedá zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z iných dôkazov, preto správny orgán nemôže označiť znalecký posudok po odbornej stránke za nesprávny ani ho nahradiť vlastným posúdením. Žalovaný má za to, že znalecký posudok č. 21/2021 zabezpečený okresným úradom je v súlade so zásadami logiky a so skutkovými závermi, ktoré vyplývajú z dôkazov vykonaných okresným úradom a preto ho pri svojom rozhodovaní okresný úrad zohľadnil. Vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania by bolo nadbytočné. Žalovaný zdôraznil, že, keďže znalecký posudok vypracúva odborne spôsobilá osoba nemožno jej závery spochybňovať a nemožnosť hodnotiť ani ním zvolenú metódu pri výpočte všeobecnej hodnoty pozemku. Podotkol, že žalobca predložil do konania verejne dostupné cenové ponuky, ktoré preukázali

vyššiu hodnotu nehnuteľností - trhovú cenu, než akú stanovil správny orgán vo svojom rozhodnutí a žalobcom predložený znalecký posudok č. 40/2022 vychádzal z ponúk webových stránok na predaj nehnuteľnosti v úplne iných lokalitách a s neporovnateľne funkčným využitím pozemkov so záverom, že správny orgán akceptoval jednotkovú všeobecnú hodnotu pozemkov 1,79 Eur/m2 určenú znaleckým posudkom č. 21/2021. Žalovaný mal za to, že jeho žalobou napadnuté rozhodnutie vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, je zrozumiteľné a náležite odôvodnené a v súvislosti s nariadením pojednávania žalovaný uviedol, že je absolútne nedôvodné a nadbytočné, keďže vec je možné rozhodnúť od stola a ani samotný žalobca neuviedol, čo chce nariadením pojednávania dokazovať, keďže rozhodovanie v prejednávanej veci je výlučne otázkou právneho posúdenia. 10. Žalobca vo svojom v stanovisku (replika) k vyjadreniu žalovaného poznamenal, že žalovaný iba zotrval na svojich dôvodoch a na spochybní znaleckého posudku vypracovaného znalcom B. F. a to konštatovaním, že tento nezodpovedá zásadám logiky, avšak žalovaný opäť toto svoje tvrdenie nepodložil žiadnym odborným - znaleckým doplnením alebo vyjadrením. Podotkol, že znalec B. F. v znaleckom posudku zohľadnil tak umiestnenie pozemku, ako aj jeho využitie a nestanovil cenu len z ponúk webových stránok, pričom ním určené hodnoty koeficientov zodpovedajú a sú v súlade s vyhláškou č. 492/2004 Z. z.. Opakovane zdôraznil, že obidva znalecké posudky boli vypracované odborne spôsobilými osobami a sú teda rovnakými dôkazmi s rovnakou dôkaznou silou a váhou s tým že okresný úrad, ako ani žalovaný bez náležitého odôvodnenia zohľadnili a uprednostnili iba jeden z nich, a to s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžd/4/2014 z 18.02.2014 podľa ktorého ak chce účastník spochybniť závery znalca je jeho povinnosťou predložiť k týmto tvrdeniam také relevantné dôkazy, ktoré jednoznačne odborné závery znalca spochybnia. Žalobca má zato, že postupoval v súlade s touto judikatúrou predložením znaleckého posudku č. 40/2022 a teda závery skoršieho znaleckého posudku spochybnil kvalifikovaným spôsobom. V súvislosti so žalovaným uvádzanou judikatúrou Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Sžp/6/2011 z 28.03.2012, podľa ktorej správny orgán nemôže sám znalecký posudok označiť za nesprávny a nahradiť ho vlastným úsudkom, má žalobca za to, že správne orgány postupovali v rozpore s touto judikatúrou, keď označili za nesprávny žalobcom predložený znalecký posudok a nahradili ho vlastným posúdením skutočnosti z odbornej stránky. Podľa žalobcu identicky ako v správnej žalobe, mali správne orgány vykonať odborné preskúmanie oboch znaleckých posudkov a za tým účelom osloviť znalca, ktorý vypracoval správnym orgánom zabezpečený znalecký posudok na vyjadrenie alebo nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie, avšak keďže k tomu nedošlo tak podľa žalobcu skutkový stav nebol náležite zistený. Žalobca zdôraznil, že podstatnou skutočnosťou je, že pozemky vo svojom vlastníctve nemôže dlhodobo užívať z dôvodu, že sa na nich nachádzajú stavby, ktoré nie sú v jeho vlastníctve a je jeho dlhodobou snahou a cieľom usporiadať vlastnícke a užívacie vzťahy k týmto pozemkom tak, aby mu tento protiprávny stav bol kompenzovaný náhradou, ktorá by zohľadňovala nielen to, že ide o pozemky pod osadou marginalizovanej skupiny, ale tiež to že žalobca tieto pozemky nemôže dlhodobo užívať ako svoje vlastníctvo a vo výkone vlastníckeho práva je obmedzovaný. Záverom podotkol, že na území Slovenska došlo v posledných rokoch enormnému nárastu cien nehnuteľností a to najmä stavebných pozemkov, pričom v danom prípade ide o stavebné pozemky, ktorú skutočnosť nereflektuje znalecký posudok B. C. a jeho závery nereflektujú na aktuálnu trhovú hodnotu nehnuteľností, preto nemôže tvoriť zákonný a objektívny podklad pre rozhodnutie správneho orgánu, pretože v tom prípade by toto rozhodnutie bolo založené na nedostatočne zistenom skutkovom stave a teda by bolo nezákonné. 11. K stanovisku (replika) žalobcu, žalovaný vo svojom vyjadrení (duplika) podotkol, že požiadavka presného a úplného zistenia skutkového stavu veci pre rozhodnutie, by sa mala vykladať tak, že sa nemá jednať o dosiahnutie „absolútnej pravdy“, ale „pravdy“, ktorá správnemu orgánu umožní vo veci riadne, objektívne a spravodlivo rozhodnúť, pretože ani zásada materiálnej pravdy nemá charakter absolútny t.j. správne orgány nemajú povinnosť zistiť všetku a absolútnu pravdu, ale stav veci majú zistiť len spoľahlivo teda, tak aby bolo možné objektívne a spravodlivo rozhodnúť s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Asan/23/2020 z 18.11.2021. Žalovaný má za to, že v administratívnom konaní postupoval v súlade so zákonom a s judikovanými závermi súdnej praxe najvyšších súdnych autorít. Znalecký posudok č. 21/2021 bol zadovážený správnym orgánom do konania v súlade so zákonom, bol vykonaný ako dôkaz a na jeho základe mal žalovaný dostatočne preukázaný skutkový stav, preto nebolo jeho povinnosťou vykonávať ďalšie dokazovanie. Podľa žalovaného, žalobca zavádza súd keď tvrdí, že správny orgán označil ním predložený znalecký posudok za nesprávny a nahradil ho vlastným posúdením.

12. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu predložil do súdneho konania doplnený znalecký posudok č. 40/2022 na doplnenie, ktorého žalobca vyzval znalca B. F. a v ktorom doplnení znalec zohľadnil umiestnenie ohodnocovaných pozemkov pod osídlením marginalizovaných skupín a to v hodnote koeficientu redukujúcich faktorov a súčasne zaktualizoval aj ostatné koeficienty v dôsledku všeobecného rastu cien nehnuteľností. Podľa doplneného znaleckého posudku č. 40/2022 spracovaného 31.03.2023, bola metódou polohovej diferenciácie určená jednotková hodnota ohodnocovaných pozemkov na sumu 8,99 Eur/m2. 13. V dôsledku reorganizácie súdnictva a vzniku Správneho súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“; viď vyššie) následne už konal vo veci od 01.06.2023 senát správneho súdu. 14. Na prejednanie veci správny súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 29.04.2026, na ktoré boli riadne a včas predvolaní obaja účastníci konania, avšak keďže žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil so súhlasom konať a rozhodnúť v jeho neprítomnosti, správny súd postupom podľa § 114 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, vec prejednal a vo veci rozhodol v jeho neprítomnosti. Na pojednávaní prítomná právna zástupkyňa žalobcu v podstate zotrvala na svojich vyjadreniach, pričom dala dôraz na žalobcom do súdneho konania predložený doplnený znalecký posudok č. 40/2022. Právne východiská pre rozhodnutie 15. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“ 16. Podľa § 134 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.“ 17. Podľa § 177 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.“ 18. Podľa § 119 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.“ 19. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) a e) SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „(1) Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak (d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov; (e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.“ 20. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách (ďalej len „zákon o pozemkových úpravách“) v znení účinnom ku dňu (28.02.2020) začatia konania o povolení jednoduchých pozemkových úprav (ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“) „(1) Obsahom pozemkových úprav je racionálne priestorové usporiadanie pozemkového vlastníctva v určitom území a ostatného nehnuteľného poľnohospodárskeho a lesného majetku s ním spojeného vykonávané vo verejnom záujme v súlade s požiadavkami a podmienkami ochrany životného prostredia a tvorby územného systému ekologickej stability, funkciami poľnohospodárskej krajiny a prevádzkovoekonomickými hľadiskami moderného poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a podpory rozvoja vidieka.“ 21. Podľa § 2 ods. 1 písm. j) zákona o pozemkových úpravách v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Pozemkové úpravy sa vykonávajú najmä, ak (j) je to potrebné na usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov k pozemkom, ktoré sa nachádzajú pod osídleniami marginalizovaných skupín obyvateľstva (ďalej len „osídlenie“).“

22. Podľa § 8g ods. 1, 6, 7, 8, 10 a 12 zákona o pozemkových úpravách v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Žiadosť o jednoduché pozemkové úpravy vykonávané z dôvodu podľa § 2 ods. 1 písm. j) podáva obec, na ktorej území sa osídlenie alebo jeho väčšia časť nachádza; prílohou k žiadosti je súhlas obecného zastupiteľstva. (6) Hodnota pozemkov pod osídlením sa určí znaleckým posudkom podľa osobitného predpisu.6ae)odkaz na vyhlášku č. 492/2004 Z.z. Znalca ustanoví okresný úrad. Náklady na znalecký posudok uhrádza obec, ktorá podala žiadosť podľa odseku 1. Hodnota pozemkov na účely vyrovnania sa určí podľa § 9 ods. 3. (7) Vlastníkom pozemkov a vlastníkom spoluvlastníckych podielov sa vyrovnanie poskytuje v pozemkoch na účely vyrovnania alebo v pozemkoch pod osídlením alebo v peniazoch. Za pozemky vo vlastníctve štátu, ktoré prechádzajú do vlastníctva obce, nie je nárok na vyrovnanie. (8) Okresný úrad súčasne s výpisom z registra pôvodného stavu doručí vlastníkovi výzvu, aby sa v lehote 30 dní od doručenia výzvy písomne vyjadril, či žiada vyrovnanie v pozemkoch na účely vyrovnania, alebo v pozemkoch pod osídlením, alebo v peniazoch. Vyjadrenie vlastníka je záväzné a nemožno ho počas konania meniť. Ak sa vlastník v lehote podľa prvej vety písomne nevyjadrí, patrí mu vyrovnanie v pozemkoch na účely vyrovnania. Ak nie je dostatočná výmera pozemkov na účely vyrovnania, vlastníkom sa poskytne vyrovnanie v pozemkoch na účely vyrovnania pomerne podľa pomeru ich vzájomných nárokov na vyrovnanie a zvyšok nárokov sa vyrovná v peniazoch. (10) Vyrovnanie v peniazoch poskytuje obec. Vyrovnanie v peniazoch sa vykoná medzi obcou a vlastníkom pozemku v lehote určenej v rozhodnutí o schválení vykonania projektu pozemkových úprav. (12) Pozemky pod osídlením, za ktoré vlastníci dostanú vyrovnanie v pozemkoch na účely vyrovnania alebo vyrovnanie v peniazoch, a pozemky pod osídlením, ktoré sú vo vlastníctve štátu okrem tých, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu, alebo tých, ktoré sa nachádzajú v ochrannom pásme letísk, dráh alebo ciest, prejdú do vlastníctva obce. Obec nesmie pozemok pod osídlením scudziť ani zaťažiť okrem prevodu pozemku pod obydlím alebo priľahlého pozemku do vlastníctva obyvateľovi tohto obydlia; toto obmedzenie sa vyznačí v katastri nehnuteľností na základe rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav. Na účel prevodu pozemku podľa druhej vety obec potvrdí, či ide o obyvateľa obydlia.“ 23. Podľa § 9 ods. 3 zákona o pozemkových úpravách v znení účinnom v rozhodnom čase „(3) Ak tento zákon neustanovuje inak, hodnota pozemkov v obvode projektu pozemkových úprav sa určí podľa druhu pozemku vedeného v katastri nehnuteľností spresneného na základe komisionálneho zistenia (§ 3 ods. 3) v rámci spresňovania druhov pozemkov v obvode pozemkových úprav (§ 6 ods. 2) a podľa bonitovaných pôdnoekologických jednotiek.“ 24. Podľa § 10 ods. 1 a 2 zákona o pozemkových úpravách v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Okresný úrad zverejní register pôvodného stavu [§ 9 ods. 1 písm. c)] na vhodnom mieste v obci alebo jej časti na 30 dní a doručí register pôvodného stavu združeniu účastníkov. Zároveň doručí každému účastníkovi, ktorého pobyt je známy, výpis z registra pôvodného stavu o pozemkoch vlastníka a porastoch na nich podliehajúcich pozemkovým úpravám okrem § 9 ods. 6 vrátane výpisu spoluvlastníckych podielov a o ich hodnote. (2) Účastníci môžu podať proti údajom v písomnostiach uvedených v odseku 1 okresnému úradu písomné námietky v lehote do 30 dní od ich zverejnenia alebo doručenia.“ 25. Podľa § 1 ods. 1 a 2 vyhlášky 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku (ďalej len „vyhláška“), v znení účinnom ku dňom (08.02.2021 a 21.03.2022) vyhotovenia znaleckých posudkov č. 21/2021 a č. 40/2022 (ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“) „(1) Táto vyhláška ustanovuje metódy a postupy stanovenia všeobecnej hodnoty majetku znalcom. Ustanovenia osobitného predpisu týmto nie sú dotknuté. (2) Podľa tejto vyhlášky sa postupuje aj v prípade, ak je potrebné stanoviť všeobecnú hodnotu majetku na požiadanie štátneho orgánu v rámci jeho právomocí alebo ak ide o právny úkon alebo konanie podľa osobitného predpisu.“ 26. Podľa § 2 písm. g) a h) vyhlášky v znení účinnom v rozhodnom čase „Na účely tejto vyhlášky sa rozumie g) všeobecnou hodnotou majetku výsledná objektivizovaná hodnota majetku, ktorá je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by tento mal dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji,

keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou; obvykle vrátane dane z pridanej hodnoty; h) objektivizáciou znalecké stanovenie všeobecnej hodnoty majetku zohľadňujúce technický stav, vplyv trhu, ekonomické vplyvy a iné špecifické faktory.“ 27. Podľa § 4 ods. 1 a 3 vyhlášky v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Všeobecnú hodnotu zložiek majetku podniku alebo iného majetku stanoví znalec príslušného odboru podľa tejto vyhlášky formou znaleckého posudku. (3) Pri stanovení všeobecnej hodnoty zložky majetku podniku alebo iného majetku sa postupuje podľa príloh tejto vyhlášky, vždy s prihliadnutím na osobitosti a technicko-ekonomické určenie tejto zložky majetku.“ 28. Príloha č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z. z. (ďalej len „príloha 3 k vyhláške“) v znení účinnom v rozhodnom čase bola označená ako „POSTUP STANOVENIA VŠEOBECNEJ HODNOTY NEHNUTEĽNOSTÍ A STAVIEB.“ 29. Podľa bodu E prílohy č. 3 k vyhláške v znení účinnom v rozhodnom čase označeného ako „VŠEOBECNÁ HODNOTA POZEMKOV“ boli uvedené tieto metódy „E.1 Porovnávacia metóda - Pri výpočte sa používa transakčný prístup. Na porovnanie je potrebný súbor aspoň troch pozemkov. Porovnanie treba vykonať na mernú jednotku (1 m2 pozemku) s prihliadnutím na odlišnosti porovnávaných pozemkov a ohodnocovaného pozemku. Pri porovnávaní trvalých porastov bez pozemkov sa merná jednotka určí v závislosti od ich druhu (napríklad kus, 1 ha plochy a pod.). E.2 Výnosová metóda - Výnosová hodnota pozemkov sa vypočíta kapitalizáciou budúcich odčerpateľných zdrojov počas časovo neobmedzeného obdobia ... E.3 Metóda polohovej diferenciácie - E.3.1 Pozemky -Pozemky sa pri použití metódy polohovej diferenciácie na účely tejto vyhlášky delia na skupiny: E.3.1.1 Pozemky na zastavanom území obcí, nepoľnohospodárske a nelesné pozemky mimo zastavaného územia obcí, pozemky v zriadených záhradkových osadách, pozemky mimo zastavaného územia obcí určené na stavbu, pozemky v pozemkových obvodoch jednoduchých pozemkových úprav na usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov k pozemkom, ktoré sa nachádzajú pod osídleniami marginalizovaných skupín obyvateľstva a v hospodárskych dvoroch. Všeobecná hodnota sa vypočíta podľa základného vzťahu - VŠHPOZ = M . VŠHMJ [€], kde M - výmera pozemku v m2, VŠHMJ- jednotková všeobecná hodnota pozemku v €/m2. Jednotková všeobecná hodnota pozemku sa môže stanoviť aj pre skupinu pozemkov. Jednotková všeobecná hodnota pozemkov sa stanoví podľa vzťahu - VŠHMJ = VHMJ . kPD [€/m2], kde VHMJ je jednotková východisková hodnota pozemku a kPD je koeficient polohovej diferenciácie. VHMJ - jednotková východisková hodnota pozemku sa stanoví podľa tabuľky: Klasifikácia obce - názov alebo údaj podľa počtu obyvateľov, konkrétne (v tomto prípade, pozn. súdu) podľa písmena d) Ostatné okresné mestá so sídlom okresných úradov - 9,96 eura/m2. Obce a lokality v okolí miest so zvýšeným záujmom o kúpu nehnuteľností na bývanie alebo rekreáciu môžu mať jednotkovú východiskovú hodnotu do 80 % z východiskovej hodnoty obce (mesta), z ktorej vyplýva zvýšený záujem. V prípade záujmu o iné druhy nehnuteľností (napríklad priemyselné, poľnohospodárske využitie) okrem pozemkov v zriadených záhradkových osadách, chatových osadách, hospodárskych dvoroch poľnohospodárskych podnikov a pozemkov pod osídleniami marginalizovaných skupín obyvateľstva môžu mať jednotkovú východiskovú hodnotu do 60 % z východiskovej hodnoty obce (mesta), z ktorej vyplýva zvýšený záujem. V prípade záujmu o pozemky v zriadených záhradkových osadách, chatových osadách, hospodárskych dvoroch poľnohospodárskych podnikov a pozemky pod osídleniami marginalizovaných skupín obyvateľstva môžu mať jednotkovú východiskovú cenu do 50 % z východiskovej hodnoty obce (mesta), z ktorej vyplýva zvýšený záujem. V takých prípadoch sa koeficient polohovej diferenciácie vzťahuje na obec, z ktorej vyplýva zvýšený záujem. Minimálna jednotková východisková hodnota pozemku po zohľadnení zvýšeného záujmu o kúpu nehnuteľností je hodnota prislúchajúca klasifikácii obce, v ktorej sa pozemok nachádza. kPD - koeficient polohovej diferenciácie sa vypočíta podľa vzťahu kPD = kS (koeficient všeobecnej situácie) . kV (koeficient intenzity využitia) . kD (koeficient dopravných vzťahov) . kF (koeficient funkčného využitia územia) . kI (koeficient technickej infraštruktúry pozemku) . kZ (koeficient povyšujúcich faktorov) . kR (koeficient redukujúcich faktorov). - kS - koeficient všeobecnej situácie (0,70 - 2,00) sa určí takto: 1.

oblasti mimo zastavaného územia obcí určeného platnou územnoplánovacou dokumentáciou 0,70 - 0,80 2. stavebné územie obcí do 5 000 obyvateľov, priemyslové a poľnohospodárske oblasti obcí a miest do 10 000 obyvateľov 0,80 - 0,90 3. obytné časti obcí a miest od 5 000 do 10 000 obyvateľov a rekreačné oblasti pre individuálnu rekreáciu, centrá obcí do 5 000 obyvateľov, obytné zóny na predmestiach a priemyslové a poľnohospodárske oblasti miest do 50 000 obyvateľov, obytné zóny samostatných obcí v dosahu miest do 50 000 obyvateľov 0,90 - 1,00 4. centrá miest od 10 000 do 50 000 obyvateľov, obytné zóny miest nad 50 000 obyvateľov, obytné zóny samostatných obcí v dosahu miest nad 50 000 obyvateľov, prednostné oblasti vilových alebo rodinných domov v centre i mimo centra mesta, oblasti rekreačných stavieb v dôležitých centrách turistického ruchu, priemyslové a poľnohospodárske oblasti miest nad 50 000 obyvateľov 1,00 - 1,30 5. veľmi dobré obchodné a obytné časti v mestách od 50 000 do 100 000 obyvateľov, obytné zóny miest nad 100 000 obyvateľov, luxusné obytné oblasti s dobrým osvetlením a výhľadom, exkluzívne oblasti rodinných domov v dosahu miest nad 100 000 obyvateľov 1,20 - 1,60 6. veľmi dobré obchodné oblasti v mestách od 50 000 do 100 000 obyvateľov a v kúpeľných mestách, vedľajšie ulice v centre miest nad 100 000 obyvateľov, nákupné centrá vo veľkých obytných častiach mimo centra miest nad 100 000 obyvateľov s dobrými dopravnými možnosťami 1,50 - 1,80 7. prednostné obchodné ulice a miesta v užšom centre miest nad 100 000 obyvateľov, najlepšie miesta pre obchod v mestách od 50 000 do 100 000 obyvateľov 1,70 - 1,90 8. najlepšie miesta pre obchod v mestách nad 100 000 obyvateľov 1,80 - 2,00 - kV - koeficient intenzity využitia (0,50 - 2,00) sa určí takto: Intenzita využitia kv 1. - záhradkové osady, - chatové osady, - hospodárske dvory poľnohospodárskych podnikov, - sídelná koncentrácia obydlí obývaných prevažne priestorovo alebo sociálne vylúčenými skupinami obyvateľstva 0,50 - 0,70 2. - inžinierske stavby, chránené ložiskové územia 0,70 - 0,90 3. - nebytové budovy alebo nebytové budovy s nízkym využitím, - poľnohospodárske budovy a sklady bez využitia 0,90 - 0,95 4. - rodinné domy, bytové domy a ostatné budovy na bývanie s nižším štandardom vybavenia, - nebytové stavby pre priemysel, dopravu, školstvo, zdravotníctvo, šport s nižším štandardom vybavenia, - nebytové budovy pre poľnohospodársku výrobu 0,95 - 1,00 5. - rodinné domy, bytové domy a ostatné stavby na bývanie so štandardným vybavením, - rekreačné stavby na individuálnu rekreáciu, - nebytové stavby pre priemysel, dopravu, školstvo, zdravotníctvo, šport so štandardným vybavením

1,00 - 1,05 6. - rodinné domy, bytové domy a ostatné stavby na bývanie s nadštandardným vybavením, - nebytové stavby pre priemysel, dopravu, školstvo, zdravotníctvo, šport s nadštandardným vybavením - nebytové budovy pre obchod, administratívu, ubytovanie, kultúru s nižším štandardom vybavenia 1,05 - 1,10 7. - exkluzívne bytové budovy, nebytové budovy pre obchod, administratívu, ubytovanie, kultúru so štandardným vybavením 1,10 - 1,15 8. - nebytové budovy pre obchod, administratívu, ubytovanie, kultúru s nadštandardným vybavením, viacpodlažné budovy 1,15 - 1,30 9. - využitie ako v položke 8, ale exkluzívne miesta v centrách miest 1,30 - 2,00 Intenzita využitia pozemkov sa posudzuje podľa skutočného využitia pozemkov k rozhodnému dátumu. - kD - koeficient dopravných vzťahov (0,80 - 1,20) sa určí takto: 1. pozemky v odľahlých lokalitách bez možnosti využitia hromadnej dopravy, cesty bez dokončovacích prác (nespevnené a pod.), cesta do obce alebo mesta v trvaní viac ako 30 min. pri bežnej premávke 0,80 2. obce so železničnou zastávkou alebo autobusovou prímestskou dopravou, doprava do mesta ešte vyhovujúca 0,85 3. pozemky v samostatných obciach, odkiaľ sa možno dostať prostriedkom hromadnej dopravy alebo osobným motorovým vozidlom do centra mesta do 15 min. pri bežnej premávke, pozemky v mestách bez možnosti využitia mestskej hromadnej dopravy 0,90 4. pozemky v mestách s možnosťou využitia mestskej hromadnej dopravy 1,00 5. pozemky na obchodných uliciach miest do 100 000 obyvateľov, v nákupných centrách obytných zón, intenzívny peší ruch, centrum hromadnej dopravy (autobus, trolejbus, električka) 1,05 6. pozemky na obchodných uliciach v centre miest nad 100 000 obyvateľov so širokými ulicami a parkoviskami, mestská hromadná doprava s hustou premávkou 1,05 - 1,20 - kF koeficient funkčného využitia územia (0,80 - 2,00) sa určí takto: Funkčné využitie územia kF 1. plochy území občianskej vybavenosti s prevahou plôch pre obchod a služby (obchodná poloha) 1,50 - 2,00 2. zmiešané územie s prevahou občianskej vybavenosti (obchodná poloha a byty) 1,20 - 1,50 3. plochy obytných a rekreačných území (obytná alebo rekreačná poloha) 1,00 - 1,30 4.

výrobné územia s prevahou plôch pre priemyselnú výrobu a sklady (priemyselná poloha), plochy určené pre verejné dopravné a technické vybavenie 0,90 - 1,10 5. výrobné územia s prevahou plôch pre poľnohospodársku výrobu (poľnohospodárska poloha), osídlenia marginalizovaných skupín obyvateľstva 0,80- 1,00 Uplatnenie hodnoty koeficientu funkčného využitia sa posudzuje podľa územnoplánovacej dokumentácie platnej k rozhodnému dátumu. Hodnota koeficientu v jednotlivých intervaloch sa určuje v nadväznosti na atraktivitu posudzovanej lokality a zastavovacie podmienky. - kI - koeficient technickej infraštruktúry pozemku (0,80 - 1,50) sa určí takto: Technická infraštruktúra kI 1. bez technickej infraštruktúry (vlastné zdroje alebo možnosť napojenia iba na jeden druh verejnej siete) 0,80 - 1,00 2. stredná vybavenosť (možnosť napojenia najviac na dva druhy verejných sietí, napríklad miestne rozvody vody, elektriny) 1,00 - 1,20 3. dobrá vybavenosť (možnosť napojenia najviac na tri druhy verejných sietí, napríklad miestne rozvody vody, elektriny, zemného plynu) 1,20 - 1,30 4. veľmi dobrá vybavenosť (možnosť napojenia na viac ako tri druhy verejných sietí) 1,30 - 1,50 Technická infraštruktúra pozemku sa posudzuje z pohľadu možného priameho napojenia cez vlastné, prípadne obecné pozemky (napríklad komunikácie). Hodnota koeficientu v odporúčanom intervale je závislá od náročnosti (finančnej, technickej a pod.) súvisiacej s napojením. - kZ - koeficient povyšujúcich faktorov (1,00 - 3,00) sa určí takto: Povyšujúce faktory kZ - nevyskytujú sa 1,00 - pozemky určené územným plánom na vyššie využitie, než na aké slúžia v súčasnosti (napríklad nezastavané stavebné pozemky, zmena funkcie zóny sídla a pod.), - obchodné pozemky v miestach so silným turistickým ruchom, ak to nebolo zohľadnené v koeficiente kS, - pozemky s výrazne zvýšeným záujmom o kúpu, ak to nebolo zohľadnené vo zvýšenej východiskovej hodnote, - iné faktory (napríklad tvar pozemku, výmera pozemku, druh možnej zástavby, sadové úpravy pozemku a pod.) 1,01 - 3,00 Povyšujúce faktory možno použiť, ak už neboli zohľadnené vo východiskovej hodnote alebo v predchádzajúcich koeficientoch. - kR - koeficient redukujúcich faktorov (0,20 - 0,99) sa určí takto: Redukujúce faktory kR - nevyskytujú sa 1,00 - ak sa v najbližšom čase podľa platného územného plánu predpokladá nižší stupeň využitia ako doteraz, - spád emisií a vplyv zápachu z priemyselnej výroby, uskladnenia surovín, odpadov, z výroby potravín, z poľnohospodárskej výroby a pod., - rušivý hluk z cestnej, leteckej alebo železničnej dopravy v obytných oblastiach, - ekologické zaťaženie pozemku, - ak sa v blízkosti obytnej, administratívnej alebo rekreačnej zóny nachádzajú rušivo pôsobiace priemyselné zariadenia, - pri mimoriadnom zatienení obytných miest (les, skaly, severné úbočie a pod.), svahovitosť terénu, hladina podzemnej vody, únosnosť základovej pôdy, - ochranné pásma zo zákona, stavebná uzávera, - stavba pod povrchom pozemku, - závady

viaznuce na pozemku (napríklad právo priechodu alebo prejazdu, ochranné pásmo a pod.), - vplyv časového vývoja minulých období, - iné faktory (napríklad tvar pozemku, výmera pozemku, druh možnej zástavby, nezabezpečený prístup z verejnej komunikácie, chránené územia, obmedzujúce regulatívy zástavby a pod.) 0,20 - 0,99 Redukujúce faktory možno použiť, ak už neboli zohľadnené vo východiskovej hodnote alebo v predchádzajúcich koeficientoch. Pri stanovení všeobecnej hodnoty pozemku na účely vyporiadania vlastníckych práv k pozemku medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku sa pri hodnotení redukujúcich faktorov neprihliada na záťaže spôsobené vlastníkom stavby (napríklad stavba na cudzom pozemku a pod.). 30. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch (ďalej len „zákon o znalcoch“) v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Znalecká činnosť je špecializovaná odborná činnosť vykonávaná za podmienok ustanovených v tomto zákone znalcami pre zadávateľa. Úkonmi znaleckej činnosti sú najmä znalecký posudok a jeho doplnenie, odborné stanovisko alebo potvrdenie a odborné vyjadrenie a vysvetlenie.“ 31. Podľa § 17 ods. 5 a 7 zákona o znalcoch v znení účinnom v rozhodnom čase „(5) Titulná strana znaleckého posudku obsahuje identifikačné údaje znalca a zadávateľa, číslo spisu alebo objednávky, označenie „znalecký posudok“, poradové číslo znaleckého posudku, stručnú charakteristiku predmetu znaleckého skúmania, počet strán a vyhotovení znaleckého posudku. Úvod obsahuje úlohu, účel a predmet znaleckého skúmania a výpočet podkladov, z ktorých znalec pri vykonávaní znaleckého posudku vychádzal. V časti „posudok“ znalec uvedie opis predmetu znaleckého skúmania a skutočností, na ktoré pri úkone znaleckej činnosti prihliadal, uvedie postup, na základe ktorého sa dopracoval k odpovediam na otázky položené zadávateľom a k splneniu ním uložených úloh. V časti „záver“ znalec odcituje otázky zadávateľa a uvedie na ne stručné odpovede. Celková skladba znaleckého posudku musí umožniť preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť postupov. Podklady, z ktorých znalec pri vykonávaní znaleckého posudku vychádzal, nemusia byť prílohou znaleckého posudku, ak sú verejne prístupné alebo ak sú súčasťou spisového materiálu; v takom prípade znalec odkáže na zdroj spôsobom, aby nebol zameniteľný. Rozsiahle podklady možno uložiť na prenosný nosič dát, ktorý je súčasťou znaleckého posudku; to neplatí pre znalecký posudok podaný v elektronickej podobe. (7) Na požiadanie zadávateľa znalec potvrdí a doplní písomne podaný znalecký posudok alebo jeho obsah bližšie vysvetlí. Znalec vykoná doplnenie znaleckého úkonu a) ak boli dodatočne zistené nové skutočnosti majúce vplyv na závery znalca, ktoré neboli zohľadnené v podanom znaleckom úkone, a požiada o to zadávateľ, b) na odstránenie metodických alebo formálnych chýb v podanom znaleckom úkone z vlastného podnetu alebo na výzvu zadávateľa.“ Odôvodnenie rozhodnutia správnym súdom 32. V danom prípade žalobca svoje presvedčenie o nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP6-2022/032387-020 z 26.08.2022, ako aj jemu predchádzajúceho rozhodnutia okresného úradu č. OU-RV-PLO1-2022/000391-411 z 08.06.2022, ktorými bolo rozhodnuté o námietke žalobcu proti určeniu hodnoty pozemkov nachádzajúcich sa v obvode jednoduchých pozemkových úprav v katastrálnom území A. v časti rómska osada, založil (A) jednako na konštatovaní o neodôvodnenosti a teda z tohto dôvodu o nepreskúmateľnosti týchto rozhodnutí správnych orgánov, keďže z týchto rozhodnutí nie je zrejmým to: - (i) z akého dôvodu okresný úrad pri svojom rozhodovaní uprednostnil a zohľadnil iba závery ním do správneho konania zabezpečeného znaleckého posudku č. 21/2021 o určení všeobecnej hodnoty jednoduchými pozemkovými úpravami dotknutých pozemkov, bez toho aby sa súčasne vysporiadal aj so žalobcom do konania zabezpečeným znaleckým posudkom č. 40/2022 o určení všeobecnej hodnoty jednoduchými pozemkovými úpravami dotknutých pozemkov vo vlastníctve žalobcu; - (ii) ako, resp. na podklade akých skutočností bola určená všeobecná hodnota jednoduchými pozemkovými úpravami dotknutých pozemkov; - (iii) ako sa správne orgány vysporiadali, resp. ako naložili aj s inými do správneho konania žalobcom predloženými listinnými dôkazmi (kúpna zmluva v katastrálnom území C.; inzerát v katastrálnom území C.; inzerát v katastrálnom území D., e-mailovú komunikáciu so starostkou obce Rejdová).

Okrem toho žalobca založil svoje presvedčenie o nezákonnosti žalobou napadnutých označených rozhodnutí správnych orgánov (žalovaného a okresného úradu) aj na konštatovaní (B) o týmito správnymi orgánmi nedostatočne zistenom skutkovom stave pre rozhodnutie, keďže potom, ako popri do konania už okresným úradom zabezpečenom znaleckom posudku znalca B. C. č. 21/2021 predložil do konania aj žalobca druhý znalecký posudok znalca B. F. č. 40/2022, ktorými znaleckými posudkami bola určená všeobecná hodnota konaním o schválení jednoduchých pozemkových úprav dotknutých pozemkov (ďalej len „dotknuté pozemky“), okresný úrad ani nevyzval znalca B. C., aby sa vyjadril k odchýlkam v určení všeobecnej hodnoty dotknutých pozemkov, nastolených oproti jeho znaleckému posudku č. 21/2021 druhým znaleckým posudkom znalca B. F. č. 40/2022 a okresný úrad v tomto smere nenariadil ani kontrolné znalecké dokazovanie. 33. Kvôli zjednodušeniu ďalšej argumentácie, v interakcii k žalobnej námietke žalobcu o nedostatočnom odôvodnení žalobou napadnutých rozhodnutí, správny súd poukazuje na judikatúru vyššej súdnej autority ohľadne rozsahu a obsahu prieskumnej právomoci orgánu verejnej moci pri vyhodnocovaní dôkazného prostriedku, ktorým je znalecký posudok, ktorý rozsah následne determinuje, resp. definuje náležitosti odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej moci tak, aby z neho bolo zrejmým, akými myšlienkovými podchodmi orgán verejnej moci k svojmu rozhodnutiu dospel a ktoré by boli objektívne preskúmateľnými s ohľadom na všeobecne aplikovateľné pravidla logiky kontextu jednotlivého k celku a opačne. V uvedenej súvislosti správny súd v prvom rade podotýka, že pokiaľ ide o kvantitatívny a kvalitatívny rozsah posudzovania znaleckého posudku, ako jedného z dôkazných prostriedkov, je jeho kompetencia, analogicky ako aj kompetencia správneho orgánu, obmedzená (limitovaná), a to iba v tom rozsahu, či znalecký posudok bol vypracovaný v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, či je odôvodnený v preskúmateľných logických súvislostiach a či korešponduje s inými v konaní vykonanými dôkazmi. Z uvedeného dôvodu ani správny súd a ani správny orgán nie sú oprávnení prehodnocovať znalcom zvolenú metódu oceňovania, ani jeho odborné znalecké závery, pretože správny súd ani príslušný správny orgán príslušnou odbornou znalosťou nedisponujú. V uvedenej súvislosti správny súd analogicky argumentačne podporne poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4 Stk/7/2022 z 26.04.2023 podľa ktorého cit. «V prípade, ak medzi dôkazy hodnotené správnym orgánom patrí aj znalecký posudok, ktorého vypracovanie bolo potrebné na účely odborného posúdenia skutočností dôležitých pre rozhodnutie správneho orgánu, má kasačný súd za to, že zásada voľného hodnotenia dôkazov sa uplatní v obmedzenom režime, podporujúc svoj názor rozsudkom Najvyššieho súdu publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 6/2011 pod por. č. 99/2011 (rozsudok sp. zn. 6 Sžo 150/2009), v ktorom je konštatované, že: „Znalecký posudok je jedným z dôkazov v správnom konaní, ktoré hodnotí správny orgán ako ktorýkoľvek iný dôkaz, pričom však nie je oprávnený posudzovať jeho správnosť (jeho závery), ale hodnotí iba to, či úvahy znalca zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných správnym orgánom. Správny orgán preto nemôže znalecký posudok označiť za nesprávny a nahradiť ho vlastným posúdením skutočnosti z odbornej stránky.“» Nadväzne na uvedené správny súd uvádza, že k tomu, aby správny orgán mohol v rozsahu jemu vyššie uvedenými parametrami determinovanú prieskumnú kompetenciu vo vzťahu k znaleckému posudku realizovať, musia byť aj závery znaleckého posudku odôvodnené v logických, aj neodborníkovi zrozumiteľných súvislostiach. Ak znalecký posudok nie je zrozumiteľne odôvodnený, t.j. ak z neho nie je zrejmé, akými úvahami sa znalec riadil napr. v tomto prípade pri výbere konkrétnej hodnoty toho ktorého z koeficientov, ktoré sú obligatórnymi parametrami vzorca pre výpočet koeficientu polohovej diferenciácie pri znalcom zvolenej metóde pre určenie všeobecnej hodnoty oceňovaného pozemku polohovej diferenciácie, potom ani správny orgán nemôže byť schopný tento dôkaz náležite vyhodnotiť v kontexte s inými, ním vykonanými dôkazmi, a v tom dôsledku sa aj rozhodnutie správneho orgánu, ktorý iba mechanicky a nekriticky prevezme závery znaleckého posudku, bez pochopenia logiky jeho záverov, stáva nezrozumiteľným a správnym súdom nepreskúmateľným. Nezrozumiteľnosť znaleckého posudku pre neuvedenie dôvodov, môže s poukazom na cit. § 17 ods. 7 zákona o znalcoch správny orgán preklenúť aj dopytom na jeho spracovateľa, t.j. na znalca, aby ten ním podaný znalecký posudok doplnil alebo jeho obsah bližšie vysvetlil. To, ako už bolo uvedené, že správne orgány nemajú právomoc prehodnocovať závery znalca a ani ich nahrádzať svojimi vlastnými závermi, ešte neznamená, že tieto závery znalca by správne orgány mali bez ich pochopenia a logického vysvetlenia znalcom, iba akceptovať a mechanicky prevziať. A na uvedenom nič nemení ani to, že spracovateľom znaleckého posudku je osoba odborne erudovaná

(odborne zdatná v určitom odbore), ktorá preto v plnej miere aj znáša zodpovednosť za ňou v znaleckom posudku konštatované závery či zistenia. Ak by tomu tak nebolo a správny orgán by iba bez rozmyslu prevzal závery znalca, by sa jednako vytvoril neakceptovateľný priestor pre bezhraničnú a neodkontrolovateľnú neomylnosť a svojvôľu znalca a jednako by potom nebolo potrebné rozhodnutie správneho orgánu, ktoré by iba „opisovalo“ závery znalca bez ich náležitého logicky pochopiteľného a zrozumiteľného odôvodnenia. Totižto aj keď je znalecký posudok, ako je tomu aj v tomto konkrétnom prípade, zákonom predvídaným a dokonca vyžadovaným podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu, ešte neznamená, že by mohol byť jednako vo svojich záveroch bez ďalšieho autoritatívnym a nepreskúmateľným a jednako, že je dôkazom jediným, pretože stále je znalecký posudok len jeden z dôkazných prostriedkov a stále je to len podklad pre rozhodnutie správneho orgánu, a až rozhodnutie správneho orgánu (nie už znalecký posudok osve) je spôsobilé zasiahnuť do vzniku, zmeny alebo zániku práv a slobôd. 34. Napokon v tomto všeobecnom úvode, ešte pred konkrétnou analýzou tu prejednávanej veci samej, avšak v interakcii na jej osobitosť, správny súd dáva do pozornosti, že ak znalec určujúci všeobecnú hodnotu oceňovaného pozemku zvolí pre svoje znalecké skúmanie metódu polohovej diferenciácie, pri aplikácii ktorej je výpočet tejto všeobecnej hodnoty pozemku zákonne predurčený vzorcovým výpočtom po zadaní jeho premenných koeficientov, tak znalec musí svoje rozhodnutie, resp. svoju voľbu ohľadne konkrétnej hodnoty tohto ktorého z týchto koeficientov náležite a v logických súvislostiach odôvodniť. Totižto každý z koeficientov, konkrétne koeficient všeobecnej situácie; koeficient intenzity využitia; koeficient dopravných vzťahov; koeficient funkčného využitia územia; koeficient technickej infraštruktúry pozemku; koeficient povyšujúcich faktorov a koeficient redukujúcich faktorov, ktoré sú nevyhnutnými premennými pre výpočet koeficientu polohovej diferenciácie, je znalcami aj v tomto prípade aplikovanom bode E.3. prílohy č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z.z., determinovaný určitým zákonným bodovým rozptylom jeho hodnoty [napr. koeficient technickej infraštruktúry je zadefinovaný bodovým rozptylom od 0,80 1,50, prikladmá pozn. súdu], avšak jedná sa iba o maximálny rozptyl pre všetky kategórie oceňovaných nehnuteľností, preto znalec musí najsamprv podľa tabuľkovej prílohy k tomu ktorému konkrétnemu koeficientu v bode E.3. prílohy č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z.z., dotknutú oceňovanú parcelu najsamprv identifikovať a zaradiť do konkrétneho typu nehnuteľností a až následne po zvolení typu nehnuteľnosti sa znalec môže riadiť jemu prináležiacim bodovým rozptylom koeficientu [napr. ak by pri koeficiente technickej infraštruktúry znalec oceňovanú parcelu zaradil do kategórie nehnuteľností cit. „bez technickej infraštruktúry (vlastné zdroje alebo možnosť napojenia iba na jeden druh verejnej siete“, ktorému typu prináleží predpísaný bodový rozptyl tohto koeficientu v rozsahu cit. „0,80 - 1,00“, tak znalec môže určiť hodnotu konkrétne tohto koeficientu iba z tohto rozptylu 0,80 - 1,00 a nie z pre tento konkrétny koeficient určeného všeobecného rozptylu 0,80 - 1,50, prikladmá pozn. súdu], pričom znalec musí samozrejme odôvodniť, z akého dôvodu sa v mantineloch predurčených bodových hodnôt toho ktorého koeficientu ustálil práve na ním zvolenej konkrétnej bodovej hodnote tohto koeficientu [napr. ak by znalec pri koeficiente technickej infraštruktúry, pri vyššie uvedenom zaradení oceňovaného pozemku vybral z rozptylu 0,80 - 1,00 napr. hodnotu 0,90 mal by odôvodniť prečo tak učinil, t.j. prečo neurčil hodnotu 0,80 čo by bolo logickým pri pozemku na ktorom nie je žiadna infraštruktúra alebo prečo neurčil hodnotu 1,00 čo by bolo zasa logickým, ak by sa na pozemku nachádzala možnosť napojenia iba na jednu verejnú sieť napr. pri existencii el. prípojky, ale prečo zvolil hodnotu 0,90 čo by bolo logickým, ak by sa napr. na pozemku nenachádzala žiadna infraštruktúra, ale bola by na ňom napr. studňa ako vlastný zdroj vody a pod., prikladmá pozn. súdu], a to tak, aby táto racionálna úvaha, resp. tieto dôvody znalca boli nie len logicky pochopiteľné, ale aby boli overiteľnými aj inými v konaní správnym orgánom vykonanými dôkazmi [napr. správny orgán by sa obhliadkou na mieste samom presvedčil, že na oceňovanom pozemku sa naozaj nachádza iba studňa a žiadne iné siete, prikladmá pozn. súdu]. 35. V danom konkrétnom prípade, v tomto štádiu rozhodnutia odhliadnuc ešte od toho, že do administratívneho konania boli okresnému úradu predložené dva znalecké posudky (viď ďalej, pozn.) a to znalecký posudok č. 21/2021 (zabezpečený okresným úradom) a znalecký posudok č. 40/2022 (zabezpečený samotným žalobcom), s ohľadom k tomu, že okresný úrad zobral za základ svojho rozhodnutia iba znalecký posudok č. 21/2021, má správny súd za to, že ohľadne vyhodnotenia tohto znaleckého posudku okresný úrad a stotožniac sa s ním aj žalovaný, svoje rozhodnutia vôbec neodôvodnili a iba mechanicky prevzali jeho záver o určenej cene oceňovaných nehnuteľností za jeden meter štvorcový bez toho, aby sa zamýšľali a odôvodnili či sú závery tohto znaleckého posudku odôvodnené v logických súvislostiach korešpondujúcich s nimi inými dôkazmi fakticky zisteným skutkovým stavom.

Správny súd konštatuje, že podľa žalobcom zadefinovaného žalobného petitu je síce predmetom súdneho prieskumu v tomto súdnom konaní rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie okresného úradu a nie priamo znalecký posudok či znalecké posudky ako také, ktoré boli iba podkladom pre rozhodnutie správnych orgánov, avšak keďže žalobou napadnuté rozhodnutia správnych orgánov sú rozhodnutiami o námietke žalobcu vo veci spôsobu určenia hodnoty oceňovaných pozemkov v dotknutom katastrálnom území, ktorá námietka bezprostredne súvisí so spôsobom ohodnotenia týchto dotknutých nehnuteľností okresným úradom aplikovaným znaleckým posudkom č. 21/2021, správne orgány boli povinné sa podstatou tohto ohodnotenia znalcom zaoberať a vo svojich rozhodnutiach interpretovať jeho závery v logických súvislostiach s inými v konaní vykonanými dôkazmi s tým, že ak mali závery znalca v aplikovanom znaleckom posudku č. 21/2021 za nedostatočne výpovedné pokiaľ ide o preskúmanie logického zdôvodnenia týchto záverov, správne orgány (okresný úrad a aj žalovaný) mali vyžiadať od znalca B. C. vysvetlenie ním v znaleckom posudku č. 21/2021 ustálených záverov a tieto následne pomerovať resp. osvedčovať aj s inými v konaní vykonanými dôkazmi (viď ďalej k žalobnej námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu, pozn. súdu). Z rozhodnutia okresného úradu, ani z rozhodnutia žalovaného však nie sú zrejmé, resp. v nich absolútne absentujú dôvody pre ktoré správne orgány mali za to, že závery znalca v nimi aplikovanom znaleckom posudku č. 21/2021 ohľadne určenia všeobecnej hodnoty oceňovaných pozemkov sú v logických súvislostiach a v interakcii aj s inými dôkazmi uveriteľnými vo vzťahu k jednotlivým znalcom ustáleným hodnotám koeficientov nevyhnutných pre výpočet tejto hodnoty, znalcom zvolenou metódou polohovej diferenciácie. Inými slovami, aj napriek konkrétnosti námietky žalobcu o ktorej žalobou napadnutým rozhodnutiami správne orgány rozhodovali a ktorou sa žalobca dovolával preskúmania a vysvetlenia dôvodov a spôsobu, ktoré správny orgán viedli k ustáleniu ceny ohodnocovaných pozemkov, sa okresný úrad a stotožniac sa s ním aj žalovaný touto námietkou dôsledne nezaoberali, resp. v súvislosti s ňou iba mechanicky poukázali na odborný záver znalca, ktorého znalecký posudok (č. 21/2021) má byť aj v zmysle zákonnej požiadavky cit. § 8g ods. 6 zákona o pozemkových úpravách, podkladom pre toto rozhodnutie, a ktorého záver je tak pre správne orgány záväzný, bez možnosti prehodnocovania jeho správnosti s tým, že okresný úrad poukázal, že preskúmavať znalecký posudok môže iba v tom rozsahu či je odôvodnený v logických súvislostiach a či neodporuje iným v konaní vykonaným dôkazom. Vzhľadom na vyššie, vo všeobecnej úvodnej časti tohto rozhodnutia, už uvedené, tak teoretická východisková premisa z ktorej vychádzal okresný úrad a to, že znalecký posudok môže posúdiť iba v tom rozsahu či je odôvodnený v logických súvislostiach a či neodporuje iným v konaní vykonaným dôkazom, bola síce správna, avšak v praktickej rovine konkrétnych okolnosti danej veci nebola okresným úradom aplikovaná, pretože z rozhodnutia okresného úradu a ani z rozhodnutia žalovaného nie je možné vyčítať a dozvedieť sa, na základe čoho prijali tieto správne orgány záver, že nimi aplikovaný znalecký posudok č. 21/2021 je odôvodnený v logických súvislostiach a neodporuje iným v konaní vykonaným dôkazom, keď už v samotnom znaleckom posudku č. 21/2021 toto logické odôvodnenie ním prijatých záverov absentuje (?) a správne orgány, ktoré sami zo svojej iniciatívy nie sú oprávnené tieto dôvody namiesto znalca dopovedať, znalca, ktorý bol spracovateľom aplikovaného znaleckého posudku (B. C.) na jeho dovysvetlenie nevyzvali. V konkrétnosti veci napríklad, pokiaľ ide o koeficient intenzity využitia, ktorý je podľa znalcom B. C. v znaleckom posudku č. 21/2021 aplikovaného bodu E.3. prílohy č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z.z., jedným z obligatórnych parametrov pre výpočet koeficientu polohovej diferenciácie, správny súd dáva do pozornosti, že v rámci maximálneho bodového rozptylu tohto koeficientu 0,50 - 2,00, ktorý rozptyl je určený pre všetky kategórie oceňovaných nehnuteľností od pozemkov v záhradkových osadách, cez hospodárske dvory, inžinierske stavby, nebytové budovy, až po rodinné domy atď.. Keďže koeficient intenzity využitia nehnuteľnosti vyjadruje mieru, resp. intenzitu, akou je nehnuteľnosť zaťažená alebo zužitkovaná existujúcou stavbou alebo iným spôsobom jej využitia, preto aj v zmysle tabuľkového rozčlenenia pre tento koeficient intenzity využitia (viď vyššie tabuľka uvedená v časti aplikovanej právnej úpravy, pozn.), sú nehnuteľností usporiadané vzostupne (rastúcim radom) počnúc od na prvom mieste záhradkovými osadami; nasledujúc chatovými osadami; hospodárskymi budovami, cez sídelné útvary priestorovo alebo sociálne vylúčených skupín obyvateľstva, inžinierske siete, nebytové objekty až po rodinné domy, s ktorým členením korešponduje aj vzostupne úmerne rastúca bodová hodnota koeficientu intenzity využitia a to tak, že táto bodová hodnota začína od najnižšej hodnote 0,50 pri záhradkových osadách a postupne sa zvyšuje až smerom k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa exkluzívne v centrách miest pri ktorých je bodová hodnota tohto koeficientu 2,00. Následne znalec v znaleckom posudku č. 21/2021 podľa tabuľkovej prílohy v bode E.3. prílohy č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z.z., ohodnocované parcely identifikoval a zaradil do konkrétneho typu nehnuteľností konkrétne ich zaradil do typu cit. „4. - rodinné domy, bytové domy a ostatné stavby na bývanie s nižším

štandardným vybavením, - nebytové stavby pre priemysel, dopravu, školstvo, zdravotníctvo, šport s nižším štandardným vybavením, - nebytové budovy pre poľnohospodársku výrobu“, ktorému zaradeniu zodpovedá tabuľkový bodový rozptyl 0,95 - 1,00, z ktorého rozptylu znalec ustáli svoj záver na bodovej hodnote 0,95, avšak svoje myšlienkové pochody žiadnym spôsobom nerozviedol (neodôvodnil) a to ani v smere dôvodu, pre ktorý ohodnocované nehnuteľnosti zaradil do danej citovanej kategórie aj keď pri tomto koeficiente intenzity využitia existuje aj kategória cit. „- záhradkové osady, - chatové osady, - hospodárske dvory poľnohospodárskych podnikov, - - sídelná koncentrácia obydlí obývaných prevažne priestorovo alebo sociálne vylúčenými skupinami obyvateľstva“ s prináležiacim zákonným bodovým rozptylom 0,50 - 0,70, pričom v danom prípade sa jednalo o ocenenie parciel osídlených marginalizovanou skupinou obyvateľstva, a svoj záver znalec neodôvodnil ani vo vzťahu ku konkrétnej ním zvolenej bodovej hodnote z ním zvoleného zákonného rozptylu tohto koeficientu intenzity využitia, neuviedol napr. prečo sa jedná o domy s nižším štandardným vybavením a nie napr. so štandardným vybavením a pod., tobôž ak je treba mať na zreteli, že v danom prípade predmetom ohodnotenia v zmysle zadania správnym orgánom nemali byť nelegálne postavené domy marginalizovanej skupiny, ale parcely v dotknutom katastrálnom území jednoduchých pozemkových úprav. Obdobne tak napr. pokiaľ ide o koeficient technickej infraštruktúry pozemku, ktorý je podľa znalcom B. C. v znaleckom posudku č. 21/2021 aplikovaného bodu E.3. prílohy č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z.z., taktiež jedným z obligatórnych parametrov pre výpočet koeficientu polohovej diferenciácie, znalec v znaleckom posudku č. 21/2021 podľa tabuľkovej prílohy v bode E.3. prílohy č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z.z., ohodnocované parcely identifikoval a zaradil do konkrétneho typu nehnuteľností konkrétne ich zaradil do typu cit. „2. stredná vybavenosť (možnosť napojenia najviac na dva druhy verejných sietí, napríklad miestne rozvody vody, elektriny)“, ktorému zaradeniu zodpovedá tabuľkový bodový rozptyl 1,00 - 1,20, z ktorého rozptylu znalec ustáli svoj záver na bodovej hodnote 1,10, avšak svoje myšlienkové pochody znalec žiadnym spôsobom nerozviedol (neodôvodnil), a to ani v smere dôvodu, pre ktorý ohodnocované nehnuteľnosti zaradil do danej citovanej kategórie, ani vo vzťahu ku konkrétnej ním zvolenej bodovej hodnote z ním zvoleného zákonného rozptylu tohto koeficientu technickej infraštruktúry pozemku. Znalec iba opísal znenie vyhlášky definujúce ním zvolenú kategóriu nehnuteľností, ale už nekonkretizoval na ktoré konkrétne zdroje, resp. siete sú ohodnocované parcely pripojiteľné, či je daná možnosť priameho napojenia cez vlastné alebo obecné pozemky, ani aká je finančná či technická náročnosť súvisiaca s týmto napojením tak, ako k tomu priamo inštruuje samotná vyhláška (viď citáciu jej znenia ku koeficientu technickej infraštruktúry, pozn.). Identicky tak môže správny súd uviesť tieto zistenia pri všetkých koeficientoch, ktoré boli znalcom použité na výpočet hodnoty oceňovaných pozemkov znalcom zvolenou metódou polohovej diferenciácie, keďže ani pri jednom z týchto koeficientov znalec v znaleckom posudku č. 21/2021 svoje závery neodôvodnil. Vzhľadom k uvedenej absencii v znaleckom posudku č. 21/2021 náležitého odôvodnenia znalcom ustálených hodnôt jednotlivých koeficientov vypovedajúcich o charakteristikách oceňovaných pozemkov, je tak pre správny súd nepochopiteľným, na podklade akých skutočností potom správne orgány (okresný úrad a žalovaný) dospeli k tvrdeniu, že nimi na vec aplikovaný znalecký posudok č. 21/2021 je odôvodnený v logických súvislostiach, ktoré je v súlade s inými v konaní vykonanými dôkazmi, keďže ako už bolo uvedené, práve tieto logické súvislosti v znaleckom posudku absentujú a správne orgány nevyvinuli smerom k znalcovi ani žiadnu aktivitu, aby tento nedostatok pred svojim rozhodnutím odstránili. 36. Požiadavka náležitého odôvodnenia znaleckých záverov nie je samoúčelnou či nedôvodnou a to tak s ohľadom k požiadavke preskúmateľnosti ich záverov, ako aj s ohľadom k ich možnej konfrontácii s odbornými znaleckými závermi v inom znaleckom posudku, napríklad pri kontrolnom znaleckom posúdení alebo v prípade predloženia vec rozhodujúcemu správnemu orgánu viacerých znaleckých posudkov tak, ako tomu bolo aj v tomto prípade. Inými slovami, ak by znalec svoje závery nemusel odôvodniť vo vyššie už naznačenom smere, tak ako to bolo tiež už vyššie uvedené, by tým bol vytvorený nie len priestor pre svojvôľu znalca, ale pri predložení viacerých takto neodôvodnených znaleckých posudkov (ako je tomu aj v tomto konkrétnom prípade), by správny orgán, ktorý by mal na ich podklade rozhodnúť, nemal k dispozícii žiadne logické vysvetlenia nimi prijatých záverov, na podklade ktorých by sa mohol rozhodnúť, ku ktorému z viacerých znaleckými posudkami prezentovaným záverom by sa vo svojom rozhodnutí priklonil, ako k viac logickému a uveriteľnejšiemu a to aj skrz ich overiteľnosti inými, v konaní vykonanými dôkazmi (napr. ak znalec neuvedie, k akým druhom verejných sietí je nehnuteľnosť pripojiteľná, je jeho záver o hodnote tejto nehnuteľnosti skrz tento parameter nie len objektívne nepresvedčivým, ale ani správnym orgánom neoveriteľným skrz iné dôkazy ako je napr. obhliadka na mieste samom alebo listinný dôkaz prevádzkovateľa danej verejnej siete a pod.).

V tomto konkrétnom súdenom prípade boli správnemu orgánu predložené dva znalecké posudky a ani jeden z nich nie je odôvodnený vo vyššie uvedenom smere, takže ak ani znalec B. F. (identicky ako aj znalec B. C.) nekonkretizoval a nezdôvodnil svoje závery v znaleckom posudku č. 40/2022, potom nie je vôbec zrejmým, na akom podklade by správne orgány mali tieto dva, v niektorých ich častiach priam až protichodné (viď ďalej) znalecké závery vyhodnocovať ako viac či menej dôveryhodné a teda pre rozhodnutie použiteľné, aj keď obidvaja znalci použili na ocenenie znaleckú metódu polohovej diferenciácie a znalec B. F. použil aj porovnávaciu metódu. V konkrétnostiach veci správny súd iba príkladmo poukazuje, že napríklad pokiaľ ide o koeficient všeobecnej situácie tak v tomto bode síce obaja znalci zhodne zaradili oceňované nehnuteľnosti do kategórie cit. „2. Stavebné územie obcí do 5 000 obyvateľov, priemyslové a poľnohospodárske oblasti obcí a miest do 10 000 obyvateľov“ avšak k tejto kategórii znalec Ing. Dobos (ZP č. 21/2021) ustálil bodovú hodnotu 0,80, no znalec B. F. (ZP č. 40/2022) pri identickej kategórii ustálil bodovú hodnotu tohto koeficientu na 0,90 bodu, avšak obaja bez odôvodnenia akými myšlienkovými pochodmi sa riadili pri ustálení týchto hodnôt, z ktorého dôvodu sú ich závery pre správny orgán nepreskúmateľnými z hľadiska možnosti vyslovenia záveru, že ich závery sú odôvodnené v logických súvislostiach a či korešpondujú alebo nie s inými v konaní vykonanými dôkazmi. Obdobne tak pokiaľ ide napríklad o koeficient funkčného využitia územia tak znalec Ing. Dobos (ZP č. 21/2021) pri tomto koeficiente zaradil oceňované nehnuteľnosti do kategórie cit. „5. výrobné územia s prevahou plôch pre poľnohospodársku výrobu (poľnohospodárska poloha), osídlenia marginalizovaných skupín obyvateľstva“ a priradil hodnotu 0,80 bodov, avšak znalec B. F. (ZP č. 40/2022) tieto nehnuteľnosti zaradil do kategórie cit. „3. Plochy obytných a rekreačných území (obytná alebo rekreačná poloha)“ a priradil im hodnotu 1,20 bodov, avšak obaja opäť bez akéhokoľvek zdôvodnenia, ktoré zdôvodnenie by bolo nanajvýš žiadúce, keďže v danom prípade sa jedná o značne odchýlne, ba až protichodné, nazeranie na (aktuálne, nie budúce možné, pozn.) funkčné využitie oceňovaných nehnuteľností. Identicky sú tak zrejmé rozdiely v stanovení charakteristík oceňovaných nehnuteľností oboma znalcami aj pri ostatných koeficientoch aplikovaných pri nimi zvolenej znaleckej metóde ocenenia polohovej diferenciácie a to bez akéhokoľvek ich zdôvodnenia, pričom znalci sa zhodli iba pri jednom koeficiente a to pri koeficiente dopravných vzťahov. Aj keď okresný úrad vyradil z „konkurenčného boja“ dvoch znaleckých posudkov znalecký posudok č. 40/2022 zabezpečený do konania žalobcom, avšak nie v dôsledku porovnávania ich väčšej uveriteľnosti vzhľadom na logiku ich zdôvodnenia, čo okresný úrad ani nemohol, keďže (viď vyššie) toto zdôvodnenie v oboch znaleckých posudkoch absentuje, ale okresný úrad tak učinil na podklade záveru o nekompletnosti znaleckého posudku č. 40/2022, pretože ním neboli ocenené všetky v dotknutom katastrálnom území jednoduchými pozemkovými úpravami dotknuté parcely, ale iba tie vo vlastníctve žalobcu a s poukazom, že navyše podkladom pre znalecký posudok č. 40/2022 boli hodnoty nehnuteľností nachádzajúce sa v iných ako v dotknutom katastrálnom území s podstatne odlišným funkčným využitím, ako boli oceňované parcely (k zákonnej udržateľnosti tohto odôvodnenia, viď ďalej, pozn. súdu), tak predsa len, vyššie uvedené považoval správny súd za nevyhnutné uviesť, pre prípadný ďalší vývoj v konaní pred okresným úradom, aby bolo zrejmým, čo musí spĺňať znalecký posudok, ktorým by účastník konania (v danom prípade žalobca) chcel relevantne a vecne spochybniť okresným úradom zabezpečený znalecký posudok tak, aby bolo možné tieto dva odborné znalecké závery vecne konfrontovať prihliadajúc na ich viac či menej presvedčivé dôvody, ktorý by boli overiteľnými aj inými v konaní vykonanými dôkazmi. 37. Ako už bolo uvedené, okresný úrad sa nezaoberal žalobcom do konania zabezpečeným znaleckým posudkom č. 40/2022 jednako z dôvodu, že tento sa netýkal všetkých parciel v jednoduchými pozemkovými úpravami dotknutom katastrálnom území, jednako z dôvodu že znalec B. F., ktorý ho vypracoval porovnával oceňované parcely v dotknutom katastrálnom území s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v iných oblastiach, ktoré mali diametrálne odlišné funkčné využitie ako oceňované parcely a jednako z dôvodu, že znalecký posudok č. 21/2021 zabezpečený do konania okresným úradom bol už podkladom pre iné procesné úkony okresného úradu. Z uvedených dôvodov, ktoré viedli okresný úrad k neakceptovaniu v konaní znaleckého posudku č. 40/2022 a naopak k aplikácii znaleckého posudku č. 21/2021 je, podľa správneho súdu v logických súvislostiach prípadu udržateľným iba prvý z dôvodov a to, že znalecký posudok č. 40/2022 nevyčerpal celú matériu oceňovaných parciel v dotknutom katastrálnom území a teda nebol spôsobilým vecne spochybniť ako celok už okresným úradom zabezpečený znalecký posudok č. 21/2021, ktorý znalecký posudok podľa cit. § 8g ods. 6 zákona o pozemkových úpravách je okresný úrad povinný do konania zabezpečiť ním ustanoveným znalcom, ako nevyhnutný podklad svojho rozhodnutia. Potreba ocenenia

pozemkovými úpravami dotknutých parciel ako celku je nevyhnutnou nie iba z dôvodu zabezpečenia relevantnosti porovnania (konfrontácie) tohto ocenenia s iným už skôr v tejto veci vykonaným znaleckým ocenením, ale aj z pohľadu komplexného zohľadnenia vzájomnej interakcie, resp. vzájomného ovplyvňovania sa týchto teritoriálne susediacich parciel, keďže na hodnotu nehnuteľnosti (a teda aj na jej bodové zadefinovanie jednotlivými koeficientami) má s určitosťou istoty vplyv aj charakter a spôsob užívania s ňou susediacich nehnuteľností. Takže ak by žalobca predložil do konania znalecký posudok, ktorý by rozsahom svojej matérie lícoval s okresným úradom už do konania zadováženým znaleckým posudkom, navyše pre porovnateľnosť s ocenením vykonaním k identickému dátumu, jednalo by sa podľa správneho súdu v okolnostiach veci o skutočne vecné spochybnenie už v konaní existujúceho znaleckého posudku vypracovaného okresným úradom ustanoveným znalcom, v ktorom dôsledku by okresný úrad už mohol a mal vyzvať ním ustanoveného znalca, ktorého znalecký posudok podľa cit. § 8g ods. 6 zákona o pozemkových úpravách, je nevyhnutným podkladom pre rozhodnutie okresného úradu, aby svoje závery v konfrontačných bodoch vysvetlil, doplnil či prehodnotil, samozrejme to všetko iba za predpokladu už vyššie zmienenej riadnej odôvodnenosti znaleckých posudkov, bez ktorej je akákoľvek konfrontácia vecne nemožnou. Bez uvedeného vecného porovnania dvoch rozsahovo aj kvalitatívne (odôvodnenie) kolidujúcich posudkov, nemôže sám o sebe obstáť argument, že okresný úrad uprednostnil jeden z nich iba preto, že na jeho podklade už vykonal v konaní iné procesné úkony a to ešte predtým, ako by ustálil jeho vecnú správnosť a overiteľnosť po konfrontačnom ustálení jeho záverov. Napokon v súvislosti s dôvodom okresného úradu, pre ktorý neuznal znalecký posudok č. 40/2022 v jeho konfrontačnom „boji“ so znaleckým posudkom č. 21/2021, a podľa ktorého znalecký posudok č. 40/2022 porovnával oceňované parcely v dotknutom katastrálnom území s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v iných oblastiach, ktoré mali diametrálne odlišné funkčné využitie ako mali oceňované parcely, správny súd uvádza, že tento dôvod je v okolnostiach veci irelevantným. Pozornosti okresného úradu zrejme ušlo, že znalec, ktorý vypracoval znalecký posudok č. 40/2022 určil hodnotu ním oceňovaných nehnuteľností až dvoma metódami a to tak metódou polohovej diferenciácie (tu porovnávanie znalec nepoužil), ako aj porovnávacou metódou iba v rámci ktorej použil porovnávanie hodnoty nehnuteľností, avšak keďže znalecký posudok č. 40/2022 mohol byť relevantným konfrontačným „partnerom“ (za predpokladu jeho odôvodnenia a komplexného ocenenia všetkých parciel, čo absentuje, pozn. súdu) k znaleckému posudku č. 21/2021 iba v rozsahu porovnania záverov z ním už použitej metódy, čo bola metóda polohovej diferenciácie, tak závery znalca v porovnávacej metóde v znaleckom posudku č. 40/2022 sú tak iba ilustračne navyše bez možnosti ovplyvnenia znaleckých záverov, ku ktorým znalci dospeli pri aplikácii identickej znaleckej metódy polohovej diferenciácie. 38. Summa summárum, pokiaľ ide o prvú skupinu žalobných námietok žalobcu o neodôvodnenosti žalobou napadnutých rozhodnutí, správny súd (i) konštatuje udržateľnosť iba jedného z okresným úradom uvádzaných dôvodov, pre ktorý okresný úrad a žalovaný pri svojom rozhodovaní uprednostnili a zohľadnili iba závery znaleckého posudku č. 21/2021 a to, že žalobcom predložený znalecký posudok č. 40/2022 nevyčerpal celú matériu pre konanie nevyhnutného ocenenia všetkých nehnuteľností v dotknutom katastrálnom území a teda tento znalecký posudok nemohol byť konkurenčným k znaleckému posudku č. 21/2021 s dodatkom správneho súdu, že aj keby žalobcom predložený znalecký posudok č. 40/2022 bol predložený v naznačenom rozsahu, tak aj tak by nebol spôsobilým vecne spochybniť znalecký posudok č. 21/2021 pre absenciu odôvodnenia znaleckých záverov v ňom, v ktorom dôsledku by nebolo možné v rozsahu kompetencie správneho orgánu ani posúdiť, či závery tohto znaleckého posudku sú odôvodnené v logických súvislostiach a či ich možno podporiť aj inými v konaní vykonanými dôkazmi; (ii) konštatuje v zhode so žalobnou námietkou absenciu odôvodnenia žalobou napadnutých rozhodnutí okresného úradu a žalovaného v interakcii na požiadavku žalobcu, aby uviedli, na podklade akých skutočností bola určená všeobecná hodnota jednoduchými pozemkovými úpravami dotknutých pozemkov v zmysle záverov aplikovaného znaleckého posudku č. 21/2021, a to z dôvodu absencie tohto odôvodnenia v samotnom tomto podklade (rozumej znalecký posudok, pozn.) pre rozhodnutie, ktorý nedostatok správne orgány pred rozhodnutím neodstránili, ale tento akceptovali a bez ďalšieho iba formálne konštatovali, že tento podklad rozhodnutia, t.j. znalecký posudok č. 21/2021, je odôvodnený v logických súvislostiach a je v súlade aj s inými v konaní vykonanými dôkazmi, ktoré iné dôkazy však správne orgány žiadnym spôsobom v rozhodnutiach neoznačili ani neodôvodnili a napokon (iii) správny súd konštatuje aj dôvodnosť časti žalobnej námietky, podľa ktorej sa v žalobou napadnutých rozhodnutiach správne orgány vôbec nevysporiadali ani so žalobcom do správneho konania predloženými aj inými listinnými dôkazmi (kúpna zmluva v katastrálnom území C.;

inzerát v katastrálnom území C.; inzerát v katastrálnom území D., e-mailovú komunikáciu so starostkou obce Rejdová). 39. Správny súd má za dôvodnú aj druhú žalobnú námietku, podľa ktorej okresný úrad ani žalovaný nedostatočne zistili skutkový stav pre rozhodnutie, keďže za účelom vyriešenia konfrontácie medzi dvoma do konania predloženými znaleckými posudkami nebolo nariadené kontrolné znalecké dokazovanie a za účelom vyriešenia tejto konfrontácie ani nevyzvali znalca, ktorý vypracoval do konania prvý znalecký posudok č. 21/2021 aby sa k druhým znaleckým posudkom nastoleným rozporom vyjadril. V súvislosti s uvedeným správny súd precizuje (spresňuje), že súhlasí všeobecne so žalobnou námietkou žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave pre rozhodnutie v danej veci, avšak nie z dôvodov, ktorými túto námietku odôvodnil žalobca. Keďže spracovateľom znaleckého posudku je osoba odborne erudovaná (odborne zdatná v určitom odbore), ktorá preto v plnej miere aj znáša zodpovednosť za ňou v znaleckom posudku konštatované závery či zistenia, preto pre vecné spochybnenie do konania už predloženého znaleckého posudku nepostačuje akákoľvek pochybnosť či osobná nespokojnosť účastníka konania s ním, prípadne iba púha požiadavka účastníka konania na nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania, ale na nariadenie kontrolného znaleckého skúmania sa vyžaduje k už do konania predloženému znaleckému posudku aj na identickej kvantitatívnej (rozsah) a kvalitatívnej (odôvodnenie) úrovni predloženie iného, jeho závery spochybňujúceho znaleckého posudku, ktorých vecnú konfrontáciu možno vyriešiť buď vysvetlením alebo doplnením ich dôvodov znalcami alebo nariadením kontrolného znaleckého dokazovania. V uvedenej súvislosti správny súd poukazuje analogicky na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžhuv/1/2014 z 02.12.2015 podľa ktorého v prípade, ak účastníci konania predložia také znalecké posudky, ktoré spochybnia Úradom v rozhodnutí vyslovené závery, úlohou súdu v správnom súdnictve je vykonať kontrolné znalecké dokazovanie na odstránenie pochybností o skutočnostiach relevantných pre rozhodnutie. Keďže znalecké dokazovanie je založené na identickom princípe tak v správnom konaní, ako aj v súdnom konaní, obdobne je možné tieto závery abstrahovať aj pre účely správneho konania. Teda dôvodom na nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania je prípad, kedy sa vecné spochybnenie znaleckého posudku nepodarí objasniť ani výsluchom či vysvetlením znalca. V danom konkrétnom prípade, ako už bolo uvedené, žalobca síce predložil do konania znalecký posudok č. 40/2022, ktorý však z vyššie uvedených dôvodov (nemal potrebný rozsah ani kvalitu odôvodnenia, pozn. súdu) nemohol vecne konkurovať do konania už okresným úradom zabezpečenému znaleckému posudku č. 21/2021, preto ani nebolo namieste, aby za účelom konfrontácie týchto dvoch znaleckých posudkov okresný úrad vyzýval znalca B. C. na vysvetlenie alebo doplnenie ním spracovaného znaleckého posudku č. 21/2021 alebo aby nariaďoval kontrolné znalecké dokazovanie. Podľa správneho súdu však okresný úrad a aj žalovaný mali za účelom náležitého zistenia skutkového stavu pred rozhodnutím, vyzvať znalca B. C., ktorý vypracoval znalecký posudok č. 21/2021, aby svoje znalecké závery doplnil o ich odôvodnenie alebo aby ich vysvetlil, pretože iba po tomto doplnení mohol správny orgán v rozsahu jemu zverenej prieskumnej kompetencie vo vzťahu k znaleckému posudku, náležite posúdiť, či je tento znalecký posudok č. 21/2021, ktorý bol podkladom rozhodnutia, odôvodnený v logických súvislostiach a či s jeho závermi korešpondujú aj iné v konaní vykonané dôkazy, čo sa však v danom prípade nestalo. 40. Záverom na margo až v konaní pred správnym súdom žalobcom predloženým doplnením znaleckého posudku č. 40/2022, správny súd podotýka, že tento nemohol zohľadniť, pretože správny súd nie je súdom skutkovým, ktorý by primárne ustaľoval skutkový stav a nie je ani súdom, ktorý by mal v kompetencii rozhodovať o konečnej hodnote dotknutých nehnuteľností. Okrem toho v súvislosti s poukazom žalobcu na trhovú hodnotu nehnuteľností, správny súd dáva žalobcovi do pozornosti, že pre účely konania vo verejnom záujme vykonať pozemkové úpravy s cieľom usporiadať vlastnícke a užívacie vzťahy v zákonom o pozemkových úpravách zadefinovaných osobitných prípadoch, musí znalec v súlade s cit. § 2 písm. g) vyhlášky určiť objektivizovanú hodnota majetku ktorá sa považuje za jeho všeobecnou hodnotou a nie cenu trhovú, ktorá je v tomto smere výsostne vecou zmluvnej voľnosti zmluvných strán. 41. Čo sa týka ďalších prípadných žalobných námietok správny súd dáva do pozornosti, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho konania, čo jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie

rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (napr. rozsudok ESĽP Garcia Ruiz v. Španielsko z 21.01.1999, taktiež uznesenia ÚS SR sp. zn. III. ÚS 95/06 a III. ÚS 260/06). 42. Záverom, zohľadniac všetky uvedené dôvody, správny súd sumarizuje, že rozhodnutia okresného úradu a žalovaného sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov [§ 191 ods. 1 písm. d) SSP] a sú založené na nedostatočne zistenom skutkovom stave pre riadne posúdenie veci [§ 191 ods. 1 písm. e) SSP], v ktorom dôsledku obidve rozhodnutia trpia vadou nezákonnosti, preto ich správny súd zrušil a vrátil vec okresnému úradu na ďalšie konanie tak ako to je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku. 43. V súvislosti s ďalším postupom okresného úradu v predmetnej veci správny súd poukazuje na vyššie uvedené svoje závery, v súlade s ktorými okresný úrad najsamprv odstráni nedostatky (absencia odôvodnenia) ním na vec aplikovaného znaleckého posudku a následne opätovne rozhodne o námietke žalobcu proti určeniu hodnoty pozemkov uvedených vo výpise z registra pôvodného stavu v katastrálnom území A. v časti rómska osada a svoje rozhodnutie náležite odôvodní vo vzťahu k požiadavke žalobcu na uvedenie dôvodov, na podklade ktorých okresný úrad vychádzajúc z ním zabezpečeného znaleckého posudku objektívne uveriteľne ustálil hodnotu oceňovaných parciel, s uvedením či sú tieto závery odôvodnené v logických súvislostiach a v zhode s inými v konaní vykonanými dôkazmi; keďže skorší záver okresného úradu o neaplikovateľnosti žalobcom predloženého znaleckého posudku v konaní, pre absenciu jeho kvantitatívneho (rozsah ocenenia) rozmeru [a navyše aj súdom indikovaného kvalitatívneho (nedostatok odôvodnenia) rozmeru], vo vzťahu k potrebám konania a k rozsahu okresným úradom zabezpečeného znaleckého posudku správny súd vyhodnotil ako udržateľný, okresný úrad ešte doplní v rozhodnutí absentujúce odôvodnenie o vyhodnotení ďalších žalobcom do konania predložených dôkazov. 44. Podľa § 163 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.“ 45. Podľa § 167 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.“ 46. Podľa § 175 ods. 1 a 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „(1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“ 47. O trovách konania rozhodol správny súd podľa cit. § 167 ods. 1 SSP a v konaní úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešnému žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. 48. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť. (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 1 a 5 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP). V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).