Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach KE-6S/101/2022 7022200540 26. 02. 2026 Mgr. Michal Magur ECLI:SK:SpSKE:2026:7022200540.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Magura a členiek senátu JUDr. Ing. Lenky Figulovej, a Mgr. Jany Fandákovej, LL.M., v právnej veci žalobcu: A. B. C. – súkromný podnikateľ, s miestom podnikania A. XX, XXX XX A., IČO: 17 303 672, právne zastúpeného JUDr. Petrom Krafčíkom, advokátom, so sídlom Námestie osloboditeľov 39, 071 01 Michalovce, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát SOI, so sídlom Bajkalská 21/A, 827 99 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. SK/0025/99/2019 zo dňa 20. novembra 2019, takto rozhodol: I. Žalobu z a m i e t a. II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. III. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Priebeh a výsledky administratívneho konania 1. Rozhodnutím č. I/0282/08/18 zo dňa 29.11.2018 Slovenská obchodná inšpekcia, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Košiciach (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“) uložil žalobcovi pokutu vo výške 1 500,- eur pre porušenie § 53 ods. 4 zákona č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene, a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o prevádzke vozidiel“) účinného do 31.12.2019, v zmysle ktorého má hospodársky subjekt zákaz uvádzať, sprístupňovať, ponúkať na trhu v Slovenskej republike cestné motorové vozidlá alebo inak sprostredkovávať ich predaj bez uvedenia identifikačného čísla vozidla VIN v každej zverejnenej cenovej ponuke, ako aj vo všetkých propagačných materiáloch, zmluvách a preberacích protokoloch. V predmetnej veci žalobca ponúkal dňa 29.05.2018 na predaj na internetovej stránke www.pamigoauto.sk, prepojenej na inzertný portál www.autobazar.sk, 14 druhov cestných motorových vozidiel bez uvedenia informácie o čísle VIN. 2. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán uviedol, že porušenie zákazu bolo vykonanou kontrolou spoľahlivo preukázané a žalobca skutkové zistenia žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil. Zákon o prevádzke vozidiel nadobudol platnosť dňa 13.04.2018, a žalobca tak mal dostatok času sa s obsahom zákona oboznámiť a zabezpečiť splnenie všetkých podmienok vzťahujúcich sa na výkon jeho činnosti vyžadovaných uvedeným právnym predpisom. Správny orgán bol toho názoru, že účastník konania ako predávajúci je povinný poznať zákon a zabezpečiť jeho dodržiavanie pri výkone svojej činnosti. Ostatné skutočnosti subjektívneho charakteru uvádzané žalobcom, ako to, že ďalších 18 ponúkaných áut malo uvedené VIN, vážny zdravotný stav žalobcu zákon neumožňuje zohľadniť
ako okolnosti zbavujúce žalobcu jeho objektívnej zodpovednosti. Z obsahu inšpekčného záznamu bolo zrejmé, že žalobca bol pri kontrole osobne prítomný a taktiež bol s jeho obsahom oboznámený, a podal k nemu i vyjadrenie. 3. Prvostupňový správny orgán uviedol, že podľa § 154 ods. 3 zákona o prevádzke vozidiel mal povinnosť uložiť sankciu, ktorej výšku odôvodnil tým, že neuvedením čísla VIN došlo k porušeniu záujmu na dostatočnej informovanosti budúcich vlastníkov vozidla, mohlo dôjsť k škodlivým následkom, prihliadol na množstvo vozidiel a ich celkovú hodnotu. Pokuta má mať nielen sankčný, ale aj preventívny účinok. 4. Žalobca podal proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu odvolanie, v ktorom namietal, že prvostupňový správny orgán pri určení výšky pokuty neprihliadol na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania. Žalobca nesúhlasil so záverom, že by tvrdené porušenie povinnosti v predmetnej veci bolo tak závažné, aby malo za následok ohrozenie práv záujemcov o kúpu motorových vozidiel ako spotrebiteľov. Skutočnosť, že číslo VIN nebolo súčasťou inzercie, žalobca nepovažuje za spôsobilú privodiť záujemcovi o kúpu tak závažné následky v podobe ujmy na jeho právach, keďže číslo VIN bolo možné od žalobcu zistiť rýchlym a dostupným spôsobom. Vážny zdravotný stav ešte pred účinnosťou zákona o prevádzke vozidiel žalobcovi nedovolil dokončiť zosúladenie stavu inzercie so zákonom. Subjektívny charakter námietok žalobcu možno zohľadniť pri rozhodovaní o výške uloženej pokuty, keďže protiprávny stav trvajúci 11 dní po účinnosti novely zákona nemôže byť dôvodom na uloženie pokuty vyššej ako je spodná hranica sadzby 500,- eur. 5. Následne žalovaný rozhodnutím č. SK/0025/99/2019 zo dňa 20.11.2019 (ďalej aj ako „rozhodnutie žalovaného“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v časti uloženej sankcie a žalobcovi uložil podľa § 154 ods. 3 a ods. 5 zákona o prevádzke vozidiel pokutu vo výške 1 000,- eur. Ostatné časti výroku ostali bez zmeny. 6. Žalovaný najmä uviedol, že z dikcie zákona jasne vyplýva, že ponuka cestných motorových vozidiel bez uvedenia predmetného identifikátora je zakázaná. Pre vyvodenie zodpovednosti žalobcu je podstatná skutočnosť, že uskutočnenou kontrolou bola zistená ponuka na predaj pre spotrebiteľa cestných motorových vozidiel, pričom boli ponúkané na internetovom portáli bez uvedenia identifikačného čísla vozidla VIN, čo bolo vyhodnotené ako porušenie zákazu podľa § 53 ods. 4 zákona o prevádzke vozidiel. Zároveň poukázal na to, že uvedené správne delikty patria medzi ohrozovacie delikty, a preto nie je nevyhnutné, aby došlo k poruchovému následku; stačí, že takýto protiprávny následok reálne hrozí, pričom zákon neumožňuje odvolaciemu správnemu orgánu prihliadnuť na žiadne subjektívne aspekty. 7. Vo vzťahu k výške pokuty uviedol, že zákon neumožňuje pokutu odpustiť, či ako sankciu použiť napr. pokarhanie, upozornenie a pod. Žalovaný však prihliadol k skutkovým okolnostiam konkrétneho prípadu a pristúpil k zníženiu výšky uloženej pokuty z dôvodu, že dostatočne preventívny a represívny charakter pre žalobcu bude mať aj uloženie pokuty v nižšej výške. Prihliadol na okolnosti viažuce sa na subjekt, samotný skutok a jeho následok, ako aj na všetky štyri povinné hľadiská definované v ustanovení § 154 ods. 4 zákona o prevádzke vozidiel.
II. Správna žaloba, stanoviská, konanie pred správnym súdom 8. Správnou žalobou podanou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu (ďalej len „pôvodný správny súd“) žalobca navrhol rozhodnutie žalovaného zmeniť, a to tak, že rozhodne o uložení nižšej peňažnej pokuty a žalobcovi prizná voči žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu, eventuálne napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. 9. Žalobca uviedol, že ak sa mal dopustiť ohrozovacieho deliktu, je podľa neho nevyhnutné, aby pri nezistení škodlivého následku (ale iba tzv. ohrozenia) bola pokuta prirodzene ukladaná v dolnej hranici rozpätia. Poukázal na to, že počas trvania vytýkaného nedostatku (11 dní) nebol u žalobcu realizovaný žiaden predaj vozidla, ani žiaden dopyt. Z uvedeného vyplýva, že žiaden konkrétny spotrebiteľ nebol vystavený pri reálnej kúpe vozidla nedostatku informácií o čísle VIN na web stránke, ktoré ho mohli uviesť do omylu s nejakým ekonomickým dôsledkom. Závažnosť protiprávneho stavu má byť u žalobcu znížená tým, že skutková podstata deliktu podľa § 53 ods. 4 zákona o prevádzke vozidiel obsahuje viaceré možné skutkové porušenia, neuvedenie VIN na webe, na tovare, zmluvách, propagačných predmetoch, a tiež
neuvedenie počtu kilometrov na webe, na tovare, zmluvách, propagačných predmetoch, pričom žalobca je postihovaný iba za neuvedenie VIN na webe. 10. Poukazujúc na dátum nadobudnutia účinnosti zákona o prevádzke vozidiel (20.05.2018), a dátum uskutočnenia kontroly (29.- 31.05.2018) žalobca namietal, že žalovaný nepodrobil správnej úvahe krátky čas trvania hrozby porušenia zákazu. Podľa žalobcu ust. § 154 ods. 3 zákona o prevádzke vozidiel stanovuje kritéria, na ktoré sa pri ukladaní pokuty prihliada len príkladmo, čo dáva správnemu orgánu možnosť zohľadniť v konkrétnom prípade aj osobitné okolnosti, ktorými možno zmierniť tvrdosť zákona a prihliadnuť aj na významné subjektívne okolnosti, keďže žalobca v rozhodnom období čakal na darcu pre transplantáciu srdca. 11. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 28.01.2020 navrhol túto zamietnuť. Poukázal na právne závery prezentované v napadnutom rozhodnutí. Zdôraznil, že po dôkladnom oboznámení sa so skutkovým stavom veci a po zvážení, a vyhodnotení relevantných skutočností považuje postih uložený na základe správnej úvahy vo výške stanovenej vo výroku napadnutého rozhodnutia za primeraný. Čo sa týka uloženého postihu, žalovaný sa zaoberal samotnou výškou uloženej pokuty vo vzťahu k zisteným porušeniam zákona, a má za to, že táto je adekvátna k závažnosti protiprávneho konania, následkom porušenia a jeho trvaniu. Uloženú sankciu považuje za primeranú, uloženú v súlade so zásadou materiálnej rovnosti vyjadrenou v § 3 ods. 5 Správneho poriadku, pričom pokuta v danej výške zároveň spĺňa nielen represívno-výchovnú, ale aj preventívnu funkciu. 12. Žalovaný ďalej vo svojom vyjadrení uviedol, že okolnosti ospravedlňujúce, resp. vysvetľujúce nesplnenie povinnosti nemajú právny význam pri otázke zodpovednosti za sankcionované porušenie, a je právne irelevantné, či mal žalobca k protizákonnému konaniu motív alebo nie. Podľa žalovaného žalobca v žalobe uvádza skutočnosti, ktoré nemajú vplyv na zistené porušenie zákona a tieto nie sú dôvodom ani na prehodnotenie, a zníženie výšky uloženej sankcie. 13. Vo vyjadrení zo dňa 03.04.2020 k vyjadreniu žalovaného zo dňa 28.01.2020 (replika) žalobca rekapituloval žalobné námietky, zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a na žalobnom petite. 14. Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 8S/5/2020-47 zo dňa 24.09.2020 rozhodnutie žalovaného vo výroku, ktorým žalovaný zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu vo výroku o uloženej sankcii, zrušil a zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu vo výroku o uložení pokuty vo výške 1 500,- eur tak, že žalobcovi uložil pokutu vo výške 500,- eur. Žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. 15. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalovaný domáhal zrušenia rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 8S/5/2020-47 zo dňa 24.09.2020 a vrátenia veci správnemu súdu na ďalšie konanie. Namietal najmä sankčnú moderáciu vykonanú súdom a tvrdil, že správny súd v súvislosti s použitou správnou úvahou preskúmava len to, či rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Žalovaný nepovažoval uloženú sankciu za neprimeranú povahe správneho deliktu, pretože vo vzťahu k zisteným nedostatkom u 14 druhov cestných motorových vozidiel ponúkaných na predaj žalobcom je pokuta vo výške 1 000,- eur minimálna. Žalovaný správny orgán pritom zohľadnil aj skutočnosť, že protiprávny stav trval po zistení krátko a pristúpil k zníženiu výšky uloženej pokuty. 16. Najvyšší správny súd (ďalej aj „kasačný súd“) rozsudkom zo dňa 25.08.2022 sp. zn. 5Asan/25/2020 rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 8S/5/2020-47 zo dňa 24.09.2020 podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie (ďalej len „rozsudok kasačného súdu“). Kasačný súd dva zásadné dôvody sankčnej moderácie (1. zdravotný stav žalobcu a 2. absencia vzniku škody u kupujúcich), ktorých podkladom bolo správnym súdom vykonané dokazovanie považoval za nedôvodné. Došlo tak k spochybneniu zákonnosti celej sankčnej moderácie zo strany správneho súdu. 17. Podľa § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov prešiel výkon súdnictva od 01.06.2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov (t. j. aj v aktuálne súdenej veci). Prejednávaná vec bola pôvodne vrátená Krajskému súdu v Košiciach a bola jej pridelená sp. zn. 6S/101/2022. Od 01.06.2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Košiciach, vec bola náhodným výberom pridelená senátu 3S a je vedená pod sp. zn. KE-6S/101/2022. 18. Na pojednávaní dňa 24.04.2025 účastníci konania vo svojich výpovediach zotrvali na predchádzajúcich vyjadreniach a právnej argumentácii. Právny zástupca žalobcu súčasne navrhol vypočuť ako svedka manželku žalobcu, pričom ani po opakovanej výzve zo strany súdu nedokázal zrozumiteľným spôsobom vysvetliť, aké skutočnosti chce výsluchom navrhnutej svedkyne preukázať. Z uvedených dôvodov správny súd pojednávanie odročil na neurčito s tým, že právny zástupca žalobcu dodatočne predloží súdu písomne spracovaný návrh na vypočutie svedka.
19. Žalobca v podaní zo dňa 28.04.2025 zotrval na uplatnenom návrhu, pričom citoval časť odôvodnenia v bode 46 rozsudku kasačného súdu. Uviedol, že výsluch svedka navrhol „východiskovo s ohľadom na odôvodnenie rozsudku“ a „s poukazom na to, že to bola práve navrhovaná svedkyňa – manželka žalovaného, ktorá bola prítomná pri kontrole, ktorá inšpektorom bola súčinná pri kontrole, a samotný žalobca pre svoj zdravotný stav ani nebol na prevádzke, toho len na vyžiadanie inšpektorov mala svedkyňa zabezpečiť z domáceho liečenia na vyžiadanie inšpektorov aspoň na podpis záznamu o kontrole.“ Súčasne uviedol, že inšpekčný záznam, ktorým žalobca disponuje neobsahuje jeho podpis, rukou napísané vyjadrenie v inšpekčnom zázname na str. 4, „chýbajúce VIN čísla v eshope budú doplnené do 3 dní“ nie je rukopisom žalobcu ale jeho manželky, čo tiež potvrdzuje žalobcom tvrdený priebeh kontroly, a tiež môže byť potvrdené výsluchom svedkyne. Takýto výkon kontroly, ale aj okolnosti na strane žalobcu, ktoré mu bránili v riadnom výkone podnikania a sledovania, a dodržiavania zákonných povinností je preto potrebné podrobiť prieskumu zákonnosti s ohľadom na dôsledky na samotné napadnuté rozhodnutie, ale rovnako aj na zákonné kritéria pri uplatnení sankčnej moderácie. Následne opisoval svoj zdravotný stav v rozhodujúcom období, pre ktorý nebol schopný aktívne sa venovať podnikaniu. Preto neobstojí citované vyjadrenie kasačného súdu so záverom, že žalobcovi jeho stav nebránil v splnení zákonnej povinnosti. Súčasne doplnil, že tak ako v prípade súčinnosti pri kontrole, tak aj ostatné činnosti z núdze podľa možností zabezpečovala svedkyňa. 20. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 15.05.2025 najmä uviedol, že navrhované vypočutie svedkyne považuje za nadbytočné, keďže výsledky kontroly sú riadne zaznamenané v inšpekčnom zázname z kontroly podpísanom inšpektormi a žalobcom. Súčasne uviedol, že v dotknutom čase žalobca nemal podnikateľskú činnosť pozastavenú, ani zrušenú, dňa 31.05.2018 bola prevádzkareň žalobcu verejne prístupná a kontrola bola vykonaná až v prítomnosti žalobcu, ktorý sa do prevádzkarne dostavil. Skutočnosť, že v danom čase činnosti súvisiace s podnikaním vykonávali za žalobcu iné osoby nemá na vyhodnotenie kontrolných zistení a objektívnej zodpovednosti žiadny vplyv. 21. Na pojednávanie dňa 26.02.2025 sa dostavil žalobca, jeho právna zástupkyňa a poverená zástupkyňa žalovaného. Právna zástupkyňa žalobcu zotrvala na žalobnej argumentácii a návrhu. Zároveň zotrvala na návrhu na vypočutie svedkyne, p. D. C. s poukazom na body 46 a 47 rozsudku kasačného súdu, v ktorých kasačný súd uviedol, že žalobca sa v čase kontroly zdržiaval na prevádzke, jeho zdravotný stav mu nemohol brániť vo výkone podnikania, čo je jedným z dôvodov, pre ktoré nemožno zdravotný stav žalobcu hodnotiť ako kritérium pre individualizáciu sankcie. Výsluchom svedkyne, chcel žalobca dokázať, že v čase kontroly sa v prevádzke nenachádzal a nebol schopný riadne vykonávať podnikateľskú činnosť. Poverená zástupkyňa žalovaného zotrvala na svojich predchádzajúcich vyjadreniach. V prípade doplnenia dokazovania, ktoré považovala za irelevantné, navrhla vypočuť inšpektorov, ktorí boli prítomní v prevádzkarni žalobcu. Mala za to, že stav veci bol dostatočne zistený. Uviedla, že nie je nevyhnutné, aby samotný živnostník bol prítomný v prevádzkarni a je možné, aby vedením prevádzky poveril aj inú osobu. Právna zástupkyňa žalobcu dodala, že v čase vykonávania kontroly boli všetky ostatné zákonné povinnosti žalobcu splnené a v prípade záujmu by bol spotrebiteľ oboznámený s VIN číslom. V prípade viac ako polovice áut boli VIN čísla uvedené, pričom problém sa týkal jedine internetovej stránky žalobcu. Poverená zástupkyňa žalovaného stručne zopakovala svoju argumentáciu a uviedla, že spôsob rozdelenia kompetencií v prevádzke žalobcu nie je podstatnou okolnosťou. Právna zástupkyňa žalobcu doplnila, že čas trvania správneho deliktu je jednou z podstatných okolností, pričom v konaní bola podľa jej názoru preukázaná potreba uložiť pokutu na spodnej hranici sadzby. III. Aplikované ustanovenia právnych predpisov
22. Podľa § 2 ods. 20 zákona o prevádzke vozidiel, dohľadom nad trhom sú činnosti a opatrenia orgánov dohľadu nad trhom, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby vozidlá, systémy, komponenty, samostatné technické jednotky, nebezpečné časti alebo vybavenia alebo spaľovacie motory necestných pojazdných strojov, ktoré sú uvedené na trh alebo sprístupnené na trhu, boli v súlade s požiadavkami ustanovenými týmto zákonom a príslušnými regulačnými aktmi a aby neohrozovali zdravie, bezpečnosť ani inú oblasť ochrany verejného záujmu. 23. Podľa § 53 ods. 4 zákona o prevádzke vozidiel, právnickým osobám a fyzickým osobám podnikateľom sa zakazuje uvádzať, sprístupňovať alebo ponúkať na trhu v Slovenskej republike cestné motorové vozidlá alebo inak sprostredkovávať ich predaj bez uvedenia identifikačného čísla vozidla
VIN a bez uvedenia údaja o celkovej prejdenej vzdialenosti cestného motorového vozidla v každej zverejnenej cenovej ponuke, ako aj vo všetkých propagačných materiáloch, zmluvách a preberacích protokoloch. 24. Podľa § 154 ods. 3 zákona o prevádzke vozidiel, Slovenská obchodná inšpekcia uloží pokutu od 500 eur do 3 000 eur tomu, kto poruší niektorý zákaz podľa § 53 ods. 4. 25. Podľa § 154 ods. 4 zákona o prevádzke vozidiel, pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania. 26. Podľa § 469 SSP, ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, krajský súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.
IV. Dôvody rozhodnutia správneho súdu
27. Správny súd v Košiciach po zrušení napadnutého rozsudku a vrátení veci kasačným súdom na ďalšie konanie, viazaný právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP) opätovne preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia správnych orgánov, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu a konajúc primárne podľa ust. § 194 a nasl. SSP dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. 28. Správny súd viazaný právnym názorom kasačného súdu (najmä závery v bode 50. odôvodnenia rozsudku sp. zn. 5Asan/25/2020 zo dňa 25.08.2022) sa v ďalšom konaní zaoberal s (i) jednotlivými dôvodmi individualizácie sankcie podľa zákona o prevádzke vozidiel, (ii) objektívnou zodpovednosťou pri správnych deliktoch, (iii) výnimočnosťou sankčnej moderácie a prípadným dôkladným odôvodnením neprimeranosti uloženej sankcie k povahe skutku. 29. Medzi účastníkmi konania neboli sporné skutkové okolnosti prípadu, ako ani to, či sa mal žalobca dopustiť správneho deliktu podľa § 53 ods. 4 zákona o prevádzke vozidiel (s poukazom na ods. 42. rozsudku kasačného súdu). Sporná bola výška stanovenej sankcie. Vychádzajúc zo znenia § 198 ods. 1 písm. a) SSP, správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania na návrh žalobcu rozsudkom zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu likvidačný charakter. Sankčná moderácia je dovolená v konaní o žalobe vo veciach správneho trestania, pričom v predmetnej veci je pritom jednoznačné, že ide o správne trestanie, keďže žalobca bol potrestaný za správny delikt a bola mu uložená sankcia. 30. Právomoc sankčnej moderácie je prejavom plnej jurisdikcie správneho súdu a správny súd ju v zmysle vyššie uvedeného môže aplikovať len za splnenia zákonom stanovených podmienok - (i) na základe ním vykonaného dokazovania, (ii) na návrh žalobcu a (iii) len v prípade, ak sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu likvidačný charakter. Sankčná moderácia je výnimkou z pravidla ustanoveného v § 27 ods. 2 SSP, podľa ktorého v prípade zákonom povolenej správnej úvahy správneho orgánu, správny súd preskúmava iba to, či napadnuté rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, preto je úlohou súdu ju aplikovať uvážene a jej použitie dôkladne zdôvodniť 31. Sankcia je podľa právnej teórie neprimeraná k povahe skutku, ak ide o takú sankciu, ktorá síce navonok nie je v rozpore so zákonom, ale bola určená v rozpore so zásadou individualizácie sankcie, t. j. žalobcovi bol uložený nespravodlivý druh sankcie alebo jej výška. Musí však ísť o vyššiu intenzitu neprimeranosti a nestačí len jej „bežný“ rozsah, ktorý nie je možné jednoznačne identifikovať. (BARICOVÁ. J.: FEČÍK, M.. ŠTEVČEK. M.: FILOVÁ. A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck. 2018, str. 1021). „Úloha správneho súdnictva je definovaná v čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Nie je ňou nahrádzanie kompetencií správnych orgánov, teda rozhodovanie vo veci, ale zabezpečenie kontroly nad ich rozhodovaním. V prípadoch, keď správny súd rozhoduje v plnej jurisdikcii, napríklad pri uplatnení moderačného oprávnenia, nevstupuje do úvahy správneho orgánu automaticky, ale len keď je uložená sankcia zjavne neprimeraná, či dokonca likvidačná. Musí teda ísť o vyššiu mieru neprimeranosti“ (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 147/2019 zo dňa 11.12.2019, publikované v ZNaUÚS pod č. 63/2019; obdobne tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžo 163/2010 zo dňa 02.06.2011, publikované ako R 90/2012). Mieru neprimeranosti správny súd v zásade určuje zohľadnením okolností, na ktoré mal správny orgán
prihliadnuť pri určení výšky a druhu sankcie. Okolnosti individualizácie sankcie stanovujú jednotlivé právne predpisy upravujúce správne delikty a v zásade sa líšia v závislosti od druhu deliktu (priestupok, správny delikt) či osoby páchateľa (fyzická osoba, fyzická osoba - podnikateľ, právnická osoba). 32. Likvidačný charakter sankcie predstavuje osobitnú kategóriu, keď druh alebo výška sankcie sú síce uložené v zákonom povolenom rozsahu, a v zákonom povolenej podobe, no vo vzťahu k subjektívnym pomerom žalobcu majú pre neho likvidačný charakter. Dosiahnutie účelu správneho trestania samotným prejednaním veci prichádza do úvahy iba pri menej závažných správnych deliktoch. O takýto prípad sa však v tu prejednávanej veci nejedná. 33. Správny delikt podľa ustanovenia § 53 ods. 4 zákona o prevádzke vozidiel, za ktorý bola žalobcovi uložená pokuta, je správnym deliktom právnických osôb a fyzických osôb - podnikateľov. Podľa § 53 ods. 4 zákona o prevádzke vozidiel účinného do 31.12.2019 sa právnickým osobám a fyzickým osobám - podnikateľom zakazuje uvádzať, sprístupňovať, ponúkať na trhu v SR cestné motorové vozidlá alebo inak sprostredkovávať ich predaj bez uvedenia identifikačného čísla vozidla VIN a bez uvedenia údaja o celkovej prejdenej vzdialenosti cestného motorového vozidla v každej zverejnenej cenovej ponuke, ako aj vo všetkých propagačných materiáloch, zmluvách a preberacích protokoloch. Za tento správny delikt je správny orgán oprávnený uložiť pokutu vo výške od 500,- eur do 3 000,- eur (§ 154 ods. 3 zákona o prevádzke vozidiel účinného do 31.12.2019), pričom liberáciu zákon neumožňuje. Vzhľadom na to, že ide o zodpovednosť fyzickej osoby - podnikateľa za správny delikt, ide o objektívnu zodpovednosť a subjektívna stránka tohto deliktu v zákonoch nie je založená na báze zavinenia. Pre správny orgán je relevantná len existencia protiprávneho stavu spôsobená činnosťou alebo nečinnosťou fyzickej osoby podnikateľa (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.01.2015, sp. zn. 8 Sžf 111/2013). 34. Keďže v ustanovení § 154 ods. 3 zákona o prevádzke vozidiel je výslovne uvedené, že Slovenská obchodná inšpekcia uloží pokutu od 500,- eur do 3 000,- eur tomu, kto poruší niektorý zákaz podľa § 53 ods. 4 a nie je ustanovená možnosť vyjadrením „môže uložiť“, upustenie od uloženia sankcie ani neprichádza do úvahy. 35. Súčasne zákon o prevádzke vozidiel v § 154 ods. 4 ustanovuje, že správny orgán je povinný pri určení výšky pokuty prihliadať najmä na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania. V súlade s § 198 ods. 2 SSP správny súd môže pri aplikácii sankčnej moderácie rozhodnúť len tak, ako mohol rozhodnúť žalovaný. Úvahy týkajúce sa ukladaného trestu (či už správnych orgánov ale aj správneho súdu pri sankčnej moderácií) musia byť objektívne. Inými slovami je potrebné zohľadňovať nie len skutočnosti v prospech žalobcu, resp. v prospech uloženia nižšej sankcie, ale aj skutočnosti svedčiace v neprospech žalobcu. 36. Správny súd, v súlade s § 198 ods. 1 SSP, vykonal v konaní vedenom pod sp. zn. KE-8S/5/2020 dokazovanie pri sankčnej moderácii za účelom posúdenia primeranosti uloženej sankcie (ods. 36. odôvodnenia rozsudku kasačného súdu: výsluch žalobcu, prečítanie žalobcom predloženej lekárskej správy ako listinného dôkazu – č.l. 42 súdneho spisu, vykonanie dokazovania nepovažoval kasačný súd za porušenie zákonnej povinnosti). 37. Keďže podmienku vykonania dokazovania pri sankčnej moderácii ustálil súd (aj kasačný súd) za splnenú a sankčnú moderáciu žalobca navrhoval, pričom v tejto súvislosti nenamietal, že by uložená sankcia mala pre žalobcu likvidačný charakter, správny súd posúdil primeranosť uloženej sankcie k povahe skutku. 38. Žalobca ako dôvody sankčnej moderácie uviedol: 1. osobné pomery žalobcu (vážny zdravotný stav), 2. krátky časový úsek od účinnosti zákona, 3. dĺžku trvania protiprávneho stavu (11 dní), 4. priznanie žalobcu a napravenie nedostatku, a 5. z dokazovania (výsluchu žalobcu na pojednávaní v konaní sp. zn. KE-8S/5/2020) vyplývajúci neexistujúci negatívny materiálnoprávny dopad chýbajúcich údajov na internetovej stránke na možných zákazníkov ako budúcich zmluvných partnerov žalobcu. 39. Výstupy dokazovania správny súd v pôvodnom konaní použil ako podklad pre rozhodnutie o sankčnej moderácii v konaní sp. zn. KE-8S/5/2020. Za dva zásadné dôvody sankčnej moderácie správny súd v pôvodnom konaní považoval zdravotný stav žalobcu a absenciu vzniku škody u kupujúcich. Tieto dôvody však kasačný súd považoval za nedôvodné. 40. Podľa názoru kasačného súdu „... zákon o prevádzke vozidiel pri správnom delikte podľa § 53 ods. 4 neumožňuje zbavenie sa objektívnej zodpovednosti za tento delikt (liberácia), preto nemožno ani o kritériách individualizácie sankcie hovoriť ako o liberačných dôvodoch (§ 154 ods. 4). Bez ohľadu na pomenovanie, ustanovenie § 154 ods. 4 zákona o prevádzke vozidiel neobsahuje ako kritérium individualizácie sankcie osobu páchateľa (ako je to napr. pri priestupkoch fyzických osôb) ani jej zdravotný stav, či iné dôvody vyplývajúce zo subjektívnej roviny spáchaného skutku.“ 41. Voľná úvaha pri rozhodovaní o výške pokuty za správny delikt je myšlienkový proces, v rámci ktorého má správny orgán zvažovať závažnosť porušenia právnych predpisov vo vzťahu ku každému
zisteniu protiprávneho konania, jeho následky, dobu protiprávnosti tak, aby uložená sankcia spĺňala nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel. Pri zvažovaní výšky pokuty a jej následnom určení je nevyhnutné okrem zákonných predpokladov, prihliadať i na charakter sankcie ako takej, ktorou je jej preventívna a represívna funkcia. Na to, aby sankcia plnila svoju preventívnu funkciu, musí byť jej výška stanovená tak, aby sa sankcionovaná osoba do budúcna vyvarovala porušení zákonných povinností, ale zasa pri splnení jej represívnej funkcie nie až tak, aby bola neprimeraná vo vzťahu k porušenej povinnosti s ohľadom na okolnosti prípadu (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Asan/32/2019 zo dňa 27.04.2021). 42. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na odôvodnenie rozsudku kasačného súdu, v ktorom je uvedené, že „správneho deliktu podľa § 53 ods. 4 zákona o prevádzke vozidiel sa nemôže dopustiť fyzická osoba, ale len fyzická osoba - podnikateľ. Tomu následne korešponduje aj právne hľadisko vyvodzovania zodpovednosti, ktoré sa prejavuje najmä v tom, že (i) tento skutok je spojený priamo s výkonom podnikania, (ii) z dôvodu objektívnej zodpovednosti nie je potrebné pri ňom skúmať zavinenie, teda vnútorný psychický vzťah človeka ku svojmu konaniu, či (iii) pri výslovných dôvodoch individualizácie sankcie.“ Ako už bolo uvedené vyššie, správny orgán je povinný pri určení výšky pokuty prihliadať najmä na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania. 43. Je na mieste uviesť, že zodpovednosť fyzickej osoby - podnikateľa za správny delikt je zodpovednosťou objektívnou, nie subjektívnou. Objektívny charakter zodpovednosti znamená, že fyzická osoba - podnikateľ je zodpovedný za nedostatok už tým, že k samotnému nedostatku (porušeniu) došlo, bez ohľadu na to, či sa jedná o zavinené alebo nezavinené konanie, resp. opomenutie. Z právneho hľadiska objektívnej zodpovednosti žalobcu za správny delikt je tak, okrem vyššie uvedeného, podobne nepodstatným, či k pochybeniu došlo neúmyselne, zavinením riadiacich či iných zamestnancov žalobcu, resp. inej osoby, ktorá prípadne mohla byť v rozhodujúcom čase žalobcom poverená vedením prevádzky alebo z akých dôvodov (napr. zdravotných) alebo za akých okolností k pochybeniu došlo. Sankcia je ukladaná za stav zistený v čase výkonu kontroly. 44. Prvostupňový orgán teda správne identifikoval porušenie zákazu uvádzať, sprístupňovať, ponúkať na trhu v Slovenskej republike cestné motorové vozidlá alebo inak sprostredkovávať ich predaj bez uvedenia identifikačného čísla vozidla VIN. Tento zistený stav žalobca žiadnym spôsobom nespochybnil a zdravotný stav žalobcu nemôže byť liberačným dôvodom, na základe ktorého by bol žalobca zbavený objektívnej zodpovednosti, ani skutočnosťou, na ktorú je potrebné prihliadať pri individualizácii sankcie ( body 44 až 47 rozsudku kasačného súdu). 45. Súčasne z administratívneho spisu vyplynulo, že v čase kontroly v prevádzkarni žalobcu – Autobazár (predaj ojazdených vozidiel) PAMIGO AUTO, Močarianska 69, Michalovce, bola táto v prevádzke a žalobca v čase kontroly riadne vykonával živnosť. V danom prípade je úlohou žalobcu, aby ako podnikateľský subjekt vynaložil dostatočnú odbornú starostlivosť tak, aby svoju podnikateľskú činnosť vykonával v súlade s príslušnou právnou úpravou. V prípade, ak nebolo v možnostiach samotného žalobcu zabezpečiť zverejnenie predmetného identifikátora na internetovej stránke prepojenej na príslušný inzertný portál, nič mu nebránilo, aby tak urobil prostredníctvom poverenej osoby a splnil tak povinnosť stanovenú zákonom. Skutočnosť, že na chod prevádzky mohla v určitom čase dohliadať blízka osoba žalobcu (manželka) nezbavuje žalobcu zodpovednosti. Vyššie uvedené okolnosti navyše dostatočne dosvedčujú, že zdravotný stav žalobcu nebol prekážkou výkonu živnosti a prevádzkovaniu autobazáru. 46. Súčasne ani ďalšie žalobcom uvádzané skutočnosti - krátky časový úsek od účinnosti zákona, priznanie žalobcu a napravenie nedostatku nie sú okolnosťami, na ktoré je správny orgán, resp. správny súd (v prípade sankčnej moderácie) oprávnený prihliadať za účelom individualizácie sankcie. 47. V predmetnom prípade žalobca ako predávajúci, fyzická osoba – podnikateľ, predmetom podnikania ktorého bola činnosť, pri ktorej došlo k porušeniu povinností, porušil práva spotrebiteľa chránené zákonom, keď tým, že neuviedol pri vozidlách sprístupnených na trhu zákonom stanovené údaje, nedodržal zákonom stanovené podmienky predaja výrobkov alebo poskytovania služieb, čím porušil zákaz vykonávať ponuku cestných motorových vozidiel bez uvedenia predmetného identifikátora stanovený v § 53 ods. 4 zákona o prevádzke vozidiel. Ohrozil tak ekonomické záujmy spotrebiteľa ako slabšej strany požívajúcej zvýšenú ochranu, a to hlavne právo na dostatočné informácie ako budúceho vlastníka vozidla. Závažnosť spáchaného deliktu je daná charakterom práv spotrebiteľa, k porušeniu ktorých došlo protiprávnym konaním žalobcu. 48. Porušenie zákonnej povinnosti žalobcom možno teda považovať za nedostatok, ktorým bol ohrozený právom chránený záujem na ochrane práv spotrebiteľa ako slabšej strany, ktorý je predpokladaným používateľom cestného motorového vozidla ponúkaným žalobcom na predaj. Správny delikt podľa § 53 ods. 4 zákona o prevádzke vozidiel je správnym deliktom, v ktorom ako súčasť objektívnej
stránky je definovaný aj jeho následok, ktorý vzniká neuvedením čísla VIN pri ponuke vozidla, a to porušenie záujmu na informovanosti kupujúcich, v širšom slova zmysle na ochrane spotrebiteľa. Iný následok, či už škodlivý alebo vo forme ohrozenia, zákon o prevádzke vozidiel s týmto správnym deliktom nespája (názor kasačného súdu vyjadrený v ods. 49. odôvodnenia rozsudku). Nakoľko sa jedná o ohrozovací delikt, nie je nevyhnutné, aby došlo aj k poruchovému následku. Na uvedenom nič nemení ani špekulatívne tvrdenie žalobcu o tom, že v prípade záujmu by predmetný identifikačný údaj záujemcom poskytol, keďže zákon o prevádzke vozidiel v tomto prípade neupravuje možnosť konvalidovať porušenie zákazu podľa § 53 ods. 4 dodatočne na dopyt spotrebiteľa, pričom uvedený postup žalobcu ani absencia majetkovej škody u spotrebiteľa rovnako nie sú skutočnosťami, na základe ktorých možno individualizovať sankciu. Samotná skutočnosť, že z pohľadu žalobcu ide „iba“ o ohrozovací delikt, nie je dôvodom na zníženie pokuty. Aj toto previnenie je nezákonné a musí byť sankcionované pokutou v hraniciach stanovených zákonom. Zo strany žalobcu sa jedná o účelové zľahčovanie jeho protiprávneho konania. Obdobne za účelové možno považovať aj tvrdenia žalobcu o tom, že svojím konaním nenaplnil skutok v celom rozsahu dikcie skutkovej podstaty protiprávneho konania podľa § 53 ods. 4 zákona o prevádzke vozidla (uvádzať, sprístupňovať alebo ponúkať na trhu, sprostredkovávať predaj, ... v každej zverejnenej cenovej ponuke, vo všetkých propagačných materiáloch, zmluvách a preberacích protokoloch), ale vozidlá iba ponúkal na predaj na internetovej stránke bez uvedenia informácie o čísle VIN, ako aj tvrdenie, že ďalších 18 ponúkaných áut malo číslo VIN uvedené. 49. V danom prípade pri posudzovaní spôsobu spáchaného deliktu súd prihliadol na vyšší počet cestných motorových vozidiel (14) nachádzajúcich sa v ponuke na predaj pre spotrebiteľa, pri ktorých žalobca neuviedol zákonom stanovený identifikátor (ďalších 18 ponúkaných áut malo uvedené VIN). Súčasne však v prospech žalobcu svedčí relatívne kratší čas trvania protiprávneho stavu (11 dní). 50. Vzhľadom na uvedený charakter zistených nedostatkov, popísaný spôsob spáchania deliktu, závažnosť následkov, ktoré sú spájané s týmto deliktom, súd sankciu uloženú blízko spodnej hranice zákonom určenej sadzby pokuty za spáchanie predmetného deliktu (od 500,- do 3 000,- eur), a to aj vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v dostatočnej miere prihliadol na okolnosti svedčiace v prospech žalobcu a uloženú sankciu už napadnutým rozhodnutím znížil (zo sumy 1 500,- eur na 1 000,- eur), považoval za primeranú povahe skutku, a pre sankčnú moderáciu sa nerozhodol. 51. Súd v tejto súvislosti opätovne zdôrazňuje, že sankčná moderácia zo strany správneho súdu má byť mimoriadnym prostriedkom, ktorá sa má uplatniť len pri zjavnej neproporčnosti sankcie k povahe skutku. Súd zohľadnil účel (v predmetnom prípade právo spotrebiteľa na ochranu jeho ekonomických záujmov), ktorý má sankcia splniť na úseku všeobecnej generálnej prevencie, a ktorý nespočíva len v účinku postihu voči žalobcovi, ale musí odradiť od nezákonného postupu aj nositeľov rovnakých zákonných povinností. Tento účinok môže vyvolať iba postih zodpovedajúci významu chráneného záujmu a musí byť citeľný v majetkovej sfére delikventa. Nemôže sa jednať o sankciu v zanedbateľnej výške, inak sa nedá predpokladať, že by splnila svoj účel. 52. V predmetnom prípade pokuta vo sfére žalobcu plní jednak úlohu výchovnú a preventívnu, ako aj represívnu, a žalobcu za protiprávne konanie dostatočne postihuje, nakoľko je žiaduce, aby bola v jeho majetkovej sfére citeľná. 53. Výška uloženej sankcie po znížení žalovaným je adekvátna protiprávnemu konaniu. Správna úvaha, ktorú správny orgán použil pri ukladaní pokuty, nevybočila zo zákonného rámca a je riadne odôvodnená. Uplatnenie inštitútu sankčnej moderácie podľa § 198 ods. 1 písm. a) SSP a zníženie uloženej pokuty pod 1 000,- eur preto nie je v predmetnom prípade namieste. 54. Pokiaľ ide o žalobcom navrhnuté doplnenie dokazovania, uvedenému návrhu správny súd nevyhovel, keďže skutočnosť, že žalobca nepodpísal vyhotovenie inšpekčného záznamu, ktoré mu bolo odovzdané, nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu ani na rozhodovanie súdu o návrhu na sankčnú moderáciu. Žalobcom podpísaný inšpekčný záznam (originál) sa nachádza v administratívnom spise žalovaného. Súčasne samotný žalobca vo svojom podaní zo dňa 28.04.2025 uviedol, že prítomnosť žalobcu v prevádzke zabezpečila jeho manželka. Napokon, pokiaľ chcel žalobca výsluchom svedkyne objasniť okolnosti vymedzené pre uloženie pokuty, tieto boli dostatočným spôsobom objasnené. Žalobca ani nekonkretizoval akú ďalšiu skutočnosť (okrem svojho vtedajšieho zdravotného stavu, ktorý je z hľadiska individualizácie sankcie nepodstatnou skutočnosťou) chcel výsluchom svedkyne objasniť. 55. Súd považoval závery správnych orgánov za správne, a preto rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu posúdil ako vecne správne a zákonné, a žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
56. O trovách konania a trovách kasačného konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1, § 168 a § 467 SSP a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom alebo sčasti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo žiadať. 57. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.