Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach KE-6S/74/2022 7022200408 23. 06. 2026 JUDr. PhDr. Pavol Dorič, PhD. ECLI:SK:SpSKE:2026:7022200408.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. PhDr. Pavla Doriča, PhD. a z členov senátu JUDr. Jany Raganovej a JUDr. Tomáša Kuruca, v právnej veci žalobcu: CoreTrans s.r.o. v likvidácii, so sídlom: 086 11 Komárov č. 130, IČO: 44 834 306, konajúci prostredníctvom likvidátora: A. B., právne zastúpený: Advokátska kancelária KRIVILEG s.r.o., Moyzesova 46, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom: Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101390076/2022 zo dňa 13.05.2022, takto rozhodol: I. Žalobu
z a m i e t a.
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania
n e p r i z n á v a.
odôvodnenie: I. Administratívne konanie 1. Daňový úrad Košice (ďalej aj „správca dane“) rozhodnutím č. 100022385/2022 zo dňa 10.01.2022 (ďalej aj „rozhodnutie správcu dane“) podľa ustanovenia § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom a účinnom znení (ďalej aj „daňový poriadok“) za zdaňovacie obdobie november 2017 vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 3.594,- eur na dani z pridanej hodnoty. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na daň z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobia január až december 2017. Z daňovej kontroly bol vyhotovený protokol č. 100512516/2021 zo dňa 31.03.2021. Daňová kontrola u žalobcu sa začala dňa 24.07.2018 a skončila sa dňa 20.04.2021, doručením protokolu z daňovej kontroly žalobcovi. V období od 25.03.2019 do 05.01.2021 bola daňová kontrola prerušená. 2. Dôvodom určenia rozdielu na DPH za zdaňovacie obdobie november 2017 bolo neuznanie práva žalobcu na odpočítanie DPH pre porušenie ustanovenia § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v platnom a účinnom znení (ďalej aj „zákon o dani z pridanej hodnoty“) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty v nadväznosti na § 19 zákona o dani z pridanej hodnoty, zo zdaniteľných obchodov dodania tovaru a služieb od dodávateľa M-Bio, s.r.o., so sídlom: C.. D. XX/X, E., IČO: 46 859 861 (od 30.11.2019 s názvom: 5CMI s.r.o. v likvidácii), podľa faktúr: - č. 01170065 zo dňa 16.11.2017, predmet fakturácie: polep Bilboard, leták zimná kolekcia 20 000 ks, taška malá papierová 1 000 ks, v sume základ dane 2.830,00 eur, DPH 566,00 eur, celková fakturovaná suma 3.396,00 eur, - č. 01170066 zo dňa 22.11.2017, predmet fakturácie: preprava materiálu a tovaru, v sume základ dane 4.100,00 eur, DPH 820,00 eur, celková fakturovaná suma 4.920,00 eur,
- č. 01170067 zo dňa 23.11.2017, predmet fakturácie: čistiace a upratovacie práce na stavbe, v sume základ dane 3.890,00 eur, DPH 778,00 eur, celková fakturovaná suma 4.668,00 eur, - č. 01170068 zo dňa 24.11.2017, predmet fakturácie: administratívne práce a cenové ponuky, v sume základ dane 4.080,00 eur, DPH 816,00 eur, celková fakturovaná suma 4.896,00 eur, - č. 01170069 zo dňa 27.11.2017, predmet fakturácie: zámočnícke práce, v sume základ dane 3.070,00 eur, DPH 614,00 eur, celková fakturovaná suma 3.684,00 eur. 3. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 03.07.2018 boli správcovi dane odstúpené zo strany Kriminálneho úradu finančnej správy účtovné doklady žalobcu za rok 2017, daňová kontrola sa u žalobcu začala 24.07.2018, žalobcom boli dňa 10.08.2018 správcovi dane zapožičané databázové súbory z účtovnej evidencie na USB kľúči. Na výzvu správcu dane žalobca v podaní z 03.12.2018 uviedol, že tovar bol použitý na ďalší predaj v jeho predajni a služby boli použité na chod spoločnosti v roku 2017 a predložil doklady: Zmluva o reklame, propagačnej činnosti a inzercii zo dňa 02.06.2017, Rámcová zmluva o dodaní tovarov a poskytovaní služieb zo dňa 12.04.2017, Zmluva o preprave osôb zo dňa 03.04.2017, Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 10.04.2017, Zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 10.04.2017 a dodacie listy k nakúpenému stavebnému materiálu. 4. Dňa 20.02.2019 bol vypočutý svedok F. G., v rozhodnom období konateľ dodávateľa žalobcu M-Bio s.r.o., neskôr od 30.11.2019 obchodný názov 5CMI s.r.o. (ďalej aj „M-Bio s.r.o.“), ktorý sa dostavil na výsluch spolu s konateľom žalobcu, a ktorý potvrdil dodanie tovarov a služieb žalobcovi a konkrétne sa na výzvu správcu vyjadril k jednotlivým fakturovaným dodaniam pre žalobcu. Funkcia tohto konateľa zanikla k 28.12.2018. 5. Vzhľadom na začatie daňovej kontroly u spoločnosti M-Bio s.r.o. ako deklarovaného dodávateľa žalobcu, správca dane prerušil daňovú kontrolu v období od 25.03.2019 do ukončenia daňovej kontroly u dodávateľa žalobcu M-Bio s.r.o. do 05.01.2021. Správca dane získal informácie z protokolu č. 101922841/2020 zo dňa 10.12.2020 o daňovej kontrole u dodávateľa žalobcu M-Bio s.r.o., o čom spísal úradný záznam 23.02.2021, prílohou ktorého je predmetný protokol. Súčasťou administratívneho spisu je aj ďalší úradný záznam z 23.02.2021, prílohu ktorého tvorí aj zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 16.04.2018 pred Daňovým úradom Košice s daňovým subjektom M-Bio s.r.o. konajúcim prostredníctvom konateľ F. G.. Zo získaných informácií správca dane mal za to, že väčšinu tovarov a služieb pre spoločnosť M-Bio s.r.o. v zdaňovacom období december 2017 dodala spoločnosť GALYLA s.r.o., ktorá bola vymazaná z obchodného registra dňa 31.12.2017 a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť HRH plus, s.r.o., ktorej konateľom bol od 07.04.2016 H. I., občan Maďarska. Bývalý konateľ spoločnosti GALYLA s.r.o. vo svojich odpovediach nekonštatoval, že by boli faktúry vystavené pre spoločnosť MBio s.r.o.. Správca dane v protokole vo vzťahu k M-Bio s.r.o. dospel k záveru, že platiteľ nepreukázal reálnosť uskutočnených zdaniteľných obchodov v kontrolovanom období tak, ako to deklaroval. Správca dane pre nepreukázanie reálneho uskutočnenia zdaniteľných obchodov neuznal spoločnosti M-Bio s.r.o. právo na odpočet DPH z dodávateľských faktúr od GALYLA s.r.o.. 6. Podľa správcu dane žalobcom predložené zmluvy potvrdzujú obchodné vzťahy medzi žalobcom a jeho dodávateľom M-Bio s.r.o., ale nepreukazujú dodanie konkrétnych tovarov a služieb. Správca dane hodnotil výpoveď svedka F. G. (konateľ dodávateľa žalobcu v rozhodnom období) ako všeobecnú, v ktorej svedok síce v stručnosti uviedol popis poskytnutých služieb, ale nepredložil doklady spoločnosti M-Bio s.r.o. preukazujúce jeho tvrdenia. Podľa správcu dane z protokolu z kontroly u dodávateľa žalobcu spoločnosti M-Bio s.r.o. vyplýva, že nebolo preukázané reálne dodanie tovarov a služieb medzi spoločnosťami GALYLA s.r.o. a odberateľom M-Bio s.r.o., a preto správca dane nepovažuje za preukázané ani dodanie tovarov a služieb spoločnosťou M-Bio s.r.o. žalobcovi. Správca dane menoval faktúry (s predmetom fakturácie a cenou) vystavené spoločnosťou GALYLA s.r.o. pre odberateľa MBio s.r.o., ktoré sa týkali následnej fakturácie pre žalobcu zo strany M-Bio s.r.o. a faktúry vystavené spoločnosťou M-Bio s.r.o. pre žalobcu. Uviedol, že žalobca, ale ani jeho dodávateľ žiadnymi relevantnými dôkazmi nepreukázali, že sa jednalo o reálne obchodné transakcie a žalobca nepredložil ku daňovej kontrole relevantné dôkazy. Preto neuznal nárok žalobcu na odpočet DPH pre nesplnenie zákonných podmienok podľa § 51 ods. 1 písm. a), § 49 v nadväznosti na § 19 zákona o DPH. 7. Dňa 18.03.2021 bolo žalobcovi doručené oboznámenie s kontrolnými zisteniami z 15.03.2021, ku ktorému žalobca nepodal vyjadrenie do spísania protokolu o kontrole dňa 31.03.2021, ktorý bol žalobcovi doručený 20.04.2021. Dňa 20.05.2021 žalobca podal vyjadrenie k protokolu a k prerokovaniu
pripomienok k protokolu došlo dňa 12.08.2021 na ústnom pojednávaní. Dňa 24.08.2021 žalobca podal písomné vyjadrenie k zápisnici z prerokovania pripomienok. V období od 15.10.2021 do 29.11.2021 bolo prerušené daňové konanie (vyrubovacie konanie) vo veci vydania rozhodnutí za zdaňovacie obdobia január až december 2017, za účelom najmä preverenia dodávateľov M-Bio s.r.o., pričom z odpovedí na základe medzinárodnej výmeny informácii (ďalej aj „MVI“) zo dňa 25.10.2021 a zo dňa 29.11.2021 vyplynulo, že v tom čase konateľ spoločnosti J. A. (jediný konateľ GALYLA, s.r.o. od 28.03.2017 do 30.12.2017) uviedol, že nemal vedomosť o tom, že bol konateľom tejto spoločnosti, nevedel kto uzatvoril v mene spoločnosti zmluvy s dodávateľmi a odberateľmi a vyjadril sa, že so spoločnosťou M-Bio s.r.o. v novembri a decembri 2017 neobchodoval. Jeho príjmy pochádzali výlučne z obce K., kde bol zamestnaný ako verejný pracovník. Rovnako žiadnu vedomosť o takýchto obchodoch nemal ani H. I., v tom čase konateľ obchodnej spoločnosti HRH plus, s.r.o., ktorá sa od 31.12.2017 stala nástupnickou spoločnosťou GALYLA, s.r.o.. Správca dane listom z 08.12.2021 oboznámil žalobcu s priebehom a výsledkami dokazovania vo vyrubovacom konaní bez dosahu na vyššie formulované dôvody neuznania práva na odpočet, ktoré prezentoval vo svojom rozhodnutí. 8. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 101390076/2022 zo dňa 13.05.2022 (napadnuté rozhodnutie) tak, že rozhodnutie správcu dane ako vecne správne potvrdil. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí v rámci odvolacieho prieskumu prvostupňového rozhodnutia správcu dane odvolacie námietky vznesené žalobcom nehodnotil ako dôvodné a odobril správcom dane vymedzené dôvody neuznania odpočtu DPH z označených zdaniteľných obchodov. II. Správna žaloba a vyjadrenia účastníkov konania 9. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v platnom a účinnom znení (ďalej aj „SSP“) zo dňa 29.07.2022, doručenú na Krajský súd v Košiciach ako v tom čase vecne a miestne príslušný správny súd toho istého dňa a navrhol, aby správny súd rozhodnutie žalovaného, ako aj správcu dane zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Žalobca zároveň žiadal priznať právo na náhradu trov konania. 10. Žalobca v žalobnom bode I označenom ako nedostatočné a neobjektívne dokázanie veci, nesprávny a nezákonný postup pri dokazovaní veci, nesprávne právne posúdenie veci, porušenie práva na obhajobu a riadny proces namietal, že správca dane v rozhodnutí neuviedol, že žalobca predával a evidoval tržby elektronickou registračnou pokladnicou. S poukazom na to, že rozhodnutie správcu dane je do väčšej miery úplne totožné ako iné rozhodnutia vydané správcom za jednotlivé mesiace obdobia roka 2017 a s poukazom na závery správcu o nedostatočnom preukázaní dodávok dokladmi a evidenciami žalobcu, uviedol, že správca dane účelovo a zaujato spochybňuje a dehonestuje jeho dlhoročné podnikanie a fakticky spochybňuje aj tržby evidované elektronickou registračnou pokladnicou. 11. Poukázal na to, že išlo o reálne a preukázateľné zdaniteľné plnenie s ustáleným a dôveryhodným obchodným partnerom a výpoveďou F. G., konateľa dodávateľa v rozhodnom období, ktorý potvrdil reálnosť dodania tovarov a služieb, bolo výslovne a relevantne vyvrátené nedôvodné presvedčenie správcu dane bez opory vo vykonanom dokazovaní o fiktívnosti a neuskutočnení obchodov. Poukazuje na obsah výpovede F. G., ktorý podľa žalobcu poskytol podrobné a kompletné vysvetlenia, ktoré podľa žalobcu, pochopiteľne s odstupom času nemohol všetky reálne zdokladovať, keďže v čase jeho vypočutia už nebol štatutárom dodávateľa a nedisponoval jeho účtovníctvom. Namietal hodnotenie výpovede F. G. správcom dane. 12. Namietal, že nebol prítomný ani predvolaný k výsluchu svedka F. G., ktorého výpoveď je uvedená v zápisnici zo dňa 20.02.2019. Za zákonné nemožno považovať dôkazy, ktoré neboli vykonané v rámci daňovej kontroly u žalobcu alebo sa jej netýkali. V hodnotení skutkových zistení úplne absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli najavo v daňovom konaní. Namietal nepravdivosť tvrdenia žalovaného o tom, že F. G. nebol vypočutý v daňovom konaní v postavení svedka podľa § 25 daňového poriadku. 13. Uviedol, že reálnosť plnení potvrdzujú aj ním predložené zmluvy s dodávateľom a dodacie listy. Správca dane neposúdil všetky objektívne okolnosti reálne vykázaných transakcií, vrátane právnej,
obchodnej a osobnej väzby medzi zúčastnenými stranami, tiež neposudzoval, či predmetné obchodné transakcie neprebiehali za podmienok krajne neobvyklých či nelogických. Závery správcu dane sú všeobecné a arbitrárne, a podľa nie je z nich zrejmé na základe akých skutočností k nim správca dane dospel. 14. Žalobca ďalej namietal nesprávne závery žalovaného, keď jeho odvolaciu námietku o nesplnení podmienok uvedených v § 46 ods. 10 daňového poriadku o zákonnej jednoročnej lehote na vykonania daňovej kontroly, vyhodnotil ako neopodstatnenú s poukazom na prerušenie daňovej kontroly a neplynutie lehôt počas prerušenia. Dôvodí, že k porušeniu citovaného ustanovenia došlo, nakoľko správca dane aj počas prerušenia fakticky vykonával kontrolu, a to formou vedenia paralelných krížových kontrol v spoločnosti GALYLA s.r.o. (dodávateľa spoločnosti M-Bio s.r.o.) a najmä v spoločnosti MBio, s.r.o. (deklarovaný dodávateľ žalobcu). Správca dane tak podľa žalobcu aj počas prerušenia zhromažďoval dôkazy v prospech svojho rozhodnutia, napriek tomu, že podľa daňového poriadku sa až do skončenia prerušenia nesmie robiť priamo výkon kontroly. Preto podľa žalobcu skutočná daňová kontrola trvala v rozpore so zákonom tri roky. 15. Žalobca zdôrazňuje, že uniesol dôkazné bremeno. Opätovne zdôraznil preukázateľné zaplatenie za dodané tovaru a služby. Zdôraznil, že na daňovom subjekte nemožno požadovať, aby dokladoval dodanie, pokiaľ bolo s dodaným tovarom, službami preukázateľne obchodované, čo podľa žalobcu dokazujú dôkazy nachádzajúce sa v spise. Zároveň uviedol, že nemožno klásť jemu na ťarchu zrušenie, zlúčenie, či výmaz z obchodného registra dodávateľa. Zdôraznil, že je dlhoročným a poctivým podnikateľským subjektom platiacim dane a odvody. Uviedol, že správca dane dôkazy o nepoctivosti žalobcu v celom konaní nezískal, pričom mal za to, že bolo povinnosťou žalovaného aj správcu dane posudzovať komplexne podnikateľskú históriu žalobcu a zohľadniť jeho finančnú a daňovú disciplínu. Správca dane neviedol dokazovanie zákonným spôsobom a dostatočnou odbornou starostlivosťou a jeho pochybenia poukazujú na účelovosť vykonanej daňovej kontroly. 16. V žalobnom bode II označenom ako nezrozumiteľnosť, nesprávnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia žalobca namietal nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť výroku a odôvodnenia rozhodnutia správcu dane, keď správca dane neuviedol, akým spôsobom dospel k takémuto výroku. Daňové predpisy preferujú vykonanie svedeckých výpovedí pred miestnym zisťovaním. Správca dane nepreskúmal dôsledne tvrdenia F. G., a preto sa mal v odvolacom konaní odstrániť nedostatočne zistený skutkový stav minimálne formou svedeckých výpovedí alebo vrátením veci správcovi dane. 17. Podľa žalobcu z rozhodnutia správcu dane a žalovaného je zrejmé, že neboli využité všetky ťažiskové dôkazy, je oprávnená domnienka, že správca dane svojim postupom úmyselne vytvoril stav, keď vylúčil preskúmanie predložených dokladov a dôkazov nachádzajúcich sa v spise a tým značne obmedzil možnosť žalobcu na preukázanie reálnosti daňového plnenia, a tým účinne obhajovať svoje tvrdenia a uplatňovať svoje zákonné práva. Postup správcu dane bol podľa žalobcu v rozpore s § 3 ods. 2 a ods. 8 daňového poriadku. S poukazom na náležitosti odôvodnenia rozhodnutia vymedzené v § 63 ods. 5 daňového poriadku žalobca namietal, že žalovaný sa vo svojom rozhodnutí obmedzil len na vysvetlenie a odobrenie postupu správcu dane bez toho, že by vyvrátil dôveryhodnosť dokladov nachádzajúcich sa v spise a odvolacie argumenty žalobcu. 18. Správca dane v priebehu daňovej kontroly nevytvoril všetky podmienky pre realizáciu práv a povinností žalobcu upravených v § 3, § 45 ods. 1, § 45 ods. 1 písm. c) a ods. 2 daňového poriadku, čím ho poškodil na právach počas realizovania daňového dokazovania, pritom ide o vady, ktoré mohli mať priamy dosah na zákonnosť následných rozhodnutí. Zdôraznil, že už v odvolaní namietal uvedené skutočnosti a bolo v možnostiach žalovaného daný stav napraviť zrušením rozhodnutia správcu a nariadením dokazovania v konaní pred správcom dane. Nemožno požadovať po daňovom subjekte, aby preukázal skutočnosti, ktoré sú mimo sféry jeho vplyvu. Uviedol, že rozhodnutie správcu dane je z veľkej časti nezrozumiteľné a tým nepreskúmateľné z dôvodu, že správca dane v odôvodnení zmiešal závery z rozhodnutí z iných zdaňovacích období, a preto bolo povinnosťou žalovaného takéto rozhodnutie zrušiť. 19. Poukázal na to, že správca dane nespochybnil dôležitú skutočnosť, že žalobca za dodanie služieb a tovaru aj reálne dodávateľovi zaplatil. Pokiaľ neuznanie jeho deklarovaného dodania tovaru a služieb malo byť zapríčinené nedôverou správcu dane alebo jeho aparátom tak v tejto časti je rozhodnutie
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Zdôraznil, že svoje tvrdenia preukázal predovšetkým svojimi povinnými záznamami a podľa neho správca nevyjadril pochybnosti o vierohodnosti, preukázateľnosti, správnosti, či úplnosti účtovníctva a iných žalobcom vedených povinných záznamoch. 20. Správca nezistil skutkový stav veci presne, pravdivo a čo najúplnejšie, aby bolo možné hovoriť o spravodlivom procese. Podľa žalobcu, správca nie je viazaný len návrhmi daňového subjektu, ale má povinnosť v rámci výkonu daňovej kontroly uplatniť dôkazné prostriedky až pokým nevylúči pochybnosť vo vzťahu k preukázaniu jednotlivých účtovných položiek rozhodných pre správne určenie dane, pričom podľa žalobcu v jeho veci takto správca nepostupoval. Rozhodnutie žalovaného aj správcu dane a im predchádzajúci postup sú porušením ústavnoprávne a medzinárodnoprávne garantovaných základných princípov (zásad) materiálneho právneho štátu, najmä princípu materiálnej spravodlivosti a materiálnej ochrany zákonnosti, vrátane princípov riadneho a spravodlivého procesu, princípu právnej istoty a princípu predvídateľnosti práva, vrátane predvídateľnosti rozhodnutí orgánov verejnej moci, ako aj princípu ochrany legitímnych očakávaní. Poukázal všeobecne na obsah princípu právnej istoty a uviedol, že nezákonný postup a rozhodnutia správcu dane a žalovaného narúšajú tento princíp a tým aj práva žalobcu. 21. Podľa žalobcu boli napadnuté rozhodnutia vypracované na základe nesprávnych myšlienkových postupov zakladajúcich svojvoľnosť, žalovaný a správca dane sa nevysporiadali so všetkými relevantnými skutočnosťami, neuviedli, ako konkrétne mal žalobca preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, resp. z akých dôvodov a zákonne zabezpečených dôkazov vyhodnotil správca dane, že k dodaniu v skutočnosti nedošlo. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného aj správcu dane sú príliš jednostranné, formalistické a nedostatočné, s nesprávnym právnym posúdením, žalovaný vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a s ohľadom na odvolacie námietky žalobcu nezisťoval či konanie pred správcom dane bolo vedené takým procesným postupom, ktorý zabezpečoval správny výsledok a či boli dôkazy vykonané spôsobom zodpovedajúcim pravidlám spravodlivé procesu. Podľa žalobcu si žalovaný nemôže svoju rozhodovaciu činnosť zjednodušiť tým, že v dôvodoch rozhodnutia len poukáže na to, že sa stotožňuje so správcom dane a preberie jeho argumentáciu. 22. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 03.01.2023 navrhol správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť. Zotrval na správnosti napadnutého rozhodnutia a v podstatnej časti zhrnul v ňom uvádzané dôvody. Zdôraznil, že sa riadne vysporiadal so všetkými odvolacími námietkami žalobcu vznesenými proti rozhodnutiu správcu dane a žalobné námietky považoval za nedôvodné. 23. Žalobca následne už replikou na doručené vyjadrenie žalovaného nereagoval. III. Konanie pred správnym súdom 24. Správny súd v Košiciach je od 01.06.2023 súdom konajúcim v správnych veciach, na ktorý v tomto rozsahu prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove (v zmysle § 7a zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s § 1, 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne vedená na Krajskom súde v Košiciach a bola jej pridelená sp. zn. 6S/74/2022. Od 01. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Košiciach, vec bola náhodným výberom pridelená senátu 2S a je vedená pod sp. zn. KE-6S/74/2022. 25. Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 6S/74/2022-119 zo dňa 26.01.2023 zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 26. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), postupom podľa § 107 ods. 1 SSP vzhľadom na vyjadrenia účastníkov konania vo veci nariadil pojednávanie na deň 23.06.2026, ktorého sa nezúčastnil žiaden z predvolaných účastníkov konania. Nakoľko na nariadenom pojednávaní nebol prítomný nikto z predvolaných účastníkov a na pojednávaní nebola prítomná ani verejnosť, správny súd
vyhlásil rozsudok postupom podľa § 137 ods. 3 SSP a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná, a preto postupom podľa § 190 SSP žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. IV. Aplikované ustanovenia právnych predpisov 27. Podľa § 19 ods. 1 daňového poriadku, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. 28. Podľa § 19 ods. 2 daňového poriadku, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. 29. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 30. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. 31. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 32. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 33. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 34. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. V. Právne posúdenie veci správnym súdom 35. Správny súd v Košiciach konajúc primárne podľa ust. § 177 a nasl. SSP, po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou a včas, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná a podľa § 190 SSP ju zamietol. 36. Podľa § 140 SSP, vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody. 37. Správny súd už v inom jeho konaní (sp. zn. KE-6S/72/2022) prejednal a rozhodol vo veci, v ktorej vystupoval ten istý žalobca (CoreTrans s.r.o. v likvidácii) a žalovaný, a ktorá sa týkala totožného predmetu konania, kedy predmetom súdneho prieskumu bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101388480/2022 zo dňa 13.05.2022, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane
o vyrubení rozdielu na dani z pridanej hodnoty žalobcovi v sume 8.652,80 eur za zdaňovacie obdobie jún 2017. Zhodnosť aktuálne súdenej veci s vecou už rozhodnutou vyplýva aj zo skutočnosti, že správca dane vykonal daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia mesiacov január až december 2017, ktorú začal dňa 24.07.2018 na základe Oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 29.06.2018. Výsledky uvedenej daňovej kontroly správca dane zhrnul v Protokole z daňovej kontroly č. 100512516/2021 zo dňa 31.03.2021, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie v aktuálne súdenej veci, ako aj veci už rozhodnutej veci. 38. Žalobné dôvody žalobcu uvedené v správnej žalobe vo veci sp. zn. KE-6S/72/2022 a ktoré sú obsiahnuté v bode 6. odôvodnenia rozsudku č.k. KE-6S/72/2022-135, ktorý v tejto veci vydal správny súd dňa 30.09.2025, sú zhodné so žalobnou argumentáciou žalobcu uvedenou v správnej žalobe, na základe ktorej začalo toto súdne konanie. Identické v obidvoch súdnych konaniach boli aj všetky ďalšie písomné vyjadrenia žalobcu a žalovaného, nasledujúce po správnej žalobe. Predmetom súdneho prieskumu v oboch týchto veciach je posúdenie zákonnosti vyrubenia rozdielu dane na dani z pridanej hodnoty žalobcovi za príslušné zdaňovacie obdobia, a to november 2017 a jún 2017. Správca dane a po ňom aj žalovaný v oboch prípadoch ustálili, že za uvedené zdaňovacie obdobia žalobca nepreukázal, že zdaniteľné obchody, ktoré sú predmetom faktúr prijatých od dodávateľskej spoločnosti M-Bio, s.r.o., na základe ktorých si uplatnil právo na odpočítanie dane sú reálne uskutočnené tak, ako bolo žalobcom deklarované. Keďže v tomto súdnom konaní sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a tiež rozhodnutia správcu dane, u ktorých sa vychádzalo z rovnakých dôkazných informácií a podkladov, ako v prípade rozhodnutí žalovaného a správcu dane, ktorých zrušenie navrhol žalobca správnemu súdu vo veci vedenej pod sp. zn. KE-6S/72/2022, a skutkovými a právnymi okolnosťami ide o zhodné prípady, správny súd pri rozhodovaní v tejto veci vychádzal z dôvodov uvedených v rozsudku správneho súdu č. k. KE-6S/72/2022-135 zo dňa 30.09.2025 (bod 18 až 42). 39. Rozdiel spočíva len v tom, že v tomto preskúmavanom prípade sa správny súd mal zaoberať zákonnosťou vyrubenia rozdielu dane na dani z pridanej hodnoty za iné zdaňovacie obdobie, a to v tomto prípade november 2017, pričom v prípade zdaňovacieho obdobia november 2017 nebola dodávateľom deklarovaného dodávateľa (M-Bio, s.r.o.) žalobcu spoločnosť CENTRA Slovakia s.r.o., ale spoločnosť GALYLA, s.r.o., avšak závery správcu dane v prípade oboch subdodávateľov boli zhodné v tom, že neboli splnené hmotnoprávne podmienky na odpočet dane z pridanej hodnoty, nakoľko nebolo preukázané, že k zdaniteľným plneniam k dodaniu tovarov a služieb došlo tak, ako to bolo deklarované predloženými faktúrami. Z protokolu z daňovej kontroly v spoločnosti M-Bio, s.r.o. zo dňa 10.12.2020 vyplynulo, že tovar a služby, ktoré boli predmetom fakturácie pre žalobcu mala spoločnosť M-Bio, s.r.o. nadobudnúť od spoločnosti GALYLA, s.r.o.. Zo zaistených dokladov deklarovaného dodávateľa (M-Bio s.r.o.) správca dane zistil, že v zdaňovacom období november 2017 vystavila spoločnosť GALYLA s.r.o. faktúry, ktoré boli v predmete fakturácie zhodné s tými, ktoré boli následne fakturované deklarovaným dodávateľom žalobcovi (na str. 10 rozhodnutia správcu dane), pričom v rámci odpovede z MVI jediný konateľ a spoločník GALYLA, s.r.o. J. A. (od 28.03.2017 do 30.12.2017) uviedol, že nemal vedomosť o tom, že bol konateľom tejto spoločnosti, nevedel kto uzatvoril v mene spoločnosti zmluvy s dodávateľmi a odberateľmi a vyjadril sa, že so spoločnosťou M-Bio s.r.o. v novembri a decembri 2017 neobchodoval. 40. Žalobné dôvody a ich formulácia v oboch správnych súdnych konaniach (sp. zn. KE-6S/72/2022 a predmetné súdne konanie) aj napriek vyššie uvedenému rozdielu, nevykazujú medzi sebou žiadne odchýlky. Takisto aj procesný postup daňových orgánov týkajúci sa zdaňovacieho obdobia jún 2017 bol zhodný s ich postupom pri zdaňovacom období november 2017. Na základe uvedených skutočností, správny súd dospel k záveru o aplikovateľnosti Správnym súdom v Košiciach vydaného rozsudku č. k. KE-6S/72/2022-135 zo dňa 30.09.2025 aj na toto súdne konanie, pričom uvedený rozsudok je súčasťou súdneho spisu na č.l. 138 a nasl. 41. O práve na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP tak, že tieto účastníkom konania nepriznal z dôvodu, že žalobca nemal v konaní ani len čiastočný úspech a žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech a je orgánom štátnej správy nevznikli žiadne dôvodne vynaložené trovy konania, úhradu ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať. 42. Senát Správneho súdu v Košiciach prijal tento rozsudok pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.