Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach KE-6S/29/2022 7022200178 24. 02. 2026 Mgr. LL.M. Jana Fandáková ECLI:SK:SpSKE:2026:7022200178.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky Mgr. Jany Fandákovej, LL.M. (sudkyňa spravodajkyňa) a členov JUDr. Radovana Turčíka, a JUDr. Renáty Smajdovej, v právnej veci žalobcu: STÉNIA, a.s., so sídlom Poštová 11, Košice, IČO: 36 204 871, právne zastúpeného JUDr. Rudolfom Bezákom, advokátom, so sídlom Krmanova 14, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, ul. Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100449542/2022 z 09.03.2022, takto rozhodol: I. Zrušuje rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100449542/2022 z 09.03.2022 ako aj rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 102261299/2021 z 12.11.2021 a vec vracia Daňovému úradu Košice na ďalšie konanie. II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. odôvodnenie: I. Administratívne konanie 1. Daňový úrad Košice (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2016. Z kontroly bol vyhotovený protokol č. 101388953/2020 zo dňa 04.09.2020. Daňová kontrola sa začala na základe Oznámenia o daňovej kontrole č. 1004381100/2019 z 12.02.2019, spísaním Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 100631306/2019 dňa 14.03.2019 a skončila dňa 07.09.2020, doručením protokolu z daňovej kontroly žalobcovi. 2. Správca dane vo vyrubovacom konaní rozhodnutím č. 100050764/2021 z 13.01.2021 ako prvostupňový správny orgán určil žalobcovi rozdiel v sume 159 830 eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2016 podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“). Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č. 101144045/2021 zo dňa 02.07.2021 predmetné prvostupňové rozhodnutie zrušilo a vrátilo správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie. 3. Následne správca dane rozhodnutím č. 102261299/2021 zo dňa 12.11.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) opakovane určil žalobcovi rozdiel v sume 159 830 eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2016 podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku. Žalovaný rozhodnutím č. 100449542/2022 zo dňa 09.03.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil.
4. Rozdiel v sume dane z príjmov právnickej osoby za príslušné zdaňovacie obdobie roka 2016 bol žalobcovi vyrubený v dôsledku neuznania uplatnených výdavkov z nasledovných zdaniteľných obchodov: - dodanie služieb od dodávateľa – obchodnej spoločnosti R&S DESING, s.r.o., so sídlom Zimná 4, Košice, IČO: 46 527 940 (ďalej len „R&S DESING, s.r.o.“ alebo „prvý dodávateľ“) za odvysielané reklamné spoty „INTERSPORT“ v celkovej sume 289 800 eur, - dodanie služieb od dodávateľa – obchodnej spoločnosti Diamond Reality SK, s.r.o., so sídlom Karpatské námestie 10A, Bratislava, IČO: 45 729 506 (ďalej len „Diamond Reality SK, s.r.o.“ alebo „druhý dodávateľ“) za zverejnenie reklamy na podujatí „LUKÁŠ ADAMEC a HORSKÁ CHATA TOUR 2016“ v celkovej sume 216 000 eur, - dodanie služieb od dodávateľa – obchodnej spoločnosti AGRO TRADER SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Seberiniho 9, Bratislava, IČO: 44 194 366 (ďalej len „A. B. C., C.“ alebo „tretí dodávateľ“) za zverejnenie reklamy ako reklamnému partnerovi „VK MIRAD PU Prešov“ v celkovej sume 366 000 eur. 5. Dôvody neuznania uplatnených výdavkov sú v napadnutom rozhodnutí žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane v podstatnej časti vymedzené takto: Vo vzťahu k dodávateľovi R&S DESING, s.r.o.: - doklady predložené žalobcom síce preukazujú vykonanie reklamných služieb, ale nepreukazujú nespochybniteľne dodávateľa spoločnosť R&S DESING, s.r.o., ktorého žalobca deklaroval ako dodávateľa reklamných služieb, ako aj predložené doklady nepreukazujú obdobie a miesto realizácie reklám, - preverovanie správcom dane nebolo možné, nakoľko prvý dodávateľ zanikol v dôsledku zlúčenia a právnym nástupcom sa stala spoločnosť, ktorá taktiež zanikla zlúčením so spoločnosťou, ktorá bola ex offo vymazaná z príslušného obchodného registra, - bývalý konateľ tohto dodávateľa D. E. pri výsluchu uvedené práce síce potvrdil, ale nepamätal si, o aké konkrétne reklamy sa jednalo a žiadne doklady k uvedenému nepredložil, nakoľko ich odovzdal pri predaji spoločnosti. Uviedol, že reklamné služby boli uskutočnené subdodávateľsky spoločnosťou PONTES, s.r.o.. Bývalého konateľa tohto subdodávateľa nebolo možné vypočuť, keďže zomrel a v čase daňového konania spoločnosť nemala žiadneho konateľa, a teda správca dane nemal s kým konať, - predložené doklady žalobcom nijakým spôsobom nepreukazujú, že išlo práve o poskytnutý reklamný priestor pre spoločnosť R&S DESING, s.r.o. Nebola predložená žiadna zmluva, doklady, listiny ani iné dôkazy, ktoré by preukazovali, že bol uskutočnený zmluvný vzťah a že išlo o práve deklarovaný reklamný priestor pre spoločnosť R&S DESING, s.r.o., - prvý dodávateľ ani jeho nástupnícka spoločnosť nepodala za zdaňovacie obdobie roka 2016 daňové priznanie na dani z príjmov právnickej osoby a teda príjmy vykázané prvým dodávateľom pre žalobcu neboli týmto dodávateľom za zdaňovacie obdobie roka 2016 priznané a nebola z nich odvedená daň, uvedené bolo zistené aj vo vzťahu k subdodávateľovi a to spoločnosti PONTES, s.r.o., - ďalším subdodávateľom v reťazci bola obchodná spoločnosť LASER Media s.r.o., ktorého bývalý konateľ F. F. G. potvrdil vykonanie reklamných prác pre spoločnosť PONTES, s.r.o., ale doklady preukazujúce reklamnú kampaň predložiť nevedel, - faktúry vystavené prvým dodávateľom boli síce zaúčtované v účtovníctve a došlo k ich úhrade, ale žalobcom nebolo nespochybniteľne preukázané, že reklamné služby boli pre žalobcu dodané práve spoločnosťou R&S DESIGN, s.r.o. Z vykonaného dokazovania je tak zrejmé, že predložené doklady a dôkazy na preukázanie predmetných daňových výdavkov nespĺňajú zákonné kritérium dostatočnej preukaznosti podľa § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona číslo 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 595/2003 Z.z.“ alebo „zákon o dani z príjmov“). Vo vzťahu k dodávateľovi Diamond Reality SK, s.r.o.: - doklady predložené žalobcom síce preukazujú vykonanie reklamných služieb, ale nepreukazujú nespochybniteľne dodávateľa spoločnosť Diamond Reality SK, s.r.o., ktorého žalobca deklaroval ako dodávateľa reklamných služieb, - za objednávateľa reklamných služieb sa na dokladoch predložených žalobcom uvádza spoločnosť MARKED STAV s.r.o. a za poskytovateľa služby spoločnosť TREZ Slovakia s.r.o. Preverovanie
správcom dane nebolo možné, nakoľko pôvodný konateľ tohto druhého dodávateľa bol dlhodobo chorý a následne zomrel a nástupnícka spoločnosť bola v čase vykonávania daňového konania nekontaktná, - predložené doklady žalobcom nijakým spôsobom nepreukazujú, že išlo práve o poskytnuté reklamné služby vykonané v subdodávke spoločnosťou MARKED STAV, s.r.o. pre spoločnosť Daimond Reality SK s.r.o. Nebola predložená žiadna zmluva, doklady, listiny ani iné dôkazy, ktoré by preukazovali, že bol uskutočnený zmluvný vzťah a že išlo o práve deklarované reklamné služby pre spoločnosť Daimond Reality SK, s.r.o., - bývalý konateľ spoločnosti MARKED STAV, s.r.o. H. H. vykonanie reklamných prác pre spoločnosť Daimond Reality SK s.r.o. potvrdil, ale doklady preukazujúce reklamnú kampaň „LUKÁŠ ADAMEC a HORSKÁ CHATA TOUR 2016“ predložiť nevedel, - subdodávateľ MARKED STAV, s.r.o nepodal za zdaňovacie obdobie roka 2016 daňové priznanie na dani z príjmov právnickej osoby a teda predpokladané príjmy od druhého dodávateľa neboli týmto subdodávateľom za zdaňovacie obdobie roka 2016 priznané a nebola z nich odvedená daň, - bývalý konateľ spoločnosti TREZ Slovakia, s.r.o. I. F. vykonanie reklamných prác pre spoločnosť MARKED STAV, s.r.o. potvrdil, ale doklady preukazujúce reklamnú kampaň „LUKÁŠ ADAMEC a HORSKÁ CHATA TOUR 2016“ predložiť nevedel, - spoločnosť TREZ Slovakia, s.r.o nepodala za zdaňovacie obdobie roka 2016 daňové priznanie na dani z príjmov právnickej osoby a teda predpokladané príjmy od spoločnosti MARKED STAV, s.r.o, neboli touto spoločnosťou za zdaňovacie obdobie roka 2016 priznané a nebola z nich odvedená daň, - žalobcom nebolo nespochybniteľne preukázané, že reklamné služby boli pre žalobcu dodané práve spoločnosťou Diamond Reality, s.r.o. Z vykonaného dokazovania je tak zrejmé, že predložené doklady a dôkazy na preukázanie predmetných daňových výdavkov nespĺňajú zákonné kritérium dostatočnej preukaznosti podľa § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. Vo vzťahu k dodávateľovi A. B. C., C.: - doklady predložené žalobcom síce preukazujú vykonanie reklamných služieb, ale nepreukazujú nespochybniteľne dodávateľa a to spoločnosť A. B. C., C., ktorého žalobca deklaroval ako dodávateľa reklamných služieb, - za objednávateľa služieb sa uvádza spoločnosť MARKED STAV, s.r.o a za poskytovateľa služby spoločnosť TREZ Slovakia, s.r.o., - bývalý konateľ tohto tretieho dodávateľa J. J. síce potvrdil vykonanie služieb, ale žiadne doklady nepredložil. Podľa jeho vyjadrenia reklamné služby boli uskutočnené spoločnosťami UNISTAV-Plus s.r.o. a HOLUB´S s.r.o., čo je ale v rozpore s predloženými dokladmi od žalobcu, kde sa za objednávateľa reklamných služieb uvádza spoločnosť MARKED STAV, s.r.o., - spoločnosti UNISTAV-Plus s.r.o. a HOLUB´S s.r.o. zanikli v dôsledku zlúčenia s inými spoločnosťami, kde jediný konateľ je nekontaktný (spoločnosť UNISTAV-Plus, s.r.o.) resp. boli nakoniec vymazané ex offo z obchodného registra (spoločnosť HOLUB´S, s.r.o.), - preverovanie zaúčtovania faktúr v účtovníctve tretieho dodávateľa nebolo možné, nakoľko nástupnícka spoločnosť tohto tretieho dodávateľa bola nekontaktná a konateľ nástupníckej spoločnosti uvedené doklady nemal a ani nevedel či ich prevzal, - bývalý konateľ spoločnosti MARKED STAV, s.r.o. H. H. vykonanie reklamných prác pre spoločnosť A. B. C., C. potvrdil, ale doklady preukazujúce reklamnú kampaň k športovým podujatiam extraligového mužského volejbalového klubu „VK MIRAD PU Prešov“ v roku 2016 predložiť nevedel, - subdodávateľ MARKED STAV, s.r.o nepodal za zdaňovacie obdobie roka 2016 daňové priznanie na dani z príjmov právnickej osoby a teda predpokladané príjmy od tretieho dodávateľa neboli týmto subdodávateľom za zdaňovacie obdobie roka 2016 priznané a nebola z nich odvedená daň, - bývalý konateľ spoločnosti TREZ Slovakia, s.r.o. I. F. vykonanie reklamných prác pre spoločnosť MARKED STAV, s.r.o. potvrdil, ale doklady preukazujúce reklamnú kampaň k športovým podujatiam extraligového mužského volejbalového klubu „VK MIRAD PU Prešov“ v roku 2016 predložiť nevedel, - spoločnosť TREZ Slovakia, s.r.o nepodala za zdaňovacie obdobie roka 2016 daňové priznanie na dani z príjmov právnickej osoby a teda predpokladané príjmy od spoločnosti MARKED STAV, s.r.o, neboli touto spoločnosťou za zdaňovacie obdobie roka 2016 priznané a nebola z nich odvedená daň, - predložené doklady žalobcom nijakým spôsobom nepreukazujú, že išlo práve o poskytnuté reklamné služby vykonané spoločnosťou MARKED STAV, s.r.o. pre spoločnosť A. B. C., C.. Nebola predložená žiadna zmluva, doklady, listiny ani iné dôkazy, ktoré by preukazovali, že bol uskutočnený zmluvný vzťah a že išlo o práve deklarované reklamné služby pre spoločnosť A. B. C., C.,
- žalobcom nebolo nespochybniteľne preukázané, že reklamné služby boli pre žalobcu dodané práve spoločnosťou AGRO TRADER SLOVAKIA, s.r.o. Z vykonaného dokazovania je tak zrejmé, že predložené doklady a dôkazy na preukázanie predmetných daňových výdavkov nespĺňajú zákonné kritérium dostatočnej preukaznosti podľa § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona číslo 595/2003 Z.z. Všeobecne: - priame vzťahy medzi žalobcom a jeho troma dodávateľmi boli navzájom priznané a potvrdené v kontrolných výkazoch. Zo zistení však vyplynulo, že tieto tri spoločnosti nemali vlastné kapacity a preto si reklamné služby objednali a realizovali v subdodávkach. Prvý dodávateľ mal mať dodávateľa obchodnú spoločnosť PONTES, s.r.o. táto štruktúra bola potvrdená kontrolnými výkazmi, ale vo výrazne menších objemoch. Druhý a tretí dodávateľ mali toho istého dodávateľa a to spoločnosť MARKED STAV s.r.o., ktorý cez spoločnosti TREZ Slovakia s.r.o. a Radio Services, a.s. realizovali reklamné kampane. V tomto prípade sa však spoločnosť MARKED STAV, s.r.o. nenachádzala v kontrolných výkazov odberateľov a zároveň sa v jej kontrolnom výkaze nenachádzali spoločnosti K. D., C. A. A. B. C., C.. Z daných údajov vyplýva, že spoločnosť MARKED STAV, s.r.o. nebola angažovaná do dodaní v prospech spoločnosti K. D., C. A. A. B. C., C., - žalobca nenesie zodpovednosť za plnenie povinností iných podnikateľských subjektov, ale pokiaľ si uplatňuje nárok na zníženie základu dane na základe predložených zaúčtovaných faktúr, musí byť sám schopný preukázať, že obchody boli reálne uskutočnené a to práve osobou uvedenou na faktúre, - dokazovaním nebola preukázaná realizácia služieb od deklarovaných dodávateľov žalobcu uvedených na faktúrach t.j. sa nepreukázalo, že práve títo deklarovaní dodávatelia žalobcovi poskytli, na faktúrach všeobecne uvedené reklamné služby v kontrolovanom období a deklarovanom rozsahu, - žalovaný zdôraznil, že žalobca musí preukázať nielen to, že reklamné služby boli poskytnuté, ale aj to, že ich uskutočnila práve osoba uvedená na faktúre a poukázal na potrebu skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu. Zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t. j. vzájomná výmena reálnych plnení, a teda dodanie dohodnutého tovaru alebo vykonanie dohodnutých prác a úhrada za tieto poskytnuté plnenia. II. Súdne konanie 6. Správnou žalobou elektronicky doručenou dňa 11.04.2022 Krajskému súdu v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“) sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj zrušenia prvostupňového rozhodnutia, vrátenia veci na ďalšie konanie a priznania nároku na náhradu trov konania. 7. Konanie o správnej žalobe bolo Krajským súdom v Košiciach vedené pôvodne pod sp. zn. 6S/29/2022. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“), ktorým bolo konanie v ďalšom vedené pod sp. zn. KE-6S/29/2022. 8. V žalobe sú vymedzené nasledovné podstatné žalobné body (námietky) žalobcu: - žalobca nesúhlasí s názorom žalovaného i správcu dane, že v daňovom konaní nebolo preukázané, že dodávateľom reklamných služieb bol skutočne ten subjekt, ktorý je uvedený na faktúrach a uzatvorenej zmluve o poskytnutí reklamných služieb. Žalovaný aj správca dane dospeli na základe mnohopočetných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď žalobca využijúc svoju dôkaznú iniciatívu, preukázal okrem dodania reklamných služieb aj totožnosť ich skutočného dodávateľa, - v prípade reklamných služieb poskytnutých spoločnosťou R&S DESIGN, s.r.o. bolo vykonaným dokazovaním preukázané, okrem reálneho poskytnutia reklamných služieb, aj ich poskytnutie konkrétnym dodávateľom, a to konkrétne predloženými fotografiami LED veľkoplošných obrazoviek v počte 170 kusov, CD diskom obsahujúcim záznam vysielaného reklamného spotu, pričom predmetné CD je zvrchu označené potlačou s obchodným menom dodávateľa žalobcu, zmluvnou a účtovnou
dokumentáciou, výpoveďou svedka D. E. (konateľa R&S DESIGN, s.r.o) ktorý potvrdil reálnu existenciu obchodných transakcií a zároveň označil aj svoju subdodávateľskú spoločnosť, vyhlásením F. F. G. (konateľa spoločnosti LASER Media, s.r.o.) ktorý potvrdil, že v období od septembra do decembra 2016 bola spoločnosťou LASER Media, s.r.o realizovaná reklamná kampaň s názvom „INTERSPORT“, ktorú si objednala spoločnosť PONTES, s.r.o. , pričom žalobca predložil správcovi dane aj účtovnú dokumentáciu a objednávkové formuláre v počte 68 kusov od spoločnosti PONTES s.r.o., ktoré preukazujú obchodné vzťahy medzi spoločnosťami LASER Media s.r.o. a PONTES s.r.o. v rámci, ktorých sa realizovala reklamná kampaň „INTERSPORT“, - v prípade reklamných služieb poskytnutých spoločnosťou Diamond Reality, s.r.o. bolo vykonaným dokazovaním preukázané okrem reálneho poskytnutia reklamných služieb aj ich poskytnutie konkrétnym dodávateľom, a to konkrétne zmluvnou dokumentáciou a účtovnou dokumentáciou, vyhlásením a výpoveďou H. H. (konateľa spoločnosti MARKED STAV, s.r.o.), ktorý okrem iného potvrdil, že jedným z hlavných reklamných partnerov bol žalobca, že bezprostredným dodávateľom žalobcu bola už zaniknutá spoločnosť Daimond Reality SK, s.r.o. a že spoločnosť MARKED STAV s.r.o. sa na poskytnutí reklamných služieb podieľala subdodávateľsky, výpoveďou I. F., ktorý potvrdil, že sa subdodávateľsky (cez spoločnosť TREZ Slovakia, s.r.o.) podieľal na reklamnej kampani pre druhého dodávateľa. Taktiež fotografiami tvoriacimi tzv. monitoring reklamy od tohto druhého dodávateľa, ktorého logo a obchodné meno sú nezameniteľne vyznačené na jednotlivých fotografiách, CD diskami a vzorkami plagátov, vzorkami kľúčeniek a vstupných náramkov, ktoré propagovali predmetné podujatie a žalobcu ako jeho reklamného partnera, - v prípade reklamných služieb poskytnutých spoločnosťou AGRO TRADER SLOVAKIA, s.r.o. bolo vykonaným dokazovaním preukázané okrem reálneho poskytnutia reklamných služieb aj ich poskytnutie konkrétnym dodávateľom, a to konkrétnymi v žalobe špecifikovanými dôkazmi, - z uvedeného vyplýva, že dokazovanie vykonané v priebehu daňovej kontroly a nadväzujúceho vyrubovacieho konania preukázalo nielen samotné správcom dane nespochybnené dodanie reklamných služieb, ale taktiež totožnosť ich dodávateľa. Žalobca za účelom preukázania, že výdavok vynaložený na poskytnutie reklamných služieb je daňovým výdavkom, predložil nielen dôkazy formálnej povahy, ale aj dôkazy preukazujúce obsah uskutočnených reklamných služieb a ich dodávateľov, - pripúšťa určité, správcom dane zistené nezrovnalosti v dodávateľskom reťazci nasledujúcom po jeho bezprostredných dodávateľoch. Zdôrazňuje však, že ide o nezrovnalosti, ktoré sa ho bezprostredne nedotýkajú, neboli mu známe, nemohol ich nijako ovplyvniť a v konečnom dôsledku ani nemali vplyv na reálne poskytnutie reklamných služieb. Správne orgány nesplnenie povinností jeho dodávateľov či subdodávateľov pripísali na jeho ťarchu a nekorektný spôsob ukončenia podnikania z ich strany vyhodnotili ako skutočnosť vylučujúcu uznanie skúmaných výdavkov na reklamné služby ako daňových, - žalobca taktiež poukázal na to, že za zdaňovacie obdobie roka 2018 odviedol najvyššiu daň z príjmov právnických osôb zo všetkých spoločností zaregistrovaných na Daňovom úrade Košice, pričom výška odvedenej dane z príjmov sa každým rokom zvyšovala, - žalobca namieta nesprávne právne posúdenie zo strany správnych orgánov. V tomto kontexte zdôraznil, že v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nebolo spochybnené, že k poskytnutiu reklamných služieb došlo, jediným dôvodom pre neuznanie výdavkov vynaložených žalobcom na reklamné služby ako daňových, bol skutkový záver správcu dane aprobovaný žalovaným, že žalobca nepreukázal, že reklamné služby mu dodali dodávatelia uvedení na faktúre. Zdôraznil, že preukázal všetky podmienky vyplývajúce z legálnej definície daňového výdavku. Preto pokiaľ preukázal poskytnutie reklamných služieb, preukázal vynaloženie výdavkov (zaplatenie ceny) a zároveň preukázal súvislosť výdavku s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním zdaniteľných príjmov, vyčerpal vlastný predmet dôkazného bremena a z pohľadu § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov a niet ďalšej relevantnej skutočnosti, ktorú by mal ako daňový subjekt preukazovať. Platná právna úprava neumožňuje správnym orgánom svojvoľne rozširovať dôvody neuznania výdavkov vynaložených na reklamné služby. 9. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe z 11.07.2022 zotrval na správnosti a preukaznosti svojich záverov v napadnutom rozhodnutí v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, a navrhol, aby správny súd správnu žalobu žalobcu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. Žalovaný mal za to, že sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré boli obsahom odvolania, a ktoré korešpondujú so žalobnými dôvodmi. Zdôraznil, že predložené listinné dôkazy, vyhodnotenia a fotografie samé o sebe nepreukazujú, že reklamné služby boli realizované deklarovanými spoločnosťami, ktoré naviac výnosy zo služieb nezdanili. Pochybnosti
správcu dane o dodaní služieb neboli žalobcom v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania odstránené. 10. Žalobca v replike zo 17.08.2022 zotrval na žalobnej argumentácii a návrhoch. Zdôraznil, že si zabezpečil rozsiahlu dokumentáciu zachytávajúcu reálne poskytnutie reklamných služieb, ktoré správcom dane a žalovaným nebolo spochybnené a ktoré zároveň podľa jeho názoru v dostatočnej miere potvrdilo aj dodávateľa reklamných služieb. Naďalej zotrval na nesprávnosti záveru o nepreukázaní totožnosti dodávateľov reklamných služieb a zotrval aj na názore, že uvedená okolnosť ani neoprávňuje správcu dane a žalovaného neuznať mu ním vynaložené výdavky na reklamné služby za daňové. Správca dane a ani žalovaný nešpecifikovali a to ani v napadnutých rozhodnutiach ani vo vyjadrení k žalobe, ktorú zo zákonných podmienok pre uznanie výdavkov ako daňových, žalobca nesplnil. 11. Žalovaný v duplike zo dňa 16.09.2022 poukázal na to, že pochybnosti správcu dane vyvolalo nielen to, že správca dane nedokázal zabezpečiť účtovníctvo dodávateľov a preto nebolo možné preveriť obojstranný účtovný vzťah, ale aj skutočnosť, že všetci dodávatelia, ktorí mali reklamné služby žalobcovi v roku 2016 dodať zanikli v dôsledku zlúčenia a neplnili si svoje účtovné a daňové povinnosti. V reakcii na vyjadrenie žalobcu o tom, že bol dostatočne obozretný a zabezpečil si rozsiahlu dokumentáciu zachytávajúcu poskytnutie reklamných služieb poukázal na to, že žalobca nepreukázal, ako si preveroval svojich dodávateľov, kto bol poverený kontrolou plnenia fakturovaných reklamných služieb, či si preveroval, ako budú dodávatelia služby zabezpečovať, či dodávatelia vlastnia, prípadne majú v prenájme reklamné priestory a pod. Žalovaný má za to, že znalosť svojich obchodných partnerov nie je nadštandardnou požiadavkou, ale základným predpokladom riadneho obchodného styku. V prípade nepreverenia si obchodného partnera sa daňový subjekt dostáva do dôkaznej núdze, ako tomu bolo v tomto prípade, keď nevedel preukázať reálne naplnenie deklarovaného obchodu medzi ním a na faktúrach deklarovanými dodávateľmi. Poctivý obchodný styk je základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti a prejavuje sa tým, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činnosti, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj vedomosť o subjektoch v spolupráci, s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva právnu ochranu. Podľa názoru žalovaného plnenia, resp. konania, ktoré nie sú uskutočnené v rámci obvyklých obchodných podmienok, u ktorých absentuje akýkoľvek ekonomický zmysel a sú deklarované len s cieľom získania výhod upravených zákonom, možno považovať za zneužitie objektívneho daňového práva. 12. Žalobca vo vyjadrení z 13.10.2022 zdôraznil, že pokiaľ mu žalovaný vyčíta, že jeho dodávatelia zanikli, že nepodali daňové priznanie k dani z príjmov a nevložili účtovnú závierku do registra účtovných závierok, ide o skutočnosť, ktorú mu nie je možné pričítať na ťarchu takým spôsobom, ako to činí žalovaný. Žalobca nezodpovedá za plnenie daňových povinností svojich dodávateľov a už vôbec nie takým spôsobom, že má obavu, že by mal byť bez zákonného podkladu postihovaný neuznaniu výdavkov vynaloženého na reklamné služby ako daňového. Pokiaľ žalovaný vyčítal žalobcovi, že nepreukázal, ako si preveroval svojich dodávateľov, kto bol poverený kontrolou plnenia fakturovaných reklamných služieb, a nie je zrejmé, či si preveroval ako budú dodávatelia služby zabezpečovať, ide o nový argument, ktorý v administratívnom konaní ani nezaznel. Navyše ide o argument absolútne nenáležitý, resp. krajne nekorektný, keď žalobcovi nemožno uprieť, že dodávku plnení kontroloval, o čom správcovi dane predložil rozsiahlu a systematicky usporiadanú dokumentáciu. Pokiaľ ide o vlastníctvo, resp. prenájom reklamného priestoru, zo žalobcom predloženej dokumentácie je evidentné, že reklamné služby boli poskytované v subdodávke. Nemožno na ťarchu žalobcu retrospektívne vyhodnocovať skutočnosti, ktoré nastali až po dodaní reklamných služieb. Žalobca si svojich dodávateľov overil a nezistil nič, čo by jeho dodávateľov diskvalifikovalo z poskytnutia reklamných služieb. Ani správca dane ani žalovaný neuvádza žiadne skutočnosti, ktoré žalobca podľa ich názoru zohľadniť mohol, no neurobil tak. Pokiaľ ide o zásadu „skutočného obsahu právneho úkonu“ a zneužitie objektívneho daňového práva, ktoré žalovaný spomína vo svojom vyjadrení, žalobcovi nie je zrejmé, ako žalovaný aplikoval túto zásadu na jeho prípad, resp. kto, kedy a akým spôsobom podľa jeho názoru zneužil objektívne daňové právo a aký vplyv to má na posúdenie jeho veci. 13. Žalobca podaním z 13.01.2023 poukázal na judikatúrny posun vyjadrený v rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžfk/73/2020 z 25. augusta 2022, ktorým došlo k aplikácii uznesenia Súdneho dvora Európskej únie vydanom vo veci C - 610/19 Vikingo F?vállalkozó.
14. Podaním z 15.08.2025 žalovaný doplnil administratívny spis o oznámenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/003150/2025 - 721 zo dňa 31.01.2025 vo veci podania podnetu žalobcu na preskúmanie napadnutého rozhodnutia žalovaného mimo odvolacieho konania. Žalovaný poukázal na to, že Ministerstvo financií Slovenskej republiky preskúmalo napadnuté rozhodnutie žalovaného a dospelo k záveru, že nie je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom a preto nie sú podľa § 77 ods. 3 Daňového poriadku dôvody na jeho zmenu alebo zrušenie. 15. Na pojednávaní konanom 24.02.2026 účastníci konania zotrvali na prednesenej argumentácii v priebehu správneho súdneho konania a na svojich návrhoch. III. Relevantná právna úprava a posúdenie veci správnym súdom 16. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP”), konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 17. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 18. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. 19. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. 20. Podľa § 2 písm. i/ zákona o dani z príjmov, sa na účely tohto zákona rozumie daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak. 21. Podľa § 2 písm. j/ o dani z príjmov, sa na účely tohto zákona rozumie základom dane rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky (§ 19) pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak. 22. Podľa § 21 ods. 1, základná veta zákona o dani z príjmov, daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval a výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané. 23. Podľa § 2 písm. a/ Daňového poriadku sa na účely tohto zákona rozumie správou daní postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov. 24. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 25. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
26. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. 27. Správny súd v konaní o všeobecnej správnej žalobe (§ 177 a nasl. SSP) preskúmal napádané rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, všetko v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP) a vo veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 24.02.2026, kde dospel k záveru, že žaloba je dôvodná z nasledovných dôvodov. 28. Predmetom prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane, ktorým tento určil žalobcovi rozdiel v sume 159 830 eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2016. Správca dane neuznal žalobcovi uplatnené právo z dôvodu, že žalobcom uplatnené daňové výdavky nespĺňajú zákonné kritérium dostatočnej preukaznosti podľa § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z., pričom tieto závery žalovaný ako vecne správne potvrdil. 29. Z obsahu rozhodnutia správcu dane ani žalovaného nevyplýva, že by nimi bola akokoľvek spochybňovaná reálna existencia reklamných služieb. Z rozhodnutí daňových orgánov vyplýva, že dôvodom neuznania výdavkov bolo neunesenie dôkazného bremena žalobcu vo vzťahu k dodávateľom, pričom správca dane a po ňom ani žalovaný nespochybňovali samotnú realizáciu deklarovaných služieb, alebo skutočnosť, či sporné reklamné služby slúžili na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov žalobcu a ani nevykonali v tomto smere žiadne dokazovanie. Rovnako tak nebolo sporné ani zaúčtovanie uplatnených výdavkov. Spochybnené tak bolo výlučne dodanie služieb dodávateľmi uvedenými na faktúrach. 30. Základ argumentácie žalobcu je založený na tvrdení, že reklamné služby, ktoré mu fakturovali jeho traja dodávatelia boli týmito dodávateľmi aj fakticky uskutočnené a z toho dôvodu sú preto náklady, ktoré žalobca v tejto súvislosti účtoval oprávnené a mali byť daňovo uznané a taktiež, že platná právna úprava neumožňuje správnym orgánom svojvoľne rozširovať dôvody neuznania výdavkov vynaložených na reklamné služby. 31. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že právna úprava zákona o dani z príjmov umožňuje daňovému subjektu znížiť si svoju daňovú povinnosť o investície (náklady), ktoré vynaloží na svoje podnikanie s cieľom udržať alebo zvýšiť si svoje príjmy. Vychádzajúc z § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov možno konštatovať, že základnými zákonnými podmienkami pre uznanie daňového výdavku sú vecnosť, preukázateľnosť vynaloženia a zaúčtovanie. Pri podmienke vecnosti je potrebné skúmať, či sú konkrétne výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, resp. od 01.01.2016 zdaniteľných príjmov. Rozhodujúca je pritom materiálna existencia výdavku. Pri podmienke preukázateľnosti vynaloženia je potrebné skúmať, či daňový subjekt preukázal (listinne a v prípade vznesených dôvodných pochybností aj inými dôkazmi) vynaloženie/vznik daňových výdavkov, resp. či takýto výdavok skutočne vznikol. Daňové doklady musia jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia a súčasne je potrebné, aby bolo preukázané že k prijatiu služby deklarovanej v daňovom doklade reálne došlo. Pri podmienke zaúčtovania (zaevidovania) je potrebné skúmať, či bol výdavok zaúčtovaný, resp. zaevidovaný v daňovej evidencii daňovníka. 32. Z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej ako „najvyšší súd“) a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej ako „najvyšší správny súd“) vo vzťahu k problematike daní vyplýva, že správa daní vo vzťahu k fiškálnym záujmom štátu je príslušnými hmotnoprávnymi a procesnými predpismi verejného práva upravená tak, že daňový subjekt má okrem iného povinnosť sám si daňovú povinnosť vypočítať, priznať ju a zároveň hodnoverne preukázať prostredníctvom riadne vedeného účtovníctva a iných dôkazov, pričom v rámci daňového konania nesie dôkazné bremeno. Správca dane je oprávnený a zároveň aj povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly a iných procesných postupov, samozrejme za zachovania procesných práv daňových subjektov, zisťovať a preverovať základ dane alebo iné skutočnosti pre správne určenie dane. Nie je ale úlohou finančných orgánov preukazovať, že údaje deklarované na daňových dokladoch sú v rozpore so skutočnosťou, ale sú povinné preukázať, že o tvrdeniach daňového subjektu existujú natoľko závažné pochybnosti, ktoré ich činia nedôveryhodnými, nesprávnymi alebo neúplnými.
33. Pochybnosti o skutočnom vynaložení uvedených nákladov žalobcu (tak, ako je popísané v bode 5 tohto rozsudku, pozn.), založil správca dane na zisteniach o zániku dodávateľov zlúčením s inými spoločnosťami, ktoré boli nakoniec vymazané z príslušného obchodného registra, na skutočnostiach, že dodávatelia resp. subdodávatelia nepodali daňové priznania a neodviedli zo sporných obchodov daň, resp. si neplnili svoje účtovné a daňové povinnosti a taktiež na tom, že bývalí konatelia dodávateľov resp. subdodávateľov, síce potvrdili uskutočnenie reklamných služieb, ale doklady preukazujúce reklamnú kampaň predložiť nevedeli. Zistenia správcu dane tak nasvedčovali umelo vytvoreným obchodným vzťahom, kedy správca dane konštatoval, že žalobca neodstránil pochybnosti o oprávnenosti zaúčtovaných nákladov. 34. Z hľadiska podmienok vecnosti a preukázateľnosti daňového výdavku (nákladu) správny súd konštatuje, že tieto, ako vyplýva už z § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov, sa vzťahujú na obchodný vzťah medzi dodávateľom - daňovým subjektom - odberateľom. Vo vzťahu práve k týmto skutočnostiam ťaží dôkazné bremeno aj daňový subjekt. Súčasne z tohto dôvodu platí, že prípadné pochybnosti na strane subdodávateľskej časti obchodného reťazca alebo druhých a ďalších odberateľov nie sú bez ďalšieho pochybnosťami, ktoré by boli schopné spochybniť splnenia zákonných podmienok pre uplatnenie daňového výdavku. Jednoduché zistenia, že subdodávateľ nedisponuje výrobnými kapacitami, personálnym substrátom alebo porušuje svoje daňové či účtovné povinnosti bez ďalšieho neznamenajú, že tovar/služba neboli daňovému subjektu jeho priamym dodávateľom dodané a v tomto smere tiež neznamenajú, že daňové výdavky na časti reťazca dodávateľ a daňový subjekt nespĺňajú podmienku preukázateľnosti, vecnosti a zaúčtovania. Bez významu je preto vyhodnotenie (pochybnosti) správcu dane, ktorý za neunesenie dôkazného bremena vo vzťahu k preukázaniu realizácie dodávky služieb medzi dodávateľmi a žalobcom považoval aj to, že neboli preukázané dodávky služieb medzi dodávateľmi a subdodávateľmi, keď vyhodnotil, že predložené doklady žalobcom nijakým spôsobom nepreukazujú, že išlo práve o poskytnutý reklamný priestor pre spoločnosť R&S DESING, s.r.o. Nebola predložená žiadna zmluva, doklady, listiny ani iné dôkazy, ktoré by preukazovali, že bol uskutočnený zmluvný vzťah a že išlo o práve deklarovaný reklamný priestor pre spoločnosť R&S DESING, s.r.o., resp. obdobne, že predložené doklady žalobcom nijakým spôsobom nepreukazujú, že išlo práve o poskytnuté reklamné služby vykonané v subdodávke spoločnosťou MARKED STAV, s.r.o. pre spoločnosť Daimond Reality SK s.r.o. či, že predložené doklady žalobcom nijakým spôsobom nepreukazujú, že išlo práve o poskytnuté reklamné služby vykonané spoločnosťou MARKED STAV, s.r.o. pre spoločnosť AGRO TRADER SLOVAKIA, s.r.o. 35. Správny súd vyhodnotil ako dôvodné aj námietky nesprávnych skutkových zistení, keď žalobca v žalobe poukázaním na konkrétne vykonané dokazovanie pri jednotlivých priamych dodávateľoch poukázal na celý rad vykonaných dôkazov, ktorých vyhodnotenie správca dane a prevzatými závermi aj žalovaný uzatvorili do jedinej vety a to, že na základe predložených listinných dôkazov žalobca nepreukázal dodanie služieb konkrétnymi dodávateľmi, čo ani z pohľadu správneho súdu nezodpovedá požiadavke náležitého zistenia skutkového stavu veci a jeho vyhodnotenia. Taktiež sa žiada uviesť, že v konaní boli vypočutí viacerí svedkovia a to, či už z pozície bývalých konateľov priamych dodávateľov žalobcu alebo z pozície bývalých konateľov ďalších subdodávateľských spoločností. 36. Konkrétne vo vzťahu k prvému priamemu dodávateľovi bol vypočutý bývalý konateľ D. E., ako aj bývalý konateľ subdodávateľskej spoločnosti LASER Media, s.r.o. F. F. G., na obsah výpovedí ktorých v konkrétnostiach poukázal aj žalobca v podanej žalobe. Poukázanie správcu dane na skutočnosť, že bývalý konateľ prvého dodávateľa D. E. si na konkrétne reklamy nepamätal, na riadne posúdenie veci nepostačuje (str. 9-10 prvostupňového rozhodnutia, resp. str. 17 napadnutého rozhodnutia žalovaného, pozn.). Z takto formulovaných záverov nie sú ani z pohľadu správneho súdu rozpoznateľné úvahy, ktoré viedli správne orgány k prijatým záverom. Pokiaľ správne orgány uzavreli, že tieto svoje tvrdenia svedkovia nepodložili žiadnymi dôkazmi, toto tvrdenie bez ďalšieho neznamená spochybnenie výpovede svedka, ktorá je samostatným dôkazom, ktorý bolo potrebné vyhodnotiť v súvislosti s inými dôkazmi, a to aj v kontexte žalobcom predloženými listinnými dôkazmi, či výpoveďami ďalších svedkov a vyhodnotiť ich komplexne, čo sa v preskúmavanom prípade nestalo. Uvedené obdobne platí aj vo vzťahu k výpovediam ďalších svedkov, a to H. H. (konateľa subdodávateľskej spoločnosti MARKED STAV s.r.o.) a I. F. (konateľa subdodávateľskej spoločnosti TREZ Slovakia, s.r.o.) vo vzťahu k druhému a tretiemu priamemu dodávateľovi žalobcu.
37. K tvrdeniu žalovaného o nedostatočnej obozretnosti žalobcu pri výbere jeho obchodných partnerov, správny súd predovšetkým poukazuje, že dôkazné bremeno daňového subjektu sa viaže práve a len k preukázaniu zákonných podmienok (popísaných v bode 31 tohto rozsudku, pozn.). Rovnako aj vznášanie pochybností správcom dane musí byť smerované k spochybneniu splnenia predmetných podmienok. Všetky vyššie uvedené podmienky pritom majú objektívny charakter - nie sú viazané na dobrú vieru daňového subjektu či na jeho obozretnosť. Podmienky uplatnenia daňového výdavku buď objektívne sú alebo nie sú dané. 38. Taktiež sa žiada dodať, že pokiaľ správca dane aj žalovaný poukazujú na nedostatočnú obozretnosť žalobcu z napadnutých rozhodnutí nie je zrejmé ani to, či táto obozretnosť žalobcu bola skúmaná v rozhodnom čase, a teda v čase uskutočnenia sporných obchodov. Z napadnutých rozhodnutí nevyplýva, že by správanie a disciplína priamych dodávateľov žalobcu v rozhodnom období realizácie reklamných služieb v roku 2016 v spojení s predloženými listinnými dôkazmi, bola oporou pre záver správnych orgánov o tom, že skutočnosti ako to, že priami dodávatelia neboli ekonomicky činní, že boli nedôveryhodní, rizikoví, problémoví, nemali personálne a materiálne možnosti na realizáciu služby, neplnili si svoje daňové a účtovné povinnosti mali byť žalobcovi v čase uskutočnenia známe. Inak povedané súčasná nekontaktnosť určitého subjektu a jeho neskoršia zlá daňová disciplína, ktorá nemohla byť v danom čase žalobcovi zo žiadneho registra alebo konania dodávateľa zrejmá a ktoré skutočnosti neexistovali v čase rozhodnom pre dodanie plnenia, nemôže zakladať dôvod pre vyvodenie záverov správnych orgánov o nespoľahlivosti dodávateľov v čase dodania reklamných služieb alebo nedostatočnej obozretnosti žalobcu v danom čase dodania. 39. Na základe uvedených skutočností sa preto správny súd nestotožnil s názorom žalovaného i správcu dane, že z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca nepreukázal, že náklady, ktoré deklaroval v daňovom priznaní na základe faktúr vystavených dodávateľmi, predložených k daňovej kontrole možno považovať za výdavky v zmysle § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. Rozhodnutia daňových orgánov nie sú založené na takých skutočnostiach, ktoré objektívne vyvolávajú pochybnosti o splnení zákonných podmienok pre priznanie daňového oprávnenia. 40. Záverom správny súd konštatuje, že podstatou v prejednávanej veci je skutočnosť, že rozhodnutia správnych orgánov vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP) a sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP), z dôvodov ktorých obe administratívne rozhodnutia trpia vadou nezákonnosti, preto správny súd preskúmavané rozhodnutia zrušil a vrátil vec správcovi dane na ďalšie konanie (§ 191 ods. 3 písm. a) v spojení s ods. 4 SSP). 41. Úlohou správneho orgánu v ďalšom konaní bude pri rešpektovaní právneho názoru správneho súdu vysloveného v tomto zrušujúcom rozsudku, opätovne vec posúdiť z hľadísk, ktoré sú uvedené v odôvodnení rozsudku. 42. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 43. Nakoľko mal žalobca vo veci úspech v plnom rozsahu správny súd mu voči žalovanému priznal v plnom rozsahu právo na náhradu trov konania. 44. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 45. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).