Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach KE-8S/106/2021 7021200441 30. 03. 2026 Mgr. Roman Die ECLI:SK:SpSKE:2026:7021200441.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Romana Die (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Andrey Darákovej a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu: INGEMA, s.r.o., so sídlom Hlivištia 23, 073 01 Hlivištia, IČO: 36 575 411, právne zastúpeného: JUDr. Eugen Kostovčík, advokát so sídlom Gelnická 33, 040 11 Košice, IČO: 11 993 448, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101026168/2021 zo dňa 11.06.2021, takto rozhodol: I. Správnu žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: I. 1. Správnou žalobou doručenou pôvodne Krajskému súdu v Košiciach (ďalej aj ako „krajský súd“) dňa 02.07.2021 sa žalobca domáhal súdneho prieskumu rozhodnutia žalovaného č. 101026168/2021 zo dňa 11.06.2021 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice (ďalej aj ako „správca dane“) č. 100380299/2021 zo dňa 04.03.2021 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „Daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 90 972,60 Eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) za zdaňovacie obdobie november 2012. Žalobca sa podanou správnou žalobou domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia a náhrady trov konania. 2. Podľa § 1 písm. c) a § 3 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu správneho súdnictva z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach (ďalej aj ako „správny súd“). Z uvedeného dôvodu bolo rozhodovanie o predmetnej správnej žalobe žalobcu, v zmysle rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho znení účinnom od 01.06.2023 vrátane jeho dodatkov, pridelené náhodným výberom senátu správneho súdu „6S“, ktorý sa v tejto veci stal zákonným sudcom v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia. II. Priebeh administratívneho konania 3. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobia august 2012 až december 2012. Daňová kontrola u žalobcu sa začala dňa 06.09.2017 na žiadosť orgánov činných v trestnom konaní. Správca dane v rámci daňovej kontroly vypočul konateľa žalobcu, ako aj
ďalších svedkov, zadovážil listinné doklady, dôkazy od vyšetrovateľa PZ, a zisťoval tiež informácie prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií, v dôsledku ktorej bola daňová kontrola prerušená. Predmetná daňová kontrola bola prerušená od 08.12.2017 do 18.09.2019. Predmetná daňová kontrola skončila dňa 03.10.2019 doručením protokolu z daňovej kontroly č. 102272514/2019 zo dňa 01.10.2019, ku ktorému sa vyjadril žalobca, jeho pripomienky správca dane so žalobcom prerokoval a následne vydal rozhodnutie č. 102920121/2019 zo dňa 17.12.2019, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 89 225,40 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie november 2012. Po podanom odvolaní žalovaný rozhodnutím č. 101085846/2020 zo dňa 25.06.2020 uvedené rozhodnutie správcu dane zo dňa 17.12.2019 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. 4. Správca dane v predmetnej veci následne vo vyrubovacom konaní (potom ako bolo jeho skoršie rozhodnutie po podaní odvolania žalobcu zrušené rozhodnutím žalovaného a vec bola vrátená správcovi na ďalšie konanie) prvostupňovým rozhodnutím č. 100380299/2021 zo dňa 04.03.2021 opätovne vyrubil žalobcovi rozdiel na DPH za zdaňovacie obdobie november 2012 v sume 90 972,60 Eur. 5. Žalobca podal voči prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, v ktorom namietal nesprávne právne posúdenie a nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Žalobca namietal, že správca dane v otázke účasti žalobcu na daňovom podvode nerozlišoval medzi úmyselným konaním žalobcu a konaním z nedbanlivosti, ani nebolo zrejmé z rozhodnutia, či sa žalobca zúčastnil vedome na daňovom podvode alebo konaní z nedbanlivosti. Rovnako správca dane neposúdil správne otázku či daňový únik je dôsledkom podvodného konania, nakoľko na úrovni reťazca (VENAS, a.s., VENEREG, s.r.o. a žalobca) išlo o optimalizáciu daňových povinností. Vo vzťahu k celému reťazcu, nebola zo strany správcu dane preukázaná príčinná súvislosť medzi spoločnosťou na vstupe reťazca LECRAST, spol. s r.o. a žalobcom. Rovnako sa nestotožnil s tvrdením správcu dane, že ak by žalobca vykonal primerané opatrenia, tak by vedel, že sa stal súčasťou podvodného reťazca. Žalobca nesúhlasil ani s postupom správcu dane, kedy skutočnosť, že daňový nedoplatok je nevymožiteľný od spoločnosti LECRAST, s.r.o., si správca dane uplatňoval od žalobcu, pričom uprednostnil ten daňový subjekt, od ktorého je vymožiteľný. 6. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím, v rámci ktorého dospel k záveru, že správca dane vec správne právne vec posúdil, dostatočne zistil skutkový stav, rozhodnutie správcu dane považoval za zákonné a preto ho potvrdil. Stotožnil sa so záverom správcu dane, že u žalobcu boli formálne splnené podmienky pre odpočítanie dane uvedené v príslušných ustanoveniach zákona o DPH, avšak zdaniteľné obchody uskutočnené v preverovanom zdaniteľnom období v reťazci spoločností, medzi ktoré patril aj žalobca, boli poznačené podvodom. Vedomostnú zložku mal preukázanú z postoja žalobcu k obchodovaniu s tovarom, o ktorom nemal žiadnu vedomosť, nevyžadoval žiadne záruky, nevyvíjal žiadnu činnosť, ani ich nijakým spôsobom neriadil a nekontroloval, všetko riadila spoločnosť VENAS, a.s. 7. Dôvodom vyrubenia dane (DPH) správcom dane, s ktorým sa stotožnil aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí, bolo neuznanie práva na odpočítanie DPH v zdaňovacom období november 2012 z dodávateľských faktúr (konkretizovaných v napadnutom rozhodnutí žalovaného na str. 6) od dodávateľov: VENAS, a.s., IČO: 36 206 270 (ďalej aj ako „VENAS“), VENERG s.r.o., IČO: 45 282 897 (ďalej aj ako „VENERG“) a MVR s.r.o., IČO: 36 606 219 (ďalej aj ako „MVR“) za dodanie tovaru: repkový olej, slnečnicu lúpanú, slnečnicové výlisky a repkové výlisky, a to z dôvodu neuznania práva na odpočítanie DPH pre účasť žalobcu na daňovom podvode. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí a žalovaný v napadnutom rozhodnutí, účasť žalobcu na daňovom podvode, ktorá bola dôvodom pre neuznanie práva na odpočítanie DPH žalobcovi z dodávateľských faktúr od vyššie uvedených dodávateľov, vyvodili, resp. mali preukázanú na základe nasledovných záverov, ktoré sú obsiahnuté v oboch rozhodnutiach daňových orgánov, podľa ktorých zdaniteľné obchody, z ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie DPH boli súčasťou obchodného reťazca poznačeného daňovým únikom v dôsledku daňového podvodu, spočívajúcom v neodvedení dane spoločnosťou LECRAST s.r.o. (prvou v obchodnom reťazci) a uplatňovaním odpočítania DPH následnými nadobúdateľmi tovaru, teda ďalšími spoločnosťami v reťazci. Tovar bol dovážaný od dodávateľov z Poľska a Maďarska a na počiatku reťazca bola spoločnosť LECRAST s.r.o., ktorá daň neodviedla, jej konateľom bol bezdomovec, ktorý za úhradu podpisoval dokumenty spoločnosti bez toho, aby vedel čo je ich obsahom. Za túto spoločnosť v skutočnosti dojednával obchody a komunikoval s dodávateľmi A. B. (štatutár spoločnosti VENAS a.s.). Do reťazca boli umelo vložené spoločnosti PAFOS SK s.r.o., QANT s.r.o., ASTRON s.r.o., SECRET GROUP s.r.o., PRVÁ DISTRIBUČNÁ SK s.r.o. a ďalšími členmi reťazca boli personálne a
majetkovo prepojení dodávatelia žalobcu - spoločnosti VENAS, VENERG a MVR, za ktorými v tomto obchodnom reťazci nasledoval žalobca, ktorým bol tento tovar ďalej dodávaný odberateľom v zahraničí. Podľa záverov správcu dane priamy dodávateľ žalobcu, spoločnosť VENAS, vytvorila neprehľadnú sieť tuzemských spoločností za účelom nedovoleného daňového zvýhodnenia vo forme čerpania nadmerných odpočtov na DPH vo svoj prospech a daňového úniku na začiatku reťazca. Tovar bol už na začiatku obchodného reťazca dovezený zo zahraničia do skladov spoločnosti VENAS v Strede nad Bodrogom, kde zostal počas tuzemských prevodov a odtiaľ bol vyvážaný na konci reťazca do zahraničia. Z obsahu rozhodnutí finančných orgánov, v ktorých sú zhrnuté aj zistenia orgánov činných v trestnom konaní, vyplýva, že organizátorom tejto siete mal byť okrem iných aj štatutár spoločnosti VENAS p. A. B.. 8. Správca dane a žalovaný uviedli okolnosti, ktorými mali za preukázanú vedomostnú zložku účasti žalobcu na daňovom podvode, teda že žalobca vedel alebo mohol a mal vedieť, že zdaniteľné obchody, ktorých je účastný, sú súčasťou podvodného obchodného reťazca a žalobca neprijal také opatrenia v rámci obvyklej obchodnej opatrnosti, aby sa nestal súčasťou tohto podvodného obchodného reťazca, a preto mu právo na odpočítanie DPH z týchto obchodov neuznali. V tejto súvislosti uviedli, že v prípade žalobcu bol predaj tovaru uskutočňovaný bez prepravy (od momentu nákupu do momentu predaja sa tovar nachádzal v sklade v Strede nad Bodrogom), všetky náležitosti obchodu zabezpečovala spoločnosť VENAS, žalobca nevyvíjal žiadnu činnosť, nezabezpečil odberateľov ani prepravu, CMR doklady za žalobcu podpisovala zamestnankyňa spoločnosti VENAS, ktorá disponovala aj pečiatkami žalobcu, tovar bol predávaný za nižšiu ako nákupnú cenu, išlo o obchodovanie s charakterovo úplne iným tovarom (poľnohospodárske produkty), než s akým žalobca dlhodobo obchodoval (tovar pre kompletné zariadenie kúpeľní). Konateľ žalobcu výslovne uviedol, že do predmetných obchodných transakcií sa žalobca zapojil po ponuke od štatutára spoločnosti VENAS p. A. B., ktorého poznal ako svojho zákazníka, z dôvodu, že spoločnosť VENAS mala vysoké nadmerné odpočty DPH, teda jej chýbali finančné prostriedky a naopak žalobca mal vyššie daňové povinnosti, preto bolo dohodnuté, že žalobca odkúpi tovar od spoločnosti VENAS až do doby, pokiaľ spoločnosť VENAS nezabezpečí odberateľa. Za uvedené obchody mal mať províziu cca 1% ročne z obchodov, teda ročne okolo 50000 Eur a všetky obchody mala zabezpečovať spoločnosť VENAS. III. Konanie na krajskom súde a správnom súde 9. Správnou žalobou žalobca inicioval súdny prieskum napadnutého rozhodnutia žalovaného s tým, že napadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a z dôvodu podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy žalovaným tým, že sa riadne nezaoberal odvolacími námietkami žalobcu. Žalobca v podanej správnej žalobe po zhrnutí záverov správcu dane, vlastných odvolacích námietok a záverov žalovaného prezentoval 4 okruhy žalobných námietok/bodov: a) Žalobca vo vzťahu k vedomostnej zložke účasti žalobcu na daňovom podvode namietal nezrozumiteľné logicky protirečivé a tým nepreskúmateľné odôvodnenie, pokiaľ ide o vedomú alebo nevedomú účasť na daňovom podvode. Zdôraznil, že zásada len výnimočného odopretia odpočítania DPH kladie zvýšené nároky na odôvodnenie rozhodnutia a vylučuje akékoľvek logické alebo iné pochybenia. Úvaha správcu dane pri odôvodnení rozhodnutia sa podľa žalobcu musí utvárať na základe prísne logického úsudku. Namietal, že žalovaný nerozlišuje medzi konaním s úmyslom podieľať sa na daňovom podvode a konaním z nedbanlivosti, pričom ide o dve úplne odlišné navzájom sa vylučujúce klasifikácie konania. Nakoľko záver, že žalobca mohol a mal vedieť, že svojim konaním sa podieľa na obchodoch spojených s daňovým podvodom je založený na tom, že nevedel, že sa zúčastňuje plnení, ktoré sú súčasťou podvodu, no neprijal určité opatrenia, aby sa nepodieľal na obchodoch spojených s podvodom. Pričom správca dane (a žalovaný) protirečivo a popierajúc pravidlá formálnej a právnej logiky tvrdili vedomú účasť žalobcu na podvode s odôvodnením, že žalobca neprijal opatrenia, aby nebol vedomým účastníkom podvodného konania. Táto rozpornosť odôvodnenia už sama osebe zakladá podľa žalobcu dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného aj rozhodnutia správcu dane. b) Žalobca namietal neunesenie dôkazného bremena správcu dane a žalovaného vo vzťahu k vedomostnej zložke účasti žalobcu na daňovom podvode, keď podľa žalobcu nimi nebola preukázaná vedomá ani nevedomá účasť žalobcu na daňovom podvode. V tejto časti namietal zistenia, úvahy a závery správcu dane a žalovaného, ktorými dôvodili naplnenie vedomostnej zložky účasti žalobcu na daňovom podvode. Napríklad zistenie správcu dane, že žalobca nemal vedomosť o dodávateľoch svojich dodávateľov a žalovaného, že žalobca mal právo sa pýtať na subdodávateľov, k čomu žalobca uviedol, že v obchodnom styku vôbec nie je bežné pýtať sa na subdodávateľov. Ďalej tiež záver, že ak
žalobca začal obchodovať v inom podnikateľskom sektore, mal si preveriť svojich nových obchodných partnerov, ich podnikateľskú minulosť a aktuálne zázemie, k čomu žalobca uviedol, že spoločnosť VENAS, bola zákazníkom žalobcu, nešlo teda o neznámeho, či nového obchodného partnera a za daných okolností v čase predaja nič nenasvedčovalo tomu, že uvedené dodávky môžu byť spojené s daňovým podvodom. Tiež namietal, že žiadnym spôsobom nebolo uvedené, čo sa považuje za preverenie histórie obchodného partnera a uzatvárania kontraktov, teda čo mal žalobca zisťovať a akým spôsobom. K ďalšiemu záveru, že žalobca nevedel, aké skutočnosti nastali po dodaní tovaru odberateľom, nepreveroval pôvod, skutočné dodanie a prepravu tovaru, žalobca uviedol, že nevedel ani nemohol vedieť, že spoločnosť VENAS vytvorila reťazec dodávateľov a odberateľov za účelom daňového podvodu, ako ani o pôvode tovaru mimo svojho dodávateľa a odberateľa, o cene tovaru v reťazci atď. Podľa žalobcu ani skutočnosť, že nezabezpečoval skladové priestory a prepravu tovaru, keďže tieto boli zabezpečované zo strany dodávateľa, čo je v obchodnom styku bežné, nemôže svedčiť o jeho nedbanlivostnom konaní. Zdôraznil, že napr. pri trojstranných alebo reťazových obchodoch je úplne bežné, že tovar dokonca bez skladovania sa prepravuje od prvého dodávateľa priamo k poslednému odberateľovi. Preto, keď bola potvrdená existencia tovaru, osoby dodávateľa a odberateľa, samotná neprítomnosť daňového subjektu pri prevzatí a odovzdaní tovaru nemôže svedčiť o nedostatočnej pozornosti venovanej predmetnej transakcii. Žalobca záverom namietal, že v rozhodnutí správcu dane absentuje úvaha, na základe ktorej dospel k záveru, že ak by žalobca zabezpečil prepravu a skladovanie tovaru, skúmal pôvod tovaru, tak by mohol zabrániť daňovému úniku. Tiež mu nebolo zrejmé aké rozumné opatrenia mal a mohol prijať, aby sa uistil, že niektorá spoločnosť v obchodnom reťazci, o existencii ktorej ani nemohol vedieť, daň neodvedie. c) Žalobca aj s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 5Afs/60/2017 z 30.01.2018 zdôraznil, že vždy treba hľadať skutkový kontext a príčinnú súvislosť medzi nezaplatením DPH jedným z účastníkov obchodného reťazca a nárokovaním odpočítania DPH ďalším účastníkom reťazca a preukázanie vedomostnej zložky o skutočnostiach svedčiacich o možnom podvodnom konaní, v opačnom prípade sa takto zakladá neprípustná objektívna daňová zodpovednosť ktoréhokoľvek subjektu zapojeného do obchodného reťazca. Namietal tiež, že ak na začiatku reťazca nebola odvedená daň, nie je možné to pripočítať na ťarchu práve žalobcovi, bez toho aby bola preukázaná akákoľvek súvislosť medzi týmito subjektami. Podľa žalobcu nie je prípustné, ak správca dane vyrubí DPH „komukoľvek“, resp. uprednostní vyrubenie subjektu, u ktorého je z hľadiska vymožiteľnosti zjavné, že daňový výnos bude zaručený a takáto situácia podľa žalobcu v danom prípade nastala. V tejto súvislosti zdôraznil, že nevymožiteľnosť dane od spoločnosti LECRAST s.r.o. (ktorá daň v obchodnom reťazci neodviedla), resp. od iných subjektov v obchodnom reťazci, nie je možné kompenzovať nepriznaním odpočítania DPH žalobcovi, pretože dôsledky podvodného konania nie je možné prenášať na tých, ktorí sa podvodného konania nezúčastnili (všetko s odkazom na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-80/11 a C-142/11 Mahagén Kft. a A. C.). d) Záverom žalobca namietal s odkazom na § 74 ods. 2 Daňového poriadku, že žalovaný sa nezaoberal jeho odvolacími námietkami, ktoré mali pre posúdenia veci zásadný význam, čím došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mali za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. V tejto súvislosti tiež uviedol, že žalovaný sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s námietkou, že v prvostupňovom rozhodnutí sa uvádza rozdiel DPH 90 972,60 Eur, pričom v protokole sa uvádza rozdiel DPH 81 070,71 Eur. 10. K správnej žalobe sa po výzve krajského súdu vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 26.10.2021, v ktorom žalobné body vyhodnotil ako nedôvodné. V krátkosti zhrnul dôvody svojho rozhodnutia, pričom zdôraznil, že zistenie a posúdenie skutkového stavu a prijaté závery o nepriznaní práva na odpočítanie DPH z dôvodu účasti žalobcu na daňovom podvode sú vecne správne a v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ aj ustanoveniami Daňového poriadku. Na jednotlivé žalobné body reagoval obdobne ako v napadnutom rozhodnutí, pričom k námietke uvedenia rozdielnej sumy rozdielu DPH v protokole a v prvostupňovom rozhodnutí správcu dane uviedol, že došlo k chybe pri počítaní. Záverom navrhol predmetnú správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 11. V replike žalobcu zo dňa 10.01.2022 k vyjadreniu žalovaného žalobca zotrval na dôvodnosti svojich žalobných námietok, ktoré opätovne zhrnul a zdôraznil, že dôvody ani obsah vyjadrenia žalovaného nie sú dostatočné na zamietnutie žaloby a trval, aby žalobe bolo vyhovené. 12. Po výzve krajského súdu sa žalovaný k replike žalobcu už nevyjadril.
13. V dôsledku reorganizácie súdnictva a vzniku Správneho súdu v Košiciach následne už konal vo veci senát správneho súdu 6S. 14. Po vykonaní prvotných úkonov podľa § 103 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok a splnení podmienok podľa § 107 ods. 1 písm. a/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, bolo v predmetnej veci nariadené pojednávanie na 30.03.2026, ktorého sa po riadnom predvolaní podľa § 108 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, po riadnom ospravedlnení so súhlasom prejednať vec v neprítomnosti, nezúčastnil právny zástupca žalobcu, ani žalovaný, resp. jeho zástupca. Pojednávania sa nezúčastnila ani verejnosť. 15. Na pojednávaní dňa 30.03.2026, vzhľadom na neprítomnosť účastníkov konania, ich zástupcov a verejnosti sudca spravodajca uviedol, že senát správneho súdu sa pred rozhodnutím podrobne oboznámil s obsahom administratívneho ako aj súdneho spisu s tým, že v rámci vlastnej činnosti zistil, že vec toho istého žalobcu a totožného predmetu konania už bola predmetom konania pred Správnym súdom v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. KE-8S/104/2021 a v tejto veci bolo rozhodnuté rozsudkom č. k. KE-8S/104/2021-86 zo dňa 15.10.2024, ktorého kópia sa zakladá do súdneho spisu. Keďže na pojednávaní boli prítomní iba členovia senátu, v súlade s § 137 ods. 3 SSP bol rozsudok v predmetnej veci správnym súdom verejne vyhlásený vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli správneho súdu po dobu 14 dní. Predmetným rozsudkom v právnej veci vedenej správnym súdom pod sp. zn. KE-8S/106/2021 správny súd správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol a žalovanému nepriznal voči žalobcovi právo na náhradu trov konania. IV. Relevantná právna úprava 16. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 17. V súvislosti s plnením úloh správneho súdnictva v spojení so súdnym prieskumom napadnutého rozhodnutia iniciovaného predmetnou správnou žalobou podanou žalobcom, správny súd na tomto mieste poukazuje na prislúchajúce ustanovenia Správneho súdneho poriadku, konkrétne na ustanovenia § 2, § 6 ods. 1, § 6 ods. 2 písm. a/, § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len ako „SSP“). 18. Podľa § 191 ods. 1 písm. SSP v znení účinnom do 30.06.2023, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 19. Podľa § 190 SSP, Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 20. Podľa § 168 SSP, žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. 21. Podľa § 140 SSP, vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.
22. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 23. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 24. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 25. Podľa § 3 ods. 5 Daňového poriadku, správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti. 26. Podľa§ 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 27. Podľa§ 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 28. Podľa§ 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 29. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. 30. Podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. 31. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej aj ako „Zákon o DPH“), právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 32. Podľa § 49 ods. 2 Zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 48c ods. 5 a § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) ním uplatnená pri dovoze tovaru alebo zaplatená colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru. 33. Podľa § 51 ods. 1 Zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu; ak platiteľ nemá faktúru, môže uplatnenie práva na odpočítanie dane preukázať aj iným hodnoverným dokladom osvedčujúcim nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu a vznik daňovej povinnosti pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu v príslušnom zdaňovacom období, d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca. V. Právne posúdenie správneho súdu 34. Správny súd v Košiciach ako príslušný správny súd, senátom 4S už prejednal a rozhodol v inom konaní totožnú vec, týkajúcu sa toho istého žalobcu, totožného predmetu konania, a to v konaní vedenom pod sp. zn. KE-8S/104/2021, v ktorom rozhodol rozsudkom č. k. KE-8S/104/2021-86 zo dňa 15.10.2024, ktorým správnu žalobu žalobcu zamietol a žalovanému voči žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania. Z uvedeného dôvodu správny súd pre potreby odôvodnenia tohto rozsudku posudzoval splnenie podmienok podľa § 140 SSP. V konaní vedenom na správnom súde pod sp. zn. KE-8S/104/2021 išlo o súdny prieskum rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH v sume 130 520,40 Eur za zdaňovacie obdobie august 2012, pričom v tejto súvislosti správny súd považuje za nevyhnutné uviesť, že v rámci daňového konania bola vykonaná jedna daňová kontrola DPH u žalobcu, tak za zdaňovacie obdobie august 2012, ako aj za zdaňovacie obdobie november 2012 (spolu za zdaňovacie obdobia august 2012 až december 2012) a z tejto kontroly bol vyhotovený jeden protokol z daňovej kontroly č. 102272514/2019 zo dňa 01.10.2019. Vychádzajúc z obsahu rozsudku správneho súdu č. k. KE-8S/104/2021-86 zo dňa 15.10.2024 v rámci súdneho konania vedeného správnym súdom pod sp. zn. KE-8S/104/2021, bol v rozhodnutiach správcu dane a žalovaného identifikovaný ten istý obchodný reťazec, ako v napadnutom rozhodnutí žalovaného (ako aj prvostupňovom rozhodnutí) preskúmavanom v predmetnom súdnom konaní, t. j. obchodný reťazec s tovarom (repkový olej, slnečnicu lúpanú, slnečnicové výlisky a repkové výlisky) zo zahraničia › LECRAST, spol. s r.o. › do reťazca umelo vložené spoločnosti PAFOS SK s.r.o., QANT s.r.o., ASTRON s.r.o., SECRET GROUP s.r.o., PRVÁ DISTRIBUČNÁ SK s.r.o.› ďalší členovia reťazca personálne a majetkovo prepojení dodávatelia žalobcu - spoločnosti VENAS, VENERG a MVR › žalobca (INGEMA, s.r.o.) › odberatelia v zahraničí. Na tomto mieste správny súd tiež konštatuje, že z obsahu odôvodnenia rozsudku správneho súdu č. k. KE-8S/104/2021-86 zo dňa 15.10.2024 identifikoval obsahovú totožnosť obsahu odôvodnenia rozhodnutí žalovaného, najmä čo sa týka účasti žalobcu na daňovom podvode ako dôvode neuznania práva na odpočítanie DPH, preskúmavaných v konaniach vedených správnym súdom pod sp. zn. KE-8S/104/2021 a sp. zn. KE-8S/106/2021 a rovnako tak obsahovú totožnosť správnych žalôb (žalobných bodov) podaných žalobcom vedených správnym súdom pod sp. zn. KE-8S/104/2021 a sp. zn. KE-8S/106/2021. 35. Rozdiel správny súd identifikoval iba v zdaňovacom období (KE-8S/104/2021 – zdaňovacie obdobie august 2012, KE-8S/106/2021 – zdaňovacie obdobie november 2012), a tiež v žalobcom namietanom nevysporiadaní sa žalovaným s odvolacou námietkou rozdielnych súm neuznaného odpočítania DPH v protokole a v prvostupňovom rozhodnutí. K prvej rozdielnosti správny súd uvádza, že takáto rozdielnosť vzhľadom na jej charakter a vyššie uvedenú totožnosť v zásadných skutočnostiach, nemohla mať vplyv na opodstatnenosť aplikácie § 140 SSP. 36. K druhému rozdielu správny súd uvádza, že s uvedenou odvolacou námietkou sa žalovaný vysporiadal v závere napadnutého rozhodnutia na strane č. 29, kde uviedol, že išlo len o zrejmú nesprávnosť v dôsledku nesprávneho súčtu, pričom v prvostupňovom rozhodnutí je táto suma uvedená správne a plne korešponduje s podkladmi prvostupňového rozhodnutia, preto túto žalobnú námietku
žalobcu vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú, ktorá z tohto dôvodu nemohla mať vplyv rozhodnutie v predmetnej právnej veci. 37. Vzhľadom na vyššie uvedené mal správny súd za to, že v danom prípade boli splnené podmienky na postup podľa § 140 SSP, na základe čoho na tomto mieste v súvislosti s odôvodnením tohto rozsudku správny súd poukazuje na rozsudok správneho súdu č. k. KE-8S/104/2021-86 zo dňa 15.10.2024, ktorým správny súd zamietol správnu žalobu a žalovanému nepriznal voči žalobcovi právo na náhradu trov konania. S odôvodnením uvedeného rozsudku sa správny súd v celom rozsahu stotožnil, v plnej miere na neho odkazuje s tým, že uvedený rozsudok bol zároveň založený do súdneho spisu č. KE-8S/106/2021. 38. Vychádzajúc z vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že žalovaný postupoval pri vydaní napadnutého rozhodnutia v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi a v danom prípade nebol naplnený žiaden zo zákonných dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, na základe čoho správny súd správnu žalobu postupom podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 39. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, pretože žalobca nemal v konaní ani len čiastočný úspech, avšak keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, úhradu ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd žalovanému nárok na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal. 40. Senát 6S správneho súdu vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.