Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach 3S/55/2024 7021200280 25. 06. 2026 JUDr. Ing. Lenka Figulová ECLI:SK:SpSKE:2026:7021200280.7
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ing. Lenky Figulovej a členov senátu JUDr. Tatiany Sabadošovej a Mgr. Michala Magura v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava - Petržalka, IČO: 31 820 174, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Košice, Žriedlová 3366/13, Košice (pôvodne Okresný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky, Komenského 52, Košice), za účasti ďalších účastníkov: 1/ Východoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO: 36 599 361, 2/ i2f, s.r.o., so sídlom Rozvojová 2, 040 11 Košice - mestská časť Juh, IČO: 47 088 613, o preskúmanie rozhodnutia Okresného úradu Košice, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-KE-OVBP2-2021/005416-002 zo dňa 13. januára 2021, takto rozhodol: I. Žalobu z a m i e t a. II. Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania. III. Ďalším účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania, ktoré vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Mesto Košice, pracovisko Košice – Staré Mesto (ďalej aj „orgán prvého stupňa“ alebo „stavebný úrad“) ako príslušný stavebný úrad vydalo dňa 07. septembra 2020 podľa § 66 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v platnom a účinnom znení (ďalej aj „stavebný zákon“) rozhodnutie č. MK/A/2020/07462-13/1/STS, ktorým povolilo stavbu „Pakovací dom VSD, Staničné námestie 1, Košice“, na pozemkoch parcelné čísla XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/ X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X (evidovaných v registri „A.“) a XXX, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/XX, XXX/XX, XXX/X (evidovaných v registri „B.“) v katastrálnom území C. D. pre stavebníka Východoslovenská distribučná a.s., Mlynská 31, Košice (v tomto konaní v postavení ďalšieho účastníka 1/) (ďalej aj „stavebné povolenie“). 2. Proti rozhodnutiu orgánu prvého stupňa podal dňa 21. septembra 2020 žalobca odvolanie, v ktorom namietal jeho nezákonnosť z nasledovných dôvodov: - stavebný úrad nevykonal potrebnú súčinnosť so žalobcom ako so subjektom ochrany verejných záujmov životného prostredia a kontroly ich plnenia, a nepreukázal splnenie verejných záujmov ochrany
životného prostredia, vôd, odpadového hospodárstva a cestnej správy, na ktoré žalobca poukázal vo svojom stanovisku k stavebnému povoleniu, - stavebný úrad tým, že pripomienky žalobcu zamietol, nesplnil svoju zákonnú povinnosť žalobcom uvedené verejné záujmy overiť, - žalobca žiadal zabezpečiť zjednocujúce stanoviská dotknutých orgánov, a to príslušného orgánu posudzovania vplyvov na životné prostredie (posúdenie dodržania práv a záujmov žalobcu pri vydaní stavebného povolenia), cestného orgánu (vyjadrenie k potrebe investícií do rozšírenia cestnej siete), orgánu štátnej vodnej správy (posúdenie rozhodnutia podľa ustanovení § 16a a § 28 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v platnom a účinnom znení – ďalej aj „zákon o vodách“, preukázanie enviromentálnych záujmov podľa 18 ods. 5 a § 65 zákona o vodách), orgánu ochrany životného prostredia (stanovisko podľa § 103 ods. 5 zákona o ochrane prírody a krajiny, posúdenie splnenia náležitostí projektu podľa § 3 zákona o ochrane prírody a krajiny), orgánu odpadového hospodárstva (posúdenie splnenia povinností vyplývajúcich zo zákona o odpadoch) a vyjadrenie projektanta (splnenie náležitostí projekcie podľa § 47 stavebného zákona, predloženie certifikátov a potvrdení podľa osobitných zákonov), - ďalej žiadal overiť hydraulické výpočty prietokových množstiev a energetickej efektivity v projektovej dokumentácii, a posúdiť súlad prevádzky stavby s týmito údajmi a so záujmami podľa osobitných zákonov, - žalobcovi nie je z rozhodnutia orgánu prvého stupňa zrejmé, či boli dodržané aj ďalšie podmienky, ktorými sa má zabezpečiť ochrana verejných záujmov a práv účastníkov konania. 3. O odvolaní žalobcu rozhodol Okresný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky ako právny predchodca žalovaného (v ďalšom texte uvedený jednotne ako žalovaný) rozhodnutím č. OU-KEOVBP2-2021/005416-002 zo dňa 13. januára 2021 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie orgánu prvého stupňa potvrdil. 4. Po preskúmaní spisového materiálu žalovaný dospel k záveru, že stavebný úrad pri vydávaní rozhodnutia postupoval v súlade s ustanoveniami stavebného zákona a zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v platnom a účinnom znení (ďalej aj „správny poriadok“). Stavebný úrad preskúmal predloženú žiadosť a projektovú dokumentáciu, záväznými podmienkami pre uskutočnenie stavby rešpektoval požiadavky vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov štátnej správy, určil lehotu pre dokončenie stavby, povinnosť použitia vhodných stavebných výrobkov, ako aj ďalšie povinnosti vyplývajúce pre stavebníka z ustanovení stavebného zákona a jeho vykonávacích predpisov. V odôvodnení rozhodnutia sa stavebný úrad v súlade s § 47 ods. 3 stavebného poriadku dostatočne a kvalifikovane vysporiadal so všetkými vznesenými námietkami účastníkov konania, zodpovedne sa zaoberal vecou a vydal rozhodnutie v súlade s príslušnými právnymi predpismi. 5. K odvolacím námietkam uviedol: - žalobca prezentuje subjektívny názor o hrozbe poškodenia životného prostredia, nekonkretizuje spôsob, ktorým by malo k poškodeniu dochádzať, všeobecné je aj tvrdenie o nepreukázaní splnenia verejných záujmov životného prostredia zo strany stavebného úradu; námietka je všeobecná a preto nie je možné sa s ňou kvalifikovane vysporiadať, - nesúhlasil s námietkou o zamietnutí pripomienok žalobcu; stavebný úrad priamo vo výroku napadnutého rozhodnutia uviedol, že námietkam z časti vyhovel a zamietol námietky, ktoré vyhodnotil ako neopodstatnené (z jedenástich vznesených námietok vyhovel deviatim), v odôvodnení rozhodnutia zrozumiteľne a kvalifikovane uviedol akými úvahami sa riadil, - nesúhlasil s tvrdením, že stavebný úrad námietky neoveril v záväzných stanoviskách; v odôvodnení rozhodnutia v rámci posúdenia námietok uviedol a označil záväzné stanoviská dotknutých orgánov, z ktorých vychádzal, - žiadosť o zabezpečenie zjednocujúcich stanovísk dotknutých orgánov nie je možné považovať za odvolanie smerujúce proti obsahu záväzných stanovísk a preto nie je dôvodné uplatniť postup podľa §140b ods. 6 stavebného zákona, ktorý požaduje žalobca, - žiadosť žalobcu o preukázanie splnenia všeobecných požiadaviek na projekciu stavieb (vyjadrenie projektanta k náležitostiam projekcie stavieb a k posúdeniu hydraulických výpočtov prietokových množstiev a energetickej efektivity) je nedôvodná, nakoľko tieto požiadavky už boli zohľadnené v projektovej dokumentácii; projektant bol pri vypracovaní dokumentácie potrebnej na vydanie územného rozhodnutia a vypracovaní projektu stavieb potrebného na vydanie stavebného povolenia povinný
dodržať všeobecné technické požiadavky na výstavbu a chrániť verejné záujmy (ust. § 45 ods. 3 a 4 stavebného zákona); vypracovanú projektovú dokumentácia pre stavebné povolenie predložil žiadateľ na posúdenie dotknutým orgánom, ktoré posúdili a záväzným stanoviskom potvrdili súlad projektovej dokumentácie s príslušnými právnymi predpismi v rozsahu svojej pôsobnosti, - zdôraznil, že stavebný úrad v stavebnom konaní preskúma najmä, či dokumentácia spĺňa podmienky územného rozhodnutia, určí záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a týmito podmienkami zabezpečí najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a užívaní stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu a to všetko na základe predloženej projektovej dokumentácie vypracovanej odborne spôsobilou osobou a záväzných stanovísk dotknutých orgánov, ktorými je stavebný úrad viazaný, - stavebný úrad teda dbá, aby pri povoľovaní stavby boli dodržané požiadavky stanovené v stavebnom zákone, jeho vykonávacích vyhláškach a príslušných technických normách a týmto spôsobom chráni ako verejné záujmy, tak aj oprávnené záujmy jednotlivých účastníkov konania, - má za to, že stavebný úrad dal žalobcovi možnosť účinne hájiť v konaní svoje práva a to tým, že mu oznámil začatie konania, umožnil mu oboznámiť sa s podkladmi pre rozhodnutie, vznášať námietky a pripomienky. 6. Vychádzajúc z uvedeného, žalovaný nezistil dôvody na zrušenie odvolaním napadnutého rozhodnutia orgánu prvého stupňa a považoval ho za zákonné. II. Konanie pred správnym súdom 7. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného č. OU-KE-OVBP2-2021/005416-002 zo dňa 13. januára 2021 správnu žalobu podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v platnom a účinnom znení (ďalej aj „SSP“) doručenú na Krajský súd v Košiciach, ako v tom čase vecne a miestne príslušný správny súd dňa 22. apríla 2021, pričom navrhol, aby správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. 8. Žalobca v žalobe uviedol, že napadnutým rozhodnutím bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia a žalobca vystupuje v konaní v postavení zainteresovanej verejnosti. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, rozpor skutkového stavu s administratívnymi spismi a zároveň, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré by mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 9. V súvislosti s námietkou nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalobca poukázal na to, že v odvolaní zadefinoval svoje environmentálne záujmy a naznačil, ako ich riešiť. Špecifikoval jednotlivé zložky životného prostredia, ako aj zákonné normy, ktoré sa na ich ochranu využívajú a rozsah ich aplikácie v zisťovacom konaní a v nadväzujúcich povoľovacích konaniach. Zároveň naznačil konkrétne opatrenia, ktoré majú prispieť k naplneniu týchto environmentálnych záujmov. 10. K aplikácii ustanovení zákona o vodách orgánmi verejnej správy žalobca uviedol, že posúdenie zmeny fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody alebo zmeny úrovne hladiny útvarov podzemnej vody nepatrí do právomoci žalovaného. Príslušný je špecializovaný orgán štátnej vodnej správy. V záväznom stanovisku orgánu štátnej vodnej správy však absentuje akýkoľvek odkaz na postup podľa § 16 a nasl. zákona o vodách. Preto existuje dôvodná pochybnosť o tom, či rozhodoval príslušný úrad. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je preto nedostatočné. 11. Orgán verejnej správy tiež nedodržal postup podľa § 73 ods. 21 (v spojení s § 16a ods. 13) zákona o vodách a nahradil (pozn. v územnom konaní) svoje vyjadrenie k navrhovanej činnosti oznámením, že vyjadrenie orgánu štátnej vodnej správy nie je potrebné. Vzhľadom na absenciu zákonom stanoveného postupu nie je zabezpečená úplná ochrana životného prostredia na úseku ochrany vôd, a povolením stavby sa umožní zásah do životného prostredia na tomto úseku. Žalobca žiadal o overenie súladu s verejnými záujmami vôd v zmysle § 16a, § 5 až § 11 zákona o vodách (definovanie cieľov a environmentálnych záujmov). Chránené záujmy ochrany vôd tak neboli z procesnoprávneho a ani
hmotnoprávneho hľadiska (v zmysle § 5 až § 11 zákona o vodách, § 11 a § 12 zákona o životnom prostredí, čl. 4 Ústavy Slovenskej republiky) riadne overené. Štátne orgány postupovali pri rozhodovaní týmto „zaužívaným“ spôsobom, „zvykovým postupom“, ktorý je však v rozpore aj s Ústavou Slovenskej republiky. 12. Žalobca ako environmentálne združenie obhajujúce právo na priaznivé životné prostredie v zmysle čl. 44 Ústavy SR a ostatných právnych predpisov má právny nárok na určenie povinností smerujúcich k ochrane priaznivého životného prostredia, a príslušný orgán má povinnosť sa týmito povinnosťami zaoberať a uložiť povinnosť stavebníkovi, prípadne riadne odôvodniť odklon od uloženia týchto povinností pre subjekt zasahujúci do životného prostredia. 13. Žalobca ďalej poukázal na povinnosť stavebníka podľa § 18 zákona o životnom prostredí preukázať, že stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami ochrany životného prostredia. Nakoľko napadnuté rozhodnutie nie je riadne odôvodnené, nie je zrejmé, či stavebník uvedenú skutočnosť stavebnému úradu náležite preukázal. Povinnosť podľa § 18 zákona o životnom prostredí nestanovuje právnu povinnosť absolvovať len povinné zisťovacie konanie podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ktoré skutočne bolo vykonané), ale aj iné povinné konania na preukázanie súladu s ochranou životného prostredia (§ 16a zákona o vodách, výrubové konanie či konanie o výnimke z ochrany podľa § 103 ods. 5 zákona o ochrane prírody a krajiny, pod.). 14. Ďalej žalobca zdôraznil, že z ust. §16a ods. 23 zákona o vodách vyplýva zákaz vydať územné rozhodnutie bez zabezpečenia rozhodnutia o primárnom posúdení vplyvov na vody, ktorým sa do slovenského právneho poriadku transponovala Rámcová smernica o vode č. 2000/60/ES. Akýkoľvek iný spôsob rozhodovania orgánov verejnej správy nemá oporu v Ústave SR ani v inom všeobecne záväznom právnom predpise. 15. Pre správnu aplikáciu príslušných zákonných ustanovení (§ 16a zákona o vodách, § 19 zákona o životnom prostredí) je potrebné vychádzať z cieľov Rámcovej smernice o vode č. 2000/60/ES v spojení so záväzným výkladom procesného postupu orgánov členských štátov uvedeným v rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie č. C - 461/13, v zmysle ktorého je povinnosťou členských štátov nepovoliť projekt, ktorý môže spôsobiť zhoršenie stavu útvaru povrchovej vody, kým sa nepreukáže opak. 16. Povinnosť stavebného úradu pri rozhodovaní chrániť záujmy ochrany životného prostredia na základe stanoviska dotknutého orgánu podľa § 140a stavebného zákona vyplýva aj z ust. § 126 tohto zákona. Pre účely splnenia ust. § 16a zákona o vodách je dotknutým orgánom okresný úrad v sídle kraja, avšak pre účely ostatných záujmov štátnej vodnej správy je to okresný úrad. Orgán prvého stupňa si preto nemohol urobiť o veci vlastný záver. Orgán prvého stupňa tak postupoval v rozpore s ustanovením § 16a ods. 23 zákona o vodách, keď nerešpektoval zákonný zákaz vydať povolenie bez primárneho posúdenia vplyvu na vody. 17. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ako sa žalovaný vysporiadal so všetkými pripomienkami žalobcu vznesenými v priebehu zisťovacieho konania, absentuje akákoľvek správna úvaha, ktorou bol žalovaný vedený pri hodnotení dôkazov (s poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o kvalitatívnych požiadavkách na odôvodnenie rozhodnutia orgánov verejnej správy). 18. V ďalšom žalobca uviedol, že jadrom jeho aktuálnej činnosti je ochrana verejných záujmov v oblasti ochrany životného prostredia formou kontroly činnosti orgánov verejnej správy. Poukazujúc na dlhodobo nesprávnu aplikáciu právnych predpisov orgánmi verejnej správy pri výkone ich právomocí v oblasti životného prostredia zdôraznil účel svojich podaní spočívajúci v zlepšení stavu životného prostredia a zabezpečení prístupu verejnosti pri ochrane práva na ochranu životného prostredia v zmysle Aarhuského dohovoru. 19. Žalobca žiadal vo veci nariadiť pojednávanie. 20. K žalobe sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 02. júla 2021, v ktorom k žalobným námietkam najmä uviedol, že:
- ochrana verejných záujmov je zabezpečovaná na viacerých úrovniach a je riadne upravená legislatívou (najmä stavebný zákon), a preto nie je možné akceptovať požiadavky žalobcu len z dôvodu domnienok o jeho oprávnení chrániť verejné záujmy, s cieľom „ovplyvniť výsledok posudzovania najmä určením zásad, ktoré by bol realizátor povinný dodržať“, - ak stavebník dodržal zákonom a dotknutými orgánmi stanovené podmienky, stavebný úrad ho nemôže svojvoľne obmedziť stanovením podmienok nad rámec zákona, - legislatíva nepozná žalobcom uvádzaný pojem „zjednocujúce stanoviská“; stavebník predložil spolu s projektovou dokumentáciou všetky záväzné stanoviská príslušných dotknutých orgánov, ktoré neboli záporné ani protichodné a v konaní neboli vznesené negatívne námietky, - orgán verejnej správy môže žiadať len také podklady pre rozhodnutie, ktoré sú definované v zákonoch resp. v ich vykonávacích vyhláškach, - orgány verejnej správy vo svojich rozhodnutiach netvrdili, tak ako uvádza žalobca, že podľa § 16a zákona o vodách povoľovací orgán nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa povoľuje navrhovaná činnosť bez vydania rozhodnutia v konaní podľa odseku 13 alebo 21, a teda aj keby teoreticky bolo potrebné takéto rozhodnutie zo zákona vydať, nebolo by vydané pre účely územného konania ale až konania stavebného, - orgán prvého stupňa neviedol územné konanie, ale stavebné konanie podľa § 66 stavebného zákona a vydal stavebné povolenie; územné konanie na predmetnú stavbu bolo vedené pred stavebným konaním a bolo právoplatne ukončené rozhodnutím o umiestnení stavby č. MK/A/2019/05031-13/I/STS zo dňa 15. apríla 2019, - stavebný úrad vo svojom rozhodnutí jednoznačne a zrozumiteľne uviedol, že k projektovej dokumentácii sa vyjadroval príslušný orgán štátnej vodnej správy, ktorý vo svojom záväznom stanovisku č. OU-KEOSZP3-2019/047694 zo dňa 15. októbra 2019 povolil uskutočniť vodné stavby realizované v rámci predmetnej stavby (str. 8 rozhodnutia stavebného úradu); žalobca mal vedomosť o uvedenom rozhodnutí, nakoľko sa proti nemu ako účastník konania odvolal; právoplatné rozhodnutie č. OU-KEOSZP3-2019/057421 zo dňa 12. decembra 2019, ktorým boli povolené vodné stavby, bol stavebný úrad povinný rešpektovať, - stavebný úrad si tak preukázateľne zabezpečil dostatok podkladov pre posúdenie povoľovanej stavby aj z hľadiska ochrany vôd, - námietku žalobcu, že sa nezaoberal všetkými možnými dopadmi povolenej stavby na životné prostredie, žalovaný považuje za všeobecnú; zdôraznil, že preskúmal rozhodnutie stavebného úradu spolu so spisovým materiálom v celom rozsahu, nie len čo do námietok žalobcu, a dospel k totožnému záveru ako stavebný úrad, že vydanie stavebného povolenia nie je v rozpore s verejnými záujmami a je plne v súlade s ustanoveniami stavebného zákona a jeho vykonávacích vyhlášok; táto skutočnosť vyplýva aj z projektovej dokumentácie, ktorú vyhotovila odborne spôsobilá osoba, ktorá pri svojej činnosti je povinná chrániť verejné záujmy, vyplývajúce o.i. zo všeobecných technických požiadaviek na výstavbu a zo záväzných stanovísk dotknutých orgánov, - k namietanému nesplneniu záväzku štátu a štátnych orgánov zabezpečiť čo najširší prístup verejnosti (s odkazom na čl. 9 Aarhuského dohovoru) žalobcovi nebolo upreté právo efektívne presadzovať záujmy a práva podľa čl. 6 dohovoru, nakoľko bol riadne účastníkom predmetného konania, vznášal námietky a pripomienky k predmetu konania, s ktorými sa orgány verejnej správy riadne vysporiadali, - zdôraznil, že Aarhuský dohovor bol cez európske smernice (2003/35/ES) premietnutý do slovenského právneho systému (zákon č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, zákon č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečistenia životného prostredia); je tak zabezpečená účasť verejnosti v rámci procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie a práve v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie (proces „EIA“) má možnosť dotknutá verejnosť predkladať námietky, a pripomienky a aktívne sa zúčastňovať na verejných prerokovaniach; v rámci povoľovania umiestnenia stavby je následne dotknutá verejnosť účastníkom územného konania podľa § 34 ods. 1 stavebného zákona a v procese stavebného konania podľa § 59 ods. 1 písm. c) stavebného zákona, - vzhľadom na uvedené navrhol, aby súd žalobu zamietol. 21. Žalovaný vyjadril nesúhlas s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania. 22. V replike zo dňa 11. októbra 2021 žalobca zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a zopakoval relevantnú právnu argumentáciu a odôvodnenie žalobných námietok v správnej žalobe, a to najmä - poukázal na výklad § 16a zákona o vodách (dlhodobo odlišný od výkladu orgánov verejnej správy) a jeho aplikáciu, ktorú považuje za správnu a uvádza ju konzistentne vo všetkých svojich podaniach,
- zdôraznil, že stavebný úrad tým, že neoveril súlad s verejnými záujmami vôd, porušil svoju povinnosť podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku chrániť záujmy spoločnosti a štátu vyjadrené v osobitných právnych predpisoch ako aj povinnosť dôsledne vyžadovať plnenie povinnosti od stavebníka ako účastníka konania, - nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že rozhodnutie bolo náležite odôvodnené a vychádzajúce z náležite zisteného skutkového stavu veci, nakoľko orgány verejnej správy sa vôbec nevyporiadali s jednotlivými bodmi žalobcom predloženého stanoviska (poukazujúc na judikatúru ESĽP, Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR); žalovaný iba konštatoval, že všetky námietky sú v celom rozsahu nedôvodné a nesúvisiace, - z rozhodnutí orgánov verejnej správy nie je zrejmé, ktoré podmienky navrhovanej činnosti majú poskytnúť rovnakú alebo kvalitnejšiu ochranu jednotlivých úsekov životného prostredia ako podmienky a návrhy uvedené žalobcom, - vychádzajúc z vyjadrení žalovaného, žalobca má za to, že ho nepovažuje za rovnoprávneho účastníka konania (v rozpore s § 4 ods. 2 správneho poriadku); nazerá na neho ako na nevhodnú súčasť konania (v rozpore s Aarhuským dohovorom), - žalovaný nepovažuje ekologické združenia za subjekty, ktoré by mali ovplyvňovať jeho činnosť a akýmkoľvek spôsobom zasahovať do činnosti orgánov verejnej správy v administratívnych konaniach; prístup orgánov verejnej správy k aplikácii práva žalovaný považuje za šikanózny výklad práva, - zdôrazňujúc úlohu a právo ekologických spolkov priamo ovplyvňovať výkon verejnej správy (čl. 30 Ústavy SR), poukázal na neochotu akejkoľvek súčinnosti zo strany správnych orgánov; a záujem žalovaného na obmedzení činnosti žalobcu, - opakovane poukázal na systémové zlyhávanie štátnej správy pri nesprávnej aplikácii právnych predpisov. 23. Žalovaný sa k vyjadreniam žalobcu, ktoré mu boli doručené dňa 19. októbra 2021, nevyjadril. 24. V podaní zo dňa 25. januára 2023 žalobca poukázal na podstatu svojich žalobných námietok spočívajúcu v nepresvedčivosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. 25. Krajský súd v Košiciach nariadil vo veci pojednávanie na deň 26. januára 2023, na ktorom žalovaný predložil 1/ rozhodnutie zo dňa 15. februára 2022 č. MK/A/2022/06157-11/STS, ktorým orgán prvého stupňa rozhodol o zmene rozhodnutia o umiestnení stavby s názvom „Parkovisko VSD“ a 2/ rozhodnutie orgánu prvého stupňa – stavebné povolenie zo dňa 14. októbra 2022 č.k. MK/A/2022/19103-04/STS na stavbu s názvom „Parkovisko VSD“ pre stavebníka Východoslovenská distribučná a.s. Vychádzajúc z uvedených rozhodnutí žalovaný mal za to, že odpadol dôvod na pokračovanie v konaní. 26. Uznesením č.k. 8S/39/2021-71 zo dňa 26. januára 2023 Krajský súd v Košiciach konanie o správnej žalobe žalobcu podľa § 99 ods. 1 písm. g) SSP zastavil s odôvodnením, že odpadol dôvod na pokračovanie v konaní o preskúmanie napadnutého rozhodnutia žalovaného č. OU-KEOVBP2-2021/005416-002 zo dňa 13. januára 2021 a rozhodnutia orgánu prvého stupňa č. MK/ A/2020/07462-13/1/STS zo dňa 07. septembra 2020, keď žalobou napadnuté rozhodnutia v spojení s rozhodnutím orgánu prvého stupňa zo dňa 15. februára 2022 č. MK/A/2022/19103-04/STS neboli realizované a na žiadosť stavebníka boli vydané rozhodnutia nové. III. Konanie o kasačnej sťažnosti 27. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáhal zrušenia uznesenia Krajského súdu v Košiciach z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP a vrátenia veci na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie záujmu, ktorý bol predmetom správnej žaloby, poukazujúc na ciele svojho pôsobenia, postavenie zainteresovanej verejnosti a práva z neho vyplývajúce. Zdôraznil záujem na ochrane životného prostredia, ktorý okrem iných spočíva v tom, aby rozhodnutia, ktoré môžu porušovať tento záujem neboli vydané a ak vydané boli, aby boli predmetnom preskúmania súdom. 28. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že túto považuje za nedôvodnú, keď v predmetnej veci odpadol dôvod na pokračovanie v konaní, ako vyplýva z napadnutého uznesenia.
29. Uznesením sp. zn. 5Svk/33/2023 zo dňa 29. októbra 2024, právoplatným dňa 20. decembra 2024, Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“) uznesenie Krajského súdu v Košiciach č.k. 8S/39/2021-71 zo dňa 26. januára 2023 zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. Podľa právneho názoru kasačného súdu „nie je možné zastaviť súdny prieskum rozhodnutia alebo opatrenia, ktoré už zasiahlo do práv dotknutých osôb (či už do subjektívnych práv a povinností, alebo ak tieto práva už bolo uplatnené), aj keď jeho účinky zanikli počas prebiehajúceho súdneho konania“ (ods. 20. odôvodnenia uznesenia). Kasačný súd tak konštatoval, že „samotná skutočnosť, že nedošlo k realizácii stavby „Parkovací dom VSD, Staničné námestie 1, Košice“ v rozsahu a spôsobom ako to bolo definované v napadnutých rozhodnutiach orgánov verejnej správy, nie je dôvodom na postup správneho, ktorý v zmysle § 99 písm. g) SSP konanie o správnej žalobe zastavil. Vo vzťahu k napadnutým rozhodnutiam ostáva Ústavou SR chránený verejný záujem na preskúmaní ich zákonnosti nezávislým a nestranným súdom“ (ods. 21. odôvodnenia uznesenia). IV. Konanie pred správnym súdom po vrátení veci 30. Po vrátení veci správnemu súdu na ďalšie konanie sa k žalobe vyjadril ďalší účastník 1/ podaním zo dňa 09. apríla 2025. Zdôraznil, že stavba, ktorá bola predmetom územného a stavebného konania, podľa rozhodnutí, ktoré sú predmetom súdneho prieskumu, nebola nikdy realizovaná (poukazujúc na nové rozhodnutia orgánov verejnej správy, bod 25 a 26 odôvodnenia tohto rozsudku). Vychádzajúc z uvedeného sa domnieva, že pri ďalšom súdnom prieskume rozhodnutí, ktoré stratili platnosť, by žaloba žalobcu mohla sledovať zneužitie práva, resp. napĺňať charakter bezúspešného uplatňovania práva. Preto navrhol, aby správny súd žalobu s poukazom na § 28 SSP zamietol. 31. Ďalší účastník 2/ sa k žalobe nevyjadril. 32. K vyjadreniu ďalšieho účastníka 1/ sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 03. júna 2025, v ktorom uviedol, že ďalší účastník 1/ účelovo zamlčal podstatné skutkové okolnosti veci, a to, že namiesto stavby, ktorá je predmetnom súdneho konania, bola postavená iná stavba, odlišná od stavby posúdenej v procese EIA. Zrealizovaná stavba mala byť predmetom zisťovacieho konania o zmene navrhovanej činnosti (poukazujúc na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžp/27/2011). Žalobca ďalej uviedol, že ďalší účastník 1/ v súdnom konaní sp. zn. KE-7S/129/2020 potvrdil, že napadnuté rozhodnutia nechal z vlastnej vôle expirovať, a rozhodnutie žalovaného bolo zmenené a stavebné povolenie vydané až na základe zmeneného územného rozhodnutia. Stanoviská žalovaného sú v tomto smere protichodné. Opätovne poukázal na svoje právne postavenie v zmysle Aarhuského dohovoru a ustanovení zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku v platnom a účinnom znení (ďalej aj „SSP“), a na kolíziu legitímnych záujmov a očakávaní zainteresovanej verejnosti a účastníkov súdneho konania (s odkazom na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ č. C-240/09, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/94/2014, rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 322/2021). Zdôraznil, že žiada správny súd, aby uznal žalobcu a jeho predsedu za odborníka na environmentálne a správne právo v oblasti EIA, výslovne za zainteresovanú verejnosť a vydal rozsudok, ktorým by jej umožnil prístup k spravodlivosti v oblasti životného prostredia a posudzovaní vplyvov na životné prostredie v zmysle žaloby a ostatných podaní žalobcu. Záverom apeloval na svoj legitímny záujem na rozhodnutí vo veci, a predpoklad konania bona fide zainteresovanej verejnosti chrániacej záujmy životného prostredia. 33. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril ďalší účastník 1/, ktorý v podaní zo dňa 12. júna 2025 konštatoval, že žalobca neuviedol nové podstatné skutkové ani právne skutočnosti, a preto zotrval na svojom predchádzajúcom vyjadrení. 34. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu v podaní zo dňa 17. júna 2025, poukazujúc na podstatné skutkové okolnosti veci, zdôraznil, že námietky žalobcu týkajúce sa posúdenia novej stavby neobstoja, nakoľko predmetnom súdneho prieskumu je posúdenie zákonnosti pôvodného územného rozhodnutia a pôvodného stavebného povolenia, ktoré boli vydané v súvislosti s pôvodnou stavbou. Ďalej uviedol, že označenia uvedené ďalším účastníkom 1/ (zmena, resp. zrušenie) v súvislosti s napadnutými
rozhodnutiami nemajú vplyv na obsah týchto rozhodnutí ani na prebiehajúce súdne konanie. Orgány verejnej správy neupreli žalobcovi právo na efektívne presadzovanie záujmov a práv vyplývajúcich mu z Aarhuského dohovoru, nakoľko bol riadne účastníkom administratívneho konania, vznášal námietky a pripomienky k predmetu konania, s ktorými sa správne orgány riadne vysporiadali. Žaloba preto nie je dôvodná. 35. Žalobca k vyjadreniu ďalšieho účastníka 1/ zo dňa 12. júna 2025 a k vyjadreniu žalovaného zo dňa 17. júna 2025 vo vyjadrení zo dňa 28. júla 2028 podanom elektronicky bez autorizácie, doplnenom dňa 23. septembra 2025, uviedol, že vyjadrenie žalovaného má obštrukčný charakter, nakoľko skutkový stav veci robí neprehľadným, čím sťažuje meritórne rozhodnutie. Opätovne poukázal na nekonzistentnosť argumentácie žalovaného pri posudzovaní zrealizovanej stavby. Ďalej zdôraznil svoje legitímne očakávania, v kontexte judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, spočívajúce v zrušení napadnutých rozhodnutí v rozsahu a z dôvodov špecifikovaných v žalobe. Vo vzťahu k duplike ďalšieho účastníka 1/, k procesnému postaveniu zainteresovanej verejnosti chrániacej verejný záujem na životnom prostredí a aplikácii príslušných ustanovení SSP, citoval rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 19SVs/7/2024. Opätovne uviedol, že žalovaný je ten, kto porušil právne povinnosti v dotknutej oblasti, stoja tak proti sebe záujmy verejnosti na životnom prostredí a záujmy podnikateľa na hospodárskom výsledku. V zmysle primárneho práva EÚ však platí prioritizácia práv a záujmov verejnosti na životnom prostredí pred záujmami plynúcimi z výkonu vlastníckeho práva (Lisabonské zmluvy, rozsudok Súdneho dvora EÚ č. C-416/10). Žalobca ako procesný opatrovník zainteresovanej verejnosti má legitímne očakávanie, že správne súdy budú pri rozhodovaní o žalobe na ochranu životného prostredia predmetné záujmy prioritizovať. Ustanovenie § 28 SSP nie je možné v predmetnom prípade aplikovať, nakoľko žalobcom je celá zainteresovaná verejnosť ako procesný subjekt sui generis, ktorý je podmnožinou pojmu „fyzická alebo právnická osoba“ a teda ho nie je možné vo vzťahu k zainteresovanej verejnosti uplatniť pre charakter tohto inštitútu ako prostriedku ultra ratio. Eurokonformným výkladom normy je možné dospieť k záveru, že zainteresovaná verejnosť má nárok na široký prístup k spravodlivosti (čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru, čl. 11 Smernice EIA), čo spolu s nevyvrátiteľnou domnienkou záujmu zainteresovanej verejnosti na meritórnom rozhodnutí spôsobuje neuplatniteľnosť tohto inštitútu. V prípade postupu podľa § 28 SSP upozornil na potrebu preskúmania naplnenia subjektívnych a objektívnych znakov definujúcich šikanóznu žalobu alebo zneužívanie práva, pričom povinnosť tvrdenia a dôkazu prislúcha tomu, kto domnienku vysloví. 36. Správny súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 25. júna 2026. Právny zástupca poukázal na absenciu posúdenia navrhovanej stavby v zmysle § 16a zákona o vodách, v ostatnom zostroval na argumentoch uvedených v žalobe. Žalovaný svoju neprítomnosť ospravedlnil a súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci vo svojej neprítomnosti. Ďalší účastníci sa na pojednávanie nedostavili. V. Aplikované ustanovenia právnych predpisov 37. Podľa § 135 ods. 2 SSP v znení rozhodnom ku dňu podania žaloby, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 38. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 39. Podľa § 66 a ods. 1 stavebného zákona, stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne iných predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.
40. Podľa § 66 a ods. 2 stavebného zákona, v ak sa stavebné povolenie týka stavby, vo vzťahu ku ktorej sa uskutočnilo posudzovanie vplyvov alebo zisťovacie konanie podľa osobitného predpisu,1ga) musí obsahovať informácie o rozhodnutí vydanom v zisťovacom konaní a záverečnom stanovisku, ak boli vydané. To neplatí, ak po právoplatnosti územného rozhodnutia nedošlo k zmene v posudzovaní navrhovanej činnosti. 41. Podľa § 66 a ods. 3 stavebného zákona, záväznými podmienkami uskutočňovania stavby sa zabezpečí, prípadne určí a) umiestnenie stavby na pozemku v prípadoch spojeného konania o umiestnení stavby so stavebným konaním, b) ochrana verejných záujmov, predovšetkým zdravia ľudí a životného prostredia, c) dodržanie príslušných technických predpisov, prístup a užívanie stavby osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, d) lehotu na dokončenie stavby, e) plnenie požiadaviek uplatnených v záväzných stanoviskách podľa § 140b dotknutými orgánmi, ak nie sú určené správnymi rozhodnutiami, prípadne požiadavky vlastníkov sietí a zariadení verejného dopravného technického vybavenia na napojenie na tieto siete, f) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, ak sa stavba uskutočňuje svojpomocou, g) použitie vhodných stavebných výrobkov,1k) h) povinnosť oznámiť začatie stavby. 42. Podľa § 66 a ods. 4 stavebného zákona, v záväzných podmienkach uskutočňovania stavby sa podľa potreby ďalej určí: a) predloženie podrobnejšej dokumentácie ešte pred začatím stavby, ktorá je potrebná na kontrolu dodržania podmienok určených na vyhotovenie stavby, b) oznámenie určitého štádia stavby na účel výkonu štátneho stavebného dohľadu, c) predloženie dokladov, odborných expertíz, meraní a posudkov, d) podrobnejšie požiadavky na uskutočnenie stavby predovšetkým z hľadiska komplexnosti a plynulosti, napojení na siete a zariadenia technického vybavenia, pozemné komunikácie, odvádzanie povrchových vôd, úpravy okolia stavby a podmienok ochrany zelene, prípadne jej premiestnenia, e) vymedzenie nevyhnutného rozsahu plôch pozemkov, ktoré budú tvoriť súčasť staveniska, f) podrobnosti pre opatrenia na susednom pozemku alebo na stavbe podľa § 135, g) spodrobnenie statických výpočtov na vyhotovenie stavby, h) oznámenie mena (názvu) a adresy (sídla) zhotoviteľa stavby, ak bude určený vo výberovom konaní [§ 62 ods. 1 písm. d)], i) úľavy na vytýčenie stavby (§ 75a ods. 1), j) požiadavky na označenie stavby na stavenisku. 43. Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 44. Podľa § 16 ods. 10 zákona o vodách, v rozhodnom znení (t.j. ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia), fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má záujem realizovať trvalo udržateľné rozvojové činnosti človeka alebo ich zmeny, zmeny fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody alebo zmeny úrovne hladiny útvarov podzemnej vody (ďalej len „navrhovaná činnosť“) je pred podaním návrhu na začatie konania o povolení navrhovanej činnosti povinná postupovať podľa § 16a. 45. Podľa § 16a ods. 13 zákona o vodách, v rozhodnom znení, ak orgán štátnej vodnej správy rozhodne, že nejde o navrhovanú činnosť podľa § 16 ods. 6 písm. b), žiadateľ je oprávnený podať návrh na začatie konania o povolení navrhovanej činnosti. 46. Podľa § 16a ods. 21 zákona o vodách, v rozhodnom znení, ak sa v konaní preukáže, že žiadateľ realizáciou navrhovanej činnosti splní podmienky podľa § 16 ods. 6 písm. b) bodov 1 až 4, orgán štátnej vodnej správy v rozhodnutí zároveň určí, že sa navrhovaná činnosť môže realizovať. 47. Podľa § 16a ods. 23 zákona o vodách, v rozhodnom znení, povoľujúci orgán nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa povoľuje navrhovaná činnosť bez vydania rozhodnutia v konaní podľa odseku 13 alebo 21.
48. Podľa § 73 ods. 21 zákona o vodách, v rozhodnom znení, rozhodnutia podľa § 16a ods. 13 a ods. 21 sú podkladom k vyjadreniu orgánu štátnej vodnej správy v územnom konaní navrhovanej činnosti; ak sa územné konanie pre navrhovanú činnosť nevyžaduje, tieto rozhodnutia sú podkladom ku konaniu o povolení navrhovanej činnosti. 49. Podľa § 80e ods. 1 zákona o vodách, § 16a sa nevzťahuje na územné konanie pre navrhovanú činnosť alebo iné konanie o povolení navrhovanej činnosti začaté a právoplatne neskončené pred 15. marcom 2018. VI. Právne posúdenie veci správnym súdom 50. Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“) je počnúc 01. júnom 2023 súdom konajúcim v správnych veciach, na ktorý v tomto rozsahu prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove (v zmysle § 7a zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s § 1, 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne vedená na Krajskom súde v Košiciach a bola jej pridelená sp. zn. 8S/39/2021. Od 01. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Košiciach, vec bola náhodným výberom pridelená senátu 3S a je vedená po vrátení veci Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. 3S/55/2024. 51. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 v spojení s § 13 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, preto ju postupujúc podľa § 190 SSP zamietol. 52. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. OU-KE-OVBP2-2021/005416-002 zo dňa 13. januára 2021, ktorým potvrdil rozhodnutie orgánu prvého stupňa č. MK/A/2020/07462-13/1/ STS zo dňa 07. septembra 2020 o povolení stavby „Pakovací dom VSD, Staničné námestie 1, Košice“ pre ďalšieho účastníka 1/ ako navrhovateľa. 53. V prvom rade je potrebné uviesť, že nakoľko správny súd nie je v zásade súdom „skutkovým“, základným predpokladom úspechu v konaní pred ním je podanie náležite odôvodnenej správnej žaloby. Vymedzenie žalobných bodov v správnej žalobe je pritom v správnom súdnictve rozhodujúce pre úspech vo veci a ich zmena je časovo striktne limitovaná. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Asan 2/2020 zo dňa 29. septembra 2021, v ktorom tento uviedol: „19. Na tomto mieste považuje kasačný súd za dôležité zdôrazniť, že správny súd preskúmava rozhodnutie orgánu verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (tzv. v medziach žaloby). Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je správny súd viazaný a nemôže ho prekročiť. Tu platí v správnom súdnictve koncentračná zásada, keď žalobca môže žalobné dôvody síce meniť, no rozširovať ich môže len do konca lehoty na podanie žaloby. Po uplynutí tejto lehoty už nie je možné v priebehu konania vznášať ďalšie námietky a výhrady proti žalobou napadnutému rozhodnutiu, a to ani v replike na vyjadrenie žalovaného, ani na pojednávaní. To znamená, že k žalobným bodom uplatneným po uplynutí lehoty na podanie žaloby správny súd nemôže prihliadnuť. Taktiež súd nemôže v odôvodnení svojho rozhodnutia argumentovať dôvodom, ktorý žalobca v rámci žaloby neuplatnil (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/34/2010 z 25. novembra 2010).“ Správny súd tak napadnuté rozhodnutie podrobil súdnemu prieskumu výlučne v rozsahu žalobných námietok tak, ako boli uplatnené žalobcom v podanej žalobe. 54. Správny súd ako nedôvodnú vyhodnotil žalobnú námietku spočívajúcu v porušení § 16a ods. 23 vodného zákona, v zmysle ktorého „povoľujúci orgán nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa povoľuje navrhovaná činnosť bez vydania rozhodnutia v konaní podľa ods. 13 alebo 21“. Argumentácia predostretá žalobcom vo svojich dôsledkoch by znamenala, že v každom územnom a stavebnom konaní by bolo potrebné postupovať podľa § 16a ods. 23 vodného zákona. Pre vyvodenie záveru o nezákonnosti napadnutého stavebného povolenia podľa názoru správneho súdu nestačí, aby žalobca len všeobecne tvrdil, že sa jedná o rozhodnutie, na ktoré sa vzťahuje § 16a ods. 23 vodného zákona (v spojení s §
80e ods. 1 vodného zákona a dôvodovou správou k tomuto zákonu). Uvedené tvrdenie je potrebné podoprieť konkrétnymi skutočnosťami odôvodňujúcimi záver, že povoľovaná stavba je navrhovanou činnosťou v zmysle § 16 ods. 10 vodného zákona. Žalobca však neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti a argumenty, z ktorých by bolo možné k takémuto záveru dospieť. 55. Správny súd pre úplnosť uvádza, že ustanovenie § 16 ods. 10 vodného zákona vymedzuje pre účely § 16a vodného zákona pojem „navrhovaná činnosť“ tak, že „fyzická alebo právnická osoba, ktorá má záujem realizovať trvalo udržateľné rozvojové činnosti človeka alebo ich zmeny, zmeny fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody alebo zmeny úrovne hladiny útvarov podzemnej vody (ďalej len „navrhovaná činnosť“) je pred podaním návrhu na začatie konania o povolení navrhovanej činnosti povinná postupovať podľa § 16a“. „Toto ustanovenie je potrebné vykladať systematicky v zmysle predmetu úpravy vodného zákona v § 1, najmä jeho ods. 3, ako aj v súlade s úpravou environmentálnych cieľov obsiahnutou v § 5 ods. 1 vodného zákona. Vodný zákon v § 16 upravuje osobitosti určovania environmentálnych cieľov. Potom „navrhovaná činnosť“ v zmysle § 16 ods. 10 vodného zákona je len tá činnosť, ktorá sa týka útvarov povrchových vôd, podzemných vôd, chránených území uvedených v § 5 ods. 1 písm. c) vodného zákona a nehnuteľností, ktoré s nimi súvisia, tak pri ochrane, ako aj pri účelnom a hospodárnom využívaní. To znamená, že nie každá činnosť, ktorá vyžaduje povolenie štátneho orgánu, resp. orgánu verejnej správy, je navrhovanou činnosťou podľa vodného zákona. Správna žaloba neobsahuje žiadnu skutkovú argumentáciu, pre ktorú by predmetná umiestňovaná stavba mala plniť atribúty navrhovanej činnosti podľa vodného zákona, preto námietka žalobcu tak, ako bola formulovaná v žalobe, má len všeobecný charakter a správny súd ju vyhodnotil ako neodôvodnenú. ... správny súd dodáva, že vydaním rozhodnutia o umiestnení stavby sa „nepovoľuje“ navrhovaná činnosť.“ (rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 30S/191/2020-158 zo dňa 20. septembra 2022, potvrdený rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Svk/2/2023 zo dňa 31. januára 2024, obdobne aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Svk/6/2022 zo dňa 28. februára 2023 alebo sp. zn. 6Svk/39/2023 zo dňa 27. júna 2024). Z administratívneho spisu pritom nevyplýva, že stavbu, ktorá je predmetom stavebného povolenia, možno považovať za takú činnosť, ktorá by bola spôsobilá ohroziť environmentálne ciele definované v § 16 ods. 6 písm. b) vodného zákona, pred povolením ktorej by vznikla povinnosť požiadať orgán štátnej vodnej správy o vydanie osobitného administratívneho rozhodnutia v zmysle § 16a vodného zákona a ani samotný žalobca v správnej žalobe alebo v administratívnom konaní neuviedol žiadnu skutkovú argumentáciu, pre ktorú by predmetná umiestňovaná stavba mala plniť atribúty navrhovanej činnosti podľa vodného zákona a podliehať tak postupu podľa § 16a vodného zákona. 56. „34. ... neobstojí ani poukaz sťažovateľa na prechodné ustanovenie § 80e ods. 1 vodného zákona, ktorý upravuje časovú pôsobnosť pre aplikáciu § 16a vodného zákona, pričom aj toto ustanovenie používa pojem „navrhovaná činnosť“, ktorého obsah vymedzuje § 16 ods. 10 vodného zákona.“ (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Svk/2/2023 zo dňa 31. januára 2024). 57. V nadväznosti na nepreukázanie, že predmetná stavba je navrhovanou činnosťou v zmysle vodného zákona, vyhodnotil správny súd ako irelevantnú aj námietku žalobcu, že pre účely splnenia § 16a vodného zákona je dotknutým orgánom okresný úrad v sídle kraja a orgán prvého stupňa si preto nemohol urobiť o veci vlastný záver. Rozhodujúcou skutočnosťou v tejto súvislosti ostáva, že rozhodnutia podľa §16a ods. 13 resp. ods. 21 vodného zákona ani nemuseli byť povinným podkladom k vyjadreniu orgánu štátnej vodnej správy. Uvedené nemožno vyvodiť ani z § 73 ods. 21 vodného zákona, nakoľko pri aplikácii systematického výkladu je zrejmé, že sa jedná o normu procesnoprávnu, keď § 73 s názvom „postup v konaní“ je súčasťou deviatej časti vodného zákona - osobitosti konania. Navyše, znenie § 73 ods. 21 vodného zákona upravuje časový postup pri územnom konaní o navrhovanej činnosti, t. j. činnosti definovanej v § 16 ods. 10 vodného zákona a jeho aplikácia nastáva len za predpokladu naplnenia hypotézy v zmysle § 16 ods. 10 vodného zákona (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Svk/2/2023 zo dňa 31. januára 2024). 58. K námietke žalobcu o nesplnení povinnosti vyplývajúcej z § 18 zákona o životnom prostredí správny súd uvádza, že sa jedná o všeobecne formulované východisko v zmysle, že každý, kto svojou činnosťou znečisťuje alebo poškodzuje životné prostredie alebo kto využíva prírodné zdroje, je povinný na vlastné náklady zabezpečovať sledovanie tohto pôsobenia a poznať jeho možné dôsledky. Uvedené je však nevyhnutné chápať a posudzovať vždy v kontexte s konkrétnou realizovanou činnosťou a jej možnými
dopadmi na stav a kvalitu životného prostredia. V tomto smere zásadnú úlohu plnia dotknuté orgány, ktoré sa v rámci svojej pôsobnosti vyjadrujú ku konkrétnemu zámeru a jeho možným dopadom na jednotlivé zložky životného prostredia, ktoré tieto orgány verejnej správy alebo orgány štátnej správy zastupujú a chránia. V tu súdenej veci predmet posúdenia predstavovalo rozhodnutie o povolení stavby špecifikovanej v bode 1 odôvodnenia tohto rozsudku, pričom dotknuté orgány vo svojich súhlasných stanoviskách uviedli, že navrhovaná zmena činnosti nie je v rozpore so spoločenskými záujmami, ktoré tieto dotknuté orgány chránia, a ich prípadné pripomienky boli orgánom prvého stupňa riadne vyhodnotené v rámci vydaného stavebného povolenia a zapracované (str. 3-4 stavebného povolenia). Zároveň pokiaľ ide výslovne o ochranu vôd, správny súd mal z obsahu administratívneho spisu za preukázané, že k projektovej dokumentácii na navrhovanú stavbu sa vyjadroval príslušný orgán štátnej vodnej správy – Okresný úrad Košice, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia, ktorý vo svojom záväznom stanovisku č. OU-KE-OSZP3-2019/047694 zo dňa 15. októbra 2019 posúdil uskutočnenie vodných stavieb SO 06 Areálová prípojka vody a SO 07 Areálov kanalizácia a nový ORL tvoriacich súčasť navrhovanej stavby a konštatoval, že tieto sú v zmysle § 52 vodného zákona vodnými stavbami, na ktoré je potrebné povolenie orgánu štátnej vodnej správy v zmysle § 26 vodného zákona. Zároveň konštatoval, že realizáciou predmetných vodných stavieb nedôjde k zmenám vo fyzikálnych vlastnostiach útvaru povrchovej vody alebo zmenám úrovne hladiny podzemnej vody a tým nedôjde k zhoršeniu stavu útvaru povrchovej vody, alebo podzemnej vody, čím ostane naďalej zaručená rovnaká úroveň ochrany podľa predpisov v oblasti ochrany životného prostredia, z uvedeného dôvodu navrhovaná stavba nebude predmetom zisťovacieho hodnotenia k navrhovanej činnosti v zmysle § 16a vodného zákona. Na uvedenom zotrval aj vo svojom vyjadrení č. OU-KE.OSZP3-2020/025338 zo dňa 25. mája 2020, v rámci ktorého sa vyjadroval k námietkam vzneseným žalobcom v stavebnom konaní. Zároveň mal správny súd z vlastnej činnosti za preukázané, že vodné stavby SO 06 Areálová prípojka vody a SO 07 Areálov kanalizácia a nový ORL boli predmetom samostatného povoľovacieho konania, v rámci ktorého Okresný úrad Košice - okolie, odbor starostlivosti o životné ako špeciálny stavebný úrad pre povoľovanie vodných stavieb vydal rozhodnutie č. OU-KE-OSZP3-2019/057421 zo dňa 12. decembra 2019, ktorým vodné stavby povolil a ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Okresného úradu Košice, odbor opravných prostriedkov o odvolaní žalobcu č. OU-KE-OOP3-2020/022090 zo dňa 30. marca 2020 (obe rozhodnutia sú predmetom súdneho prieskumu v konaní vedenom na Správnom súde v Košiciach pod KE-7S/129/2020). Správny súd tak mal za preukázané, že v rámci konania v tu súdenej veci, predmetom ktorého bolo vydanie stavebného povolenia na navrhovanú stavbu si orgány verejnej správy obstarali všetky podklady potrebné pre riadne posúdenie vplyvu navrhovanej stavby na životné prostredie, zároveň vodné stavby SO 06 Areálová prípojka vody a SO 07 Areálov kanalizácia a nový ORL boli predmetom samostatného povoľovacieho konania, preto posudzovanie ich vplyvu na životné prostredie v tomto konaní nie je dôvodné. Z uvedeného dôvodu správny súd nevzhliadol dôvodnosť námietky žalobcu a to aj vzhľadom na všeobecný charakter jej znenia. 59. Správny súd ako nedôvodnú vyhodnotil veľmi všeobecne koncipovanú žalobnú námietku o porušení Aarhuského dohovoru (zákon č. 43/2006 Z.z., Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia) z dôvodu, že je z administratívneho konania zrejmé, že tak orgán prvého stupňa, ako aj žalovaný riadne konali (posúdenie žalobcom vznesených námietok, doručovanie rozhodnutí a pod.) so žalobcom ako s účastníkom administratívneho konania zastupujúcim práva verejnosti v záležitostiach životného prostredia, naopak, nebolo nijako preukázané tvrdenie žalobcu, že mu bola odopretá možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutí, možnosť navrhovať nové dôkazy resp. prístup k informáciám obsiahnutým v administratívnom spise. 60. Správny súd považuje za potrebné doplniť (a to najmä vo vzťahu k žalobnej námietke nepreskúmateľnosti, neúplne zisteného skutkového stavu resp. jeho rozporu s administratívnym spisom a porušenia ustanovení o konaní, ktoré by mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia), že žaloba je z prevažnej časti založená na námietkach všeobecného charakteru, ktoré neobsahujú žiadnu skutkovú a právnu argumentáciu viažucu sa vecne k napadnutému rozhodnutiu žalovaného, či rozhodnutiu orgánu prvého stupňa a k dôvodom týchto rozhodnutí, prípadne na námietkach smerujúcich proti iným administratívnym konaniam (napr. proti územnému resp. zisťovaciemu konaniu). Je potrebné mať na zreteli, že správny súd nepredstavuje ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní, nenahrádza svojou prieskumnou činnosťou činnosť orgánu verejnej správy, a preto mu ani nebola zverená kompetencia preskúmať napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo, v
celom rozsahu. Rozsah a obsah prieskumu je striktne vymedzený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými žalobcom v správnej žalobe. Všeobecná alebo značne nepresná námietka nezákonnosti, obsahujúca tvrdenie žalobcu, že rozhodnutie je v rozpore so zákonom, alebo že orgán verejnej správy porušil, resp. nedodržal procesné ustanovenia, bez skutkovej a právnej argumentácie vzťahujúcej sa k preskúmavanému konkrétnemu prípadu, žiadny obsah takémuto prieskumu nedáva, a preto musí byť vyhodnotená ako nedôvodná. 61. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná a preto ju konajúc podľa § 190 SSP zamietol. 62. Záverom správny súd dodáva, že od 01. apríla 2025, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 25/2025 Z.z. stavebný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Stavebný zákon), odvolacím orgánom pre rozhodnutia stavebného úradu je regionálny úrad (§ 14 ods. 1 písm. a) citovaného zákona). Na základe uvedeného žalovaným v konaní pred správnym súdom je od 01. apríla 2025 Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky Košice, na ktorého prešla v zmysle § 180 ods. 3 SSP rozhodovacia právomoc orgánu verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku. 63. O trovách konania rozhodol správny súd v zmysle § 167 a nasl. SSP, tak, že účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žalobca nemal vo veci celkom ani sčasti úspech, a preto nemá právo na náhradu trov konania, a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať. 64. O náhrade trov ďalšieho účastníka správny súd rozhodol podľa § 169 SSP, v zmysle ktorého ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania. Správny súd však v správnom súdnom konaní nevzhliadol takú okolnosť, ktorá by odôvodňovala vznik nároku ďalšieho účastníka na náhradu trov konania. Správny súd pre úplnosť dodáva, že nemožno automaticky vnímať výzvu na vyjadrenie ďalšiemu účastníkovi konania za povinnosť (uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Sžk/1/2021 zo dňa 28. marca 2022). Rovnaký názor je pritom možné zaujať aj vo vzťahu k účasti ďalšieho účastníka na pojednávaní, keď vo všeobecnosti platí, že z pohľadu ďalšieho účastníka konania ide v kontexte práva na náhradu trov konania o realizáciu jeho procesných práv, nie o plnenie povinnosti uloženej súdom (uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Svk/20/2024 zo dňa 11. decembra 2024). 65. Senát Správneho súdu v Košiciach prijal tento rozsudok pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a. na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c. účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d. v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e. vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f. nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g. rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h. sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i. nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j. podanie bolo nezákonne odmietnuté. Sťažnostné body podľa písm. g) až i) sťažovateľ vymedzí tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred správnym súdom (§ 440 ods. 1, 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).