Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach 3S/18/2026 0926100337 02. 09. 2026 Mgr. Michal Magur ECLI:SK:SpSKE:2026:0926100337.2
Uznesenie Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: A. B., bytom C. XXX, XXX XX C., právne zastúpený JUDr. Martina Kožárová Jenčová, advokátka, so sídlom Slovenská ulica 69, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Obec Ličartovce, so sídlom Ličartovce 239, 082 03 Ličartovce, v konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č.: SÚ/1895/5086/2026 zo dňa 19. januára 2026, takto rozhodol: I. Správnu žalobu o d m i e t a . II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Správnou žalobou zo dňa 21.04.2026 žalobca napadol rozhodnutie žalovaného č.: SÚ/1895/5086/2026 zo dňa 19.01.2026 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný ako stavebný úrad podľa § 140d ods. 5 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej aj „stavebný zákon“) rozhodol tak, že pozemná stavba „Skladová hala Virkon – SO 02 – HTÚ, SO 03 – Komunikácie a spevnené plochy“ umiestnená na pozemku parcelné č. D. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/XX, XXX/XX, XXX, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX, k.ú. C. je spôsobilá na užívanie. 2. V podanej správnej žalobe žalobca najmä namietal, že napadnuté rozhodnutie mu nebolo doručené a o jeho existencii sa dozvedel dňa 19.02.2026, a s jeho obsahom sa oboznámil až dňa 10.03.2026. Napadnuté rozhodnutie nemá k dispozícii v úplnom znení, má však jeho fotokópiu. Postup žalovaného, ktorý žalobcovi rozhodnutie nedoručil predstavuje podľa žalobcu závažné porušenie základných princípov správneho konania a nemožno hodnotiť inak ako účelové odňatie možnosti brániť svoje práva. Žalobca uviedol, že vlastníkom pozemku parcelné č. XXX/X k.ú. C., na ktorom sa nachádza stavba (garáž), pričom tento pozemok sa nachádza v bezpečí ústrednej blízkosti predmetnej stavby (približne 10 m). Podľa žalobcu mal byť ako vlastník bezprostredne susediacej nehnuteľnosti nepochybne účastníkom konania. Ďalej namietal, že žalovaný nedostatočne posúdil vplyv výstavby, najmä vplyv vibrácií na susednú stavbu, praskanie stien a podláh, dopravné zaťaženie, hluk a prach. Namietal, že realizáciou stavieb došlo k zmene odtokových pomerov na dotknutom území, žalovaný sa nezaoberal bezpečnosťou napojenia areálu na cestu, kumulatívnymi vplyvmi, verejným záujmom a rozsahom stavby. Žalobca zároveň uviedol, že správnym súdom boli zrušené rozhodnutia vydané v územnom, resp. v stavebnom konaní a teda napadnuté rozhodnutie je založené na nezákonnom podklade. Zároveň z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že jeho predmetom je realizácia a aj dodatočná legalizácia už existujúcej stavby, ktorá bola realizovaná bez právoplatného stavebného povolenia. Uvedeným dochádza k účelovému obchádzaniu zákona zo strany stavebného úradu. 3. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou.
4. Podľa § 170 písm. a) SSP žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá. 5. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 6. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 7. Podľa § 84 ods. 7 písm. a) zákona č. 25/2025 Z.z. stavebný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov (stavebný zákon), doterajšie predpisy v znení účinnom do 31. marca 2025 sa použijú na preskúmanie spôsobilosti stavieb na užívanie vrátane vydávania záväzných stanovísk pre tieto konania, ak stavba spĺňa podmienky na preskúmanie jej spôsobilosti na užívanie podľa doterajších predpisov a vlastník stavby podá žiadosť o preskúmanie spôsobilosti stavby na užívanie do 31. marca 2029. 8. Podľa § 78 ods. 1 stavebného zákona, účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. 9. Podľa § 78 ods. 2 stavebného zákona, ak stavebný úrad zlúči s kolaudačným konaním konanie o zmene stavby pred dokončením, sú účastníkmi konania aj tí účastníci stavebného konania, ktorých by sa zmena mohla dotýkať. 10. Podľa § 140d ods. 5 stavebného zákona, ak vlastník stavby preukáže splnenie podmienok podľa odseku 1 alebo odseku 2, stavebný úrad vydá rozhodnutie, ktorým potvrdí spôsobilosť stavby na užívanie. Na konanie o preskúmaní spôsobilosti stavby na užívanie sa primerane vzťahujú ustanovenia o kolaudácii stavieb. Rozhodnutie o spôsobilosti stavby na užívanie má účinky kolaudačného rozhodnutia. 11. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že napriek tomu, že žalobca bol zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, žalobné dôvody (týkajúce sa okrem iného aj námietok k nedoručeniu napadnutého rozhodnutia žalobcovi, pozn.) nekorešpondovali so žalobným návrhom (kde sa žalobca domáhal výlučne zrušenia napadnutého rozhodnutia, pozn.). Úlohou správneho súdu pritom nie je presviedčať žalobcu o nevhodnosti ním zvoleného prostriedku súdnej ochrany a docieliť tým doplnenie správnej žaloby tak, aby o nej bolo možné rozhodnúť inak ako jej odmietnutím. 12. Aktívnu žalobnú legitimáciu na podanie správnej žaloby má fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 13. Z predloženej fotokópie napadnutého rozhodnutia mal správny súd za preukázané, že predmetné rozhodnutie bolo vydané v konaní o preskúmaní spôsobilosti stavby na užívanie podľa § 140d stavebného zákona, na ktoré sa v zmysle § 140d ods. 5 primerane vzťahujú ustanovenia o kolaudácii stavieb. K postaveniu žalobcu ako účastníka konania správny súd poukazuje na to, že § 78 ods. 1 a 2 v spojení s § 140d ods. 5 druhá veta stavebného zákona definuje účastníkov kolaudačného konania, resp. upravuje okruh účastníkov tzv. pozitívnou enumeráciou, t. j. uvedením konkrétnych subjektov, ktorým postavenie účastníka v kolaudačnom konaní priznáva. Na základe ustálenej rozhodovacej praxe správny súd uvádza, že keďže stavebný zákon výslovne pomenúva účastníkov každého konania podľa stavebného zákona osobitne a odlišne, ako sú účastníci konania definovaní vo všeobecnom predpise o správnom konaní, aplikujúc ustanovenie § 140 stavebného zákona uvedené vylučuje aplikáciu ustanovení správneho poriadku upravujúce otázku účastníctva aj vo vzťahu k účastníkom kolaudačného konania, pričom sa žiada dodať, že žalobca v správnej žalobe ani neuviedol, z ktorého konkrétneho ustanovenia stavebného zákona odvodzuje svoje postavenie ako účastníka konania. 14. Žalobca v podanej žalobe netvrdil, že by bol stavebníkom a netvrdil ani to, že je osobou, ktorá je vlastníkom posudzovanej stavby, resp. pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. Takáto skutočnosť (rovnako ako ani informácia o tom, že by žalobca bol účastníkom konania) nevyplýva ani z predloženej fotokópie napadnutého rozhodnutia. V tomto kontexte správny súd uvádza, že žalobca nebol stavebníkom predmetnej stavby ani vlastníkom stavby (pozemku, na ktorej je stavba postavená).
Žalobca je výlučne vlastníkom stavby (garáže), nachádzajúcej sa v blízkosti posudzovanej stavby. Na základe uvedeného sa preto správny súd nestotožnil s tvrdením žalobcu o tom, že bol (resp. mal byť) účastníkom konania. Skutočnosť, že by žalovaný konal so žalobcom ako s účastníkom konania nevyplýva ani zo samotného rozhodnutia. 15. S ohľadom na uvedené správny súd uvádza, že od vymedzenia všeobecnej správnej žaloby, jej predmetu a účelu sa odvíja aj aktívna žalobná legitimácia. Zjednodušene povedané, v prípade ochrany subjektívnych práv táto svedčí fyzickej a právnickej osobe tvrdiacej, že na nich bola ukrátená ako účastník administratívneho konania a pri ochrane iných ako subjektívnych práv majú aktívnu žalobnú legitimáciu prokurátor a zainteresovaná verejnosť. I keď aktívna žalobná legitimácia nemá formálne povahu procesnej podmienky konania, je povinný ju správny súd skúmať počas celého konania. Nepreukázanie aktívnej žalobnej legitimácie má za následok rozhodnutie správneho súdu o odmietnutí žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP. Správny súdny poriadok vo vzťahu k aktívnej žalobnej legitimácii fyzickej a právnickej osoby na podanie všeobecnej správnej žaloby ustanovuje dve podmienky, ktoré musia byť kumulatívne spojené preto, aby takáto osoba mohla svoje oprávnenie podať všeobecnú správnu žalobu preukázať. Týmito podmienkami sú, že mala postavenie účastníka v administratívnom konaní, v ktorom bolo vydané žalované rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy a zároveň bola ukrátená na svojich subjektívnych právach spojených s vydaním žalovaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. 16. Na základe uvedených faktov, správny súd dospel k záveru, že osoba, označená v správnej žalobe ako žalobca nebola aktívne procesne legitimovaná na jej podanie, keďže nemala postavenie účastníka administratívneho konania. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, predstavuje neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý nevyhnutne vedie k odmietnutiu správnej žaloby. Správny súd preto postupoval podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP a správnu žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ako osoby zjavne neoprávnenej na jej podanie, odmietol tak, ako to je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia. 17. O trovách konania rozhodol správny súd v súlade s všeobecnou zásadou upravenou v § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania, keďže žaloba bola odmietnutá. 18. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g/ až i/ SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom