Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach 8Saz/1/2026 0926100130 14. 05. 2026 JUDr. Ing. Lenka Figulová ECLI:SK:SpSKE:2026:0926100130.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Ing. Lenkou Figulovou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, štátna príslušnosť: Ruská federácia, trvale bytom C. D., E. F. XXX-XXX, G. C., G. A., t.č. pobytom na adrese: H.. I. J. E. XXXX/X, K., cestovný pas G. E. XXXXXXXXX, právne zastúpený: JUDr. Ján Tajták, advokát, so sídlom Ondavská 17, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, Bratislava, o správnej žalobe vo veciach azylu proti rozhodnutiu žalovaného ČAS: MU-PO-153-170/2023-Ž zo dňa 21. januára 2026, takto rozhodol: I. Rozhodnutie žalovaného ČAS: MU-PO-153-170/2023-Ž z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
zo dňa 21. januára 2026
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalovaný rozhodnutím ČAS: MU-PO-153-170/2023-Ž zo dňa 21. januára 2026 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom a účinnom znení (ďalej aj „zákon o azyle“) neudelil žalobcovi azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle. 2. Z obsahu administratívneho spisu ako aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplynulo, že žalobca vstúpil do konania o azyle na území SR po tom, ako bol dňa 27. marca 2023 na základe Dublinského dohovoru (Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 zo dňa 26. júna 2013) transferovaný na územie SR z územia Litovskej republiky, keďže sa v zmysle § 4 ods. 6 zákona o azyle považuje za žiadateľa z dôvodu, že na konanie o azyle je príslušná SR. Na žalobcu bolo vyhlásené medzinárodné pátranie vo forme difúzie na podklade zatýkacieho rozkazu, ktorý bol dňa 13. augusta 2020 vydaný súdom Ruskej federácie (ďalej aj „krajina pôvodu“). Orgán krajiny pôvodu žiadal o extradíciu žalobcu pre trestný čin sprenevery veľkého rozsahu spáchanej podvodom pre skutok, za ktorý je horná hranica trestu odňatia slobody 10 rokov. Po transfere na územie SR bol žalobca umiestnený v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Košice na základe uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8Ntc/10/2023 zo dňa 30. marca 2023 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Tost/213/2023 zo dňa 3. mája 2023 o jeho vzatí do predbežnej väzby. Dňa 5. mája 2023 ho Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 8Ntc/10/2023 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Tost/18/2023 zo dňa 15. júna 2023 vzal do vydávacej väzby. Krajský
súd v Košiciach rozhodnutím sp. zn. 8Ntc/10/2023 zo dňa 29. novembra 2023 rozhodol o prepustení žalobcu z väzby na slobodu, pričom mu uložil povinnosti a obmedzenia, a nariadil ich kontrolu technickým prostriedkom - zariadením na určenie polohy kontrolovanej osoby so zákazom vzďaľovať sa z miesta pobytu. 3. Žalobca v priebehu azylového konania uviedol, že v krajine pôvodu vykonával od roku 1987 podnikateľskú činnosť v spoločnosti Kooperativ master (premenovanej na Master group), bol jej zakladateľom, riaditeľom a zároveň štatutárnym orgánom. O trestnom stíhaní v krajine pôvodu sa dozvedel od svojho advokáta, pričom toto považuje za vykonštruované, s cieľom získať jeho aktíva v krajine pôvodu, a to najmä v spoločnosti Pluton. Podľa orgánov v krajine pôvodu mal spôsobiť škodu približne 8 miliónov eur, pričom jeho majetok, ktorý mu už nezákonne zabrali bol v hodnote takmer 800 miliónov eur. Má za to, že je prenasledovaný spravodajskou službou krajiny pôvodu. Prenasledovanie začalo tým, že príslušníci spravodajskej služby od neho žiadali zaplatenie sumy vo výške 3 miliónov USD pod vyhrážkou trestného stíhania a konkurzu na jeho firmy cez banku Trust, čo žalobca odmietol. Následne (jeseň 2018) predmetná banka iniciovala trestné konanie a snažila sa zmocniť spoločnosti Pluton, ktorá vyrába elektro komponenty pre ruské zbraňové systémy. Následne v roku 2019 žalobca opustil krajinu pôvodu a zdržiaval sa vo viacerých štátoch EÚ. Dňa 7. januára 2020 bol žalobca pozvaný p. L. K., ktorý sa predstavil ako príslušník spravodajskej služby krajiny pôvodu, na stretnutie do Courchevelu vo Francúzsku. S uvedenou osobou, ako aj s ďalšou osobou, ktorá bola predstavená ako Dmitrij, sa žalobca stretol a bol požiadaný, aby za účelom vyriešenia konkurznej záležitosti a všetkých právnych sporov zaplatil 13 miliónov USD. Žalobca odmietol poskytnúť úplatok. V ďalšom období žalobca opakovane videl podozrivé osoby na prázdnych uliciach, ako sedia v aute a sledujú ho. V tom čase sa zdržiaval vo Francúzsku. Po troch mesiacoch, dňa 28. mája 2020 bolo voči nemu vznesené obvinenie pre vymyslený skutok podvodu. Žalobca je toho názoru, že v prípade jeho vydania do krajiny pôvodu by bol ohrozený mučením s cieľom donútiť ho previesť svoje posledné majetkové aktíva na osoby, ktoré ho vydierali. 4. Žalovaný o azylovej žiadosti žalobcu rozhodol prvým rozhodnutím ČAS: MU-PO-153-80/2023-Ž dňa 19. februára 2024, pričom na základe správnej žaloby Správny súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 13Saz/2/2024 zo dňa 12. júna 2024 zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný následne vykonal so žalobcom dňa 3. októbra 2024 ďalší doplňujúci pohovor, počas ktorého vyplynulo, že sa voči žalobcovi v Rakúsku vedú 3 trestné konania, ktoré boli iniciované osobou J. D.. V krajine pôvodu voči jeho osobe prebiehajú 2 trestné konania v ekonomických záležitostiach a nadobudol podozrenie, že sa voči nemu chystá tretie trestné konanie ekonomického charakteru. Od bývalých spolupracovníkov sa mal dozvedieť, že sa voči jeho osobe koná, nakoľko zástupcovi riaditeľa a generálnemu riaditeľovi spoločnosti Pluton boli predložené na podpis dokumenty, v zmysle ktorých tieto osoby nebudú komunikovať so žalobcom z dôvodu, že je štátnym zradcom. Z uvedeného dôvodu sa v prípade návratu do krajiny pôvodu obáva, že bude obvinený. 5. Žalovaný ďalej prostredníctvom dožiadaní zistil, že žalobca sa stále nachádza v medzinárodnom pátraní pre trestný čin podvodu, pričom vyhlasujúci štát je krajina pôvodu žalobcu. Pokiaľ ide o trestné stíhanie v Rakúsku, to bolo zastavené. 6. Žalovaný následne o azylovej žiadosti žalobcu rozhodol druhým rozhodnutím ČAS: MUPO-153-129/2023-Ž dňa 20. februára 2025, ktorým žalobcovi neudelil azyl a zároveň mu poskytol doplnkovú ochranu. Na základe žalobcom podanej správnej žaloby Správny súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 12Saz/1/2025 zo dňa 7. júla 2025 rozhodnutie žalovaného v časti o neudelení azylu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 7. Žalovaný so žalobcom vykonal dňa 30. septembra 2025 a dňa 9. novembra 2025 ďalšie doplňujúce pohovory, kde žalobca uviedol, že podľa jeho vedomostí sú aktuálne voči nemu vedené 4 trestné konania, o dvoch sa dozvedel z vyhláseného medzinárodného pátrania na podklade zatýkacích rozkazov krajiny pôvodu, o ďalšom týkajúcom sa betonárskeho závodu sa mal dozvedieť od svojej advokátky ešte v roku 2020-2021, štvrté sa má týkať štátneho prevratu a dozvedel sa o ňom od zamestnancov spoločnosti Pluton, s ktorými však od uväznenia v SR nie je v žiadnom kontakte. V ďalšom potvrdil, že bol vydieraný príslušníkmi FSB najprv v súvislosti so sumou 3 milióny USD a dňa 7. januára 2020 v súvislosti so sumou 13 miliónov USD. Žalobca tiež uviedol, že v čase pobytu v krajine pôvodu nepodporoval štátnu
politiku agresie voči Ukrajine, avšak jemu blízki ľudia ho vyprovokovali, aby pred nimi hovoril o politických názoroch s cieľom získať kompromitujúce dôkazy pre jeho obvinenie zo štátneho prevratu. 8. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že podľa dostupných zdrojov polícia krajiny pôvodu sa o žalobcu začala zaujímať v decembri 2018 v súvislosti s aktivitami žalobcu vo vzťahu k banke Master Capital, pričom súd odsúdil bývalých vrcholových manažérov banky na krátke, ale prísne tresty odňatia slobody, avšak všetci už boli prepustení. Z uvedeného sa nejaví, že by trestné konania voči žalobcovi mali byť účelové z dôvodu neposkytnutia úplatku 3 milióny USD M. N.. Naopak, aktivity žalobcu vo vzťahu k banke Master Capital boli vyšetrované finančnými orgánmi s celoštátnou pôsobnosťou v priebehu celého roka 2018 a až po ich zisteniach a záverečnom vyšetrení políciou bolo voči žalobcovi začaté trestné konanie pre ekonomické trestné činy, pričom je potrebné zdôrazniť, že aj voči iným vrcholovým manažérom, ktorí už tresty odpykali. 9. Podľa vyjadrenia žalobcu a dostupných zdrojov sa druhé trestné konanie voči žalobcovi malo týkať spoločnosti Pluton v súvislosti s podvodným prevodom akcií tejto spoločnosti, s prepojením na žalobcu a tretie trestné konanie malo súvisieť s finančným podvodom ohľadom cementárne z dôvodu nesplateného úveru. Žalovaný však dospel k záveru, že sa zdá nelogické, aby boli voči žalobcovi vedené 3 rôzne účelové trestné konania, naopak podľa názoru žalovaného tieto trestné konania boli výsledkom vyšetrovania pochybných aktivít žalobcu, čo dosvedčuje ich komplexnosť, detailnosť, verejnosť, vrátane prístupu k informáciám pre mimovládne agentúry. Podľa názoru žalovaného exitujú oveľa jednoduchšie postupy „deprivatizácie“ majetku záujmových osôb, ako dlhoročné vyšetrovanie. 10. K posúdeniu, či žalobcu možno považovať za osobu prenasledovanú z politických dôvodov žalovaný uviedol, že v priebehu konania sa nepreukázalo, že by sa jeho majetku ktokoľvek korupčne zmocnil. Naopak, žalobca sa so žiadosťou o pomoc vo veci finančnej situácie spoločnosti Pluton obrátil v roku 2018 práve na štátne orgány, ktoré boli v tomto smere ústretové, ako dokazujú listinné dôkazy predložené žalobcom a snažili sa vyriešiť situáciu spôsobenú konaním vlastníka, a reštrukturalizovať dlh spoločnosti. Vyšetrovanie žalobcu súviselo s obvinením z leta 2020 pre spreneveru finančných prostriedkov jeho banky Master Capital. Žalovaný považoval za zrejmé, že žalobca sa po tom, ako sa v roku 2018 o neho prvý krát začala zaujímať polícia krajiny pôvodu v súvislosti s odobratím licencie jeho banke Master Capital, snažil vyhnúť akejkoľvek zodpovednosti, či zbavenia sa akýchkoľvek podozrení z nekalej činnosti, keď sa od februára 2019 nepretržite zdržiaval mimo krajinu pôvodu. V prípade žalobcu tak nemožno hovoriť o ochrane majetkových alebo ekonomických záujmov proti nezákonne pôsobiacim štátnym orgánom, keď sa snaží vyhnúť hrozbe trestu pre špekulatívne finančné operácie, podvody a spreneveru, a preto nemožno žalobcu považovať za osobu prenasledovanú z politických dôvodov. 11. Žalovaný v ďalšom uviedol, že nie je vylúčené, aby žalobca čelil vydieraniu zo strany príslušníkov FSB, čo by mohlo mať isté znaky prenasledovania, avšak nie v zmysle článku 10 ods. 1 písm. e) a ods. 2 Smernice EP a Rady (EÚ) 2011/95/EÚ zo dňa 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (ďalej aj „Smernica EP a Rady (EÚ) 2011/95/EÚ“), nakoľko sa jednalo o štátnych aktérov nezahrnutých vo výklade uvedeného ustanovenia. 12. V ďalšom žalovaný porovnal výšku trestov za spreneveru a podvod podľa právneho poriadku krajiny pôvodu a slovenského právneho poriadku a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky podľa článku 9 ods. 2 písm. c) Smernice EP a Rady (EÚ) 2011/95/EÚ, teda že by žalobca čelil prenasledovaniu v podobe stíhania alebo potrestania, ktoré je neúmerné alebo diskriminačné. Navyše žalobcovi vzhľadom na podmienky v ruských väzniciach bola poskytnutá doplnková ochrana. Trestné stíhanie môže byť dôvodom na udelenie azylu len v prípade, ak sa preukáže niektorý z azylovo relevantných dôvodov, ktoré v tomto prípade preukázané neboli. 13. Čo sa týka konania o štátnej zrade, sám žalobca uviedol že nebol oficiálne obvinený, len preverovaný. Pokiaľ nepodporoval agresiu krajiny pôvodu voči Ukrajine, konkrétne anexiu Krymu, obsadenie Doneckej a Luhanskej oblasti, k uvedeným udalostiam došlo v roku 2014, pričom žalobca krajinu pôvodu opustil v roku 2019 z dôvodu údajného vydierania príslušníkmi FS, teda kvôli svojim názorom problémy nemal a o uvedenom preverovaní sa dozvedel až po svojom odchode. Žalovaný za
nepravdepodobné považuje tiež tvrdenie žalobcu, že jeho bývalí spolupracovníci na neho zhromažďovali kompromitujúci materiál, nakoľko viacerí z nich skončili sami vo väzení. 14. Vzhľadom na uvedené žalovaný dospel k záveru, že v prípade žalobcu nebola preukázaná opodstatnenosť obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov uplatňovania politických práv a slobôd, ako to upravuje § 8 zákona o azyle. II. Konanie pred správnym súdom 15. Proti napadnutému rozhodnutiu podal žalobca dňa 25. februára 2026 správnu žalobcu vo veciach azylu podľa § 207 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku v platnom a účinnom znení (ďalej aj „SSP“), v ktorej žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca si zároveň uplatnil náhradu trov konania v plnom rozsahu. 16. Podľa názoru žalobcu žalovaný naďalej neprihliadal na svoje vlastné informácie o krajine pôvodu, ani z množstva listinných dôkazov a tvrdení predložených žalobcom a zotrval na svojom subjektívnom názore, bez relevantných dôkazov Pokiaľ žalovaný citoval zdroje ako Kommersant, Interfax či Banki, uvedené žalobca považuje za proruské, pričom podľa jeho názoru žalovaný dostatočne nevysvetlil, prečo informáciám v nich uvedeným prikladal väčšiu dôveryhodnosť ako zdrojom od Ruska nezávislým, napr. Ministerstvu zahraničných vecí USA, Politico, či Voice of America. 17. Žalobca ďalej poukazoval na to, že všetky média, ktoré ostali v krajine pôvodu (vrátane Kommersant, Interfax a Banki) sú závislé od FSB, využívané v hybridnej vojne proti politickej opozícii, občanom a nezávislým podnikateľom, ktorí neprijímajú politiku orgánov krajiny pôvodu. Zároveň dal do pozornosti analytickú správu organizácie na ochranu ľudských práv ARGA zo dňa 4. novembra 2025, v zmysle ktorej „Monitoring ARGA za obdobie 2023-2025 rokov ukázal, že v 50% preskúmavaných prípadov podaniu oznámenia do Interpolu predchádzala organizovaná mediálna kampaň v národných masových médiách zameraná na vytvorenie negatívneho verejného obrazu osoby, spoločnosti alebo ich zástupcov“. Žalovaný však tieto argumenty ignoroval a do úvahy vzal „propagandistický odpad“ od kompromitovaných médií. 18. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že žalobca má prostredníctvom tlače prístup k informáciám o svojich trestných veciach žalobca uviedol, že uvedené je nereálne, nakoľko sa jedná o vládne zdroje, pričom hlavným zdrojom obhajoby by mali byť materiály trestného konania, avšak jeho advokát bol z konania odstránený tak, že trestné konanie bolo zastavené. Žalobca tiež vyjadril presvedčenie, že konanie vo veci banky Master Capital sa skončilo príliš rýchlo a súd udelil odsúdeným príliš mierne tresty, pričom poukázal na to, že sa používajú rôzne formy odmeňovania svedkov alebo vyhrážky zo strany FSB, aby figurovali v príbehu nie tak, ako sa to skutočne stalo, ale ako to vyhovuje koncepcii, resp. schéme vytvorenej zamestnancami FSB. 19. Žalobca ďalej poukázal na publikáciu O. P., ekonóma a výskumníka, vysvetľujúcu postup prerozdelenia majetku s cieľom odobrať majetok podnikateľom nezávislým od moci a previesť ho na politicky lojálnu elitu, tzv. politickú expropriáciu, čo potvrdzuje aj prípad žalobcu. 20. Pokiaľ ide o spoločnosť Pluton, žalobca uviedol, že práve jeho snaha zapojiť štátne orgány do pokusu o ochranu jeho majetku odsunula nástup fázy konkurzného konania, avšak po opustení krajiny pôvodu tie isté štátne orgány začali iniciatívne podnik bankrotovať. Uvedené vyvracia záver žalovaného, že sa štát sám z vlastnej iniciatívy snažil podnik ochrániť. 21. V súvislosti s vlastizradou žalobca uviedol, že rozhodujúcou osobou v tejto súvislosti bol J. D. a jeho komplic J. H., k čomu sa žalobca opakovane vyjadroval. Žalovaný však pri druhom pohovore so žalobcom z jemu neznámych dôvodov nezaznamenal pravdivé tvrdenia žalobcu, a na opakované žiadosti o opätovné obnovenie otázky žalovaný nereaguje. Žalobca tiež uviedol, že v spise žalobcu chýba aj dokumentácia o preverovaní jeho zahraničných aktív. Žalobca tiež žiadal v predchádzajúcich výpovediach opraviť jeho iniciály, nakoľko sa nikdy nepredstavil ako J. O. B..
22. Žalobca vyjadril nesúhlas so záverom žalovaného, že vo veci banky K. Q. prebehlo dôkladné vyšetrovanie a celý rok 2018 sa zbierali dôkazy. Podľa vedomostí žalobcu pred vyčlenením jeho osoby na samostatné konanie existuje len rozhodnutie vyšetrovateľa založené na klamlivej výpovedi Viktorova, ktorú urobil pod tlakom. Následne v roku 2019 bola pauza vo vyšetrovaní, v rámci ktorej boli zrejme vymazané dokumenty, na čo žalobca poukázal, avšak žalovaný neprihliadal. 23. Žalobca následne popísal úlohu osôb O. N., N., H., J. vo vzťahu k Master Capital. Uviedol tiež, že podľa jeho vedomostí iba J. jediný bol odsúdený a dostal krátky, ale prísny trest a poukázal na odlišné zaobchádzanie s väzňami v krajine pôvodu podľa miery spolupráce s FSB. 24. Pokiaľ ide o ďalšie trestné konania (vedené v Rakúsku) žalobca uviedol, že bol komisiou Interpolu informovaný, že ho vylúčili z medzinárodného pátrania, čím mali potvrdiť, že jeho prenasledovanie bolo nezákonné a malo politické dôvody, na uvedené však žalovaný neprihliadal. Žalobca je toho názoru, že FSB skrýva trestné konanie o štátnej zrade pred Interpolom, pričom by sa o ňom dozvedel až v deň zatknutia. O existencii trestného stíhania vo veci štátnej zrady však žalobca predložil všetky potrebné dôkazy. 25. V závere žalobca poukázal na svoju spoluprácu so žalovaným, konzistentnosť a pravdivosť svojich tvrdení preukázaných množstvom dôkazov. 26. Zhrnúc uvedené žalobca namietal, že žalovaný na tvrdenia žalobcu založené na objektívnych dôkazoch neprihliadal, a stotožnil sa s opisom podľa provládnych médií. Vo vzťahu k otázke dôveryhodnosti žiadateľa o azyl poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sža/15/2008, sp. zn. 1Sža/9/2007, sp. zn. 1Sža/4/2012. Žalovaný tak na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec následne nesprávne právne posúdil. Navyše snahe žalobcu chrániť svoj majetok a ekonomické záujmy neprisúdil status vyjadrenia politických názorov v zmysle rozhodnutia ESĽP zo dňa 12. januára 2023 vo veci C-280/2021 a uzavrel, že u žalobcu neboli splnené podmienky pre udelenie azylu. 27. K žalobe sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 24. marca 2026. V úvode uviedol, že v žalobe absentujú žalobné dôvody tak, ako to predpokladá § 182 ods. 1 písm. e) SSP. V ďalšom uviedol, že v prípade žalobcu sa nepotvrdila príslušnosť k sociálnej skupine v zmysle článku 10 ods. 1 písm. b) Smernice EP a Rady (EÚ) 2011/95/EÚ a príbeh žalobcu nevykazuje znaky prenasledovania z dôvodu rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k sociálnej skupine, či zastávania určitých politických názorov, pričom k uvedeným záverom žalovaný dospel na základe podrobne vedených pohovorov a to najmä posledných dvoch, a od týchto výpovedí sa odvíjalo aj obstaranie si informácií o krajine pôvodu. Z vykonaného dokazovania tiež nevyplynulo, že by bol žalobca politicky aktívny, na priamo položené otázky odpovedal takým spôsobom, že v úzkom kruhu osôb sa vyslovil proti ruskej agresii, ale verejne politicky nevystupoval, ani sa prostredníctvom sociálnych sietí k politike nevyjadroval. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že vzhľadom na charakter podnikateľskej činnosti žalobcu v oblasti výroby komponentov pre ruské zbraňové systémy túto agresiu v podstate podporoval. Preto jeho tvrdenie, že vojnu odsudzoval je vo svetle jeho aktivít nekonzistentným a ťažko uveriteľným vyhlásením. Pokiaľ žalobca tvrdil, že svoj názor odprezentoval pred známymi, z ktorých jeden bol bývalý agent KGB žalovaný uviedol, že vzniká otázka dôveryhodnosti takejto osoby a osôb, ktorými sa žalobca obklopoval. Otázky tiež vzbudzujú aktivity žalobcu, keď tvrdil, že podnikať začal v roku 1987, teda v čase socializmu, kedy sa o podnikaní v pravom zmysle nedalo hovoriť. V ďalšom žalovaný poukázal na to, že žalobca opísal svoje majetkové pomery ako rozsiahle, do roku 2018, t. j. 4 roky po anexii Krymu žalobca pôsobil v krajine pôvodu ako extrémne bohatý človek, nemal žiadne problémy so štátom a krajinu pôvodu opustil až v roku 2020, teda jeho tvrdenia o prenasledovaní za odmietanie vojny, a to aj v spojení s jeho podnikaním v oblasti obchodovania s komponentami do zbraní, sa nejavia skutočné. Žalobca sám priznal, že na to, aby bol úspešný v ďalších súdnych sporoch, mu doplnková ochrana nestačí a chce azyl, čo však nie je účelom inštitútu azylu. Pokiaľ žalobca namieta, že žalovaný sleduje iné záujmy, nič mu nebráni dať podnet na orgány činné v trestnom konaní. Nakoľko individuálne okolnosti prípadu žalobcu nenasvedčujú tomu, že by mohol byť prenasledovaný z dôvodov podľa Dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951 v znení Newyorského protokolu z roku 1967, žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
28. V replike zo dňa 21. apríla 2025 žalobca uviedol, že žaloba obsahuje všetky predpísané náležitosti s podporou skutkových a právnych dôvodov tam uvedených. V ďalšom poukázal na zaujatosť žalovaného voči žalobcovi, vyvolávajúcu pochybnosti o objektívnom posúdení jeho žiadosti. Následne popísal činnosť spoločnosti Pluton v reakcii na tvrdenie žalovaného, že táto spoločnosť vyrábala vojenské komponenty a osobu O. N., a svoj vzťah k nemu. K tvrdeniu žalovaného, že v roku 1987 bol v krajine pôvodu socializmus a neexistovalo žiadne súkromné podnikanie žalobca poukázal na nariadenie Rady ministrov ZSSR č. 162 z 5. februára 1987, na základe, ktorého bolo povolené otvárať prvé družstva na výrobu tovaru dennej spotreby. Zároveň zdôraznil, že predložil dokumenty, v ktorých podrobne vysvetlil nadobudnutie vlastníctva k svojmu kapitálu. V ďalšom vyjadril svoje presvedčenie, že vždy konal čestne, jeho konanie bolo v určitých časových okamihoch vyvolané aktuálnou situáciou. 29. Žalobca tiež žiadal žalovaného vyjadriť sa, kde sa zo spisu podela správa finančného spravodajstva o jeho zahraničných aktívach a účtoch, prečo neboli zapracované zmeny do protokolov č. 1 a č. 2 odovzdané pri treťom výsluchu dňa 3. októbra 2024, neboli správne uvedené iniciály žalobcu, nebola zapísaná odpoveď na otázku, ktorá bola žalobcovi položená pri druhom výsluchu a kde je odpoveď z Litvy. 30. V duplike zo dňa 4. mája 2026 žalovaný uviedol, že žalobca v replike v podstate nové skutočnosti neuviedol. Opätovne poukázal na to, že žalobca nie je a ani nebol politicky aktívnou osobou, a jeho v súkromí vyslovené názory vo svetle podnikania v zbrojnom priemysle nepovažuje za dôveryhodné. 31. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 14. mája 2026, na ktoré sa dostavil žalobca, právny zástupca žalobcu, tlmočníčka a poverená zástupkyňa žalovaného. Právny zástupca žalobcu vo svojom prednese zotrval na žalobných argumentoch, najmä poukázal na subjektívnosť správ, ktoré žalovaný použil ako podklad napadnutého rozhodnutia a zjavnú nepravdivosť skutočností má preukazovať aj správa SIS (predložená súdu), v ktorej je nesprávne uvedené, že žalobca mal byť vo väzbe pre úverový podvod. Ďalej vyjadril nesúhlas so záverom, že žalobca nebol politicky aktívny, pričom jeho prípad by sa mal posudzovať v kontexte rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-280/21, v zmysle ktorého aj ochrana ekonomických záujmov napĺňa dôvody azylu. Právny zástupca žalobcu navrhol, aby správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Poverená zástupkyňa žalovaného v úvode uviedla, že tlačové správy, na ktoré v napadnutom rozhodnutí poukazoval žalovaný, len referujú existujúce trestné stíhania, nie je preto rozhodujúce, či predmetné médium je viac alebo menej nezávislé. Zároveň poverená zástupkyňa žalovaného súdu predložila prehľad ďalších článkov (ako aj rozhodnutie Arbitrážneho súdu mesta Moskva vec A40-51804/18-8-61), ktoré majú potvrdzovať, že žalobca nie je prenasledovaný, ale spájaný s korupčnými škandálmi. Zároveň uviedla, že nie sú žiadne verejne dohľadateľné informácie, že by bol žalobca politicky aktívny a verejne by prezentoval svoj názor. K správe SIS, na ktorú poukázal právny zástupca žalobcu uviedla, že z nej skutočnosti tak, ako uvádza žalobca, nevyplývajú. Zároveň zdôraznila, že žalobcovi bola udelená doplnková ochrana a poukázala na zákon č. 96/2026 Z.z. (pozn. správne zákon č. 69/2026 Z.z.), účinný od 12. júna 2026, v zmysle ktorého bude doplnková ochrana takmer rovnocenná s azylom. Poverená zástupkyňa žalovaného navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalobca predložil súdu svoje vyjadrenie zo dňa 14. mája 2026. Predložené listiny boli krátkou cestou doručená účastníkom konania s tým, že títo dostali primeraný priestor na oboznámenie sa s ich obsahom. Účastníci konania vo svojich nasledujúcich vyjadreniach zotrvali na svojich návrhoch a v krátkosti zrekapitulovali svoje argumenty. III. Aplikované ustanovenia právnych predpisov 32. Podľa § 2 písm. d) zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv 3a) alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2,
6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. 33. Podľa § 2 písm. e) zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie pôvodcom prenasledovania alebo vážneho bezprávia 1. štát, 2. strany alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia, alebo 3. neštátni pôvodcovia, ak možno preukázať, že subjekty uvedené v prvom a druhom bode nie sú schopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím. 34. Podľa § 8 písm. a) zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu. 35. Podľa § 19a ods. 6 zákona o azyle, pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu sa neprihliada na to, či žiadateľ skutočne má rasové, náboženské, národnostné, sociálne alebo politické charakteristické črty, ktoré spôsobujú jeho prenasledovanie, ak sú mu prisudzované pôvodcom prenasledovania. 36. Podľa § 52, prvá veta zákona o azyle, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje správny poriadok,20) ak tento zákon neustanovuje inak. 20) Zákon č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov. 37. Podľa článku 6 Smernice EP a Rady (EÚ) 2011/95/EÚ, aktéri prenasledovania alebo vážneho bezprávia zahŕňajú: a) štát; b) strany alebo organizácie kontrolujúce štát alebo podstatnú časť územia štátu; c) neštátnych aktérov, ak je možné preukázať, že aktéri uvedení v písmenách a) a b) vrátane medzinárodných organizácií, nie sú schopní alebo ochotní poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím, ako sa vymedzuje v článku 7. 38. Podľa článku 9 ods. 1 Smernice EP a Rady (EÚ) 2011/95/EÚ, aby sa čin považoval za čin prenasledovania v zmysle článku 1 písm. A Ženevského dohovoru, musí: a) byť svojou povahou dostatočne vážny alebo opakovaný tak, aby predstavoval vážne porušovanie základných ľudských práv, najmä práv, na ktoré sa nevzťahuje výnimka podľa článku 15 ods. 2 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, alebo b) byť zoskupením rozličných opatrení vrátane porušovania ľudských práv, ktoré sú dostatočne vážne na to, aby mali na jednotlivca rovnaký vplyv ako je uvedený v písmene a). 39. Podľa článku 9 ods. 2 Smernice EP a Rady (EÚ) 2011/95/EÚ, činy prenasledovania, ako sú kvalifikované v odseku 1, môžu okrem iného nadobúdať formu: a) činov fyzického alebo duševného násilia vrátane činov sexuálneho násilia; b) zákonných, správnych, policajných a/alebo súdnych opatrení, ktoré sú samotné diskriminačné alebo ktoré sú vykonávané diskriminačným spôsobom; c) stíhania alebo potrestania, ktoré je neúmerné alebo diskriminačné; d) odmietnutia súdneho odškodnenia vyplývajúceho z neúmerného alebo diskriminačného potrestania; e) stíhania alebo potrestania kvôli odmietnutiu vykonania vojenskej služby v čase konfliktu v prípade, že vykonávanie vojenskej služby by zahŕňalo trestné činy alebo akty, na ktoré sa vzťahujú dôvody vylúčenia, ako sú stanovené v článku 12 ods. 2; f) činy špecifické pre pohlavie alebo činy osobitného charakteru týkajúceho sa detí. 40. Podľa článku 9 ods. 3 Smernice EP a Rady (EÚ) 2011/95/EÚ, v súlade s článkom 2 písm. d) musí existovať spojenie medzi dôvodmi uvedenými v článku 10 a činmi prenasledovania, ako sú kvalifikované v odseku 1 tohto článku, alebo stav, keď chýba ochrana proti takýmto činom. 41. Podľa článku 10 ods. 1 Smernice EP a Rady (EÚ) 2011/95/EÚ, členské štáty zohľadnia pri posudzovaní dôvodov pre prenasledovanie tieto prvky:
a) pojem rasy bude zahŕňať najmä činitele farby, pôvodu alebo príslušnosti ku konkrétnej etnickej skupine; b) pojem náboženstvo bude zahŕňať najmä zastávanie teistického, neteistického a ateistického presvedčenia, účasť alebo zdržanie sa oficiálnych bohoslužieb v súkromí alebo na verejnosti, sám alebo v spoločnosti iných, iné náboženské úkony alebo prejavy názoru alebo formy osobného alebo spoločného postoja, ktorý je založený na náboženskom presvedčení alebo ktorý je ním nariadený; c) pojem občianstva sa neobmedzuje na štátne občianstvo alebo jeho neexistenciu, ale zahŕňa predovšetkým príslušnosť k skupine určenej jej kultúrnou, etnickou alebo lingvistickou identitou, spoločným geografickým alebo politickým pôvodom alebo vzťahom s obyvateľstvom iného štátu; d) skupina tvorí určitú sociálnu skupinu najmä v prípade, že: - príslušníci tejto skupiny majú prirodzenú charakteristiku alebo spoločný pôvod, ktorý sa nemôže zmeniť, alebo zdieľajú charakteristiku alebo vieru, ktorá je taká základná pre identitu alebo vedomie, že osoba by nemala byť nútená, aby sa jej zriekla, a - táto skupina má jednoznačnú identitu v príslušnej krajine, pretože je vnímaná ako odlišná od okolitej spoločnosti. V závislosti od okolností v krajine pôvodu môže určitá sociálna skupina zahŕňať skupinu vychádzajúcu zo spoločnej charakteristiky sexuálnej orientácie. Sexuálna orientácia sa nemôže chápať ako orientácia zahŕňajúca činy považované za trestné v súlade s vnútroštátnym právom členských štátov. Aspektom týkajúcim sa rodu vrátane rodovej identity sa venuje náležitá pozornosť na účely určenia príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo zisťovania charakteristík takejto skupiny; e) pojem politického názoru bude zahŕňať najmä zastávanie určitého názoru, filozofie alebo náboženského presvedčenia v záležitosti spojenej s prípadnými aktérmi prenasledovania uvedenými v článku 6 a ich politikami alebo metódami bez ohľadu na to, či tento žiadateľ uplatňoval tento názor, filozofiu alebo náboženské presvedčenie. 42. Podľa článku 10 ods. 1 Smernice EP a Rady (EÚ) 2011/95/EÚ, pri posudzovaní, či žiadateľ má oprávnenú obavu z prenasledovania, je nepodstatné, či má žiadateľ skutočne takú rasovú, náboženskú, národnú, sociálnu alebo politickú charakteristiku, ktorá spôsobuje prenasledovanie, za predpokladu, že takáto charakteristika je prisudzovaná žiadateľovi aktérom prenasledovania. 43. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) platnom a účinnom znení (ďalej aj „správny poriadok“), správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 44. Podľa § 34 ods. 5 správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. IV. Právne posúdenie veci správnym súdom 45. Správny súd v Košiciach ako vecne, miestne a kauzálne príslušný podľa § 10, § 13 ods. 3, § 17 písm. a) SSP v konaní o žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie podľa § 206 až § 220 SSP, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného, preskúmal rozhodnutie žalovaného a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, posúdil správnu žalobu neformálne, neviazaný pri svojom rozhodovaní žalobnými bodmi podľa § 206 ods. 3 SSP, podľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho súdu podľa § 206 ods. 4 SSP a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. 46. Predmetom súdneho prieskumu v zmysle správnej žaloby bolo preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktorým žalovaný rozhodol o tom, že sa žalobcovi neudeľuje azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle. Žalobca v podanej žalobe namietal, že žalovaný jednostranne vyhodnotil dôkazy tvoriace obsah administratívneho spisu v neprospech žalobcu a to predovšetkým za situácie, ak vychádzal výlučne z medializovaných správ proruských médií, dôsledkom čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.
47. Správny súd na úvod dáva do pozornosti, že inštitút azylu nie je univerzálnym inštitútom, prostredníctvom ktorého možno dosiahnuť legalizáciu pobytu v členskom štáte Európskej únie. Pre udelenie medzinárodnej ochrany je nevyhnutné splniť úzko koncipované podmienky, ktoré sú špecifikované zákonom o azyle, konkrétne v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu alebo z dôvodu prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd v krajine pôvodu. 48. Primárnym dôvodom neudelenia azylu žalobcovi bolo nesplnenie relevantných podmienok pre udelenie azylu v zmysle zákona o azyle z dôvodu, že podľa názoru žalovaného trestné konania, na ktoré žalobca v konaní o azyle poukazoval a z dôvodu ktorých u neho vznikla obava z prenasledovania, neboli účelovo vykonštruované pre neposkytnutie úplatku 3 miliónov USD príslušníkovi FSB M. N., ale tieto žalovaný považoval za výsledok dôsledného a dlhodobého vyšetrovania aktivít žalobcu. Zároveň žalovaný na preukázanie „nestrannosti“ trestných konaní (konkrétne vo veci banky Master capital) poukázal na skutočnosť, že odsúdené boli aj iné osoby, pričom dostali krátke, ale prísne tresty a boli už z väzenia prepustení. 49. Je pravdou, že na podporu týchto záverov si žalovaný zabezpečil a citoval verejne publikované články a to konkrétne článok na www.Banki.ru zo dňa 7. augusta 2020, www.Kommerstant.ru dňa 12. júna 2023, a www.Interfax.ru dňa 4. apríla 2025, z ktorých možno žalovaným tvrdené názory (do istej miery) vyvodiť, avšak nemožno opomenúť skutočnosť, že tak, ako namietal žalobca v podanej žalobe, všetky tieto zdroje majú jednostranný pôvod v krajine pôvodu s úzkym prepojením na štát, či už formou vlastníckych alebo finančných vzťahov. Je tak možné dospieť k záveru, že ich financovanie aj existencia samotná sú priamo závislé od spolupráce so štátnymi zložkami, čo si minimálne žiada náležitú konfrontáciu záverov z nich vyplývajúcich s inými dôkazmi, pochádzajúcimi aj z iných zdrojov, prípadne zrozumiteľným a jasným spôsobom vysvetliť, z akého dôvodu informáciám v nich obsiahnutým neprikladal minimálne rovnaký význam ako citovanej tlači. Uvedené pritom bolo žalovanému vytknuté Správnym súdom v Košiciach už v bode 33. rozsudku sp. zn. 12Saz/1/2025 zo dňa 7. júla 2025, kde správny súd uviedol, že žalovaný dostatočne nezohľadnil okolnosti uvádzané žalobcom na podporu svojich tvrdení a objasnenie situácie sprevádzajúcej jeho príbeh. Správny súd tak aj v tomto rozsudku zdôrazňuje, že žalovaným získané informácie a vyvodené závery je potrebné posudzovať dôsledne aj v kontexte dôkazov predložených žalobcom, ako aj z dostupných relevantných informácií o krajine pôvodu žalobcu. Správny súd má v tejto súvislosti na mysli, že žalovaný závery, ku ktorým dospel na základe vyššie uvedených článkov nekonfrontoval s mnohými článkami predloženými žalobcom, ako ani s informáciami vyplývajúcimi z jeho vlastných dôkazov, keď napríklad zo Správy o krajine pôvodu č. p.: MU-ODZS-2023/000261-014 zo dňa 12. júna 2023 sa v krajine pôvodu vyskytujú obdobné prípady, kedy je podnikateľ obvinený zo sprenevery po tom, ako odmietol poskytnúť úplatok dôstojníkovi FSB, resp. že podľa Inštitútu súčasného rozvoja bol každý štvrtý ruský podnikateľ vystavený trestnému stíhaniu (strany 46-49). Taktiež správy Ministerstva zahraničných vecí USA o stave ľudských práv (a tiež iné zdroje, napr. Politico a webstránka Voice of America) opakovane upozorňujú na to, že štátne orgány krajiny pôvodu majú tendenciu zneužívať nástroje Interpolu na politicky motivovanú represiu voči osobám nachádzajúcim sa mimo krajiny. O obdobných praktikách svedčia tiež správy, na ktoré poukazoval žalobca vo vyjadrení zo dňa 27. marca 2023. Podľa správy o situácii v Rusku v roku 2020 (čl. 26 administratívneho spisu) podnikatelia bežne čelia vydieraniu a vyvlastňovaniu zo strany orgánov činných v trestnom konaní alebo zločineckých skupín. Vychádzajúc zo záveru z Polytematickej správy o krajine zo dňa 4. novembra 2025 č.p. MU-ODZS-2025/000143-022, činnosť ruských bezpečnostných služieb nie je smerovaná na dodržiavanie práva a poriadku, alebo zabezpečenie verejnej bezpečnosti, ale výlučne na ochranu existujúceho politického režimu. 50. Nakoľko pre posúdenie právneho názoru žalovaným a s tým súvisiacej správnej úvahy je pre správny súd rozhodujúce odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, správny súd vzhľadom na vyššie uvedené tak opätovne dospel k záveru o účelovo selektívnom prístupe žalovaného k výberu informácií o krajine pôvodu, čo je v rozpore so zásadou materiálnej pravdy pri zisťovaní skutočného stavu (§ 32 ods. 1 správneho poriadku) ako aj voľného hodnotenia dôkazov (§ 34 ods. 5 správneho poriadku), čo samo osebe je podľa názoru súdu dostatočným dôvodom pre konštatovanie nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a rozporu skutkového stavu veci, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia s administratívnymi spismi alebo absencia opory v nich a tak dôvodom pre
zrušenie napadnutého rozhodnutia. Správny súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pokiaľ aj žalovaný rozšíril svoju argumentáciu vo vyjadrení k žalobe (povaha podnikateľskej činnosti žalobcu, spochybnenie osôb, pred ktorými mal žalobca prezentovať svoje názory a pod.) prípadne na pojednávaní dňa 14. mája 2026 (predložením nových, podľa jeho názoru nestranných správ), následné vyjadrenia orgánu verejnej správy, podané v priebehu preskúmavacieho konania môžu napomôcť správnemu súdu pri hodnotení postupu orgánu verejnej správy po vydaní napadnutého rozhodnutia, avšak v žiadnom prípade takéto vyjadrenia nemôžu konvalidovať vytýkané nedostatky odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia. 51. Správny súd sa tiež nestotožnil s tvrdením žalovaného, že jeho závery o objektívnosti vedených trestných konaní podporuje aj to, že v trestných konaniach vedených proti žalobcovi boli odsúdené aj iné osoby, ktoré dostali len krátke, no prísne tresty. Uvedenú časť odôvodnenia správny súd považuje za absolútne nepreskúmateľnú pre nedostatok dôvodov, nakoľko jej výpovedná hodnota je len veľmi všeobecná a zároveň mätúca, ak uložené tresty mali byť krátke ale prísne (pričom žalovaný ani konkrétne osoby, ani konkrétny druh, prípadne výmeru trestu nijako bližšie nekonkretizoval). Takéto tvrdenie bez náležitej špecifikácie a opory v dôkazoch nie je podľa názoru správneho súdu spôsobilé kvalifikovane spochybniť priebeh udalostí tak, ako ich v azylovom konaní uvádza žalobca. 52. Správny súd v ďalšom uvádza, že kým žalovaný na jednej strane konštatoval, že činnosť príslušníkov FSB, vyvíjanú na žalobcu, je možné považovať za pôsobenie štátneho orgánu resp. sa jedná o štátnych aktérov (str. 12 ods. 1 a 2 napadnutého rozhodnutia), zároveň vylúčil výklad článku 10 ods. 1 písm. e) odseku 2 Smernice EP a Rady (EÚ) 2011/95/EÚ na účel určenia pôvodcu prenasledovania. Podľa názoru správneho súdu z uvedeného ustanovenia je však zrejmé, že pôvodcom prenasledovania môže byť aj štát. Správny súd preto nesúhlasí z takto formulovaným právnym záverom žalovaného a uvádza, že ak podľa žalovaného príslušníci FSB pôsobili na žalobcu z pozície štátneho orgánu, respektíve štátnej moci, možno ich považovať za zástupcov štátu a teda pôvodcom možného prenasledovania je štát tak, ako to vyplýva z článku 10 ods. 1 písm. e) odseku 2 v spojení s článkom 6 písm. a) Smernice EP a Rady (EÚ) 2011/95/EÚ (zhodne s § 2 písm. e) zákona o azyle). Uvedený záver nepriamo vyplýva aj z bodu 27 odôvodnenia Smernice EP a Rady (EÚ) 2011/95/EÚ, ktorý predpokladá, že aktérmi prenasledovania alebo vážneho bezprávia sú štát alebo zástupcovia štátu. Pokiaľ mal žalovaný na mysli to, že získanie majetkového prospechu na úkor žalobcu (hoc aj osobami konajúcimi za štát ale sledujúcimi vlastný prospech) nemôže byť považované za akt prenasledovania, vo vzťahu k uvedenému (a vo svojej podstate uvedené predstavuje rozhodnú skutočnosť pre posúdenie žalobcovej žiadosti o azyl) je v prvom rade potrebné ustáliť, čo žalobca považuje za prenasledovanie a čoho sa žalobca v skutočnosti do budúcna obáva (strata majetku, osobné následky v prípade nepodriadenia sa vôli aktérov prenasledovania, atď.), a vo svetle uvedeného otázku prenasledovateľov posúdiť. 53. V ďalšom správny súd považuje za potrebné poukázať na rozpornosť vo vlastných argumentoch žalovaného, ak na jednej strane konštatoval, že v prípade žalobcu nemožno hovoriť o naplnení podmienok vyplývajúcich z článku 9 ods. 2 písm. c) Smernice EP a Rady (EÚ) 2011/95/EÚ, teda že by žalobca čelil činom prenasledovania v podobe stíhania alebo potrestania, ktoré je neúmerné alebo diskriminačné, nakoľko výšku trestu, ktorá by mu v krajine pôvodu hrozila za trestný čin podvodu alebo sprenevery nie je možné považovať za neprimeranú, drakonickú, alebo za takú, ktorá by svojou mierou a intenzitou postihu napĺňala definíciu prenasledovania (str. 13). Žalovaný však v poradí druhom rozhodnutí ČAS: MU-PO-153-129/2023-Ž zo dňa 20. februára 2025, v časti odôvodňujúcej priznanie doplnkovej ochrany (teda táto časť nebola rozsudkom Správneho súdu v Košiciach zo dňa 7. júla 2025 dotknutá), sám konštatuje, že „podľa dostupných informácií možno dospieť k záveru, že samotný výkon týchto trestov v podmienkach RF by mohol predstavovať mučenie, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie“. Ak zároveň správny súd vychádza zo Správy o krajine pôvodu č. p.: MUODZS-2023/000261-014 zo dňa 12. júna 2023, v ktorej sú celkom jasne popísané podmienky výkonu trestov v domovskej krajine, správnemu súdu nedáva logiku právny záver žalovaného o tom, že takéto konanie vo vzťahu k osobe žalobcu by nenapĺňalo podmienky prenasledovania, ako vyplývajú z článku 7 Smernice EP a Rady (EÚ) 2011/95/EÚ, resp. § 2 písm. d) zákona o azyle. V tejto súvislosti sa správnemu súdu nejaví ako dostatočné ani poukázanie na priznanie doplnkovej ochrany žalobcovi, nakoľko táto forma ochrany má za súčasnej platnej a účinnej právnej úpravy len subsidiárnu povahu a žalovaný je povinný predovšetkým skúmať splnenie podmienok na udelenie azylu. Pokiaľ žalovaný na pojednávaní dňa 14. mája 2026 poukazoval na zákon č. 69/2026 Z.z., ktorý nadobudne platnosť a účinnosť dňa 12. júna 2026 a má nahradiť doteraz platný a účinný zákon o azyle, uvedené nemá žiadnu právnu relevanciu
na tu súdenú vec, nakoľko správny súd pri rozhodovaní vychádza zo skutkového a právneho stavu v čase vyhlásenia rozsudku. 54. Pokiaľ žalobca žiadal, aby sa žalovaný vyjadril, kde sa zo spisu podela správa finančného spravodajstva o jeho zahraničných aktívach a účtoch, a odpoveď z Litvy správny súd uvádza, že žalobca nijako nekonkretizoval, o aké dokumenty sa má jednať, ani nie je zrejmé, ako bolo uvedené spôsobilé zasiahnuť do práv a právom chránených záujmov žalobcu, a spôsobiť tak nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. K námietkam, že neboli zapracované zmeny do protokolov č. 1 a č. 2 odovzdaných pri treťom výsluchu dňa 3. októbra 2024, neboli správne uvedené iniciály žalobcu, nebola zapísaná odpoveď na otázku, ktorá bola žalobcovi položená pri druhom výsluchu správny súd uvádza, že žalobca potvrdil správnosť a úplnosť zápisníc z výsluchu svojím podpisom, pričom bol zároveň výslovne poučený v nasledovnom znení: „Zároveň prehlasujem, že k svojej žiadosti nemám čo dodať. Dotazník mi bol pred odsúhlasením a podpisom pretlmočený do ruského jazyka, ktorému bez problémov rozumiem, jeho obsahu som porozumel/a nežiadam jeho doplnenie ani pozmenenie a súhlasím s ním.“ 55. K námietke žalovaného, že žaloba neobsahovala zákonom predpísanú špecifikáciu žalobných bodov správny súd uvádza, že v zmysle § 206 ods. 3 SSP správna žaloba vo veciach azylu, zaistenia, administratívneho vyhostenia podlieha neformálnemu súdnemu prieskumu, kedy správny súd nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi. 56. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného dôsledne ustáliť charakter pôvodcov prenasledovania vo vzťahu k žalobcom tvrdenému prenasledovaniu, opodstatnenosť obavy žalobcu z prenasledovania (s prípadným prihliadnutím na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-280/21) vo vzťahu k budúcim možným dôsledkom, ktoré by mu v krajine pôvodu hrozili a to na základe takých dôkazov, ktoré nie sú zaťažené vadou možnej jednostrannosti a účelovosti, prípadne vyhodnotiť, či je v krajine pôvodu dostupná ochrana pred prenasledovaním tak, ako na to poukázal Správny súd v Košiciach v rozsudku sp. zn. 12Saz/1/2025 zo dňa 7. júla 2025 v bodoch 51 a 52. 57. Správny súd dospel s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti k záveru, že správna žaloba je dôvodná, a preto napadnuté rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. c), e) a f) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, nakoľko vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, neúplne zisteného skutkového stavu veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. 58. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči v konaní neúspešnému žalovanému plnú náhradu trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a. na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c. účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d. v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e. vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f. nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g. rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h. sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i. nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j. podanie bolo nezákonne odmietnuté. Sťažnostné body podľa písm. g) až i) sťažovateľ vymedzí tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred správnym súdom (§ 440 ods. 1, 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).