{"guid": "a713cd57-933e-4b2e-ae7b-e0cfce04fcaa:c4575c33-1f6c-44d9-b26b-58bc84bdc956", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2026:0926100130.2", "spisova_znacka": "8Saz/1/2026", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 8Saz/1/2026 z 14. 5. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 14. mája 2026, sp. zn. 8Saz/1/2026, ECLI:SK:SpSKE:2026:0926100130.2", "identifikacne_cislo": "0926100130", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "JUDr. Ing. Lenka Figulová", "sudca_id": 972, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ing-lenka-figulova-972", "datum_vydania": "2026-05-14", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c)", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. c) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c)", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-e)", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. e) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-e)", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-f)", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. f) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-f)", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "nazov": "§ 167 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-167"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "nazov": "§ 8 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19a.odsek-6", "nazov": "§ 19a ods. 6 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19a.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-19a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-52", "nazov": "§ 52 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-52", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-52"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-167", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-2", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-8", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-19a", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-52"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c4575c33-1f6c-44d9-b26b-58bc84bdc956", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2026:0926100130.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2026:0926100130.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2026:0926100130.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\n8Saz/1/2026\n0926100130\n14. 05. 2026\nJUDr. Ing. Lenka Figulová\nECLI:SK:SpSKE:2026:0926100130.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Ing. Lenkou Figulovou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.\nXX. XXXXXXXX XXXX, štátna príslušnosť: Ruská federácia, trvale bytom C. D., E. F. XXX-XXX, G.\nC., G. A., t.č. pobytom na adrese: H.. I. J. E. XXXX/X, K., cestovný pas G. E. XXXXXXXXX, právne\nzastúpený: JUDr. Ján Tajták, advokát, so sídlom Ondavská 17, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo\nvnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, Bratislava, o správnej žalobe vo\nveciach azylu proti rozhodnutiu žalovaného ČAS: MU-PO-153-170/2023-Ž zo dňa 21. januára 2026,\ntakto\nrozhodol:\nI. Rozhodnutie žalovaného ČAS: MU-PO-153-170/2023-Ž\nz r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\n\nzo dňa 21. januára 2026\n\nII. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu účelne vynaložených\ntrov konania.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Žalovaný rozhodnutím ČAS: MU-PO-153-170/2023-Ž zo dňa 21. januára 2026 (ďalej aj „napadnuté\nrozhodnutie“) podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v platnom a účinnom znení (ďalej aj „zákon o azyle“) neudelil žalobcovi azyl podľa § 13 ods.\n1 písm. a) zákona o azyle.\n2. Z obsahu administratívneho spisu ako aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplynulo, že\nžalobca vstúpil do konania o azyle na území SR po tom, ako bol dňa 27. marca 2023 na základe\nDublinského dohovoru (Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 zo dňa 26. júna\n2013) transferovaný na územie SR z územia Litovskej republiky, keďže sa v zmysle § 4 ods. 6 zákona\no azyle považuje za žiadateľa z dôvodu, že na konanie o azyle je príslušná SR. Na žalobcu bolo\nvyhlásené medzinárodné pátranie vo forme difúzie na podklade zatýkacieho rozkazu, ktorý bol dňa 13.\naugusta 2020 vydaný súdom Ruskej federácie (ďalej aj „krajina pôvodu“). Orgán krajiny pôvodu žiadal o\nextradíciu žalobcu pre trestný čin sprenevery veľkého rozsahu spáchanej podvodom pre skutok, za ktorý\nje horná hranica trestu odňatia slobody 10 rokov. Po transfere na územie SR bol žalobca umiestnený\nv Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Košice na základe uznesenia\nKrajského súdu v Košiciach sp. zn. 8Ntc/10/2023 zo dňa 30. marca 2023 v spojení s uznesením\nNajvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Tost/213/2023 zo dňa 3. mája 2023 o jeho vzatí do predbežnej väzby.\nDňa 5. mája 2023 ho Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 8Ntc/10/2023 v spojení s uznesením\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 5Tost/18/2023 zo dňa 15. júna 2023 vzal do vydávacej väzby. Krajský\n\nsúd v Košiciach rozhodnutím sp. zn. 8Ntc/10/2023 zo dňa 29. novembra 2023 rozhodol o prepustení\nžalobcu z väzby na slobodu, pričom mu uložil povinnosti a obmedzenia, a nariadil ich kontrolu technickým\nprostriedkom - zariadením na určenie polohy kontrolovanej osoby so zákazom vzďaľovať sa z miesta\npobytu.\n3. Žalobca v priebehu azylového konania uviedol, že v krajine pôvodu vykonával od roku 1987\npodnikateľskú činnosť v spoločnosti Kooperativ master (premenovanej na Master group), bol jej\nzakladateľom, riaditeľom a zároveň štatutárnym orgánom. O trestnom stíhaní v krajine pôvodu sa\ndozvedel od svojho advokáta, pričom toto považuje za vykonštruované, s cieľom získať jeho aktíva v\nkrajine pôvodu, a to najmä v spoločnosti Pluton. Podľa orgánov v krajine pôvodu mal spôsobiť škodu\npribližne 8 miliónov eur, pričom jeho majetok, ktorý mu už nezákonne zabrali bol v hodnote takmer 800\nmiliónov eur. Má za to, že je prenasledovaný spravodajskou službou krajiny pôvodu. Prenasledovanie\nzačalo tým, že príslušníci spravodajskej služby od neho žiadali zaplatenie sumy vo výške 3 miliónov\nUSD pod vyhrážkou trestného stíhania a konkurzu na jeho firmy cez banku Trust, čo žalobca odmietol.\nNásledne (jeseň 2018) predmetná banka iniciovala trestné konanie a snažila sa zmocniť spoločnosti\nPluton, ktorá vyrába elektro komponenty pre ruské zbraňové systémy. Následne v roku 2019 žalobca\nopustil krajinu pôvodu a zdržiaval sa vo viacerých štátoch EÚ. Dňa 7. januára 2020 bol žalobca\npozvaný p. L. K., ktorý sa predstavil ako príslušník spravodajskej služby krajiny pôvodu, na stretnutie\ndo Courchevelu vo Francúzsku. S uvedenou osobou, ako aj s ďalšou osobou, ktorá bola predstavená\nako Dmitrij, sa žalobca stretol a bol požiadaný, aby za účelom vyriešenia konkurznej záležitosti a\nvšetkých právnych sporov zaplatil 13 miliónov USD. Žalobca odmietol poskytnúť úplatok. V ďalšom\nobdobí žalobca opakovane videl podozrivé osoby na prázdnych uliciach, ako sedia v aute a sledujú\nho. V tom čase sa zdržiaval vo Francúzsku. Po troch mesiacoch, dňa 28. mája 2020 bolo voči nemu\nvznesené obvinenie pre vymyslený skutok podvodu. Žalobca je toho názoru, že v prípade jeho vydania\ndo krajiny pôvodu by bol ohrozený mučením s cieľom donútiť ho previesť svoje posledné majetkové\naktíva na osoby, ktoré ho vydierali.\n4. Žalovaný o azylovej žiadosti žalobcu rozhodol prvým rozhodnutím ČAS: MU-PO-153-80/2023-Ž dňa\n19. februára 2024, pričom na základe správnej žaloby Správny súd v Košiciach rozsudkom sp. zn.\n13Saz/2/2024 zo dňa 12. júna 2024 zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nŽalovaný následne vykonal so žalobcom dňa 3. októbra 2024 ďalší doplňujúci pohovor, počas ktorého\nvyplynulo, že sa voči žalobcovi v Rakúsku vedú 3 trestné konania, ktoré boli iniciované osobou J.\nD.. V krajine pôvodu voči jeho osobe prebiehajú 2 trestné konania v ekonomických záležitostiach a\nnadobudol podozrenie, že sa voči nemu chystá tretie trestné konanie ekonomického charakteru. Od\nbývalých spolupracovníkov sa mal dozvedieť, že sa voči jeho osobe koná, nakoľko zástupcovi riaditeľa\na generálnemu riaditeľovi spoločnosti Pluton boli predložené na podpis dokumenty, v zmysle ktorých\ntieto osoby nebudú komunikovať so žalobcom z dôvodu, že je štátnym zradcom. Z uvedeného dôvodu\nsa v prípade návratu do krajiny pôvodu obáva, že bude obvinený.\n5. Žalovaný ďalej prostredníctvom dožiadaní zistil, že žalobca sa stále nachádza v medzinárodnom\npátraní pre trestný čin podvodu, pričom vyhlasujúci štát je krajina pôvodu žalobcu. Pokiaľ ide o trestné\nstíhanie v Rakúsku, to bolo zastavené.\n6. Žalovaný následne o azylovej žiadosti žalobcu rozhodol druhým rozhodnutím ČAS: MUPO-153-129/2023-Ž dňa 20. februára 2025, ktorým žalobcovi neudelil azyl a zároveň mu poskytol\ndoplnkovú ochranu. Na základe žalobcom podanej správnej žaloby Správny súd v Košiciach rozsudkom\nsp. zn. 12Saz/1/2025 zo dňa 7. júla 2025 rozhodnutie žalovaného v časti o neudelení azylu zrušil a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie.\n7. Žalovaný so žalobcom vykonal dňa 30. septembra 2025 a dňa 9. novembra 2025 ďalšie doplňujúce\npohovory, kde žalobca uviedol, že podľa jeho vedomostí sú aktuálne voči nemu vedené 4 trestné\nkonania, o dvoch sa dozvedel z vyhláseného medzinárodného pátrania na podklade zatýkacích rozkazov\nkrajiny pôvodu, o ďalšom týkajúcom sa betonárskeho závodu sa mal dozvedieť od svojej advokátky\nešte v roku 2020-2021, štvrté sa má týkať štátneho prevratu a dozvedel sa o ňom od zamestnancov\nspoločnosti Pluton, s ktorými však od uväznenia v SR nie je v žiadnom kontakte. V ďalšom potvrdil, že bol\nvydieraný príslušníkmi FSB najprv v súvislosti so sumou 3 milióny USD a dňa 7. januára 2020 v súvislosti\nso sumou 13 miliónov USD. Žalobca tiež uviedol, že v čase pobytu v krajine pôvodu nepodporoval štátnu\n\npolitiku agresie voči Ukrajine, avšak jemu blízki ľudia ho vyprovokovali, aby pred nimi hovoril o politických\nnázoroch s cieľom získať kompromitujúce dôkazy pre jeho obvinenie zo štátneho prevratu.\n8. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že podľa dostupných zdrojov polícia krajiny\npôvodu sa o žalobcu začala zaujímať v decembri 2018 v súvislosti s aktivitami žalobcu vo vzťahu k banke\nMaster Capital, pričom súd odsúdil bývalých vrcholových manažérov banky na krátke, ale prísne tresty\nodňatia slobody, avšak všetci už boli prepustení. Z uvedeného sa nejaví, že by trestné konania voči\nžalobcovi mali byť účelové z dôvodu neposkytnutia úplatku 3 milióny USD M. N.. Naopak, aktivity žalobcu\nvo vzťahu k banke Master Capital boli vyšetrované finančnými orgánmi s celoštátnou pôsobnosťou v\npriebehu celého roka 2018 a až po ich zisteniach a záverečnom vyšetrení políciou bolo voči žalobcovi\nzačaté trestné konanie pre ekonomické trestné činy, pričom je potrebné zdôrazniť, že aj voči iným\nvrcholovým manažérom, ktorí už tresty odpykali.\n9. Podľa vyjadrenia žalobcu a dostupných zdrojov sa druhé trestné konanie voči žalobcovi malo\ntýkať spoločnosti Pluton v súvislosti s podvodným prevodom akcií tejto spoločnosti, s prepojením na\nžalobcu a tretie trestné konanie malo súvisieť s finančným podvodom ohľadom cementárne z dôvodu\nnesplateného úveru. Žalovaný však dospel k záveru, že sa zdá nelogické, aby boli voči žalobcovi vedené\n3 rôzne účelové trestné konania, naopak podľa názoru žalovaného tieto trestné konania boli výsledkom\nvyšetrovania pochybných aktivít žalobcu, čo dosvedčuje ich komplexnosť, detailnosť, verejnosť, vrátane\nprístupu k informáciám pre mimovládne agentúry. Podľa názoru žalovaného exitujú oveľa jednoduchšie\npostupy „deprivatizácie“ majetku záujmových osôb, ako dlhoročné vyšetrovanie.\n10. K posúdeniu, či žalobcu možno považovať za osobu prenasledovanú z politických dôvodov žalovaný\nuviedol, že v priebehu konania sa nepreukázalo, že by sa jeho majetku ktokoľvek korupčne zmocnil.\nNaopak, žalobca sa so žiadosťou o pomoc vo veci finančnej situácie spoločnosti Pluton obrátil v\nroku 2018 práve na štátne orgány, ktoré boli v tomto smere ústretové, ako dokazujú listinné dôkazy\npredložené žalobcom a snažili sa vyriešiť situáciu spôsobenú konaním vlastníka, a reštrukturalizovať\ndlh spoločnosti. Vyšetrovanie žalobcu súviselo s obvinením z leta 2020 pre spreneveru finančných\nprostriedkov jeho banky Master Capital. Žalovaný považoval za zrejmé, že žalobca sa po tom, ako sa v\nroku 2018 o neho prvý krát začala zaujímať polícia krajiny pôvodu v súvislosti s odobratím licencie jeho\nbanke Master Capital, snažil vyhnúť akejkoľvek zodpovednosti, či zbavenia sa akýchkoľvek podozrení z\nnekalej činnosti, keď sa od februára 2019 nepretržite zdržiaval mimo krajinu pôvodu. V prípade žalobcu\ntak nemožno hovoriť o ochrane majetkových alebo ekonomických záujmov proti nezákonne pôsobiacim\nštátnym orgánom, keď sa snaží vyhnúť hrozbe trestu pre špekulatívne finančné operácie, podvody\na spreneveru, a preto nemožno žalobcu považovať za osobu prenasledovanú z politických dôvodov.\n11. Žalovaný v ďalšom uviedol, že nie je vylúčené, aby žalobca čelil vydieraniu zo strany príslušníkov\nFSB, čo by mohlo mať isté znaky prenasledovania, avšak nie v zmysle článku 10 ods. 1 písm. e) a\nods. 2 Smernice EP a Rady (EÚ) 2011/95/EÚ zo dňa 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie\nštátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej\nochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu\nposkytovanej ochrany (ďalej aj „Smernica EP a Rady (EÚ) 2011/95/EÚ“), nakoľko sa jednalo o štátnych\naktérov nezahrnutých vo výklade uvedeného ustanovenia.\n12. V ďalšom žalovaný porovnal výšku trestov za spreneveru a podvod podľa právneho poriadku krajiny\npôvodu a slovenského právneho poriadku a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky podľa článku\n9 ods. 2 písm. c) Smernice EP a Rady (EÚ) 2011/95/EÚ, teda že by žalobca čelil prenasledovaniu v\npodobe stíhania alebo potrestania, ktoré je neúmerné alebo diskriminačné. Navyše žalobcovi vzhľadom\nna podmienky v ruských väzniciach bola poskytnutá doplnková ochrana. Trestné stíhanie môže byť\ndôvodom na udelenie azylu len v prípade, ak sa preukáže niektorý z azylovo relevantných dôvodov,\nktoré v tomto prípade preukázané neboli.\n13. Čo sa týka konania o štátnej zrade, sám žalobca uviedol že nebol oficiálne obvinený, len\npreverovaný. Pokiaľ nepodporoval agresiu krajiny pôvodu voči Ukrajine, konkrétne anexiu Krymu,\nobsadenie Doneckej a Luhanskej oblasti, k uvedeným udalostiam došlo v roku 2014, pričom žalobca\nkrajinu pôvodu opustil v roku 2019 z dôvodu údajného vydierania príslušníkmi FS, teda kvôli svojim\nnázorom problémy nemal a o uvedenom preverovaní sa dozvedel až po svojom odchode. Žalovaný za\n\nnepravdepodobné považuje tiež tvrdenie žalobcu, že jeho bývalí spolupracovníci na neho zhromažďovali\nkompromitujúci materiál, nakoľko viacerí z nich skončili sami vo väzení.\n14. Vzhľadom na uvedené žalovaný dospel k záveru, že v prípade žalobcu nebola preukázaná\nopodstatnenosť obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z\ndôvodov uplatňovania politických práv a slobôd, ako to upravuje § 8 zákona o azyle.\nII.\nKonanie pred správnym súdom\n15. Proti napadnutému rozhodnutiu podal žalobca dňa 25. februára 2026 správnu žalobcu vo veciach\nazylu podľa § 207 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku v platnom a účinnom\nznení (ďalej aj „SSP“), v ktorej žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie\nkonanie. Žalobca si zároveň uplatnil náhradu trov konania v plnom rozsahu.\n16. Podľa názoru žalobcu žalovaný naďalej neprihliadal na svoje vlastné informácie o krajine pôvodu,\nani z množstva listinných dôkazov a tvrdení predložených žalobcom a zotrval na svojom subjektívnom\nnázore, bez relevantných dôkazov Pokiaľ žalovaný citoval zdroje ako Kommersant, Interfax či Banki,\nuvedené žalobca považuje za proruské, pričom podľa jeho názoru žalovaný dostatočne nevysvetlil,\nprečo informáciám v nich uvedeným prikladal väčšiu dôveryhodnosť ako zdrojom od Ruska nezávislým,\nnapr. Ministerstvu zahraničných vecí USA, Politico, či Voice of America.\n17. Žalobca ďalej poukazoval na to, že všetky média, ktoré ostali v krajine pôvodu (vrátane Kommersant,\nInterfax a Banki) sú závislé od FSB, využívané v hybridnej vojne proti politickej opozícii, občanom a\nnezávislým podnikateľom, ktorí neprijímajú politiku orgánov krajiny pôvodu. Zároveň dal do pozornosti\nanalytickú správu organizácie na ochranu ľudských práv ARGA zo dňa 4. novembra 2025, v\nzmysle ktorej „Monitoring ARGA za obdobie 2023-2025 rokov ukázal, že v 50% preskúmavaných\nprípadov podaniu oznámenia do Interpolu predchádzala organizovaná mediálna kampaň v národných\nmasových médiách zameraná na vytvorenie negatívneho verejného obrazu osoby, spoločnosti alebo\nich zástupcov“. Žalovaný však tieto argumenty ignoroval a do úvahy vzal „propagandistický odpad“ od\nkompromitovaných médií.\n18. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že žalobca má prostredníctvom tlače prístup k informáciám o svojich trestných\nveciach žalobca uviedol, že uvedené je nereálne, nakoľko sa jedná o vládne zdroje, pričom hlavným\nzdrojom obhajoby by mali byť materiály trestného konania, avšak jeho advokát bol z konania odstránený\ntak, že trestné konanie bolo zastavené. Žalobca tiež vyjadril presvedčenie, že konanie vo veci banky\nMaster Capital sa skončilo príliš rýchlo a súd udelil odsúdeným príliš mierne tresty, pričom poukázal na\nto, že sa používajú rôzne formy odmeňovania svedkov alebo vyhrážky zo strany FSB, aby figurovali\nv príbehu nie tak, ako sa to skutočne stalo, ale ako to vyhovuje koncepcii, resp. schéme vytvorenej\nzamestnancami FSB.\n19. Žalobca ďalej poukázal na publikáciu O. P., ekonóma a výskumníka, vysvetľujúcu postup\nprerozdelenia majetku s cieľom odobrať majetok podnikateľom nezávislým od moci a previesť ho na\npoliticky lojálnu elitu, tzv. politickú expropriáciu, čo potvrdzuje aj prípad žalobcu.\n20. Pokiaľ ide o spoločnosť Pluton, žalobca uviedol, že práve jeho snaha zapojiť štátne orgány do pokusu\no ochranu jeho majetku odsunula nástup fázy konkurzného konania, avšak po opustení krajiny pôvodu\ntie isté štátne orgány začali iniciatívne podnik bankrotovať. Uvedené vyvracia záver žalovaného, že sa\nštát sám z vlastnej iniciatívy snažil podnik ochrániť.\n21. V súvislosti s vlastizradou žalobca uviedol, že rozhodujúcou osobou v tejto súvislosti bol J. D. a\njeho komplic J. H., k čomu sa žalobca opakovane vyjadroval. Žalovaný však pri druhom pohovore\nso žalobcom z jemu neznámych dôvodov nezaznamenal pravdivé tvrdenia žalobcu, a na opakované\nžiadosti o opätovné obnovenie otázky žalovaný nereaguje. Žalobca tiež uviedol, že v spise žalobcu\nchýba aj dokumentácia o preverovaní jeho zahraničných aktív. Žalobca tiež žiadal v predchádzajúcich\nvýpovediach opraviť jeho iniciály, nakoľko sa nikdy nepredstavil ako J. O. B..\n\n22. Žalobca vyjadril nesúhlas so záverom žalovaného, že vo veci banky K. Q. prebehlo dôkladné\nvyšetrovanie a celý rok 2018 sa zbierali dôkazy. Podľa vedomostí žalobcu pred vyčlenením jeho osoby\nna samostatné konanie existuje len rozhodnutie vyšetrovateľa založené na klamlivej výpovedi Viktorova,\nktorú urobil pod tlakom. Následne v roku 2019 bola pauza vo vyšetrovaní, v rámci ktorej boli zrejme\nvymazané dokumenty, na čo žalobca poukázal, avšak žalovaný neprihliadal.\n23. Žalobca následne popísal úlohu osôb O. N., N., H., J. vo vzťahu k Master Capital. Uviedol tiež, že\npodľa jeho vedomostí iba J. jediný bol odsúdený a dostal krátky, ale prísny trest a poukázal na odlišné\nzaobchádzanie s väzňami v krajine pôvodu podľa miery spolupráce s FSB.\n24. Pokiaľ ide o ďalšie trestné konania (vedené v Rakúsku) žalobca uviedol, že bol komisiou Interpolu\ninformovaný, že ho vylúčili z medzinárodného pátrania, čím mali potvrdiť, že jeho prenasledovanie bolo\nnezákonné a malo politické dôvody, na uvedené však žalovaný neprihliadal. Žalobca je toho názoru, že\nFSB skrýva trestné konanie o štátnej zrade pred Interpolom, pričom by sa o ňom dozvedel až v deň\nzatknutia. O existencii trestného stíhania vo veci štátnej zrady však žalobca predložil všetky potrebné\ndôkazy.\n25. V závere žalobca poukázal na svoju spoluprácu so žalovaným, konzistentnosť a pravdivosť svojich\ntvrdení preukázaných množstvom dôkazov.\n26. Zhrnúc uvedené žalobca namietal, že žalovaný na tvrdenia žalobcu založené na objektívnych\ndôkazoch neprihliadal, a stotožnil sa s opisom podľa provládnych médií. Vo vzťahu k otázke\ndôveryhodnosti žiadateľa o azyl poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 1Sža/15/2008, sp. zn. 1Sža/9/2007, sp. zn. 1Sža/4/2012. Žalovaný tak na základe vykonaného\ndokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec následne nesprávne právne posúdil.\nNavyše snahe žalobcu chrániť svoj majetok a ekonomické záujmy neprisúdil status vyjadrenia politických\nnázorov v zmysle rozhodnutia ESĽP zo dňa 12. januára 2023 vo veci C-280/2021 a uzavrel, že u žalobcu\nneboli splnené podmienky pre udelenie azylu.\n27. K žalobe sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 24. marca 2026. V úvode uviedol, že v žalobe\nabsentujú žalobné dôvody tak, ako to predpokladá § 182 ods. 1 písm. e) SSP. V ďalšom uviedol,\nže v prípade žalobcu sa nepotvrdila príslušnosť k sociálnej skupine v zmysle článku 10 ods. 1 písm. b)\nSmernice EP a Rady (EÚ) 2011/95/EÚ a príbeh žalobcu nevykazuje znaky prenasledovania z dôvodu\nrasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k sociálnej skupine, či zastávania určitých politických\nnázorov, pričom k uvedeným záverom žalovaný dospel na základe podrobne vedených pohovorov\na to najmä posledných dvoch, a od týchto výpovedí sa odvíjalo aj obstaranie si informácií o krajine\npôvodu. Z vykonaného dokazovania tiež nevyplynulo, že by bol žalobca politicky aktívny, na priamo\npoložené otázky odpovedal takým spôsobom, že v úzkom kruhu osôb sa vyslovil proti ruskej agresii,\nale verejne politicky nevystupoval, ani sa prostredníctvom sociálnych sietí k politike nevyjadroval. V tejto\nsúvislosti žalovaný uviedol, že vzhľadom na charakter podnikateľskej činnosti žalobcu v oblasti výroby\nkomponentov pre ruské zbraňové systémy túto agresiu v podstate podporoval. Preto jeho tvrdenie,\nže vojnu odsudzoval je vo svetle jeho aktivít nekonzistentným a ťažko uveriteľným vyhlásením. Pokiaľ\nžalobca tvrdil, že svoj názor odprezentoval pred známymi, z ktorých jeden bol bývalý agent KGB\nžalovaný uviedol, že vzniká otázka dôveryhodnosti takejto osoby a osôb, ktorými sa žalobca obklopoval.\nOtázky tiež vzbudzujú aktivity žalobcu, keď tvrdil, že podnikať začal v roku 1987, teda v čase socializmu,\nkedy sa o podnikaní v pravom zmysle nedalo hovoriť. V ďalšom žalovaný poukázal na to, že žalobca\nopísal svoje majetkové pomery ako rozsiahle, do roku 2018, t. j. 4 roky po anexii Krymu žalobca pôsobil\nv krajine pôvodu ako extrémne bohatý človek, nemal žiadne problémy so štátom a krajinu pôvodu\nopustil až v roku 2020, teda jeho tvrdenia o prenasledovaní za odmietanie vojny, a to aj v spojení\ns jeho podnikaním v oblasti obchodovania s komponentami do zbraní, sa nejavia skutočné. Žalobca sám\npriznal, že na to, aby bol úspešný v ďalších súdnych sporoch, mu doplnková ochrana nestačí a chce\nazyl, čo však nie je účelom inštitútu azylu. Pokiaľ žalobca namieta, že žalovaný sleduje iné záujmy,\nnič mu nebráni dať podnet na orgány činné v trestnom konaní. Nakoľko individuálne okolnosti prípadu\nžalobcu nenasvedčujú tomu, že by mohol byť prenasledovaný z dôvodov podľa Dohovoru o právnom\npostavení utečencov z roku 1951 v znení Newyorského protokolu z roku 1967, žalovaný navrhol žalobu\nako nedôvodnú zamietnuť.\n\n28. V replike zo dňa 21. apríla 2025 žalobca uviedol, že žaloba obsahuje všetky predpísané náležitosti\ns podporou skutkových a právnych dôvodov tam uvedených. V ďalšom poukázal na zaujatosť\nžalovaného voči žalobcovi, vyvolávajúcu pochybnosti o objektívnom posúdení jeho žiadosti. Následne\npopísal činnosť spoločnosti Pluton v reakcii na tvrdenie žalovaného, že táto spoločnosť vyrábala\nvojenské komponenty a osobu O. N., a svoj vzťah k nemu. K tvrdeniu žalovaného, že v roku\n1987 bol v krajine pôvodu socializmus a neexistovalo žiadne súkromné podnikanie žalobca poukázal\nna nariadenie Rady ministrov ZSSR č. 162 z 5. februára 1987, na základe, ktorého bolo povolené otvárať\nprvé družstva na výrobu tovaru dennej spotreby. Zároveň zdôraznil, že predložil dokumenty, v ktorých\npodrobne vysvetlil nadobudnutie vlastníctva k svojmu kapitálu. V ďalšom vyjadril svoje presvedčenie, že\nvždy konal čestne, jeho konanie bolo v určitých časových okamihoch vyvolané aktuálnou situáciou.\n29. Žalobca tiež žiadal žalovaného vyjadriť sa, kde sa zo spisu podela správa finančného spravodajstva\no jeho zahraničných aktívach a účtoch, prečo neboli zapracované zmeny do protokolov č. 1 a č. 2\nodovzdané pri treťom výsluchu dňa 3. októbra 2024, neboli správne uvedené iniciály žalobcu, nebola\nzapísaná odpoveď na otázku, ktorá bola žalobcovi položená pri druhom výsluchu a kde je odpoveď\nz Litvy.\n30. V duplike zo dňa 4. mája 2026 žalovaný uviedol, že žalobca v replike v podstate nové skutočnosti\nneuviedol. Opätovne poukázal na to, že žalobca nie je a ani nebol politicky aktívnou osobou, a jeho\nv súkromí vyslovené názory vo svetle podnikania v zbrojnom priemysle nepovažuje za dôveryhodné.\n31. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 14. mája 2026, na ktoré sa dostavil žalobca, právny\nzástupca žalobcu, tlmočníčka a poverená zástupkyňa žalovaného. Právny zástupca žalobcu vo svojom\nprednese zotrval na žalobných argumentoch, najmä poukázal na subjektívnosť správ, ktoré žalovaný\npoužil ako podklad napadnutého rozhodnutia a zjavnú nepravdivosť skutočností má preukazovať aj\nspráva SIS (predložená súdu), v ktorej je nesprávne uvedené, že žalobca mal byť vo väzbe pre úverový\npodvod. Ďalej vyjadril nesúhlas so záverom, že žalobca nebol politicky aktívny, pričom jeho prípad\nby sa mal posudzovať v kontexte rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-280/21, v zmysle ktorého aj\nochrana ekonomických záujmov napĺňa dôvody azylu. Právny zástupca žalobcu navrhol, aby správny\nsúd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Poverená zástupkyňa\nžalovaného v úvode uviedla, že tlačové správy, na ktoré v napadnutom rozhodnutí poukazoval žalovaný,\nlen referujú existujúce trestné stíhania, nie je preto rozhodujúce, či predmetné médium je viac alebo\nmenej nezávislé. Zároveň poverená zástupkyňa žalovaného súdu predložila prehľad ďalších článkov\n(ako aj rozhodnutie Arbitrážneho súdu mesta Moskva vec A40-51804/18-8-61), ktoré majú potvrdzovať,\nže žalobca nie je prenasledovaný, ale spájaný s korupčnými škandálmi. Zároveň uviedla, že nie sú\nžiadne verejne dohľadateľné informácie, že by bol žalobca politicky aktívny a verejne by prezentoval\nsvoj názor. K správe SIS, na ktorú poukázal právny zástupca žalobcu uviedla, že z nej skutočnosti tak,\nako uvádza žalobca, nevyplývajú. Zároveň zdôraznila, že žalobcovi bola udelená doplnková ochrana\na poukázala na zákon č. 96/2026 Z.z. (pozn. správne zákon č. 69/2026 Z.z.), účinný od 12. júna\n2026, v zmysle ktorého bude doplnková ochrana takmer rovnocenná s azylom. Poverená zástupkyňa\nžalovaného navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalobca predložil súdu svoje vyjadrenie zo dňa\n14. mája 2026. Predložené listiny boli krátkou cestou doručená účastníkom konania s tým, že títo dostali\nprimeraný priestor na oboznámenie sa s ich obsahom. Účastníci konania vo svojich nasledujúcich\nvyjadreniach zotrvali na svojich návrhoch a v krátkosti zrekapitulovali svoje argumenty.\nIII.\nAplikované ustanovenia právnych predpisov\n32. Podľa § 2 písm. d) zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné\nalebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv 3a) alebo súbeh\nrôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v\n1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia,\n2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú\nvykonávané diskriminačným spôsobom,\n3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu,\n4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste,\n5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon\nvojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2,\n\n6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.\n33. Podľa § 2 písm. e) zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie pôvodcom prenasledovania\nalebo vážneho bezprávia\n1. štát,\n2. strany alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia, alebo\n3. neštátni pôvodcovia, ak možno preukázať, že subjekty uvedené v prvom a druhom bode nie sú\nschopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím.\n34. Podľa § 8 písm. a) zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje\ninak, žiadateľovi, ktorý má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových,\nnárodnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo\npríslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do\ntohto štátu.\n35. Podľa § 19a ods. 6 zákona o azyle, pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu sa neprihliada na to, či\nžiadateľ skutočne má rasové, náboženské, národnostné, sociálne alebo politické charakteristické črty,\nktoré spôsobujú jeho prenasledovanie, ak sú mu prisudzované pôvodcom prenasledovania.\n36. Podľa § 52, prvá veta zákona o azyle, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje správny\nporiadok,20) ak tento zákon neustanovuje inak.\n20) Zákon č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov.\n37. Podľa článku 6 Smernice EP a Rady (EÚ) 2011/95/EÚ, aktéri prenasledovania alebo vážneho\nbezprávia zahŕňajú:\na) štát;\nb) strany alebo organizácie kontrolujúce štát alebo podstatnú časť územia štátu;\nc) neštátnych aktérov, ak je možné preukázať, že aktéri uvedení v písmenách a) a b) vrátane\nmedzinárodných organizácií, nie sú schopní alebo ochotní poskytnúť ochranu pred prenasledovaním\nalebo vážnym bezprávím, ako sa vymedzuje v článku 7.\n38. Podľa článku 9 ods. 1 Smernice EP a Rady (EÚ) 2011/95/EÚ, aby sa čin považoval za čin\nprenasledovania v zmysle článku 1 písm. A Ženevského dohovoru, musí:\na) byť svojou povahou dostatočne vážny alebo opakovaný tak, aby predstavoval vážne porušovanie\nzákladných ľudských práv, najmä práv, na ktoré sa nevzťahuje výnimka podľa článku 15 ods. 2\nEurópskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, alebo\nb) byť zoskupením rozličných opatrení vrátane porušovania ľudských práv, ktoré sú dostatočne vážne\nna to, aby mali na jednotlivca rovnaký vplyv ako je uvedený v písmene a).\n39. Podľa článku 9 ods. 2 Smernice EP a Rady (EÚ) 2011/95/EÚ, činy prenasledovania, ako sú\nkvalifikované v odseku 1, môžu okrem iného nadobúdať formu:\na) činov fyzického alebo duševného násilia vrátane činov sexuálneho násilia;\nb) zákonných, správnych, policajných a/alebo súdnych opatrení, ktoré sú samotné diskriminačné alebo\nktoré sú vykonávané diskriminačným spôsobom;\nc) stíhania alebo potrestania, ktoré je neúmerné alebo diskriminačné;\nd) odmietnutia súdneho odškodnenia vyplývajúceho z neúmerného alebo diskriminačného potrestania;\ne) stíhania alebo potrestania kvôli odmietnutiu vykonania vojenskej služby v čase konfliktu v prípade, že\nvykonávanie vojenskej služby by zahŕňalo trestné činy alebo akty, na ktoré sa vzťahujú dôvody vylúčenia,\nako sú stanovené v článku 12 ods. 2;\nf) činy špecifické pre pohlavie alebo činy osobitného charakteru týkajúceho sa detí.\n40. Podľa článku 9 ods. 3 Smernice EP a Rady (EÚ) 2011/95/EÚ, v súlade s článkom 2 písm. d) musí\nexistovať spojenie medzi dôvodmi uvedenými v článku 10 a činmi prenasledovania, ako sú kvalifikované\nv odseku 1 tohto článku, alebo stav, keď chýba ochrana proti takýmto činom.\n41. Podľa článku 10 ods. 1 Smernice EP a Rady (EÚ) 2011/95/EÚ, členské štáty zohľadnia pri\nposudzovaní dôvodov pre prenasledovanie tieto prvky:\n\na) pojem rasy bude zahŕňať najmä činitele farby, pôvodu alebo príslušnosti ku konkrétnej etnickej\nskupine;\nb) pojem náboženstvo bude zahŕňať najmä zastávanie teistického, neteistického a ateistického\npresvedčenia, účasť alebo zdržanie sa oficiálnych bohoslužieb v súkromí alebo na verejnosti, sám\nalebo v spoločnosti iných, iné náboženské úkony alebo prejavy názoru alebo formy osobného alebo\nspoločného postoja, ktorý je založený na náboženskom presvedčení alebo ktorý je ním nariadený;\nc) pojem občianstva sa neobmedzuje na štátne občianstvo alebo jeho neexistenciu, ale zahŕňa\npredovšetkým príslušnosť k skupine určenej jej kultúrnou, etnickou alebo lingvistickou identitou,\nspoločným geografickým alebo politickým pôvodom alebo vzťahom s obyvateľstvom iného štátu;\nd) skupina tvorí určitú sociálnu skupinu najmä v prípade, že:\n- príslušníci tejto skupiny majú prirodzenú charakteristiku alebo spoločný pôvod, ktorý sa nemôže zmeniť,\nalebo zdieľajú charakteristiku alebo vieru, ktorá je taká základná pre identitu alebo vedomie, že osoba\nby nemala byť nútená, aby sa jej zriekla, a\n- táto skupina má jednoznačnú identitu v príslušnej krajine, pretože je vnímaná ako odlišná od okolitej\nspoločnosti.\nV závislosti od okolností v krajine pôvodu môže určitá sociálna skupina zahŕňať skupinu vychádzajúcu\nzo spoločnej charakteristiky sexuálnej orientácie. Sexuálna orientácia sa nemôže chápať ako orientácia\nzahŕňajúca činy považované za trestné v súlade s vnútroštátnym právom členských štátov. Aspektom\ntýkajúcim sa rodu vrátane rodovej identity sa venuje náležitá pozornosť na účely určenia príslušnosti k\nurčitej sociálnej skupine alebo zisťovania charakteristík takejto skupiny;\ne) pojem politického názoru bude zahŕňať najmä zastávanie určitého názoru, filozofie alebo\nnáboženského presvedčenia v záležitosti spojenej s prípadnými aktérmi prenasledovania uvedenými\nv článku 6 a ich politikami alebo metódami bez ohľadu na to, či tento žiadateľ uplatňoval tento názor,\nfilozofiu alebo náboženské presvedčenie.\n42. Podľa článku 10 ods. 1 Smernice EP a Rady (EÚ) 2011/95/EÚ, pri posudzovaní, či žiadateľ má\noprávnenú obavu z prenasledovania, je nepodstatné, či má žiadateľ skutočne takú rasovú, náboženskú,\nnárodnú, sociálnu alebo politickú charakteristiku, ktorá spôsobuje prenasledovanie, za predpokladu, že\ntakáto charakteristika je prisudzovaná žiadateľovi aktérom prenasledovania.\n43. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) platnom a účinnom\nznení (ďalej aj „správny poriadok“), správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za\ntým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov\nkonania.\n44. Podľa § 34 ods. 5 správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.\nIV.\nPrávne posúdenie veci správnym súdom\n45. Správny súd v Košiciach ako vecne, miestne a kauzálne príslušný podľa § 10, § 13 ods. 3, § 17\npísm. a) SSP v konaní o žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia preskúmal\nžalobou napadnuté rozhodnutie podľa § 206 až § 220 SSP, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu\na administratívneho spisu žalovaného, preskúmal rozhodnutie žalovaného a priebeh administratívneho\nkonania, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, posúdil správnu žalobu neformálne,\nneviazaný pri svojom rozhodovaní žalobnými bodmi podľa § 206 ods. 3 SSP, podľa stavu veci v čase\nvyhlásenia rozhodnutia správneho súdu podľa § 206 ods. 4 SSP a dospel k záveru, že správna žaloba\nje dôvodná.\n46. Predmetom súdneho prieskumu v zmysle správnej žaloby bolo preskúmanie zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia, ktorým žalovaný rozhodol o tom, že sa žalobcovi neudeľuje azyl podľa § 13\nods. 1 písm. a) zákona o azyle. Žalobca v podanej žalobe namietal, že žalovaný jednostranne vyhodnotil\ndôkazy tvoriace obsah administratívneho spisu v neprospech žalobcu a to predovšetkým za situácie, ak\nvychádzal výlučne z medializovaných správ proruských médií, dôsledkom čoho dospel k nesprávnym\nskutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.\n\n47. Správny súd na úvod dáva do pozornosti, že inštitút azylu nie je univerzálnym inštitútom,\nprostredníctvom ktorého možno dosiahnuť legalizáciu pobytu v členskom štáte Európskej únie.\nPre udelenie medzinárodnej ochrany je nevyhnutné splniť úzko koncipované podmienky, ktoré sú\nšpecifikované zákonom o azyle, konkrétne v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa\no azyl musia byť preukázané v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových,\nnárodnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo\npríslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do\ntohto štátu alebo z dôvodu prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd v krajine pôvodu.\n48. Primárnym dôvodom neudelenia azylu žalobcovi bolo nesplnenie relevantných podmienok pre\nudelenie azylu v zmysle zákona o azyle z dôvodu, že podľa názoru žalovaného trestné konania, na\nktoré žalobca v konaní o azyle poukazoval a z dôvodu ktorých u neho vznikla obava z prenasledovania,\nneboli účelovo vykonštruované pre neposkytnutie úplatku 3 miliónov USD príslušníkovi FSB M. N., ale\ntieto žalovaný považoval za výsledok dôsledného a dlhodobého vyšetrovania aktivít žalobcu. Zároveň\nžalovaný na preukázanie „nestrannosti“ trestných konaní (konkrétne vo veci banky Master capital)\npoukázal na skutočnosť, že odsúdené boli aj iné osoby, pričom dostali krátke, ale prísne tresty a boli\nuž z väzenia prepustení.\n49. Je pravdou, že na podporu týchto záverov si žalovaný zabezpečil a citoval verejne publikované\nčlánky a to konkrétne článok na www.Banki.ru zo dňa 7. augusta 2020, www.Kommerstant.ru dňa\n12. júna 2023, a www.Interfax.ru dňa 4. apríla 2025, z ktorých možno žalovaným tvrdené názory (do\nistej miery) vyvodiť, avšak nemožno opomenúť skutočnosť, že tak, ako namietal žalobca v podanej\nžalobe, všetky tieto zdroje majú jednostranný pôvod v krajine pôvodu s úzkym prepojením na štát, či\nuž formou vlastníckych alebo finančných vzťahov. Je tak možné dospieť k záveru, že ich financovanie\naj existencia samotná sú priamo závislé od spolupráce so štátnymi zložkami, čo si minimálne žiada\nnáležitú konfrontáciu záverov z nich vyplývajúcich s inými dôkazmi, pochádzajúcimi aj z iných zdrojov,\nprípadne zrozumiteľným a jasným spôsobom vysvetliť, z akého dôvodu informáciám v nich obsiahnutým\nneprikladal minimálne rovnaký význam ako citovanej tlači. Uvedené pritom bolo žalovanému vytknuté\nSprávnym súdom v Košiciach už v bode 33. rozsudku sp. zn. 12Saz/1/2025 zo dňa 7. júla 2025, kde\nsprávny súd uviedol, že žalovaný dostatočne nezohľadnil okolnosti uvádzané žalobcom na podporu\nsvojich tvrdení a objasnenie situácie sprevádzajúcej jeho príbeh. Správny súd tak aj v tomto rozsudku\nzdôrazňuje, že žalovaným získané informácie a vyvodené závery je potrebné posudzovať dôsledne\naj v kontexte dôkazov predložených žalobcom, ako aj z dostupných relevantných informácií o krajine\npôvodu žalobcu. Správny súd má v tejto súvislosti na mysli, že žalovaný závery, ku ktorým dospel\nna základe vyššie uvedených článkov nekonfrontoval s mnohými článkami predloženými žalobcom,\nako ani s informáciami vyplývajúcimi z jeho vlastných dôkazov, keď napríklad zo Správy o krajine\npôvodu č. p.: MU-ODZS-2023/000261-014 zo dňa 12. júna 2023 sa v krajine pôvodu vyskytujú obdobné\nprípady, kedy je podnikateľ obvinený zo sprenevery po tom, ako odmietol poskytnúť úplatok dôstojníkovi\nFSB, resp. že podľa Inštitútu súčasného rozvoja bol každý štvrtý ruský podnikateľ vystavený trestnému\nstíhaniu (strany 46-49). Taktiež správy Ministerstva zahraničných vecí USA o stave ľudských práv (a\ntiež iné zdroje, napr. Politico a webstránka Voice of America) opakovane upozorňujú na to, že štátne\norgány krajiny pôvodu majú tendenciu zneužívať nástroje Interpolu na politicky motivovanú represiu\nvoči osobám nachádzajúcim sa mimo krajiny. O obdobných praktikách svedčia tiež správy, na ktoré\npoukazoval žalobca vo vyjadrení zo dňa 27. marca 2023. Podľa správy o situácii v Rusku v roku 2020\n(čl. 26 administratívneho spisu) podnikatelia bežne čelia vydieraniu a vyvlastňovaniu zo strany orgánov\nčinných v trestnom konaní alebo zločineckých skupín. Vychádzajúc zo záveru z Polytematickej správy\no krajine zo dňa 4. novembra 2025 č.p. MU-ODZS-2025/000143-022, činnosť ruských bezpečnostných\nslužieb nie je smerovaná na dodržiavanie práva a poriadku, alebo zabezpečenie verejnej bezpečnosti,\nale výlučne na ochranu existujúceho politického režimu.\n50. Nakoľko pre posúdenie právneho názoru žalovaným a s tým súvisiacej správnej úvahy je pre\nsprávny súd rozhodujúce odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, správny súd vzhľadom na vyššie\nuvedené tak opätovne dospel k záveru o účelovo selektívnom prístupe žalovaného k výberu informácií\no krajine pôvodu, čo je v rozpore so zásadou materiálnej pravdy pri zisťovaní skutočného stavu (§ 32\nods. 1 správneho poriadku) ako aj voľného hodnotenia dôkazov (§ 34 ods. 5 správneho poriadku), čo\nsamo osebe je podľa názoru súdu dostatočným dôvodom pre konštatovanie nedostatočne zisteného\nskutkového stavu veci a rozporu skutkového stavu veci, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ\nnapadnutého rozhodnutia s administratívnymi spismi alebo absencia opory v nich a tak dôvodom pre\n\nzrušenie napadnutého rozhodnutia. Správny súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pokiaľ aj žalovaný\nrozšíril svoju argumentáciu vo vyjadrení k žalobe (povaha podnikateľskej činnosti žalobcu, spochybnenie\nosôb, pred ktorými mal žalobca prezentovať svoje názory a pod.) prípadne na pojednávaní dňa 14. mája\n2026 (predložením nových, podľa jeho názoru nestranných správ), následné vyjadrenia orgánu verejnej\nsprávy, podané v priebehu preskúmavacieho konania môžu napomôcť správnemu súdu pri hodnotení\npostupu orgánu verejnej správy po vydaní napadnutého rozhodnutia, avšak v žiadnom prípade takéto\nvyjadrenia nemôžu konvalidovať vytýkané nedostatky odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia.\n51. Správny súd sa tiež nestotožnil s tvrdením žalovaného, že jeho závery o objektívnosti vedených\ntrestných konaní podporuje aj to, že v trestných konaniach vedených proti žalobcovi boli odsúdené aj\niné osoby, ktoré dostali len krátke, no prísne tresty. Uvedenú časť odôvodnenia správny súd považuje\nza absolútne nepreskúmateľnú pre nedostatok dôvodov, nakoľko jej výpovedná hodnota je len veľmi\nvšeobecná a zároveň mätúca, ak uložené tresty mali byť krátke ale prísne (pričom žalovaný ani\nkonkrétne osoby, ani konkrétny druh, prípadne výmeru trestu nijako bližšie nekonkretizoval). Takéto\ntvrdenie bez náležitej špecifikácie a opory v dôkazoch nie je podľa názoru správneho súdu spôsobilé\nkvalifikovane spochybniť priebeh udalostí tak, ako ich v azylovom konaní uvádza žalobca.\n52. Správny súd v ďalšom uvádza, že kým žalovaný na jednej strane konštatoval, že činnosť\npríslušníkov FSB, vyvíjanú na žalobcu, je možné považovať za pôsobenie štátneho orgánu resp.\nsa jedná o štátnych aktérov (str. 12 ods. 1 a 2 napadnutého rozhodnutia), zároveň vylúčil výklad\nčlánku 10 ods. 1 písm. e) odseku 2 Smernice EP a Rady (EÚ) 2011/95/EÚ na účel určenia pôvodcu\nprenasledovania. Podľa názoru správneho súdu z uvedeného ustanovenia je však zrejmé, že pôvodcom\nprenasledovania môže byť aj štát. Správny súd preto nesúhlasí z takto formulovaným právnym záverom\nžalovaného a uvádza, že ak podľa žalovaného príslušníci FSB pôsobili na žalobcu z pozície štátneho\norgánu, respektíve štátnej moci, možno ich považovať za zástupcov štátu a teda pôvodcom možného\nprenasledovania je štát tak, ako to vyplýva z článku 10 ods. 1 písm. e) odseku 2 v spojení s článkom 6\npísm. a) Smernice EP a Rady (EÚ) 2011/95/EÚ (zhodne s § 2 písm. e) zákona o azyle). Uvedený záver\nnepriamo vyplýva aj z bodu 27 odôvodnenia Smernice EP a Rady (EÚ) 2011/95/EÚ, ktorý predpokladá,\nže aktérmi prenasledovania alebo vážneho bezprávia sú štát alebo zástupcovia štátu. Pokiaľ mal\nžalovaný na mysli to, že získanie majetkového prospechu na úkor žalobcu (hoc aj osobami konajúcimi\nza štát ale sledujúcimi vlastný prospech) nemôže byť považované za akt prenasledovania, vo vzťahu\nk uvedenému (a vo svojej podstate uvedené predstavuje rozhodnú skutočnosť pre posúdenie žalobcovej\nžiadosti o azyl) je v prvom rade potrebné ustáliť, čo žalobca považuje za prenasledovanie a čoho sa\nžalobca v skutočnosti do budúcna obáva (strata majetku, osobné následky v prípade nepodriadenia sa\nvôli aktérov prenasledovania, atď.), a vo svetle uvedeného otázku prenasledovateľov posúdiť.\n53. V ďalšom správny súd považuje za potrebné poukázať na rozpornosť vo vlastných argumentoch\nžalovaného, ak na jednej strane konštatoval, že v prípade žalobcu nemožno hovoriť o naplnení\npodmienok vyplývajúcich z článku 9 ods. 2 písm. c) Smernice EP a Rady (EÚ) 2011/95/EÚ, teda že\nby žalobca čelil činom prenasledovania v podobe stíhania alebo potrestania, ktoré je neúmerné alebo\ndiskriminačné, nakoľko výšku trestu, ktorá by mu v krajine pôvodu hrozila za trestný čin podvodu\nalebo sprenevery nie je možné považovať za neprimeranú, drakonickú, alebo za takú, ktorá by svojou\nmierou a intenzitou postihu napĺňala definíciu prenasledovania (str. 13). Žalovaný však v poradí\ndruhom rozhodnutí ČAS: MU-PO-153-129/2023-Ž zo dňa 20. februára 2025, v časti odôvodňujúcej\npriznanie doplnkovej ochrany (teda táto časť nebola rozsudkom Správneho súdu v Košiciach zo dňa\n7. júla 2025 dotknutá), sám konštatuje, že „podľa dostupných informácií možno dospieť k záveru, že\nsamotný výkon týchto trestov v podmienkach RF by mohol predstavovať mučenie, neľudské alebo\nponižujúce zaobchádzanie“. Ak zároveň správny súd vychádza zo Správy o krajine pôvodu č. p.: MUODZS-2023/000261-014 zo dňa 12. júna 2023, v ktorej sú celkom jasne popísané podmienky výkonu\ntrestov v domovskej krajine, správnemu súdu nedáva logiku právny záver žalovaného o tom, že takéto\nkonanie vo vzťahu k osobe žalobcu by nenapĺňalo podmienky prenasledovania, ako vyplývajú z článku 7\nSmernice EP a Rady (EÚ) 2011/95/EÚ, resp. § 2 písm. d) zákona o azyle. V tejto súvislosti sa správnemu\nsúdu nejaví ako dostatočné ani poukázanie na priznanie doplnkovej ochrany žalobcovi, nakoľko táto\nforma ochrany má za súčasnej platnej a účinnej právnej úpravy len subsidiárnu povahu a žalovaný je\npovinný predovšetkým skúmať splnenie podmienok na udelenie azylu. Pokiaľ žalovaný na pojednávaní\ndňa 14. mája 2026 poukazoval na zákon č. 69/2026 Z.z., ktorý nadobudne platnosť a účinnosť dňa 12.\njúna 2026 a má nahradiť doteraz platný a účinný zákon o azyle, uvedené nemá žiadnu právnu relevanciu\n\nna tu súdenú vec, nakoľko správny súd pri rozhodovaní vychádza zo skutkového a právneho stavu\nv čase vyhlásenia rozsudku.\n54. Pokiaľ žalobca žiadal, aby sa žalovaný vyjadril, kde sa zo spisu podela správa finančného\nspravodajstva o jeho zahraničných aktívach a účtoch, a odpoveď z Litvy správny súd uvádza, že žalobca\nnijako nekonkretizoval, o aké dokumenty sa má jednať, ani nie je zrejmé, ako bolo uvedené spôsobilé\nzasiahnuť do práv a právom chránených záujmov žalobcu, a spôsobiť tak nezákonnosť napadnutého\nrozhodnutia. K námietkam, že neboli zapracované zmeny do protokolov č. 1 a č. 2 odovzdaných\npri treťom výsluchu dňa 3. októbra 2024, neboli správne uvedené iniciály žalobcu, nebola zapísaná\nodpoveď na otázku, ktorá bola žalobcovi položená pri druhom výsluchu správny súd uvádza, že žalobca\npotvrdil správnosť a úplnosť zápisníc z výsluchu svojím podpisom, pričom bol zároveň výslovne poučený\nv nasledovnom znení: „Zároveň prehlasujem, že k svojej žiadosti nemám čo dodať. Dotazník mi bol\npred odsúhlasením a podpisom pretlmočený do ruského jazyka, ktorému bez problémov rozumiem, jeho\nobsahu som porozumel/a nežiadam jeho doplnenie ani pozmenenie a súhlasím s ním.“\n55. K námietke žalovaného, že žaloba neobsahovala zákonom predpísanú špecifikáciu žalobných bodov\nsprávny súd uvádza, že v zmysle § 206 ods. 3 SSP správna žaloba vo veciach azylu, zaistenia,\nadministratívneho vyhostenia podlieha neformálnemu súdnemu prieskumu, kedy správny súd nie je\npri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi.\n56. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného dôsledne ustáliť charakter pôvodcov prenasledovania\nvo vzťahu k žalobcom tvrdenému prenasledovaniu, opodstatnenosť obavy žalobcu z prenasledovania\n(s prípadným prihliadnutím na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-280/21) vo vzťahu k budúcim\nmožným dôsledkom, ktoré by mu v krajine pôvodu hrozili a to na základe takých dôkazov, ktoré nie\nsú zaťažené vadou možnej jednostrannosti a účelovosti, prípadne vyhodnotiť, či je v krajine pôvodu\ndostupná ochrana pred prenasledovaním tak, ako na to poukázal Správny súd v Košiciach v rozsudku\nsp. zn. 12Saz/1/2025 zo dňa 7. júla 2025 v bodoch 51 a 52.\n57. Správny súd dospel s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti k záveru, že správna žaloba je\ndôvodná, a preto napadnuté rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. c), e) a f) SSP zrušil a vec vrátil\nžalovanému na ďalšie konanie, nakoľko vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, neúplne\nzisteného skutkového stavu veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého\nrozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.\n58. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a v konaní plne úspešnému\nžalobcovi priznal voči v konaní neúspešnému žalovanému plnú náhradu trov konania, o výške ktorých\nbude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2\nSSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde\nv Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 v spojení\ns § 444 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť\noznačenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nSSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť\nlen do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní\nporušil zákon tým, že\na. na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc. účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu\na nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\n\nd. v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne. vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf. nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng. rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh. sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni. nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj. podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nSťažnostné body podľa písm. g) až i) sťažovateľ vymedzí tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré\npokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej\nsťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred správnym súdom (§\n440 ods. 1, 2 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec\nalebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP; ak\nje žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}