Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach 6S/11/2026 0926100097 22. 05. 2026 JUDr. Andrea Daráková ECLI:SK:SpSKE:2026:0926100097.1
Uznesenie Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX B., adresa na doručovanie: P.O.BOX A-24, 040 01 Košice, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, katastrálny odbor, so sídlom Južná trieda 82, 040 17 Košice, v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy spočívajúceho vo výmaze poznámky z katastra nehnuteľností, takto rozhodol: I. Žalobu odmieta. II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Správnou žalobou osobne doručenou Správnemu súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“) 13.02.2026 sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutí žalovaného, malo, podľa jej názoru, dôjsť k zápisu do katastra nehnuteľností právnych skutočností na základe materiálne vadných listín; bol vykonaný predčasný výmaz poznámky spornosti, pričom bolo odmietnuté jej opätovné zapísanie a tým došlo k zásahu do základných práv žalobkyne, vrátane jej práva na ochranu obydlia. Žalobkyňa sa v rámci žalobného návrhu domáhala určenia, že postup žalovaného v predmetnej veci bol nezákonný, v príčinnej súvislosti s týmto postupom došlo k zásahu do jej práv, vrátane zásahu do práva na ochranu obydlia, ako aj k nenapraviteľným následkom na jej právnom a sociálnom postavení, ďalej sa domáhala, aby správny súd zakázal žalovanému pokračovať v nezákonnom zásahu a uložil žalovanému povinnosť zdržať sa ďalších úkonov, ktoré by vychádzali z vytvoreného právneho stavu a napokon, aby správny súd priznal žalobkyni právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Následne 19.02.2026 žalobkyňa osobne podala na správnom súde podanie s označením cit. „Doplnenie žaloby zo dňa 13.02.2026“, ktorým podľa jej slov doplnila a spresnila podanú žalobu v rozsahu právnej argumentácie a formulačného spresnenia petitu, pričom skutkový základ žaloby ostal nezmenený. 2. Žalobkyňa podala predmetnú správnu žalobu na tom skutkovom a právnom základe, že na základe jej návrhu žalovaný dňa 17.02.2023 pod č. zmeny 129/2023 na LV XXXXX, vedenom pre k. ú. D. A., k bytu č. 5 nachádzajúcom sa na 2. poschodí vo vchode č. 14 meštianskeho domu Hlavná 14 so súpisným č. 10, postaveného na parcele registra CKN 124 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 549 m2 (ďalej len „byt“), zapísal informatívnu poznámku č. P-136/2023, ktorej znenie na základe uznesenia Okresného súdu Košice I sp. zn. 13C/5/2023 z 02.03.2023 (právoplatné 04.04.2023), ktorým súd v konaní o neplatnosť zmluvy a o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, zamietol návrh žalobkyne na vydanie neodkladného opatrenia, následne žalovaný pod č. P-299/2023, č. zmeny 129/2023 zmenil tak, že predmetná poznámka znela cit. „Poznamenáva sa konanie vedené na Okresnom súde Košice I Sp. zn. 13C/5/2023 o určenie, že Zmluva o splátkovom úvere č. 5146045028 zo dňa 3.7.2018 je absolútne neplatná, že právne úkony záložného veriteľa smerujúce k realizácii výkonu záložného práva zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. 5146045028 sú neplatné, že právne úkony dražobníka smerujúce k realizácii dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti sú neplatné, P-136/2023 č.z. 129/2023, doplnenie P-299/2023 č.z.293/2023“ (ďalej len „sporná poznámka“).
Dňa 29.09.2025 vlastník predmetného bytu E. C., ktorý nadobudol byt dobrovoľnou dražbou (ďalej len „vlastník bytu“), podal žiadosť o odstránenie vyššie uvedenej spornej poznámky s odôvodnením, že konanie o neplatnosť dražby bolo ukončené právoplatným rozhodnutím krajského súdu o zamietnutí žaloby žalobkyne. Žalovaný podanie vlastníka bytu zaevidoval pod č. P-692/2025 a na podklade žalovanému doručených elektronických dokumentov – rozsudku Mestského súdu Košice sp. zn. 13 C/5/2023 zo 06.05.2024 s doložkou právoplatnosti, ktorým súd zamietol žalobu žalobkyne o neplatnosť zmluvy a ďalšie súvisiace návrhy, a naň nadväzujúceho potvrdzujúceho rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/90/2024 z 12.08.2025, žalovaný dňa 23.10.2025 pod č. zmeny 712/2025 zrušil zápis spornej poznámky, resp. uskutočnil jej výmaz z katastra. Z príloh k správnej žalobe vyplýva, že žalobkyňa podaním z 23.10.2025, doručeným žalovanému v ten istý deň, vyjadrila nesúhlas s akýmkoľvek úkonom, ktorý by smeroval k odstráneniu spornej poznámky dôvodiac, že rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/90/2024 z 12.08.2025 nenadobudol právoplatnosť, doložka právoplatnosti bola vyznačená predčasne a proti tomuto rozsudku bude podané dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Z identických dôvodov následne žalobkyňa podaním z 24.10.2025, doručeným žalovanému 27.10.2025, žiadala o okamžité obnovenie vymazanej spornej poznámky potom ako 24.10.2025 (viď predmetnú informáciu z listu žalobkyne z 24.10.2025, ktorý je prílohou žaloby evidovanou na čl. 13 súdneho spisu, pozn.) žalobkyňa zistila, že táto sporná poznámka bola z katastra nehnuteľností vymazaná. 3. Na žiadosť žalobkyne o obnovenie vymazanej poznámky žalovaný reagoval listom č. OU-KEKO-2025/066519-002 zo 06.11.2025 s označením ako cit. „Námietka a žiadosť o pozastavenie úkonov v LV č. XXXX a o opravu/doplnenie poznámky, Okamžitá žiadosť o obnovenie vymazanej poznámky a o vydanie protokolov – oznámenie“, ktorým žalovaný oznámil žalobkyni, že na základe elektronicky mu doručených dokumentov – rozsudku Mestského súdu Košice sp. zn. 13C/5/2023 zo 06.05.2024 s doložkou právoplatnosti a potvrdzujúceho rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/90/2024 z 12.08.2025, žalovaný dňa 23.10.2025 pod č. zmeny 712/2025 zrušil zápis spornej poznámky, ktorý odôvodnil takto cit. „Na zápis poznámky sa v zmysle vyššie cit. § 40 katastrálneho zákona nevzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, ale toto konanie je osobitne upravené katastrálnym zákonom. Správny orgán v súvislosti so zápisom poznámky o prebiehajúcom súdnom konaní vykonáva evidenčnú funkciu a nemá právomoc vykonávať dokazovanie, posudzovať aktívnu ani pasívnu legitimáciu účastníkov súdneho konania, nie je oprávnený skúmať priebeh konania a okolnosti doručovania súdnych rozhodnutí a vyznačenia ich právoplatnosti, pretože by tým zasiahol do právomoci príslušného civilného súdu. Z tohto dôvodu nie je správny orgán oprávnený vyjadrovať sa k Vaším námietkam o nesprávne vyznačenej právoplatnosti Rozsudku Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/90/2024 zo dňa 12.08.2025. Z uvedených skutočností vyplýva, že ak je správnemu orgánu doručený právoplatný rozsudok o zamietnutí žaloby vo veci, o ktorej je v katastri zapísaná poznámka, tak touto listinou je preukázané, že pominuli dôvody zápisu poznámky. Preto v súlade s vyššie citovaným ust. § 39 ods. 3 katastrálneho zákona správny orgán zruší zápis poznámky o prebiehajúcom súdnom konaní. Účastník konania sa môže domáhať ďalšieho prieskumu využitím mimoriadnych opravných prostriedkov, napr. dovolania, avšak samotné podanie mimoriadneho opravného prostriedku nemá vplyv na právoplatnosť napadnutého rozhodnutia. Podanie mimoriadneho opravného prostriedku môže byť v katastri nehnuteľností zapísané formou novej informatívnej poznámky podľa vyššie citovaného § 29 ods. 2 vykonávacej vyhlášky, t.j. na základe návrhu účastníka s potvrdením príslušného súdu o prijatí návrhu na súdne konanie.“ 4. Žalobkyňa dňa 06.03.2026 na správnom súde k predmetnej spisovej značke osobne podala podanie s označením cit. „Oznámenie o novej skutočnosti v konaní“, ktorým správnemu súdu oznámila, že po podaní žaloby žalovaný na príslušnom liste vlastníctva k predmetnému bytu zapísal informatívnu poznámku o prebiehajúcom dovolacom konaní v znení cit. „Dovolanie Najvyššieho súdu SR proti rozsudku KS KE sp.zn.: 5Cdo/90/2024, ktorým bol potvrdený rozsudok MS KE sp. zn.: 13C/5/2023, P – 79/2026 – 136/2026.“ 5. Správny súd pred vykonaním zákonom predpísaných procesných úkonov ohľadne žaloby žalobkyne, požiadal žalovaného o súčinnosť, spočívajúcu v predložení dokladu preukazujúceho doručenie žalobkyni oznámenia č. OU-KE-KO-2025/066519-002 zo 06.11.2025 (ďalej len „oznámenie zo 06.11.2025“), a to za účelom posúdenia včasnosti podania správnej žaloby. V nadväznosti na uvedenú žiadosť žalovaný spolu so sprievodným listom z 18.03.2026 predložil správnemu súdu fotokópiu doručenky, ktorá preukazuje, že jeho oznámenie zo 06.11.2025 bolo dňa
11.11.2025 uložené do poštového priečinku žalobkyne (P.O.BOX A-24, 040 01 Košice), ktorá si ho z poštového priečinku prevzala dňa 21.11.2025. 6. Následne žalobkyňa dňa 21.04.2026 na správnom súde k predmetnej spisovej značke osobne podala podanie s označením cit. „Vyjadrenie k posúdeniu včasnosti správnej žaloby“, v ktorom uviedla, že predmetom správnej žaloby nie je preskúmanie rozhodnutia vydaného v riadnom správnom konaní, ale preskúmanie nezákonného zásahu orgánu verejnej správy, t.j. žalovaného, spočívajúceho vo výmaze spornej poznámky z LV, ktorý výmaz bezprostredne zasahuje do jej práv a preto nie je možné viazať včasnosť podania správnej žaloby na dvojmesačnú lehotu počítanú od doručenia predmetného oznámenia. Žalobkyňa vyjadrila názor, že zásah žalovaného spočívajúci vo výmaze pôvodnej spornej poznámky má trvajúci charakter, keďže jeho dôsledky neboli odstránené, takže podala zásahovú žalobu, v prípade ktorej podľa § 3 Správneho súdneho poriadku sa včasnosť posudzuje s ohľadom na trvanie zásahu, nie na doručenie jednorazového úkonu označeného ako oznámenie, preto navrhla, aby správny súd predmetnú vec posudzoval ako žalobu proti nezákonnému zásahu a pri posudzovaní včasnosti aby vychádzal z trvajúceho charakteru zásahu. 7. Podľa § 97 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) „Ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).“ 8. Podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP „Správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná oneskorene.“ 9. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) a e) SSP „(1) Na účely tohto zákona sa rozumie (c) opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté, (e) iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.“ 10. Podľa § 177 ods. 1 SSP „Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.“ 11. Podľa § 181 ods. 1 a 4 SSP „(1) Fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.“ (4) Zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť. 12. Podľa § 252 ods. 1 a 2 SSP „ (1) Žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie. (2) Žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.“ 13. Podľa § 256 SSP „Žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr do dvoch rokov odo dňa vykonania iného zásahu orgánom verejnej správy.“ 14. Podľa § 69 ods. 4, 5 a 6 SSP „(4) Lehota určená podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa skončí uplynutím toho dňa, ktorý svojím pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. Ak chýba tento deň v poslednom mesiaci lehoty, končí sa lehota uplynutím posledného dňa tohto mesiaca. (5) Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň; to neplatí na lehotu určenú podľa hodín.
(6) Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na správnom súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak podanie urobené elektronickými prostriedkami je doručené mimo pracovného času.“ 15. Podľa § 4 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych práv a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „katastrálny zákon“) v znení účinnom ku dňu (29.09.2025) začatia konania o výmaze poznámky (ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“) „(1) Práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len „vklad“), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len „záznam“) a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len „poznámka“). (2) Zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam a poznámka. (3) Zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné alebo predbežné účinky podľa tohto zákona.“ 16. Podľa § 5 ods. 3 katastrálneho zákona v znení účinnom v rozhodnom čase „Poznámka je úkon okresného úradu, ktorý je určený na vyznačenie skutočností alebo pomeru vzťahujúceho sa na nehnuteľnosti alebo na osobu a ktorý nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam.“ 17. Podľa § 38 katastrálneho zákona v znení účinnom v rozhodnom čase „Poznámka vyjadruje skutočnosti, ktoré obmedzujú oprávnenie vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou, alebo informuje o nehnuteľnosti alebo o práve k nehnuteľnosti.“ 18. Podľa § 39 ods. 1, 2 a 3 katastrálneho zákona v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Okresný úrad zapíše poznámku na základe oznámenia súdu alebo iného štátneho orgánu alebo na návrh oprávneného podľa osobitných predpisov alebo účastníka súdneho konania alebo iného konania. (2) Okresný úrad vyznačí v katastri poznámku aj o tom, že hodnovernosť údajov katastra o práve k nehnuteľnosti bola spochybnená. (3) Okresný úrad zruší poznámku bez návrhu alebo na návrh toho, kto podal návrh na jej zápis, ak sa preukáže, že pominuli dôvody jej zápisu.“ 19. Podľa § 40 katastrálneho zákona v znení účinnom v rozhodnom čase „Na zápis poznámky sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.“ 20. Podľa § 22 ods. 5 katastrálneho zákona v znení účinnom v rozhodnom čase „V katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak.“ 21. Podľa § 25 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení účinnom ku dňu (29.09.2025) začatia konania o výmaze poznámky „Ak si adresát vyhradí doručovanie zásielok do poštového priečinku, pošta adresátovi oznámi príchod zásielky, možnosť prevzatia a odbernú lehotu na predpísanom tlačive, ktoré vloží do poštového priečinku. Ak si adresát na základe dohody preberá zásielky na pošte a nemá pridelený priečinok, pošta tieto zásielky neoznamuje. V obidvoch prípadoch sa dátum príchodu zásielky považuje za dátum uloženia. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.“ 22. Správny súd je povinný ex offo (z úradnej povinnosti) skúmať, či sú splnené zákonné procesné podmienky, t.j. podmienky, bez existencie ktorých nemôže dôjsť k rozhodnutiu vo veci samej. Nedostatok niektorej z podmienok konania alebo jej zánik v priebehu konania má procesné dôsledky v závislosti od toho, či ide o nedostatok podmienky, ktorý je alebo nie je možné dodatočne odstrániť (napraviť). Pri zistení neodstrániteľného nedostatku podmienky konania, jednou z ktorých je aj včasné podanie správnej žaloby, správny súd nemôže v konaní pokračovať a rozhodnúť vo veci samej. 23. Žalobkyňa podanou správnou žalobou iniciovala konanie o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy v zmysle § 252 ods. 1 SSP a to aj s poukazom na jej podanie z 21.04.2026 predložené správnemu súdu, v ktorom vyslovene uviedla, že predmetom správnej žaloby je preskúmanie nezákonného zásahu orgánu verejnej správy spočívajúceho vo výmaze spornej poznámky z listu vlastníctva, pričom ide o trvajúci zásah, keďže jeho dôsledky neboli odstránené, a preto navrhla, aby
správny súd vec posudzoval ako žalobu proti nezákonnému zásahu podľa § 3 SSP (v § 3 ods. 1 písm. e) je upravená iba legálna definícia pojmu „iný zásah orgánu verejnej správy“ na účely SSP, pozn. správneho súdu) s trvajúcim charakterom. Aj keď je správny súd toho názoru, že oznámenie žalovaného zo 06.11.2025 adresované žalobkyni o zrušení zápisu spornej poznámky v katastri nehnuteľností je potrebné považovať za opatrenie žalovaného a teda správne zvoleným typom žaloby by v tomto prípade mala byť všeobecná správna žaloba proti opatreniu žalovaného (viď ďalej, pozn.) a nie žaloba proti inému zásahu žalovaného, avšak správny súd súc viazaný prejavom vôle žalobkyne, ktorá zdôraznila, že v danom prípade podala zásahovú žalobu, keďže správny súd nemá oprávnenie sám prehodnocovať resp. prekvalifikovávať vôľu žalobkyne ohľadne ňou zvoleného právneho prostriedku ochrany jej práv, ale je povinný sa vysporiadať a rozhodnúť o žalobe tak, ako bola podaná, preto správny súd skúmal splnenie procesných podmienok žaloby žalobkyne, ako žaloby proti inému zásahu žalovaného. 24. K lehote na podanie žaloby proti inému zásahu správny súd uvádza, že cit. § 256 SSP upravuje dve lehoty, a to subjektívnu a objektívnu, pričom na to, aby bola splnená procesná podmienka včasnosti podania zásahovej žaloby, je nevyhnutné jej podanie súčasne v subjektívnej aj objektívnej lehote. Objektívna lehota je dvojročná a plynie od vykonania zásahu a v jej rámci sa pohybujúca subjektívna lehota je dvojmesačná a začína plynúť od okamihu, keď sa žalobca o inom zásahu dozvedel, čím má zákon na mysli zistenie informácie nielen o tom, že takýto zásah nastal alebo k nemu došlo, ale aj o tom, ktorý orgán verejnej správy zásah vykonal. Z konkrétnych okolností prípadu vyplýva, že žalobkyňa sa o výmaze poznámky z katastra nehnuteľností dozvedela dňa 24.10.2025, čo sama uvádza v podaní z 24.10.2025 adresovanému žalovanému (viď čl. 13 súdneho spisu, pozn.) cit. „Dnes 24.10.2025 som zistila, že z listu vlastníctva č. XXXXX (kat. úz. D. A., Hlavná 14, Košice) pri poradovom čísle 9 bola vymazaná poznámka o prebiehajúcom súdnom konaní (MS Košice 13C/5/2023, KS Košice 5Co/90/2024), hoci som vám, ako úradu, 22.-23.10.2025 doručila moje podania s námietkami a žiadosťou o pozastavenie akýchkoľvek úkonov.“ Správny súd má preto za preukázané, že subjektívna dvojmesačná lehota na podanie zásahovej žaloby začala žalobkyni plynúť od 24.10.2025 a keďže koniec tejto lehoty pripadol na deň pracovného pokoja (24.12.2025) a po ňom nasledovali ďalšie dni pracovného pokoja a sobota (25.12., 26.12., 27.12. a 28.12.), posledným dňom lehoty bol najbližší nasledujúci pracovný deň 29.12.2025 v súlade s § 69 SSP upravujúcim počítanie lehôt. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa podala žalobu na správnom súde osobne dňa 13.02.2026 (t.j. mesiac a pol po uplynutí zákonom stanovenej subjektívnej lehoty), takéto oneskorené podanie žaloby bolo dôvodom pre jej odmietnutie podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP. Ak by aj uvedený zásah mal trvajúci charakter ako uvádza žalobkyňa, nič to nemení na skutočnosti, že okamih začatia plynutia subjektívnej lehoty na podanie žaloby je v danom prípade jasne a pevne daný (24.10.2025). Skutočnosť, že iný zásah alebo jeho následky trvajú, nemá vplyv na začatie plynutia a následne aj uplynutie subjektívnej alebo objektívnej lehoty na podanie žaloby tak, ako sa žalobkyňa mylne domnieva. 25. Nad rámec uvedeného, správny súd považuje za potrebné vysporiadať sa s argumentáciou žalobkyne, že oznámenie žalovaného zo 06.11.2025 o výmaze poznámky z katastra nehnuteľností nemá povahu rozhodnutia vydaného v správnom konaní, neobsahuje zákonom predpísané náležitosti rozhodnutia a nebolo vydané v procesnom režime, ktorý by zakladal plynutie lehoty na podanie správnej žaloby podľa ustanovení SSP viazaných na preskúmanie rozhodnutí. Poznámka je v zmysle ustanovení katastrálneho zákona úkon okresného úradu, ktorý plní evidenčnú funkciu a má deklaratórnu povahu, keďže nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam. Podľa právnej vety z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 8 Sžo 64/2008 zo 16.06.2008 „Pokiaľ vkladom a záznamom sa do katastra nehnuteľností vyznačuje vznik, zmena alebo zánik vecných práv (u vkladu s právotvornými účinkami; u záznamu zápis len deklaruje taký vecnoprávny vzťah), poznámka slúži k signalizácii skutočností, ktoré sa dotýkajú zmluvnej voľnosti nositeľa oprávnení zapísaného v katastri nehnuteľností alebo ktorými je do určitej miery oslabený princíp publicity existujúcich zápisov. Poznámka jednak signalizuje katastrálnemu úradu určité skutočnosti, ktoré „pro futuro“ môžu mať právnu relevanciu na dotknutý zápis v katastri nehnuteľností, resp. na práve prebiehajúce vkladové konanie. Ďalej poskytuje informáciu aj pre verejnosť, pretože každý kto mieni uzavrieť zmluvu týkajúcu sa vecných práv k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností, má možnosť aktuálne z výpisu z katastra nehnuteľností zistiť aké prípadné obmedzenia sa evidujú vo forme poznámky, na tú ktorú nehnuteľnosť. Poznámka má teda len deklaratórny charakter a nezapisuje sa ňou právo k nehnuteľnostiam.“
V zmysle § 177 SSP sa správnou žalobou možno domáhať ochrany subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Pokiaľ ide o pojem „opatrenie orgánu verejnej správy“, jeho legálna definícia je uvedená vo vyššie cit. § 3 ods. 1 písm. c) SSP, pričom dôvodová správa k SSP k zavedeniu tohto pojmu uvádza, že „Pod opatrením orgánu verejnej správy sa rozumie správny akt orgánu verejnej správy odlišný od rozhodnutia (nepomenovaný ako rozhodnutie a nepovažovaný za rozhodnutie), ktorý bol vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, t.j. pri výkone jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy a ktorého účinkami môžu byť práva, právom chránené záujmy a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb priamo dotknuté. V praxi sú takýmito opatreniami najmä záznam a poznámka v katastri nehnuteľností [§ 5 ods. 2 a 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon)]..., ako aj samotné listy orgánov verejnej správy, ktorými sa oznamuje, že nebolo vyhovené návrhom alebo žiadostiam fyzických osôb a právnických osôb, ak tým môžu byť priamo dotknuté ich práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti.“ Priamo dôvodová správa k SSP teda charakterizuje poznámku zapísanú v katastri nehnuteľností ako opatrenie na účely SSP, pričom vyššie uvedený záver potvrdzuje aj judikatúra Najvyššieho súdu SR napr. sp. zn. 6 Sžrk/7/2018 z 20.03.2019 cit. „...39. Z vyššie citovaného § 3 ods. 1 písm. c) SSP vyplýva, že toto ustanovenie vymedzuje pojem „opatrenie orgánu verejnej správy“. Zavedenie tohto pojmu podľa dôvodovej správy k SSP je reakciou na to, že v právnom poriadku existuje viacero administratívnych konaní, ktorých výsledkom nie je rozhodnutie, ale je ním opatrenie orgánu verejnej správy. 40. Z hľadiska procesu prijatia je opatrenie, podobne ako rozhodnutie, výsledkom administratívneho správneho konania. Pôjde pritom o administratívne konania, ktorých procesný rámec mal podobu správneho konania alebo daňového konania, resp. bol upravený osobitne tak, ako je to v danom prípade, vykonaním záznamu do katastra nehnuteľností. 41. Predmetom prieskumu zo strany správnych súdov tak potom budú predovšetkým opatrenia, ktorými sa administratívne konanie končí. 42. „Opatrenia môžu mať aj povahu vykonania zápisu do určitého verejného registra. I keď sa takýto zápis sám o sebe môže javiť ako faktický úkon, ak je tento výsledkom administratívneho (registračného/ evidenčného) konania, je potrebné považovať ho za opatrenie“ (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M. Filová, A. a kol.: Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava, C. H. Beck, 2018, s. 36). 43. V tomto prípade je potrebné podľa názoru kasačného súdu vychádzať z potreby naplnenia legálnej definície opatrenia, ktorá je zakotvená v § 3 ods. 1 písm. c) SSP, v zmysle ktorej je opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby, resp. právnickej osoby priamo dotknuté. 44. V súlade s vyššie uvedenými skutočnosťami kasačný súd zastáva názor, že zápis záznamu v katastri nehnuteľností je spôsobilý byť predmetom súdneho prieskumu v rámci všeobecnej správnej žaloby proti opatreniu orgánu verejnej správy.“ Na uvedený záver Najvyšší súd SR poukázal napr. aj vo svojom uznesení sp. zn. 5Svk/6/2021 z 26.01.2022. Z uvedenej judikatúry teda vyplýva, že spôsobilým predmetom prieskumu v správnom súdnictve sú aj opatrenia, ktoré sú výsledkom administratívneho konania, pričom nemusí ísť výlučne o správne konanie podľa správneho poriadku, ale môže ísť aj o osobitné evidenčné konanie tak, ako je tomu v prípade zápisu/výmazu poznámky z katastra nehnuteľností. Samozrejme nemožno opomenúť skutočnosť, že na to, aby takéto opatrenie orgánu verejnej správy mohlo byť predmetom prieskumu správnym súdom, musí byť navyše spôsobilé zasiahnuť do subjektívnych práv fyzickej alebo právnickej osoby, pričom výmazom poznámky, ktorá plní signalizačnú a evidenčnú funkciu (informuje o obmedzeniach vzťahujúcich sa na nehnuteľnosť), môžu byť dotknuté práva alebo právom chránené záujmy fyzických alebo právnických osôb. „Vo všeobecnosti však možno skonštatovať, že konanie o poznámke má povahu administratívneho konania v tom rozsahu, ako je toto legislatívne definované v § 3 ods. 1 písm. a) SSP a § 21 ods. 3 písm. a) ProkZ. V širšom ponímaní zahŕňa konanie o poznámke konanie o zápise poznámky, konanie o zmene zápisu poznámky, konanie o oprave nesprávneho znenia poznámky ako i konanie o výmaze poznámky...Z procesného pohľadu možno uviesť, že výmaz poznámky sa realizuje v konaní o výmaze poznámky. Aj toto konanie má povahu administratívneho konania v tom rozsahu, ako je toto legislatívne definované v § 3 ods. 1 písm. a) SSP a § 21 ods. 3 písm. a) ProkZ. Konanie o výmaze poznámky sa začína bez návrhu alebo na návrh a jeho výsledkom je buď výmaz poznámky, alebo ponechanie jej zápisu v katastri nehnuteľností. Ak koná orgán katastra ex offo, je v praxi logické, že v zásade vždy dôjde k výmazu poznámky. Orgán katastra teda o výmaze poznámky nevydáva žiadne formalizované rozhodnutie...Nevykonanie výmazu poznámky má podobu listu, ktorým orgán katastra oznamuje navrhovateľovi, že pre výmaz poznámky neboli splnené podmienky. Vykonanie i nevykonanie výmazu poznámky má ako výsledok administratívneho konania povahu opatrenia orgánu verejnej správy v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP, § 21 ods. 3 písm. c) ProkZ. Zákonnosť tohto opatrenia môže byť
preskúmaná buď v správnom súdnictve na podklade všeobecnej správnej žaloby, alebo na základe protestu prokurátora.“ (FEČÍK, A., F., G.. § 39 [Zápis a výmaz poznámky]. In: FEČÍK, Marián, JAKUBÁČ, Róbert. Katastrálny zákon. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2021, s. 696, 708). 26. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že výmaz poznámky z listu vlastníctva žalovaným bol v konkrétnych okolnostiach prípadu spôsobilým predmetom prieskumu v správnom súdnictve, avšak, ako už bolo vyššie uvedené, v rámci všeobecnej správnej žaloby proti opatreniu orgánu verejnej správy. Ak sa žalobkyňa podanou správnou žalobou domáhala ochrany proti inému zásahu orgánu verejnej správy, bol takýto jej postup neopodstatnený a v konkrétnostiach prípadu nebol na mieste. V tejto súvislosti súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“) sp. zn. III. ÚS 91/2016-74 zo 17.05.2016, podľa ktorého cit. „...34. Ústavný súd považuje za potrebné dodať, že pokiaľ súd v správnom súdnictve odmietne vecne prejednať žalobu podľa § 247 a nasl. OSP smerujúcu proti neformálnemu oznámeniu správneho orgánu, ktorý nemal zo zákona vyplývajúcu povinnosť vydať rozhodnutie, dopúšťa sa odopretia spravodlivosti vo vzťahu k takému žalobcovi. Osobitne v takom prípade nie je namieste konanie o návrhu proti nečinnosti správneho orgánu, ale ani konanie o návrhu proti nezákonnému zásahu orgánu verejnej správy, keď za nezákonný zásah sa považuje faktické konanie orgánu verejnej správy, ktoré nie je rozhodnutím. 35. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na uznesenia ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 381/2014 z 9. júla 2014 a sp. zn. II. ÚS 766/2014 zo 6. novembra 2014 v obdobných veciach, kedy správca dane formou oznámenia informoval sťažovateľa o tom, že ho neregistruje pre daň z pridanej hodnoty z titulu právneho nástupníctva. Ústavný súd vyhodnotil ako správny záveru krajského súdu, že „aj neformálne oznámenie správcu dane, s prihliadnutím na jeho obsah, je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. Za rozhodujúce považoval ústavný súd to, že krajský súd v súlade s týmto právnym názorom preskúmal oznámenie správcu dane aj z hľadiska vecnej správnosti“. Krajský súd v danom prípade dospel k záveru, že vybavenie veci neformálnym oznámením nemožno považovať za nečinnosť správcu dane. Poukázal na to, že žiadne ustanovenie zákona o DPH, prípadne daňového poriadku nezaväzuje správcu dane vydať formálne rozhodnutie vo veci registrácie právnych nástupcov platiteľa DPH zaniknutého bez likvidácie. Keďže podľa názoru krajského súdu oznámenie správcu dane z obsahového hľadiska v zásade spĺňalo náležitosti rozhodnutia – bolo z neho zrejmé, ako správca dane vybavil podanie sťažovateľa a aký má právny názor na predmetnú vec.“ 27. Správny súd má za to, že uvedené závery v náleze Ústavného súdu SR možno aplikovať aj na tu prejednávaný prípad, kedy žalovaný nemal povinnosť vydať formálne rozhodnutie o výmaze poznámky, a ak na základe žiadosti žalobkyne o okamžité obnovenie vymazanej poznámky žalovaný vydal neformálne oznámenie, ktorým žalobkyni oznámil, aký má právny názor na predmetnú vec a že jej žiadosti nemôže vyhovieť, toto neformálne oznámenie (list) zo 06.11.2025 bolo ako opatrenie orgánu verejnej správy spôsobilým predmetom prieskumu správnym súdom v rámci všeobecnej správnej žaloby. Nie je pritom namieste konanie o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, a to ani v prípade, ak by žalobkyňa podala žalobu v zákonom stanovenej dvojmesačnej subjektívnej lehote, čo sa však, ako už bolo uvedené vyššie, nie je tento prípad. Záverom správny súd dodáva, že ak by sa aj žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti výmazu predmetnej spornej poznámky v rámci všeobecnej správnej žaloby proti opatreniu orgánu verejnej správy podľa § 177 a nasl. SSP, správny súd by rovnako musel konštatovať oneskorenosť podania žaloby, čo by bolo dôvodom pre jej odmietnutie podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP. Ak by správny súd ako na opatrenie orgánu verejnej správy prihliadal priamo na samotný výmaz poznámky z katastra nehnuteľností, potom by posledným dňom dvojmesačnej lehoty na podanie všeobecnej správnej žaloby bol najbližší nasledujúci pracovný deň 29.12.2025 vzhľadom k tomu, že žalobkyňa sa o výmaze poznámky dozvedela dňa 24.10.2025. „Všeobecnú správnu žalobu je nutné v zmysle § 181 ods.1 SSP podať v dvojmesačnej lehote od momentu, ako sa dotknutá osoba o namietanom výsledku konania o poznámke dozvedela, keďže katastrálny zákon jeho doručovanie, či oznamovanie explicitne neupravuje.“ (FEČÍK, A., F., G.. § 39 [Zápis a výmaz poznámky]. In: FEČÍK, Marián, JAKUBÁČ, Róbert. Katastrálny zákon. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2021, s. 709, marg. č. 49.) Správny súd je však toho názoru, že aj keď sa žalobkyňa o samotnom výmaze spornej poznámky ako takom dozvedela už dňa 24.10.2025, tak až na základe oznámenia žalovaného zo 06.11.2025 (ktoré jej bolo doručené ako reakcia na jej žiadosť o okamžité obnovenie vymazanej spornej poznámky), mala žalobkyňa k dispozícii ucelený súbor informácií o tom, ako začalo a prebiehalo konanie o výmaze spornej poznámky, na základe čoho (akých listín, dokumentov) žalovaný vymazal predmetnú spornú poznámku z katastra nehnuteľností a ako sa žalovaný právne vysporiadal s predmetnou vecou. Teda až
na základe oznámenia zo 06.11.2025 mohla žalobkyňa riadne sformulovať skutkové a právne dôvody, z ktorých mohla podať všeobecnú správnu žalobu proti opatreniu orgánu verejnej správy. Ako bolo uvedené vyššie, na dopyt správneho súdu žalovaný spolu so sprievodným listom z 18.03.2026 predložil súdu fotokópiu doručenky, ktorá preukazuje, že oznámenie zo 06.11.2025 bolo dňa 11.11.2025 uložené do poštového priečinku žalobkyne (P.O.BOX A-24, 040 01 Košice), ktorá si ho z poštového priečinku prevzala dňa 21.11.2025. Vychádzajúc z cit. § 25 ods. 4 správneho poriadku, v prípade, že si adresát (žalobkyňa) vyžiada doručovanie zásielok do poštového priečinka a písomnosť si nevyzdvihne do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia zásielky aj keď sa o tomto uložení nedozvedela. V tomto prípade je teda v zmysle uvedeného potrebné považovať za deň doručenia oznámenia zo 06.11.2025 žalobkyni deň 14.11.2025. V zmysle cit. § 181 ods. 1 SSP bol od 14.11.2025 posledným dňom na podanie všeobecnej správnej žaloby deň 14.01.2026 a keďže žalobkyňa podala žalobu osobne do podateľne súdu až 13.02.2026, podala by ju evidentne už po uplynutí obligatórnej (povinnej) dvojmesačnej zákonnej lehoty na podanie všeobecnej správnej žaloby, ktorej zmeškanie podľa cit. § 181 ods. 4 SSP nie je možné odpustiť. Správny súd preto konštatuje, že ak by sa aj žalobkyňa v tomto konaní všeobecnou správnou žalobou domáhala preskúmania zákonnosti opatrenia orgánu verejnej správy, správny súd by postupom podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP žalobu ako oneskorene podanú taktiež odmietol. 28. Podľa § 170 písm. a) SSP „Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak (a) žaloba bola odmietnutá.“ 29. Podľa § 171 ods. 1 SSP „Ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.“ 30. Správny súd vzhľadom na procesné štádium konania (žalovaný sa k žalobe ešte nevyjadroval, pozn.) neaplikoval § 171 ods. 1 SSP o procesnom zavinení odmietnutia žaloby, a preto podľa § 170 písm. a) SSP rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. 31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 [§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP]. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto uznesenia. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť. (§ 443 ods. 1 a 5 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP). V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).