Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach 13Sas/15/2025 0925100767 10. 06. 2026 JUDr. Zuzana Berežná ECLI:SK:SpSKE:2026:0925100767.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Zuzanou Berežnou, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XX, XXX XX E., právne zastúpená: JUDr. Ivana Gaľová, advokátka, so sídlom Jarková 4, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.10.2025, takto rozhodol: I. Správnu žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobkyni právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: I. Administratívne konanie 1. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.04.2025 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) zamietol žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok postupom podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej aj „zákon o sociálnom poistení“) (nárok uplatnený dňa 02.04.2025, žiadosť spísaná dňa 02.04.2025), z dôvodu, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je viac ako 40 %, v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Správny orgán prvého stupňa preto konštatoval, že u žalobkyne invalidita nevznikla podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. 2. Ako podklad svojho rozhodnutia správny orgán prvého stupňa použil odborný posudok o invalidite zo dňa 02.04.2025 posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov, podľa ktorého celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou žalobkyne bola určená na 30 %. 3. Po podaní odvolania došlo k opätovnému posúdeniu zdravotného stavu žalobkyne posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov zo dňa 18.06.2025, ktorý nezmenil svoj posudkový záver. 4. Proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom vyjadrila nesúhlas s napadnutým rozhodnutím, ako aj s posúdením svojho zdravotného stavu a žiadala o opätovne posúdenie zdravotného stavu a o priznanie invalidného dôchodku. Generálny riaditeľ sociálnej poisťovne svojím rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.10.2025 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) odvolanie žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu v celom rozsahu zamietol a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie.
II. Zhrnutie dôvodov napadnutého rozhodnutia 5. V dôvodoch rozhodnutia žalovaný uviedol, že posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne so sídlom v Prešove posúdil zdravotný stav žalobkyne dňa 02.10.2025 so záverom, že žalobkyňa má 46 rokov, má stredoškolské vzdelanie s maturitou. Je vyučená krajčírka, pracovala ako šička. Od januára 2018 sa lieči na prejavy kožného ochorenia typu psoriázy s mandľovou intenzitou kožných prejavov. V januári 2024 bola liečená pre kožné prejavy na dorze rúk a miestami aj na trupe. Podrobila sa histologickému vyšetreniu vzorky z predlaktia pravej ruky, s výsledkom nešpecifikovaného nálezu. Od 12.02.2024 je sledovaná na dermatologickej ambulancii vo Svidníku, ochorenie je klasifikované ako atopická dermatitída (Besnierove prurigo, celiakia, incipientná dermatitída Herpetiformis Duhring). Dňa 07.06.2024 absolvovala žalobkyňa konziliárne vyšetrenie na ambulancii pracovného lekárstva s odporúčaním zmeny pracovného zaradenia mimo rizika prachu a chemických škodlivín. Dňa 10.09.2024, pre neúspech konvenčnej liečby po nasadení lokálnych kortikoidov, bola liečba doplnená o biologickú liečbu preparátom Olumiant. Biologická liečba prebieha, s miernym efektom, keď dokumentované rozsahy kožných prejavov podľa škály EASI dosiahli z čísla 20 na číslo 16 s odporučením pokračovania v biologickej liečbe (1 tableta denne). 6. Zápalové ochorenie kože s výraznými prejavmi a častými exacerbáciami, alebo generalizované stabilizované formy kožného ochorenia podľa prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. odôvodňujú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne v rozsahu 30 %, v strednom pásme zákonom určeného referenčného rozmedzia, pri zohľadnení stredne závažnej formy kožného ochorenia, ktoré je zároveň rozhodujúcim zdravotným postihnutím. 7. Sekundárna artróza obidvoch členkových kĺbov II. – III. stupňa s miernym funkčným obmedzením členkových kĺbov, pri plochonoží podľa Godunova, nie je z posudkového hľadiska závažným ochorením a nemá vplyv na celkovú výšku miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Ochorenie na celiakiu podľa predložených odborných vyšetrení je pri diétnom režime v stabilizovanom stave. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je naďalej 30 %. 8. Posudková lekárka Sociálnej poisťovne ústredie, so sídlom v Prešove dňa 09.09.2025 osobne vyšetrila žalobkyňu, ktorá do Sociálnej poisťovne doručila kožné vyšetrenie zo dňa 22.07.2025 a gastroenterologické vyšetrenie zo dňa 01.09.2025. 9. Rozhodujúce zdravotné postihnutie je zaradené do kapitoly XIV – choroby kože a podkožného väziva, položka 3, dermatitis, ekzém a erytodermia, písmeno b) výrazné prejavy s častými exacerbeciami alebo generalizované formy, prílohy 4 k zákonu o sociálnom poistení, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 % z rozpätia od 25 % do 35 %. Za iné zdravotné postihnutia, posudkový lekár sociálneho poistenia nezvýšil percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je naďalej 30 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, invalidita nevznikla. 10. V odvolacom konaní žiadnym spôsobom neboli spochybnené závery posudkových lekárov o stanovení rozhodujúceho ochorenia a o určení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za toto postihnutie. III. Správna žaloba, vyjadrenie žalovaného, replika 11. Včas podanou správnou žalobou zo dňa 02.12.2025, doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 05.12.2025, sa žalobkyňa domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného. V žalobe namietala, že žalovaný pri rozhodovaní o jej žiadosti o priznanie invalidného dôchodku nedostatočne zistil skutkový stav veci a jej zdravotný stav neposúdil úplne a objektívne, v dôsledku čoho dospel k nesprávnemu záveru o nesplnení zákonných podmienok na priznanie invalidného dôchodku. Uviedla,
že trpí celiakiou, konkrétne jej kožnou formou – dermatitis herpetiformis Duhring, ktorá sa prejavuje generalizovaným kožným výsevom s postihnutím viac ako 50 % povrchu tela a generalizovaným Besnierovým pruritom. Poukázala na to, že napriek dlhodobej a opakovanej liečbe nedošlo k podstatnému zlepšeniu jej zdravotného stavu a aplikovaná liečba nepriniesla očakávaný efekt. Zastáva názor, že prejavy uvedeného ochorenia ju významne obmedzujú v bežnom živote, ako aj v pracovnom a sociálnom fungovaní. Súčasne namietala, že posudkové závery žalovaného dostatočne nezohľadňujú rozsah a závažnosť jej zdravotných ťažkostí ani ich dopad na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť. Na preukázanie svojich tvrdení poukázala na lekárske správy, ktoré podľa jej názoru dokumentujú závažnosť jej zdravotného stavu. 12. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 18.12.2025 uviedol, že záväzným podkladom pre vydanie rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.10.2025 bol odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej, ústredie so sídlom v Prešove zo dňa 02.10.2025, podľa ktorého žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Celková miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne bola určená na 30 %. 13. Vo vyjadrení k správnej žalobe žalovaný ďalej uviedol, že zdravotný stav žalobkyne bol posúdený na základe kompletnej zdravotnej dokumentácie a odborných lekárskych nálezov, ktoré boli posudkovými lekármi vyhodnotené komplexne a vo vzájomných súvislostiach. Poukázal na to, že napriek rôznym odborným záverom a potrebe ďalšieho spresňovania diagnózy zostáva rozhodujúcim zdravotným postihnutím kožné ochorenie, ktoré odôvodňuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 30 %. Žalobkyni nebola priznaná choroba z povolania s tým, že aj s dokumentovaným kožným ochorením je schopná vykonávať prácu, na ktorú bola vyučená. Dospel k názoru, že posudkové závery boli náležite odôvodnené, vychádzali z objektivizovaných lekárskych nálezov a boli v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení, ako aj s posudkovými kritériami. Zastával názor, že v administratívnom konaní bol skutkový stav dostatočne zistený a správne právne posúdený. Z uvedených dôvodov navrhol, aby správny súd správnu žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 14. V replike zo dňa 21.01.2026 žalobkyňa uviedla, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného, podľa ktorého je schopná vykonávať prácu v odvetví, v ktorom pracovala pred zhoršením svojho zdravotného stavu. Namietala, že s ohľadom na jej zdravotné obmedzenia nie je výkon takejto práce možný, pričom na podporu svojich tvrdení predložila odborné lekárske stanovisko. Poukázala na to, že žalovaný sa s uvedeným odborným stanoviskom vo svojom vyjadrení nijakým spôsobom nevysporiadal. Opätovne zdôraznila, že trpí celiakiou, ktorá ju významne obmedzuje nielen pri výkone pracovnej činnosti, ale aj v bežnom každodennom živote. Uviedla, že ide o chronické ochorenie s rôznorodými prejavmi, ktorého priebeh je možné stabilizovať predovšetkým dodržiavaním prísnej diéty, avšak bez možnosti úplného vyliečenia. Vzhľadom na uvedené považovala správnu žalobu za dôvodnú a naďalej sa domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia. 15. Replika žalobkyne bola žalovanému doručená na vyjadrenie (dupliku) dňa 27.01.2026, avšak tento na ňu v stanovenej lehote už nereagoval. IV. Relevantná právna úprava 16. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) v znení neskorších predpisov, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 17. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
18. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe: a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby, a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. 19. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 20. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. 21. Podľa § 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. 22. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. 23. Podľa § 153 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť: a) nemocenského poistenia, b) dôchodkového poistenia, c) úrazového poistenia. 24. Podľa § 153 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie a) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, b) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa, choroby a stavu nezaopatreného dieťaťa, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť. 25. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada 26. Podľa § 153 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore. 27. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. V. Právne posúdenie a závery správneho súdu 28. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúceho jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), bez viazanosti žalobnými bodmi (§ 203 ods. 2 SSP), postupom podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže žiaden z účastníkov konania nežiadal vec prejednať na pojednávaní, rozsudok verejne
vyhlásil dňa 10.06.2026, pričom dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol. 29. Predmetom prieskumu v danej veci je rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím o zamietnutí žiadosti žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku, kde bol nárok uplatnený dňa 02.04.2025 a žiadosť spísaná dňa 02.04.2025. 30. V preskúmavanej veci sa žalobkyňa domáhala priznania invalidity, pričom namietala, že miera poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť dosahuje viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, nakoľko jej zdravotné ťažkosti majú podľa jej tvrdení taký rozsah a intenzitu, že ju podstatným spôsobom limitujú v každodennom fungovaní. 31. Nárok na invalidný dôchodok je podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení podmienený predovšetkým invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 71 ods. 1), pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5). 32. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. 33. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení uvedená v Prílohe č. 4 a určuje sa v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí s tým, že jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú (§ 71 ods. 7). 34. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že kožné ochorenie žalobkyne reaguje na biologickú liečbu, ktorá podľa odborného vyšetrenia prebieha s miernym efektom, keď dokumentované rozsahy kožných prejavov podľa škály EASI dosiahli z čísla 20 na číslo 16. EASI je lekársky bodovací systém, ktorý dermatológovia používajú na presné posúdenie rozsahu a závažnosti atopického ekzému (atopickej dermatitídy). Systém hodnotí štyri základné prejavy ekzému na štyroch rôznych oblastiach tela (hlava/krk, trup, horné a dolné končatiny), slúži najmä na objektívne zhodnotenie účinnosti liečby v priebehu času. Výsledné skóre sa pohybuje na škále od 0 (úplne čistá koža bez ekzému) až po 72 (najťažšia možná forma ekzému). Bodové hodnotenie žalobkyne zodpovedá stredne závažnej forme. 35. Ochorenie žalobkyne je zaradené do kapitoly XIV – choroby kože a podkožného väziva, položka 3, dermatitis, ekzém a erytodermia, písmeno b) výrazné prejavy s častými exacerbeciami alebo generalizované formy, prílohy 4 k zákonu o sociálnom poistení, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 % z rozpätia od 25 % do 35 %. Z lekárskeho posudku vyplýva, že žalobkyňa má nasadenú biologickú liečbu s tým, že došlo k miernemu zlepšeniu. Ochorenie preto bolo zaradené správne pod písmeno b), keďže písme c) už predstavuje rozsiahle, dlhodobo aktívne formy odolávajúce liečbe so zníženou výkonnosťou organizmu s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 50 - 60 %. 36. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pričom na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúseností a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Z lekárskeho posudku vyplýva, že žalobkyňa má diagnostikovanú sekundárnu artrózu oboch členkových kĺbov II. – III. stupňa s miernym funkčným obmedzením členkových kĺbov, ako aj plochonožie podľa Godunova I. Z posudkového hľadiska však uvedené zdravotné postihnutia nepredstavujú závažné ochorenia, ktoré by mali vplyv na celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
37. Z odborných lekárskych posudkov vyplýva, že posudkoví lekári sociálneho poistenia pri hodnotení zdravotného stavu žalobkyne vychádzali z objektívnych lekárskych nálezov a ostatných podkladov založených v administratívnom spise, pričom zdravotný stav posúdili komplexne a vo vzájomných súvislostiach. 38. V súvislosti s tým správny súd zároveň poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej súd nie je oprávnený sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú rozhodujúce pre určenie miery funkčnej poruchy a rozsahu zdravotného postihnutia. Súd môže, rovnako ako správne orgány, vychádzať iba z odborných lekárskych posudkov, pričom skúma najmä ich úplnosť, presvedčivosť, logickosť a súlad s ostatnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v administratívnom spise. 39. Keďže po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, žalobu zamietol podľa § 190 SSP. 40. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania, iba ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. 41. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, nakoľko žalobkyňa nemala v konaní ani len čiastočný úspech a v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať a žalovanému výnimočne priznať, správny súd žalovanému právo na náhradu trov voči žalobkyni nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozhodnutia správneho súdu. Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Košiciach, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti, alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).