Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach 12Sas/14/2025 0925100722 27. 07. 2026 Mgr. Michal Magur ECLI:SK:SpSKE:2026:0925100722.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach sudcom Mgr. Michalom Magurom v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. XXXXXXX XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., právne zastúpený: JUDr. Tatiana Jánošiková, advokátka, so sídlom Rooseveltova 794/6, 040 01 Košice, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 7. novembra 2025, takto rozhodol: I. Z r u š u j e rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 7. novembra 2025 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21. augusta 2025 a vec vracia Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie. II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. odôvodnenie: I. Priebeh a výsledky administratívneho konania 1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21. augusta 2025 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) zamietla žiadosť žalobcu o starobný dôchodok zo dňa 5. augusta 2025. Žalovaná poukazuje na znenie § 65 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej aj „zákon o sociálnom poistení “). Žalobca dosiahol dôchodkový vek 29. januára 2023. K tomuto dňu získal 3 772 dní obdobia dôchodkového poistenia, teda 10 rokov a 122 dní. Z toho vyplýva, že žalobca nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok a z toho dôvodu bola žiadosť žalobcu zamietnutá. Žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok za dobu základnej vojenskej služby od 2. apríla 1979 do 26. marca 1981 v III. pracovnej kategórii, dobu výkonu služby hasiča od 7. marca 1988 do 31. decembra 1999 v II. pracovnej kategórii, dobu výkonu služby hasiča od 1. januára 2000 do 31. decembra 2003 v III. pracovnej kategórii a dobu výkonu služby hasiča od 1. januára 2004 do 31. marca 2010 bez kategórie. Zároveň žalobcovi nevznikol nárok na zníženie dôchodkového veku. Obdobie, ktoré bolo žalobcovi zhodnotené na výsluhový dôchodok nie je možné v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení považovať za obdobie dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok. 2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne (ďalej aj „žalovaná“) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 7. novembra 2025 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaná rovnako ako prvostupňový orgán konštatuje, že žalobca k 29. januáru 2023 nesplnil podmienku požadovanej dĺžky obdobia dôchodkového poistenia, nakoľko získal len 10 rokov a 122 dní obdobia
dôchodkového poistenia. Žalovaná následne tvrdí, ak poistenec získa dobu služby v rozsahu, ktorý zakladá nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z., nie je možné toto obdobie služby hodnotiť ako obdobie dôchodkového poistenia podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Zároveň konštatuje, že svoju rozhodovaciu prax zosúladila so zovšeobecňujúcim názorom Najvyššieho súdu SR, podľa ktorého pre posúdenie dôchodkového dôchodkových nárokov zohľadňuje aj dobu profesionálnej služby zaradenú do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií a následne určí aj sumu dôchodku v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. V žalobcovom prípade však neboli predpoklady na zníženie dôchodkového veku splnené a tento postup tak nie je možné na jeho situáciu aplikovať. Záverom dodáva, že dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas výkonu služby nie je možné hodnotiť pre nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme. II. Správna žaloba, stanoviská 3. Proti napadnutému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu v sociálnych veciach podľa § 199 a násl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“). Spor sa podľa žalobcu týka toho, či má žalovaná pri posudzovaní nároku žalobcu započítať dobu služby, ktorá už bola zhodnotená na účely výsluhového dôchodku aj do obdobia dôchodkového poistenia pre vznik a výpočet starobného dôchodku zo všeobecného systému. Rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a zároveň je v rozpore so závermi súdov. Žalobca poukazuje na rozsudok Správneho súdu v Košiciach č. k. 17Sas/1/2024 zo dňa 31. januára 2025, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 9So/127/2015 zo dňa 26. apríla 2017 či rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 9So/15/2016. Všetky tieto rozsudky podľa žalobcu potvrdzujú jeho závery, podľa ktorých mu obdobie, ktoré bolo zhodnotené na účely priznania výsluhového dôchodku malo byť zhodnotené aj na účely priznania starobného dôchodku, pričom mal byť takto priznaný starobný dôchodok následne krátený v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Žalobca záverom dodáva, že ako napadnuté rozhodnutie, tak aj prvostupňové rozhodnutie sú založené na nesprávnej interpretácii a aplikácii relevantných právnych noriem a ignorancii právnych názorov najvyšších súdnych autorít. Požaduje, aby Správny súd obe rozhodnutia zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. 4. Žalovaná sa k správnej žalobe vyjadrila dňa 5. januára 2026. Žalovaná sa v plnom rozsahu pridržiava právneho posúdenia nároku žalobcu vo veci starobného dôchodku, ktoré je uvedené v napadnutom rozhodnutí. Žiada, aby Správny súd žalobu zamietol. 5. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej nevyjadril. 6. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP) a rozsudok verejne vyhlásil dňa 27. júla 2026. III. Aplikované ustanovenia právnych predpisov 7. Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. 8. Podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení dôchodkový vek je 63 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a 274 neustanovuje inak. 9. Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
10. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o sociálnom zabezpečení policajtov“) pod pojmom policajt sa na účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže a ozbrojený príslušník finančnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. 11. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (ďalej aj „Dohovor“), ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. IV. Dôvody rozhodnutia správneho súdu 12. Správny súd, konajúci prioritne podľa ustanovení § 199 a nasl. SSP preskúmal správnu žalobu a konštatoval, že je prípustná a bola podaná oprávnenou osobou včas. 13. Premetom súdneho prieskumu je napadnuté rozhodnutie, ktorým žalovaná potvrdila prvostupňové rozhodnutie o zamietnutí žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku z dôvodu, že žalobca nezískal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. 14. Z obsahu administratívneho, ako aj súdneho spisu vyplýva, že žalobca dovŕšil dôchodkový vek, teda 63 rokov dňa 29. januára 2023. Žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok, na výpočet ktorého mu bola zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 2. apríla 1979 do 26. marca 1981 v III. pracovnej kategórii, doba výkonu služby hasiča od 7. marca 1988 do 31. decembra 1999 v II. pracovnej kategórii, doba výkonu služby hasiča od 1. januára 2000 do 31. decembra 2003 v III. pracovnej kategórii a doba výkonu služby hasiča od 1. januára 2004 do 31. marca 2010 bez kategórie. Vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia žalobca získal 10 rokov a 122 dní dôchodkového poistenia, preto mu starobný dôchodok nebol priznaný. 15. Spornou je otázka, či má byť doba, ktorá bola žalobcovi zhodnotená pre priznanie výsluhového dôchodku, zohľadnená ako obdobie dôchodkového poistenia pri posudzovaní nároku žalobcu na priznanie starobného dôchodku zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia. 16. V danej problematike existuje pomerne obsiahla judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá obdobne prípady detailne analyzuje. Z množstva judikatúry správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/127/2015 zo dňa 26. apríla 2017, v ktorom cituje z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2012 zo dňa 15. augusta 2012, ktorý konštatoval nasledovné: „Z právnych úprav, týkajúcich sa sociálneho poistenia alebo zabezpečenia rôznych skupín poistencov jednoznačne vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia (zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov) sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania) pre dávky dôchodkového poistenia. Kým zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne zohľadnené, osobitné právne úpravy (napr. zák. č. 328/2002 Z. z.), používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových
dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku tejto skutočnosti potom vychádza záver, že poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa §60 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení, ktorým sa pre nárok na tieto dávky hodnotí aj so započítaním doby služby v ozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie v časti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo odporkyňa im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec. Takýto postup, pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na výsluhovú dávku všetky doby poistenia však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému nemala za cieľ. Nová právna úprava, obsiahnutá v zákone o sociálnom poistení tiež nemala za cieľ pri posudzovaní vzniku nároku na dávku podľa zák. č. 461/2003 Z. z. vylúčenie možnosti zohľadniť celú dobu poistenia (bez ohľadu na skutočnosť, v ktorom systéme ju poistenec získal) a vyžadovať od zamestnanca nadobudnutie doby poistenia výlučne podľa ustanovení tohto zákona vo všeobecnom systéme. To by malo za následok situáciu, kedy doby poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového zabezpečenia ostali nezhodnotené (rovnako ako v prípade navrhovateľa). Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Správne preto odporkyňa musí pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme, následne vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia a až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov osobitného systému a nebude poškodzovať odporkyňu.“ 17. Z vyššie uvedeného vyplýva, že priznanie výsluhového dôchodku nevylučuje, aby doba služobného pomeru nebola považovaná za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na prípady, kedy sa určuje výška invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku v zmysle ustanovení zákona č. 328/2002 Z.z. 18. Správny súd vo vzťahu k tvrdeniu žalovanej, ktorá nezohľadnenie obdobia trvania služobného pomeru žalobcu odôvodnila tým, že žalobca nezískal v zamestnaní zaradenom do I. alebo II. kategórie funkcií dobu služby aspoň 15 rokov, z ktorého dôvodu mu nárok na znížený dôchodkový vek nevznikol, opätovne poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/127/2015 zo dňa 26. apríla 2017, z ktorého vyplýva, že „Z citovaného rozsudku ani z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu nevyplýva, že by sa postup podľa Dohovoru č. 128 mal týkať len poistencov, ktorí službu, hodnotenej pre nárok na výsluhový dôchodok vykonávali v I. a II. kategórii funkcií. Výkon služby v I . a II. kategórii funkcií má význam len z hľadiska možného nižšieho dôchodkového veku. Keďže navrhovateľ ku dňu XX.XX.XXXX, od ktorého žiadal priznať starobný dôchodok, dovŕšil dôchodkový vek 62 rokov podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., pričom v súhrne dôb poistenia hodnoteného v osobitnom systéme a všeobecnom systéme získal celkovo viac ako 15 rokov, odporkyňa mala tieto obdobia v celom rozsahu hodnotiť pre zistenie tzv. teoretickej výšky starobného dôchodku a následne postupovať čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128.“ Uvedené pritom možno aplikovať aj na prípad žalobcu. 19. Správny súd má s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti za to, že je potrebné vypočítať teoretickú sumu starobného dôchodku žalobcu, kde sa zhodnotia všetky doby poistenia, teda vo všeobecnom aj
osobitnom systéme sociálneho poistenia (zabezpečenia) a takto vypočítaný dôchodok krátiť v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru koeficientom určeným ako podiel doby poistenia získanej z osobitného systému sociálneho zabezpečenia (delenec), a súčtu doby poistenia vo všeobecnom systéme poistenia aj doby v osobitnom systéme (deliteľ), najviac o sumu výsluhového dôchodku. Odlišným postupom by sa doby poistenia poistenca stratili a neboli by zohľadnené spôsobom zodpovedajúcim zámeru zákona. 20. Takáto argumentácia žalovanej je v zmysle vyššie uvedenej judikatúry vo vzťahu k prejednávanej veci absolútne irelevantná. Výkon zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, resp. výkon služobného pomeru vo zvýhodnenej pracovnej kategórii má vplyv na zníženie dôchodkového veku a určenie sumy starobného dôchodku, a netýka sa vymedzenia dôb dôchodkového poistenia. 21. S ohľadom na vyššie uvedené je potrebné konštatovať, že prvostupňový orgán ani žalovaný nepostupovali v súlade so zákonom, nakoľko obdobie dôchodkového poistenia nadobudnuté v osobitnom systéme sociálneho poistenia nezohľadnili pre účely nároku na starobný dôchodok. 22. Správny súd tak dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie nie je v súlade so zákonom, nakoľko vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) SSP. Z tohto dôvodu správny súd oba rozhodnutia zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie v súlade s § 191 ods. 4 SSP. 23. V ďalšom konaní bude povinnosťou prvostupňového orgánu opätovne posúdiť nárok žalobcu na starobný dôchodok v súlade s ustálenou judikatúrou najvyšších súdnych autorít a zároveň bude povinný toto rozhodnutie náležite odôvodniť. 24. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.