Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach 2Sas/12/2025 0925100663 15. 07. 2026 JUDr. Jana Raganová ECLI:SK:SpSKE:2026:0925100663.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Janou Raganovou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.: XX.XX.XXXX, bytom: C. XX, XXX XX C., právne zastúpený: JUDr. Mgr. Drahoslav Magdziak, advokát, so sídlom: Dlhý rad 16, 085 01 Bardejov, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom: Ul. 29. augusta 8-10, 913 63 Bratislava v konaní o preskúmanie rozhodnutia Generálneho riaditeľa sociálnej poisťovne č.: XXX XXX XXXX X zo dňa 02.09.2025 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č.: XXX XXX XXXX X zo dňa 19.06.2025 takto rozhodol: I. Z r u š u j e rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02.09.2025 ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.06.2025 a vec v r a c i a Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie a rozhodnutie. II. P r i z n á v a žalobcovi proti žalovanej právo na plnú náhradu účelne vynaložených trov konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Sociálna poisťovňa, ústredie ako správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.06.2025 postupom podľa § 67 ods. 11 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť žalobcu o starobný dôchodok z 23.05.2025. 2. V odôvodnení rozhodnutia Sociálna poisťovňa, ústredie poukázala na to, že žiadosť žalobcu zo dňa 23.05.2025 posúdila podľa § 114 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších právnych predpisov k 22.05.20222, ku ktorému dňu žalobca získal 3 163 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 8 rokov a 243 dní. Dôchodkový vek žalobca dosiahol dovŕšením 62 rokov a 139 dní dňa 29.05.2018. Uviedla ustanovenia § 60 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého rozhodla. Zamietnutie žiadosti odôvodnila tým, že žalobca nesplnil podmienku potrebnej doby poistenia. Má za to, že nakoľko žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, doba výkonu základnej vojenskej služby od 30. septembra 1975 do 30. septembra 1977, doba trvania služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore od 01. apríla 1979 do 31. júla 1996 a od 01. septembra 1999 do 30. novembra 2011, t.j. v rozsahu 31 rokov a 223 dní nie je obdobím dôchodkového poistenia a súčasne poukázala na potvrdenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v Bratislave z 18.12.2013 č. SPOU-OSZ-46753-6/2013-VZ, podľa ktorého doba pracovnej činnosti žalobcu ako hasiča od 01.septembra 1999 do 31.decembra 1999 bola zaradená v II. kategórii funkcií a od 30. septembra 1975 do 30. septembra 1977, od 01. apríla 1979 do 31. júla 1996 a od 01. septembra 1999 do 30. novembra 2011 bola zaradená do III. pracovnej kategórie, t.j. žalobca nezískal dobu vo zvýhodnenej
kategórii funkcií v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku a teda nie je možné na neho aplikovať ustanovenie § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. ani aplikovať čl. 33 ods. 2 Dohovoru. 3. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom : - namietal, že rozhodnutie bolo vydané v rozpore s čl. 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach a v rozpore s judikatúrou zverejnenou v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2011; - uviedol, že má za to, že splnil kumulatívne obe podmienky ustanovené zákonom č. 461/2003 Z.z. na priznanie dôchodku, a to dôchodkový vek a poistnú dobu minimálne 15 rokov; - uviedol, že má za to, že zhodnotenie doby, ktorá mu bola zhodnotená na vznik nároku na výsluhový dôchodok nemá žiaden vplyv na výpočet výšky starobného dôchodku; - má za to, že pri rozhodovaní sa nepostupovalo v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu SR ktorý zaujal v obdobnej veci v rozhodnutiach napr.: sp. zn.: 9So/138/2011, sp. zn.: 7So/138/2011, sp. zn.: 10So/21/2015; sp. zn.: 9So/74/2014; - žiada, aby mu pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok bolo zhodnotené aj obdobie služobného pomeru a priznaný starobný dôchodok. 4. Žalovaná preskúmavaným rozhodnutím číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 02.09.2025 zamietla v celom rozsahu odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 19.06.2025. V odôvodnení rozhodnutia: - uviedla, že pri posudzovaní nároku boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia, vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia považujú podľa zákona č. 461/2003 Z.z. a získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané ; - uzavrela, že z uvedeného vyplýva, že žalobca nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok; - poukázala na potvrdenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v Bratislave z 18.12.2013 č. SPOUOSZ-46753-6/2013-VZ, podľa ktorého bola žalobcovi zhodnotená základná vojenská služba od 30. septembra 1975 do 30. septembra 1977, doba trvania služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore od 01. apríla 1979 do 31. júla 1996 a od 01. septembra 1999 do 30. novembra 2011, v celkovom rozsahu 31 rokov a 202 23 dní, z čoho teda vyplýva, že žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na dávku výsluhového zabezpečenia a uvedené vymedzené obdobia v danom prípade neboli zhodnotené na nárok na starobný dôchodok, nakoľko nie sú obdobím dôchodkového poistenia zmysle § 60 a § 255 ods. 5 zákona číslo 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov ; - prezentovala stanovisko, že nakoľko doba služobného pomeru žalobcu od 01. septembra 1999 do 31. decembra 1999 bola zaradená v II. kategórii funkcií a od 30. septembra 1975 do 30. septembra 1977, od 01. apríla 1979 do 31. júla 1996 a od 01. januára 2000 do 30. novembra 2011 bola zaradená do III. pracovnej kategórie, žalobca tak nezískal dobu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku, preto v danom prípade nie je možné aplikovať § 274 zákona číslo 461/2003 Z.z. ani článok 33 ods. 2 dohovoru o invalidných a starobných a pozostalostných dávkach ; - uzavrela že žiadosť o priznanie starobného dôchodku bola na základe uvedených skutkových a právnych dôvodov zamietnutá správne a v súlade s príslušnými právnymi predpismi a preto nebolo možné odvolaniu žalobcu vyhovieť. II. Správna žaloba 5. Žalobca v správnej žalobe zo dňa 28.10.2025 a doručenej správnemu súdu dňa 28.10.2025 žiada o zrušenie rozhodnutia žalovanej, ako aj o zrušenie rozhodnutia Sociálnej poisťovne ústredie. Uvádza: - že priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona číslo 328/2002 Z.z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby policajta nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktorej je významné pre zistenie výšky dôchodku; vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na prípady priznania invalidného výsluhového dôchodku podľa § 40 a 45 zákona číslo 328/2002 Z.z.; - že má za to, že splnil podmienky ustanovené zákonom na priznanie starobného dôchodku, a to dovŕšenie veku 55 rokov a dobu poistenia najmenej 25 rokov, pričom aj doba služby sa u neho započítava ako obdobie dôchodkového poistenia;
- poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v ktorých sa súd zaoberal vecne podobnými prípadmi, a to: spisová značka 9So/144/2016 zo dňa 20.04.2018; spisová značka 9So/50/2015 zo dňa 25.01.2017; spisová značka 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2012; - z uvedených rozhodnutí vyplýva, že Sociálna poisťovňa mala po zohľadnení všetkých období dôchodkového poistenia vypočítať sumy dôchodkovej dávky a znížiť o sumu zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy príspevku alebo výsluhového dôchodku za celé roky a následne po zistení skutočnosti či je suma starobného dôchodku vyššia alebo nižšia rozhodnúť o priznaní, respektíve nepriznaní starobného dôchodku a zároveň, aj keď žalobca nesplnil podmienku získania viac ako 10, respektíve 15 rokov poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale získal potrebnú dobu po zhodnotení poistenia v osobitnom systéme, má sociálna poisťovňa povinnosť vykonať výpočet dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia vo svojom poistnom systéme a dôchodok priznať po zohľadnení aj nižšej doby poistenia vo výške, zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme. III. Vyjadrenie žalovaného 6. K správnej žalobe sa písomným podaním zo dňa 18.12.2025 vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí generálneho riaditeľa žalovanej a trvá na správnosti svojho rozhodnutia; má za to, že skutkový stav bol náležite zistený a napadnuté rozhodnutie je zákonné a vecne správne a bolo vydané v súlade s právnymi predpismi. Poukázala na to, že v konaní bolo zistené, že žalobcovi bol od 01. decembra 2011 priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona číslo 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom k nároku na dávku výsluhového zabezpečenia mu bola zhodnotená základná vojenská služba od 30. septembra 1975 do 30. septembra 1977, doba trvania služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore od jeho apríla 1979 do 31. júla 1996 a od 01. septembra 1999 do 30. novembra 2011. Celková doba, zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku je u žalobcu 31 rokov a 223 dní. Z dôvodu, že žalobca získal dobu služby v rozsahu, zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, ktorý mu bol aj priznaný, v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona číslo 461/2003 Z.z. dobu, zhodnotenú na nárok na výsluhový dôchodok, nemožno považovať za obdobie dôchodkového poistenia. Záverom žalovaná uviedla, že v súvislosti s rozhodovacou súdnou praxou, na ktorú žalobca v správnej žalobe poukazuje zosúladila aplikačnú prax so všeobecným názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, deklarovaným vo viacerých jeho rozsudkoch, ktoré sa vzťahujú na poistencov, ktorým sa podľa § 274 zákona číslo 461/2003 Z.z. zachovávajú nároky zo zaradenia doby služby do prvej alebo druhej kategórie funkcií alebo im priznaný príspevok za službu, výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, alebo výsluhový dôchodok týmto poistencom je pri určení výšky starobného dôchodku potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku a až po takomto stanovení výšky možno sumu starobného dôchodku krátiť v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, uverejneného v Z.z. pod číslom 416/1991 Zb. Žalobca však nezískal dobu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku a z uvedeného dôvodu nebolo možné príslušnú dobu služby hodnotiť v kategórii funkcií ani aplikovať § 274 zákona číslo 461/2003 Z.z. ani článok 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach. IV. Replika žalobcu, duplika žalovaného 7. V replike zo dňa 13.02.2026 doručenej správnemu súdu dňa 13.02.2026 žalobca zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu. Uviedol, že právne posúdenie veci žalovanej s odkazom na § 274 zákona o sociálnom poistení a zaradení žalobcu do tretej pracovnej kategórie t.j., že nezískal zákonom po rozsahu dobu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií za nesprávne. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011 z 15. augusta 2011 publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov SR pod číslom 6/2013 (R 83/2013 ), z ktorej vyplýva, že, priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona číslo 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka ( t.j. policajta a vojaka prípravnej služby,
tiež colníka) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona číslo 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktoré je výrazne významné pre zistenie výšky starobného dôchodku. Z rozhodnutia ďalej vyplýva, že pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku a až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sú starobného dôchodku krátiť podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, a to v pomernej časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, maximálne o sumu výsluhového dôchodku. Podľa žalobcu, Najvyšší súd SR konštatoval, že nároky poistencov zo zaradenia služby do zvýhodnenej pracovnej kategórie musia byť zachované, keďže nie sú zohľadnené vo výsluhovom dôchodku, čo však nevylučuje záver, že u všetkých výsluhových dôchodcov či, bez ohľadu na to, či ich služba bola alebo nebola zaradená do zvýhodnenej kategórie, dochádza k zásahu do ich práv, ak im nebola zohľadnená celá doba ich účasti na dôchodkovom poistení, teda v oboch poistných systémoch. Má za to, že na výsluhových dôchodcov sa vzťahuje vyššie uvedená ustálená rozhodovacia prax. Podľa žalobcu, žalovaná nepostupovala správne, ak uviedla, že žalobca nesplnil podmienku pätnástich rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok, nakoľko pre účely rozhodnutia o nároku žalobcu na starobný dôchodok a jeho výšku absolútne vylúčila hodnotenie doby jeho poistenia získané v osobitnom systéme sociálneho poistenia, čo malo za následok, že nebolo zachované ústavné právo žalobcu na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa článku 39 Ústavy Slovenskej republiky zohľadňujúce celé obdobie jeho dôchodkového poistenia aj zárobky dosiahnuté v rozhodujúcom období, tak ako je tomu u ktoréhokoľvek iného poistenca, ktorý dovŕšil dôchodkový vek a obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. Taktiež poukázal aj na to, že ani z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisová značka 9So/127/2015 zo dňa 26.04.2017, ani z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nevyplýva, že by sa postup podľa Dohovoru č. 128 mal týkať len poistencov, ktorí službu hodnotenej pre nárok na výsluhový dôchodok vykonávali v prvej a druhej kategórii funkcií, nakoľko výkon služby v prvej a druhej kategórii funkcií má význam len z hľadiska možného nižšieho dôchodkového veku. 8. Replika bola zaslaná žalovanému, ktorý však na ňu duplikou nereagoval. V. Konanie na správnom súde 9. Nakoľko žiaden z účastníkov konania nežiadal vo veci nariadenie pojednávania, súd vo veci vyhlásil rozsudok verejne dňa 15.07.2026 za splnenia podmienok podľa § 137 ods. 4 Správneho súdneho poriadku. VI. Relevantná právna úprava 10. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 11. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 12. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 13. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP; správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
14. Podľa § 199 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie sociálnej poisťovne. 15. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 16. Podľa § 203 ods. 1 SSP „Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.“ 17. Podľa § 203 ods. 2 SSP „Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.“ 18. Podľa čl. 2 ods. 2 zákona č. 460/1992 Z .z. Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“), štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 19. Podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy SR, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa. 20. Podľa čl. 39 ods. 3 Ústavy SR, po dosiahnutí ustanovenej doby účasti na systéme primeraného hmotného zabezpečenia v starobe má osoba, ktorá dosiahla ustanovený vek, nárok na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Zo systému primeraného hmotného zabezpečenia v starobe možno zabezpečiť aj osobu, ktorá po dosiahnutí ustanovenej doby účasti na tomto systéme dosiahla ustanovený počet odpracovaných rokov. 21. Podľa čl. 154c ods. 1 Ústavy SR, medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd. 22. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č.128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach vyhláseného v Zbierke zákonov pod č.416/1991 Zb., (ďalej len „Dohovor“) ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. 23. Podľa § 1 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, tento zákon vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia, konanie vo veciach sociálneho poistenia a konanie vo veciach vymáhania pohľadávok. 24. Podľa § 1 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, tento zákon upravuje aj výkon starobného dôchodkového sporenia v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom. 25. Podľa § 1 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, ozbrojených príslušníkov finančnej správy (ďalej len „policajt“), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej len „profesionálny vojak“), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak. 26. Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
27. Podľa § 60 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia nie je obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie bolo zhodnotené na nárok na vdovský výsluhový dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský výsluhový dôchodok alebo sirotský dôchodok podľa osobitného predpisu. 28. Podľa § 255 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Na hodnotenie náhradnej doby ako obdobia dôchodkového poistenia od 1. augusta 2006 sa nevyžaduje splnenie podmienky získania najmenej jedného roka zamestnania. 29. Podľa § 255 ods.5 zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 30. Podľa § 274 ods.1 zákona o sociálnom poistení nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. VII. Právny názor správneho súdu 31. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02.09.2025, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.06.2025, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o predčasný starobný dôchodok zo dňa 23.05.2025. Predmetné rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo taktiež predmetom súdneho prieskumu. 32. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 33. Správny súd na tomto mieste poukazuje na to, že ide o správnu žalobu v sociálnych veciach, ktorá je osobitným druhom správnej žaloby a je upravená v tretej časti Správneho súdneho poriadku. K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach pristupujú správne súdy v zásade neformálne. Podľa ustanovenia § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v ustanovení § 134 ods. 2 SSP. Medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa ustanovenia § 6 ods. 2 písm. c) SSP, ak je žalobcom fyzická osoba. Uvedené je jednoznačne upravené aj v ustanovení § 203 ods. 2 SSP, v zmysle ktorého pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 34. Správny súd zároveň na tomto mieste poukazuje na to, že podľa § 135 ods. 1 SSP účinného v čase podania žaloby na súd je pre rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného a teda s poukazom na ustanovenie § 135 ods. 1 Správneho súdneho poriadku bude zákonnosť napadnutého rozhodnutia posudzovať výlučne vo vzťahu k skutkovým a právnym dôvodom existujúcim v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.
35. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj administratívneho spisu dospel správny súd k názoru, že rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa trpia vadou nesprávneho právneho posúdenia, a preto správny súd zrušil podľa § 190 ods.1 písm. c) SSP tak rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. 36. Správny súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí má za to, že medzi účastníkmi konania nebola sporná skutočnosť, že žalobca dosiahol dôchodkový vek dovŕšením 62 rokov a 139 dní dňa 29.05.2018 ani to, že žalobca je poberateľom výsluhového dôchodku, medzi účastníkmi konania ostala spornou otázka započítania doby, zhodnotenej pre účely výsluhového dôchodku do obdobia dôchodkového poistenia pre účely posúdenia nároku žalobcu na starobný dôchodok. Žalobcovi nebola zo strany žalovaného pri rozhodovaní o nároku na starobný dôchodok zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 30. septembra 1975 do 30. septembra 1977 a doba trvania služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore od 01. apríla 1979 do 31. júla 1996 a od 01. septembra 1999 do 30. novembra 2011, ktoré boli zhodnotené pre nárok žalobcu na výsluhový dôchodok, ktorý mu bol priznaný rozhodnutím Ministerstva vnútra SR. Pre nárok na starobný dôchodok sa mu zhodnotilo iba obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu 8 rokov a 243 dní získané vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, pričom oba správne orgány zaujali stanovisko, že získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo zo strany žalobcu preukázané. 37. Podľa názoru správneho súdu, sociálna poisťovňa pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku zohľadnila len prvú časť z citovaných ustanovení § 255 ods. 5 a § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení a nevysporiadala sa s dôsledkami skutočnosti, že žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. a nie invalidný dôchodok ani čiastočne invalidný dôchodok podľa § 40 až 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z.z. 38. Správny súd vyhodnotil ako dôvodné žalobné námietky žalobcu, ktorými namietal, že mu nebola zhodnotená doba poistenia získaná v osobitnom systéme, pričom pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku mali orgány verejnej správy postupovať tak, že mali zohľadniť všetky doby poistenia (doby služby z osobitného systému a zo všeobecného systému) a starobný dôchodok primerane krátiť k dobe trvania služobného pomeru žalobcu, ktorá bola rozhodujúca pre výšku výsluhového dôchodku. 39. Správny súd uvádza, že z právnej úpravy, ktorá sa týka sociálneho poistenia (zabezpečenia) vyplýva, že všeobecný aj osobitný systém sociálneho poistenia je pre účely splnenia podmienok vzniku nároku na dávky dôchodkového poistenia založený na hodnotení dôb poistenia (zamestnania/ služby). Osobitný systém sociálneho poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktorá by zohľadňovala dobu ich poistenia v celom rozsahu, teda aj v civilnom zamestnaní. Obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, pre účely priznania ktorých sa hodnotí len doba služby poistenca, avšak nehodnotí sa doba poistenia, ktorú poistenec získal vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Pri porovnaní rozsahu poistného krytia zo všeobecného systému sociálneho poistenia a rozsahu poistného krytia z osobitného systému sociálneho zabezpečenia je možné dospieť k záveru, že osobitný systém sociálneho zabezpečenia obsahuje úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok sociálneho poistenia a ako dobu poistenia zohľadňuje iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov neobsahuje takú právnu úpravu starobných dôchodkov, ktorá by zohľadňovala dobu poistenia v celom rozsahu, t. j. aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje iba úpravu výsluhových dôchodkov, pri ktorých sa hodnotí výlučne doba služby poistenca a nehodnotí sa doba poistenia, ktorú poistenec získal vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti Zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme, ale nie v časti, upravujúcej (v posudzovanom prípade) nárok na starobný dôchodok. Postup, akým postupovali orgány verejnej správy je porušením ústavne zaručeného práva žalobcu na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky a súčasne viedlo k znevýhodneniu žalobcu v rozpore s citovaným Dohovorom č.128.
40. Podľa právneho záveru vysloveného v Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1So/2/2015 zo dňa 24.08.2016 platí, že: „Primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.“ 41. Správny súd poukazuje na to, že výkladom zákonných ustanovení týkajúcich sa započítania doby služby pre účely zistenia obdobia dôchodkového poistenia v súvislosti so splnením podmienok vzniku nároku na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení a pre určenie jeho výšky (sumy) v spojení s aplikáciou čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 a v súlade s Ústavou Slovenskej republiky sa zaoberal opakovane Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej činnosti. Na rozhodovaciu činnosť súdov v tomto smere správne poukazoval v správnej žalobe i žalobca. Správny súd dáva v tejto súvislosti do pozornosti najmä rozhodnutia uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 55/2011, R 53/2011 (sp. zn. 9So/62/2009), Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011 z 15.08.2011 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a súdov Slovenskej republiky č. 6/2013 (pod R 83/2013), ako aj ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. sp. zn. 9So/176/2015 z 27.09.2017, sp. zn. 10So/59/2014 z 15.04.2015, sp. zn. 9So/154/2015 z 28.06.2017, sp. zn. 7So/58/2015 z 23.02.2017, sp. zn. 9So/15/2016 z 28.02.2018 a sp. zn. 7Sk/31/2018 z 29.10.2019 a podporne aj judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (rozhodnutia ÚS SR I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95, II. ÚS 80/99, II. ÚS 243/05 a IV. ÚS 481/2011). 42. Za všetky rozhodnutia správny súd cituje časť Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/176/2015 zo dňa 27.09.2017, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že: „Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, najviac však o sumu výsluhového príspevku, považovaného za výsluhový dôchodok.“ 43. S citovaným právnym záverom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa správny súd pre účely svojho právneho posúdenia veci v plnom rozsahu stotožnil. Zo záverov ustálenej rozhodovacej praxe, vyplýva, že pre posúdenie vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 65 zákona o sociálnom poistení a určenie sumy starobného dôchodku, mala žalovaná žalobcovi zhodnotiť celú dobu dôchodkového poistenia, teda obdobie získané vo všeobecnom, ako aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia mala vypočítať teoretickú výšku starobného dôchodku, ktorá by mu patrila po zhodnotení celej doby dôchodkového poistenia v osobitnom aj vo všeobecnom systéme. Od takto určenej sumy starobného dôchodku je potom potrebné podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru odpočítať sumu starobného dôchodku, ktorá by mu patrila len za obdobie dôchodkového poistenia získané výkonom služby, za ktorý mu bola poskytnutá dávka výsluhového zabezpečenia, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní dávka výsluhového zabezpečenia funkciu starobného dôchodku vo výške, ktorá zodpovedá už zhodnotenej dobe dôchodkového poistenia pre účely priznania výsluhovej dávky. Žalobcovi následne vzniká nárok na starobný dôchodok v sume, ktorá je zistená rozdielom medzi teoretickou výškou starobného dôchodku, na ktorú by mu vznikol nárok v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme a výškou dôchodku, ktorá by zodpovedala obdobiu, ktoré bolo zohľadnené pre účely priznania výsluhovej dávky, pričom určenú teoretickú výšku starobného dôchodku je možné skrátiť najviac vo výške výsluhovej dávky. 44. Správny súd ďalej uvádza, že argumentácia žalovanej uvedená v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na str. 4, že výkon služby v Hasičskom a záchrannom zbore nebol zaradený do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií, a preto nie je možné aplikovať § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. ani čl. 33 ods.2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach je irelevantná. Výkon zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, resp. výkon služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií sa netýka vymedzenia dôb dôchodkového poistenia, ktoré sú upravené v § 60 zákona o sociálnom poistení, a preto nie je pre určenie rozsahu doby dôchodkového poistenia zásadný. Má vplyv len na zníženie dôchodkového veku a určenie sumy starobného dôchodku, ktorého výpočet je výhodnejší. Započítateľnosť jednotlivých dôb dôchodkového poistenia však neovplyvňuje. Žalobca tak správne
v replike uvádza, že výkon služby v I. a II. kategórií funkcií má význam len z hľadiska možného nižšieho dôchodkového veku. 45. Správny súd v tejto spojitosti podporne poukazuje na závery vyslovené v Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018 v znení: „Odporca (SP) nesprávne založil svoju argumentáciu na tvrdení, že keďže navrhovateľ nezískal dobu služby v I. kategórii funkcií v rozsahu, ktorý by zakladal nárok na zníženie dôchodkového veku, nemožno dobu služby hodnotiť vo všeobecnom systéme.“... „Pre správne posúdenie veci však nie je podstatné, či a akú dobu navrhovateľ získal v I. alebo II. pracovnej kategórii (kategórii funkcií).“... „Daná judikatúra NS SR nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie/dobu služby v I., II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 aj od dovŕšenia dôchodkového veku, podľa § 65 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z..“ 46. Správny súd konštatuje, že orgány verejnej správy sú pri určení nároku a sumy starobného dôchodku viazané platnými právnymi predpismi a ustálenou judikatúrou súdov. Vzájomná podmienenosť výkonu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií s nárokom na zníženie dôchodkového veku so započítateľným obdobím dôchodkového poistenia poistenca, nie je obsiahnutá v žiadnom zákonnom ustanovení Zákona o sociálnom poistení a nevyplýva ani z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. 47. Správny súd uvádza, že nesprávnou aplikáciou Zákona o sociálnom poistení dochádza k zhoršovaniu dôchodkového postavenia tých poistencov, ktorým v čase vzniku poistného vzťahu a aj počas jeho trvania právna úprava mala zabezpečovať komplexne výhodnejšie postavenie s prihliadnutím na náročné špecifiká ich služby. Vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení, napr. v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých sociálna poisťovňa nemá pochybnosti o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. 48. Priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby zhodnotenej pre účely priznania výsluhového dôchodku nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa Zákona o sociálnom poistení pre účely posudzovania nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na prípady priznania invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. takým spôsobom, že za túto dobu poistenia nepatrí zodpovedajúca časť dôchodku poistenca, ktorý bol pred priznaním týchto dávok poistený v osobitných systémoch dôchodkového poistenia. Pri takomto postupe sociálna poisťovňa poskytne dávku dôchodkového poistenia len za obdobie, počas ktorého jej bolo za poistenca zaplatené poistné a poistenca na jeho dôchodkových nárokoch neukráti. (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2012). V posudzovanom prípade sa však o uvedený prípad nejedná, keďže žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok a nie invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok ani čiastočne invalidný dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z.. 49. Na základe vyššie uvedených dôvodov, správny súd dospel k záveru, že preskúmavané napadnuté rozhodnutie žalovanej vydané prostredníctvom generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, nie je v súlade so zákonom, lebo vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto ich podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil. Správny súd zároveň vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 SSP). 50. Úlohou orgánu verejnej správy prvého stupňa v ďalšom konaní bude v intenciách uvedeného právneho názoru správneho súdu i ustálenej judikatúry znovu posúdiť nárok žalobcu na starobný dôchodok a rozhodnúť o jeho žiadosti na priznanie nároku na starobný dôchodok s tým, že v zmysle § 191 ods. 6 SSP je orgán verejnej správy v ďalšom konaní právnym názorom správneho súdu viazaný.
51. Správny súd ešte záverom dodáva, že príslušná právna otázka týkajúca sa aplikácie čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 na výsluhových dôchodcov v postavení obdobnom ako u žalobcu bola už vyriešená ustálenou rozhodovacou praxou, ako napríklad v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011 z 15.0/.2012 (R 83/013), z ktorého vyplýva, že pre posúdenie vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok podľa § 65 zákona o sociálnom poistení, mala Sociálna poisťovňa, ústredie hodnotiť celú dobu jeho dôchodkového poistenia, teda obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom aj osobitnom systéme poistenia a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia mala vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by mu patrila po zhodnotení celej doby dôchodkového poistenia v osobitnom aj všeobecnom systéme následne sa suma starobného dôchodku zníži podľa či článku 33 ods. 2 dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (číslo 128) o sumu zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku na celé roky. Len takýmto spôsobom môže byť zachovaný oprávnený nárok žalobcu na zhodnotenie celého obdobia jeho dôchodkového poistenia (ktorému v celosti pre účely priznania dávky výsluhového zabezpečenia nebolo zhodnotené) a zároveň nebude poškodzovať ani sociálnu poisťovňu. 52. Keďže žalovaná bola účastníkom týchto súdnych konaní, v ktorých sa riešila otázka hodnotenia obdobia dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme, ako aj v osobitnom systéme a následnej aplikácie článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, tak ich výsledky jej museli byť nevyhnutne známe. Napriek tomu, žalovaná prezentovala v preskúmavanom rozhodnutí odlišné právne závery od ustálenej rozhodovacej praxe. Takýto postup žalovanej nie je možné akceptovať, nakoľko je v rozpore s požiadavkami právneho štátu a predstavuje zásah do právnej istoty žalobcu. 53. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu správny súd priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a zaviazal žalovanú na ich náhradu. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).