Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach 1Sa/2/2025 0925100554 07. 09. 2026 JUDr. Erika Klimeková ECLI:SK:SpSKE:2026:0925100554.1
Uznesenie Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 1667/14, Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpeného: Tkáč & Partners, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Hrnčiarska 29, Košice, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Prešov, so sídlom Kúpeľná 6663/6, Prešov, v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy takto rozhodol: I. U k l a d á Regionálnemu úradu pre územné plánovanie a výstavbu Prešov, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia rozhodol vo veci odvolania žalobcu proti rozhodnutiu stavebného úradu Mesta Poprad č. 3452/1811/2019-OSP-Bb zo dňa 15.03.2019 v odvolacom konaní vedenom na Okresnom úrade Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky pod č. OU-PO-OVBP2-2019/2983. II. U k l a d á Regionálnemu úradu pre územné plánovanie a výstavbu Prešov, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia doručil Správnemu súdu v Košiciach rozhodnutie vo veci odvolania žalobcu proti rozhodnutiu stavebného úradu Mesta Poprad č. 3452/1811/2019-OSP-Bb zo dňa 15.03.2019 v odvolacom konaní vedenom na Okresnom úrade Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky pod č. OU-PO-OVBP2-2019/2983. odôvodnenie: 1. Žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 19.09.2025 žalobca, ako zástupca zainteresovanej verejnosti podľa § 42 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť konať o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu stavebného úradu Mesta Poprad č. 3452/1811/2019-OSP-Bb zo dňa 15.03.2019, a to do 30 dní od právoplatnosti uznesenia a v rovnakej lehote súdu doručiť rozhodnutie o odvolaní žalobcu. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania. Administratívne konanie 2. Stavebný úrad Mesto Poprad (ďalej aj „stavebný úrad“) oznámením č. 77082/8657/2018-OSP-Bb zo dňa 31.10.2018 oznámil začatie územného konania o umiestnení stavby a následne vydal dňa 15.03.2019 územné rozhodnutie č. 3452/1811/2019-OSP-Bb, ktorým rozhodol o umiestnení stavby označenej ako “Priemyselný park Poprad - II”. Proti tomuto rozhodnutiu podal dňa 08.04.2019 žalobca, ako reprezentant zainteresovanej verejnosti, odvolanie. Stavebný úrad listom zo dňa 26.04.2019 upovedomil účastníkov konania o podanom odvolaní s výzvou na vyjadrenie k odvolaniu. Účastníci konania sa k odvolaniu nevyjadrili. Následne stavebný úrad predložil odvolanie Okresnému úradu Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky (v ďalšom texte označovaný pre zjednodušenie aj ako „žalovaný“) dňa 31.05.2019. 3. Žalovaný oznámením č. OU-PO-OVBP2-2019/29835/67121 zo dňa 10.06.2019, doručeným žalobcovi dňa 27.06.2019, oznámil začatie konania o nepriznaní postavenia účastníka konania vo vzťahu
k žalobcovi. Rozhodnutím č. OU-PO-OVBP2-2019/29835/67143/ŠSS-KM zo dňa 11.06.2019 žalovaný rozhodol o prerušení odvolacieho konania, ktoré začalo na základe odvolania podaného žalobcom proti rozhodnutiu stavebného úradu č. 3452/1811/2019-OSP-Bb zo dňa 15.03.2019, a to do právoplatného rozhodnutia o účastníctve žalobcu v predmetnom konaní. Dňa 05.08.2019 bolo žalovanému doručené odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-PO-OVBP2-2019/29835/67143/ŠSS-KM zo dňa 11.06.2019 (o prerušení konania). 4. Dňa 12.07.2019 vydal žalovaný rozhodnutie č. OU-PO-OVBP2-2019/81163/ŠSS-KM, právoplatné dňa 12.09.2019, ktorým nepriznal žalobcovi postavenie účastníka konania v územnom konaní o umiestnení stavby vo veci územného rozhodnutia na stavbu: „Priemyselný park Poprad – II“, vedenom mestom Poprad pod č. 3452/1811/2019-OSP-Bb a v odvolacom konaní vedenom na Okresnom úrade Prešov, odbore výstavby a bytovej politiky pod č. OU-PO-OVBP2-2019/29835. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca dňa 05.08.2019 odvolanie. Žalovaný predložil odvolanie dňa 12.08.2019 nadriadenému orgánu – Ministerstvu dopravy a výstavby SR, ktoré rozhodnutím č. 25008/2019/SV/69997 zo dňa 03.09.2019 rozhodlo tak, že zamietlo odvolanie žalobcu a v celom rozsahu potvrdilo rozhodnutie žalovaného č. OU-PO-OVBP2-2019/81163/ŠSS-KM zo dňa 12.07.2019. 5. Žalovaný rozhodnutím č. OU-PO-OVBP2-2019/29835/114249/ŠSS-KM zo dňa 07.10.2019 odvolacie konanie začaté na základe odvolania žalobcu proti rozhodnutiu stavebného úradu č. 3452/1811/2019OSP-Bb zo dňa 15.03.2019 zastavil podľa § 30 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1967 Zb.“). Rozhodnutie bolo doručované formou verejnej vyhlášky vyvesením na úradnej tabuli od 10.10.2019 do 25.10.2019 a nadobudlo právoplatnosť dňa 22.10.2019. 6. Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. 3S/56/2019 zo dňa 27.01.2022 zrušil rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby SR č. 25008/2019/SV/69997 zo dňa 03.09.2019, ako aj rozhodnutie žalovaného č. OU-PO-OVBP2-2019/81163/ŠSS-KM zo dňa 12.07.2019 (pozn. rozhodnutie o nepriznaní postavenia účastníka konania žalobcovi) a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne Najvyšší správny súd SR rozsudkom sp. zn. 2Svk/57/2022 zo dňa 31.07.2024 zamietol kasačnú sťažnosť žalovaného. Súdne konanie 7. Žalobca v odôvodnení správnej žaloby chronologicky opísal skutkový priebeh administratívneho konania, pričom poukázal aj na postavenie a účasť zainteresovanej verejnosti vo veciach životného prostredia (s citovaním judikatúry). Čo sa týka žalobných námietok vo veci nečinnosti žalovaného poukázal na to, že dňa 08.04.2019 podal odvolanie proti územnému rozhodnutiu č. 3452/1811/2019OSP-Bb zo dňa 15.03.2019 o umiestnení stavby „Priemyselný park Poprad – II“, o ktorom nebolo do dnešného dňa vecne rozhodnuté. Na tomto závere podľa žalobcu nič nemení ani to, že na predmetnom rozhodnutí bola vyznačená jeho právoplatnosť. Stavebný úrad odvodzuje legitimitu právoplatnosti od procesného rozhodnutia o zastavení konania z dôvodu, že ho podala osoba, ktorá nebola účastníkom konania. Ide o procesné rozhodnutie, ktoré bolo vydané procesným podvodom odvolacieho orgánu na základe absolútne neplatného úkonu vylúčenia žalobcu z konania. Právny úkon, ktorý je urobený v rozpore so zákonom je absolútne neplatný, pričom účinky neplatnosti nastávajú ex tunc po zistení absolútnej neplatnosti a orgány verejnej moci na takúto absolútnu neplatnosť právneho úkonu (zastavenie odvolacieho konania) musia prihliadať z úradnej povinnosti. Uviedol, že absolútna neplatnosť rozhodnutie o nepriznaní postavenia účastníka konania vyplýva zo súbehu rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3S/56/2019 v spojení s rozhodnutím o zastavení konania č. 10678/25338/2025-15.1.2. Od tohto sa súčasne odvíja absolútna neplatnosť rozhodnutia o zastavení odvolacieho konania, nakoľko neboli splnené zákonné predpoklady na jeho vydanie. Aj v tomto prípade ide o absolútnu neplatnosť ex tunc, na ktorú musia orgány verejnej moci prihliadať ex offo. Zjednodušene povedané, súdne rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3S/56/2019 spustilo kaskádu vzájomne na seba nadväzujúcich prehodnotení zákonnosti všetkých rozhodnutí, ktoré sa odvíjali od právnej skutočnosti nepriznania žalobcovi postavenia účastníka konania. Táto kaskáda spôsobila, že nielen samotné rozhodnutie o nepriznaní účastníctva v konaní, ale aj na tejto právnej skutočnosti založené rozhodnutia (rozhodnutie o zastavení odvolacieho konania) vždy boli absolútne neplatné ex tunc (posudzujú sa akoby nikdy ani neboli). To v konečnom dôsledku znamená, že odvolacie konanie nikdy neskončilo, teda žalovaný je nečinný už viac ako tri roky.
8. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe podrobne opísal priebeh administratívneho konania a uviedol, že rozhodnutím č. OU-PO-OVBP2-2019/29835/114249/ŠSS-KM zo dňa 07.10.2019 bolo odvolacie konanie podľa § 30 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1967 Zb. zastavené, z čoho je zrejmé, že žalovaný nie je nečinný. Zároveň poukázal na to, že vychádzajúc z ustanovení § 62 ods. 3 a § 68 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. nie je možné rozhodnutie o zastavení odvolacieho konania zrušiť využitím mimoriadnych opravných prostriedkov, a to z dôvodu uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty. Rozhodnutie o zastavení odvolacieho konania nadobudlo právoplatnosť dňa 22.10.2019. Zároveň uviedol, že vo vzťahu k rozhodnutiu o zastavení odvolacieho konania platí prezumpcia zákonnosti a správnosti. 9. Žalobca v replike poukázal na nesprávne terminologické vymedzenie žalobcu, ktorý je reprezentantom a zástupcom zainteresovanej verejnosti vo veciach životného prostredia, argumentujúc zákonnými ustanoveniami, judikatúrou slovenských aj európskych súdov a predostretím vlastných interpretačných záverov dotknutých ustanovení. Žiadal, aby súd dôsledne označoval žalobcu nie ako právnickú osobu, ale ako zástupcu zainteresovanej verejnosti. K meritu veci sa v replike nevyjadril. 10. Žalovaný v duplike, vzhľadom na obsah repliky žalobcu, zotrval na skutočnostiach uvedených vo vyjadrení k správnej žalobe. 11. Na žiadosť žalobcu správny súd nariadil vo veci pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 07.09.2026. Právny zástupca žalobcu ani žalobca sa pojednávania nezúčastnili, pričom ospravedlnili svoju neprítomnosť na pojednávaní podaním zo dňa 19.08.2026. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil, svoju neprítomnosť neospravedlnil. Právne východiská 12. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 13. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP na účely tohto zákona sa rozumie nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie; nečinnosťou orgánu verejnej správy nie je stav, keď z rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy vyplýva, prečo orgán verejnej správy v administratívnom konaní nekoná a po vydaní rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy nedošlo k podstatnej zmene okolností. 14. Podľa § 242 ods. 1 a 2 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní. Žalobca podľa § 244 ods. 1, ktorý nie je orgánom verejnej správy, sa žalobou môže domáhať aj primeraného finančného zadosťučinenia vzniknutého v dôsledku nečinnosti orgánu verejnej správy. Odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy spočívajúcej v povinnosti začať administratívne konania z úradnej povinnosti sa žalobou môže domáhať len prokurátor. 15. Podľa § 250 ods. 1 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením uloží žalovanému, aby v určenej lehote konal a rozhodol, vydal opatrenie alebo vykonal úkon, prípadne začal z úradnej povinnosti administratívne konanie. Vydaním tohto uznesenia sa súdne konanie nekončí a žalovaný je povinný správnemu súdu v určenej lehote doručiť vydané rozhodnutie, opatrenie alebo oznámenie o vykonanom úkone, prípadne o začatí administratívneho konania. 16. Podľa § 250ods. 2 SSP vo výroku uznesenia podľa odseku 1 správny súd uvedie označenie žalovaného, predmet konania a jeho číslo, ak ide o žalobu podľa § 242 ods. 1, uloženú povinnosť a primeranú lehotu na jej splnenie, nie však dlhšiu ako tri mesiace; dĺžkou lehoty navrhnutou žalobcom správny súd nie je viazaný. Na návrh žalovaného môže správny súd uznesením predĺžiť lehotu určenú na odstránenie nečinnosti; navrhnutou dĺžkou lehoty správny súd nie je viazaný.
17. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. 18. Podľa § 469 SSP ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, správny súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu. Právne posúdenie veci správnym súdom 19. Predmetom súdneho prieskumu je žalobcom tvrdená nečinnosť žalovaného v konaní o odvolaní žalobcu proti územnému rozhodnutiu stavebného úradu č. 3452/1811/2019-OSP-Bb zo dňa 15.03.2019. Žalobca poukazoval v správnej žalobe primárne na zrušenie rozhodnutia Ministerstva dopravy a výstavby SR č. 25008/2019/SV/69997 zo dňa 03.09.2019, ako aj rozhodnutie žalovaného č. OUPO-OVBP2-2019/81163/ŠSS-KM zo dňa 12.07.2019, ktorými nebolo žalobcovi priznané účastníctvo v predmetnom odvolacom konaní (proti územnému rozhodnutiu). Zrušenie týchto rozhodnutí Krajským súdom v Prešove (následne potvrdené aj kasačným súdom) a následné vrátenie veci na ďalšie konanie, podľa názoru žalobcu spôsobilo absolútnu neplatnosť rozhodnutia žalovaného č. OU-POOVBP2-2019/29835/114249/ŠSS-KM zo dňa 07.10.2019 o zastavení odvolacieho konania, a teda žalovaný bol povinný pokračovať v odvolacom konaní a o odvolaní žalobcu proti územnému rozhodnutiu meritórne rozhodnúť. 20. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe poukázal na to, že odvolacie konanie o odvolaní žalobcu proti územnému rozhodnutiu č. 3452/1811/2019-OSP-Bb zo dňa 15.03.2019 bolo právoplatne zastavené. Na základe tejto skutočnosti nie je možné dospieť k záveru o tom, že by bol žalovaný v tomto konaní nečinný. Zároveň poukázal na to, že rozhodnutie o zastavení odvolacieho konania č. OUPO-OVBP2-2019/29835/114249/ŠSS-KM zo dňa 07.10.2019 nadobudlo právoplatnosť dňa 22.10.2019, teda toto rozhodnutie nie je možné preskúmať ani na základe mimoriadnych opravných prostriedkov (obnova konania, preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania), a to z dôvodu uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty. Na rozhodnutie o zastavení konania, je teda vychádzajúc z prezumpcie zákonnosti a správnosti individuálnych správnych aktov, nevyhnutné hľadieť ako na zákonné. 21. Súd sa oboznámil s administratívnym spisom žalovaného, pričom zistil, že v ňom absentuje rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3S/56/2019 zo dňa 27.01.2022, ako aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Svk/57/2022 zo dňa 31.07.2024. Súd sa oboznámil s obsahom týchto rozsudkov na základe ich lustrácie vo vlastných informačných systémoch. Súd z obsahu uvedených rozsudkov zistil, že Krajský súd v Prešove v bode 110. odôvodnenia rozsudku uviedol: „Úlohou správnych orgánov v ďalšom konaní bude postupovať tak, ako to naznačil správny súd v tomto rozsudku a konať v povoľovacom konaní, čo je územné konanie o umiestnení stavby „Priemyselný park Poprad – II“ podľa Stavebného zákona, so žalobcom ako s účastníkom konania.“ Najvyšší správny súd SR v bode 27. odôvodnenia uviedol: „S ohľadom na právoplatné zrušenie preskúmavaného rozhodnutia o nepriznaní účastníctva žalobcovi v konaní o jeho odvolaní proti rozhodnutiu stavebného úradu o umiestnení stavby bude úlohou vo veci konajúcich orgánov procesne sa vysporiadať so zastavením odvolacieho konania a o odvolaní žalobcu meritórne rozhodnúť.“ 22. Súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalovaný po vydaní vyššie uvedených rozhodnutí súdov (Krajského súdu v Prešove a Najvyššieho správneho súdu SR) vo veci nekonal. Obsahom administratívneho spisu nie sú ani predmetné rozsudky, a z obsahu spisu nevyplýva, že by bol zo strany žalovaného v konaní o odvolaní žalobcu proti územnému rozhodnutiu č. 3452/1811/2019-OSP-Bb zo dňa 15.03.2019 vykonaný akýkoľvek procesný úkon, či vydané rozhodnutie. Uvedenému nasvedčuje aj vyjadrenie žalovaného, ktorý má za to, že odvolacie konanie bolo právoplatne skončené rozhodnutím č. OU-PO-OVBP2-2019/29835/114249/ŠSS-KM zo dňa 07.10.2019, ktorým bolo odvolacie konanie zastavené. 23. Hneď v úvode je nevyhnutné poukázať na to, že v prejednávanej veci ide o špecifickú procesnú situáciu, kedy žalovaný správny orgán rozhodol o zastavení odvolacieho konania (toto rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť a nebolo napadnuté správnou žalobou) a až následne bolo v súdnom konaní zrušené rozhodnutie žalovaného, ktorým nebolo žalobcovi priznané účastníctvo v predmetnom odvolacom konaní (vrátane rozhodnutia odvolacieho orgánu vo veci nepriznania účastníctva) a vec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie. V tom čase však už bolo odvolacie konanie právoplatne zastavené, pričom zároveň uplynula aj trojročná prekluzívna lehota na jeho zrušenie v rámci mimoriadnych opravných prostriedkov. Riešenie tejto procesnej situácie nie je zakotvené v procesných predpisoch (SSP ani zákone č. 71/1967 Zb.), teda žalovaný nemal jasné zákonné ustanovenie, podľa ktorého by mohol v tejto veci postupovať. 24. V prejednávanej veci je však podstatné, že Krajský súd v Prešove a aj Najvyšší správny súd SR vyslovili vo vyššie uvedených rozsudkoch právne záväzný právny názor v otázke právneho posúdenia účastníctva žalobcu v predmetnom odvolacom konaní proti územnému rozhodnutiu č. 3452/1811/2019OSP-Bb zo dňa 15.03.2019, ako aj v otázke ďalšieho procesného postupu žalovaného v tomto odvolacom konaní. Zároveň je nevyhnutné poukázať na to, že kasačný súd v rámci záväzného právneho názoru výslovne poukázal na to, že bude úlohou vo veci konajúcich orgánov procesne sa vysporiadať so zastavením odvolacieho konania a o odvolaní žalobcu meritórne rozhodnúť. Z uvedeného je zjavné, že kasačnému súdu bolo z obsahu administratívneho spisu známe, že odvolacie konanie bolo v čase jeho rozhodovania rozhodnutím č. OU-PO-OVBP2-2019/29835/114249/ŠSS-KM zo dňa 07.10.2019 zastavené. 25. Tu je nevyhnutné poukázať na to, že podľa § 469 SSP ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, správny súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu. Zároveň podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. 26. Princíp viazanosti orgánu verejnej správy právnym názorom správneho súdu je fundamentom správneho súdnictva. Bez tohto princípu by totiž ochrana subjektívnych práv, ale i zákonnosti a verejného záujmu zo strany správneho súdu bola len iluzórna, pretože správny súd by nedokázal svoju autoritu presadiť do následného konania a rozhodovania orgánov verejnej správy. Pri kasačnej záväznosti platí zásada viazanosti právnym názorom správneho súdu bezvýhradne. V nasledujúcom administratívnom konaní nemá orgán verejnej správy žiadny priestor na úvahu, či a prípadne v akom rozsahu bude alebo nebude rešpektovať právny názor správneho súdu. Samozrejme, opísaná bezvýhradná viazanosť právnym názorom správneho súdu nemá absolútnu povahu a doktrinálne i v rámci administratívnej praxe a judikatúry sa akceptuje, že sa neuplatní pri podstatných skutkových a právnych zmenách vrátane prípadného judikatúrneho posunu. Najvyšší súd SR v súvislosti s viazanosťou orgánu verejnej správy právnym názorom správneho súdu viackrát vo svojich rozhodnutiach zdôraznil, že nie je úlohou orgánu verejnej správy polemizovať s právnym názorom správneho súdu ani ho spochybňovať, ale je jeho povinnosťou ho rešpektovať, najmä, ak bol jasne a zrozumiteľne vyslovený. Nie je pritom nevyhnutné, aby sa orgán verejnej s právnym názorom správneho súdu stotožnil, je však povinný sa ním riadiť (k tomu pozri napr. rozsudky Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Sž 7/2013 alebo sp. zn. 5Sžo 25/2013). 27. Uplatňujúc uvedené na prejednávanú vec je nevyhnutné konštatovať, že žalovaný nerešpektoval záväzný právny názor vyslovený jednak Krajským súdom v Prešove v rozsudku sp. zn. 3S/56/2019 zo dňa 27.01.2022, ako ani záväzný právny názor Najvyššieho správneho súdu SR vyslovený v rozsudku sp. zn. 2Svk/57/2022 zo dňa 31.07.2024. Najvyšší správny súd SR pritom záväzný právny názor vyslovil dostatočne inštruktívnym spôsobom aj vo vzťahu k samotnému odvolaciemu konaniu proti územnému rozhodnutiu č. 3452/1811/2019-OSP-Bb zo dňa 15.03.2019, pričom z vyššie citovanej časti jeho odôvodnenia je zároveň zrejmé, že Najvyšší správny súd SR vychádzal z informácie o tom, že odvolacie konanie bolo zastavené. Túto skutočnosť teda nie je možné vykladať ako podstatnú skutkovú alebo právnu zmenu v administratívnom konaní. 28. Nečinnosť správneho orgánu ako nezákonný jav nastáva vtedy, keď správny orgán v konkrétnej veci nekoná (je pasívny), hoci podľa zákona je povinný konať, a zároveň niet žiadnej právnej ani faktickej prekážky, ktorá by mu bránila vykonať určitý úkon, začať konanie alebo v ňom pokračovať a vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie pred ním skončí (§ 3 písm. d/ SSP).
29. K pojmu nečinnosť orgánu verejnej správy súd v prvom rade poukazuje na ustálenú rozhodovaciu činnosť, z ktorej vyberá... „Nečinnosť správneho orgánu ako nezákonný a negatívny jav nastáva vtedy, keď správny orgán vo veci nekoná, je pasívny, aj keď podľa zákona je povinný konať. V prípadoch, keď obsahom príslušnej právnej normy je povinnosť správneho orgánu konať, je nečinnosť nezákonná a protiprávna; je v hrubom rozpore so zásadou zákonnosti vo verejnej správe. Nečinnosť môže spočívať v opomenutí správneho orgánu vykonať predpísaný úkon alebo v zbytočných prieťahoch v jeho postupe, ale môže spočívať aj v tom, že namiesto rozhodnutia správny orgán tvrdí nedostatok svojej právomoci a vec vybaví iba listom alebo informáciou, prípadne záznamom v spise. Nekonanie musí byť v rozpore s konkrétnym zákonným ustanovením, ktoré obsahuje príkaz pre správny orgán postupovať, konať, vykonávať určité procesné úkony a rozhodovať (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 225/08, III. ÚS 282/08, III. ÚS 70/02)“ (napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžnč/3/2011, 2Sžnz/4/2015). 30. Vychádzajúc z horeuvedenej právnej kategorizácie možných foriem nečinnosti orgánu verejnej správy súd uvádza, že predpokladom nečinnosti je vždy jej protiprávnosť znamenajúca, že pasivita orgánu verejnej správy je v rozpore s povinnosťou správneho orgánu vo veci konať. Takáto povinnosť musí vyplývať z konkrétneho zákonného ustanovenia, pretože pôsobnosť orgánov verejnej správy vrátane lehôt, v rámci ktorých sa má táto realizovať, je v zásade upravená v zákonnej forme. To znamená, že v zmysle § 3 písm. d) SSP možno nečinnosť správneho orgánu považovať za nezákonnú a protiprávnu len v takých prípadoch, keď obsahom príslušnej právnej normy je povinnosť správneho orgánu konať a rozhodnúť. V prejednávanej veci povinnosť orgánov verejnej správy konať vyplývala z vyššie uvedených rozsudkov Krajského súdu v Prešove a Najvyššieho správneho súdu, pričom zákonná povinnosť konať v zmysle vyslovených inštrukcií v rámci záväzného právneho názoru je zakotvená vo vyššie citovaných ustanoveniach § 191 ods. 6 a § 469 SSP. 31. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd dospel k záveru o dôvodnosti správnej žaloby, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a uložil žalovanému, aby pokračoval v odvolacom konaní vo veci odvolania žalobcu proti rozhodnutiu stavebného úradu č. 3452/1811/2019-OSP-Bb zo dňa 15.03.2019 a v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia meritórne vo veci rozhodol, a zároveň v rovnakej lehote súdu doručil vydané rozhodnutie. 32. Podľa § 250 ods. 1 SSP vydaním tohto uznesenia sa súdne konanie nekončí a žalovaný je povinný správnemu súdu v určenej lehote doručiť vydané rozhodnutie. Vzhľadom na uvedené o trovách súdneho konania súd rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa súdne konanie skončí (§ 175 ods. 1 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Správny súd v Košiciach v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia uznesenia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g/ až i/ SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.