Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach 5Sas/2/2025 0925100512 28. 04. 2026 JUDr. Petra Vysaníková ECLI:SK:SpSKE:2026:0925100512.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Petrou Vysaníkovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom v C. XX, právne zastúpeného: JUDr. Ján Garaj, MBA, advokát so sídlom v Levoči, Pri podkove 800/9, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta 8 a 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 14768-2/2025-BA zo dňa 20.03.2025 takto rozhodol: Žalobu z a m i e t a. Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Správnou žalobou zo dňa 01.09.2025, doručenou Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj správny súd alebo súd) v ten istý deň, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. 14768-2/2025-BA zo dňa 20.03.2025, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves, č. 200-001216-CA01/2025 zo dňa 29.01.2025 o nepriznaní nároku na nemocenské v období od 01.12.2024 do skončenia dôvodu na jeho poskytovanie. 2. Sociálna poisťovňa, pobočka Spišská Nová Ves (ako správny orgán prvého stupňa) rozhodnutím č. 200-001216-CA01/2025 zo dňa 29.01.2025 (ďalej aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa) podľa § 31 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon o sociálnom poistení) nepriznala žalobcovi nárok na nemocenské v období od 01.12.2024 do skončenia dôvodu na jeho poskytovanie. Z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa vyplýva, že žalobca bol podľa potvrdenia ošetrujúceho lekára uznaný za dočasne práceneschopného od 01.12.2024. Správny orgán prvého stupňa konštatoval, že šetrením bolo zistené, že žalobca nemá uhradené poistné na nemocenské poistenie za obdobie december 2019, január 2020 až december 2020, január 2021 až jún 2021 a november 2024. Ďalej uviedol, že z vyjadrenia oddelenia poistného zo dňa 29.01.2025 bolo zistené, že žalobcovi bolo odpísané dlžné poistné na nemocenské poistenie za obdobia december 2019, január 2020 až december 2020, január 2021 až jún 2021, október 2021 až december 2021 a január 2022 a to na základe právoplatného uznesenia Okresného súdu Košice I, sp. zn. 260OdK/195/2022 zo dňa 14.07.2022 podľa § 166e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 7/2005 Z. z,). Vzhľadom na uvedené sa správny orgán prvého stupňa zaoberal otázkou vplyvu oddlženia žalobcu na splnenie podmienok nároku na nemocenské. Uzavrel, že proces oddlženia má vplyv výlučne na vymáhateľnosť pohľadávky, nemá vplyv na zaplatenie poistného. Vznik nároku na nemocenské je podmienený zaplatením poistného na nemocenské poistenie včas a v správnej výške podľa § 31 ods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení. Správny orgán prvého stupňa konštatoval, že oddlženie neodôvodňuje považovať dlžné poistné na nemocenské poistenie za zaplatené, a preto žalobcovi nárok na nemocenské nevznikol, keďže žalobca
dlžné poistné na nemocenské poistenie nezaplatil v zákonnej lehote. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že v dôsledku jeho oddlženia sa pohľadávky voči jeho osobe stali nevymáhateľnými, pričom na túto skutočnosť je orgán verejnej moci povinný prihliadať aj bez námietky dlžníka podľa § 166e ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. Zároveň uviedol, že orgán verejnej moci je povinný hľadieť na dlžníka vo vzťahu k pohľadávke, ktorá sa stala nevymáhateľnou podľa § 166b zákona č. 7/2005 Z. z., ako keby rozhodol o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky, a že pohľadávky vzniknuté pred 14.07.2022 boli oddlžením „prekryté“. 3. Žalovaná ako správny orgán druhého stupňa rozhodnutím č. 14768-2/2025-BA zo dňa 20.03.2025 (ďalej aj preskúmavané rozhodnutie alebo napadnuté rozhodnutie) odvolanie žalobcu zamietla a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves č. 200-001216-CA01/2025 zo dňa 29.01.2025. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedla, že zo znenia § 31 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že žalobca by mal nárok na nemocenské, ak by dôvod na poskytnutie nemocenského vznikol počas trvania nemocenského poistenia, pričom uvedená podmienka bola splnená. Súčasne však nebola splnená podmienka zaplatenia poistného na nemocenské poistenie, keďže poistné na nemocenské poistenie, za obdobie od prvého vzniku nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, najviac za obdobie posledných päť rokov, žalobca nezaplatil najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovi by vznikol nárok na nemocenské z povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ak by poistné na nemocenské poistenie za obdobie od 01.12.2019 do 30.11.2024 zaplatil najneskôr 31.12.2024, resp. ak by suma dlžného poistného na nemocenské poistenie k 31.12.2024 bola v úhrne nižšia ako 5 eur s poukazom na ustanovenie § 31 ods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení. Zároveň žalovaná uviedla, že pohľadávky Sociálnej poisťovne voči žalobcovi, ktoré neboli v priebehu konkurzného konania popreté a nedošlo k ich uspokojeniu, sa stali nevymáhateľnými a Sociálna poisťovňa trvalo upustila od ich vymáhania, a preto boli odpísané podľa § 151 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Záverom žalovaná uzavrela, že poistné, ktoré nebolo uhradené, Sociálna poisťovňa aj naďalej eviduje ako nezaplatené, hoci si ho už od dlžníka nemôže vymáhať. Oddlženie žalobcu, a ani následné odpísanie jeho dlhu na poistnom na nemocenské poistenie, neodôvodňuje považovať toto dlžné poistné za zaplatené na účely ustanovenia § 31 ods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení. súdne konanie 4. Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. 14768-2/2025-BA zo dňa 20.03.2025 podal žalobca správnu žalobu, v ktorej namietal nesprávne právne posúdenie veci žalovanou. Namietal, že výklad ustanovení § 166e ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. a § 31 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je zo strany žalovanej účelový a v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Žalobca ďalej uviedol, že pohľadávka žalovanej nespadá ani pod ustanovenie § 166c zákona č. 7/2005 Z. z., keďže nejde o pohľadávku, ktorá by bola na účely oddlženia nedotknutou pohľadávkou. Zároveň namietal, že pokiaľ žalovaná poukázala na nezaplatenie poistného za mesiac november 2024, túto skutočnosť vyhodnotila nesprávne, keďže dlžná suma poistného predstavovala 14,39 eur, z čoho nemocenské poistenie tvorilo 1,91 eur, čo je podľa jeho názoru v súlade s podmienkami podľa § 31 ods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že na pohľadávku žalovanej na sociálnom poistení voči žalobcovi je potrebné za obdobie od decembra 2019 až do júna 2021 hľadieť tak, ako by žalovaná na žalobcu hľadela, keby rozhodla o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky, a že na pohľadávku žalovanej na sociálnom poistení voči žalobcovi za obdobie november 2024 je potrebné nazerať ako na pohľadávku v súlade s § 31 ods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení, keďže dlžné poistné žalobcu na nemocenskom poistení predstavuje len 1,91 eur, čo je suma nižšia ako 5 eur. 5. K správnej žalobe sa žalovaná vyjadrila písomným podaním zo dňa 06.10.2025, pričom zotrvala na svojom právnom názore, že oddlženie žalobcu má vplyv výlučne na vymáhateľnosť pohľadávok, nie však na splnenie podmienky zaplatenia poistného na účely § 31 ods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení, pričom poistné, ktoré nebolo fakticky uhradené, eviduje aj naďalej ako nezaplatené. Vo vzťahu k námietke žalobcu týkajúcej sa mesiaca november 2024 žalovaná uviedla, že hoci nemocenské poistné za tento mesiac predstavuje sumu 1,91 EUR, žalobca mal k 31.12.2024 evidované nedoplatky na nemocenskom poistení aj za predchádzajúce obdobia, a to december 2019, január 2020 až december 2020, január 2021 až jún 2021 a november 2021, ktoré v úhrne presahujú zákonom stanovenú hranicu 5 eur. Na podporu svojho právneho názoru žalovaná poukázala aj na rozhodovaciu prax správnych súdov, podľa ktorej oddlženie dlžníka nemá vplyv na splnenie podmienky zaplatenia poistného na účely
vzniku nároku na nemocenské (napr. rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Sa/15/2019 zo dňa 05.11.2021 a rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Sa/1/2018 zo dňa 10.10.2018). 6. Vyjadrenie žalovanej k správnej žalobe bolo žalobcovi doručené dňa 22.10.2025, no žalobca vo veci repliku nepodal. právny názor správneho súdu 7. Správny súd konajúc v súlade s ustanoveniami zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj SSP) v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa § 199 a nasl. SSP preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia správnych orgánov, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu a bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP), vyhlásil dňa 28.04.2026 rozsudok (oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené dňa 17.04.2026), ktorým žalobu zamietol a účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. 8. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol podľa potvrdenia ošetrujúceho lekára uznaný za dočasne práceneschopného z nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby od 01.12.2024. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves č. 200-001216CA01/2025 zo dňa 29.01.2025 nebol žalobcovi priznaný nárok na nemocenské v období od 01.12.2024 do skončenia dôvodu na jeho poskytovanie. S týmto rozhodnutím sa žalobca nestotožnil, a preto proti nemu podal odvolanie, o ktorom rozhodla žalovaná napadnutým rozhodnutím. 9. Z obsahu preskúmavaných rozhodnutí vyplýva záver žalovanej o tom, že žalobcovi ku dňu vzniku dočasnej práceneschopnosti nevznikol nárok na nemocenské, keďže ako povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba nesplnil podmienky na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia stanovené v § 31 ods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z. 10. Podľa § 31 ods. 1 písm. a/ zákona o sociálnom poistení, povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba má nárok na nemocenskú dávku, ak splnila podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia. 11. Podľa § 31 ods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení, povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba má nárok na nemocenskú dávku, ak tento zákon neustanovuje inak, ak zaplatila poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, za obdobie od prvého vzniku nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, najviac za obdobie posledných piatich rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky; podmienka zaplatenia poistného na nemocenské poistenie sa považuje za splnenú, ak suma dlžného poistného na nemocenské poistenie je v úhrne nižšia ako 5 eur. 12. Podľa § 128 ods. 1 písm. a/ tretí bod zákona o sociálnom poistení, ak tento zákon neustanovuje inak, platí poistné na nemocenské poistenie povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba. 13. Podľa § 141 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak. 14. Podľa § 142 ods. 1 prvej vety zákona o sociálnom poistení, poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak. 15. Podľa § 142 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, poistné sa platí bezhotovostným prevodom alebo poštovou poukážkou. 16. Podľa § 143 ods. 1 prvej vety zákona o sociálnom poistení, poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné. 17. Podľa § 143 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, ak platba poistného sa na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici uskutočnila oneskorene, poistné sa považuje za zaplatené včas, ak a/ pri platení bezhotovostným prevodom ako deň prevodu je uvedený posledný deň splatnosti poistného podľa odseku 1 alebo 2, b/ pri platení poštovou poukážkou sa poistné poukázalo v posledný deň splatnosti poistného podľa odseku 1 alebo 2.
18. Správny súd považuje za potrebné najskôr uviesť, že zákon o sociálnom poistení viaže vznik nároku povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby na nemocenskú dávku nielen na vznik dôvodu na jej poskytnutie počas trvania nemocenského poistenia, ale aj na splnenie podmienky zaplatenia poistného na nemocenské poistenie za zákonom určené rozhodné obdobie. Táto podmienka má hmotnoprávny charakter a jej splnenie je potrebné posudzovať podľa stavu ku dňu určenému zákonom, teda v preskúmavanej veci ku dňu 31.12.2024. 19. V preskúmavanej veci nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že žalobca bol od 01.12.2024 uznaný za dočasne práceneschopného z nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby. Rovnako nebolo sporné, že v rozhodnom období boli vo vzťahu k žalobcovi evidované nedoplatky na nemocenskom poistení za obdobia december 2019, január 2020 až december 2020, január 2021 až jún 2021 a november 2024, ako aj to, že časť pohľadávok Sociálnej poisťovne bola dotknutá oddlžením žalobcu, a to za obdobia december 2019, január 2020 až december 2020, január 2021 až jún 2021, október 2021 až december 2021 a január 2022. Spornou medzi účastníkmi konania bola právna otázka, či účinky oddlženia žalobcu, spočívajúce v nevymáhateľnosti pohľadávok, možno považovať za splnenie podmienky zaplatenia poistného podľa § 31 ods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení. Zároveň bolo medzi účastníkmi sporné, či samotná výška poistného na nemocenské poistenie za mesiac november 2024 vo výške 1,91 eur postačuje na splnenie tejto podmienky. 20. Správny súd uvádza, že nárok na nemocenskú dávku povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby je viazaný na splnenie troch zákonom ustanovených podmienok, ktoré musia byť splnené kumulatívne. Okrem existencie nemocenského poistenia a vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti je to aj splnenie podmienky zaplatenia poistného na nemocenské poistenie. Splnenie podmienky zaplatenia poistného na nemocenské poistenie znamená, že poistenec musí mať zaplatené poistné za rozhodné obdobie určené zákonom, najviac za posledných päť rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, a to najneskôr do konca tohto kalendárneho mesiaca, t. j. v preskúmavanej veci do 31.12.2024. Zároveň zákon pripúšťa, že podmienka zaplatenia poistného je splnená aj v prípade, ak suma dlžného poistného na nemocenské poistenie v úhrne nedosahuje 5 eur. Pre posúdenie splnenia tejto podmienky je rozhodujúci stav ku konkrétnemu okamihu určenému zákonom, t. j. v prípade žalobcu ku dňu 31.12.2024, pričom sa posudzuje celková suma dlžného poistného na nemocenské poistenie za celé rozhodné obdobie najviac posledných piatich rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie dávky (t. j. v danom prípade od 01.12.2019 do 30.11.2024, čo zodpovedá obdobiu piatich rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie dávky), a nie len jednotlivé čiastkové nedoplatky za konkrétny mesiac. 21. Z ustanovenia § 166e ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. vyplýva, že oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom, bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľnými v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov. Tieto záväzky dlžníka však nezanikajú, ale stávajú sa len nevymáhateľnými v rozsahu, v akom neboli uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. Zároveň platí, že nevymáhateľné pohľadávky môže dlžník splniť, avšak veriteľ ich už nemôže voči dlžníkovi vymáhať. Z uvedeného preto vyplýva, že pohľadávky žalovanej na sociálnom poistení voči žalobcovi za obdobie december 2019, január 2020 až december 2020, január 2021 až jún 2021 sa síce stali nevymáhateľnými, avšak nezanikli. Splnenie podmienky zaplatenia poistného na nemocenské poistenie je podľa § 31 ods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení viazané na reálne uhradenie poistného. Účinky oddlženia žalobcu preto nemožno považovať za splnenie podmienky zaplatenia poistného na účely vzniku nároku na nemocenskú dávku. 22. Ďalej správny súd uvádza, že pre posúdenie splnenia podmienky zaplatenia poistného za mesiac november 2024 nie je rozhodujúca výška poistného za jednotlivý mesiac, ale je posudzovaná celková suma dlžného poistného na nemocenské poistenie za celé rozhodné obdobie. Je pravdou, že zákon splnenie tejto podmienky pripúšťa aj v prípade, ak suma dlžného poistného nedosahuje 5 eur, avšak ide o sumu posudzovanú v úhrne za celé rozhodné obdobie, a nie len vo vzťahu k jednému konkrétnemu mesiacu. Poistné na nemocenské poistenie za mesiac november 2024 vo výške 1,91 eur preto nepostačuje na záver o splnení tejto podmienky. Vzhľadom na to, že žalobca mal ku dňu rozhodnému pre posúdenie nároku na nemocenské (t. j. ku dňu 31.12.2024) evidované nedoplatky na nemocenskom poistení aj za predchádzajúce obdobia, ktoré v úhrne presahovali zákonom stanovenú hranicu, podmienka zaplatenia poistného v posudzovanom prípade preto nebola splnená. 23. Zo zistení správnych orgánov a vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu nie je preukázané, že žalobca zaplatil poistné na nemocenské poistenie za rozhodné obdobie v rozsahu vyžadovanom
zákonom, a preto žalobca nespĺňal podmienky vzniku nároku na nemocenskú dávku podľa § 31 ods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení. 24. Vzhľadom na uvedené správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu nezistil také skutočnosti, ktoré by spochybňovali zákonnosť postupu správnych orgánov pri posudzovaní nároku žalobcu na nemocenské. Správne orgány pri rozhodovaní vychádzali z údajov evidovaných v systéme sociálneho poistenia a vec posúdili v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení. Správny súd preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 25. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 a nasl. SSP tak, že účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže žalobca v konaní úspešný nebol a žalovanej nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a. na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c. účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d. v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e. vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f. nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g. rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h. sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i. nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j. podanie bolo nezákonne odmietnuté. Sťažnostné body podľa písm. g) až i) sťažovateľ vymedzí tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred správnym súdom (§ 440 ods. 1, 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).