Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach 6S/60/2025 0925100492 30. 03. 2026 Mgr. Roman Die ECLI:SK:SpSKE:2026:0925100492.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Romana Die (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Andrey Darákovej a Mgr. Bc. Mariána Haladeja, v právnej veci žalobcu: A. B. A. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. X, F. XX, XXX F., G. H., štátna príslušnosť Iracká republika, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Michal Štefuriak, s.r.o., IČO: 57 070 741, so sídlom Kazanská 12152/3, 821 06 Bratislava, za ktorú koná advokát a konateľ JUDr. Michal Štefuriak, proti žalovanému: Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, so sídlom Ružinovská 1/B, 812 72 Bratislava, v konaní o správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-OCP1-2025/058398-002 zo dňa 21.07.2025, takto rozhodol: I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Prezídia policajného zboru, Úradu hraničnej a cudzineckej polície č. PPZ-HCP-OCP1-2025/058398-002 zo dňa 21.07.2025, ako aj rozhodnutie Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Prešov č. PPZ-HCP-PO2-34-002/2025-Sk zo dňa 05.05.2025 a v e c v r a c i a Riaditeľstvu hraničnej a cudzineckej polície Prešov na ďalšie konanie. II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. odôvodnenie: I. 1. Správnou žalobou doručenou Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj ako „správny súd“) dňa 19.08.2025, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-OCP1-2025/058398-002 zo dňa 21.07.2025 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ako aj zrušenia rozhodnutia prvostupňového orgánu, Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Prešov č. PPZ-HCP-PO2-34-002/2025-SK zo dňa 05.05.2025 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“) a priznania náhrady trov konania. II. Administratívne konanie 2. Žiadosťou podanou dňa 07.10.2024 požiadal žalobca o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky (ďalej len „SR“). Následne Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Michalovce (ďalej aj ako „OCP PZ Michalovce“) vydalo rozhodnutie č. PPZ-HCP-PO7-158- 030/2025PC zo dňa 03.03.2025 (ďalej aj ako „Rozhodnutie o udelení dlhodobého pobytu“) podľa § 52 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Zákon o pobyte cudzincov“), ktorým udelilo žalobcovi dlhodobý pobyt na území Slovenskej republiky na neobmedzenú dobu platný od 03.03.2025.
3. Rozhodnutie o udelení dlhodobého pobytu na základe vlastného podnetu preskúmalo v rámci mimo odvolacieho konania Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Prešov (ďalej aj ako „RHaCP Prešov“) ako príslušný správny orgán a dospelo k záveru, že je potrebné ho zrušiť, k čomu došlo prvostupňovým rozhodnutím č. PPZ-HCP-PO2-34-002/2025-Sk zo dňa 05.05.2025. V prvostupňovom rozhodnutí RHaCP Prešov podrobne zhrnulo skutkový stav, resp. priebeh konania od podania žiadosti žalobcom až po vydanie Rozhodnutia o udelení dlhodobého pobytu. V rámci zhrnutia skutkového stavu bolo uvedené nasledovné: - žalobca podal žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu podľa § 53 ods. 1 s poukázaním na § 52 ods. 1 písm. a) Zákona o pobyte cudzincov, ku ktorej priložil doklady podľa § 53 ods. 2 a ods. 3 písm. a) a c) Zákona o pobyte cudzincov; - žalobca k žiadosti predložil cestovný doklad Irackej republiky s dobou platnosti od 07.08.2024 do 05.08.2032, výpis z účtu za posledné tri mesiace, potvrdenie o poistnom vzťahu, doklad preukazujúci zabezpečenie ubytovania, čestné prehlásenie, že sa na území SR zdržiava oprávnene a nepretržite viac ako 5 rokov a povolenie na pobyt v SR platné do 25.10.2024; - po vykonaní lustrácie v informačných systémoch Ministerstva vnútra SR bolo zaznamenané Stanovisko CVO 02; - po oznámení Národnej ústredne Interpolu bolo zistené, že žalobca figuruje ako svedok/záujmová osoba v súvislosti so zločinom prevádzačstva; - žalobcovi bola zaslaná výzva, aby sa dostavil a doniesol so sebou aktuálny cestovný pas, cestovné pasy, ktorými vstupoval do Schengenského priestoru a podporné dokumenty, ktorými bude vedieť preukázať nepretržitosť pobytu na území SR; - splnomocnený zástupca žalobcu informoval správny orgán o vycestovaní žalobcu do domovskej krajiny a žiadosti o presunutie termínu výsluchu z dôvodu, že nemá platný doklad o pobyte, prípadne o možnosti vyjadriť sa písomne; - v období od 08.10.2019 do 07.10.2024 boli zaznamenané tri vstupy žalobcu na územie SR (13.01.2021, 10.09.2024 a 03.10.2024) z čoho správny orgán vyvodil, že žalobca sa mimo územia SR nachádzal 0 dní; - bolo spracované vyhodnotenie žiadosti žalobcu so zamietavým stanoviskom, ku ktorému sa vyjadril splnomocnený zástupca žalobcu; - následne bolo spracované nové vyhodnotenie žiadosti žalobcu s odporúčacím stanoviskom; - bolo vydané Rozhodnutie o udelení dlhodobého pobytu. 4. Prvostupňové rozhodnutie RHaCP Prešov odôvodnilo tým, že žalobca na preukázanie nepretržitého oprávneného pobytu predložil len čestné vyhlásenie, čo nepostačuje. Žalobca bol na preukázanie uvedeného vyzvaný a bolo jeho povinnosťou predložiť relevantné dôkazy. Podľa RHaCP Prešov bolo Rozhodnutie o udelení dlhodobého pobytu vydané predčasne, bez doplnenia dokazovania a skutkový stav nebol zistený dostatočne na prijatie záveru o splnení podmienky nepretržitého oprávneného pobytu na území SR v trvaní najmenej päť rokov. RHaCP Prešov tiež spochybnilo kvalitu odôvodnenia Rozhodnutia o udelení dlhodobého pobytu vo vzťahu k náležitostiam rozhodnutia podľa § 46 Správneho poriadku. Záverom uviedlo, že Rozhodnutie o udelení dlhodobého pobytu bolo vydané v rozpore so zákonom, čím bol naplnený dôvod na zrušenie právoplatného rozhodnutia mimo odvolacieho konania. 5. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie a žiadal, aby žalovaný prvostupňové rozhodnutie zrušil a konanie o preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania zastavil. V podanom odvolaní žalobca poukázal na nesprávne právne posúdenie podmienok na udelenie dlhodobého pobytu, nedostatočne zistený skutkový stav veci, procesné pochybenia vedúce k ukráteniu práv žalobcu ako účastníka konania a nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Mal za to, že RHaCP Prešov pochybilo, keď žalobcu ako účastníka konania nevyzvalo na doplnenie podania, prenieslo na žalobcu dôkazné bremeno a neumožnilo mu vyjadriť sa pred vydaním prvostupňového rozhodnutia. 6. O odvolaní rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím a to tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný stručne zhrnul priebeh celého administratívneho konania od podania žiadosti žalobcu o udelenie dlhodobého pobytu. K jednotlivým odvolacím námietkam žalovaný uviedol, že RHaCP Prešov postupoval zákonne, ak rozhodnutie o udelení dlhodobého pobytu zrušil. Za dôvodov odôvodňujúci tento záver považoval žalovaný to, že žalobca skutočnosť, že sa nepretržite a oprávnene zdržiaval na území SR podložil len čestným vyhlásením pri podaní svojej žiadosti. Pri jej podaní sa žalobca preukázal cestovným dokladom vydaným Irackou republikou s dobou platnosti od 07.08.2024 do 05.08.2032, dvoma vstupnými
priechodovými pečiatkami s dátumami 10.09.2024 a 03.10.2024. Z predloženého cestovného dokladu mal žalovaný za preukázané, že žalobca si dva mesiace pred podaním žiadosti zabezpečil nový cestovný doklad. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že z predchádzajúceho konania vo veci obnovenia prechodného pobytu na účel podnikania zistil, že v ňom žalobca pri podaní žiadosti dňa 17.02.2021 predložil cestovný doklad vydaný Irackou republikou s dobou platnosti od 10.01.2021 do 09.01.2029, s jednou vstupnou priechodovou pečiatkou s dátumom 13.01.2021. Žalovaný pripustil, že za riadne obstaranie podkladov pre rozhodnutie nesú zodpovednosť správne orgány, avšak bez predchádzajúcej súčinnosti účastníka konania nie je správny orgán schopný vykonať náležité dokazovanie a zabezpečiť dôkazy v prospech účastníka konania. Z cestovných dokladov predložených žalobcom v rámci vyššie označených administratívnych konaní správny orgán nemohol zistiť, či žalobca neprekročil dobu najviac šiestich po sebe nasledujúcich mesiacov a najviac desiatich mesiacov zdržiavania sa mimo územia SR, ktoré sa započítavajú do doby nepretržitého pobytu. Z tohto dôvodu preto príslušný orgán predvolal žalobcu a zároveň ho vyzval, aby so sebou doniesol aktuálny cestovný doklad, cestovné pasy, ktorými vstupoval do Schengenského priestoru a podporné dokumenty, ktorými by preukázal nepretržitosť pobytu na území SR. Žalobca požadované doklady nepredložil a nedostavil sa ani na opakované predvolanie. V tejto súvislosti žalovaný podotkol, že ak bolo konanie začaté na písomný návrh, mal by účastník konania návrhy na dokazovanie označiť v samotnom návrhu, prípadne kedykoľvek po podaní návrhu spôsobom, aby mohlo konanie bez zbytočných prieťahov pokračovať, resp. riadne sa uskutočňovať. K tvrdeniu žalobcu o preukázaní splnenia podmienok na udelenie dlhodobého pobytu žalovaný uviedol, že v prípade žalobcu nebolo preukázané, že sa usadil na území SR, pretože jeho pobyt na území SR je oprávnený a zároveň nepretržitý tak, ako to vyžaduje smernica 2003/109/ES. Žalovaný rozporoval aj odvolaciu námietku o porušení práv žalobcu z dôvodu, že mu nebolo umožnené vyjadriť sa pred vydaním zrušujúceho rozhodnutia. Mal za to, že práva žalobcu neboli porušené, pretože tento bol o začatí konania vo veci preskúmania rozhodnutia o udelení pobytu upovedomený; správny orgán ďalšie dokazovanie nevykonával, ale vychádzal iba zo zistených skutkových okolnosti a zabezpečených dôkazov. V súvislosti s návrhom žalobcu, aby žalovaný prvostupňové rozhodnutie zrušil a konanie o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania zastavil, resp. tak urobil príslušný správny orgán v rámci autoremedúry žalovaný podotkol, že predmetom preskúmania v danom prípade je zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a nie pôvodné rozhodnutie správneho orgánu. III. Konanie pred správnym súdom Správna žaloba 7. Žalobca inicioval súdny prieskum napadnutého rozhodnutia podaním správnej žaloby, v ktorej najmä namietal nesprávny postup žalovaného pri rozhodovaní, porušenie procesných práv v správnom konaní a nesprávne právne posúdenie splnenia podmienok na udelenie dlhodobého pobytu. Žalobca uviedol, že sa prevažne pridržiava svojej argumentácie uvedenej vo svojom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Nad jej rámec uviedol, že počas konania bol vždy súčinný a mal za to, že navrhovať dôkazy je jeho právom a nie povinnosťou. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší súd“) sp. zn. 3Sžo/226/2010, v ktorom Najvyšší súd poukázal na aktívnu úlohu orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, pretože sa žalovaný nevysporiadal so skutočnosťou, že správny orgán nezabezpečil stanovisko od žalobcu a od správneho orgánu, ktorý vydal Rozhodnutie o udelení dlhodobého pobytu. Ďalšie pochybenie v postupe správneho orgánu v rámci mimo odvolacieho konania videl žalobca v tom, že mu RHaCP Prešov oznámilo len začatie konania na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania bez uvedenia dôvodu jeho začatia. Žalobca ďalej namietal neodôvodnenie napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia v časti týkajúcej sa povinnosti uprednostniť záujem verejný pred záujmom súkromným. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že Rozhodnutie o udelení dlhodobého pobytu má nedostatky týkajúce sa procesného porušenia ustanovení Správneho poriadku. Správne by podľa žalobcu bolo preukázanie porušenia hmotného práva, hoci na strane druhej má skúsenosť, že v obdobných prípadoch v SR postupujú všetky správne orgány rovnako a vydávajú rovnaké rozhodnutia o udelení dlhodobého pobytu na území SR. Na základe uvedeného preto považoval konanie žalovaného a RHaCP Prešov, bez preukázania porušenia hmotného práva za diskriminačné a v rozpore so Smernicou Rady 2003/109/ES zo dňa 25.11.2003 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom. Žalobca sa nestotožnil ani s právnym výkladom a posúdením nepreukázania splnenia dĺžky pobytu.
Vyjadrenia účastníkov konania 8. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe navrhol správnu žalobu zamietnuť. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že boli v konaní porušené procesné predpisy a zásada materiálnej pravdy a zdôraznil, že v priebehu konania boli plne rešpektované všetky procesné práva žalobcu. Nesúhlasil ani s tvrdením, že sa správny orgán nevysporiadal so skutkovou otázkou a nevydal preskúmateľné rozhodnutie. Rozhodnutie bolo podľa žalovaného riadne odôvodnené, obsahovalo opis skutkových okolností a ich právne zhodnotenie. Žalovaný odmietol tvrdenie, že neboli dostatočné uvedené dôvody uprednostnenia verejného záujmu pred súkromným záujmom žalobcu, pretože v odôvodnení bolo jasne vysvetlené, že verejný záujem na dodržiavaní zákonných podmienok pobytu cudzincov na území SR má prednosť pred individuálnym záujmom jednotlivca zotrvať na území štátu bez splnenia zákonných kritérií. Žalovaný zdôraznil, že pri rozhodovaní postupoval v súlade so zákonom a bez akýchkoľvek znakov diskriminácie; každá žiadosť sa posudzuje individuálne podľa konkrétnych okolností. K nesprávnemu právnemu posúdeniu splnenia podmienok na udelenie dlhodobého pobytu uviedol, že počas celého správneho konania žalobca nepredložil nové dôkazy, ktoré by mohli skutkové okolnosti zmeniť. Správny orgán žalobcu poučil o jeho právach, vrátane možnosti navrhnúť doplniť dokazovanie. Skutočnosť, že žalobca nepredložil dôkazy nemôže byť negatívne pripisovaná správnemu orgánu. V závere žalovaný odmietol tvrdenie o porušení základných práv ústavnosti a legality konania. Zdôraznil, že konanie bolo vedené plne v súlade s Ústavou SR, Zákonom o pobyte cudzincov a Správnym poriadkom. Skutočnosť, že žalobca nesúhlasí s výsledkom konania samo o sebe neznamená nezákonnosť rozhodnutia. 9. V replike žalobca zotrval na správnej žalobe a doterajšej argumentácii. Doterajšiu argumentáciu doplnil o novú skutočnosť, pre ktorú sa nemohol dostaviť na predvolanie správneho orgánu, a to náhle úmrtie otca, kvôli ktorému musel vycestovať do domovskej krajiny. V tejto súvislosti uviedol, že na dané predvolanie reagoval písomne a požiadal aj o odročenie termínu výsluchu. V závere repliky žalobca apeloval na súd, aby pri svojom rozhodnutí uviedol záväzný názor pre žalovaného, ako má postupovať pri interpretácií a vyhodnocovaní dotknutých právnych noriem týkajúcich sa preukazovania oprávnenosti a dĺžky pobytu na území SR. 10. Žalovaný v duplike zotrval na predošlej argumentácii a opätovne uviedol, že žiada správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. K žalobcom uvedenej skutočnosti o úmrtí jeho otca a nutnosti vycestovať žalovaný uviedol, že žalobca mohol toto svoje tvrdenie preukázať relevantnými dokladmi, s ktorými by bolo možné sa riadne vysporiadať a overiť ich pravosť a hodnovernosť. Žalobca však takýto doklad, ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia ani ku dňu podania žaloby, nebol predložený a preto žalovaný považoval takýto postup za účelový. Žalovaný ďalej poukázal na opakovanú výmenu cestovných dokladov v priebehu piatich rokov, a to aj napriek tomu, že platnosť jednotlivých cestovných dokladov bola stanovená na desať rokov. Žalobca dôvody opakovanej výmeny svojich cestovných dokladov neuviedol a nové cestovné doklady príslušnému správnemu orgánu neoznámil, čím podľa žalovaného objektívne sťažil overenie jeho skutočného zdržiavania sa na území SR. Pojednávanie a vyhlásenie rozsudku 11. Správny súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie na deň 30.03.2026 so začiatkom o 10:00 hod., na ktoré boli riadne predvolaní právny zástupca žalobcu a žalovaný. Pojednávania sa v uvedený deň zúčastnil právny zástupca žalobcu a zástupca žalovaného. Po podaní stručného prehľadu administratívneho konania a správneho súdneho konania sudcom spravodajcom sa k veci vyjadril právny zástupca žalobcu a zástupca žalovaného, ktorí zotrvali a pridržiavali sa svojich doterajších vyjadrení a argumentácie v správnom súdnom konaní. Na otázku sudcu spravodajcu, či policajné orgány, respektíve orgány hraničnej a cudzineckej polície nemajú vlastné možnosti akým spôsobom vedia preveriť vstup a výstup danej osoby z tretej krajiny do Schengenského priestoru, zástupca žalovaného uviedol, že sú závislí na pečiatkach v cestovných dokladoch, vrátane lehôt zdržiavania sa a doby vycestovania. Na otázku členky senátu, či sa dá overiť požiadanie o vízový výstup do schengenského priestoru a či žalovaný nespolupracuje s týmito orgánmi, alebo inými orgánmi verejnej správy, žalovaný uviedol, že podľa informácii, ktorými disponuje z informačných systémov žiadosť o udelenie vstupného víza nebola podaná. Dodal, že nie je v kompetencii žalovaného riešiť podanie žiadosti o vízum, ale to patrí do kompetencie Ministerstva zahraničných vecí SR. Na otázku člena senátu, či potom ako odišiel
žalobca do Iraku z rodinných dôvodov, sa už nevrátil a zostal tam, právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca sa tam v súčasnosti zdržiava. 12. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. SSP o všeobecnej správnej žalobe, vychádzajúc z obsahu súdneho spisu a administratívneho spisu, preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná, na základe čoho na pojednávaní dňa 30.03.2026 vyhlásil rozsudok, ktorým zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie, vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. IV. Relevantná právna úprava 13. V súvislosti s plnením úloh správneho súdnictva, v spojení so súdnym prieskumom predmetnej správnej žaloby podanej žalobcom, správny súd na tomto mieste poukazuje na prislúchajúce ustanovenia zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj ako „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“), konkrétne na ustanovenia § 2, § 6 ods. 1, § 6 ods. 2 písm. a), § 177 a nasl. SSP, ktoré aplikoval v rámci súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia v predmetnom správnom súdnom konaní. 14. Podľa § 191 ods. 1 písm. SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 15. Podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP, ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo. 16. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. 17. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 18. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej aj ako „Správny poriadok“), rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal (§ 58), ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy, jeho vedúci na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2). 19. Podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia ho zruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením. Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté. 20. Podľa § 65 ods. 3 Správneho poriadku, pri preskúmavaní rozhodnutia vychádza správny orgán z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia. Nemôže preto zrušiť alebo zmeniť
rozhodnutie, ak sa po jeho vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo. 21. Podľa § 52 ods. 1 písm. a) Zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar udelí dlhodobý pobyt, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 54 ods. 2, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý sa na území Slovenskej republiky zdržiava oprávnene a nepretržite po dobu piatich rokov bezprostredne pred podaním žiadosti. 22. Podľa § 52 ods. 4 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov, do doby nepretržitého pobytu podľa odseku 1 písm. a) sa započítava doba najviac šiestich po sebe nasledujúcich mesiacov a najviac desiatich mesiacov, počas ktorých sa štátny príslušník tretej krajiny po oznámení policajnému útvaru zdržiaval mimo územia Slovenskej republiky. 23. Podľa § 53 ods. 2 Zákona o pobyte cudzincov, k žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu je štátny príslušník tretej krajiny povinný predložiť platný cestovný doklad. Ak štátny príslušník tretej krajiny nepredloží platný cestovný doklad, policajný útvar žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu neprijme. 24. Podľa § 53 ods. 3 Zákona o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny priloží k žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu farebnú fotografiu s rozmermi 3 x 3,5 cm zobrazujúcu jeho aktuálnu podobu a doklady nie staršie ako 90 dní potvrdzujúce a) stabilné a pravidelné zdroje pre neho a pre jeho rodinných príslušníkov, aby sa nestal záťažou pre systém pomoci v hmotnej núdzi Slovenskej republiky, b) zabezpečenie ubytovania, ak ide o žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu podľa § 52 ods. 1 písm. b), c) zdravotné poistenie. 25. Podľa § 54 ods. 2 Zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu, ak a) štátny príslušník tretej krajiny nespĺňa podmienky na udelenie dlhodobého pobytu, b) je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny ohrozí bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok, c) štátnemu príslušníkovi tretej krajiny bol odňatý azyl z dôvodov podľa osobitného predpisu, alebo d) štátnemu príslušníkovi tretej krajiny nebola predĺžená doplnková ochrana alebo mu bola doplnková ochrana zrušená z dôvodov podľa osobitného predpisu. 26. Podľa § 54 ods. 3 Zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar, ktorý postupuje podľa odseku 2 písm. b), posúdi mieru ohrozenia bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku vyplývajúcu z trestného činu spáchaného štátnym príslušníkom tretej krajiny a z jeho závažnosti alebo vyplývajúcu z nebezpečenstva hroziaceho od štátneho príslušníka tretej krajiny a zohľadní dĺžku pobytu a rozsah väzieb s krajinou pôvodu. 27. Podľa § 54 ods. 4 Zákona o pobyte cudzincov, proti rozhodnutiu, ktorým bol udelený dlhodobý pobyt, sa nemožno odvolať. X. Podľa § 55 Zákona o pobyte cudzincov, dlhodobý pobyt zanikne, ak a) štátny príslušník tretej krajiny sa písomne vzdá dlhodobého pobytu, b) štátnemu príslušníkovi tretej krajiny bol uložený trest vyhostenia, c) štátny príslušník tretej krajiny bol administratívne vyhostený, d) štátny príslušník tretej krajiny nadobudol štátne občianstvo Slovenskej republiky, e) štátnemu príslušníkovi tretej krajiny bol udelený dlhodobý pobyt v inom členskom štáte, f) policajný útvar zrušil štátnemu príslušníkovi tretej krajiny dlhodobý pobyt, alebo g) štátny príslušník tretej krajiny zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho. 28. Podľa § 56 Zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar dlhodobý pobyt zruší, ak a) zistí, že štátny príslušník tretej krajiny získal dlhodobý pobyt podvodným spôsobom, b) sa štátny príslušník tretej krajiny zdržiava viac ako šesť rokov mimo územia Slovenskej republiky, c) štátny príslušník tretej krajiny podľa § 52 ods. 1 písm. a) a b) sa nepretržite zdržiava mimo územia členských štátov 12 po sebe nasledujúcich mesiacov,
d) štátny príslušník tretej krajiny podľa § 52 ods. 1 písm. c) alebo jeho rodinný príslušník podľa § 27 ods. 2 s udeleným dlhodobým pobytom podľa § 52 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) sa nepretržite zdržiava mimo územia členských štátov viac ako 24 po sebe nasledujúcich mesiacov, e) štátnemu príslušníkovi tretej krajiny bol odňatý azyl z dôvodov podľa osobitného predpisu, ak získal dlhodobý pobyt na základe udeleného azylu, alebo f) štátnemu príslušníkovi tretej krajiny nebola predĺžená doplnková ochrana alebo mu bola doplnková ochrana zrušená z dôvodov podľa osobitného predpisu, ak získal dlhodobý pobyt na základe poskytnutej doplnkovej ochrany. 29. Podľa § 120 ods. 1 veta prvá Zákona o pobyte cudzincov, ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní. 30. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 31. Podľa § 18 ods. 3 Správneho poriadku, o začatí konania správny orgán upovedomí všetkých známych účastníkov konania; ak mu účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon, upovedomí ich o začatí konania verejnou vyhláškou. 32. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 33. Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať. 34. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. V. Právne závery správneho súdu 35. Predmetom súdneho prieskumu v predmetnom správnom súdnom konaní bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie RHaCP Prešov, ktorým bolo v rámci mimo odvolacieho konania podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku zrušené právoplatné Rozhodnutie o udelení dlhodobého pobytu žalobcovi vydané OCP PZ Michalovce. Úlohou správneho súdu teda nebolo priamo hodnotiť splnenie podmienok na udelenie dlhodobého pobytu žalobcovi, ale to, či orgány verejnej správy v rámci mimo odvolacieho konania postupovali zákonným spôsobom a správne právne vec posúdili, teda, či v danom prípade boli splnené podmienky na zrušenie rozhodnutia podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku, primárne, či Rozhodnutie o udelení dlhodobého pobytu bolo vydané v rozpore so zákonom. RHaCP Prešov v prvostupňovom rozhodnutí ako dôvod zrušenia uvedeného rozhodnutia uviedlo o porušenie zákona, konkrétne § 46 Správneho poriadku a § 52 ods. 1 písm. a) Zákona o pobyte cudzincov. S týmito závermi sa stotožnil aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí. 36. V súvislosti so žalobným bodom ohľadne nesprávneho procesného postupu orgánov verejnej správy, resp. nesprávnej aplikácie § 32 ods. 1 a § 33 ods. 2 Správneho poriadku, ktorý možno priradiť k dôvodu na zrušenie rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uvádza, že tento vyhodnotil ako dôvodný. V konaní nebolo sporným, že RHaCP Prešov upovedomilo žalobcu
podľa § 18 ods. 3 Správneho poriadku o začatí konania podľa § 65 Správneho poriadku. Rovnako však nebolo sporným ani to, že ďalším procesným úkonom voči žalobcovi v uvedenom konaní podľa § 65 Správneho poriadku bolo vydanie prvostupňového rozhodnutia, ktorým bolo zrušené Rozhodnutie o udelení dlhodobého pobytu žalobcovi. V zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku je správny orgán povinný dať účastníkovi konania možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohol vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. V danom prípade tento postup nesporne zachovaný nebol, a to v situácii, kedy bol prvostupňovým rozhodnutím zrušené právoplatné rozhodnutie, a teda sa žalobcovi mohlo javiť ako pomerne prekvapivé a zároveň narušujúce princíp právnej istoty. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že nie sú vylúčené situácie, kedy sa splnenie povinnosti podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku javí s ohľadom na procesnú situáciu, napr. po zrušení prvostupňového rozhodnutia odvolacím orgánom kedy prvostupňový orgán bez vykonania ďalšieho dokazovania svoje skôr vydané zrušené rozhodnutie po formálnej stránke opraví a vydá nové rozhodnutie, ako nadbytočné a nesplnenie uvedenej povinnosti automaticky bez ďalšieho nemusí znamenať naplnenie dôvodov pre zrušenie rozhodnutia. V danom prípade sa však o takúto situáciu podľa správneho nejednalo. Napriek tomu, že v zmysle § 65 ods. 1 Správneho poriadku, nejde o štandardné konanie, ale len o prieskum právoplatného rozhodnutia, správnemu súdu sa javí žiaduce, aby účastník konania, ktorého sa rozhodnutie podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku dotkne, resp. ktorým budú dotknuté práva takéhoto účastníka, mal možnosť vyjadriť sa minimálne k jeho podkladu, najmä s ohľadom na skutočnosť, že takýmto rozhodnutím dôjde buď k zmene alebo zrušeniu už právoplatného rozhodnutia. V danom prípade orgán RHaCP Prešov ako orgán verejnej správy prvého stupňa túto povinnosť nedodržal, neumožnil sa žalobcovi vyjadriť k podkladom rozhodnutia podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, čím podľa správneho súdu došlo k podstatnému porušeniu ustanovenia o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 37. V súvislosti so žalobným bodom nesprávneho právneho posúdenia veci správny súd uvádza, že v tejto časti mohol primárne vyhodnocovať len právne posúdenie splnenia jedinej podmienky, a to podmienky, či rozhodnutie preskúmavané v rámci mimo odvolacieho konania, bolo vydané v rozpore so zákonom. Správnemu súdu sa javilo pomerne rozporné odôvodnenie orgánov verejnej správy, ktoré na jednej strane správne poukazovali na to, že sa musí jednať o rozpor s hmotným právom, na druhej strane videli porušenie zákona, resp. rozpor so zákonom, konkrétne Správnym poriadkom (§ 46), ktorý je právnym predpisom procesného charakteru upravujúcim konanie pred orgánmi verejnej správy, a právoplatné rozhodnutie vydané v rozpore so Správnym poriadkom, podľa vyššie uvedeného, nemôže byť bez ďalšieho zmenené alebo zrušené postupom podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku. Rovnako tak vyhodnotenie napr. čestného vyhlásenia ako podkladu Rozhodnutia o udelení dlhodobého pobytu zo strany OCP PZ Michalovce, či miera zisťovania skutkového stavu podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, nemohli podľa správneho súdu zakladať dôvod na zrušenie uvedeného už právoplatného rozhodnutia postupom podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku. 38. Pokiaľ ide o orgánmi verejnej správy konštatovaný záver, že právoplatné Rozhodnutie o udelení dlhodobého pobytu žalobcovi, bolo vydané v rozpore so Zákonom o pobyte cudzincov, konkrétne v rozpore s ustanovením § 52 ods. 1 písm. a) tohto zákona, teda, že nebola splnená podmienka, že žalobca sa bezprostredne pred podaním žiadosti päť rokov oprávnene a nepretržite zdržiaval na území SR. Zákon o pobyte cudzincov v ustanoveniach § 52 až § 57 upravuje podmienky udelenia dlhodobého pobytu, jeho zániku a zrušenia. Vo všeobecnosti možno uviesť, že pre vyhovenie žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu podľa § 52 ods. 1 písm. a) Zákona o pobyte cudzincov príslušníkovi tretej krajiny, resp. splnenie podmienok pre udelenie dlhodobého pobytu, je nevyhnutné podať žiadosť buď osobne na úradnom tlačive na policajnom útvare alebo prostredníctvom elektronickej služby zavedenej na tento účel a k žiadosti pripojiť prílohy podľa § 53 ods. 2 a 3 Zákona o pobyte cudzincov, napr. doklad nie starší ako 90 dní potvrdzujúci stabilné a pravidelné zdroje. Ako sa preukazujú stabilné a pravidelné zdroje upravuje ustanovenie § 53 ods. 4 Zákona o pobyte cudzincov. Ďalšou z podmienok je už spomenutá podmienka päťročného oprávneného a nepretržitého zdržiavania sa na území SR. Akým spôsobom má žiadateľ, resp. mal žalobca, preukázať splnenie tejto podmienky Zákon o pobyte cudzincov bližšie neupravuje tak, ako je to napr. v prípade preukázania stabilných a pravidelných zdrojov (§ 53 ods. 4). Splnenie uvedenej podmienky je na vyhodnotení orgánu verejnej správy, ktorý o žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu rozhoduje. Mieru zisťovania skutkového stavu potrebného pre vyhodnotenie splnenia uvedenej podmienky tak zákon ponecháva na orgáne verejnej správy, ktorý o žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu rozhoduje. Tento orgán má možnosti výhradne vlastnou činnosťou zisťovať skutkový stav, čo nepochybne musí aplikovať napr. pri vyhodnocovaní zrušenia
dlhodobého pobytu podľa § 56 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov, alebo v súčinnosti so žiadateľom. V danom prípade nebolo sporným, že žalobca podal žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu s prílohami podľa § 53 ods. 1 až ods. 4 Zákona o pobyte cudzincov a bolo na orgáne verejnej správy rozhodujúcom o tejto žiadosti (OCP PZ Michalovce) určenie rozsahu zisťovania skutkového stavu pre vyhodnotenie splnenia, či nesplnenia uvedenej podmienky. Preto ak OCP PZ Michalovce rozhodujúci o žiadosti žalobcu o udelenie dlhodobého pobytu vyhodnotil, že zistil dostatočne skutkový stav na prijatie záveru o splnení podmienky na udelenie dlhodobého pobytu žalobcovi podľa § 52 ods. 1 písm. a) Zákona o pobyte cudzincov, za situácie kedy Zákon o pobyte cudzincov neupravuje ani príkladmo konkrétne spôsoby preukazovania tejto podmienky, nemožno vytknúť OCP PZ Michalovce, že vydalo Rozhodnutie o udelení dlhodobého pobytu žalobcovi v rozpore s ustanovením § 52 ods. 1 písm. a) Zákona o pobyte cudzincov, resp. v rozpore s týmto zákonom, a preto orgány verejnej správy nesprávne právne vec posúdili, ak dospeli k opačnému záveru a na tomto závere založili rozhodnutia, ktorými bolo zrušené právoplatné Rozhodnutie o udelení dlhodobého pobytu žalobcovi. Na základe uvedeného tak správny súd vyhodnotil aj tento žalobný bod ako dôvodný. 39. Správny súd s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel ku konečnému záveru, že správna žaloba je dôvodná, keďže napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň došlo zo strany RHaCP Prešov k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, čím došlo k splneniu podmienok na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. c) a g) SSP, na základe čoho správny súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku I. tohto rozsudku. Zároveň správny súd uvádza, že s ohľadom na uvedené nedostatky, ktorými v zásade trpí aj prvostupňové rozhodnutie, dospel k záveru o nevyhnutnosti aplikácie § 191 ods. 3 písm. a) SSP a tak zrušil aj prvostupňové rozhodnutie. V ďalšom konaní bude úlohou RHaCP Prešov, za súčasného dodržania § 33 ods. 2 Správneho poriadku, opätovne právne vec posúdiť, zvoliť adekvátny procesný postup vo vzťahu k záverom, ku ktorým dospeje, berúc na zreteľ závery správneho súdu prezentované v tomto rozhodnutí, ktorými je podľa § 191 ods. 6 SSP viazané. 40. O náhrade trov konania správny súd vzhľadom na celkový úspech žalobcu v konaní rozhodol v súlade s § 167 ods. 1 SSP vo výroku II. tohto rozsudku tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. 41. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.