Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach 9Sas/10/2025 0925100484 27. 05. 2026 Mgr. LL.M. Jana Fandáková ECLI:SK:SpSKE:2026:0925100484.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach, sudkyňou Mgr. Janou Fandákovou, LL.M., v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, E., zastúpená: Advokátska kancelária VASIĽ & partners, s.r.o. so sídlom Kupeckého 320/33, Košice, IČO: 47 240 482, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Košice, so sídlom Zádielska 2, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/ US6/SSVRODPPKPC1/SOC/2025/6295-1 zo dňa 06.06.2025, na základe správnej žaloby v sociálnych veciach, takto rozhodol: I. Zrušuje rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Oddelenia peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Košice, č. UPS/US6/SSVRODPPKPC1/ SOC/2025/6295-1 zo dňa 06.06.2025 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na úplnú náhradu trov konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Dňa 27.04.2023 žalobkyňa požiadala Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov o poskytnutie peňažného príspevku na úpravu bytu, keďže v oblasti mobility a orientácie je v zmysle komplexného posudku Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, pracovisko Košice, č. UPS/US6/ SSVODPPKPC2/SOC/2022/13246 zo dňa 14.11.2023, ako fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 50%, odkázaná na úpravu bytu. 2. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov (ďalej len „prvostupňový orgán“) č. BJ1/ OPPnKŤZPaPČ/PPnKŤZP/SOC/2024/39130-17 z 08.02.2024 jej bol podľa § 37 ods. 1,5,9 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu“ alebo aj „zákon č. 447/2008 Z.z.“), prílohy č.10 tohto zákona, priznaný peňažný príspevok na úpravu bytu, bezbariérová úprava bytu, v sume 3095,93 eur. 3. Následne bola rozhodnutím prvostupňového orgánu č. BJ1/OPPnKŤZPaPČ/PPnKŤZP/ SOC/2025/33743-21 z 27.01.2025 uložená žalobkyni povinnosť vrátiť rozdiel medzi výškou peňažného príspevku na úpravu bytu, bezbariérová úprava bytu, v sume 961,36 eur do tridsiatich dní od právoplatnosti rozhodnutia.
4. Rozhodnutím Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Oddelenia peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Košice (ďalej len „žalovaný“) č. UPS/US6/SSVRODPPKPC1/ SOC/2025/6295 zo dňa 24.03.2025 bolo rozhodnutie prvostupňového orgánu č. BJ1/OPPnKŤZPaPČ/ PPnKŤZP/SOC/2025/33743-21 z 27.01.2025 zrušené a vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie. 5. V ďalšom konaní bola rozhodnutím č. BJ1/OPPnKŤZPaPČ/PPnKŤZP/SOC/2025/33743-31 z 10.04.2025 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) uložená žalobkyni podľa § 37 ods. 9,10, § 58 ods. 1 písm. a ) zákona č. 447/2008 Z.z. povinnosť vrátiť peňažný príspevok na úpravu bytu v sume 3 095,93 eur do tridsiatich dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že žalobkyňa nepreukázala, že predmetná úprava bytu prebehla do deviatich mesiacov od poskytnutia peňažného príspevku, načo bola podľa žalovaného upozornená aj v rozhodnutí o priznaní príspevku zo dňa 08.02.2024. Zároveň prvostupňový orgán konštatoval, že žalobkyňa nedoložila doklad, že stavebná firma nemohla úpravu vykonať do deviatich mesiacov odo dňa poskytnutia peňažného príspevku z dôvodov na strane osoby, ktorej predmetom činnosti je vykonávanie úprav. Zároveň prvostupňový orgán uviedol, že v zmysle § 37 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z.z. bola žalobkyňa povinná v lehote do tridsiatich dní odo dňa skončenia úpravy bytu, t.j. do dňa 13.01.2025 predložiť doklady s uvedením konkrétnej sumy prevedenej úpravy bytu, čo však nevykonala. Žalobkyňa doklady predložila až dňa 20. januára 2025, t.j. po zákonnej lehote. Vzhľadom na uvedené prvostupňový orgán rozhodol o povinnosti vrátiť peňažný príspevok, pričom poukázal na § 58 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. 6. Na základe odvolania podaného žalobkyňou žalovaný rozhodnutím č. UPS/US6/SSVRODPPKPC1/ SOC/2025/6295-1 zo dňa 06.06.2025 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov [ďalej len „Správny poriadok“] odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, po zhrnutí skutkovej a právnej stránky veci uviedol, že v rámci odvolacieho konania bola preskúmaná zákonnosť postupu prvostupňového orgánu ako aj zákonná a vecná správnosť rozhodnutia a vec bola posúdená nielen zo stránky právnej ale aj skutkovej. K námietke žalobkyne týkajúce sa vyúčtovania peňažného príspevku a to, že nebola poučená o ustanovení § 37 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z.z. uviedol, že úrad nie je povinný poučovať o všetkých príslušných ustanoveniach zákona, nakoľko podľa § 15 zákona č. 400/2015 Z.z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, o všetkom čo bolo v zbierke zákonov vyhlásené, sa má za to, že dňom vyhlásenia sa stalo známym každému, koho sa týka. Uviedol ďalej, že vykonané šetrenie úradom dňa 25. februára 2025 bolo s poukazom na uvedené bezpredmetné, a teda nemalo vplyv na vydanie napadnutého rozhodnutia. Námietky žalobkyne uvedené v odvolaní tak podľa názoru žalovaného nemali vplyv na zmenu či zrušenie prvostupňového rozhodnutia. II. Priebeh súdneho konania, žaloba a vyjadrenia účastníkov konania 7. V zákonom stanovenej lehote podala žalobkyňa žalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného a navrhla, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie, vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie a priznal jej náhradu trov konania v plnom rozsahu. 8. V žalobe sú vymedzené nasledovné žalobné body (námietky) žalobkyne: - žalovaný porušil ustanovenia zákona č. 447/2008 Z.z., dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, neúplne zistil skutočný stav veci a postupoval v rozpore so základnými zásadami správneho konania, - žalovaný postupoval v rozpore so základnou zásadou úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, ktorých sa konanie týka vyjadrenej v § 3 ods. 2 Správneho poriadku, v rozpore so zásadou, že správne orgány sa majú spoľahlivo a svedomite zaoberať každou vecou vyjadrenou v 3 ods. 4 Správneho poriadku a v rozpore so zásadou, že rozhodnutie správneho orgánu musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, - nestotožňuje sa s tvrdením žalovaného uvedeného v napadnutom rozhodnutí a to, že ju úrad v mesiaci december 2024 telefonicky informoval o blížiacom sa konci lehoty na vykonanie vyúčtovania za poskytnutie peňažného príspevku a zároveň, že bola poučená o náležitostiach, ktoré musí obsahovať doklad potrebný k vyúčtovaniu peňažného príspevku. Úrad ju telefonicky kontaktoval až 08.01.2025
telefonátom o 10:04 hod. Poukázala na skutočnosť, že ak úrad tvrdí opak, je nevyhnutné aby uvedenú skutočnosť preukázal. Taktiež odmieta tvrdenie, že by oznámila správnemu orgánu, že doklady nedoručí. Zároveň namieta, že správny orgán ju ani v telefonáte dňa 08.01.2025 nepoučil, aké doklady má k vyúčtovaniu predložiť. V záujme zachovania lehoty na predloženie dokladov sa jej manžel posledný deň a t.j. 13.01.2025 osobne dostavil na úrad, kde ale ani jemu úrad ako správny orgán neposkytol žiadne poučenia ani doplňujúce informácie na jeho otázky k tomu, aké doklady je presne potrebné doložiť na preukázanie vyúčtovania poskytnutého príspevku. Úrad odkázal manžela výslovne na to, že si má dané informácie preštudovať v zákone a to s vedomím, že plynie posledný deň lehoty na doloženie týchto dokladov a s vedomím, že žalobkyňa sa opakovane zaujímala o to, aké doklady má doložiť a za daným účelom kontaktovala úrad, avšak ten odmietol akúkoľvek súčinnosť, - v § 37 ods. 9 a ods. 10 zákona č. 447/2008 Z.z. nie je ustanovený spôsob, akým má osoba, ktorej bol príspevok poskytnutý, preukázať splnenie 9 mesačnej lehoty na vykonanie úpravu bytu. V zmysle uvedeného preto zastáva názor, že prvostupňový orgán by mal vykonať v stanovenej lehote kontrolu na mieste držiteľa príspevku, k čomu však nedošlo, keďže kontrolu vykonal úrad až do 25. februára 2025 t.j. po uplynutí 9 mesačnej zákonnej lehoty, čo považuje za pochybenie na strane úradu keď navyše ani nebola pri takejto kontrole prítomná. Taktiež za pochybenie na strane úradu považuje aj to, že v priebehu vyššie uvedenej zákonnej lehoty nebola zo strany úradu ani len vyzvaná na preukázanie vykonania úpravy bytu a nebola ani poučená, ako má vykonanie úpravy bytu preukázať, - napriek uvedenému doklady doložila a to dňa 20.01.2025. Opakovane zdôrazňuje, že doloženie po lehote nevychádzalo z jej ľubovôle, ale z faktu, že správny orgán si v procese poskytnutia príspevku nesplnil svoju poučovaciu povinnosť a vôbec ju nepoučil a nespolupracoval s ňou, - zastáva názor, že zodpovednosť, resp. minimálne spoluzodpovednosť za vrátenie poskytnutej sumy príspevku má niesť aj príslušný orgán, ktorým je podľa jej názoru Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov ako prvostupňový orgán, keďže jeho viaceré pochybenia skonštatoval aj odvolací orgán, - za mimoriadne nespravodlivé považuje, že by mala vrátiť poskytnutý príspevok v celej výške, predovšetkým s ohľadom na to, že bezbariérová úprava kúpeľne bola riadne vykonaná. 9. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe z 13.10.2025, nad rámec dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí, k námietkam týkajúcim sa komunikácie medzi žalobkyňou a úradom uviedol, že z administratívneho spisu a stanovísk úradu vyplýva, že komunikácia so žalobkyňou je problematická. Vo viacerých častiach žaloby sa uvádza, že žalobkyňa s úradom vždy spolupracovala a komunikovala buď osobne alebo prostredníctvom jej manžela, avšak zo strany zamestnanca úradu neobdŕžala potrebné informácie a usmernenia. V tejto súvislosti uviedol, že pokiaľ mala žalobkyňa pocit, že sa jej nedostalo zo strany zamestnanca úradu adekvátnej odpovede na jej otázky, resp. neboli jej poskytnuté informácie ohľadom vyúčtovania predmetného peňažného príspevku, prípadne mala iné výhrady, tak mala možnosť sa obrátiť na nadriadeného zamestnanca úradu, resp. požiadať úrad o vylúčenie takéhoto zamestnanca úradu pre jeho predpojatosť, čo sa však nestalo. Tvrdenia o nespolupráci úradu považuje žalovaný za subjektívne tvrdenia žalobkyne, ktoré nie sú ničím podložené, ide o jej tvrdenia proti tvrdeniam úradu, ktoré nie sú zo strany žalovaného verifikovateľné, a preto žalovaný považuje vyššie uvedené námietky za bezpredmetné. 10. K námietke ohľadom aplikácie ustanovenia § 59 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z. žalovaný uviedol, že je bezpredmetná, keďže peňažný príspevok na úpravu bytu bol žalobkyni poskytnutý oprávnene a vo výške ako jej patril (t.j. 3 095,93 Eur), žalovaný nevidí dôvod na postup v zmysle vyššie uvedených ustanovení. Sporné je v tomto prípade vrátenie peňažného príspevku na úpravu bytu z dôvodu nepreukázania vykonania predmetnej úpravy, a to do 13.12.2024 (§ 37 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z.z.) a nepredloženia vyúčtovania žalobkyňou v zákonom stanovenej lehote t.j. do 13.01.2025 (§ 37 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z.z.). Žalovaný v súvislosti s predloženými dokladmi preukazujúcimi vyúčtovanie nákladov na úpravu bytu poukázal na skutočnosť, že niektoré z dokladov boli vystavené po 9 mesačnej lehote na vykonanie predmetnej úpravy (napr. faktúra č. 202400332 dodávateľa spoločnosti KEREX BJ, s.r.o. zo dňa 30.12.2024 so splatnosťou 20.01.2025 na sumu 2 010,66 Eur a príjmový doklad k tejto faktúre zo dňa 30.12.2024; faktúra č. 20240016 dodávateľa F. D., IČO 37 583 760 zo dňa 31.12.2024 na sumu 523,80 Eur a príjmový doklad k tejto faktúre zo dňa 05.02.2025). Žalovaný zdôraznil, že predmetná úprava bytu mala byť vykonaná do 13.12.2024 a keďže zdrojom financovania peňažných príspevkov je štátny rozpočet a zamestnanci úradov zodpovedajú za účelné a hospodárne vynakladanie finančných prostriedkov, musia postupovať na základe presne a úplne zisteného skutkového stavu veci a v súlade s platnými hmotnoprávnymi, ako aj procesnými predpismi, rovnako ako to je aj v tomto prípade.
11. V závere vyjadrenia žalovaný uviedol, že vzhľadom k tomu, že žalobkyňa nesplnila zákonom stanovené podmienky podľa § 37 ods. 9 a ods. 10 zákona č. 447/2008 Z.z., jednak nepreukázala vykonanie predmetnej úpravy bytu do 9 mesiacov od poskytnutia peňažného príspevku na úpravu bytu a zároveň nepredložila v zákonom stanovenej lehote vyúčtovanie peňažného príspevku na úpravu bytu, žalovaný tak dostatočne preukázal a odôvodnil záver, že posudzovaná nesplnila vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky, pre ktorý bol dôvod na postup podľa § 41 ods. 8 zákona č. 447/2008 Z.z. Navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 12. Žalobkyňa v replike z 12.02.2026 opätovne poukázala na tú skutočnosť, že je nesporné, že z jej strany dochádzalo k opätovným snahám o kontaktovanie úradu, a to telefonicky, osobne a aj prostredníctvom jej manžela, a to za účelom splnenia jej zákonnej povinnosti v zákonnej lehote. Žalobkyňa prejavila v situácii, kedy nevedela ako presne postupovať, aktívnu snahu o riešenie situácie, avšak práve v dôsledku konania resp. nekonania úradu, zostala bez potrebných informácií. Úrad jej neposkytol náležité poučenie o jej povinnostiach a postupe, ktorý mal viesť k vydaniu napadnutého rozhodnutia, čo vyplýva aj zo spisového materiálu, ktorý žiadne takéto poučenie neobsahuje. Úrad žalobkyňu v relevantnej lehote nekontaktoval, a to aj napriek tomu, že disponoval všetkými jej kontaktnými údajmi a vedomosťou o jej záujme situáciu riešiť, pričom odoprel informácie poskytnúť aj jej manželovi, ktorý sa namiesto nej dostavil z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu. Skutočnosť, že žalobkyňa nenamietala predpojatosť konajúcich zamestnancov pritom žiadnym spôsobom neospravedlňuje ne/konanie úradu, keďže skúmanie predpojatosti nebolo jej procesnou povinnosťou a preto uvedené považuje žalobkyňa za irelevantné. Naopak však platí, že pokiaľ úrad alebo konkrétny zamestnanec pociťoval určitú mieru zaujatosti, bolo jeho povinnosťou túto oznámiť v zmysle § 11 Správneho poriadku. 13. Podľa jej názoru v tomto smere neobstojí ani poukaz na § 15 zákona č. 400/2015 Z. z. Toto ustanovenie vychádza zo zásady ignorantia iuris non excusaat, zmyslom ktorej je zabrániť zbaveniu sa zodpovednosti za porušenie zákona tvrdením, že o jeho existencii nevedel. Uvedený princíp sa v modernom (a súčasnom) právnom poriadku neaplikuje absolútne, nakoľko je samotným zákonodarcom často oslabovaný, a to v záujme vyváženia zložitosti a neprehľadnosti súčasnej právnej úpravy a tiež v záujme vyváženia postavenia účastníkov rôznych konaní. Prípadom takéhoto úmyselného oslabenia tejto zásady je aj znenie § 3 ods. 2 Správneho poriadku, ktorý vo svojej poslednej vete uvádza, že: „Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.“. Pritom zvlášť významnou skutočnosťou v tomto smere je aj to, že podrobnosti o preukázaní vykonanej úpravy a o preukázaní vyúčtovania vykonanej úpravy nie sú upravené v zákone č. 447/2008 Z. z. a ani v inom súvisiacom právnom predpise. Žalobkyňa popiera aj zvyšné tvrdenia žalovaného, pričom k týmto súhrnne poukazuje na to, že je evidentné, a žalovaný o tom mal vedomosť, že úprava kúpeľne, na ktorú sa predmetný príspevok použil, bola v zákonnej lehote riadne vykonaná a dokončená. Celkové náklady na túto úpravu vysoko prevyšovali poskytnutý príspevok, ktorý bol žalobkyňou v celom rozsahu spotrebovaný na určený účel, avšak bol následne z jej neznámych dôvodov krátený zo strany zamestnancov úradu, ktorý „vyškrtali“ položky na pôvodných vyúčtovaniach. Túto skutočnosť žalobkyňa, resp. jej manžel v jej mene, úradu oznamovala, doručovala aj fotografie aj vyúčtovania, ktoré však boli zamestnancami úradu odmietané z dôvodu akejsi nesprávnosti, avšak bez náležitého odôvodnenia a poučenia. Navyše, dátum vystavenia faktúry, na ktorý žalovaný poukázal, ešte sám o sebe nepreukazuje dátum uskutočnenia (dodania) stavebnej úpravy. 14. Úrad tak nepochybne disponoval všetkými relevantnými informáciami a aparátom na to, aby náležite poučil a usmernil žalobkyňu a aby overil skutočný stav na mieste a využitie poskytnutých finančných prostriedkov, čím by naplnil svoje povinnosti a základné zásady správneho konania a zabránil tak stavu, v ktorom sa účastníci momentálne nachádzajú. V neposlednom rade úrad mohol kedykoľvek vykonať aj finančnú kontrolu (na mieste) v zmysle zákona č. 357/2015 Z. z. S ohľadom na všetky skutočnosti je preto podľa názoru žalobkyne podstatné skúmať, nie len to, či formálne došlo k splneniu podmienok podľa § 37 ods. 9 a 10 zákona č. 447/2008 Z.z. ale aj to, či k tomu došlo materiálne, a to aj s ohľadom na zásadu materiálnej pravdy, ktorá správne konanie ovláda. 15. Po doručení repliky žalovanému, žalovaný nevyužil právo na podanie dupliky.
16. Na pojednávaní konanom 27.05.2026 účastníci konania zotrvali na svojich návrhoch a argumentácii prednesenej v žalobe a vyjadreniach. III. Relevantná právna úprava a posúdenie veci súdom 17. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 18. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 19. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 20. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP; správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 21. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže, možno poskytnúť peňažný príspevok na úpravu bytu, peňažný príspevok na úpravu rodinného domu alebo peňažný príspevok na úpravu garáže s cieľom dosiahnuť ich bezbariérovosť a zvýšiť schopnosť fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím premiestňovať sa, orientovať sa, dorozumievať sa alebo zabezpečiť si sebaobsluhu. Peňažný príspevok podľa prvej vety možno poskytnúť aj vtedy, ak sa odstránením bariér umožní alebo uľahčí premiestňovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Peňažný príspevok podľa prvej vety nemožno poskytnúť na odstránenie alebo prekonanie bariér, ktoré možno prekonať použitím pomôcok, ktoré možno poskytnúť alebo zapožičať na základe verejného zdravotného poistenia. 22. Podľa § 37 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z.z. fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je povinná vykonať úpravu bytu, rodinného bytu alebo garáže do 9 mesiacov od poskytnutia peňažného príspevku na úpravu bytu, peňažného príspevku na úpravu rodinného domu alebo peňažného príspevku na úpravu garáže najneskôr do 12 mesiacov odo dňa poskytnutia tohto peňažného príspevku, ak úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže nemožno vykonať pre potreby fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím z dôvodov na strane osoby, ktorej predmetom činnosti je vykonávanie úprav. 23. Podľa § 37 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z.z. fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej sa poskytol peňažný príspevok na úpravu bytu, peňažný príspevok na úpravu rodinného domu alebo peňažný príspevok na úpravu garáže, vykoná vyúčtovanie tohto peňažného príspevku do 30 dní od skončenia úpravy bytu, rodinného domu alebo garáže. 24. Podľa § 41 ods. 8 zákona č. 447/2008 Z.z. fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je povinná vrátiť poskytnutý peňažný príspevok na kompenzáciu, ak nesplní povinnosť ustanovenú v § 27 ods. 1, § 32 ods. 10, § 33 ods. 8, § 34 ods. 10 a 12, § 35 ods. 9 a 10 a § 37 ods. 9 a 10, a to do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým jej bola uložená povinnosť vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu. 25. Podľa § 58 ods. 1 písm. a) zákona č. 447/2008 Z.z. fyzická osoba, ktorej sa poskytol alebo sa poskytuje peňažný príspevok na kompenzáciu, je povinná vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť odo dňa, od ktorého nepatril vôbec alebo v poskytovanej výške, ak nesplnila povinnosť ustanovenú týmto zákonom a prijímala peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť, aj keď vedela alebo musela z okolností predpokladať, že sa vypláca neprávom alebo vo vyššej sume, ako patril.
26. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 27. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 28. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP. 29. Správny súd v úvode posúdenia poukazuje na to, že správne orgány uložili žalobkyni povinnosť vrátiť poskytnutý peňažný príspevok z dôvodu porušenia povinnosti v zmysle § 37 ods. 9 a ods. 10 zákona č. 447/2008 Z.z. čo právne odôvodnili ustanovením § 58 ods. 1 písm. a) citovaného zákona. Správny súd neviazaný rozsahom a dôvodmi uvedenými v správnej žalobe po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím dospel k záveru, že v prípade žalobkyne došlo k naplneniu hypotézy predpokladanej v ustanovení § 41 ods. 8 zákona číslo 447/2008 Z.z. platného a účinného v čase porušenia povinností žalobkyňou. Sám žalovaný, ale až vo vyjadrení k žalobe, v reakcii na argumentáciu žalobkyne v správnej žalobe, poukázal na to, že peňažný príspevok na úpravu bytu bol žalobkyni poskytnutý oprávnene a vo výške akej jej patril. Sporné v tomto prípade, aj podľa názoru žalovaného uvedeného vo vyjadrení k žalobe, ostalo vrátenie peňažného príspevku z dôvodu nepreukázania vykonania predmetnej úpravy do 13.12.2024 podľa § 37 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z.z. a z dôvodu nepredloženia vyúčtovania žalobkyňou v zákonom stanovenej lehote t.j. do 13.01.2025 v zmysle § 37 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z.z. Sám žalovaný, ale až vo vyjadrení k žalobe, poukázal na § 41 ods. 8 citovaného zákona, ktorý upravuje povinnosti žalobkyne vrátiť peňažný príspevok v prípade, ak porušila povinnosti ustanovené v citovaných ustanoveniach predmetného zákona. 30. Správny súd tak konštatuje, že správne orgány vec nesprávne právne posúdili, keď zistený skutkový stav podradili pod nesprávne ustanovenie právnej normy. Ustanovenie § 58 ods. 1 písm. a) zákona č. 447/2008 Z.z. sa vzťahuje len na prípady, keď žiadateľovi bol peňažný príspevok vyplatený neprávom a to pre prípad porušenia zákona len vtedy, ak v čase jeho prijímania vedel, alebo z okolností musel predpokladať, že sa mu vypláca neprávom resp. vo vyššej sume, čo celkom zjavne nebol prípad žalobkyne. 31. K podstatnej argumentácii žalobkyne o porušení poučovacej povinnosti správnym orgánom v kontexte porušenia povinností ustanovených v § 37 ods. 9 a 10 zákona č. 447/2008 Z.z. správny súd uvádza, že v predmetnej veci bolo preukázané, že žalobkyňa splnila všetky zákonné podmienky pre priznanie peňažného príspevku na úpravu bytu, predmetný peňažný príspevok jej bol vyplatený. Podľa názoru správneho súdu však prvostupňový orgán pochybil, keď jasným a dostatočne určitým spôsobom buď osobitne, alebo v rozhodnutí, ktorým bol žalobkyni priznaný príslušný peňažný príspevok žalobkyňu nepoučil a neusmernil. Z obsahu administratívneho spisu táto skutočnosť nevyplýva tak, ako to namietala aj žalobkyňa v podanej žalobe. 32. Z administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že žalobkyňa po podaní žiadosti dňa 27.04.2023 a na výzvu správneho orgánu z 11.12.2023, v ktorom ju správny orgán poučil, čo je potrebné doložiť, aby jej bol príspevok poskytnutý, doručila správnym orgánom požadované doklady. Následne jej predmetný príspevok bol priznaný. 33. Z ďalšieho priebehu konania má však správny súd za preukázané, že v administratívnom spise absentuje úradný záznam o tom, kto a kedy telefonicky kontaktoval žalobkyňu v mesiaci december 2024 a kto žalobkyňu poučil. Uvedené skutočnosti sú uvedené výlučne až v stanovisku k odvolaniu, ktorého súčasťou je vyjadrenie samostatného radcu, ktorý mal kontaktovať žalobkyňu. Ani z tohto stanoviska však nie je zrejmé, kedy v mesiaci december 2024 žalobkyňu kontaktoval. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že žalobkyňu opakovane poučil ako treba vyúčtovanie vykonať, správny súd uvádza, že v administratívnom spise sa nenachádzajú žiadne úradné záznamy o takýchto skutočnostiach. Poučovaciu povinnosť
správneho orgánu v zmysle § 3 ods. 2 Správneho poriadku nemôže nahradiť ani citácia zákonných ustanovení v prvostupňovom rozhodnutí, navyše bez citácie § 37 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z.z. 34. V tejto súvislosti správny súd odkazuje na vyššie citované ustanovenie § 3 ods. 2 veta druhá Správneho poriadku (v spojení s § 53 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z.), z ktorého vyplýva povinnosť pre správne orgány poskytovať účastníkom konania (a tiež zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka) pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Z uvedeného ustanovenia teda vyplýva asistenčná a poučovacia povinnosť správnych orgánov vo vzťahu k určeným subjektom. Asistenčná povinnosť správneho orgánu spočíva v tom, že správny orgán má v prípade potreby účastníka konania nielen napríklad na nedostatky určitého podania upozorniť, ale tieto nedostatky mu má pomôcť aj odstrániť. Na druhej strane, poučovacia povinnosť realizovaná zo strany správneho orgánu je vo svojej podstate akousi zákonnou modifikáciou zásady, že neznalosť zákona neospravedlňuje, a aj nástrojom na zefektívnenie správneho konania a minimalizáciu negatívnych dopadov z pohľadu účastníka konania, prípadne odstraňovanie následkov tvrdosti zákona. Vzhľadom na uvedené správny súd túto námietku žalobkyne vyhodnotil ako dôvodnú. 35. Správny súd nespochybňuje, že žalobkyňa mala v zmysle § 34 ods. 3 Správneho poriadku povinnosť navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré jej boli známe. Uvedené však nezbavuje správny orgán povinnosti zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania (§ 32 ods. 1 Správneho poriadku). V tejto súvislosti správny súd konštatuje, že ani z administratívneho spisu ani z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, ako správny orgán zistil porušenie povinnosti žalobkyne ustanovenej v § 37 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z.z. Uvedené ustanovenie upravuje povinnosť vykonať úpravu bytu do 9 mesiacov resp. do 12 mesiacov. Pokiaľ správny orgán tvrdí, že žalobkyňa nespolupracovala (čo ale v žiadnom rozsahu z administratívneho spisu nevyplýva, pozn.) nič mu nebránilo v tom, aby za účelom úplného zistenia skutočného stavu veci vykonal ohliadku v byte žalobkyne tak, ako ju napokon vykonal až 25.02.2025, o čom spísal zápisnicu zo šetrenia a priložil fotodokumentáciu. Z napadnutého rozhodnutia nie sú rozpoznateľné úvahy správneho orgánu, ktoré ho viedli ku konštatovaniu, že predmetná úprava nebola vykonaná v zákonom stanovenej lehote. Ani tvrdenie žalovaného obsiahnuté vo vyjadrení k žalobe, že niektoré z predložených dokladov boli vystavené po zákonnej lehote na úpravu bytu ešte bez ďalšieho nepreukazuje, že úprava bytu skutočne nebola vykonaná v lehote. Samotné vystavenie faktúr, ich splatnosť a ich úhrada bez ďalšieho nepreukazuje ne/vykonanie úpravy bytu v zákonnej lehote. Navyše žalovaný nemôže vyjadrením k žalobe v správnom súdnom konaní dopĺňať dôvody napadnutého rozhodnutia. 36. Záverom správny súd konštatuje, že podstatou v prejednávanej veci je skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP), zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. e), f) a g) SSP), z dôvodov ktorých trpí vadou nezákonnosti, preto správny súd preskúmavané rozhodnutie zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. 37. Úlohou správneho orgánu v ďalšom konaní bude pri rešpektovaní právneho názoru správneho súdu vysloveného v tomto zrušujúcom rozsudku, opätovne vec posúdiť z hľadísk, ktoré sú uvedené v odôvodnení rozsudku a svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodniť. 38. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 39. Nakoľko mala žalobkyňa vo veci úspech v plnom rozsahu správny súd jej voči žalovanému priznal v plnom rozsahu právo na náhradu trov konania. 40. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť (§ 444 ods. 1 SSP v spojení s § 443 ods. 1 a 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti, alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).