Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach 8Sas/8/2025 0925100422 06. 05. 2026 JUDr. Ing. Lenka Figulová ECLI:SK:SpSKE:2026:0925100422.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Ing. Lenkou Figulovou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. XXXXXXXXX XXXX, bytom: C. XX/XXX, XXX XX D. C., právne zastúpeného JUDr. Michalom Feciľakom, advokátom, so sídlom: Jesenná 8, 080 05 Prešov, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom: Ul. 29. augusta č. 8 – 10, 813 63 Bratislava 1, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22. júla 2025 takto rozhodol: I. Z r u š u j e rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne - ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22. júla 2025 a Sociálnej poisťovne - ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05. júna 2025 a v r a c i a vec orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie. II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalovaná rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05. júna 2025 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) zamietla žiadosť žalobcu o zvýšenie starobného dôchodku. V odôvodnení uviedla, že rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04. novembra 2014 bol žalobcovi podľa § 65 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v platnom a účinnom znení (ďalej aj „zákon o sociálnom poistení“) priznaný starobný dôchodok od 11. septembra 2014, kedy žalobca dosiahol dôchodkový vek 62 rokov. Z rozhodnutia Colného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 14. januára 2005 vyplýva, že žalobcovi bol podľa § 38 ods. 1, § 39 a § 68 ods. 2 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom a účinnom znení (ďalej aj „zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov“) od 31. decembra 2004 priznaný výsluhový dôchodok. Pre nárok a výšku výsluhového dôchodku bola žalobcovi zhodnotená doba od 01. apríla 1978 do 30. decembra 2004 v III. pracovnej kategórii. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa doba výkonu služby nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia a preto ju nie je možné započítať pre nárok na starobný dôchodok. 2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 11. júna 2025, v ktorom vyjadril nesúhlas s posúdením doby dôchodkového poistenia, keď žalovaná nevzala do úvahy tiež výkon základnej vojenskej služby a služobný pomer príslušníka colnej správy. 3. O odvolaní žalobcu rozhodol generálny riaditeľ žalovanej rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22. júla 2025 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie orgánu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil. V odôvodnení uviedol, že s poukazom na § 255 ods. 5 zákona
o sociálnom poistení, ak poistenec získal dobu služby v rozsahu, ktorý zakladá nárok na výsluhový dôchodok, nie je možné toto obdobie služby hodnotiť ako obdobie dôchodkového poistenia podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Pre nárok a výšku výsluhového dôchodku, ktorý bol žalobcovi priznaný od 31. decembra 2004 rozhodnutím Colného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1523/2005-1462-1 zo dňa 14. januára 2005, bola žalobcovi podľa potvrdenia Colného úradu Čierna nad Tisou č. 17657/2004-530140 zo dňa 22. decembra 2004 zhodnotená doba od 01. apríla 1978 do 30. decembra 2004 v tretej pracovnej kategórii. Generálny riaditeľ žalovanej v ďalšom poukázal na právny názor vyplývajúci z rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky uvedený v rozsudku sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15 augusta 2012, pričom uviedol, že zosúladili svoju aplikačnú prax tak, že sa pre posúdenie dôchodkových nárokov zohľadňuje aj doba profesionálnej služby zaradená do zvýhodnenej prvej a druhej kategórie funkcií a následne sa určí aj suma dôchodku v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (ďalej aj „Dohovor“), ktorý bol vyhlásený v Zbierke zákonov ČSSR pod č. 416/1991 Zb. V prípade žalobcu však takýto postup do úvahy neprichádza, nakoľko, obdobie profesionálnej služby colníka nebolo zaradené do prvej a druhej kategórie funkcií. II. Konanie pred správnym súdom 4. Proti napadnutému rozhodnutiu žalovanej podal žalobca žalobu zo dňa 24. júla 2025, v ktorej žiadal napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie žalovanej zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a priznať žalobcovi plnú náhradu trov konania. 5. Žalobca v podanej žalobe namietal, že žalovaná nesprávne posúdila dobu dôchodkového poistenia žalobcu, nakoľko nehodnotila dobu služby, ktorú žalobca získal počas výkonu základnej vojenskej služby a tiež služby v colnej správe. Žalobca mimo colnej správy odpracoval 18 rokov a 348 dní, počas ktorých bol dôchodkovo poistený a v colnej správe odpracoval obdobie 26 rokov a 281 dní, ktoré mu boli zhodnotené na výsluhový dôchodok. Žalovaná pritom mala správne prihliadať aj na toto obdobie. Argumentácia žalovanej, že práca colníka nebola zaradená v I. ani II. pracovnoprávnej kategórií taktiež nemá opodstatnenie. 6. V tejto súvislosti žalobca poukázal aj na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10So/59/2014, sp. zn. 7So/138/2011 a sp. zn. 9So/15/2016. 7. Žalobca nariadenie pojednávania nežiadal. 8. K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 08. septembra 2025 v ktorom uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava právneho posúdenia nároku žalobcu uvedeného v napadnutom rozhodnutí. 9. V replike zo dňa 08. októbra 2025 žalobca zotrval na podanej žalobe a poukázal na to, že žalovaná rozhodla v rozpore s článkom 33 Dohovoru. Zároveň poukázal na rozsudky v skutkovo a právne totožných veciach a to rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 13Sas/3/2025, rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. BB-20Sa/11/2022 a rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-7Sa/29/2023. III. Aplikované ustanovenia právnych predpisov 10. Podľa § 1 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení platnom a účinnom do 30. júna 2019, tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov1a) (ďalej len „policajt“), profesionálnych vojakov ozbrojených síl,1b) vojakov mimoriadnej služby1c) (ďalej len „profesionálny vojak“), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom,2) ak tento zákon neustanovuje inak. 1a) Zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 544/2002 Z. z. o Horskej záchrannej službe v znení neskorších predpisov. 1b) Zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 253/2007 Z. z. 1c) Zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 2) Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 11. Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.55) 2) Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 55) § 40 až 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov. 12. Podľa § 67 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na predčasný starobný dôchodok, ak ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie, a) bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov, b) chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku alebo získal najmenej 40 odpracovaných rokov a c) suma predčasného starobného dôchodku je vyššia ako 1,6-násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu.56) 56) § 2 písm. a) zákona č. 125/1998 Z. z. o životnom minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok. 13. Podľa § 67 ods. 9 na účely nároku na predčasný starobný dôchodok je odpracovaným rokom rok dôchodkového poistenia okrem a) obdobia podľa § 142 ods. 3 písm. b) a c), za ktoré bolo dodatočne zaplatené poistné na dôchodkové poistenie, b) doby nezamestnanosti, doby odborného školenia alebo politického školenia a doby štúdia. 14. Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 15. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru, ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. IV. Právne posúdenie veci správnym súdom 16. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu, a bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku v platnom a účinnom znení - ďalej aj „SSP“), vyhlásil dňa 06. mája 2026 rozsudok (oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené dňa 29. apríla 2026), ktorým zrušil rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej ako aj prvostupňové rozhodnutie žalovanej a žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.
17. Správny súd úvodom konštatuje, že z obsahu administratívneho spisu ako aj z priebehu súdneho konania sú zrejmé a nesporné nasledovné skutočnosti: - žalobca požiadal dňa 23. mája 2025 o prepočet starobného dôchodku, - od 31. decembra 2004 bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok rozhodnutím Colného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1523/2005-1462-1 zo dňa 14. januára 2005, - na nárok a výšku výsluhového dôchodku bola žalobcovi zhodnotená doba služby od 01. apríla 1978 do 30. decembra 2004 v celkovom trvaní 26 rokov a 281 zaradená do III. pracovnej kategórie, - od 11. septembra 2014 bol žalobcovi priznaný starobný dôchodok rozhodnutím žalovanej č. 520 911 2830 0 zo dňa 04. novembra 2014, - na nárok a výšku starobného dôchodku bola žalobcovi zhodnotená doba dôchodkového poistenia v trvaní 18 rokov a 348 dní. 18. Predmetom prieskumu správneho súdu v tomto konaní bolo právne posúdenie otázky, či je potrebné pre nárok a výšku starobného dôchodku žalobcu v zmysle ustanovení zákona o sociálnom poistení započítať dobu, ktorá bola žalobcovi zhodnotená pre nárok a výšku výsluhového dôchodku podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. 19. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. októbra 2009 sp. zn. 9So/214/2008 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2011, Stanoviská a rozhodnutia vo veciach správnych, pod č. 55 s právnou vetou: „Ak je príspevok za službu, priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia, považovaný za výsluhový dôchodok, môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného pomeru. Pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené na účely príspevku za službu. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok“. Z uvedeného judikátu č. 55 zverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2011 vyplýva jednoznačný právny názor, že na účely stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené na určenie výsluhového dôchodku. Až po stanovení výšky starobného dôchodku s prihliadnutím na všetky doby dôchodkového poistenia podľa predchádzajúcej vety možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu výsluhového dôchodku, pričom z čl. 33 ods. 2 Dohovoru vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na starobný dôchodok tak zo všeobecného ako aj osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) je v zmysle Dohovoru možné starobný dôchodok zo všeobecného systému iba krátiť, a to najviac o sumu, ktorá neprevyšuje sumu výsluhového dôchodku. 20. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15. augusta 2012, ktoré bolo zverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 6/2013 (R 83/2013) (taktiež uvádzaného žalobcom v žalobe) vyplýva právny názor o nutnosti započítania celého obdobia dôchodkového poistenia poistenca, ktorý bol poberateľom výsluhového dôchodku a dovŕšil dôchodkový vek podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení za účelom rozhodnutia o vzniku jeho nároku na starobný dôchodok a za účelom určenia jeho výšky. Právna veta tohto judikovaného rozhodnutia znie: „Priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku“. Najvyšší súd Slovenskej republiky zároveň uviedol: „Takto určenú sumu starobného dôchodku je možné v zmysle uvedeného právneho názoru len krátiť o sumu, ktorá zodpovedá obdobiu jeho dôchodkového poistenia, ktoré bolo zhodnotené pre účely priznania výsluhovej dávky, plniacej po dovŕšení dôchodkového veku funkciu starobného dôchodku z osobitného systému dôchodkového poistenia.“ 21. Rozhodovacia prax posudzovania vzťahu výsluhového a starobného dôchodku bola zároveň jednoznačne zjednotená rozhodnutím Veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 19SVs/7/2023 zo dňa 05. júna 2024, ktorý v bode 30 uvádza: „30. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov veľký senát dospel k právnemu záveru, že do obdobia dôchodkového poistenia
podľa zákona o sociálnom poistení na účely priznania predčasného starobného dôchodku je potrebné započítať aj dobu služby poberateľa výsluhového dôchodku. Predčasný starobný dôchodok má od jeho priznania charakter starobnej dávky v zmysle III. časti Dohovoru, rovnako ako aj výsluhový dôchodok, preto je potrebné aj pri výpočte predčasného starobného dôchodku (rovnako ako pri výpočte starobného dôchodku) sumu teoretického starobného dôchodku krátiť podľa čl. 33 ods. 2. Dohovoru a následne vypočítať konkrétnu sumu predčasného starobného dôchodku. Iný výklad § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení by viedol k neodôvodnenému a neprimeranému zvýhodneniu osôb poistených v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, ktoré požiadali o starobný dôchodok oproti osobám v rovnakom postavení, ktoré požiadali o predčasný starobný dôchodok. Pritom v obidvoch prípadoch sa jedná o starobné dávky, ktoré majú rovnaký charakter a sú poskytované na rovnaký účel, čiže ich poberatelia sú v zásade v rovnakej situácii.“ 22. Pokiaľ generálny riaditeľ žalovanej napadnuté rozhodnutie odôvodňoval tým, že žalobca vykonával colnú službu patriacu do III. kategórie, uvedené nevylučuje aplikáciu § 274 zákona o sociálnom poistení. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na právny názor, ktorý Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil v rozsudku sp. zn. 7Sk/31/2018 zo dňa 30. októbra 2019, kde v bode 48. konštatoval: ,,Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky a to bez ohľadu na skutočnosť, v akom rozsahu a v akej kategórii funkcií bola doba výkonu služby hodnotená. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti, zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, najviac však o sumu výsluhového dôchodku. Záver žalovanej, že postup v súlade s čl. 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach sa vzťahuje len na tie situácie, keď poistenec získal dobu služby v 1. alebo 2. kategórii funkcií v potrebnom rozsahu pre zachovanie nároku na zníženie dôchodkového veku, je preto mylný.“ 23. Nakoľko vyššie uvedené právne závery vyplývajú aj z ďalších rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, jedná sa jednoznačne o ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v predmetnej oblasti, preto správny súd z dôvodov vyššie uvedených vyhodnotil správnu žalobu ako dôvodnú a žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP v spojení s § 191 ods. 3 SSP a vec vrátil orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP. 24. Pre odstránenie akýchkoľvek pochybností vzhľadom na absenciu pojmu colník v zákone o sociálnom poistení v znení platnom a účinnom v čase rozhodovania o žiadosti žalobcu správny súd dopĺňa, že až do prijatia zákona č. 35/2019 Z.z., t.j. do 30. júna 2019 bol v zmysle § 1 ods. 3 zákona o sociálnom poistení za policajta považovaný aj colník a následné legislatívne zmeny nemali vplyv na posudzovanie nároku žalobcu týkajúceho sa obdobia výkonu služby od 01. apríla 1978 do 30. decembra 2004. 25. Orgány verejnej správy sú viazané právnym názorom správneho súdu a s dôrazom na citovanú judikatúru bude povinnosťou žalovanej opätovne preskúmať žiadosť žalobcu o prepočítanie starobného dôchodku v kontexte všetkých skutočností vyplývajúcich z administratívneho konania. V prvom rade by mal orgán verejnej správy stanoviť výšku starobného dôchodku a to postupom, keď najprv vypočíta teoretickú výšku dôchodku, ktorá by poistencovi - žalobcovi patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získal vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia a takto stanovenú výšku starobného dôchodku krátiť pomerne k počtu rokov rozhodných pre výpočet výsluhového dôchodku k celkovej dobe poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, najviac však o sumu výsluhového dôchodku (v tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sk/1/2021 zo dňa 27. júna 2022). Na základe takto stanovenej výšky starobného dôchodku následne žalovaná posúdi výšku starobného dôchodku. 26. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a priznal úspešnému žalobcovi v žalobe uplatnené právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalovanej. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a. na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c. účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d. v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e. vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f. nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g. rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h. sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i. nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j. podanie bolo nezákonne odmietnuté. Sťažnostné body podľa písm. g) až i) sťažovateľ vymedzí tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred správnym súdom (§ 440 ods. 1, 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).