Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach 15Sas/4/2025 0925100270 29. 05. 2026 JUDr. Andrea Daráková ECLI:SK:SpSKE:2026:0925100270.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Darákovou, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., kvalifikovane právne zastúpená advokátom: JUDr. Martin Tyč, so sídlom Budovateľská 50, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Košice, so sídlom Zádielska 2, 043 32 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US6/SSVRODPPKPC1/SOC/2025/5833 zo 07.03.2025, vo veci peňažného príspevku na kompenzáciu ŤZP a jemu predchádzajúceho administratívneho konania, takto rozhodol: I. Zrušuje rozhodnutie žalovaného č. UPS/US6/SSVRODPPKPC1/SOC/2025/5833 zo 07.03.2025 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobkyni priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. odôvodnenie: 1. Žalobou doručenou 12.05.2025 Správnemu súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“) sa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného č. UPS/US6/SSVRODPPKPC1/SOC/2025/5833 zo 07.03.2025, ktorým bolo zamietnuté odvolane žalobkyne a potvrdené rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov, ako prvostupňového správneho orgánu (ďalej len „Úrad“) č. BJ2/ PRACSV/SOC/2025/44840-6 z 03.01.2025, vo veci nepriznania žalobkyni peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, a aby rozhodnutie žalovaného bolo zrušené, vec vrátená žalovanému na ďalšie konanie a žalobkyni aby bol priznaný nárok na náhradu trov konania. Administratívne konanie 2. Podľa žalovaným predloženého posudkového spisu, žalobkyňa na predpísanom tlačive požiadala žiadosťou doručenou Úradu 09.12.2024 o poskytnutie jej peňažného príspevku na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia (ŤZP) a to v podobe príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla (ďalej len „kompenzačný príspevok“). 3. Posudková lekárka Úradu (MUDr. Demská) vypracovala 20.12.2024 lekársky posudok č. 2024/55509 (ďalej aj len „prvostupňový posudok“) na osobu žalobkyne za účelom posúdenia jej žiadosti o kompenzačný príspevok, vychádzajúc pritom zo žalobkyňou doložených lekárskych správ od jej ošetrujúcich lekárov a to konkrétne:
- správa psychológa z 05.12.2023 – organické poruchy nálady (afektívne); smrť manžela odporúčané sledovanie u odborných lekárov, endokrinologické vyšetrene, individuálna psychoterapia pri nezlepšení psychiatrické vyšetrenie; - správa gastroenterológa z 28.05.2024 – pre bolesti operačnej rany; odporúčaná medikamentózna liečba, kontrola o pol roka; - správa neurológa zo 17.07.2024 – odporúčaná rehabilitácia a doplnenie reumatologického vyšetrenia pre bolesť kĺbov; - prepúšťacia správa z 09.08.2024 z hospitalizácie na neurologickom oddelení trvajúcej od 06.08.2024 do 09.08.2024 – prijatá pre bolesti ľavej dolnej končatiny; stoj a chôdza samostatná, dlhodobo s dopomocou 2 FB; chronická bolesť; prepustená do ambulantnej starostlivosti s odporúčanou rehabilitáciou; - správa ortopéda z 20.08.2024 – kontrola, ľavé koleno stabilné; ľavý bedrový kĺb - pohybl. voľná, bez obmedzenia, chôdza s 2FB; pokračovanie v liečbe s kontrolou o rok; - správa reumatológa zo 04.11.2024 – odoslaná neurológom pre bolesti bedrových kĺbov, členov, rúk, opuchu kolena; so záverom t.č. bez artritídy, zápal. aktivita je nízka; ordinovaná medikamentózna liečba a kontrola; - správa gastroenterológa zo 06.11.2024 – kontrola po fundoplikácii a hiatoplastike (reflux); - správa internistu zo 06.11.2024 – kontrola po fundoplikácii a hiatoplastike; naordinovaná medikamentózna liečba a kontrola o 3 mesiace; - prepúšťacia správa z 15.11.2024 z hospitalizácie na fyziatricko-rehabilitačnom oddelení trvajúcej od 11.11.2024 do 15.11.2024 – pre pretrvávajúce bolesti v driekovej oblasti s vyžarovaním do oboch dolných končatín a bolesti kĺbov; záver po rehabilitácii s benefitom bolestí zníženej intenzity, v stabilizovanom stave prepustená do ambulantnej starostlivosti; - správa praktického lekára pre dospelých z 26.11.2024 – všeobecná sumarizujúca správa s označením „Lekársky nález na konania vo veciach kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu“ o súhrnom súpise diagnóz a operačných zákrokov u žalobkyne z minulosti. V zmysle prvostupňového posudku posudkovej lekárky Úradu z 20.12.2024, podľa prílohy č. 3, XII. A.1.b. k zákonu č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z. z.“), je miera funkčnej poruchy u žalobkyne 30% pre poruchy chrbtice, bez percentuálneho navýšenia pre iné ochorenia s odôvodnením, že žalobkyňa bola v roku 2024 opakovane hospitalizovaná na neurologickom oddelení pre bolesti chrbtice, pri MR chrbtice bez nálezu, objektívne neurologicky bez motorického a senzitívneho neurodeficitu na dolných končatinách, stoj a chôdza samostatné, pri dlhšej vzdialenosti s oporou FB a s ďalším odborným medicínskym opisom (pozn. súdu) so záverom, že žalobkyňa sa podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. nepovažuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s tým, že opätovné posúdenie zdravotného stavu nebolo potrebné. 4. Rozhodnutím č. BJ2/PRACSV/SOC/2025/44840-6 z 03.01.2025 Úrad ako prvostupňový správny orgán rozhodol, že žalobkyni nepriznáva peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla (kompenzačný príspevok). Úrad svoje rozhodnutie odôvodnil iba poukazom na prvostupňový posudok svojej posudkovej lekárky, ktorý bol podkladom pre jeho rozhodnutie a konštatovaním, že žalobkyňa sa vzhľadom na mieru funkčnej poruchy 30% nepovažuje podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, preto nespĺňa kritéria pre priznanie kompenzačného príspevku. 5. Žalobkyňa svoje odvolanie proti rozhodnutiu Úradu odôvodnila poukazom na svoj nepriaznivý zdravotný stav s tým, že sa lieči u viacerých odborných lekárov, na uľahčenie chôdze musí používať dve francúzske barle, ťažko sa jej chodí, má bolesti dolných končatín a chrbtice, pre skoliózu sa dlhodobo lieči v neurologickej ambulancii, pre cystu na mozgu trpí bolesťami hlavy, závratmi a nestabilnou chôdzou, lieči sa aj v psychologickej ambulancii pre organický psychosyndróm a lieči sa aj pre akútnu bronchitídu, má ťažkosti s dýchaním, chronický kašeľ a podozrenie na tuberkulózu. Žalobkyňa k podanému odvolaniu priložila lekársky nález D. E. z ambulancie respiračných chorôb z 20.01.2025 – dráždivý kašeľ, záver akútna bronchitída, pozorovanie pri podozrení na tuberkulózu. 6. Posudková lekára žalovaného (D. E.) vypracovala po preskúmaní zdravotnej dokumentácie žalobkyne, vrátane žalobkyňou k odvolaniu predloženej lekárskej správy z 20.01.2025 nový lekársky posudok č. UPS/US6/SSVRODPPKPC2/SOC/2025/5887 z 05.03.2025 (ďalej aj len „druhostupňový lekársky posudok“), podľa záverov ktorého zaradila podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z.z.:
- ťažkosti s chrbticou zistené u žalobkyne do kategórie XII A.,1.b. s označením cit. „degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, stavy po operáciách s trvalým postihnutím funkcie a častými recidívami a dráždenia nervov a svalov s poruchou svalového korzetu stredného stupňa, so strednou poruchou dynamiky a statiky chrbtice“, ktorej kategórii zodpovedala miera funkčnej poruchy 30%; - ťažkosti s bedrovým kĺbom a kolenom zistené u žalobkyne do kategórie XII B.B.2.18.a. s označením cit. „Stavy po vykonanej endoprotéze bedrového kĺbu alebo kolenného kĺbu jednostranná“, ktorej kategórii zodpovedala miera funkčnej poruchy 30%; - ťažkosti s pohyblivosťou bedrového kĺbu zistené u žalobkyne do kategórie XII B.B.2.15.a. s označením cit. „Obmedzenie pohyblivosti bedrového kĺbu ľahký stupeň – flexia do 100 st. obojstranne“, ktorej kategórii zodpovedala miera funkčnej poruchy 20%. Na základe uvedeného posudková lekárka žalovaného určila u žalobkyne za rozhodujúce zdravotné postihnutie ochorenie zaradené do kategórie XII A.,1.b. (ťažkosti s chrbticou) s jemu zodpovedajúcou hodnotou miery funkčnej poruchy 30%, ktorú v súlade s § 12 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. zvýšila o ďalších 10% v súvislosti s ochorením zaradeným do kategórie XII B.B.2.18.a. (ťažkosti s bedrovým kĺbom a kolenom), v ktorom dôsledku tak určila u žalobkyne celkovú hodnotu miery funkčnej poruchy na 40% (30% + 10%). Na základe uvedeného posudková lekárka vyvodila záver, že žalobkyňa nie je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím s následným odborným lekárskym opisom diagnostických záverov z lekárskych správ žalobkyne takto cit. „60 ročná posudzovaná s vertebrogénnym algickým syndrómom 08/2024 hospitalizovaná na neurológii pre pseudoradikulárnu iritáciu S1 vľavo pri bolesti SI zhybu, bedrového kĺbu vľavo, bez motorického a senzorického deficitu na dolných končatinách, bez sfinkterových porúch. Následne vyšetrená ortopédom, hybnosť v ľavom bedrovom kĺbe bez obmedzenia, ľavé koleno po totálnej endoprotéze stabilné, flexia 120 st. (teda ľahké obmedzenie hybnosti), chôdza s 2 FB. 11/2024 hospitalizačnou formou rehabilitovaná pre bolesti v drieku s vyžarovaním do dolných končatín, po prijatí chôdza s oporou 1 francúzskej barle. Po aplikovanej liečbe voľnejšia dynamika chrbtice, Thomayer 5 cm (v predklone vzdialenosť prstov od podložky), Lasseque (vyšetrenie poruchy sedacieho nervu) obojstranne pozitívny terminálne. Pre bolesti kĺbov vyšetrená reumatológom s nálezom generalizovanej osteoartrózy, bez artritídy, bez zápalovej aktivity, nález bez objektívneho vyšetrenia. Sledovaná gastroenterológom po fundoplikácii (laparoskopická operácia pre reflux zo žalúdka do pažeráka) a hiatoplastike, gastroskopicky bez zápalu pažeráka. Kontrolovaná pneumológom pre pruhovité opacity pľúc obojstranne – fibrózne a pruhovité atelektázy, v progresii počtu a hrúbky, solídne intrapulmonálne nodularity vľavo bez podstatnejšej zmeny oproti predchádzajúcemu CT vyšetreniu. Test na latentnú tuberkulózu negatívny. 01/2025 spirometria v norme, pre akútnu bronchitídu indikovaná inhalačná liečba. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím je vertebrogénny algický syndróm bez koreňového dráždenia zaradený do XII.A.1.b) s mierou funkčnej poruchy 30% s navýšením o 10% pre stav po vykonanej endoprotéze kolenného kĺbu vľavo“ 7. Žalovaný, žalobou napadnutým rozhodnutím č. UPS/US6/SSVRODPPKPC1/SOC/2025/5833 zo 07.03.2025 odvolanie žalobkyne zamietol a ním napadnuté rozhodnutie Úradu potvrdil. Žalovaný po zrekapitulovaní už Úradom konštatovaného z lekárskych správ opísaného skutkového stavu a právneho stavu konštatoval, v celom rozsahu poukazujúc a dovolávajúc sa záverov druhostupňového lekárskeho posudku jeho posudkovej lekárky, že u žalobkyne bol rozhodujúci zdravotný postih vertebrogénny algický syndrom bez koreňového dráždenia zaradený podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z. z. do časti XII.A.1.b. s mierou funkčnej poruchy 30%, ktorá bola navýšená o 10% v zmysle § 12 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z., pre stav po vykonanej endoprotéze kolenného kĺbu vľavo. Žalovaný uzavrel, že keďže miera funkčnej poruchy u žalobkyne nedosahuje 50%, žalobkyňa sa nepovažuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, preto žalovaný rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti jeho rozhodnutia. V reakcii na odvolacie námietky žalobkyne žalovaný uviedol cit. „Námietky účastníčky konania uvedené v odvolaní nemajú vplyv na zmenu či zrušenie rozhodnutia vydaného úradom.“ Žalovaný dal zároveň do pozornosti, že Úrad v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia opomenul uviesť citáciu § 38 ods. 1 písm. b) bod 2. zákona č. 447/2008 Z. z., o ktorý sa oprel vo výroku svojho rozhodnutia a zároveň žalovaný ako ďalšiu vadu prvostupňového rozhodnutia Úradu identifikoval uvedenie vo výroku rozhodnutia aj § 38 ods. 9 písm. a) a b) zákona č. 447/2008 Z. z., ktorý je nadbytočný, pretože s prejednávanou vecou nesúvisí. Rozhodnutie žalovaného bolo žalobkyni doručené 14.03.2025. Konanie pred správnym súdom
8. Žalobkyňa svoju včas podanú správnu žalobu proti rozhodnutiu žalovaného odôvodnila v prvom rade konštatovaním o jeho nesprávnosti z dôvodu, že z lekárskeho posudku posudkovej lekárky žalovaného nie je žalobkyni zrejmé, prečo jej bola stanovená miera funkčnej poruchy iba na 30% + 10%, ak je v predmetom lekárskom posudku zároveň uvedené, že sa žalobkyňa pohybuje o dvoch francúzskych barlách. Žalobkyňa má za to, že posudková lekárka sa s týmto faktom nedostatočne vysporiadala, čo zakladá nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť rozhodnutí správnych orgánov. Žalobkyňa mala podľa jej názoru právo na dostatočné a zrozumiteľné vysvetlenie toho, prečo pri používaní dvoch francúzskych bariel bola miera funkčnej poruchy spolu so zvýšením stanovená iba na 40%, ako aj na jasné a zrozumiteľné odôvodnenie toho, prečo žalobkyňa nespĺňa podmienky na kompenzačný príspevok. Podľa žalobkyne sa žalovaný opomenul vysporiadať aj s ďalšími jej diagnózami, ktoré vyplývajú zo zdravotnej dokumentácie v tom zmysle, prečo prítomnosť ďalších diagnóz spolu s používaním francúzskych bariel neodôvodňovalo priznanie vyššej miery funkčnej poruchy, prinajmenšom na úrovni 50%. Podľa názoru žalobkyne, lekársky posudok posudkovej lekárky žalovaného nespĺňa požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti a nevysporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami. Poukazujúc na používanie dvoch francúzskych bariel, v súvislosti s ťažkou poruchou mobility žalobkyňa uviedla, že je pre ňu značné náročné premiestniť sa k vozidlu verejnej dopravy a späť, nastúpiť a udržať sa pri jazde, je odkázaná na stálu opateru inej fyzickej osoby, pričom práve kompenzácie stanovené zákonom č. 447/2008 Z.z. slúžia na preklenutie sociálnych dôsledkov vyplývajúcich zo zdravotného postihnutia fyzickej osoby. Žalobkyňa považuje rozhodnutie žalovaného za arbitrárne, nepreskúmateľné a založené na nedostačujúcom zistení skutkového stavu veci pre jej riadne posúdenie a preto žiadala napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalobkyňa uviedla, že nežiada o nariadenie pojednávania. 9. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zdôraznil, že posúdenie splnenia hmotnoprávnych podmienok pre považovanie fyzickej osoby za ťažko zdravotne postihnutú podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. je predovšetkým odbornou medicínskou otázkou, t. j. na jej posúdenie sa vyžaduje vysokošpecializované odborné posúdenie zdravotného stavu a z neho vyplývajúcich sociálnych dôsledkov pre žalobkyňu ako posudzovanú osobu. Uviedol, že podľa § 11 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu, pričom iba takýto lekársky posudok vypracovaný posudkovým lekárom môže byť podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu s tým, že závery odborných lekárov majú pre posudkového lekára iba odporúčací charakter. Podľa žalovaného si žalobkyňa zastúpená právnym zástupcom v podanej žalobe laicky osobuje posudzovať medicínske závery vyplývajúce z jednotlivých lekárskych správ vo vzťahu k uplatnenému nároku na priznanie kompenzačného príspevku a hodnotiť závery posudkového lekára žalovaného ako rozporné s lekárskymi nálezmi špecialistov, hoc k tomu nemá žiadnu právomoc, ktorú nemá ani ošetrujúci lekár posudzovanej osoby, v ktorej spojitosti žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Sžso/51/2011 z 27.06.2012, podľa ktorého posúdenie miery funkčnej poruchy patrí do právomocí posudkového lekára, ktorý posudzuje aj odkázanosť fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom; obdobne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9 Sžso/63/2016 z 29.11.2017 podľa ktorého, záver neurológa nie je dôvodom pre priznanie predmetného príspevku, pretože posudzovanie zdravotného stavu na účely jeho priznania je zverené posudkovému lekárovi úradu a žalovaného a nie ošetrujúcemu lekárovi. K žalobnej námietke o používaní žalobkyňou dvoch francúzskych bariel žalovaný uviedol, že táto skutočnosť bola braná do úvahy a uvedená posudkovou lekárkou v lekárskom posudku z 05.03.2025, avšak, ako je uvedené aj v stanovisku posudkovej lekárky žalovaného k žalobe zo 07.07.2025, používanie pri chôdzi dvoch francúzskych bariel žalobkyňou neznamená, že jej ich predpísali odborní lekári, resp. žalobkyňa má automaticky ťažkú poruchu mobility, pretože používanie rehabilitačných pomôcok nemá vplyv na určenie miery funkčnej poruchy. Záverom žalovaný skonštatoval, že žalobkyňa nie je považovaná za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z., preto žalovaný už neposudzoval sociálne dôsledky zdravotného stavu žalobkyne a preto nebolo možné navrhnúť žalobkyni požadovaný peňažný príspevok. Žalovaný v zmysle záverov v lekárskom posudku dostatočne preukázal a odôvodnil, že žalobkyňa nespĺňa hmotnoprávne podmienky pre poskytnutie predmetného kompenzačného príspevku a preto navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Žalovaný nežiadal o nariadenie pojednávania. V súvislosti so žalobnými námietkami vypracovala posudková lekárka žalovaného odborné stanovisko k nim, ktorým stanoviskom, podľa žalovaného, boli žalobné námietky vyvrátené, pričom toto odborné stanovisko žalovaný považuje za úplné, celistvé a presvedčivé posúdenie zdravotného stavu žalobkyne so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a je preto rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia. Podľa stanoviska posudkovej lekárky žalovaného D. E. č. UPS/US6/SSVRODPPKPC2/ SOC/2025/12407 zo 07.07.2025, ani neurológom ani ortopédom nebolo indikované používanie bariel žalobkyňou, objektívny ortopedický nález používanie bariel neodôvodňoval, žalobkyňa bola vzhľadom na objektívne odborné nálezy zaradená do porúch chrbtice stredného stupňa s mierou funkčnej poruchy 30%, pre ľahké obmedzenie hybnosti v ľavom operovanom kolene navýšenej o 10% s tým, že artróza bedrových kĺbov II. st. bola zaradená medzi ľahké obmedzenie pohyblivosti s mierou funkčnej poruchy 20%, pričom používanie rehabilitačných pomôcok nemá vplyv na určenie výšky miery funkčnej poruchy. Ďalšie diagnózy nie sú posudkovo významné, preto sa vo vzťahu k nim miera funkčnej poruchy nehodnotila. Žalobkyňa nemá podľa odborných nálezov ťažkú poruchu mobility a francúzske barle používa bez odbornej indikácie. Posudková lekárka uzavrela, že naďalej trvá na svojom lekárskom posudku z 05.03.2025, podľa ktorého žalobkyňa mala v čase hodnotenia jej zdravotného stavu mieru funkčnej poruchy 40%. 10, Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaného, ktoré jej bolo doručené na vyjadrenie 09.10.2025, už svoje stanovisko (replika) nezaujala (v tom čase správny súd nemal vedomosť, že žalobkyňa má právneho zástupcu, keďže ňou advokátovi udelené plnomocenstvo bolo do dispozičnej sféry súdu až na jeho apel predložené 02.04.2026, pozn.) 11. Podľa § 107 ods. 1 a 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) „(1) Predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak a) o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania, b) vykonáva dokazovanie, c) to vyžaduje verejný záujem, d) je to na prejednanie veci potrebné alebo e) tak ustanovuje tento zákon. (2) V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania.“ 12. Podľa § 124 ods. 3 SSP „Ak sa pojednávanie nenariaďuje, správny súd vykoná dokazovanie oboznámením sa s dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise.“ 13. Podľa § 137 ods. 2 SSP „Rozsudok správny súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o opravnom prostriedku.“ 14. Správny súd v danej veci rozhodol a rozsudok dňa 29.05.2026 verejne vyhlásil podľa § 137 ods. 2 SSP, bez nariadenia pojednávania po splnení zákonnej podmienky podľa § 124 ods. 3 SSP a podľa § 107 ods. 1 a 2 SSP, keďže žalobkyňa v žalobe a ani žalovaný vo svojom vyjadrení nežiadali o nariadenie pojednávania, a súčasne nenastal ani jeden zo zákonných dôvodov na nariadenie pojednávania. Právne východiská pre rozhodnutie 15. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP „Správne súdy rozhodujú v konaniach o (c) správnych žalobách v sociálnych veciach.“ 16. Podľa § 135 ods. 1 SSP „Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.“ 17. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP „(1) Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak (d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.“ 18. Podľa § 199 ods. 1 písm. c) SSP „Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie (c) Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.“
19. Podľa prvej vety § 202 ods. 2 SSP „Správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.“ 20. Podľa § 203 ods. 2 SSP „Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.“ 21. Podľa § 2 ods. 1 až 4 zákona č. 447/2008 Z. z. v znení účinnom ku dňu (09.12.2024) podania žiadosti žalobkyňou (ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“) „(1) Kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len „kompenzácia“) je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. Za kompenzáciu sa na účely tohto zákona považuje aj osobitná starostlivosť podľa osobitného predpisu. (2) Sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama. (3) Ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %. Za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím sa výlučne na účely poskytovania peňažného príspevku na opatrovanie považuje bez ohľadu na splnenie podmienky podľa prvej vety aj fyzická osoba podľa § 14 ods. 5. (4) Funkčná porucha je nedostatok telesných schopností, zmyslových schopností alebo duševných schopností fyzickej osoby, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov.“ 22. Podľa § 11 ods. 11 a 15 zákona č. 447/2008 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase „(11) Výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky posudok, ktorý obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14 a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho posudku je uvedený v prílohe č. 2. (15) Ak je miera funkčnej poruchy fyzickej osoby menej ako 50 %, lekársky posudok obsahuje len mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že nejde o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a odôvodnenie tohto vyjadrenia.“ 23. Podľa § 12 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 447/2008 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Na účely kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu posudkový lekár určuje mieru funkčnej poruchy v desiatkach percent podľa druhu zdravotného postihnutia uvedeného v prílohe č. 3. (2) Ak má fyzická osoba viac funkčných porúch, miera funkčnej poruchy sa určí podľa miery funkčnej poruchy zodpovedajúcej druhu zdravotného postihnutia s najvyšším percentuálnym ohodnotením. (3) Mieru funkčnej poruchy určenej podľa odsekov 1 a 2 možno zvýšiť o 10 % s prihliadnutím na ďalšie funkčné poruchy, ktoré ovplyvňujú zdravotné postihnutie s najvyšším percentuálnym ohodnotením tak, že spôsobujú znevýhodnenie.“ 24. Podľa § 15 ods. 1 a 4 zákona č. 447/2008 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Na základe lekárskeho posudku podľa § 11 ods. 11 a na základe posudkového záveru podľa § 13 ods. 9 príslušný orgán vypracúva komplexný posudok na účely kompenzácie, ktorý obsahuje... (4) Posudok podľa odseku 1 príslušný orgán nevypracúva, ak miera funkčnej poruchy fyzickej osoby na základe lekárskeho posudku je menej ako 50 %.“ 25. Podľa § 55 ods. 8 zákona č. 447/2008 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase „Ak sa fyzická osoba podľa lekárskeho posudku nepovažuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, je lekársky posudok podklad na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu a o parkovacom preukaze.“ 26. Príloha č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase mala označenie „Miera funkčnej poruchy a stupeň zdravotného postihnutia jednotlivých systémov.“ Kapitola XII, prílohy č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase, mala označenie „Pohybový a podporný aparát.“
Časť „A“ v kapitole XII, prílohy č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase, mala označenie „Chrbtica, choroby kĺbov, zápalové reumatické ochorenie, iné choroby kostí, chrupaviek, šliach, svalov.“ Bod 1., časti „A“ v kapitole XII, prílohy č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase, mal znenie: 1. Poruchy chrbtice Miera funkčnej poruchy v % a) zlomeniny tela stavca do 1/4 výšky tela stavca, spondylolistéza I. a II. stupňa, vrodené chyby a deformácie, stavy po operáciách s ľahkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice 10 b) degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, stavy po operáciách s trvalým postihnutím funkcie a častými recidívami a dráždenia nervov a svalov s poruchou svalového korzetu stredného stupňa, so strednou poruchou dynamiky a statiky chrbtice 30 c) ostatné postihnutia chrbtice s ťažkým stupňom poruchy funkcie (napr. skoliózy II. až IV. stupňa), s výraznou deformitou hrudníka s prihladnutím na stupeň kardiopulmonálnej insuficiencie chronického charakteru, spondylolistézy III. a IV. stupňa, primárna diseminovaná hyperostóza s ankylózou vo viacerých segmentoch chrbtice 40 – 50 d) stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, rozsiahle degeneratívne zmeny III. a IV. stupňa s ťažkými poruchami funkcie (recidivujúcimi chronickými iritáciami nervov až radikulopatiami s motorickým deficitom na periférii trvalého charakteru, insuficiencia svalového korzetu) 50 – 60 27. Časť „B“ v kapitole XII, prílohy č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase, mala označenie „Postihnutie končatín.“ Pod-časť B.2., časti „B“ v kapitole XII, prílohy č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase, mala označenie „Dolné končatiny.“ Bod 18., pod-časti B.2., časti „B“ v kapitole XII, prílohy č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase, mal znenie: 18. Stavy po vykonanej endoprotéze bedrového kĺbu alebo kolenného kĺbu (po reoperácii +10 %) Miera funkčnej poruchy v % a) jednostranná 30 b) obojstranná 50 28. Časť „B“ v kapitole XII, prílohy č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase, mala označenie „Postihnutie končatín.“ Pod-časť B.2., časti „B“ v kapitole XII, prílohy č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase, mala označenie „Dolné končatiny.“ Bod 15., pod-časti B.2., časti „B“ v kapitole XII, prílohy č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase, mal znenie: 15. Obmedzenie pohyblivosti bedrového kĺbu (Posudzovaný kĺb sa hodnotí komplexne, nielen jeden rozsah pohybu, do úvahy treba vziať aj rtg. popis. Za hlavný pohyb je považovaná flexia.) Miera funkčnej poruchy v %
a) ľahký stupeň – flexia do 100° (abdukcia do 40°, addukcia do 30°, extrarotácia do 40°, intrarotácia do 30°, extenzia 0°) 1. jednostranne 10 2. obojstranne 20 b) stredný stupeň – flexia do 70° (abdukcia do 20°, addukcia do 10°, extrarotácia do 20°, intrarotácia do 15°, prípadná flekčná kontraktúra do 20°) 1. jednostranne 30 2. obojstranne 40 c) ťažký stupeň – flexia do 40° (abdukcia – viklavá, addukcia – viklavá, extrarotácia – viklavá, intrarotácia – viklavá, prípadná flekčná kontraktúra nad 20°) 1. jednostranne 40 2. obojstranne 50 29. Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) v znení účinnom v rozhodnom čase „Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.“ 30. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase „V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.“ Odôvodnenie rozhodnutia správnym súdom 31. Žalobkyňa svoje presvedčenie o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného č. UPS/US6/SSVRODPPKPC1/SOC/2025/5833 zo 07.03.2025, odôvodňuje jeho arbitrárnosťou a nepreskúmateľnosťou pre jeho nezrozumiteľnosť kvôli nedostatku odôvodnenia v reakcii na jej odvolacie námietky, v ktorom dôsledku bol podľa žalobkyne pre rozhodnutie vo veci nedostatočne zistený skutkový stav. Žalovaný obhajuje zákonnosť žalobou napadnutého svojho rozhodnutia ako aj postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, poukazom, že posudzovanie splnenia podmienok pre priznanie fyzickej osobe statusu osoby ťažko zdravotne postihnutej, je vo výlučnej kompetencii posudkového lekára, ktorého závery sú podkladom pre rozhodnutie žalovaného a ktoré závery nie je oprávnená hodnotiť ani žalobkyňa a ani jej ošetrujúci lekár; vo vzťahu k žalobným námietkam dôvodí ním predloženým odborným stanoviskom svojej posudkovej lekárky v rámci jeho vyjadrenia k žalobe s tým, že posudková lekárka žalovaného sa vysporiadala so všetkými pre vec rozhodujúcimi skutočnosťami a s dodatkom, že keďže v zmysle záverov lekárskeho posudku žalobkyňa nie je považovaná za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, nespĺňa hmotnoprávne podmienky pre poskytnutie kompenzačného príspevku. 32. Uvedená argumentácia nastolila medzi žalobkyňou a žalovaným spornosť ohľadne správnosti či nesprávnosti určenia u žalobkyne miery funkčnej poruchy s nastolenou otázkou, či sa posudková lekárka žalovaného vysporiadala so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie splnenia podmienok pre priznanie žalobkyni statusu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, na splnenie ktorých je naviazaná možnosť priznania žalobkyni kompenzačného príspevku, v danom prípade konkrétne príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla.
Úlohu správneho súdu v tomto konaní teda bolo posúdiť, či rozhodnutie žalovaného v nadväznosti na jeho podklad, ktorým bol lekársky posudok posudkovej lekárky žalovaného, spĺňa naň kladené požiadavky určitosti, úplnosti a presvedčivosti, a či teda žalovaný vo svojom rozhodnutí dostatočne a zrozumiteľne pre kohokoľvek odôvodnil svoje žalobou napadnuté rozhodnutie, ktorým žalobkyni nepriznal kompenzačný príspevok z dôvodu, že nie je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, dôsledky ktorého by bol potrebné kompenzovať (vyvážiť) práve týmto príspevkom. 33. Skôr než by sa bol správny súd venoval konkrétnemu vecnému posúdeniu žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, považoval za nevyhnutné uviesť, že úlohou správneho súdu nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí v tom smere, čí príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy; či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia a teda či zistil vo veci skutočný stav; či konal v súčinnosti s účastníkmi konania; či aplikoval pre vec relevantnú právnu normu a či rozhodnutie obsahuje zákonom predpísané náležitosti. 34. Príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla je fakultatívnym nárokom, na ktorý nie je právny nárok, a ktorý možno fyzickej osobe priznať len vtedy, ak splní všetky zákonom stanovené podmienky. Žiadateľ o tento príspevok musí byť v prvom rade uznaný za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím v zmysle zákona č. 447/2008 Z.z. a až keď spĺňa túto prvú podmienku nasleduje posúdenie, či takýto žiadateľ s ťažkým zdravotným postihnutím je skutočne odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, kompenzačný príspevok na náhradu nákladov spojených s jeho prevádzkou žiada. Účelom tohto kompenzačného príspevku je zmiernenie alebo prekonanie nepriaznivých sociálnych dôsledkov v príčinnej súvislosti práve s ťažkým zdravotným postihnutím. Za ťažké zdravotné postihnutie sa pritom na účely zákona č. 447/2008 Z.z. považuje zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50% (§ 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z.), pričom samotnou funkčnou poruchou sa rozumie nedostatok takých telesných, zmyslových alebo duševných schopností fyzickej osoby, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja tohto zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov (§ 2 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z.z.). 35. Správny súd v prvom rade upriamuje pozornosť na skutočnosť, že určeniu miery funkčnej poruchy predchádza posúdenie zdravotného stavu žiadateľa, ktoré je výlučne vecou odbornou – medicínskou, na kvalifikované posúdenie ktorej sú logicky nevyhnutné odborné medicínske znalosti a skúsenosti, ktorými nedisponuje ani orgán verejnej správy, do kompetencie ktorého bolo zákonom zverené rozhodovanie (nie posudzovanie) toho, či určitá fyzická osoba má alebo nemá ťažké zdravotné postihnutie, a tieto potrebné odborné medicínske znalosti nemá ani správny súd. Z dôvodu, na uvedený účel, potrebnej medicínskej odbornosti, zákon č. 447/2008 Z.z. zveril oprávnenie posúdiť s odbornou spôsobilosťou zdravotný stav žiadateľa o priznanie kompenzačného príspevku akreditovaným posudkovým lekárom príslušného orgánu verejnej správy (§ 10 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z.), pričom lekársky posudok, ktorý obsahuje odborné medicínske závery, je následne podkladom pre rozhodnutie orgánu verejnej správy. Uvedené však neznamená, žeby posudkový lekár mohol prijímať svoje odborné závery svojvoľne, práve naopak, závery lekárskeho posudku musia byť riadne, pre kohokoľvek zrozumiteľne a v logických súvislostiach odôvodnené a to vzhľadom na všetky žiadateľom predložené lekárske správy tak, aby boli úvahy posudkového lekára pri prijímaní týchto záverov preskúmateľné, a aby týmto záverom posudkového lekára porozumel aj subjekt, ktorý nemá odborné medicínske znalosti, t.j. tak samotný žiadateľ, ako aj príslušný orgán verejnej správy (žalovaný), ktorý na jeho podklade prijíma rozhodnutie a napokon aj samotný správny súd, ktorý rozhodnutie orgánu verejnej správy preskúmava. Totižto z dôvodu absencie medicínskej odbornosti, správy súd síce nie je oprávnený hodnotiť odborné medicínske závery prijaté posudkovým lekárom alebo vysloviť iný odborný záver napr. v tom smere, že žiadateľ je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, avšak správny súd je oprávnený preskúmavať rozhodnutie orgánu verejnej správy, podkladom pre prijatie ktorého bol práve lekársky posudok a to v tom smere, či toto rozhodnutie orgánu verejnej správy (žalovaného) v interakcii na lekársky posudok spĺňa znaky určitosti, úplnosti a presvedčivosti. V tejto súvislosti správny súd argumentačne podporne poukazuje napr. na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 9 Sžso/16/2014 z 28.10.2015, podľa ktorého cit. „Odvolací súd sa stotožnil s názorom vysloveným v rozsudku krajského súdu, a síce, že súdy v rámci rozhodovania nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver o tom, či ide o osobu s ťažkým
zdravotným postihnutím, ani nevyslovujú odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky ako podklad rozhodnutia o kompenzácii sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení.“ Obdobne aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) v rozsudku sp. zn. 7 Ssk/148/2022 z 29.11.2023 tiež uviedol cit. „Kasačný súd konštatuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby je vecou výlučne odbornou medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach kompenzácií hodnotenie zdravotnej situácie prináleží len posudkovým lekárom, ktorí sú oprávnení vykonávať posudkovú činnosť (§ 10 ods. 1, ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z.). Pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely kompenzácie (§ 11 ods. 3 cit. zákona). Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskom posudku, súčasťou je odôvodnenie (závery), v ktorom má lekár odôvodniť konkrétne znevýhodnenia a akým spôsobom funkčné poruchy obmedzujú fyzickú osobu s ŤZP a uviesť druh odkázanosti fyzickej osoby s ŤZP podľa § 14 cit. zákona. Tento lekársky posudok je v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritéria však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne na aktuálne lekárske nálezy, k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní.“ 36. V rámci posudkovej činnosti sa podľa § 11 zákona č. 447/2008 Z. z. posudkový lekár oboznámi so všetkými predloženými lekárskymi správami a inými podkladmi týkajúcimi sa zdravotného stavu žiadateľa a po oboznámení sa s nimi zistí, či u žiadateľa možno konštatovať takú funkčnú poruchu, ktorá z hľadiska predikovaného vývoja zdravotného postihnutia (ochorenia) bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov, a ktorej miera je minimálne 50%, čo zakladá záver o ťažkom zdravotnom postihnutí fyzickej osoby (§ 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z.). Posudkový lekár pritom určuje mieru funkčnej poruchy vyjadrenú v desiatkach percent podľa druhu zdravotného postihnutia uvedeného v prílohe č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z.z. (§ 12 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z.), kde sú jednotlivé funkčné poruchy zaradené do jednotlivých častí a oddielov podľa toho akej časti, resp. funkčnej sústavy ľudského tela, sa týkajú. Posudkový lekár týmto postupom identifikuje zdravotné postihnutie, ktoré sa javí ako rozhodujúce pre určenie miery funkčnej poruchy, a toto rozhodujúce zdravotné postihnutie priradí podľa jeho charakteru ku konkrétnemu druhu zdravotného postihnutia uvedenému v prílohe č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z.z., pri ktorom je už zákonom určené buď pevné percento alebo percentuálne rozpätie miery funkčnej poruchy. Súčasne je, aj v tomto konkrétnom prípade významné, že ak sú u žiadateľa prítomné ďalšie funkčné poruchy, ktoré samé o sebe nedosahujú charakter rozhodujúceho ochorenia, avšak vzhľadom k ich závažnosti sú spôsobilé ovplyvniť rozhodujúce ochorenie tak, že žiadateľovi spôsobujú ďalšie znevýhodnenie, potom posudkový lekár môže mieru funkčnej poruchy zvýšiť o ďalších najviac 10% s prihliadnutím na tieto ďalšie funkčné poruchy (§ 12 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z.). Nemožno opomenúť povinnosť posudkového lekára zrozumiteľne a presvedčivo v posudku vysvetliť, z akého dôvodu bolo alebo nebolo možné tieto ďalšie funkčné poruchy vzhľadom k ich charakteru a závažnosti zohľadniť a na ich základe zvýšiť alebo nezvýšiť percentuálnu mieru funkčnej poruchy, ktorá bola žiadateľovi určená pre rozhodujúce zdravotné postihnutie. Správny súd tiež považuje za potrebné osobitne poukázať na skutočnosť, že pri vykonávaní posudkovej činnosti podľa § 11 zákona č. 447/2008 Z.z. posudkový lekár vychádza zo zdravotného stavu žiadateľa zisteného a objektivizovaného na základe lekárskych vyšetrení jeho ošetrujúcich lekárov, o ktorých záveroch žiadateľ poskytol predložené lekárske nálezy a správy, a ktoré posudkový lekár následne odborne – medicínsky hodnotí. Je preto nevyhnutné, aby odborný lekársky posudok vychádzal z predložených lekárskych správ, a aby závery posudkového lekára neboli v rozpore so závermi lekárskych správ tak, žeby si navzájom odporovali. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok najvyššieho správneho súdu sp. zn. 7 Sk/12/2021 z 24.08.2022, kde bol zadefinovaný rozdiel medzi posudkovou činnosťou podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení na jednej starne a posudkovou činnosťou podľa zákona č. 447/2008 Z.z. na strane druhej, a podľa ktorého cit. „Rozdiel medzi lekárskou posudkovou činnosťou pri výkone sociálneho poistenia podľa § 153 zákona o sociálnom poistení a lekárskou posudkovou činnosťou podľa § 11 zákona č. 447/2008 Z.z. tkvie najmä v tom, že posudkový lekár sociálneho poistenia sám zisťuje zdravotný stav, v prejednávanom prípade aj za účasti prísediaceho odborného lekára, pričom podľa zákona č. 447/2008 Z.z. lekársky posudok vychádza primárne len z predložených lekárskych nálezov a správ, ktoré lekár zhodnotí, ale sám posúdenie zdravotného stavu nevykonáva.“
37. V danom konkrétnom prípade sa správny súd oboznámil s posudkovým spisom žalobkyne, obsahom ktorého boli všetky vyššie už označené jej lekárske správy (predložené k žiadosti), ako aj prvostupňový lekársky posudok z 20.12.2024 vypracovaný posudkovou lekárkou Úradu a aj druhostupňový lekársky posudok z 05.03.2025 vypracovaný posudkovou lekárkou žalovaného, pričom správny súd zistil, že pri vypracovaní oboch lekárskych posudkov boli vzaté do úvahy a zohľadnené závery zo všetkých lekárskych správ a nálezov predložených žalobkyňou, a posudková lekárka žalovaného správne vychádzala aj zo žalobkyňou až k odvolaniu proti rozhodnutiu Úradu, predloženej lekárskej správy z ambulancie pre respiračné choroby z 20.01.2025. Posudková lekárka žalovaného, ktorej lekársky posudok bol podkladom pre rozhodnutie žalovaného, najsamprv na podklade lekárskych správ o zdravotnom stave žalobkyne, správne indikovala tri okruhy zdravotných ťažkostí žalobkyne (ochorenie chrbtice; ochorenie bedrových kĺbov a ochorenie kolena), ktoré s ohľadom na ich závažnosť, trvanie a vývoj by mohli mať ambíciu byť u žalobkyne rozhodujúcim zdravotným postihnutím. Následne posudková lekárka žalovaného tieto tri okruhy indikovaných ochorení, podľa ich charakteru a druhu zaradila podľa tabuľkovej prílohy č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z.z. a podľa tohto ich zaradenia im priradila zákonom predurčenú a prislúchajúcu pevnú percentuálnu hodnotu vyjadrujúcu nimi vyvolanú mieru funkčnej poruchy. Konkrétne - ťažkosti s chrbticou zistené u žalobkyne zaradila do kategórie XII A.,1.b. s označením cit. „degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, stavy po operáciách s trvalým postihnutím funkcie a častými recidívami a dráždenia nervov a svalov s poruchou svalového korzetu stredného stupňa, so strednou poruchou dynamiky a statiky chrbtice“, ktorej kategórii zodpovedala zákonom priradená miera funkčnej poruchy 30%; - ťažkosti s bedrovým kĺbom a kolenom zistené u žalobkyne zaradila do kategórie XII B.B.2.18.a. s označením cit. „Stavy po vykonanej endoprotéze bedrového kĺbu alebo kolenného kĺbu jednostranná“, ktorej kategórii zodpovedala zákonom priradená miera funkčnej poruchy 30%; a - ťažkosti s pohyblivosťou bedrového kĺbu zistené u žalobkyne zaradila do kategórie XII B.B.2.15.a. s označením cit. „Obmedzenie pohyblivosti bedrového kĺbu ľahký stupeň – flexia do 100 st. obojstranne“, ktorej kategórii zodpovedala zákonom priradená miera funkčnej poruchy 20%. Vzhľadom na vyššie uvedenú citáciu prislúchajúceho znenia tabuľkovej prílohy č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z.z., mohol správny súd usúdiť, že posudkovou lekárkou priradené percentuálne ohodnotenie miery funkčnej poruchy pri jednotlivých ňou u žalobkyne indikovaných zdravotných ťažkostiach, skutočne korešpondujú so znením zákona. Následne posudková lekárka žalovaného v súlade s cit. § 12 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z., podľa ktorého v prípade výskytu viacerých funkčných porúch sa miera funkčnej poruchy určí podľa miery funkčnej poruchy, ktorá zodpovedá druhu zdravotného postihnutia s najvyšším percentuálnym ohodnotením, určila u žalobkyne za rozhodujúce zdravotné postihnutie to, s najvyšším priradeným percentuálnym ohodnotením ním spôsobenej miery funkčnej poruchy, konkrétne za toto rozhodujúce zdravotné postihnutie určila cit. „degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, stavy po operáciách s trvalým postihnutím funkcie a častými recidívami a dráždenia nervov a svalov s poruchou svalového korzetu stredného stupňa, so strednou poruchou dynamiky a statiky chrbtice“, ktorej kategórii zodpovedala zákonom priradená miera funkčnej poruchy 30% (časť XII., A., 1. b) prílohy č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z.z.). Následne v súlade so zákonnou dikciou, posudková lekárka žalovaného skúmala aj to, či ostatné, u žalobkyne pomimo rozhodujúceho zdravotného postihnutia, indikované ochorenia, resp. zdravotné ťažkosti nie sú spôsobilé navýšiť už na základe rozhodujúceho zdravotného postihnutia ustálenú mieru funkčnej poruchy 30% o ďalších 10% podľa § 12 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z., pričom na rozdiel od posudkovej lekárky Úradu, ktorá toto navýšenie neaplikovala, tak posudková lekárka žalovaného dospela k záveru o danosti tejto možnosti a preto posudková lekárka žalovaného toto navýšenie o 10% vykonala pre u žalobkyne indikovaný stav po vykonanej endoprotéze kolenného kĺbu vľavo (XII.B.B.2.18.a prílohy č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z.z.), v ktorom dôsledku tak celková miera funkčnej poruchy u žalobkyne bola určená na 40% (30% + 10%). Preto podľa lekárskeho posudku posudkovej lekárky žalovaného, keďže u žalobkyne určená miera funkčnej poruchy nedosiahla najmenej 50% tak, ako to vyžaduje a predpokladá § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z., žalobkyňa nie je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý záver bol východiskovým argumentom pre žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorý tento záver do svojho rozhodnutia bez ďalšieho iba mechanicky prebral. Inými slovami žalovaný bez akéhokoľvek odôvodnenia si iba mechanicky osvojil záver svojej posudkovej lekárky, resp. uspokojil sa iba s týmto, podľa správneho súdu, neodôvodneným názorom svojej posudkovej lekárky bez toho, aby posúdil jeho presvedčivosť a úplnosť v interakcii na odvolacie námietky žalobkyne, čo, podľa správneho súdu, žalovaný ani posúdiť nemohol, keďže v lekárskom posudku jeho posudkovej lekárky takéto pre kohokoľvek zrozumiteľné odôvodnenie absentuje, s čím sa však žalovaný
uspokojil a jeho doplnenie (rozumej odôvodnenia lekárskeho posudku) od svojej posudkovej lekárky sa nedožadoval, ale učinil tak až v konaní pred správnym súdom v rámci predloženia svojho vyjadrenia k žalobe. 38. Pri posudzovaní lekárskeho posudku totižto nie je možné opomenúť, že podľa § 11 ods. 15 zákona č. 447/2008 Z.z., je jednou z obligatórnych obsahových náležitosti lekárskeho posudku posudkového lekára, okrem určenia miery funkčnej poruchy a vyjadrenia či sa jedná alebo nejedná o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, aj odôvodnenie tohto vyjadrenia. Správny súd konštatuje, že druhostupňový lekársky posudok posudkovej lekárky žalovaného, ktorý bol podkladom žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, po obsahovej stránke pozostáva (po úvodných identifikačných údajoch) zo zhrnutia anamnézy žalobkyne a jej subjektívnych ťažkostí; z objektívneho medicínskeho nálezu podľa jednotlivých záverov žalobkyňou predložených lekárskych správ; ďalej z klinických diagnóz; z druhu identifikovaných zdravotných postihnutí podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z.z. vrátane určenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia u žalobkyne; z určenia miery funkčnej poruchy vyjadrenej v percentách a z vyjadrenia, že nejde o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, a napokon tento lekársky posudok obsahuje aj formálne odôvodnenie v znení cit. „60 ročná posudzovaná s vertebrogénnym algickým syndrómom 08/2024 hospitalizovaná na neurológii pre pseudoradikulárnu iritáciu S1 vľavo pri bolesti SI zhybu, bedrového kĺbu vľavo, bez motorického a senzorického deficitu na dolných končatinách, bez sfinkterových porúch. Následne vyšetrená ortopédom, hybnosť v ľavom bedrovom kĺbe bez obmedzenia, ľavé koleno po totálnej endoprotéze stabilné, flexia 120 st. (teda ľahké obmedzenie hybnosti), chôdza s 2 FB. 11/2024 hospitalizačnou formou rehabilitovaná pre bolesti v drieku s vyžarovaním do dolných končatín, po prijatí chôdza s oporou 1 francúzskej barle. Po aplikovanej liečbe voľnejšia dynamika chrbtice, Thomayer 5 cm (v predklone vzdialenosť prstov od podložky), Lasseque (vyšetrenie poruchy sedacieho nervu) obojstranne pozitívny terminálne. Pre bolesti kĺbov vyšetrená reumatológom s nálezom generalizovanej osteoartrózy, bez artritídy, bez zápalovej aktivity, nález bez objektívneho vyšetrenia. Sledovaná gastroenterológom po fundoplikácii (laparoskopická operácia pre reflux zo žalúdka do pažeráka) a hiatoplastike, gastroskopicky bez zápalu pažeráka. Kontrolovaná pneumológom pre pruhovité opacity pľúc obojstranne – fibrózne a pruhovité atelektázy, v progresii počtu a hrúbky, solídne intrapulmonálne nodularity vľavo bez podstatnejšej zmeny oproti predchádzajúcemu CT vyšetreniu. Test na latentnú tuberkulózu negatívny. 01/2025 spirometria v norme, pre akútnu bronchitídu indikovaná inhalačná liečba. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím je vertebrogénny algický syndróm bez koreňového dráždenia zaradený do XII.A.1.b) s mierou funkčnej poruchy 30% s navýšením o 10% pre stav po vykonanej endoprotéze kolenného kĺbu vľavo“ Podľa správneho súdu teda druhostupňový lekársky posudok navonok síce obsahuje všetky v § 11 ods. 15 zákona č. 447/2008 Z.z. vyžadované obligatórne náležitosti, t.j. po čisto formálnej stránke sa javí byť úplným v tom zmysle, že obsahuje všetky minimálne náležitosti, ktoré „má mať“, avšak citované odôvodnenie ním ustálených záverov sa správnemu súdu javí ako výlučne formálne medicínske zhrnutie (sumár) zdravotnej dokumentácie žalobkyne bez toho, aby posudkový lekár tieto zistenia v ich kontexte tak pre žalobkyňu (žiadateľku), ako aj pre správny orgán (žalovaný) a napokon aj pre správny súd zrozumiteľne odôvodnil v reakcii na odvolacie námietky žalobkyne (nosenie dvoch FB), ktorá podanou žalobou namieta práve nezrozumiteľnosť rozhodnutia žalovaného, ktorý si tieto závery svojej posudkovej lekárky iba nekriticky osvojil a z tohto dôvodu logicky ani nevedel dať v žalobou napadnutom rozhodnutí žalobkyni odpoveď na jej odvolacie námietky. Správny súd na margo potreby zrozumiteľného odôvodnenia záverov posudkového lekára správneho orgánu vo všeobecnosti uvádza, že v tomto odôvodnení by posudkový lekár mal v kontexte s diagnostickými závermi plynúcimi z lekárskych správ žiadateľa o kompenzačný príspevok, zrozumiteľne vysvetliť, že aj keď žiadateľ predložil celý rad lekárskych správ z ktorých sa mu môže na prvú javiť, že sa lieči u viacerých odborníkov a teda, že už z toho titulu trpí viacerými závažnými ochoreniami, ktoré by mali mať v súhrne za následok priznanie mu statusu osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, že či v skutočnosti tomu tak je alebo nie je. Niektoré návštevy lekárov (rôznych odborníkov), hoc aj opakované, totižto môžu súvisieť iba s jednorazovou epizódou zhoršenia zdravotného stavu (napr. chrípkové respiračné ochorenie), ktorý jednorazový zdravotný diskomfort mohol byť opakovane odsledovaný a medikamentózne či operačne vyriešený (vyliečený) bez toho, aby sa preklopil do nejakej závažnej diagnózy majúcej za následok dlhodobé (viac ako 12 mesiacov) trvajúce zdravotné ťažkosti alebo do diagnózy s trvalými následkami, t.j. bez toho aby sa preklopil do posudkovo významnej diagnózy; prípadne či niektoré z príčin, ktoré boli dôvodom hoc aj opakovanej návštevy lekára či lekárov, nie sú len symptómami iného ochorenia alebo sa jedná o samostatné ochorenie so samostatne
identifikovateľnou diagnózou; alebo či zdravotné ťažkosti neboli spôsobené v príčinnej súvislosti s nedisciplinovanosťou žiadateľa pri potrebe dodržiavania lekárom nariadenej životosprávy (zdravá výživa, nadváha) či naordinovanej medikamentóznej liečby a pod.; alebo (tak ako tomu bol aj v tomto prípade), či žiadateľ používa zdravotnú pomôcku, ktorá mu bola naordinovaná lekárom alebo nie (napr. francúzske barly a pod.). Inými slovami, podľa správneho súdu iba náležité, žiadateľovi zrozumiteľné odôvodnenie posudkového lekára, môže žiadateľa a aj na jeho podklade rozhodujúci správny orgán zrozumiteľne presvedčiť, či sa v jeho prípade jedná skutočne o diagnózu, ktorá odôvodňuje záver o jeho ťažkom zdravotnom postihnutí alebo sa jednalo z medicínskeho hľadiska „iba“ o dočasný zdravotný diskomfort, ktorý bol liečbou zvládnutý bez toho, aby mal alebo mohol mať relevantný vplyv na status žiadateľa sťa by osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Posudková lekárka žalovaného neodôvodnila, prečo niektoré diagnózy a ktoré neboli z posudkového hľadiska nepodstatnými. 39. V danom konkrétnom prípade síce posudkovej lekárke žalovaného, ako osobe odborne erudovanej, bolo zaiste zrejmým, prečo po vyhodnotení zdravotného stavu žalobkyne na základe predložených odborných podkladov určila to ktoré zdravotné postihnutie za rozhodujúce a určila aj ďalšie ochorenie, pre ktoré zvýšila mieru funkčnej poruchy, avšak je potrebné, aby posudková lekárka aj primerane vysvetlila, ako k uvedenému záveru dospela a akými úvahami sa v procese hodnotenia riadila, pretože lekársky posudok nemá byť zrozumiteľný iba pre medicínsky znalé osoby, ktoré si po zhrnutí zdravotnej dokumentácie vedia na základe odborných medicínskych znalostí a skúsenosti urobiť (pre nich) logický záver, ale má byť zrozumiteľný aj pre laikov. Inak povedané, v dotknutom lekárskom posudku posudkovej lekárky žalovaného absentuje primerané vysvetlenie prečo vzhľadom k viacerým diagnózam, opakovaným hospitalizáciám, pretrvávajúcim chronickým bolestiam a používaniu francúzskych bariel nejde v prípade žalobkyne o ťažké zdravotné postihnutie, keďže žalobkyňa môže mať objektívne iný pocit, pretože navštívila množstvo lekárov v rôznych odbornostiach a teda má za to, že je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. 40. Správny súd nerozporuje, že posudková lekárka žalovaného bezo-zvyšku zohľadnila a vyhodnotila závery všetkých lekárskych správ, ktoré mala v rámci posudkovej činnosti k dispozícii, a nerozporuje ani jej odborný medicínsky záver, avšak vytýka, absenciu presvedčivého celkového medicínskeho zhodnoteniu zdravotného stavu žalobkyne v reakcii na chronológiu, trvanie, následky a stav jej zdravotných ťažkostí, keďže iba v prípade existencie takéhoto zdôvodnenia bude tento lekársky posudok zrozumiteľným a presvedčivým aj pre medicínsky neznalý správny orgán (žalovaný), ktorý tak nebude odkázaný iba na mechanické kopírovanie záverov lekárskeho posudku, pretože ak by tomu tak bolo tak rozhodnutie správneho orgánu, ktoré by bolo iba púhym „plagiátom“ lekárskeho posudku a ani by nebolo potrebným, a napokon, aby takéto rozhodnutie správneho orgánu (žalovaného) bolo zrozumiteľným a teda aj preskúmateľným aj medicínsky neznalým správnym súdom. V danom konkrétnom prípade však druhostupňový lekársky posudok posudkovej lekárky žalovaného, ktorý bol podkladom pre žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, neobsahuje uvedené úvahy posudkovej lekárky a tieto boli čiastočne uvedené až v jej vyjadrení k žalobe žalobkyne, čo však neobstojí, keďže správny súd pripomína, že predmetom prieskumu je rozhodnutie žalovaného a nie jeho vyjadrenie k žalobe, z ktorého dôvodu všetky argumenty správneho orgánu odvodené od lekárskeho posudku musia byť uvedené už v napadnutom rozhodnutí, pretože rozhodnutím a nie vyjadrením k žalobe, dochádza k zásahu do práv a oprávnených záujmov jednotlivca (žalobkyne). 41. Nedostatočné odôvodnenie podkladu pre rozhodnutie žalovaného s ktorým sa však žalovaný uspokojil, viedlo napokon k neodôvodnenosti a teda aj k nepreskumateľnosti aj rozhodnutia žalovaného. Povinnosť náležite odôvodniť svoje rozhodnutie zaväzuje orgán verejnej správy aj v prípade, ak sa so záverom obsiahnutým v podklade pre jeho rozhodnutie plne stotožňuje a tento záver sa mu javí ako logické, a iný záver nepripúšťajúce vysporiadanie sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami. Ak zákon č. 447/2008 Z.z. v § 53 ods. 1 explicitne ustanovuje, že na konanie vo veciach kompenzačných príspevkov sa vzťahujú ustanovenia Správneho poriadku, potom odôvodnenie rozhodnutia žalovaného o priznaní čí nepriznaní žiadateľovi kompenzačného príspevku musí kvalitatívne zodpovedať požiadavkám v § 47 ods. 3 Správneho poriadku, podľa ktorého cit. „V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.“ Len také odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy napĺňa podmienku úplnosti a zrozumiteľnosti tak, aby toto rozhodnutie mohlo byť preskúmateľné súdom.
Žalovaný sa preto nemôže zbaviť povinnosti presvedčivo odôvodniť svoje rozhodnutie, t.j. nemôže sa uspokojiť iba s poukazom, bez akejkoľvek vlastnej argumentácie alebo úvah, na závery lekárskeho posudku, ktorý je iba podkladom pre jeho rozhodnutie, a o to viac, keď prvostupňové rozhodnutie Úradu vo svojej podstate neobsahuje vôbec žiadne relevantné odôvodnenie, ktoré by žalobkyni umožnilo účinne sa brániť v odvolacom konaní. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného správny súd dospel k záveru, že v danom prípade si žalovaný iba mechanicky osvojil odporúčací záver druhostupňového lekárskeho posudku bez toho, aby žalobkyňu oboznámil so svojimi úvahami, na základe ktorých k tomuto záveru dospel. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) sp. zn. IV. ÚS 21/2022 zo 19.01.2022, podľa ktorého cit. „Nemožno súhlasiť so sťažovateľkou, že správne orgány postupovali v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku, podľa ktorého „v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia“. Z neho vyplýva jasná nevyhnutnosť vnútornej mentálnej zaangažovanosti rozhodujúceho orgánu prostredníctvom vlastného právneho hodnotenia, vlastného odôvodneného názoru, vlastného posúdenia veci. Správne orgány musia uviesť, aké dôvody ich viedli k stotožneniu sa s predloženými závermi, a reagovať na odvolacie námietky odvolateľa. Inak sa tieto orgány vystavia stavu, že ich rozhodnutie bude vyznievať tak, že došlo len k prevzatiu záverov jednej zo strán bez uvedenia dôvodov, prečo.“ 42. Záverom správny súd dodáva, že žalovaný ako odvolací orgán si nesplnil svoju elementárnu povinnosť v rámci odvolacieho správneho konania, a to vysporiadať sa s odvolacími námietkami žalobkyne. Žalobkyňa vo svojom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu Úradu uviedla viacero skutočností týkajúcich sa jej zdravotného stavu, ktoré podľa jej názoru odôvodňovali priznanie predmetného kompenzačného príspevku, príkladmo, že sa lieči u viacerých odborníkov, na uľahčenie chôdze musí požívať dve francúzske barle, ťažko sa jej chodí, bolia ju dolné končatiny atď. Žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí k odvolacím námietkam žalobkyne iba stroho uviedol cit. „Námietky účastníčky konania uvedené v odvolaní nemajú vplyv na zmenu či zrušenie rozhodnutia vydaného úradom.“ Žalovaný sa k odvolacím námietkam žalobkyne vyjadril čisto formalisticky spôsobom, že odvolacie námietky žalobkyne vznesené boli, ale nie sú spôsobilé vyvolať zmenu či zrušenie odvolaním napadnutého prvostupňového rozhodnutia, avšak bližšie neuviedol, na základe čoho dospel k uvedenému záveru. Z § 47 ods. 3 Správneho poriadku, ako aj z vyššie cit. rozhodnutia ústavného súdu vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu je náležité a dostatočné (okrem iného) len vtedy, ak je z neho zrejmé, ako sa správny orgán vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania. Pod slovom „ako“ v tomto zmysle však nemožno rozumieť iba konečný postoj správneho orgánu k vzneseným námietkam účastníka konania, t.j. či námietky považuje alebo nepovažuje za odôvodnené, ale správny orgán je povinný uviesť „myšlienkový proces“, na základe ktorého dospel k uvedenému záveru, aby bolo zrejmé, akým spôsobom (úvahou) sa správny orgán s odvolacími námietkami vysporiadal. 43.qVzhľadom k uvedenému, keďže žalovaný sa žiadnym relevantným spôsobom nevysporiadal s odvolacími námietkami obsiahnutými v odvolaní žalobkyne a jednako nezdôvodnil ani svoju správnu úvahu ohľadne vyhodnotenia podkladov pre rozhodnutie vo vzájomných logických súvislostiach, správny súd vzhliadol žalobnú námietku žalobkyne o nepreskúmateľnosti žalobou napadnutého rozhodnutia dôvodnou. Za dôvodnú správny súd považoval aj žalobnú námietku žalobkyne o tom, že lekársky posudok, ktorý bol podkladom napadnutého rozhodnutia žalovaného, nespĺňa požiadavku presvedčivosti. K ostatným žalobným námietkam správny súd uvádza, že tieto rovnako vyhodnotil ako dôvodné, a keďže majú svoj základ v lekárskom posudku trpiacom vadou nepresvedčivosti, resp. následne aj v nedostatočnom odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia, žalovaný bude povinný sa s nimi zaoberať a vysporiadať po vrátení veci na ďalšie konanie. 44. Uvedené dôvody boli podkladom pre rozhodnutie správneho súdu, ktorý podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov zrušil. 45. Úlohou správneho orgánu (žalovaného) v ďalšom konaní bude pri rešpektovaní právneho názoru správneho súdu vysloveného v tomto zrušujúcom rozsudku, opätovne vec posúdiť a vo veci opätovne rozhodnúť rozhodnutím, ktoré náležite a presvedčivo odôvodní.
46. Podľa § 163 SSP „Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.“ 47. Podľa § 167 ods. 1 SSP „Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.“ 48. Podľa § 175 ods. 1 a 2 SSP „(1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“ 49. O trovách konania rozhodol správny súd podľa cit. § 167 ods. 1 SSP a keďže žalobkyňa mala v konaní plný úspech, správny súd jej priznal voči v konaní neúspešnému žalovanému úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov súdneho konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, je žalovaným Centrum právnej pomoci. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správným súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného
súdu, nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.