Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach 16Sas/4/2025 0925100262 11. 02. 2026 JUDr. Martin Ľudevít Fafaľák ECLI:SK:SpSKE:2026:0925100262.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach sudcom JUDr. Martinom Ľudevítom Fafaľákom, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. X/XX, XXX XX D. E. F., právne zastúpený: Advokátska kancelária Hovan a Hospůdka s.r.o., so sídlom: M. Gorkého 8, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 47 233 419, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, so sídlom: Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.03.2025, takto rozhodol: I. Žaloba sa z a m i e t a . II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: Administratívne konanie
1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj ako „správny orgán prvého stupňa“) dňa 20.12.2024 vydala rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X, ktorým rozhodla, že žalobca je povinný podľa § 236 ods. 1 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „ZSP“) vrátiť neprávom vyplatený invalidný dôchodok v celkovej sume 11 997,65 eur za obdobie od 20. decembra 2014 do 29. mája 2021, a to v lehote do 30 dní odo dňa doručenia predmetného rozhodnutia. Predmetným rozhodnutím správny orgán prvého stupňa realizoval rozsudok Správneho súdu v Košiciach č.k.: 19Sas/5/2023-39 zo dňa 31.05.2024. 2. Voči predmetnému rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie, v ktorom navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť. 3. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný svojim rozhodnutím zo dňa 12.03.2025, ktorým odvolanie zamietol, a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. Predmetné rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 14.03.2025. 4. Voči rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu zo dňa 06.05.2025, doručenú správnemu súdu dňa 07.05.2025, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj zrušenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, a vrátenia veci správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň žiadal voči žalovanému priznať právo na úplnú náhradu trov konania.
Stručné zhrnutie napadnutých rozhodnutí 5. Z obsahu rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 20.12.2024 vyplýva, že: - žalobca žiadosťou spísanou dňa 14.06.2010 prostredníctvom pobočky Sociálnej poisťovne v Spišskej Novej Vsi požiadal o priznanie invalidného dôchodku (neuviedol žiadne obdobie dôchodkového poistenia za obdobie od 01.08.1991 do 07.02.1993, nepredložil žiadne doklady); od 25.01.2010 poberal invalidný dôchodok v sume 230,90 eur mesačne (celkovo preukázané obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na invalidný dôchodok bolo 10 139 dní obdobia dôchodkového poistenia, obdobie dôchodkového poistenia od 01.08.1991 do 07.02.1993 Sociálna poisťovňa nehodnotila, nakoľko o uvedenej dobe poistenia nemala vedomosť a nebola v tejto žiadosti uvedená); - žiadosťou spísanou dňa 13.09.2021 prostredníctvom pobočky Sociálnej poisťovne v Spišskej Novej Vsi žalobca požiadal o priznanie starobného dôchodku, pričom uviedol, že v období od 01.08.1991 do 31.07.1993 pracoval u zamestnávateľa „OKD Důl Karviná“ (došlo tak k zmene rozhodujúcich skutočností majúcich vplyv na zhodnotené obdobie dôchodkového poistenia a sumu priznaného a vyplácaného invalidného dôchodku); - obdobie dôchodkového poistenia, ktoré žalobca získal pred rozdelením ČSFR a po rozdelení do 07.02.1993 je obdobím dôchodkového poistenia ČR, Sociálna poisťovňa pri opätovnom posúdení nároku na invalidný dôchodok ho preto bola povinná započítať v rozsahu, v akom ho potvrdila príslušná inštitúcia sociálneho poistenia ČR; - do vzniku nároku na dôchodok bolo započítaných celkovo 10 882 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 29 rokov a 297 dní obdobia dôchodkového poistenia, z toho do 31.12.1992 6522 dní obdobia dôchodkového poistenia podľa potvrdenia inštitúcie sociálneho poistenia ČR, teoretická suma dôchodku 245,41642078 eur mesačne bola upravená koeficientom 0,33192458 určeným ako podiel doby poistenia získanej podľa právnych predpisov SR a úhrnu dôb poistenia zhodnotených na nárok a teoretickú sumu dôchodku, na sumu 81,50 eur mesačne; k 25.01.2010 patril žalobcovi invalidný dôchodok v sume 84 eur mesačne podľa § 70 ods. 1 ZSP, § 274 ZSP a § 82 ZSP a podľa čl. 46 ods. 2 Nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva; no z dôvodu uvedenia neúplných údajov o získanom období bol žalobcovi priznaný a vyplácaný dôchodok v sume 230,90 eur mesačne; - vzhľadom na vyššie uvedené žalobca vedomým konaním, a síce, že v žiadosti o priznanie invalidného dôchodku neuviedol, že sídlo jeho zamestnávateľa pred rozdelením ČSFR bolo na území ČR spôsobil, že invalidný dôchodok sa poskytoval vo vyššej sume ako patril, preto správny orgán prvého stupňa vydal predmetné rozhodnutie o povinnosti žalobcu vrátiť neprávom vyplatený invalidný dôchodok, a zároveň určil, že právo na uplatnenie nároku na vrátenie naviac vyplatenej sumy nie je možné považovať za premlčané, pričom toto svoje konštatovanie podporil aj nasledujúcim výpočtom: správny orgán prvého stupňa určil rozhodujúcou skutočnosťou na začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby na vrátenie neoprávnene vyplatenej časti na invalidnom dôchodku spísanie žiadosti o starobný dôchodok zo dňa 13.09.2021, objektívnu lehotu na vyčíslenie neprávom vyplatenej sumy na invalidnom dôchodku určil desať rokov spätne, odo dňa vydania rozhodnutia – 20.12.2014 ( odvolacie konanie trvalo 188 dní, od 01. 08.2022, od doručenia odvolania proti rozhodnutiu do 12.10.2022, do právoplatnosti rozhodnutia o odvolaní – 73 dní, od 08.08.2023, od doručenia odvolania proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXXX z 19.06.2023 do 14.09.2023, do právoplatnosti rozhodnutia o odvolaní, 38 dní, od 04.10.2024 od doručenia odvolania proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, č. XXX XXX XXXXX z 31.07.2024 do 19.12.2024, do vydania rozhodnutia – 77 dní); - na základe vyššie uvedeného správny orgán prvého stupňa určil, že v súlade s § 236 ods. 1 písm. c) ZSP je žalobca povinný vrátiť naviac vyplatenú sumu na invalidnom dôchodku za obdobie od 20.12.2014 do 29.05.2021, t.j. do dátumu priznania starobného dôchodku, v sume 11 997,65 eur. 6. Voči rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa žalobca podal včas odvolanie, v ktorom namietal, že spolu so žiadosťou o invalidný dôchodok odovzdal všetky listiny, ktorými disponoval, nemal v žiadnom
prípade v úmysle uviesť Sociálnu poisťovňu do omylu, vzniesol námietku premlčania, nakoľko mal zato, že právo na vrátenie neprávom vyplatenej sumy invalidného dôchodku je premlčané, a namietal aj to, že Sociálna poisťovňa v napadnutom rozhodnutí riadnym spôsobom neodôvodnila, aký vplyv mala na rozhodnutie skutočnosť, že obdobie od 01.08.1991 do 07.02.1993 nebolo žalobcovi do obdobia rozhodného pre výpočet sumy invalidného dôchodku, započítané. 7. Žalovaný po preskúmaní spisovej dokumentácie ustálil nasledovné: - rozhodné obdobie, a to od 01.08.1991 do 07.02.1993, Sociálna poisťovňa pri učení sumy invalidného dôchodku nehodnotila, pretože o uvedenej dobe poistenia nemala vedomosť; rozdiel v dobách poistenia, ktorý neuvedením príslušných údajov vznikol nespočíva len v opomenutých dobách poistenia za obdobie od 01.08.1991 do 07.02.1993, ale prejavuje sa vo všetkých dobách poistenia od roku 1973 do 31.12.1992; - tým, že bol žalobca od 01.08.1991 do 31.07.1993 zamestnaný u zamestnávateľa OKD Důl Karviná Ostrava“ v ČR, prišlo k zmene rozhodujúcich skutočností majúcich vplyv na zhodnotené obdobie dôchodkového poistenia, a na sumu priznaného a vyplácaného invalidného dôchodku, ktorý bol v čase uplatnenia nároku na starobný dôchodok vyplácaný tak, akoby nezískal žiadne obdobie dôchodkového poistenia v inom štáte; - podľa evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia, predloženého inštitúciou sociálneho poistenia ČR a Dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 01.08.1991, ktorý žalobca uzatvoril dňa 30.07.1992 so zamestnávateľom Ostravsko – karvinské doly, akciová společnost, so sídlom v Ostrave, zastúpeným OKD- Důl Karviná ČSA, vo.j., Karviná, bol žalobca ku dňu rozdelenia ČSFR zamestnaný u uvedeného zamestnávateľa; - pretože mal zamestnávateľ žalobcu pred rozdelením ČSFR sídlo na území ČR, všetky doby zabezpečenia, ktoré žalobca získal pred 01.01.1993 sa v súlade s čl. 20 SMLOUVY medzi Českou republikou a Slovenskou republikou o sociálním zabezpečení (ďalej aj ako „Zmluva medzi ČR a SR o sociálnom zabezpečení“) považujú za doby zabezpečenia ČR, a dôchodok je za ne príslušná poskytnúť inštitúcia sociálneho zabezpečenia ČR; - tým, že žalobca pri podaní žiadosti o invalidný dôchodok neoznámil údaje o zamestnaní v rozhodnom období spôsobil, že mu bol priznaný invalidný dôchodok aj za obdobie dôchodkového poistenia získaného do rozdelenia ČSFR, za ktoré je príslušná priznať dôchodok inštitúcia sociálneho zabezpečenia ČR, a teda spôsobil vznik uvedeného „preplatku“ na invalidnom dôchodku; konajúce správne orgány mu v súlade s právnymi predpismi SR a medzinárodnými zmluvami uložili tento vrátiť; - k premlčaniu lehoty na vrátenie neprávom vyplatených súm nedošlo, nakoľko lehoty počas konania o odvolaní a počas výkonu rozhodnutia neplynú, rozhodnutie o povinnosti vrátiť neprávom vyplatený invalidný dôchodok bolo vydané dňa 20.12.2024, teda v lehote podľa § 236 ods. 2 ZSP; plynutie subjektívnej premlčacej lehoty bolo prerušené odvolacími konaniami vo veci vrátenia neprávom vyplateného invalidného dôchodku v trvaní 192 dní; vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. Správna žaloba 8. V správnej žalobe žalobca namietal, že: - žalovaný vo svojom rozhodnutí žiadnym spôsobom neodôvodnil, aký vplyv mala na rozhodnutie skutočnosť, že napriek tomu, že pri rozhodovaní žalovanej o priznaní invalidného dôchodku v roku 2010 nebolo obdobie od 01.08.1991 do 07.02.1993 započítané na invalidný dôchodok, a teda bol priznávaný žalobcovi invalidný dôchodok bez toho, aby bolo uvedené obdobie žalobcovi priznávané, týmto však žalobca nemohol byť zvýhodnený vo vzťahu k odpracovaným rokom a nároku na invalidný dôchodok;
- všetky listiny, ktorými Sociálna poisťovňa disponovala pri rozhodovaní o starobnom dôchodku jej boli predkladané, a mala ich k dispozícií taktiež pri rozhodovaní o invalidnom dôchodku; - napadnuté rozhodnutie trpí vadou neurčitosti, a teda je nepreskúmateľné, nakoľko z tohto nie je možné bez pochýb ustáliť koho žalovaný a správny orgán prvého stupňa považujú v rozhodnom období za zamestnávateľa žalobcu, keďže oba správne orgány vo svojich rozhodnutiach konštatujú, že žalobca mal byť zamestnaný u zamestnávateľa „OKD Důl Karviná“, pričom v poslednej časti napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatuje, že žalobca mal byť zamestnávaný u „OKD Důl Karviná, Ostrava“, pričom takýto subjekt nebol nikdy zapísaný v obchodnom registri ČR; - už v odvolaní vzniesol námietku premlčania, na premlčanie (§ 236 ods. 2 ZSP) má Sociálna poisťovňa prihliadať ex offo; - rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktoré bolo žalovaným potvrdené bolo vydané po uplynutí 3-ročnej subjektívnej lehoty v zmysle § 236 ods. 2 ZSP, kedy táto začala plynúť dňa 13.09.2021, pričom konania o odvolaniach žalobcu trvali 88 dní, a nie tak, ako tvrdí Sociálna poisťovňa, 192 dní; na základe vyššie uvedeného považoval napadnuté rozhodnutie za arbitrárne a nepreskúmateľné, teda za nezákonné, a za také, ktoré vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vyjadrenie žalovaného, replika 9. Žalovaný sa k podanej správnej žalobe vyjadril svojim podaním zo dňa 10.07.2025, doručeným správnemu súdu dňa 11.07.2025, v ktorom uviedol, že: - v prílohe č. 1 k žiadosti o invalidný dôchodok zo dňa 14.06.2010, v prehľade dôb zamestnania a iných činností žalobca neuviedol žiadne obdobie dôchodkového poistenia v období od 01.08.1991 do 07.02.1993, a k žiadosti o invalidný dôchodok nepredložil ani žiadne doklady preukazujúce dobu zamestnania v uvedenom období; vlastnoručným podpisom potvrdil ich správnosť a vedomosť právnych následkov uvedenia nepravdivých údajov; - v prílohe č. 1 k žiadosti o starobný dôchodok zo dňa 13.09.2021 žalobca uviedol, že v období od 01.08.1991 do 31.07.1993 bol zamestnaný u zamestnávateľa, ktorého označil ako „OKD Důl Karviná, Ostrava“, čo potvrdil vlastnoručným podpisom; - z dôvodu, že zamestnávateľ žalobcu mal pred rozdelením ČSFR sídlo na území ČR, všetky doby zabezpečenia, ktoré žalobca získal do rozdelenia ČSFR, teda pred 1. januárom 1993, sa v súlade s čl. 20 Zmluvy medzi ČR a SR o sociálnom zabezpečení považujú za doby zabezpečenia Českej republiky, a dôchodok je za ne príslušná poskytnúť inštitúcia sociálneho zabezpečenia ČR; obdobie dôchodkového poistenia, ktoré žalobca získal do rozdelenia ČSFR, t.j. do 31.12.1992, bolo teda konajúcim správnym orgánom nesprávne zhodnotené; - vedomým uvedením nepravdivých údajov došlo u žalobcu k naplneniu predpokladov vedomého konania v intenciách § 236 ods. 1 písm. c) ZSP, čím spôsobil, že sa invalidný dôchodok vyplácal vo vyššej sume ako patril, pričom k zisteniu tejto skutočnosti došlo spísaním žiadosti o starobný dôchodok dňa 13.09.2021; - objektívna premlčacia lehota na vrátenie neprávom vyplatenej sumy na invalidnom dôchodku bola v súlade s § 236 ods. 2 ZSP určená na desať rokov spätne odo dňa vydania rozhodnutia, t.j. od 20.12.2014, a keďže bol invalidný dôchodok naviac vyplatený za obdobie od 20.12.2014 do priznania starobného dôchodku, do 29.05.2021, v úhrnnej sume 13 134,85 eur, splatné sumy starobného dôchodku od 30.05.2021 do 01.07.2022 v sume 1 170,06 eur boli zúčtované s naviac vyplatenou sumou na 13. dôchodku patriacom za rok 2021 v sume 32,86 eur, zo zostatku 1 137,20 eur bola zúčtovaná časť neprávom vyplatenej sumy na invalidnom dôchodku, a teda zostatok naviac vyplatenej sumy na invalidnom dôchodku, ktorú je žalobca povinný vrátiť je 11 997,65 eur;
- trojročná premlčacia lehota začala plynúť dňa 13.09.2021, a to spísaním žiadosti o starobný dôchodok (lehoty počas konania o odvolaní a počas výkonu rozhodnutia neplynú, rozhodnutie o povinnosti vrátiť neprávom vyplatený invalidný dôchodok bolo vydané dňa 20.12.2024, teda v lehote podľa § 236 ods. 2 ZSP, plynutie subjektívnej premlčacej lehoty bolo prerušené odvolacími konaniami vo veci vrátenia neprávom vyplateného invalidného dôchodku v trvaní 192 dní, ako je podrobne uvedené v napadnutom rozhodnutí); - pridržiava sa skutkových a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí, trvá na jeho správnosti, má za to, že ako rozhodnutie žalovaného, tak aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je zákonné a správne; súdu navrhol, aby správnu žalobu ako nedôvodnú, zamietol. 10. Žalobca vo svojej replike zo dňa 10.10.2025, doručenej správnemu súdu dňa 13.10.2025 nad rámec správnej žaloby odkázal na znenie ustanovenia § 70 ods. 1 ZSP, § 72 ods.1 ZSP, § 73 ZSP, § 60 ods. 1 ZSP, § 63 ods. 1 ZSP, pričom z týchto vyplýva, že pre splnenie nároku na priznanie invalidného dôchodku musel byť poistenec starobne dôchodkovo poistený počas určeného počtu rokov. V čase, keď žalovaný rozhodoval o invalidnom dôchodku žalobcu nemal preukázané, že by tento bol starobne dôchodkovo poistený za obdobie od 01.08.1991 do 07.02.1993, a teda uvedené obdobie nemohla započítať pri výpočte a priznaní invalidného dôchodku žalobcu, čím žalobca žiadnym svojim konaním nespôsobil to, že mu bol priznaný, podľa tvrdení žalovaného, vyšší invalidný dôchodok, ako mu podľa žalovaného patril. Poukázal na skutočnosť, že to bol práve žalovaný, ktorý nesprávnym postupom a aplikovaním noriem v rozpore s ich znením a zmyslom spôsobil nesprávnosť rozhodnutia. Trval na tom, že pri spisovaní žiadosti predložil všetku dokumentáciu, ktorou v tom čase disponoval, nič vedome nezamlčal. Žalovaný mu nevydal žiaden doklad o tom, čo prijal a čo nie, mohlo dôjsť ku strate alebo zničeniu predmetnej dokumentácie. Pokiaľ žalovaný uviedol ako zamestnávateľa žalobcu „OKD Důl Karviná v ČR“, takýto názov sa nezhoduje so žiadnym názvom spoločnosti, ktorá by bola zapísaná v obchodnom registri Českej republiky. Záverom uviedol, že z opatrnosti vznáša námietku premlčania vo vzťahu k primárnemu rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, a aj vo vzťahu k rozhodnutiu žalovaného. Konanie na správnom súde 11. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 10.02.2026, na ktorom bol prítomný právny zástupca žalobcu, ako aj zástupkyňa žalovaného. Právny zástupca žalobcu uviedol, že zotrváva na podanej žalobe a na skutočnostiach v nej uvedených. Zástupkyňa žalovaného uviedla, že zotrváva na skutočnostiach uvedených v žalobou napadnutom rozhodnutí, a taktiež na svojom písomnom stanovisku, doručenom správnemu súdu a súdu navrhla, aby správnu žalobu zamietol ako nedôvodnú. 12. Z dôvodu na pojednávaní vyvstalej skutočnosti súd postupom podľa § 116 ods.1 SSP odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku na ďalší deň a dňa 11.02.2026 verejne vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu zamietol, a účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznal. Relevantná právna úprava 13. Podľa § 6 ods. 2 SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 14. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 15. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 16. Podľa § 203 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
17. Podľa § 1 ods. 1 ZSP, tento zákon vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia, konanie vo veciach sociálneho poistenia a konanie vo veciach vymáhania pohľadávok. 18. Podľa § 196 ods. 7 ZSP, organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. 19. Podľa § 227 ods. 3 ZSP, poistenec je povinný príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Príjemca dávky je povinný do ôsmich dní oznámiť príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Ak bol poistenec alebo príjemca dávky písomne vyzvaný príslušnou organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne, aby preukázal tieto skutočnosti, je povinný výzve vyhovieť v lehote do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy, ak organizačná zložka Sociálnej poisťovne neurčila inú lehotu. 20. Podľa § 236 ods. 1 písm. c) ZSP, príjemca dávky je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak je vyššia ako 5 eur a vedome inak spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila. 21. Podľa § 236 ods. 2 ZSP, právo na vrátenie dávky poskytnutej neprávom alebo v nesprávnej sume sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, keď Sociálna poisťovňa túto skutočnosť zistila, najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa, za ktorý sa dávka vyplatila. Tieto lehoty neplynú počas konania o odvolaní, počas výkonu rozhodnutia alebo ak sa na úhradu preplatku vykonávajú zrážky z dávky. 22. Podľa čl. 8 ods. 1 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a článku 8 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004, sa po vstupe SR a ČR do Európskej únie naďalej uplatňuje článok 20 Zmluvy medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení a článok 15 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení. 23. Podľa článku 20 ods. 1 Zmluvy medzi ČR a SR o sociálnom zabezpečení, doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia ČSFR sa považujú za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia ČSFR alebo naposledy pred týmto dňom. 24. Podľa článku 15 ods. 1 175/1995 Z. z. Oznámenia Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o uzavretí Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení, sa sídlom zamestnávateľa rozumie adresa, ktorá je ako sídlo zapísaná v obchodnom registri. Ak je zamestnávateľom fyzická osoba, sídlom je adresa, ktorá je v obchodnom registri uvedená ako miesto podnikania, ak je zamestnávateľom odštepný závod alebo iná organizačná zložka zapísaná v obchodnom registri, sídlom zamestnávateľa sa rozumie adresa tohto odštepného závodu alebo organizačnej zložky. 25. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. Právny názor správneho súdu 26. Správny súd v Košiciach ako súd správny preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj postup, ktorý mu predchádzal nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
27. Predmetom tohto konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým tento rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o uložení povinnosti žalobcovi vrátiť neprávom vyplatený invalidný dôchodok v sume 11 997,65 eur potvrdil, a odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol. 28. Zákon o sociálnom poistení (ZSP) vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia, konanie vo veciach sociálneho poistenia a konanie vo veciach vymáhania pohľadávok. 29. V súlade so znením § 70 ZSP je invalidný dôchodok jednou z nemocenských dávok, na ktorú má poistenec nárok ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72, a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. 30. Účelom zákona o sociálnom poistení je možné považovať zabezpečenie finančnej stability poistencov v situáciách, keď stratia príjem, alebo sa im príjem zníži, a to z dôvodov, ktoré nevedia ovplyvniť, akými sú choroba, invalidita, staroba, úraz, nezamestnanosť, atď., pričom systém sociálneho poistenia je založený ako na právach, tak aj na povinnostiach, ktoré sú títo, pre vznik nároku na jednotlivé dávky, povinní splniť. 31. Jednou z takýchto povinností je v súlade s § 227 ods. 3 ZSP povinnosť preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. 32. Sporným sa v predmetnej veci stalo posúdenie situácie žalobcu v intenciách ustanovenia § 236 ods. 1 písm. c) ZSP a ustanovenia § 236 ods. 2 ZSP, a teda, že správne orgány určili žalobcovi povinnosť vrátiť sumu neprávom vyplateného invalidného dôchodku za obdobie od 20.12.2014 do 29.05.2021, keďže pri spisovaní žiadosti o jeho poskytnutie tento vedome neuviedol skutočnosť rozhodujúcu pre jeho výpočet, a to obdobie jeho zamestnania v Českej republike, o ktorej celkom zjavne vedel, keďže toto obdobie zamestnania v ČR neskôr uviedol v jeho žiadosti o priznanie starobného dôchodku, a ktorá zapríčinila vyplácanie tejto nemocenskej dávky žalobcovi vo vyššej sume, na akú mal nárok. 33. V súlade so znením § 236 ods. 1 písm. c) ZSP je príjemca dávky povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak je vyššia ako 5 eur a vedome inak spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila. 34. Rozhodnou skutočnosťou pre vznik povinnosti vrátiť dávku je teda vedomosť jej príjemcu (skutočná alebo predpokladaná) o tom, že mu dávka bola vyplatená neprávom. (Rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Ssk/43/2025 zo dňa 30.06.2025) 35. Pokiaľ žalobca tvrdí, že predložil všetky relevantné listiny, a tieto mal žalovaný k dispozícii už pri rozhodovaní o invalidnom dôchodku, takéto konštatovanie nemá oporu v administratívnom spise. Naopak, oporu v administratívnom spise má skutočnosť, že pri žiadosti o invalidný dôchodok žalobca neuviedol predmetnú dobu zamestnania v Českej republike, ako aj ním podpísané prehlásenie o pravdivosti uvádzaných údajov. 36. Čo sa týka namietanej, v jednej časti napadnutého rozhodnutia chybnej identifikácie zamestnávateľa žalobcu v Českej republike, správny súd uvádza, že toto nespôsobuje jeho nezákonnosť. Žalovaný vo svojom rozhodnutí zamestnávateľa žalobcu identifikuje dostatočným spôsobom vrátane genézy jeho právnej formy. 37. Námietku, ktorou žalobca namietal to, že žalovaný vo svojom rozhodnutí nevysvetlil, aký vplyv na rozhodnutie o invalidnom dôchodku malo nepriznanie predmetného obdobia, resp. žalobcovi nemohla byť priznaná vyššia suma, ako mu patrila, správny súd vyhodnotil ako celkom zjavne neopodstatnenú. Tak žalovaný, ako aj správny orgán prvého stupňa vo svojich rozhodnutiach podrobne vysvetľujú, prečo bol žalobcovi vyplácaný dôchodok vo vyššej sume ako mu patril, rozhodnutia obsahujú výpočty súm,
ktoré žalobcovi nepatrili, a súdu nie je zrejmé, čo ešte žalobca požaduje vysvetliť, nakoľko rozhodnutia sú jasné, presvedčivé a zrozumiteľné. 38. K argumentácii žalobcu, že na premlčanie nároku na vrátenie neprávom vyplatených súm mal žalovaný prihliadať ex offo správny súd uvádza, že žalovaný tak aj učinil, keď rozhodol o povinnosti žalobcu na vrátenie vyplatených dávok spätne len 10 rokov pred vydaním rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, t.j. nie dávok starších ako 10 rokov. 39. Vo vzťahu k 3-ročnej premlčacej lehote na vydanie rozhodnutia, táto uplynula dňa 13.09.2024, pričom predmetné rozhodnutie bolo vydané až dňa 20.12.2024, avšak do tohto obdobia sa nezapočítavajú doby odvolacích konaní, pričom na tomto mieste bolo rozhodnutie žalovaného sčasti chybné, keď posledné z troch odvolacích období vypočítal na 77 dní, avšak správne má byť 25 dní, čo spolu s predchádzajúcimi odvolacími konaniami predstavuje celkovo 140 dní, keď lehoty boli počítané od doručenia odvolania po doručenie rozhodnutia o odvolaní, a teda posledný deň na vydanie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa bol 01.02.2025. 40. Správny súd posudzujúc žalobu v sociálnych veciach neformálne, aj nad rámec žalobných bodov môže len konštatovať, že žalovaný v rámci svojej rozhodovacej činnosti postupoval správne a v súlade so zákonom, a rovnako tak aj správny orgán prvého stupňa, ktorý konal len tak, ako mu to prikazuje zákon. 41. Žalobca v správnej žalobe neuviedol žiadny argument, ktorý by bol spôsobilý spochybniť rozhodnutie žalovaného, či rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. 42. Konajúci správny súd teda na základe vyššie uvedeného, a po preskúmaní predmetnej veci uzavrel, že žiadna zo žalobných námietok nie je dôvodná, pričom ani sám nezistil dôvody nezákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí. 43. S ohľadom na uvedené skutočnosti dospel správny súd k záveru, že správna žaloba žalobcu nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol. 44. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a paragrafov jemu nasledujúcich, keď účastníkom konania ich náhradu nepriznal, keďže žalobca v konaní úspešný nebol a žalovanému nevznikli také trovy, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný. Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.