Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach 17Sas/4/2025 0925100245 13. 03. 2026 JUDr. PhDr. Pavol Dorič, PhD. ECLI:SK:SpSKE:2026:0925100245.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach v konaní pred sudcom JUDr. PhDr. Pavlom Doričom, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: A. XXX/XX, XXX XX C., právne zastúpený: JUDr. Michal Feciľak, advokát, so sídlom: Jesenná 8, 080 05 Prešov, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, so sídlom: Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava 1, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.04.2025, takto rozhodol: I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, so sídlom: Ul. 29. augusta číslo 8-10, 813 63 Bratislava 1, č.: XXX XXX XXXX X zo dňa 07.04.2025, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom: Ul. 29. augusta číslo 8, 813 63 Bratislava, č.: XXX XXX XXXX X zo dňa 03.01.2025 a vec v r a c i a Sociálnej poisťovni, ústredie na nové konanie a rozhodnutie. II. Žalobcovi konania.
priznáva
voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov
odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej „prvostupňový orgán verejnej správy“) svojim rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.01.2025 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) zamietla žiadosť žalobcu o starobný dôchodok zo dňa 12.12.2024, a to s poukazom na § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) v znení zákona č. 555/2007 Z. z., z dôvodu, že ku dňu 12.12.2024, nebol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov. 2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, doručené prvostupňovému orgánu verejnej správy dňa 05.03.2025. 2.1 V odvolaní sa žalobca vyjadril, že rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy považuje za nezákonné, ktorá spočíva v nesprávnej právnej aplikácii platných právnych noriem. Doby dôchodkového poistenia prvostupňový orgán verejnej správy hodnotil nesprávne a nezákonne. 2.2 V odvolaní ďalej žalobca uvádza, že ku dňu 12.12.2024 získal dobu dôchodkového poistenia 5028 dní, t. j. 13 rokov a 283 dní. 2.3 K odvolaniu žalobca priložil aj osobný list dôchodkového poistenia a Potvrdenie D. E. A. o dobe trvania služobného pomeru (od XX.XX.XXXX F. XX.XX.XXXX doba výkonu základnej vojenskej služby, a od XX.XX.XXXX F. XX.XX.XXXX doba služobného pomeru). 2.4 Záverom žalobca žiadal v rámci autoremedúry rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vydať nové rozhodnutie v súlade s platnou právnou úpravou alebo odvolanie postúpiť Generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne.
3. O odvolaní žalobcu rozhodol Generálny riaditeľ žalovanej rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.04.2025 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“ alebo „preskúmavané rozhodnutie“), tak, že odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. 3.1 Generálny riaditeľ žalovanej v odôvodnení uviedol, že postup prvostupňového správneho orgánu bol správny, a preto rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.01.2025 potvrdil. 3.2 Ďalej žalovaný uviedol, že žiadosťou spísanou v Sociálnej poisťovni, pobočka Humenné, dňa 12.12.2024 požiadal žalobca o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 12.12.2024. V tento deň žalobca dovŕšil dôchodkový vek, a získal 5028 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 13 rokov a 283 dní obdobia dôchodkového poistenia. Teda žalobca nezískal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia, teda najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia, na vznik nároku na starobný dôchodok. 3.3 Ďalej žalovaný uvádza, že podľa potvrdenia D. E. A. G. XXXXXX/XXXX zo dňa 14.06.2021 celková doba výkonu štátnej služby pre nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov je 30 rokov a 306 dní (doba výkonu základnej vojenskej služby H. XX.XX.XXXX F. XX.XX.XXXX a doba trvania služobného pomeru colníka v colnej správe H. XX.XX.XXXX F. XX.XX.XXXX). Vo funkcii D. žalobca vykonával zamestnanie zaradené v III. pracovnej kategórii. Z dôvodu, že zamestnanie – funkciu D. H. XX.XX.XXXX F. XX.XX.XXXX podľa potvrdenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, a aj podľa evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia/poistenia nachádzajúcich sa v informačnom systéme sociálnej poisťovne nevykonával vo zvýhodnenej I. alebo II. kategórii, nie je možné postupovať podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a ani podľa čl. 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (ďalej aj „Dohovor č. 128“). 3.4 Žalovaný konštatuje, že keďže žalobca nezískal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a bol mu priznaný nárok na výsluhový dôchodok, v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 334/2011 Z. z., sa doba služobného pomeru nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia, a preto na nárok na starobný dôchodok nebola zhodnotená. 3.5 Ďalej žalovaný uvádza, že žalobca nesplnil jednu z podmienok nároku na starobný dôchodok podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z. z., a to podmienku potrebnej doby dôchodkového poistenia v rozsahu najmenej 15 rokov. 3.6 Zároveň sa žalovaný vyjadruje aj k žalobcom v odvolaní uvádzanému, že Ústavný súd Slovenskej republiky a Najvyšší súd Slovenskej republiky vo viacerých rozhodnutiach judikovali, že pri posudzovaní doby poistenia sociálna poisťovňa musí brať do úvahy aj dobu poistenia v osobitnom systéme poistenia a následne vypočítanú sumu krátiť podľa Dohovoru č. 128. 3.7 Žalovaný konštatuje, že Sociálna poisťovňa ústredie zosúladila svoju aplikačnú prax so zovšeobecneným názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, že pre posúdenie dôchodkových nárokov zohľadňuje aj dobu profesionálnej služby zaradenú do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií a následne určí aj sumu dôchodku v súlade s Dohovorom č. 128. V prípade žalobcu takýto postup neprichádza do úvahy z dôvodu, že obdobie profesionálnej služby colníka nebolo zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií. Prvostupňový orgán verejnej správy v prípade žalobcu zvolil rovnaký postup ako u tých poistencov, ktorí nezískali dobu zamestnania alebo profesionálnu službu vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, resp. kategórii funkcií. II. Súdne konanie (správna žaloba, vyjadrenie žalovaného k žalobe, replika žalobcu) 4. Správnou žalobou zo dňa 28.04.2025, ktorá bola Správnemu súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“) doručenou v ten istý deň, sa žalobca domáhal zrušenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, ako aj zrušenia rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy, a vrátenia veci prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Zároveň žalobca žiadal o priznanie úplnej náhrady trov konania. 4.1 Žalobca podanie žaloby odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho posúdenia doby dôchodkového poistenia. Žalovaný, ako aj prvostupňový orgán verejnej správy nebrali do úvahy celú dobu dôchodkového poistenia, pretože na starobný dôchodok nehodnotili dobu služby, ktorú žalobca získal počas výkonu základnej vojenskej služby a v colnej správe (Finančné riaditeľstvo SR), teda posudzovali dobu dôchodkového poistenia nesprávne, v dôsledku čoho vydali nesprávne
rozhodnutia keď dospeli k záveru, že žalobca nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia za vznik nároku na starobný dôchodok. 4.2 Ďalej žalobca poukazuje na skutočnosť, že mimo colnej správy odpracoval 13 rokov a 283 dní, počas ktorých bol dôchodkovo poistený. V colnej správe a počas výkonu základnej vojenskej služby však žalobca odpracoval (získal) obdobie 30 rokov a 306 dní, ktoré síce boli zhodnotené pri nároku žalobcu na výsluhový dôchodok, avšak neexistuje zákonný dôvod, pre ktorý by na predmetné obdobie nemalo byť prihliadané aj pri rozhodovaní žalovaného o nároku žalobcu na starobný dôchodok. 4.3 Žalobca konštatuje, že splnil zákonom stanovené podmienky pre priznanie starobného dôchodku, a to podmienku dovŕšenia dôchodkového veku a podmienku získania viac ako 15 rokov doby dôchodkového poistenia, pričom žalovaný mal správne prihliadať aj na obdobie, počas ktorého žalobca pracoval v colnej správe, resp. vykonával základnú vojenskú službu. 4.4 Žalobca ďalej uvádza, že v preskúmavanom rozhodnutí argumentácia žalovaného, že práca colníka nebola zaradená do I. ani do II. pracovno-právnej kategórie je nesprávna a nemá žiadne opodstatnenie. Pracovnoprávne kategórie upravovali iba vek odchodu do dôchodku. 4.5 Žalobca tiež konštatuje, že žalovaný mal správne do doby dôchodkového poistenia započítať aj (celé) obdobie hodnotené na určenie sumy výsluhového dôchodku. Postupom žalovaného došlo k úplnému vylúčeniu zhodnotenia dosiahnutej doby služobného pomeru v dávke starobného dôchodkového zabezpečenia, čím došlo k jeho znevýhodneniu oproti poistencom, ktorí dosiahli celú dobu dôchodkového poistenia len vo všeobecnom systéme. 4.6 Následne žalobca poukazuje na skutočnosť, že žalovaný aj prvostupňový orgán verejnej správy rozhodli v rozpore s ustanoveniami čl. 33 (2) Dohovoru č. 128, publikovanom pod č. 416/1991 Zb., ako aj v rozpore s ustálenou judikatúrou NS SR. Žalobca poukazuje na judikáty NS SR sp. zn. 10 So 59/2014, sp. zn. 7 So 138/2011 a sp. zn. 9 So 15/2016. 4.7 Záverom žalobca uvádza, že súhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. 5. Žalovaný sa na základe výzvy správneho súdu vyjadril k žalobe vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 18.06.2025, doručeným správnemu súdu v ten istý deň, v ktorom žalovaný uviedol, že sa s námietkami žalobcu nestotožňuje, považuje ich za nedôvodné, žalovaný uvádza, že jeho postup bol pri posúdení nároku žalobcu na starobný dôchodok správny a rozhodnutie má podklad v zákonných ustanoveniach. 5.1 Ďalej žalovaný uvádza, že osobitným predpisom, na ktorý odkazuje ustanovenie § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, je zákon č. 328/2002 Z. z., z ktorého vyplýva, že aj poistenec získa dobu služby v rozsahu, ktorý zakladá nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z., nie je možné toto obdobie služby hodnotiť ako obdobie dôchodkového poistenia podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. 5.2 Podľa žalovaného, keďže bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok podľa osobitného zákona, na nárok ktorého bola zhodnotená celá doba služobného pomeru, vrátane vojenskej služby, nie je možné v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení zhodnotiť obdobie trvania služobného pomeru ako obdobie dôchodkového poistenia na účely určenia sumy starobného dôchodku. 5.3 Žalovaný k námietke žalobcu, že mal postupovať v súlade s čl. 33 Dohovoru č. 128 uvádza, že zosúladil svoju aplikačnú prax so všeobecným názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, avšak v prípade žalobcu, keďže obdobie profesionálnej služby v colnej správe nemal zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií, žalovaný zvolil rovnaký postup ako u tých poistencov, ktoré nezískali dobu zamestnania alebo profesionálnu službu vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, resp. kategórii funkcií. 5.4 K rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2012, na ktorý poukázal žalobca, žalovaný uvádza, že ten sa skutkovo a právne týka odlišnej veci ako v prípade žalobcu, pretože v ňom rozhodol súd v prípade poistenca, ktorý získal dobu služby v osobitnom systéme, zaradenú do zvýhodnenej kategórie funkcií, v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku, s prihliadnutím na § 274 zákona o sociálnom poistení. 5.5 Žalovaný konštatuje, že keďže žalobca nevykonával službu vo zvýhodnenej kategórii funkcií, nie sú splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku, a preto nie je možné posudzovať jeho nárok na starobný dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. 5.6 Záverom žalovaný má za to, že nárok žalobcu na starobný dôchodok bol posúdený správne, v súlade s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom poistení a preskúmavané rozhodnutie, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy sú zákonné a správne. 5.7 Žalovaný nežiada správny súd, aby nariadil vo veci pojednávanie. 6. V replike zo dňa 04.08.2025 žalobca uviedol, že vyjadrenie žalovaného zo dňa 18.06.2025 odmieta ako celok a jeho argumentáciu považuje za nesprávnu. Na podanej žalobe žalobca trvá v celom rozsahu.
6.1 Odôvodnenie žalovaného, že obdobie služobného pomeru v colnej správe nie je obdobím dôchodkového poistenia, a teda, že ho pre účely nároku na starobný dôchodok nemožno zhodnotiť z dôvodu, že už boli zhodnotené pre nárok na výsluhový dôchodok, považuje žalobca za chybné a diskriminačné, pričom tento názor nemá oporu v žiadnom ustanovení zákona. 6.2 Ďalej žaloba považuje zdôvodnenia týkajúce sa nezaradenia funkcie D. do I. či II. pracovno-právnej kategórie za nezákonné. Žalobca spĺňa všetky podmienky na to, aby mu obdobie služobného pomeru bolo započítané do obdobia dôchodkového poistenia, pričom na to má právny nárok. 6.3 Podľa názoru žalobcu platí, že doba služobného pomeru v colnej správe sa zhodnocuje na účely starobného dôchodku. 6.4 Žalobca taktiež na preukázanie správnosti ním tvrdených skutočností príkladmo poukazuje na recentné právoplatné rozhodnutia vydané v (skutkovo i právne) totožných konaniach: rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 13 Sas 3/2025 z 09.07.2025, rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. BB - 20 Sa 11/2022 z 21.08.2023 a rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA - 7 Sa 29/2023 zo 04.07.2025. 7. Žalovanému bola replika žalobcu zo dňa 04.08.2025 doručená spolu s výzvou súdu na vyjadrenie sa dňa 13.08.2025, na ktorú už duplikou nereagoval. III. Konanie na správnom súde 8. Správny súd konajúc v súlade s ustanoveniami zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení platnom v rozhodnom čase, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia správnych orgánov, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu, a bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP), vyhlásil dňa 13.03.2026 rozsudok (oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené dňa 21.01.2026), ktorým zrušil rozhodnutie žalovaného Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, so sídlom: Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.04.2025, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom: Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.01.2025 a vec vrátil Sociálnej poisťovni, ústredie na nové konanie a rozhodnutie, a žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. IV. Aplikované ustanovenia právnych predpisov 9. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení v znení platnom a účinnom v rozhodnom čase (ďalej aj „zákon o sociálnom poistení“), tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, ozbrojených príslušníkov finančnej správy (ďalej len „policajt“), profesionálnych vojakov ozbrojených síl vojakov mimoriadnej služby (ďalej len „profesionálny vojak“), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom ak tento zákon neustanovuje inak. 1a) Zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov. Zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov. Zákon č. 544/2002 Z. z. o Horskej záchrannej službe v znení neskorších predpisov.. 1b) Zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 253/2007 Z. z. 1c) Zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 2) Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
10. Podľa § 2 ods. 1 SSP v znení platnom a účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 11. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 12. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 13. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 14. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 15. Podľa § 191 ods. 1 písm. c), správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. 16. Podľa čl. 2 ods. 2 zákona č. 460/1992 Z. z. Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“), štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 17. Podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy SR, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa. 18. Podľa čl. 39 ods. 3 Ústavy SR, po dosiahnutí ustanovenej doby účasti na systéme primeraného hmotného zabezpečenia v starobe má osoba, ktorá dosiahla ustanovený vek, nárok na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Zo systému primeraného hmotného zabezpečenia v starobe možno zabezpečiť aj osobu, ktorá po dosiahnutí ustanovenej doby účasti na tomto systéme dosiahla ustanovený počet odpracovaných rokov. 19. Podľa čl. 154c ods. 1 Ústavy SR, medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd. 20. Podľa § 1 ods. 1 písm. c) zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“), tento zákon upravuje sociálne zabezpečenie policajtov a profesionálnych vojakov, ktoré tvorí výsluhové zabezpečenie. 21. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, pod pojmom policajt sa na účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže a ozbrojený príslušník finančnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. 1a) § 71 ods. 6 zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 22. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v rozhodnom čase, ozbrojeným príslušníkom finančnej správy sa rozumie príslušník finančnej správy, ktorý je ustanovený do funkcie spojenej s pridelením strelnej zbrane služobným úradom (ďalej len „funkcia so zbraňou“), ak § 327 neustanovuje inak. Takýto príslušník finančnej správy zostáva ozbrojeným príslušníkom finančnej správy, aj ak je neskôr zaradený do zálohy alebo ustanovený do funkcie inej, než je funkcia so zbraňou (ďalej len „funkcia bez zbrane“) a spĺňa
podmienky podľa § 84 ods. 2; to neplatí, ak sa uplatní ustanovenie § 107 ods. 5, § 108, § 113 ods. 6 štvrtej vety alebo § 262 ods. 4. Na účely splnenia podmienky zdravotnej spôsobilosti podľa druhej vety postačuje zdravotná klasifikácia podľa § 271 ods. 2 písm. b). 23. Podľa § 316 ods. 2 zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v rozhodnom čase, ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používa pojem „colník“ vo všetkých tvaroch, rozumie sa tým „príslušník finančnej správy“ v príslušnom tvare. 24. Podľa § 30 písm. d) zákona č. 328/2002 Z. z., z výsluhového zabezpečenia sa poskytuje výsluhový dôchodok. 25. Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 2) Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 55) § 40 až 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov 26. Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. 27. Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 28. Podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. 29. Podľa čl. 33 ods. 2 oznámenia č. 416/1991 Zb. o dojednaní Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) „Ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.“ V. Právne posúdenie veci správnym súdom 30. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 31. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah žalobných
bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP. 32. Správny súd úvodom konštatuje, že z obsahu administratívneho spisu, ako aj z priebehu súdneho konania sú zrejmé a nesporné nasledovné skutočnosti: - žalobca dovŕšil dôchodkový vek dňa XX.XX.XXXX, - žalobca požiadal dňa XX.XX.XXXX o starobný dôchodok, - žalobca získal 5028 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 13 rokov a 283 dní, - od XX.XX.XXXX bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok, kde bola pre nárok na výsluhový dôchodok a jeho sumu zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby H. XX.XX.XXXX F. XX.XX.XXXX a doba služobného pomeru H. XX.XX.XXXX F. XX.XX.XXXX. 33. Pre odstránenie akýchkoľvek pochybností vzhľadom na absenciu pojmu D. v zákone o sociálnom poistení v znení platnom a účinnom v čase rozhodovania o žiadosti žalobcu správny súd dopĺňa, že až do prijatia zákona č. 35/2019 Z. z., t. j. do 30. júna 2019, bol v zmysle § 1 ods. 3 zákona o sociálnom poistení za policajta považovaný aj colník a následné legislatívne zmeny nemali vplyv na posudzovanie nároku žalobcu týkajúceho sa obdobia výkonu služby H. XX.XX.XXXX F. XX.XX.XXXX a od XX.XX.XXXX F. XX.XX.XXXX. 34. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a tiež konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že oba správne orgány nepostupovali v súlade s platnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutie nie je vydané v súlade s platnou právnou úpravou. Podľa názoru súdu v správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci, avšak z neho nebol vyvodený správny právny záver. 35. Podľa názoru správneho súdu je potrebné poznať rozdiel medzi pojmami „nárok na starobný dôchodok“, „nárok na priznanie starobného dôchodku“ a „nárok na výplatu starobného dôchodku.“ Pokiaľ ide o „nárok na starobný dôchodok“, ten je v zmysle cit. čl. 39 ods. 3 a 7 ústavy priznaný fyzickej osobe, ktorá dosiahla zákonom stanovenú dobu účasti na systéme dôchodkového poistenia a dosiahla zákonom ustanovený vek, ktorým zákonom je zákon o sociálnom poistení určujúci o akú dobu účasti na systéme dôchodkového poistenia sa jedná (15 rokov) a aký fyzický vek musí fyzická osoba dosiahnuť (62 rokov). Ak fyzická osoba spĺňa vyššie uvedené zákonné kritéria veku a doby účasti na systéme dôchodkového poistenia, sociálna poisťovňa na základe ňou podanej žiadosti o priznanie starobného dôchodku rozhodne o „nároku na priznanie starobného dôchodku“, teda rozhodne odkedy fyzická osoba spĺňa zákonné podmienky, aby mala nárok na starobný dôchodok, a v akej výške. Napokon sociálna poisťovňa rozhodne aj o dobe, odkedy tejto fyzickej osobe patrí „nárok na výplatu starobného dôchodku“. 36. Medzi účastníkmi konania nebola sporná skutočnosť, že žalobca dosiahol dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení ani to, že žalobca je poberateľom výsluhového dôchodku od XX.XX.XXXX. Spornou bola otázka započítania doby, zhodnotenej pre účely výsluhového dôchodku do obdobia dôchodkového poistenia pre účely posúdenia nároku žalobcu na starobný dôchodok. Žalobcovi nebola zo strany žalovaného pri rozhodovaní o nároku na starobný dôchodok zhodnotená doba služobného pomeru v colnej správe v rozsahu celkom 30 rokov a 306 dní (zaradený do III. pracovnej kategórie), ktorá bola zhodnotená pre výsluhový dôchodok priznaný žalobcovi od XX.XX.XXXX. Z osobného listu dôchodkového poistenia žalobcu, ako aj prílohy prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že sociálna poisťovňa žalobcovi z celkovej doby dôchodkového poistenia vylúčila uvedenú dobu výkonu služobného pomeru a nehodnotila ju pre účely nároku na starobný dôchodok. Zhodnotila iba obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu 13 rokov a 283 dní, získané vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. 37. Podľa názoru súdu, sociálna poisťovňa pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku zohľadnila len prvú časť z citovaných ustanovení § 255 ods. 5 a § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení a nevysporiadala sa s dôsledkami skutočnosti, že žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. a nie invalidný dôchodok ani čiastočne invalidný dôchodok podľa § 40 až 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z. z. 38. Správny súd s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvádza, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia (zabezpečenia
príslušníkov ozbrojených zborov) sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania) pre dávky dôchodkového poistenia. Zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne zohľadnené, avšak na druhej strane osobitné právne úpravy, používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku toho sú poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ktorým sa pre nárok na tieto dávky hodnotí aj so započítaním doby služby v ozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie v časti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. A v dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov nesprávnym, výlučne gramatickým výkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo Sociálna poisťovňa im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec, alebo im ich hodnotenie odsúva a aj mení podmienky alebo odníma výhody, poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia, pričom právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému nemala za cieľ takýto postup, pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na výsluhovú dávku všetky doby poistenia. Svedčí o tom aj znenie § 274 zákona o sociálnom poistení, upravujúce zachovanie nárokov, vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do zvýhodnených pracovných kategórií. Nová právna úprava, obsiahnutá v zákone o sociálnom poistení tiež nemala za cieľ vylúčiť tieto zvýhodnenia a vyžadovať, aby zvýhodnené zamestnanie znemožnilo pri posudzovaní vzniku nároku na dávku podľa zákona o sociálnom poistení zohľadniť celú dobu poistenia (bez ohľadu na skutočnosť, v ktorom systéme ju poistenec získal) a vyžadovať od zamestnanca nadobudnutie doby poistenia výlučne podľa ustanovení zákona o sociálnom poistení vo všeobecnom systéme tak, akoby poistenec bol poistený výlučne len za podmienok, uvedených v zákone o sociálnom poistení, pričom tieto podmienky sú stanovené pre iné kategórie zamestnaní a akoby v ostatnom období nebol poistený vôbec. 39. V záujme vysvetlenia správnej aplikácie zákona o sociálnom poistení aj v danej veci bolo preto potrebné skúmať pôsobnosť zákona o sociálnom poistení na tých poistencov, ktorí boli v určitom období poistení v inom dôchodkovom systéme na Slovensku. Nesprávnou aplikáciou zákona o sociálnom poistení dochádza k zhoršovaniu dôchodkového postavenia práve tých poistencov, ktorým v čase vzniku poistného vzťahu a aj počas jeho trvania právna úprava mala zabezpečovať komplexne výhodnejšie postavenie s prihliadnutím na náročné špecifiká ich služby. Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Postupom sociálnej poisťovne sa napríklad pri dosiahnutí dôchodkového veku a započítaní dôb poistenia, získaných len vo všeobecnom systéme vymeriava poistencom dôchodok vo výške, akoby celkovo boli poistení len po krátky čas, a tým sa znižuje ich osobný mzdový bod a následne aj výšku dôchodku. Nad akúkoľvek pochybnosť je takýto postup pre poistencov, ktorí získali časť poistenia v obidvoch systémoch nevýhodnejší, ako keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia a poskytla sa im len zvyšná časť dôchodku zodpovedajúca dobe poistenia vo všeobecnom systéme. Správne by preto sociálna poisťovňa mala pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme (samozrejme pri zachovaní výhod z preferovaných zamestnaní, teda napr. pri skoršom odchode do dôchodku), následne vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia a až takto vypočítaná
dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov osobitného systému a nebude poškodzovať sociálnu poisťovňu. 40. Zákon o sociálnom poistení nestotožňuje definíciu poistenca podľa § 6 zákona o sociálnom poistení s úpravou poistenia a obdobia dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 2 a § 255 zákona o sociálnom poistení 41. Z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení sú vylúčení príslušníci ozbrojených zborov a ozbrojených síl len za obdobia dôchodkového poistenia, v ktorých vykonávali službu v ozbrojených zboroch a ozbrojených silách, nie však za ostatné obdobia ich dôchodkového poistenia, resp. zabezpečenia (ak osobitné ustanovenia zákona neuvádzajú inak). Toto vylúčenie však nemôže mať za následok ich nižšie dôchodkové nároky, ako by vznikli poistencom všeobecného dôchodkového systému po zhodnotení rovnakej doby poistenia len vo všeobecnom systéme. 42. Ustanovenie § 1 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov preto nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi ozbrojeného zboru alebo ozbrojených síl, ktorý už dosiahol dôchodkový vek podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, splnil podmienky nároku na niektorú z výsluhových dávok a získal k tomuto dňu akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia (nie dobu poistenia, vyžadovanú u poistenca, ktorý bol poistený výlučne vo všeobecnom systéme). 43. Za takýchto okolností potom priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na prípady priznania invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného dôchodku podľa § 40 až 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z. z. takým spôsobom, že za túto dobu poistenia nepatrí zodpovedajúca časť dôchodku poistenca, ktorý bol pred priznaním týchto dávok poistený v osobitných systémoch dôchodkového poistenia. Pri takomto postupe sociálna poisťovňa poskytne dávku dôchodkového poistenia len za obdobie, počas ktorého jej bolo za poistenca zaplatené poistné a poistenca na jeho dôchodkových nárokoch neukráti (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2012 publikovaný v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR č. 6/2013). 44. Správny súd z hľadiska rozsahu aplikability vyššie citovaného právneho záveru poukazuje na záver rozhodovacej praxe, podľa ktorého (pozn. zvýraznenie urobené správnym súdom): „judikatúra Najvyššieho súdu SR nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie (dobu služby) v I., II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 aj od dovŕšenia dôchodkového veku podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 9So/15/2016). 45. Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/127/2015 zo dňa 26.04.2017 ani z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nevyplýva, že by sa postup podľa Dohovoru mal týkať len poistencov, ktorí službu hodnotenú pre nárok na výsluhový dôchodok vykonávali v I. a II. kategórii funkcií. Výkon služby v I. a II. kategórii funkcií má význam len z hľadiska možného nižšieho dôchodkového veku. Keďže navrhovateľ dovŕšil dôchodkový podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, pričom v súhrne dôb poistenia hodnoteného v osobitnom systéme a všeobecnom systéme získal celkovo viac ako 15 rokov, sociálna poisťovňa mala tieto obdobia v celom rozsahu hodnotiť pre zistenie tzv. teoretickej výšky starobného dôchodku a následne postupovať podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru. 46. Rovnako v rozsudku sp. zn. 9So/127/2015 zo dňa 26.04.2017 Najvyšší súd SR, citujúc závery obsiahnuté v jeho rozsudku sp. zn. 7So/138/2012 zo dňa 15.08.2012, konštatoval, že: „Z citovaného rozsudku ani z ustálenej judikatúry najvyššieho súdu nevyplýva, že by sa postup podľa Dohovoru č. 128 mal týkať len poistencov, ktorí službu, hodnotenú pre nárok na výsluhový dôchodok vykonávali v I. a II. kategórii funkcií. Výkon služby v I . a II. kategórii funkcií má význam len z hľadiska možného nižšieho dôchodkového veku. Keďže navrhovateľ ku dňu 23.07.2014, od ktorého žiadal priznať starobný dôchodok, dovŕšil dôchodkový vek 62 rokov podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., pričom v súhrne
dôb poistenia, hodnoteného v osobitnom systéme a všeobecnom systéme, získal celkovo viac ako 15 rokov, odporkyňa mala tieto obdobia v celom rozsahu hodnotiť pre zistenie tzv. teoretickej výšky starobného dôchodku a následne postupovať podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128.“) 47. Priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby colníka nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len v prípade priznania invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného dôchodku podľa § 40 až 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z. z. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7So/16/2016 zo dňa 28.06.2017). 48. Pokiaľ ide o otázku zaradenia služby vykonávanej žalobcom do III. kategórie, uvedené nevylučuje aplikáciu § 274 zákona o sociálnom poistení. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na právny názor, ktorý Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil v rozsudku sp. zn. 7Sk/31/2018 zo dňa 30. októbra 2019, kde v bode 48. konštatoval: ,,Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky a to bez ohľadu na skutočnosť, v akom rozsahu a v akej kategórii funkcií bola doba výkonu služby hodnotená. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti, zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, najviac však o sumu výsluhového dôchodku. Záver žalovanej, že postup v súlade s čl. 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach sa vzťahuje len na tie situácie, keď poistenec získal dobu služby v 1. alebo 2. kategórii funkcií v potrebnom rozsahu pre zachovanie nároku na zníženie dôchodkového veku, je preto mylný.“ 49. Z hľadiska spôsobu správneho právneho posúdenie nároku žalobcu na starobný dôchodok správny súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax, podľa ktorej: „22. Čo sa týka samotnej aplikácie § 60 ods. 2 alebo prechodného ustanovenia § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, v tomto ohľadne veľký senát poukazuje na ustálenú judikatúru vo veciach priznávania starobných dôchodkov poberateľom výsluhových dôchodkov, ktorú je potrebné použiť aj na prípady priznávania predčasných starobných dôchodkov. Podľa nej priznanie výsluhového dôchodku nevylučuje, aby obdobie výkonu služby bolo považované za obdobie dôchodcovho poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Za všetky rozhodnutia veľký senát cituje časť rozsudku NS SR sp. zn. 9So/108/2015: „... Treba prisvedčiť navrhovateľovi, že zákonodarca doteraz na vykonanie čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 neupravil zákonom postup krátenia starobného dôchodku v prípade jeho súbehu s výsluhovým dôchodkom z osobitného systému sociálneho zabezpečenia. Taktiež je však potrebné zdôrazniť aj to, že zákon č. 461/2003 Z. z. priamo v ustanoveniach § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 vylúčil možnosť započítania obdobia služby policajta, získaného v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok (minimálne 15 rokov) do obdobia dôchodkového poistenia. Len výkladom relevantných predpisov spôsobom, ktorý najvyšší súd považuje za konformný s Ústavou Slovenskej republiky, najvyšší súd vo viacerých svojich rozhodnutiach judikoval, že výsluhový dôchodok má od dovŕšenia dôchodkového veku podľa zákona o sociálnom poistení charakter dávky v starobe, ktorú má na mysli čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Bez tejto judikatúry by odporkyňa pre nárok na starobný dôchodok v zmysle vyššie uvedených ustanovení § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení vôbec nemohla pre nárok a výšku starobného dôchodku započítať navrhovateľovi dobu služby v Policajnom zbore. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že úpravu v zákone o sociálnom poistení, podľa ktorej vzhľadom na získanie doby služby policajta v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok by sa obdobie tejto služby v zmysle § 60, ods. 2 a § 255 ods. 5 tohto zákona vôbec nemalo hodnotiť, najvyšší súd preklenul svojou judikatúrou v prospech týchto poistencov. Súčasne však judikoval aj to, že odporkyňa môže vykonať krátenie tzv. teoretickej sumy v súlade s Čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 a to tak, že krátenie je možné vykonať len pomerne, o sumu zodpovedajúcu pomeru doby služby policajta k celkovej dobe poistenia tak vo všeobecnom, ako aj osobitnom systéme sociálneho poistenia, najviac však o sumu výsluhového dôchodku. Pokiaľ teda odporkyňa, pri absencii osobitnej zákonnej úpravy, vychádzajúc z judikatúry najvyššieho súdu, vykonala výpočet teoretickej sumy starobného dôchodku xxx a túto teoretickú sumu krátila o sumu xxx, rovnajúcu sa koeficientu xxx, určeného ako podiel xxx skončených rokov služby a xxx rokov súčtu dôb služobného pomeru a tzv. obdobia dôchodkového poistenia v civile, teda o sumu nepresahujúcu sumu výsluhového dôchodku, a navrhovateľovi priznala starobný dôchodok od 13. decembra 2010 v sume xxx € mesačne, takýto jej postup považoval odvolací
súd za súladný s čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128.“ (rozsudok veľkého senátu Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, 19SVs/7/2023, ods. 22). 50. Pokiaľ sociálna poisťovňa vo veci postupovala tak, že pre účely rozhodnutia o nároku žalobcu na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení absolútne vylúčila hodnotenie doby jeho poistenia, ktoré získal v osobitnom (inom) systéme sociálneho poistenia, malo rozhodnutie za následok, že žalobcovi nebolo zachované jeho ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho poistenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému sociálneho poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. 51. Vzhľadom k tomu, že na účely rozhodnutia o nároku na starobný dôchodok žalobcu, žalovaný vychádzal z obdobia jeho dôchodkového poistenia, ktoré nebolo zohľadnené v celosti, t. j. vylúčil obdobie dôchodkového poistenia, ktoré žalobca získal v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z. z., ani inak nepriznal nárok žalobcu na starobný dôchodok, toto jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo vyústilo do zrušenia rozhodnutia žalovaného v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) SSP, zároveň aj k zrušeniu rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy v zmysle § 191 ods. 3 písm. a) SSP a vrátenia veci orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie v zmysle § 191 ods. 4 prvá veta SSP. 52. V ďalšom konaní prvostupňový orgán verejnej správy v súlade s § 191 ods. 6 SSP opätovne posúdi žiadosť žalobcu na priznanie mu nároku na starobný dôchodok podľa § 65 zákona o sociálnom poistení, pričom zohľadní celé obdobie jeho dôchodkového poistenia, ktoré získal do vzniku nároku na starobný dôchodok, pretože zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení nevyplýva, že by sa poistencovi, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, nemali „pre nárok“ na starobný dôchodok hodnotiť ostatné doby dôchodkového poistenia. 53. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 54. Nakoľko mal žalobca vo veci úspech v plnom rozsahu správny súd mu priznal voči žalovanému v plnom rozsahu právo na plnú náhradu účelne vynaložených trov konania. 55. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.